Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. jún 2023

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/144/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7621203272
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:7621203272.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň

JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Oľgy Mičietovej v spore žalobcov X/XXXXX A., nar. XX.X.XXXX a 2/ B. A.,
nar.X.X.XXXX,obajabytomC.D.E.,C.XXXX/XX,obajazast.JUDr.LadislavomZátorským,advokátom,
so sídlom Spišská Nová Ves, Štefánikovo nám. č. 5, proti žalovaným 1/ B. F. B., nar. X.X.XXXX, bytom G.
XX, t. č. C. D. E., D. XX, a 2/ H. I., nar. X.X.XXXX, bytom J. XX, K. A. C. D. E., D. XX, o zaplatenie 10.000
€ s prísl., o odvolaní žalobcov proti rozsudku 7C/42/2021-136 z 11.4.2022 Okresného súdu Spišská
Nová Ves

r o z h o d o l :

O d m i e t a odvolanie žalobcov proti výroku I. o povinnosti žalovanej 2/ plniť žalobcom a proti výroku

V., ktorým žalovanému 1/ nebola priznaná náhrada trov konania,

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku II., III. a IV.

Stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) žalovanú 2/ zaviazal zaplatiť žalobcom
1/ a 2/ sumu 10.000 € s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 27.8.2021 až do
zaplatenia (výrok I.) a v prevyšujúcej časti žalobu proti žalovanej 2/ zamietol (výrok II.). Žalobu proti

žalovanému 2/ zamietol v celom rozsahu (III.). Žalobcom 1/ a 2/ priznal právo na náhradu trov konania
v celom rozsahu voči žalovanej 2/ (IV.) a vo výroku V. rozhodol, že žalovaný 1/ nemá právo na náhradu
trov konania voči žalobcom 1/ a 2/.

2. Rozhodol takto o žalobe, ktorou sa žalobcovia domáhali, aby žalovaní boli spoločne a nerozdielne
zaviazaní zaplatiť im sumu 10.000 € s prísl. titulom nevrátenej pôžičky.

3. Skutkovo žalobný návrh odôvodnili tým, že v roku 2020, na základe dobrých vzťahov, požičali
žalovaným na nákup nehnuteľnosti – rodinného domu v lokalite Blaumont v Spišskej Novej Vsi, sumu
10.000 €. Napriek tomu, že žalobcovia sa dlhodobo domáhajú vrátania požičaných peňazí, žalovaní sa
vyhovárajú a dlh nevrátili. Žalobcovia predžalobnou výzvou z 28. 5. 2021 vyzvali na dobrovoľné splnenie
dlžnej sumy ale žalovaní neprevzali predžalobnú výzvu.

4. Súdvovecirozhodoldňa13.8.2021platobnýmrozkazomsp.zn.7C/42/2021-33,ktorýsažalovanému

1/ nepodarilo doručiť do vlastných rúk a žalovaná 2/ ho napadla včas podaným odôvodneným odporom
namietajúc, že nešlo o pôžičku ale o dar deťom.5. Na vec súd aplikoval ust. § 657, 658, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 132 ods. 1, 2, § 150
ods. 1, 2 CSP, § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. a po vykonaní dokazovania ustálil, že medzi
žalobcamiažalovanou2/bolauzavretáústnazmluvaopôžičke,resp.oposkytnutísumyvovýške10.000

€, ktoré sa žalovaná 2/ zaviazala vrátiť, čo podľa súdu vyplynulo z jej písomného prejavu, keď uviedla:
„Ďakujeme za Vašu pomoc, prijmeme to s tým, že Vám to vrátime“. Z uvedeného podľa súdu nemožno v
žiadnom prípade vyvodiť, že medzi žalobcami a žalovanou 2/ došlo k uzavretiu darovacej zmluvy, ktorou
by suma 10.000 € bola poskytnutá ako dar pre ňu a pre jej deti. Podľa názoru súdu žalovaná 2/ pre
svoje tvrdenie o poskytnutí daru žalobcami neuniesla dôkazné bremeno svojho tvrdenia, nepredložila

súdu žiadne relevantné dôkazy, resp. prostriedky procesného útoku o tomto tvrdení v zmysle ust.
150 CSP. Pretože žalobcovia relevantne preukázali, že suma 10.000 € sa dostala do dispozičného
práva žalovanej 2/ prostredníctvom účtu žalovaného 1/, na ktorý ho žalobcovia po oznámení čísla účtu
žalovanou 2/ poukázali, súd žalobe vo vzťahu k žalovanej 2/ vyhovel a zaviazal ju vrátiť im pôžičku vo
výške 10.000 €. Zároveň ju súd zaviazal aj na zaplatenie zákonného úroku z omeškania z priznanej istiny
vo výške 5 % ročne, lebo žalovaná nepristúpila k zaplateniu dlhu ani po prevzatí platobného rozkazu.

V prevyšujúcej časti, teda v časti zákonných úrokov z omeškania odo dňa 22.6.2021 do 27.8. 2021
(prevzatie platobného rozkazu žalovanou 2/) súd žalobu zamietol ako nedôvodnú, nakoľko žalobcom
doručovaná predžalobná výzva žalovaným 1/ a 2/ nevošla do ich dispozičnej sféry.

6. Pokiaľ ide o žalovaného 1/ súd dospel k záveru, že medzi ním a žalobcami nedošlo k uzavretiu

ústnej zmluvy o pôžičke, resp. toto v konaní nebolo preukázané. Žalovaný 1/ vo vzťahu medzi žalobcami
a svojou družkou žalovanou 2/ bol len sprostredkovateľom prijatia peňazí, následne použitých na kúpu
nehnuteľnosti výlučne v jeho vlastníctve. Súd dôvodil, že pokiaľ mu žalovaná 2/ poskytla uvedenú sumu
popísanýmspôsobom,ideovzťahčiuždarualebopôžičkymedziňouajejdruhom(žalovaným1/vtomto
konaní) ale nie o vzťah darovania medzi žalobcami a žalovaným 1/. V tomto smere súd nepresvedčil

ani dôkaz, predložený žalobkyňou, spočívajúci v zápise v jej zošite ,,Pôžička Mirovi ...“. Podľa súdu išlo
o zápis prevedený žalobkyňou bez vedomia žalovaného 1/, tento nemal odkiaľ vedieť, že pôžička mala
byť alebo bola poskytnutá aj jemu. Navyše ak by súd uveril doslovnému výkladu tohto zápisu, išlo by
o pôžičku poskytnutú len žalovanému 1/, nie aj žalovanej 2/, čo bolo v rozpore s tvrdením oboch strán
sporu. Z uvedených dôvodov súd žalobu proti žalovanému 1/ zamietol ako nedôvodnú.

7. Žalobcovia mali v konaní voči žalovanej 2/ plný úspech (boli neúspešní len v nepatrnej časti
nepriznaných úrokov z omeškania), preto im súd priznal v zmysle § 255 ods. 1 CSP plnú náhradu trov
konania voči žalovanej 2/, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozsudku. Žalovaný 1/ bol v konaní úspešný v celom rozsahu, nepožadoval však od žalobcov

náhradu trov konania, preto súd rozhodol, že nemá voči žalobcom právo na náhradu trov konania.

8. Rozsudok napadli v celom rozsahu včas podaným odvolaním žalobcovia z odvolacích dôvodov podľa
§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, t.j. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho

posúdeniaveci.Navrhli,abyodvolacísúdnapadnutýrozsudokzmenilažalobevyhovelvplnomrozsahu,
prípadne ho zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Rozsudok považujú za nesprávny
a nezákonný, neprihliadajúci na kontext nimi predložených dôkazov. Z nich mali jednoznačne za to, že
peniaze poskytli v prospech oboch žalovaných (viď konverzácia z 13.1.2020) a že žalovaný 1/ musel
vedieťvčasepísaniasprávyžalovanou2/,žeimžalobcoviaskôrčineskôrposkytnúfinančnéprostriedky,

ktoré im žalovaní vrátia. Tvrdenia žalovaného 1/ o jeho údajnej nevedomosti v súvislosti s finančnými
prostriedkami, ktoré mu boli vložené na účet, považujú za špekulatívne. Ďalej uviedli, že trvajú na
zaplatení úrokov z omeškania od dátumu, ktorý uviedli v žalobe a to z dôvodu, že na splnenie povinnosti
boli žalovaní vyzvaní dávno pred podaním žaloby, čo dokazuje sms správa zo 14.12.2020. Neprevzatie
predžalobnej výzvy nemení nič na čase uplatňovania si úrokov z omeškania, keďže žalovaní boli vyzvaní

na vrátenie peňazí dávno predtým, ako sa spísala predžalobná výzva.

9.Žalovaný1/vpísomnomvyjadreníkodvolaniuuviedol,žerozsudokvovzťahuksvojejosobepovažuje
za vecne správny. Dôvody odvolania sú nepravdivé, snažia sa len vykonštruovať závery na základe
dohadov a domýšľania bez vzťahu k reálne vykonaným dôkazom. Zopakoval, že o obsahu komunikácie

medzi žalobcami a žalovanou 2/ nemal vedomosť, že ho žalovaná 2/ požiadala, aby jej dal číslo svojho
účtu, lebo vie sama zabezpečiť sumu okolo 10.000 €, ktorou mu pomôže do kúpnej ceny nehnuteľnosti.
Nikdy osobne alebo na diaľku nekomunikoval so žalobcami ohľadne sumy 10.000 € až do doby, keď muzačali telefonovať, že chcú peniaze späť a on im vysvetľoval, že s tým nemá nič spoločné. Nikdy nedal
súhlas žalovanej 2/ aby vystupovala v jeho mene.

10. Žalovaná 2/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že napriek tomu, že trvá na tom, že zo strany
žalobcov išlo o dar pre potreby jej detí, aby mali kde slušne bývať, aj tak chce žalobcom vrátiť peniaze.
Práve kvôli deťom použila pri písaní správ množné číslo. Žalovaný 1/ sa so žalobcami nedohodol na
požičaní peňazí, všetko riešila ona, lebo sa tiež chcela podieľať na zabezpečení sumy potrebnej na kúpu
domu. Celú záležitosť ohľadne daru riešila sama, s druhom (žalovaným 1/) sa o tom nerozprávala.

11. Žalobcovia v reakcii na písomné vyjadrenia žalovaných poukázali na svoju argumentáciu v odvolaní.
Mali za to, že žalovaní nedoložili žiaden relevantný dôkaz, ktorý by vyvracal tvrdenia žalobcov.

12. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcov ako podané včas
(§ 362 CSP), oprávnenými osobami (§§ 359 až 361 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie

prípustné (§§ 355 až 358 CSP), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario v
rozsahuvyplývajúcomzust.§379,§380ods.1 CSP,sprihliadnutímnavady,ktorésatýkajúprocesných
podmienokkonaniavzmysleust.§380ods.2CSPazhľadískuplatnenýchodvolacíchdôvodovadospel
k záveru, že odvolanie je nedôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach
dňa 27.6.2023 o 10.00 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas

verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle
ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario.

13. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach,
vktorýchsaodvolateľdomáhaprieskumu.Určenímrozsahunapadnutiarozhodnutiasúduprvejinštancie

odvolateľ nielen vymedzuje to, pri akých výrokoch rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny
účinokodvolania,alesúčasnestanovímedze,vktorýchjeodvolacísúdoprávnenýapovinnýrozhodnutie
súdu prvej inštancie preskúmať (§ 379 CSP). Žalobcovia podali odvolanie proti všetkým výrokom
rozsudku, teda aj proti výroku, v ktorom boli úspešní a súd im priznal plnenie.

14. Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolací súd preto odmietol odvolanie žalobcov proti výroku I. napadnutého rozsudku, teda v časti,
v ktorej boli úspešní a bolo im priznané plnenie zo strany žalovanej 2/ a proti výroku V., ktorým nebolo
rozhodnuté v ich neprospech.

15. V posudzovanej veci žalobcovia uplatnili odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP.

16. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, spočíva predovšetkým v nesprávnom
postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne

neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov strán. Nesprávne skutkové
zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na
závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

17. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, odvolací súd uvádza, že právnym

posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav, tzn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa
príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil
iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho

vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod
právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

18. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a predchádzajúceho procesného postupu súdu prvej

inštancie v rozsahu odvolacích námietok (§ 379 ods. 1, § 380 ods. 1, 2 CSP) odvolací súd dospel k
záveru, že uplatnené odvolacie dôvody v prejednávanej veci nie sú preukázané a rozhodnutie súdu prvej
inštancie je zákonné a vecne správne. Odvolací súd nezistil, že by skutkové zistenia súdu prvej inštancie
boli nesprávne, nezodpovedajúce tvrdeniam strán a vykonaným dôkazom, príp. založené na chybnomhodnotení vykonaných dôkazov alebo, že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných
dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli alebo nevyšli za konania najavo, opomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo na zistený skutkový stav aplikoval

nesprávny právny predpis alebo správne použitý právny predpis (právnu normu) nesprávne vyložil, príp.
ho na zistený skutkový stav nesprávne aplikoval. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v potrebnom
rozsahu a náležite zistil skutkový stav veci, vzal do úvahy iba skutočnosti preukázané vykonanými
dôkazmi, ktoré vyhodnotil podľa zásad vyplývajúcich z ust. § 191 a nasl. CSP, v súlade so zákonom a
správnym spôsobom vo vzťahu k uplatnenému nároku, prihliadajúc na rozhodujúce skutkové tvrdenia

a relevantné argumenty sporových strán, a dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil
svoje rozhodnutie. Uplatnený nárok tiež správne právne kvalifikoval a právne predpisy a relevantné zák.
ustanovenia aj správne interpretoval a zo zisteného skutkového stavu vyvodil zodpovedajúce právne
závery o právach a povinnostiach sporových strán.

19. Odvolací súd nezistil pochybenia ani v procesnom postupe súdu prvej inštancie porušujúce procesné

práva strán alebo právo na spravodlivý proces, príp. odnímajúce stranám sporu možnosť konať pred
súdom v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie. Preto
sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku vo vzťahu k skutkovým zisteniam
a riešeným právnym otázkam (záverom) v prejednávanej veci, ktoré mali pre rozhodnutie podstatný
význam a zároveň v súlade s cit. ust. § 387 ods. 2 CSP konštatuje vecnú správnosť napadnutého

rozsudku i jeho dôvodov, na ktoré v podrobnostiach odkazuje.

20. Súd prvej inštancie uviedol právne dôvody, pre ktoré žalobe v plnom rozsahu v časti istiny vyhovel vo
vzťahu k žalovanej 2/, závery, ktoré prijal vysvetlil, uviedol dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých
svoje rozhodnutie založil ako po stránke skutkovej tak aj po stránke právnej.

21. Žalobcovia ako odvolatelia neuviedli žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by pre
nich ako žalobcov privodili iné rozhodnutie. Námietky uvedené v odvolaní nie sú spôsobilé spochybniť
vecnúsprávnosťnapadnutéhorozsudkuzhľadiskazistenýchskutočností(skutkovéhostavu)aprávneho
posúdenia veci. Odvolacie námietky boli už predmetom dokazovania pred súdom prvej inštancie, ktorý

sa s nimi vysporiadal pri rozhodovaní v danej veci.

22. Podľa § 657 OZ zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä
peniaze, dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

23. Zmluva o pôžičke má reálny konsenzuálny charakter. Vznik právneho vzťahu z pôžičky predpokladá
nielen zmluvné dojednanie strán, ale aj skutočné odovzdanie predmetu pôžičky, a to buď odovzdaním
peňazí alebo bezhotovostným prevodom dohodnutej sumy na účet dlžníka alebo podľa dohody
zmluvných strán na dlžníkom označený účet tretej osoby. Veriteľ, ktorý sa súdne domáha voči dlžníkovi
vrátenia požičaných peňazí musí teda v intenciách ust. § 657 OZ splniť dôkaznú povinnosť nielen o tom,

že s dlžníkom v určitej dobe uzavrel zmluvu o pôžičke peňazí a že peniaze mu mali byť v dohodnutej
dobe vrátené, ale aj o tom, že tieto peniaze dlžníkovi skutočne prenechal.

24. V posudzovanej veci sa žalobcovia svojím správaním a konaním dostali sami do dôkaznej núdze,
keď nedodržali základnú opatrnosť spočívajúcu v spísaní zmluvy o pôžičke, z ktorej by bol nesporne

zrejmý nielen účel poskytnutých finančných prostriedkov ale aj to, kto je druhou zmluvnou stranou, teda
konkrétne komu poskytujú finančné prostriedky.

25. Nebolo sporné, že žalobcovia, presnejšie podľa dokladu VÚB banky a.s. žalobca 1/ vložil v hotovosti
dňa 14.4.2020 sumu 10.000 € na konkrétne číslo účtu, patriace žalovanému 1/ bez uvedenia dôvodu

vkladu. Takisto nebolo sporné, že žalovaná 2/ pred vkladom tejto sumy žalobcom na účet žalovaného
1/ bola so žalobcami v kontakte a rozprávala sa s nimi aj pokiaľ ide o samotnú sumu aj o spôsobe jej
ďalšieho použitia. Z výsledkov dokazovania vo veci však podľa názoru odvolacieho súdu jednoznačne
a nesporne nevyplýva, že by pred týmto vkladom v hotovosti okrem žalovanej 2/, bol aj žalovaný 1/
v kontakte so žalobcami v súvislosti s poskytnutím uvedenej sumy ako pôžičky na kúpu domu. Nedošlo

teda k naplneniu dôkaznej povinnosti žalobcov o tom, že zmluvu (ústnu) o pôžičke peňazí uzavreli aj so
žalovaným 1/. Zo skutočnosti, že suma 10.000 € bola vložená na účet žalovaného 1/ nemožno dospieť
k takémuto záveru, lebo účet žalovaného 1/ bol len platobným miestom, na ktoré žalobcovia poskytli
peniaze žalovanej 2/. Táto nepoprela, že zo strany žalobcov jej bola poskytnutá predmetná finančnásuma, popierala však účel jej poskytnutia, tvrdiac že išlo o darovanie, a takisto aj to, že bola poskytnutá
aj žalovanému 2/. Žalobcom sa predloženou komunikáciou z mobilného telefónu nepodarilo preukázať,
že peniaze požičali aj žalovanému 1/. Text sms správ nie je dostatočným dôkazom toho, že žalovaný

1/ nielenže vedel o pôžičke ale najmä o tom, že bola poskytnutá aj jemu a je si vedomý, že je z nej
dlžníkom. Napriek tomu, ako konverzáciu žalovanej 1/ cez mobilný telefón pochopili a vyložili žalobcovia,
ich výklad správ žalovanej 2/ (použitie množného čísla a mena žalovaného 1/) nevedie k tomu, že
automaticky je z dlhu zaviazaný aj žalovaný 1/. Pokiaľ žalobcovia z tejto konverzácie mali za to, že
uzavreli aj so žalovaným 1/ ústnu zmluvu o pôžičke, ide len o ich domnienky, v konaní nepreukázané.

Suma 10.000 € bola žalobcami poskytnutá žalovanej 1/, disponovať s nimi mohla ona a pokiaľ ich použila
tak, že ich poskytla žalovanému 2/ do sumy potrebnej na kúpu rodinného domu, neznamená to vznik
povinnosti žalovaného 1/ vrátiť žalobcom sumu poskytnutú žalovanej 1/. Samotní žalobcovia vypovedali,
že o peniaze ich požiadala žalovaná 1/ a oni jej vyhoveli, nie je preto preukázané, že peniaze boli
požičané obom žalovaným.

26. V odvolaní žalobcovia poukazujú v súvislosti s úrokmi z omeškania aj na správu zo 14.12.2020,
ktorou mali byť žalovaní vyzvaní na vrátenie peňazí dávno pred podaním žaloby. Odvolací súd
konštatuje, že správa z uvedeného dňa netvorí obsah spisu. Takisto nebolo v konaní preukázané, že
medzi stranami malo dôjsť k dohode o čase vrátenia požičanej sumy na deň nasťahovania žalovaných
do rodinného domu. Žalovaným predžalobná výzva žalobcov na vrátenie pôžičky z 28.5.2021 nebola

doručená. Prvýkrát sa preto žalovaná 2/ o svojej povinnosti plniť dozvedela až po doručení platobného
rozkazudňa27.8.2021,odktoréhodňasúdžalobcompriznalzákonnýúrokzomeškaniaavprevyšujúcej
časti úrokov z omeškania správne žalobu zamietol.

27. K ďalším námietkam uvedeným žalobcami v odvolaní odvolací súd uvádza, že tieto sú len polemikou

so spôsobom vyhodnotenia vykonaných dôkazov súdom prvej inštancie. V tejto súvislosti odvolací súd
poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 204/2009 zo 14.9.2011,
podľa ktorého ...„Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p.). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané

procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení
dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z
hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov.
Rozhodnutie súdu, ktorého podkladom sú dôkazy nesprávne vyhodnotené, môže byť prípadne z tohto
dôvodu vecne nesprávne, avšak táto skutočnosť sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle

§ 237 O.s.p. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo
účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne
sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97). V prípade
nesprávnosti hodnotenia dôkazov nejde o dôvod, ktorý by zakladal prípustnosť dovolania podľa § 237

O.s.p. (viď R 42/1993). Práve v súvislosti s týmto konštatovaním odvolací súd poukazuje na to, že
aj civilný sporový poriadok ukladá stranám sporu povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení. O tom, ktoré z označených dôkazov vykoná, rozhodne súd, ktorý nie je viazaný návrhmi strán
na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na
vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy

vecou súdu a nie strán sporu ( napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. 5. 2009
sp. zn. 3Co5/2009, 3Cdo 80/2009).

28. Hodnotením dôkazov sa teda rozumie myšlienková činnosť súdu, ktorou je vykonaným dôkazom
prisudzovaná hodnota závažnosti (dôležitosti) pre rozhodnutie a či o nich môže oprieť svoje skutkové

zistenia (či sú pre zistenie skutkového stavu upotrebiteľné). Dôkazmi, ktoré sú pre rozhodnutie
bezvýznamné sa ďalej nezaoberá. Pri hodnotení dôkazov po stránke ich zákonnosti súd skúma, či
dôkazy boli získané (zadovážené) a vykonané spôsobom zodpovedajúcim zákonu, alebo či v tomto
smere vykazujú vady (či ide o dôkazy zákonné alebo nezákonné). K dôkazom, ktoré boli získané
(zadovážené)alebovykonanévrozporesovšeobecnezáväznýmiprávnymipredpismi,súdneprihliadne.

Hodnotením dôkazov z hľadiska ich pravdivosti potom súd dochádza k záveru, ktoré skutočnosti,
o ktorých dôkazy (pre rozhodnutie významné a zákonné) podávajú správu, je možné považovať za
pravdivé (dokázané) a ktoré nie. Pre hodnotenie dôkazov z hľadiska ich pravdivosti (vierohodnosti)
zákon nepredpisuje formálny postup a ani neurčuje váhu jednotlivých dôkazov tým, že by niektorýmdôkazompriznávalvyššiupravdivostnúhodnotualebonaopak,určitýmdôkaznýmprostriedkomdôkaznú
silu úplne alebo sčasti odopieral. Ustanovenie § 191 CSP ponecháva postup pri hodnotení dôkazov
úvahe súdu. Prisudzovanie hodnoty pravdivosti jednotlivým dôkazom sa deje ich zhodnotením jednotlivo

aj v ich vzájomnej súvislosti. Myšlienkové závery o pravdivosti či nepravdivosti dôkazov, ku ktorým súd
dospel,pretonepredstavujúaktľubovôlesúdu,aniesúanivecoupúhehoosobnéhodojmučivšeobecnej
úvahy. Vnútorné presvedčenie o ne/pravdivosti (ne/vieryhodnosti) účastníckej, svedeckej výpovede je
výsledkom logického myšlienkového postupu, vychádzajúceho z posúdenia objektívnych skutočností
vonkajšieho sveta (skutkových okolností), zistených v konkrétne prejednávanej veci, ako napríklad z

rozporov vo výpovedi strany sporu, svedka, ako aj z rozporov medzi výpoveďou svedka (jej obsahom)
a inými vykonanými dôkazmi, zo spôsobu jeho výpovede, z jeho osobného (nie však z všeobecne
postulovaného) vzťahu k veci alebo k osobám zúčastneným na konaní a pod.

29. Odvolací súd má za to, že úvaha súdu prvej inštancie, ktorou hodnotil výpovede strán a listinné
dôkazy nebola svojvoľná, či neprimeraná, ale mala racionálny podklad vychádzajúci z predmetu sporu.

30. Súd prvej inštancie správne zohľadnil všetky podstatné okolnosti veci, ktoré rozviedol a
vyargumentoval v odôvodnení svojho rozhodnutia. Odvolací súd sa s jeho dôvodmi stotožňuje
a v podrobnostiach na ne odkazuje.

31. Pokiaľ súd prvej inštancie alebo aj odvolací súd nereaguje na niektoré námietky žalobcov, odvolací
súd poukazuje na to, že pre rozhodnutie veci nie je potrebné vysporiadať sa so všetkými námietkami
a tvrdeniami strany, ale len s tými, ktoré sú pre rozhodnutie veci podstatné. Všeobecný súd nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovou stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali

do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného
súdu (prvostupňového ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ
rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka
na spravodlivý proces (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS
115/2003).

32. Odvolací súd zdôrazňuje, že základom jeho potvrdzujúceho rozhodnutia bola právna úprava
obsiahnutá v ust. § 387 ods. 2 CSP v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.
zn. IV. ÚS 350/2009 a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 170/2005,
v intenciách ktorých pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu nie je potrebné, aby krajský súd

v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými
sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvoinštančného súdu a odvolacieho súdu tvoria
jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), a preto postačuje len odkázať cez § 387 ods.
2 CSP na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku.

33. V odvolacom konaní neboli žalobcovia úspešní, preto im náhrada trov odvolacieho konania
neprislúcha. Žalovaným, ktorí boli síce v odvolacom konaní úspešní žiadne preukázateľné trovy
v odvolacom konaní nevznikli, preto odvolací súd stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná

veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).