Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. júl 2023

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Ndc/25/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1219205942
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2023:1219205942.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci manžela F.. Z. D., narodeného XX. J. XXXX, G.,
Y. XX, zastúpeného advokátom JUDr. Miroslavom Pavelkom, Bratislava, Pri starej prachárni 13, proti
manželkeS..Z.D.,narodenejXX.P.XXXX,G.,N.H.XX,zastúpenejadvokátomJUDr.AndrejomGarom,
Bratislava, Štefánikova 14, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom
1/X.D.,narodenejXX.J.XXXX,G.,N.H.XX,2/J.D.,narodenejXX.O.XXXX,G.,N.H.XX,zastúpeným

kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, vedenej na Krajskom súde
v Trnave pod sp. zn. 11CoP/66/2023, o nesúhlase s postúpením veci, takto

r o z h o d o l :

Na prejednanie a rozhodnutie veci vedenej na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 11CoP/66/2023 j
e p r í s l u š n ý Krajský súd v Trnave.

o d ô v o d n e n i e :

1.KrajskýsúdvTrnavepredložildňa22.júna2023vecvedenúnatomtosúdepodsp.zn.11CoP/66/2023

podľa § 6 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CMP“) Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) na rozhodnutie o
príslušnosti z dôvodu nesúhlasu s postúpením mu veci Krajským súdom v Bratislave, ktorý vyslovil svoju
funkčnú, miestnu a kauzálnu nepríslušnosť konať a rozhodovať vo veci.
1.1. Na odôvodnenie nesúhlasu s postúpením veci Krajský súd v Trnave poukázal na § 5, § 6 ods.
1, § 3 ods. 5 a § 396b CMP. Argumentoval, že zákonom č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení

niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov (ďalej len „zákon č. 150/2022 Z.
z.“), bol s účinnosťou od 1. júna 2023 zmenený CMP tak, že (o. i.) podľa § 3 ods. 5 písm. b) na
konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vo veciach podľa prvej hlavy a tretej hlavy druhej časti, tretej
časti a štvrtej časti vydanému okresným súdom so sídlom v obvode Krajského súdu v Bratislave a
Krajského súdu v Nitre je príslušný Krajský súd v Trnave. Uvedeným postupom došlo k zavedeniu
kauzálnejpríslušnostikrajskýchsúdovnakonanieoodvolaniachvrodinnoprávnychveciach.Zavedením

tejto kauzálnej príslušnosti Krajského súdu v Trnave však nedošlo k prechodu výkonu súdnictva medzi
krajskými súdmi v prebiehajúcich odvolacích konaniach, keďže zo žiadneho z ustanovení zákona č.
150/2022 Z. z. takýto prechod výkonu súdnictva nevyplýva. Tento záver podporuje aj zákonná úprava
týkajúca sa výkonu správneho súdnictva, nakoľko v § 3 ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení
správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov zákonodarca výslovne uvádza, že výkon
súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach. Z

uvedeného je zrejmé, že v rámci tzv. reformy súdnej mapy zákonodarca výslovne používa a pracuje
s termínom „prechod“. Žiaden extenzívny výklad § 396b CMP neprichádza do úvahy, nakoľko niet
zákonného ustanovenia, ktoré by prechod výkonu súdnictva vo veciach podľa prvej a tretej hlavy
druhej, tretej a štvrtej časti CMP zakladalo. Uvedený záver vyplýva aj z dôvodovej správy k zákonu
č. 150/2022 Z. z., podľa ktorej v prípade, ak dochádza k presunu kauzálnej príslušnosti medzi súdmi,
ktoré nezanikajú, bude sa uplatňovať druhé pravidlo, podľa ktorého „staré“ veci dokončí doterajší súd,

pričom nový nápad už smeruje na nový súd, t. j. odvolacie konania začaté s účinnosťou od 1. júna2023. Rovnaký záver vyplýva aj z usmernenia ku kauzálnej príslušnosti krajských súdov vydaného
Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky.
1.2. Ďalej dôvodil, že ustanovenie prvej vety § 396b CMP je nutné z jazykového a aj systematického

hľadiska vnímať ako ustanovenie vzťahujúce sa na konanie na súde prvej inštancie, ako aj na konanie
o odvolaní, tvoriace v zmysle konštantnej judikatúry súdov jeden celok. V kontexte zákonnej úpravy
prijatej zákonom č. 150/2022 Z. z. rieši spolupôsobenie skoršej a neskoršej procesnej úpravy k začatým
a ku dňu 31. mája 2023 právoplatne neskončeným konaniam na súdoch prvej inštancie upravených v
osobitnej časti CMP (okrem prípadov, v ktorých zriadením mestských súdov v Bratislave, Mestského

súdu Košice a novým usporiadaním sídiel a obvodov okresných súdov k l. júnu 2023 podľa § 2, § 3, §
18l, § 18m, § 18n zákona č. 371/2004 Z. z. dochádza k rovnakému dátumu k prechodu výkonu súdnictva
na nástupnícke súdy) a aj k začatým a ku dňu 31. mája 2023 právoplatne neskončeným konaniam o
odvolaniach proti rozhodnutiam vo veciach prejednávaných v režime CMP.
1.3. V nadväznosti na uvedené Krajský súd v Trnave zastáva názor, že podľa ustanovenia prvej vety §
396b CMP sa odvolacie konania vo veciach podľa prvej hlavy a tretej hlavy druhej časti, tretej časti a

štvrtej časti CMP, začaté a právoplatne neskončené do 31. mája 2023, dokončia na doterajších krajských
súdoch, t. j. súdoch vecne a miestne príslušných podľa predpisov účinných do 31. mája 2023 (funkčná
príslušnosť súdov všeobecného súdnictva nebola zákonom č. 150/2022 Z. z. dotknutá, na rozhodnutie
o odvolaniach proti rozhodnutiam vo veciach prejednávaných v režime CMP sú aj naďalej funkčne
príslušné odvolacie súdy). Pokiaľ zákonodarca v tomto zákonnom ustanovení použil termín „vecne a

miestne príslušný“, túto časť ustanovenia § 396b CMP nie je možné vnímať izolovane a formalisticky,
tak ako to urobil Krajský súd v Bratislave v postupujúcom podaní, naviac v situácii, kedy kritériá „vecnej a
miestnej príslušnosti“ nie je možné v kontexte už uvedeného vnímať ako kritérium vzťahujúce sa výlučne
pre súdy prvej inštancie. Z obsahu, jazykového vyjadrenia, systematického zaradenia ustanovenia §
396b CMP a jeho dosahu je zrejmá vecná pôsobnosť tejto normy, t. j. čo je jej predmetom a akých

vzťahov sa týka (konaní začatých a právoplatne neskončených do 31. mája 2023 bez rozdielu vo fáze,
v akej sa dané konanie nachádza, okrem ak podľa osobitného predpisu výkon súdnictva prechádza z
vecne a miestne príslušného súdu na iný súd). Citované ustanovenie zároveň zodpovedá aj základnej
procesnoprávnej zásade perpetuatio fori [§ 2 ods. l CMP, § 36 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“)] a zásade zákonného sudcu (čl. 48 ods. 1

Ústavy Slovenskej republiky). Poukázal tiež na skutočnosť, že k zhodnému záveru dospeli aj Krajský súd
v Banskej Bystrici, Krajský súd v Trenčíne a Krajský súd v Košiciach, pričom odlišný postup Krajského
súdu v Bratislave je v rozpore s princípom predvídateľnosti rozhodovania.

2. Najvyšší súd, ktorý je ako súd spoločne nadriadený Krajskému súdu v Trnave a Krajskému súdu v

Bratislave podľa § 6 ods. 2 CMP príslušný na rozhodnutie o príslušnosti, posúdil dôvodnosť nesúhlasu
s postúpením veci a dospel k záveru, že nesúhlas Krajského súdu v Trnave s postúpením veci nie je
dôvodný.

3. Podľa § 5 CMP súd aj bez námietky skúma príslušnosť počas celého konania.

4. Podľa § 6 ods. 1 a 2 CMP ak súd zistí, že nie je príslušný, bezodkladne postúpi vec príslušnému
súdu bez rozhodnutia a upovedomí o tom účastníkov. Ak súd, ktorému bola vec postúpená, s
postúpením nesúhlasí, bezodkladne predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému
súdu na rozhodnutie o príslušnosti; ak ide o spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu

nadriadenému súdu. Týmto rozhodnutím sú súdy viazané.

5. Podľa § 3 ods. 5 písm. b) CMP na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vo veciach podľa prvej hlavy
a tretej hlavy druhej časti, tretej časti a štvrtej časti vydanému okresným súdom so sídlom v obvode
Krajského súdu v Bratislave a Krajského súdu v Nitre je príslušný Krajský súd v Trnave.

6. Podľa § 396b CMP konania začaté a právoplatne neskončené do 31. mája 2023 sa dokončia na
súdoch vecne a miestne príslušných podľa predpisov účinných do 31. mája 2023; to neplatí, ak podľa
osobitného predpisu výkon súdnictva prechádza z vecne a miestne príslušného súdu na iný súd.

7. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.8. Podľa § 36 ods. 2 CSP príslušnosť sa určuje podľa okolností v čase začatia konania; takto určená
príslušnosť trvá až do skončenia konania.

9.Zobsahuspisuvyplýva,ževprejednávanejvecirozhodolbývalýOkresnýsúdBratislavaIIIrozsudkom
z 3. júna 2021 č. k. 40P/60/2019-152. Voči tomuto rozsudku boli podané odvolania a vec bola predložená
Krajskému súdu v Bratislave ako súdu odvolaciemu, ktorý vo veci nerozhodol a po 1. júni 2023 postúpil
vec na rozhodnutie Krajskému súdu v Trnave ako súdu funkčne a kauzálne príslušnému v zmysle § 3
ods. 5 písm. b) CMP (č. l. 314 spisu).

10. Ustanovenie § 396b CMP predstavuje procesné ustanovenie intertemporálnej povahy, ktorým sa
určuje režim dočasného, prechodného (intertemporálneho) spolupôsobenia skoršej a neskoršej právnej
úpravy; teda vzájomný vzťah týchto úprav. Nosným pojmovým znakom procesnej intertemporality je
princíp okamžitej aplikovateľnosti novej procesnej úpravy na všetky konania prebiehajúce na súde a
začaté podľa doterajších (zrušených) predpisov. Účelom princípu okamžitej aplikovateľnosti nových

procesných noriem, teda použiteľnosti nových procesných ustanovení na konania začaté a prebiehajúce
podľa doterajšej právnej úpravy, je zabezpečiť taký procesný priebeh jednotlivých konaní, ktorý
nepripúšťa alternatívne a v dôsledku toho sporné výklady pre časovú pôsobnosť príslušných predpisov
alebo ich jednotlivých ustanovení [m. m. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný
súd“) z 22. októbra 2014 sp. zn. PL. ÚS 107/2011, uznesenie z 12. apríla 2018 sp. zn. II. ÚS 185/2018,

uznesenie z 22. septembra 2020 sp. zn. III. ÚS 349/2020, nález z 8. februára 2023 sp. zn. II. ÚS
451/2022)].

11. Princíp okamžitej aplikovateľnosti novej procesnej úpravy je procesnému právu natoľko imanentný,
že sa nemusí explicitne vyjadrovať v prechodných ustanoveniach procesnej úpravy - platí aj bez toho,

aby bol vyjadrený (porov. Smyčková, R., Števček, M., Tomašovič, M., Kotrecová, A. a kol. Civilný
mimosporový poriadok. Komentár. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2017, 1064 - 1072 s.).

12. Ustanovenie § 396b CMP je výnimkou z princípu okamžitej aplikovateľnosti novej procesnoprávnej
úpravy CMP v znení účinnom od 1. júna 2023 a vzťahuje sa výlučne na konania začaté a právoplatne

neskončené na súdoch vecne a miestne príslušných.

13. Príslušnosť súdu na konanie o odvolaní, t. j. na konanie v druhej inštancii, sa označuje ako funkčná
príslušnosť; podľa § 2 ods. 1 CMP v spojení s § 34 CSP v znení účinnom do 31. mája 2023, o odvolaní
rozhoduje krajský súd, ak tento zákon neustanovuje inak.

14. Pokiaľ teda na konanie o odvolaní podľa predpisov účinných do 31. mája 2023 bol funkčne príslušný
Krajský súd v Bratislave, zatiaľ čo s účinnosťou od 1. júna 2023 je na konanie o odvolaní v zmysle § 3
ods. 5 písm. b) CMP funkčne príslušný Krajský súd v Trnave a súčasne § 396b CMP ako intertemporálne
ustanovenie explicitne neupravilo, že konanie o odvolaní začaté a právoplatne neskončené do 31. mája

2023 sa dokončí na súde funkčne príslušnom podľa predpisov účinných do 31. mája 2023, potom so
zreteľom na princíp okamžitej aplikovateľnosti novej procesnej právnej úpravy, je na konanie o odvolaní
začaté a právoplatne neskončené do 31. mája 2023 funkčne príslušný Krajský súd v Trnave.

15. Najvyšší súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že uvedený názor je v súlade i s názorom vysloveným v

náleze ústavného súdu z 27. júna 2023 sp. zn. IV. ÚS 257/2023 (ods. 75. až 77.), ktorý konštatoval, že
počas konania o ústavnej sťažnosti sťažovateľa došlo k zmene § 3 ods. 5 písm. a) CMP a poukázal i
na § 396b CMP. Keďže ústavný súd vrátil vec na nové rozhodnutie o odvolaní, vychádzajúc z princípu
okamžitej aplikability procesných noriem, dospel k záveru, že na rozhodovanie o odvolaní v návratových
konaniach je už funkčne príslušný Krajský súd v Žiline (v danej veci išlo o rozhodnutie Krajského súdu

v Banskej Bystrici, pozn.).

16. Zároveň najvyšší súd považuje za potrebné poukázať aj na zachovanie plynulosti a rýchlosti
konania a v neposlednom rade na zachovanie jedného zo základných cieľov súdnej reformy, ktorým je
špecializácia súdov a sudcov.

17. Pre úplnosť najvyšší súd uvádza, že týmto nedochádza k porušeniu základného práva na zákonného
sudcu (§ 3 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) a ani k
porušeniu základnej procesnoprávnej zásady tzv. perpetuatio fori, spočívajúcej v trvaní príslušnosti.18. Najvyšší súd vzhľadom na vyššie uvedené konštatuje, že nesúhlas Krajského súdu v Trnave s
postúpením mu veci Krajským súdom v Bratislave nie je dôvodný, a preto rozhodol tak, ako vyplýva z

výroku tohto uznesenia.

19. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.