Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. jún 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/80/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5023200099
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:5023200099.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a
členiek senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobcu: EuroSpotrebiteľ, so
sídlom Sládkovičova 1222/73, Kysucké Nové Mesto, IČO: 51 428 148, proti žalovanému: Organizácia
spojených národov, Bezpečnostná rada Organizácie spojených národov, so sídlom New York, USA, o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu

Žilina č. k. 4C/34/2023-84 zo dňa 24.05.2023, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil (výrok I.). O trovách konania rozhodol

tak, že žalovanému právo na ich náhradu nepriznal (výrok II.). Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca
sa podaným návrhom domáhal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie a:
- určil, že právo veta Ruskej federácie [RF] v Bezpečnostnej rade Organizácie Spojených národov [OSN]
uplatnené 25.2/27.2. v roku 2022 k Rezolúcii 2623 (2022) v súvislosti s vojenskou agresiou Ruskej
federácie ako porušovateľa (agresora) na Ukrajine, je právne neúčinné a predstavuje zneužitie práva,
ktoré nepožíva (medzinárodnú ani vnútroštátnu) právnu ochranu; uznesenie je právne účinné doručením

tohto rozhodnutia [§ 332/1 CSP];
- určil, že právo veta Ruskej federácie [RF] v Bezpečnostnej rade Organizácie Spojených národov [OSN]
uplatnené 25.2/27.2. v roku 2022 k Rezolúcii 2623 (2022) v súvislosti s vojenskou agresiou Ruskej
federácie ako porušovateľa (agresora) na Ukrajine, je právne neúčinné a predstavuje zneužitie práva,
ktoré nepožíva (medzinárodnú ani vnútroštátnu) právnu ochranu; uznesenie je právne účinné doručením
tohto rozhodnutia [§ 332/1 CSP]; (správne malo byť uvedené „určil, že právo veta Ruskej federácie v

Bezpečnostnej rade [BR] Organizácie Spojených národov [OSN] uplatnené 30.9. v roku 2022 v súvislosti
s vetom RF ako porušovateľa (agresora) proti rezolúcii, ktorá anexiu štyroch ukrajinských regiónov
odsudzuje ako porušenie medzinárodného práva, bolo a je právne neúčinné a predstavuje zneužitie
práva, ktoré nepožíva (medzinárodnú ani vnútroštátnu) právnu ochranu; uznesenie je právne účinné
doručením tohto rozhodnutia [§ 332/1 CSP] “ - poznámka odvolacieho súdu );
- určil, že žalovaný je povinný bezodkladne (ihneď) zdržať sa verejne šíriť jej nepravdivé tvrdenia

odporujúce I. a II. výroku tohto právoplatného rozhodnutia.
Návrh bol doručený Krajskému súdu v Žiline dňa 16.12.2022 (zapísaný pod sp. zn.17NcCb/3/2022),
ktorý ho prípisom zo dňa 31.01.2023 postúpil Najvyššiemu súdu SR z dôvodu nedostatku právomoci,
na určenie, ktorý zo súdov Slovenskej republiky spor prejedná a rozhodne. Najvyšší súd SR vrátil listom
sp. zn. 2Ndob/2/2023 zo dňa 28.03.2023 Krajskému súdu v Žiline spisový materiál bez rozhodnutia, so
záverom, že v predmetnej veci nie je daná právomoc súdov Slovenskej republiky, z ktorého dôvodu

nie je ani možné postupom v zmysle § 38 CSP určiť súd, ktorý by spor prejednal, preto bude potrebné
konanie zastaviť pre nedostatok právomoci. Krajský súd v Žiline postúpil vec Okresnému súdu Žilinana postup podľa záverov Najvyššieho súdu SR. Podaním zo dňa 05.04.2023 bolo postúpenie veci
oznámené žalobcovi, ktorý vzniesol námietku proti postúpeniu veci a opakovane navrhol vec predložiť
Najvyššiemu súdu SR. Svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doplnil podaním doručeným

súdu dňa 27.04.2023, ktorým žiadal, aby súd (popri pôvodnom návrhu)
- nariadil neodkladné opatrenie, že žalovaný je povinný bezodkladne prijať nevyhnutné súdom určené
preventívne opatrenia na zachovanie medzinárodného mieru a bezpečnosti, na začatie rokovaní o
prímerí a na začatie mierových rokovaní s RF a UA proti vojenskej agresii RF;
- nariadil neodkladné opatrenie, že žalovanému sa zakazuje nečinnosť vo veciach zachovania

medzinárodného mieru a bezpečnosti, začatia rokovaní o prímerí a na začatie mierových rokovaní s RF
a UA proti vojenskej agresii RF.
Konštatoval, že je viazaný právnym názorom Najvyššieho súdu SR v liste sp. zn. 2Ndob/2/2023 zo dňa
28.03.2023, že v predmetnej veci nie je daná právomoc súdov Slovenskej republiky, s poukazom na
postavenie Organizácie Spojených národov ako medzinárodnej organizácie, ktorej právna subjektivita
sa riadi medzinárodným právom, a nie vnútroštátnym právom a ktorá, v zmysle § 29 čl. VIII Dohovoru

o výsadách a imunitách OSN, samotná vykoná opatrenia pre vhodný spôsob vybavovania sporov
vzniknutých zo zmlúv alebo iných sporov súkromnoprávnej povahy, v ktorých je stranou OSN. OSN
nepodlieha jurisdikcii vnútroštátneho súdu, okrem prípadu, ak sa vzdá svojej imunity. Medzinárodné
organizácie (a suverénne štáty) sú vyňaté spod právomoci vnútroštátnych súdov, ako aj spod právomoci
iných orgánov štátu. S poukazom na uvedené, konanie pre neodstrániteľný nedostatok podmienky

konania (nedostatok právomoci súdov Slovenskej republiky) zastavil. Žalobca tým, že v návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia označil ako žalovaného subjekt, v prípade ktorého slovenské súdy
nemajú právomoc vo veci konať, procesne zavinil, že konanie muselo byť zastavené a žalovanému by
tak patrila náhrada trov konania. Keďže mu doposiaľ žiadne trovy nevznikli, právo na ich náhradu mu
nepriznal.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie zrušil, vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a prikázal mu
odstrániť protiprávne procesné opomenutie nepredloženia veci o vzniknutom spore o príslušnosť k
NS SR. Súčasne žiadal, aby odvolací súd nariadil súdu prvej inštancie nerešpektovať protiústavný

právny názor, protiprávny list nezákonnej sudkyne NS SR sp. zn. 2Ndob/2/2023 zo dňa 28.03.2023,
vyjadrený neprocesným postupom (absencia uznesenia senátu NS SR) a zrušil protiprávny prípis
NS SR sp. zn. 2Ndob/2/2023 zo dňa 28.03.2023. Ďalej žiadal, aby odvolací súd nariadil súdu prvej
inštancie skúmať podľa § 47a z. č. 97/1963 Zb. svoju právomoc, ak sa konanie o žalovanej veci
nemôže účinne začať alebo uskutočniť v cudzine a vec má úzku väzbu na Slovenskú republiku.

Namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia a nesprávne právne posúdenie nedostatku
právomoci súdu, predčasné vydanie napadnutého rozhodnutia po vznesení námietky nepríslušnosti
súdu z postúpenia veci krajským súdom na okresný súd, nesprávne, procesne neudržateľné a právne
nezáväzné stanovisko NS SR, podpísané jedinou sudkyňou, o ktoré sa súd prvej inštancie v rozhodnutí
opiera. Poukázal na nerešpektovanie stanoviska NS SR krajským súdom, keď odmietol konanie zastaviť

a postúpil vec okresnému súdu, čo vyvolalo nový spor o príslušnosť (nie o právomoc). Pokiaľ súd
prvej inštancie po namietnutom postúpení veci krajským súdom na okresný súd nepredložil vec NS
SR na rozhodnutie uznesením, negatívne sa zasiahlo do práva na zákonného sudcu žalobcu. Záver
súdu prvej inštancie, že nejde o súkromnú vec, považuje za nesprávny, pretože žalobca je subjekt
súkromnoprávny a môže žalovať ktoréhokoľvek porušovateľa alebo ohrozovateľa práva. Protiprávna

činnosť RF a OSN zakladá majetkovú a nemajetkovú zodpovednosť v rámci súkromnoprávnej sféry
poškodených a ohrozených subjektov hospodárskej súťaže, nielen medzinárodnú zodpovednosť medzi
štátmi, preto je daná právomoc slovenských súdov. Súd prvej inštancie neskúmal možnosť si na seba
atrahovať právomoc podľa § 47a z. č. 97/1963 Zb.

3. Odvolanie žalobcu nebolo žalovanému doručované.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok; ďalej len „CSP“),
po zistení, že odvolanie podala včas (§ 362 ods. 1 CSP) strana sporu, v ktorej neprospech bolo vydané
(§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP), bez nariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie v intenciách § 379 a § 380 CSP, ktoré ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.5. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v
celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Ten v dostatočnom
rozsahu posúdil skutočnosti rozhodné pre zvolený procesný postup a následne správne rozhodol a svoje

rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 236 CSP. Odôvodnenie napadnutého uznesenia je
vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa v
odvolacom konaní obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods.
2 CSP).

6. V posudzovanom prípade je predmetom odvolacieho prieskumu uznesenie súdu prvej inštancie,
ktorým z dôvodu, že daná vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, konanie zastavil.
Žalovaný je medzinárodnou organizáciou so sídlom v USA, ktorej právna subjektivita je daná
medzinárodným právom. Preto súd prvej inštancie pri posudzovaní svojej právomoci správne vychádzal
z ustanovení CSP upravujúcich právomoc súdov Slovenskej republiky na prejednanie a rozhodnutie
danej veci, s poukazom na § 29 čl. VIII. Dohovoru o výsadách a imunitách OSN, ktorý upravuje spôsob

vybavovania sporov, ktorých stranou je OSN (a sporov, v ktorých je zúčastnený ktorýkoľvek úradník
OSN), tak, že opatrenia pre vhodný spôsob ich vybavovania vykoná samotná OSN. Vzhľadom na
vyššie uvedené a s poukazom na právnu úpravu relevantnú pre posúdenie právomoci súdov Slovenskej
republiky (§ 3, § 4 CSP), nie je v prejednávanej veci daná právomoc súdov Slovenskej republiky, preto
argumenty žalobcu uvedené v odvolaní neodôvodňujú zrušenie odvolaním napadnutého uznesenia.

7. K odvolacej námietke žalobcu, že súd prvej inštancie neskúmal možnosť na seba atrahovať právomoc
podľa § 47a z. č. 97/1963 Zb., odvolací súd poukazuje na dôvodovú správu k zákonu č. 108/2022 Z.
z., ktorým bol zákon č. 97/1963 Zb. doplnený (okrem iného) o ustanovenie § 47a. V zmysle dôvodovej
správy navrhovaným ustanovením § 47a sa premieta princíp forum necessitatis do vnútroštátnej úpravy.

V praxi môžu vzniknúť výnimočné situácie, kedy cudzí súd, ktorý by inak mal vo veci právomoc, nemôže
túto právomoc vykonávať, napríklad z dôvodu diplomatickej imunity účastníka alebo občianskej vojny
v krajine. V takom prípade je vhodné za určitých okolností zabezpečiť, aby mohol slovenský súd vec
prejednať. Zabráni sa tým situácii, kedy by sa účastník nemohol domôcť svojho práva na spravodlivý
proces. Výkon tejto právomoci predpokladá dostatočnú väzbu veci so SR (napríklad štátna príslušnosť

jedného z účastníkov, majetkové záujmy na území SR). Súd sám zváži vzhľadom na okolnosti prípadu, či
si právomoc založí alebo nie. V prejednávanej veci sa o takúto výnimočnú situáciu nejedná, keď žalobca
netvrdil a nepreukázal splnenie podmienky pre možnosť založenia právomoci slovenského súdu na
prejednanie a rozhodnutie danej veci, a to, že by išlo o vec patriacu do právomoci cudzieho súdu, ktorý
však túto právomoc nemôže vykonávať. Z uvedeného dôvodu táto námietka žalobcu nie je spôsobilá

zrušiť napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie.

8. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukázal na ust. § 2 ods. 3 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o doplnení
niektorých zákonov, k tomu odvolací súd uvádza, že právomoc súdu je jednou z procesných podmienok,
ktoré musia byť splnené na to, aby súd mohol vo veci konať a rozhodnúť. Podľa § 161 CSP, ak Civilný

sporový poriadok neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené
podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (procesné podmienky). Ustanovenie § 9 CSP explicitne
uvádza, že ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie zastaví.
Pokiaľ súd zistí nedostatok svojej právomoci (a ak nejde o prípad právomoci cudzozemského orgánu),
musí tu byť iný štátny orgán, ktorému je súd povinný vec postúpiť. Pokiaľ žiaden taký orgán súd nezistí,

vec patrí do právomoci súdov (rozsudok NS SR sp. zn. 5Cdo/102/01 zo dňa 27. septembra 2001,
uverejnený v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky R 82/2002).
V danom prípade ide o prípad právomoci cudzozemského orgánu, ktorým je OSN, v zmysle § 29 čl.
VIII. Dohovoru o výsadách a imunitách OSN, preto ani na tento argument odvolateľa nemohol odvolací
súd prihliadnuť.

9. Z vyššie uvedených dôvodov súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že predmetný spor
nespadá pod právomoc súdu Slovenskej republiky. Nedostatok právomoci predstavuje taký nedostatok
procesnej podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, preto správne rozhodol, keď konanie zastavil,
aplikujúc ust. § 9 CSP.

10. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne
správne v súlade s ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.11. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho
konania (§ 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP). Nakoľko so žalovaným nebolo v danom štádiu
konania konané, v súvislosti s odvolacím konaním mu žiadne trovy nevznikli, preto mu odvolací súd

náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

12. Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

(§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)