Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. jún 2023

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 36Ek/592/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123251874
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ivanko, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2023:6123251874.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 35 807 598, práv. zastúpeného: JUDr. Katarína
Hegedüšová, advokátka so sídlom Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava-Karlova Ves, IČO: 42 185 190,
proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, hlásený pobyt bezdomovca, XXX XX C., o vymoženie 264,89
EUR s príslušenstvom, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp.

zn. 36Ek/592/2023 zo dňa 26.04.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 36Ek/592/2023
zo dňa 26.04.2023 z a m i e t a.

II. Oprávnený n e m á nárok na náhradu trov konania o sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu
Banská Bystrica sp. zn. 36Ek/592/2023 zo dňa 26.04.2023.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 17.02.2023 domáhal od
povinného vymoženia pohľadávky vo výške 264,89 eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu
- rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom dňa 08.11.2006 pod sp. zn. SR
5321/06, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 21.12.2006 (ďalej len „exekučný titul“).

2. Súd, konajúc vyšším súdnym úradníkom, uznesením sp. zn. 36Ek/592/2023 zo dňa 26.04.2023
zamietol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v zmysle ustanovenia § 53 ods. 3 písm. f) bod 1.
zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“),
keď dospel k záveru, že exekučný titul je materiálne nevykonateľný z dôvodu neplatného uzatvorenia
rozhodcovskej zmluvy.

3. Proti uzneseniu podal oprávnený včas sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že Oprávnený v postavení
veriteľa uzavrel s Povinným v postavení dlžníka dňa 15.02.2006 zmluvu o úvere č. 4330464, na
základe ktorej sa Oprávnený zaviazal Povinnému poskytnúť úver vo výške 165,97 Eur. Zmluva bola
uzavretá podľa ust. § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších
predpisov(ďalej v texte len ako „Obchodný zákonník“ v príslušnom gramatickom tvare). V zmysle ust.
§ 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka má Zmluva povahu absolútneho obchodu. Aplikácia

právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, nie je možná, nakoľko právny vzťah medzi Oprávneným
a Povinným, s prihliadnutím na charakter Zmluvy, nie je vzťahom spotrebiteľským. Ďalej poukázal na
to, že podľa neho rozhodcovská zmluva je v spotrebiteľských zmluvách prípustná a nie je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou, keď je možnosť riešenia sporov aj pred všeobecným súdom.

4. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalejlen „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti
ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

5. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

6. Po preskúmaní sťažnosti oprávneného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka dospel súd k
záveru, že bola podaná včas, ale je v celom rozsahu nedôvodná. Sudca po preskúmaní napadnutého
uznesenia vyššieho súdneho úradníka dospel k záveru, že skutkový stav veci bol zistený správne, z

takto zisteného skutkového stavu bol vyvodený správny právny záver, ktorý bol náležitým spôsobom
odôvodnený. Aj keď sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení a podľa § 202
ods. 2 Exekučného poriadku nemusí rozhodnutie obsahovať odôvodnenie, na zdôraznenie správnosti
uvádza dôvody, pre ktoré nepovažuje rozhodcovský rozsudok za vykonateľný exekučný titul.

7. V prvom rade, k námietke ohľadom právneho posúdenia charakteru zmluvy o úvere uzatvorenej

dňa 15.02.2006, ktorá založila právny vzťah medzi oprávneným a povinným, musí sudca uviesť, že
v danom prípad niet pochybností o tom, že táto zmluva je zmluvou spotrebiteľskou. Pri posúdení
charakteru zmluvy podľa občianskeho práva upravujúceho spotrebiteľské zmluvy súd z § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu podpísania zmluvy, teda v znení účinnom do
31.12.2007 a z ustanovení osobitnej právnej úpravy zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa

v znení účinnom ku dňu uzavretia posudzovanej zmluvy, najmä z ustanovenia § 23a tohto zákona,
ktorý upravoval, že spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka,
Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú
vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Z obsahu zmluvy bolo ďalej nepochybné, že oprávnený mal pri uzatváraní aj plnení zmluvy postavenie

dodávateľa, pretože konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3 Občianskeho
zákonníka) a na strane dlžníka vystupoval spotrebiteľ - fyzická osoba, ktorá neuzatvárala zmluvu v
rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 4 Občianskeho
zákonníka); povinný bol identifikovaný menom, priezviskom, adresou trvalého bydliska, rodným číslom
a číslom občianskeho preukazu. V zmluve navyše nebol uvedený účel, na ktorý bol úver poskytnutý.

Uvedené tak súd doviedlo k záveru, že v prípade zmluvy o úvere sa jednoznačne jednalo o zmluvu
spotrebiteľskú, pričom spotrebiteľský charakter právneho vzťahu podporuje i to, že išlo o zmluvu
typovú a formulárovú, ktorú uzatvára dodávateľ vo viacerých prípadoch a voči vopred neurčitému
počtu spotrebiteľov, ktorí obsah zmluvy (poskytnutie finančných prostriedkov) podstatným spôsobom
neovplyvňujú, všeobecné zmluvné podmienky sú vopred pripravené bez možnosti ich modifikácie.

Dlžník tak nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah zmluvných podmienok poskytnutia úveru,
nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu ako celku.
Právnynázoroprávneného,ktorýargumentujetým,ževprípadedotknutejzmluvyoúverenešlosúčasne
ozmluvuspotrebiteľskú,pretožezmluvaoúveresaspravujelenustanoveniamiObchodnéhozákonníka,
tak nemá oporu v Občianskom zákonníku a ani v ustálenej rozhodovacej praxi. Sudca nepopiera

charakter zmluvy o úvere ako absolútneho obchodu, ktorý sa spravuje ustanoveniami Obchodného
zákonníka. Aplikácia Obchodného zákonníka by však znamenala spochybnenie režimu ochrany práv
spotrebiteľa obsiahnutého v Občianskom zákonníku (§ 52 a nasl.) a v osobitných predpisoch na ochranu
práv spotrebiteľa, ktoré sú voči Obchodnému zákonníku osobitnou prednostne použiteľnou právnou
úpravou (lex specialis). Keďže právny vzťah založený zmluvou o úvere bol správne posúdený ako vzťah

spotrebiteľský, vyšší súdny úradník správne postupoval v zmysle právnej úpravy zaručujúcej povinnému
ako spotrebiteľovi ochranu jeho práv.

8. K námietke ohľadom právneho posúdenia rozhodcovskej doložky sudca považoval za preukázané, že
rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a rozhodovanie

v spore medzi oprávneným a povinným bola uvedená vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru.
Pokiaľ má byť rozhodcovská doložka uzavretá so spotrebiteľom právom akceptovateľná ako prejav
jeho zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá
voľba konkrétne znamená (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 M Cdo

9/2012 zo dňa 16. 01. 2013). Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú
zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich
obsah, čo je daný prípad podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Samotný obsah a jednotlivé
náležitosti rozhodcovskej doložky boli vopred pripravené dodávateľom (oprávneným) a spotrebiteľ(povinný) ich nemohol ovplyvniť. Na tejto skutočnosti nič nemení ani tvrdenie oprávneného, že v zmysle
znenia rozhodcovskej zmluvy bolo možné spory riešiť aj pred všeobecným súdom. Táto skutočnosť
vzbudzuje pochybnosti o tom, že spotrebiteľ sa skutočne oboznámil s obsahom rozhodcovskej doložky a

následkami jej uzavretia, čo preukazuje aj tá skutočnosť, že nedošlo ani k jej podpísaniu, keď Všeobecné
obchodné podmienky nie sú spotrebiteľom podpísané. Zo znenia rozhodcovskej doložky síce vyplýva,
že spory medzi účastníkmi zmluvného vzťahu nemusia byť riešené len v rozhodcovskom konaní, ale
aj v súdnom konaní, ide ale len o zdanlivú alternatívu, pretože výber spočíva na žalobcovi, ktorým je
vo väčšine prípadov práve dodávateľ, ako veriteľ. Ten sleduje riešenie sporov práve v rozhodcovskom

konaní, čo je aj dôvod, pre ktorý rozhodcovskú zmluvu naformuloval. O doložku, ktorá vyžaduje,
aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa
nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto doložky
začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený nezvratne podrobiť
sa rozhodcovskému konaniu. Dôsledkom rozhodcovskej doložky je, že spotrebiteľovi je odopretá
možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom vo všetkých prípadoch, ak dodávateľ podá voči

spotrebiteľovi žalobu na ním vopred vybranom rozhodcovskom súde. Spotrebiteľovi je tak odopretá
možnosť brániť svoje práva vo všetkých sporoch, v ktorých sa domáha svojich práv v rozhodcovskom
konaní dodávateľ. Znenie rozhodcovskej doložky neodporuje síce doslovnému zneniu zákonného
ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenia dodržané neboli,
teda zákon obchádza (in fraudem legis). O obchádzanie zákona ide vtedy, ak je právnym úkonom

dohodnuté niečo, čo síce nie je so zákonom v priamom rozpore, avšak svojimi dôsledkami sleduje
cieľ, aby zákon nebol dodržaný (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PL.ÚS 16/95 zo
dňa 24. 05. 1995). Obchádzanie zákona spočíva vo vylúčení právne záväzného pravidla správania
sa zámerným použitím prostriedkov, ktoré samy osebe nie sú zákonom zakázané, v dôsledku čoho
sa nastolený stav javí z hľadiska pozitívneho práva ako nenapadnuteľný. Konanie in fraudem legis

predstavuje postup, keď sa niekto správa formálne podľa práva, ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok
právnounormouzakázanýalebonepredvídanýanežiaduci(nálezÚstavnéhosúduSlovenskejrepubliky,
sp. zn. III. ÚS 314/07 zo dňa 16. 12. 2008). Rozhodcovská doložka núti spotrebiteľa neodvolateľne sa
podrobiť rozhodcovskému konaniu vo všetkých prípadoch ak bude vystupovať na strane žalovaného
a vzdať sa tak ústavného práva na spravodlivý proces pred nezávislým súdom, ak sa dodávateľ

bude voči spotrebiteľovi domáhať svojich práv pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovský súd je
súkromnoprávnym orgánom, ktorý neoplýva atribútmi nositeľa verejnej moci. Aj keď rozhodcovská
doložka je tzv. nevýhradná, možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna. Pokiaľ má spotrebiteľ
postavenie žalovaného, tak v prípade žaloby na rozhodcovskom súde si už nemôže zvoliť všeobecný
súd. Vychádzajúc zo znenia rozhodcovskej doložky je zrejmé, že dodávateľ už od počiatku sleduje

jej koncipovaním riešenie prípadných sporov rozhodcovským súdom za účelom reálneho sťaženia
uplatnenia práv spotrebiteľa.

9. Súd tiež pre úplnosť uvádza, že rozhodcovská doložka vo Všeobecných podmienkach poskytnutia
úveru nespĺňa požiadavky na uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy písomnou formou podľa § 4

ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, v znení účinnom do 31.12.2014, keď Všeobecné
podmienky poskytnutia úveru nie sú obsiahnuté v dokumente podpísanom zmluvnými stranami (chýba
podpis dlžníka aj veriteľa). V takejto forme absentuje písomná forma uzatvorenia rozhodcovskej
zmluvy(doložky), ktorá podľa zákona o rozhodcovskom konaní vyžaduje dokument podpísaný
zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch. V danom prípade takúto písomnú formu

uzatvoreniarozhodcovskejzmluvy(doložky)oprávnenýnepreukázal,nepredložilVšeobecnépodmienky
poskytnutia úveru podpísané oboma zmluvnými stranami. Z týchto dôvodov dospel exekučný súd k
záveru o neexistencii platne uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy - rozhodcovskej doložky, ktorá ak nie
je uzavretá písomnou formou je neplatná. Právne posúdenie platnosti uzavretia rozhodcovskej doložky
uvedenej vo všeobecných obchodných podmienkach nepodpísaných zmluvnými stranami podľa právnej

úpravy účinnej do 31. 12. 2014 súdna prax najvyšších súdnych autorít v uznesení Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3 Obdo 19/2009 zo dňa 24. 11. 2010 a 2 Cdo 245/2010 zo dňa 30. 11. 2011
vykonala v zhode s názorom exekučného súdu.

10. Z vyššie uvedených dôvodov sudca podľa § 250 ods. 1 CSP v spojení s § 202 ods.

1Exekučného poriadku sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp.
zn. 36Ek/592/2023 zo dňa 26.04.2023 vydanému vyšším súdnym úradníkom zamietol, keď sa stotožnil
so záverom, že rozhodcovský súd nemal právomoc na vydanie exekučného titulu, keď rozhodcovská
doložka uzatvorená medzi oprávneným a povinným je absolútne neplatná z dôvodu nedodržaniapredpísanej formy právneho úkonu a z dôvodu neprijateľnej podmienky v spotrebiteľských zmluvách,
následkom čoho je oprávneným predložený exekučný titul nevykonateľný, a preto podľa § 53 ods. 3
písm. f) bod 1 je daný dôvod na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie.

11. O trovách konania v časti rozhodovania o podanej sťažnosti oprávneného rozhodol súd podľa § 262
ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP za použitia čl. 4 ods. 2 CSP tak, že v konaní o oprávneným
podanej sťažnosti neúspešný oprávnený nemá nárok na ich náhradu, keď jeho sťažnosť bola v celom
rozsahu zamietnutá. Nárok na náhradu trov konania nebolo možné priznať povinnému, pretože do

vydaniapoverenianavykonanieexekúciejeúčastníkomkonanialenoprávnený(§35ods.1Exekučného
poriadku) a navyše o podanej sťažnosti povinný nemal ani vedomosť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).