Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. júl 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5Tos/93/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2122015231
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 07. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Pollák
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2122015231.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Michala Polláka a sudcov JUDr. Martina
Žovinca a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX, o návrhu
odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného proti
uzneseniuOkresnéhosúduTrnavazodňa20.01.2023,č.k.35PP/64/2022-30,naneverejnomzasadnutí
konanom dňa 06.07.2023 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX, z a m
i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Trnava rozhodol podľa § 415 ods. 1 Trestného poriadku s
poukazom na § 66 ods. 1 písm. b) Trestného zákona, § 66 ods. 2 Trestného zákona tak, že zamietol
návrh odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS

Hrnčiarovce nad Parnou, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol
uložený rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky, sp. zn. 3T/70/2017 zo dňa 04.10.2018 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 4To/82/2018 zo dňa 10.01.2019.
2. Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený priamo na verejnom zasadnutí, ihneď po jeho vyhlásení,
sťažnosť. Prokurátor sa na verejnom zasadnutí vzdal práva podať sťažnosť.
3. Podanú sťažnosť odsúdený odôvodnil vlastnoručne písaným podaním zo dňa 03.03.2023, v ktorom

uviedol (skrátene), že podľa jeho názoru dňa 20.01.2023 okresný súd spravil chybu, keď zamietol jeho
žiadosť o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, a to iba na základe domnienok
a predpovedania budúcnosti, že bude páchať ďalej trestnú činnosť. Z tohto dôvodu okresný súd rozhodol
nesprávne a porušil jeho ústavné práva, pretože zákony Slovenskej republiky nedovoľujú používať
domnienky a predpokladať budúcnosť na základe nejakej veštiacej gule.
4. Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán

a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a
b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.
5. Krajský súd v Trnave na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku,
preskúmal správnosť a zákonnosť napadnutého výroku, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako
aj správnosť postupu konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo. Sťažnosť podala oprávnená osoba,

v zákonnej lehote a smeruje voči výroku, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.
6. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, sťažnostný súd
zistil nasledovné.
7. Napadnutým uznesením rozhodol prvostupňový súd o návrhu odsúdeného na podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý si vykonáva na základe rozhodnutia citovaného v
odôvodnení prvostupňového uznesenia. Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že odsúdený

síce splnil formálnu podmienku na podanie si žiadosti o podmienečné prepustenie a prvú materiálnu
podmienku, avšak nesplnil druhú materiálnu podmienku.8. V odôvodnení napadnutého uznesenia prvostupňový súd uvádza, že vo vzťahu k odsúdenému neboli
konštatované žiadne negatívne skutočnosti a poznatky o jeho osobe, čo sa týka rešpektovania pokynov
a príkazov príslušníkov a ústavného poriadku. Odsúdený počas výkonu trestu bol (5x) disciplinárne

odmenený, pričom nebol disciplinárne potrestaný. Počas výkonu trestu bol aj pracovne zaradený a jeho
pracovná morálka bola hodnotená kladne. V rámci programu zaobchádzania ale plní stanovené ciele
len čiastočne.
9. Pri druhej materiálnej podmienke súd prvého stupňa skonštatoval, že v rámci výkonu trestu počas
pohovorov bolo jeho správanie a vystupovanie hodnotené negatívne a bolo zjavné, že jeho postoj

k trestnej činnosti sa počas výkonu trestu nezmenil a naďalej deklaruje k trestnej činnosti nekritický
postoj. Súd vo vzťahu k tejto podmienke zdôrazňuje, že účelom výkonu trestu je aj to, aby odsúdený
vnútornou reflexiou si uvedomil dôsledky svojho predchádzajúceho správania, identifikoval príčiny a
vyvodil pre seba ponaučenie do budúcnosti. Ak odsúdený, napriek niekoľkoročnému výkonu trestu,
zastáva nekritický postoj k svojej trestnej činnosti, túto popiera, hoci bol uznaný vinným, potom nie
je možné konštatovať, že doterajší výkon trestu splnil účel a náprava odsúdeného je ukončená. Inak

povedané výchovný účel trestu na odsúdeného nezapôsobil. Táto skutočnosť predstavuje jeden z
relevantných faktorov pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení. Z hodnotenia ústavu vyplýva, že
jeho resocializačná prognóza je taktiež menej priaznivá. Súd prihliadal aj na závažnosť spáchaného
skutku. Odsúdený v súčasnosti vykonáva trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov, ktorý mu bol uložený
za zločin týrania blízkej a zverenej osoby. Z odpisu z registra trestov vyplýva, že odsúdený bol v

minulosti uznaný za vinného z prečinu ohrozovania pod vplyvom návykovej látky, za čo mu bol uložený
podmienečný trest odňatia slobody. Skúsenosti s jeho predchádzajúcim spôsobom života a osobitne
povaha a závažnosť skutku, z ktorého bol uznaný za vinného, nesvedčia v prospech možnej prognózy,
že by v prípade prepustenia viedol riadny život na slobode. Hoci ide o prvotrestaného páchateľa, zo
závažného charakteru trestnej činnosti sú zrejmé jeho osobnostné charakteristiky, na ktoré je potrebné

prihliadať pri prognóze jeho možného správania do budúcna.
10.Preskúmanímkonania,ktorépredchádzalovydaniunapadnutéhouzneseniasťažnostnýsúdzistil,že
toto bolo vykonané v súlade so zákonom, keď prvostupňový súd nariadil a vykonal verejné zasadnutie,
na ktorom vypočul procesné strany, oboznámil listinné dôkazy a dal odsúdenému možnosť dostatočne
realizovať jeho práva, ktoré mu vyplývajú z ustanovení Trestného poriadku.

11. Pokiaľ ide o správnosť napadnutého výroku, sťažnostný súd je názoru, že všetky vyššie uvedené
skutočnosti neumožňujú v prípade odsúdeného vyhovieť jeho návrhu na podmienečné prepustenie.
Uvedené zistenia, ktoré bral prvostupňový súd do úvahy pri svojom rozhodnutí, sú zistené správne a sú
tými relevantnými skutočnosťami, ktoré bolo potrebné zvážiť a vyhodnotiť v súvislosti so skúmaním
splnenia podmienok na podmienečné prepustenie odsúdeného.

12. Pre pozitívne rozhodnutie súdu o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia
slobody je teda nevyhnutné, aby odsúdený počas tohto výkonu svojim správaním preukázal polepšenie,
čo nemožno bez ďalšieho stotožniť len s dobrým správaním sa odsúdeného vo výkone trestu odňatia
slobody a zároveň je potrebná aj danosť reálneho predpokladu, že po takomto rozhodnutí bude
odsúdený viesť riadny život.

13. Pri vyhodnotení materiálnych podmienok na podmienečné prepustenie je potrebné posúdiť všetky
okolnosti, ktoré súvisia s osobou odsúdeného, jeho osobné a charakterové vlastnosti, celkový postoj
k spoločenským normám a pravidlám, povahu a charakter spáchanej trestnej činnosti a jeho správanie
sa vo výkone trestu odňatia slobody.
14. S vyhodnotením prvej materiálnej podmienky (preukázanie polepšenia vo výkone trestu plnením

svojich povinností a správaním) sa sťažnostný súd nemôže stotožniť. Jej splnenie súd prvého stupňa
odôvodnil s poukazom na dobré správanie odsúdeného, avšak skutočnosť, že sa odsúdený vo výkone
trestu dobre správa, automaticky neznamená, že sa polepšil a tým splnil prvú materiálnu podmienku.
Pri rozhodovaní o splnení prvej materiálnej podmienky, ide o to rozlíšiť, kedy správanie odsúdeného
a plnenie jeho povinností vo výkone trestu odňatia slobody sú prejavom len vonkajšej adaptácie

odsúdeného na prostredie ústavu na výkon trestu a kedy ide o známky skutočných zmien osobnosti
odsúdeného odôvodňujúce nádej, že i v budúcnosti povedie riadny život.
15. Záver hodnotiacej správy odsúdeného síce vyznieva pozitívne a je z nej zrejmé, že sa odsúdený
adaptoval na režim výkonu trestu odňatia slobody, avšak na druhej strane nijako svojou aktivitou
nevybočuje z radu, síce režimovo prispôsobených, avšak priemerných väzňov. Plnenie si základných

povinností vo výkone trestu je nevyhnutnou podmienkou ako samotnej adaptácie, tak aj celého priebehu
výkonu trestu odňatia slobody, čo ale nemožno považovať za prejav jeho vyššej aktivity plnenia si svojich
povinností a polepšenia sa. Pri posúdení prvej materiálnej podmienky nejde len o počet disciplinárnych
odmienudelenýchodsúdenémuvovýkonetrestu,aleocelkovéjehopôsobenieasprávaniesavovýkonetrestu odňatia slobody, ktoré je v prípade odsúdeného pasívne a nevyplýva z neho snaha o polepšenie
alebo prejavenie zmeny v jeho spôsobe života. Odsúdený počas výkonu trestu voči trestnej činnosti
deklaruje nekritický postoj a spáchanie trestného činu si naďalej nepripúšťa, čím súd nepresvedčil, že

sa polepšil a prebehla u neho vnútorná zmena v jeho hodnotovej orientácii. Navyše ciele stanovené
programom zaobchádzania odsúdený plní len čiastočne.
16. V prípade druhej materiálnej podmienky sťažnostný súd len opakuje, že osoba odsúdeného
vzhľadom na doterajší výkon trestu odňatia slobody a jeho kriminálnu minulosť (opakované páchania
trestnej činnosti úmyselnej povahy, 2krát súdne trestaný) nedáva sťažnostnému súdu dostatočnú

záruku, že prišlo k polepšeniu odsúdeného (na rozdiel od názoru prvostupňového súdu) a tento bude
v prípade podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody viesť riadny život. Aj keď je
správaniesaodsúdenéhovovýkonetrestuodňatiaslobodyvsúladesústavnýmporiadkom,spoukazom
na odpis registra trestov, charakter a povahu trestného činu, ktorého sa odsúdený dopustil a na tresty,
ktoré mu boli doposiaľ uložené, je dôvodné skôr konštatovať jeho prispôsobenie sa režimu výkonu
trestu odňatia slobody ako vnútornú zmenu v jeho hodnotovej orientácii. Z vykonaného dokazovania

je zrejmé, že na nápravu odsúdeného a uvedomenie si negatívnych dôsledkov jeho konania nemal
doposiaľ vplyv ani uložený trest, ktorý si aktuálne vykonáva, nakoľko voči skutku, ktorého sa dopustil,
odsúdený zastáva nekritický postoj, pričom prvostupňový súd nekonkretizoval, v čom vidí polepšenie sa
odsúdeného a pod obsah tohto pojmu podradil dobré správanie sa odsúdeného vo výkone trestu odňatia
slobody. Je nevyhnutné zohľadniť, že odsúdenému boli poskytnuté viaceré šance, a to aj v podobe

podmienečného trestu odňatia slobody, ktoré nevyužil, a preto niet sa prečo domnievať, že práve
podmienečné prepustenie z aktuálneho výkonu trestu odňatia slobody splní svoj zákonom sledovaný
účel.
17. K sťažnostným námietkam odsúdeného je preto potrebné uviesť, že účel trestu je naplnený
v prípadoch, kedy si odsúdená osoba uvedomí nesprávnosť svojho konania a polepší do takej miery,

že takéto správanie nepovažuje za akceptovateľný štandard a už sa nedopúšťa žiadnej trestnej činnosti
a vedie riadny život, a to nie len určitý čas, ale natrvalo. V prípade odsúdeného tomu tak preukázateľne
nebolo. Vzhľadom na uvedené nemožno konštatovať, že v prípade podmienečného prepustenia bude
odsúdený viesť na slobode riadny život, keďže ani predchádzajúci podmienečný trest odňatia slobody
nebol pre neho výstrahou, aby sa v budúcnosti nedostal do rozporu so zákonom alebo motiváciou na

zmenu jeho životného štýlu.
18. Navyše ani tá okolnosť, že je odsúdený vo výkone trestu odňatia slobody po prvý krát, nie je v rámci
rozhodovania o podmienečnom prepustení určujúca, keďže žiaden odsúdený, teda ani ten, ktorý je vo
výkonetrestuodňatiaslobodypoprvýkrát,nemánapodmienečnéprepustenie„právny“nárok.Kukaždej
žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie súdy pristupujú individuálne, reflektujúc špecifiká toho

ktorého prípadu.
19. Za vyššie popísanej situácie aj sťažnostný súd má vážne a dôvodné pochybnosti o tom, že
odsúdený v budúcnosti v prípade podmienečného prepustenia povedie riadny život, a preto je
namieste konštatovať, že odsúdený nespĺňa všetky zákonné podmienky pre podmienečné prepustenie
a prvostupňový súd správne žiadosť odsúdeného o podmienečné prepustenie zamietol.

20. Len dobré správanie odsúdeného v podmienkach výkonu trestu odňatia slobody nie je dostačujúce
na vyslovenie predpokladu, že bude na slobode viesť riadny život.
21. Záverom sťažnostný súd uvádza, že účelom trestu je najmä ochrana spoločnosti pred páchateľom
trestnej činnosti a trest má odrádzať aj ostatných členov spoločnosti od páchania trestných činov. Je
tak v záujme dovŕšenia nápravy odsúdeného a splnenia účelu uloženého trestu odňatia slobody, aby

tento ďalej vykonával.
22.Spoukazomnavyššieuvedené,sťažnostnýsúdzamietolsťažnosťodsúdeného,nakoľkotátonebola
dôvodná.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.