Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. jún 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/91/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2219204602
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2219204602.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členiek

senátu JUDr. Zlatici Javorovej a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v spore žalobcov: 1/ A. B., nar. XX. XXXX
XXXX, trvalý pobyt C. D. XXX/X, E. F., 2/ G. H., nar. XX. XXXXXXXXX XXXX, trvalý pobyt I. J. XXX/
XX, K., 3/ L. H., nar. X. XXXXXXXX XXXX, trvalý pobyt K. J. XXX/X, M. N. – E. N., žalobcovia 1. až 3
zastúpení: Advokátska kancelária Hanáček & Hanáčková, s.r.o., Záhradnícka 41, Bratislava – mestská
časť Ružinov, IČO: 51 290 596, proti žalovanej: H. F., nar. XX. XXXXXXX XXXX, trvalý pobyt: G. O.
XXXX/XX, E. F., zastúpenej advokátkou: JUDr. Helena Buzgóová, Alžbetínske námestie 2, Dunajská
Streda, o určenie neplatnosti závetu a listiny o vydedení, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného

súdu Dunajská Streda zo dňa 26. apríla 2022 č. k. 9C/37/2019-252 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti o určení, že dôvody vydedenia žalobcov
ich otcom poručiteľom L. H., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.XX. XXXX, v listine o vydedení zo dňa 18.
decembra 2017 nie súd dané (výrok II.), p o t v r d z u j e a v časti o určení neplatnosti závetu
poručiteľa L. H. zo dňa 18. decembra 2017, spísaného na notárskom úrade (výrok I.) a v časti o náhrade
trov konania (výrok III.) r u š í a vec v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom (I.) určil neplatnosť závetu poručiteľa
zo dňa 18. decembra 2017 spísaného na notárskom úrade; druhým výrokom (II.) určil, že dôvody

vydedenia žalobcov ich otcom poručiteľom, uvedené v listine zo dňa 18. decembra 2017, nie sú dané
a priznal žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (III.). Súčasne rozhodol o vrátení
zložených preddavkov žalobcom a žalovanej na odmenu znalca každému 182,11 eur (IV.) a priznal
znalcovi MUDr. Máriovi Strakovi doplatok na odmene vo výške 71,54 eur, vyplácanej zo zložených
preddavkov (V.). Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 37, § 38 ods. 1, 2, § 39, § 469a ods. 1, § 476
ods. 1, 2, § 476d ods. 1 O. z. (Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov). Vecne
zdôvodnil, že podľa notárskej zápisnice zo dňa 18.12.2017 poručiteľ spísal závet, ktorým všetok svoj

hnuteľný i nehnuteľný majetok zanechal výlučne svojej dcére-žalovanej. Súčasne v listine vydedil pre
prípad svojej smrti svoju ďalšiu dcéru žalobkyňu 1/ a svojich dvoch synov žalobcov 2/, 3/ z dôvodu, že
v rozpore s dobrými mravmi mu neposkytovali potrebnú pomoc v chorobe, v starobe a v iných závažných
prípadoch, neprejavovali o neho opravdivý záujem, ktorý by ako potomkovia mali prejavovať, vyše troch
roky, žalobkyňa 1/ ho bola pozrieť jedenkrát v nemocnici, ale synov nevidel vyše troch rokov (súčasne
poručiteľ určil, že dôsledky vydedenia sa vzťahujú aj na potomkov žalobcov). Žalobkyňa 1/ v spore
tvrdila, že problémy medzi súrodencami neboli, kým sa žalovaná nevrátila s deťmi domov k rodičom

(poručiteľovi a jeho manželke) so zámerom, že ich bude opatrovať (poručiteľa ani nebolo treba, keďže
bol sebestačný a matka žalovanej mala opatrovateľku). Žalobcovia nikdy neodmietli súčinnosť a pomoc
poručiteľovi, počas hospitalizácie ho navštevovali. Žalobkyňa 1/ sa zúčastnila aj oslavy poručiteľových
narodenín (85 rokov). Chodil potajomky, musel klamať, že sa zdržiaval v záhrade, žalovaná ho neustáletelefonicky kontrolovala. V roku 2017 telefonické pozvanie otca (poručiteľa) žalobcovia neprijali, keď
počas telefonátu vyjednával, aby súhlasili s nadobudnutím bytu do výlučného vlastníctva žalovanej.
Žalobkyňa s návrhom nesúhlasila. Poručiteľ si podľa tvrdenia žalobkyne uvedomil svoje konanie neskôr

v nemocnici v roku 2017, kedy sa rozplakal. Žalobcovia 1/, 2/ potvrdili, že v prípade potreby pomoci,
nikdy poručiteľa neodmietli, pomáhali mu robiť poriadok v záhrade, navštívili ho v nemocnici. Žalobca
3/ každý druhý/tretí týždeň v mesiaci, keď šiel meniť fľaše do sódovkárne, zastavil sa v domácnosti
poručiteľa alebo ho navštívil v záhrade, ktorá je mimo domu. Doma však poručiteľa nenavštevoval,
z dôvodu vyhrotených vzťahov so žalovanou. Žalovaná v konaní tvrdila, že termín u notára si poručiteľ

vybavil sám. Na jeho žiadosť ho žalovaná odprevadila k notárovi za účelom vyhotovenia závetu a listiny
o vydedení, pri ktorých vyhotovení nebola prítomná. Uvedenému konaniu poručiteľa predchádzala
situácia, keď na jeseň 2017 poručiteľ pozval žalobcov k sebe, aby sa dohodli na rozdelení jeho majetku
a pretože neprišli bol veľmi zúfalý. Žalobcovia boli naposledy u poručiteľa v roku 2013. Súd prvej
inštancie na základe vykonaného dokazovania konštatoval potrebu preukázania závažnosti správania
dedičov, ktoré by naplnilo zákonné dôvody vydedenia. Pokiaľ je dôvodom vydedenia neposkytnutie

pomoci v chorobe, či v starobe, je treba vždy posúdiť najskôr potrebnosť pomoci na strane poručiteľa,
ale i objektívnu možnosť toho, kto bol poručiteľom vydedený, poskytnúť potrebnú pomoc. Súd prvej
inštancie prihliadal na skutočnosť, že závet bol spísaný po tom, čo v novembri 2017 žalobcovia neprišli
na oslavu organizovanú poručiteľom, na ktorej chcel údajne rozdeliť svoj majetok. Preto o mesiac
(december 2017) z dôvodu prevládajúceho hnevu, urazenosti, sklamania, trpkosti (ako odpoveď na

neúčasť žalobcov), dal vyhotoviť závet a listinu o vydedení. Konal tak v afekte, podľa názoru súdu nie
s vážnym úmyslom, nerozvážne. Právny úkon preto nebol vážny, ani určitý, keďže okrem konkretizácie
nehnuteľných a hnuteľných vecí poručiteľa, absentoval konkrétny dôvod vydedenia potomkov. Výsledky
znaleckého dokazovania nespôsobilosť poručiteľa na vykonanie právnych úkonov nepreukázali. Súd
prvej inštancie skonštatoval tiež nepreukázanie dôvodnosti vydedenia, pretože pre existenciu dôvodu

vydedenia nestačí len samotný dôvod, ale vyžaduje sa, aby potomok tento dôvod sám zavinil alebo
spôsobil. Vykonaným dokazovaním takéto konanie zistené nebolo, v listine nebol konkretizovaný
rozpor s dobrými mravmi, neposkytnutie potrebnej pomoci v chorobe, v starobe a v iných závažných
prípadoch. Poručiteľ pritom nebol odkázaný na pomoc inej osoby, o túto pomoc žalobcov ani nežiadal.
Z výpovede svedkyne F.. N. (opatrovateľky manželky poručiteľa), ktorá každodenne navštevovala rodinu

poručiteľa, súd zistil, že poručiteľ bol sebestačný, doobeda nakupoval, pracoval v záhrade, chodil na
pravidelné prechádzky, jazdil na motorovom vozidle, poobede sa staral o svoju manželku. Žalobkyňa sa
o neho zaujímala raz mesačne. Svedkyňa F.. F. (suseda žalobkyne) opísala poručiteľa ako veselého,
sebestačného staršieho pána, ktorý chodil za žalobkyňou do jej bytu, nosil ovocie, zeleninu vypestované
v záhrade, na druhé poschodie vyšiel pešo, jazdil autom, neskôr na bicykli. Súd prvej inštancie mal

tak za preukázané, že žalobcovia nestratili úctu a záujem o poručiteľa. Vzhľadom na nezhody medzi
súrodencami, obmedzovali žalobcovia priamy styk s poručiteľom v domácom prostredí. Žalobe tak súd
prvej inštancie vyhovel. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil zásadou úspechu v zmysle §
255 ods. 1 CSP (Civilný sporový poriadok č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov). Vzhľadom na
úspech žalobcov v konaní, bola im priznaná náhrada trov konania voči žalovanej, v konaní neúspešnej.

2. Proti tomuto rozsudku voči výrokom I. až III. podala včas odvolanie žalovaná navrhujúc, aby bola
vôľa poručiteľa rešpektovaná, teda zmenu rozsudku zamietnutím žaloby. Poručiteľ až do svojej smrti XX.
XXXXXXXX XXXX bol orientovaný a o svojej vôli i predsavzatiach rozhodoval on sám, pričom nikto z detí
sa neopovážil ho k niečomu nútiť. Žalovaná poprela tvrdenie, že by poručiteľa k niečomu nútila, prípadne

že by sa jej bál. Medzi súrodencami (žalobcami a žalovanou) pretrvávali normálne vzťahy a žalovaná
nebola uprednostňovaná. Žalobkyňa 1/ v tom čase jeden až dvakrát mesačne poručiteľa navštívila.
Posledných 5 – 6 rokov však žalobcovia 2./, 3/ prestali chodiť za poručiteľom. Žalovaná nepozná dôvod
brániaci žalobcom kontaktovať poručiteľa ako svojho otca. Nič nebránilo návštevám poručiteľa. Hoci
žalobcovia majú svoje rodiny, sú zamestnaní, ani jeden zo synov nebýval od poručiteľa ďalej ako 15

km. V priebehu roka mali rodičia sviatok, meniny, narodeniny, všetci mali dovolenky, no za uplynulé roky
si žalobcovia nenašli čas, aby poručiteľa vyhľadali a informovali sa, čo potrebuje. Manželka poručiteľa
ochorela, bola pripútaná na lôžko, zabezpečila jej preto opatrovateľku, aby poručiteľa odbremenila.
Žalovaná posledné roky poručiteľovi a jeho manželke nakupovala, vybavovala úradné záležitosti,
chodievala s nimi k lekárom, do nemocnice, upratovala i varila. Posledných päť rokov poručiteľovi

nedovolila pracovať v záhrade. Pred rokom 2017 v záhrade nebol ani jeden zo žalobcov, všetci vedeli,
že sa o rodičov žalovaná vzorne stará, no nikdy jej neponúkli pomoc. Žalovaná od žalobcov pomoc
nežiadala, o starostiach ani nevedeli, pretože domov nechodili. Rodičia žalovanej navrhli, aby prišla
bývať k nim, čo žiadny zo súrodencov nevytýkal, každému vyhovovalo, že sa žalovaná o rodičov staráa poskytuje pomoc poručiteľovi. Označila za trúfalé tvrdenie protistrany, že poručiteľ žiadnu pomoc
nepotreboval. Potreboval záujem svojich detí, komunikovať s nimi, aby sa ho opýtali ako sa má a čo
potrebuje. Je účelové tvrdenie žalobcov, že v čase ochorenia poručiteľa zabezpečovali lekársku pomoc

aj oni. To, že poručiteľ ochorel a potreboval lekársku starostlivosť, prípadne byť umiestnený v nemocnici,
vedeli žalobcovia len na základe, že im to oznámila žalovaná a požiadala o pomoc. Žalobcovia zhodne
tvrdili, že o poručiteľa sa zaujímali, keď mali čas zastavili sa u neho. V prípade pravdivosti uvedených
tvrdení, poručiteľa by ani nenapadlo vyhotoviť závet a listinu o vydedení. Poručiteľ ak nie denne, tak
týždenne sa posťažoval žalovanej na absenciu telefonátov zo strany žalobcov, tiež, že neprišiel žiaden

z nich. Tvrdenia žalobkyne 1/, že ju poručiteľ tajne navštevoval doma a nosil zo záhrady produkty,
označila v období posledných päť rokov (pred rokom 2017) za nepravdivé. Spočiatku žalobcov 2/, 3/
poručiteľ ospravedlňoval, no posledných päť rokov si sťažoval, že si na neho nenájdu čas. V roku 2017,
keď bol viackrát týmto nahnevaný, navrhol, aby vyhľadali notára za účelom usporiadania vlastníctva
k nehnuteľnostiam v prospech žalovanej alebo jej detí. Koncom roka 2017 po návrate z nemocnice mal
veľmi ťažké srdce na žalobcov, ktorá skutočnosť podnietila žalovaného vyhľadať notára. Nešlo o žiaden

afekt v zlosti, či urazenosti, ale bol to dlhoročný nezáujem jeho detí, ktorí ho podnietil rozhodnúť o svojom
majetku. Poručiteľ mal preto závažný dôvod, aby požiadal o vyhotovenie listiny o vydedení žalobcov.
Ani od decembra 2017 do úmrtia poručiteľa (24. novembra 2018) sa situácia nezmenila. Žalovaná vôľu
poručiteľa rešpektuje a bolo by v súlade s dobrými mravmi, aby jeho vôľu uznali aj žalobcovia.

3. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu navrhli napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť.
Odvolanie označili za neodôvodnené a právne nedôvodné. Absentoval v ňom zákonný odvolací dôvod.
Žalovaná nepredložila nové dôkazy a v odvolaní si viackrát odporuje. Viaceré namietané skutočnosti k jej
tvrdeniam boli preukázané. Poukázali na subjektívne tvrdenia žalovanej, ktoré nie je možné preukázať.
Žalobcovia zobrali na vedomie rozhodnutie poručiteľa uzavrieť druhé manželstvo s matkou žalovanej

a boli s týmto faktom stotožnení. Nesúhlasili však s postupom zanechania majetku výlučne žalovanej
na základe tvrdení, že sa žalobcovia nestarali o poručiteľa a neprejavovali o neho žiaden záujem.
Žalobcovia sa o poručiteľa zaujímali, ktorý fakt bol preukázaný aj svedeckou výpoveďou opatrovateľky
matkyžalovanej,akoajsusedyžalobkyne.Sporučiteľomsastretávalinazáhradealebospolupravidelne
telefonovali. Nezanedbávali ho. Svoj nezáujem neodôvodňovali, pretože žiaden nezáujem o poručiteľa

nebol.

4. Odvolací súd podľa § 34 CSP po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP),
oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355
ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP),

preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP),
postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie
žalovanej je čiastočne dôvodné.

5. Materiálnou náležitosťou vydedenia je okrem všeobecných požiadaviek pre platnosť právneho úkonu,

existencia konkrétneho dôvodu vydedenia uvedeného v zákone. Rozširovanie týchto dôvodov nie je
prípustné. Dôvod vydedenia musí byť pod sankciou neplatnosti právneho úkonu konkretizovaný tak,
aby bol zrozumiteľný nielen dotknutému subjektu, ale aj subjektu nezúčastnenému (porov. uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/194/2011). V listine o vydedení sa nevyžaduje odkaz na konkrétne
zákonné ustanovenie, príp. jeho citácia, ale listina o vydedení musí obsahovať skutkové vymedzenie

dôvodu vydedenia.

6. Dôvod vydedenia musí existovať už v čase pred prejavom poručiteľovej vôle v listine o vydedení a teda
pri posúdení, či sú dané dôvody pre vydedenie, sú rozhodujúce okolnosti, ku ktorým došlo v čase pred
spísaním listine o vydedení (porov. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/98/2018).

7. Z listiny o vydedení zo dňa 18. decembra 2017 vyplýva, že dôvodom vydedenia poručiteľových
potomkov (žalobcov 1/ až 3/) bolo neposkytnutie potrebnej pomoci v chorobe, v starobe a v iných
závažných prípadoch, a neprejavenie opravdivého záujmu o poručiteľa, ktorý by ako potomkovia
prejavovať mali (keďže žalobkyňa 1/ bola pozrieť poručiteľa jedenkrát v nemocnici a žalobcov 2/ a 3/

ako svojich synov poručiteľ nevidel vyše troch rokov).8. Súd prvej inštancie v posudzovanej veci dospel k správnemu záveru o nepreukázaní zákonného
dôvoduvydedenia(§469aods.1písm.a),b)O.z.).,vzhľadomnavykonanédokazovanie,ktorýmnebolo
preukázané také správanie žalobcov, ktoré by naplnilo zákonný dôvod vydedenia.

9. Opodstatnené bolo predovšetkým konštatovanie súdu prvej inštancie, že poručiteľ nebol odkázaný
na pomoc žalobcov a o pomoc žalobcov ani nepožiadal. Výpoveďou svedkyne F.. N., ktorá rodinu
poručiteľa navštevovala na dennej báze (z dôvodu opatrovania manželky poručiteľa) bolo preukázané,
že poručiteľ bol samostatný a sebestačný, vykonávajúci rôzne aktivity (napr. nákupy, práce v záhrade,

v poobednajších hodinách vykonával starostlivosť o svoju manželku), ako i mobilný (jazdil na motorovom
vozidle, chodil na pravidelné prechádzky), bez akejkoľvek odkázanosti na inú osobu.

10. Žalovaná vypovedala, že prišla bývať k poručiteľovi a jeho manželke, aby sa o rodičov starala
a poskytovala im pomoc. Posledné roky rodičom (poručiteľovi a jeho manželke) nakupovala, vybavovala
úradné záležitosti, zabezpečovala potreby domácnosti, zdravotnícku starostlivosť a so synom pracovala

aj v záhrade, pričom od žalobcov pomoc nežiadala.

11. Možno súhlasiť so žalovanou, že nemôže obstáť tvrdenie protistrany, že poručiteľ žiadnu pomoc
nepotreboval, keďže ako otec potreboval predovšetkým cítiť a vnímať záujem svojich detí, a to aj formou
pravidelného kontaktovania a komunikácie s ním rôznym spôsobom. Je potrebné tiež konštatovať, že

potrebyrodičanemožnozúžiťlennapodmienkuodkázanostinainúosobu,spoliehajúcsanasúrodenca,
ktorý s rodičom býva, že mu vo všetkom poslúži a zabezpečí čo treba aj za ostatných potomkov (a
vo vzťahu k tomuto súrodencovi nemožno považovať takýto postoj za správny). Z hľadiska dôvodov
vydedenia však prejavy nezáujmu o poručiteľa a absencia kontaktov s ním zo strany potomkov, sa týkajú
iného, samostatného dôvodu vydedenia podľa § 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka.

12. V konaní tak nebolo preukázané, ako ani tvrdené a ani v listine o vydedení uvedené, že poručiteľovi
v konkrétnom prípade nebola poskytnutá potrebná pomoc v chorobe, v starobe či v inom závažnom
prípade,vdôsledkučohonebolopreukázanénaplneniezákonnéhodôvoduvydedeniapodľa§469aods.
1 písm. a) Občianskeho zákonníka (porov. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 109/2010,

sp. zn. 4 Cdo 123/2009).

13. Neposkytnutie potrebnej pomoci v chorobe, starobe, či iných závažných prípadoch svojmu rodičovi,
musí v prípade zákonného dôvodu vydedenia, spĺňať aj kvalifikačný znak rozporu s dobrými mravmi.
Takýmto prípadom by bolo odmietnutie pomoci poručiteľovi (v chorobe, v starobe, či v inom prípade),

v prípade dôvodnej požiadavky alebo odkázanosti poručiteľa na túto pomoc, prípadne žiadosti osoby,
ktorá pomoc poskytuje, avšak túto nemôže zabezpečiť. To však nebol daný prípad. Žalovaná sama
uviedla, že v prípade ochorenia poručiteľa a potreby lekárskej starostlivosti, žalobcom túto skutočnosť
oznámila a požiadala o ich pomoc, ktorú však nie vždy dostala (napr. s poukazom na časovú
zaneprázdnenosť). Iné neposkytnutie pomoci poručiteľovi v konkrétnej situácii, že bol chorý, nevládny,

prípadne sa nachádzal v inom nepriaznivom postavení vyžadujúcom pomoc, ktorej sa mu nedostalo,
pre pasivitu či ľahostajnosť potomka, nebolo tvrdené, ako ani preukázané.

14. Z listiny o vydedení, ako aj z výpovede žalovanej vyplývalo, že poručiteľa trápil chýbajúci záujem
žalobcov ako svojich detí, ktorého sa mu nedostávalo (v posledných troch rokoch vzhľadom na časový

údaj v listine o vydedení).

15. Žalovaná, ako aj svedkyňa F.. N., potvrdili výpoveď žalobkyne, o pravidelnom telefonickom
kontaktovaní žalobkyne poručiteľa v kalendárnom mesiaci. V konaní nebolo tiež sporné, že v jeseni
v roku 2017 poručiteľ pozval svoje deti (žalobcov 1/ až 3/) k sebe domov, pričom témou malo byť

aj disponovanie s majetkom poručiteľa. Podľa tvrdenia žalovanej skutočnosť, že žalobcovia neprišli,
poručiteľa výrazne emocionálne rozrušila.

16. Žalobkyňa 1/ telefonické pozvanie poručiteľa v roku 2017 opísala ako vyjednávanie a získanie
súhlasu žalobcov, aby byt nadobudla žalovaná do výlučného vlastníctva, s čím žalobkyňa 1/ nesúhlasila.

To bolo práve dôvodom, že žalobcovia pozvanie poručiteľa v roku 2017 neprijali.

17. Následne v decembri 2017 došlo k spísaniu závetu a listiny o vydedení poručiteľom.18. Žalobcovia 2/, 3/ tvrdili, že pomoc poručiteľovi nikdy neodmietli, boli s ním v kontakte, navštívili
ho v nemocnici. V domácnosti poručiteľa žalobca 3/ nenavštevoval z dôvodu vyhrotených rodinných
vzťahov so žalovanou.

19. Nebolo sporné v konaní, že do určitej doby (podľa tvrdení žalovanej do roku 2013, kedy manželka
poručiteľa oslavovala výročie 80 rokov) žalobcovia poručiteľa navštevovali, zišli sa aj na rodinnej oslave
v roku 2013 (v období posledných troch rokov boli najmä kontakty žalobcov 2/, 3/ s poručiteľom v konaní
sporné).

20. S poukazom na vyššie uvedený skutkový stav, nebolo možné konštatovať preukázanie naplnenia
znaku trvalosti neprejavovania opravdivého záujmu o poručiteľa zo strany žalobcov ako jeho potomkov,
majúci za následok sankciu, ktorú inštitút vydedenia spája s trvalým a skutočným nezáujmom potomkov
o poručiteľa. Názorové rozdiely a predstavy na majetkové usporiadanie vzťahov v rodine, boli vzhľadom
na výsledky vykonaného dokazovania, významnou okolnosťou, ktorá negatívne poznačila vzťahy i

kontakty, žalobcov a poručiteľa, vrátane neprijatia pozvania poručiteľa na oslavu. Uvedená udalosť
poručiteľa emocionálne ovplyvnila a po určitom čase sa rozhodol pre spísanie listiny o vydedení.

21. Súd prvej inštancie preto vecne správne rozhodol, keďže nebolo preukázané také správanie či
nekonanie žalobcov, ktoré by materiálne napĺňalo dôvod vydedenia podľa ustanovenia § 469a ods. 1

písm. b) Občianskeho zákonníka (porov. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 109/2010,
rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21 Cdo 1211/2013 a sp. zn. 21 Cdo 705/2013).

22. Odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v druhom výroku
(II.) o určení, že dôvody vydedenia žalobcov v listine o vydedení nie sú dané, potvrdil.

23. Vo vzťahu k prvému určovaciemu výroku napadnutého rozhodnutia o absolútnej neplatnosti závetu
poručiteľa, odvolací súd konštatuje absenciu zásadných dôvodov na základe ktorých súd preukázaný
skutkový stav subsumoval pod ustanovenia konkrétnej právnej normy, regulujúcej absolútnu neplatnosť
právneho úkonu.

24. Konštatovanie súdu prvej inštancie, že závet poručiteľa ako jednostranný právny úkon nie je vážny
ani určitý, je arbitrárnym hodnotením, postrádajúcim právnu argumentáciu vo vzťahu k obsahovým
náležitostiam právneho úkonu všeobecne (§ 34 O. z. a nasl.) ako i k osobitným náležitostiam
jednostranného právneho úkonu závetu (§ 476 O. z. a nasl.).

25. Nebola tak zrejmá ani požiadavka súdu prvej inštancie na konkretizáciu hnuteľných a nehnuteľných
vecí (bez opory v zákonnej úprave), pričom právne významná vada náležitosti vôle a prejavu
z vykonaného dokazovania a jeho hodnotenia nevyplývala. Žiada sa tiež dodať, že podľa záverov
znaleckého dokazovania bol poručiteľ schopný prejaviť slobodný názor, vôľu i kritickosť.

26. Poručiteľ ako vlastník je oprávnený so svojím majetkom disponovať, ako aj rozhodovať o ňom pre
prípad smrti. Právna úprava, na rozdiel od inštitútu vydedenia, nestanovuje dôvody v ktorých prípadoch
tak poručiteľ môže učiniť.

27. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. sp. zn. I. ÚS 265/05) pokiaľ súd
dospeje k rozhodnutiu bez toho, aby sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi
skutočnosťami tvoriacimi základ pre toto rozhodnutie, treba rozhodnutie súdu považovať za arbitrárne,
teda za rozporné s článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v
znení neskorších ústavných zákonov) a článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach (oznámenie

FMZV č. 209/1992 Zb.). Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka
konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na
všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením
nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu (napríklad sp. zn. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03, III. ÚS
209/04).

28. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napríklad Ruiz Torija c/a Španielsko z 9.
decembra 1994, séria A, č. 303-A) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať
aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Povinnosť súdu riadneodôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu
rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Ak ide o argument, ktorý
je pre rozhodnutie súdu rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (porov.

rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 410/03).

29. S poukazom na vyššie uvedené rozhodnutie súdu prvej inštancie nezodpovedalo požiadavkám
kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia v napadnutej časti o určenie neplatnosti závetu (výrok
I.), v dôsledku čoho chýbal argumentačný základ, ktorý by mohol odvolací súd preskúmať.

30. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej
časti prvého výroku o určení neplatnosti závetu a vec vrátil v tejto časti na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, z dôvodu, že nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ktorý nedostatok nebolo
možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom, ktoré konanie nenahrádza prvoinštančné konanie.

31. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní, viazaný právny úkon názorom
odvolacieho súdu, postupovať v súlade s prejednávacou zásadou Civilného sporového poriadku
a preukázaný skutkový stav (založený na prostriedkoch procesného útoku a procesnej obrany)
vyhodnotiť z hľadiska unesenia dôkazného bremena každej zo strán, ohľadom tvrdení, ktoré má každá

strana podľa hmotného práva preukázať.

32. Na takto preukázaný skutkový stav súd prvej inštancie aplikuje relevantné právne normy, rozlišujúc
všeobecné a osobitné obsahové náležitosti právneho úkonu.

33. Pri písomnom vyhotovení súdneho rozhodnutia bude súd prvej inštancie postupovať v súlade
s procesnými pravidlami a preskúmateľným spôsobom vyjadrí skutkové zistenia a právne závery, na
základe ktorých vec posúdil a rozhodol.

34. Svoj právny záver zdôvodní zo zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a stranám

konania poskytne odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho právneho
problému bolo jasné a zreteľne dané (porov. rozhodnutia Ústavného súdu napr. sp. zn. II. ÚS 193/06,
III. ÚS 198/07).

35. Súd prvej inštancie bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie rozhodnutia bolo presvedčivé s uvedením

čoho sa žalujúca strana domáhala, aké skutočnosti tvrdila, aké dôkazy označila, aké prostriedky
procesného útoku použila, ako sa vo veci vyjadrila žalovaná a aké prostriedky procesnej obrany použila.
Jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré
skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal
a ako ich vyhodnotil, vrátane úvah, ktorými sa pri hodnotení dôkazov riadil (§ 220 CSP).

36.Podľa§396ods.3CSPakodvolacísúdzrušírozhodnutieaakvrátivecsúduprvejinštancienaďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci. Zrušenie rozhodnutia
súdu prvej inštancie sa týkalo aj závislého výroku o náhrade trov konania (III.)

37. Rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.