Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trenčín

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Martina Trnavská

Oblasť právnej úpravy – Rodinné právo

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27CoP/36/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3521203254
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martina Trnavská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2023:3521203254.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Martiny Trnavskej a sudkýň
JUDr. Ľubice Bajzovej a JUDr. Aleny Záhumenskej vo veci starostlivosti súdu o maloletého A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové
Mesto nad Váhom, dieťa rodičov: matky C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/X, F. G., zastúpenej
JUDr. Soňou Suchánovou, advokátkou, so sídlom Námestie sv. Anny 20B, Trenčín a otca E. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom F. G., t.č. bytom H. I., XXX J. K., L. XXX, M., o zvýšenie vyživovacej povinnosti,
na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 28. júna 2023, č. k.
12P/74/2021–91, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zmenil rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad

Váhom zo dňa 22.01.2014 č. k. 8P/218/2013-26 v spojení s opravným uznesením zo dňa 11.03.2015
č. k. 8P/218/2013-37 a opravným uznesením zo dňa 30.03.2015 č. k. 8P/218/2013-38 v časti určenia
vyživovacej povinnosti otca k maloletému a uložil otcovi prispievať na výživu maloletého A. mesačne
zvýšenou sumou 250,- Eur s účinnosťou od 09.11.2021 vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred k
rukám matky maloletého dieťaťa s tým, že sumu 210,- Eur bude platiť priamo k rukám matky
maloletého a sumu 40,- Eur na tvorbu úspor na účet, ktorý bude zriadený matkou v prospech maloletého

s vinkuláciou do plnoletosti maloletého. Matke uložil povinnosť v lehote do 10 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku otcovi oznámiť číslo účtu na tvorbu úspor. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že návrh matky na zvýšenie výživného je dôvodný, pretože
od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov účastníkov konania. Maloleté dieťa je vekovo
staršie, fyzicky vyspelejšie, pričom výdavky spojené s jeho výživou a vzdelaním sú zvýšené. U otca zistil
možnosti a schopnosti plniť si vyživovaciu povinnosť vo väčšom rozsahu. Z bankových výpisov otca za
obdobie 12/2021-05/2022 zistil, že priemerný mesačný príjem zasielaný na jeho účet bol 1.939,07 libier,

to je 2.246,16 Eur mesačne. Doplnil, že aj ak by od uvedenej sumy odpočítal otcom údajne tvrdené
pôžičky osobe, ktorú nechcel identifikovať, ani uviesť dôvod týchto pôžičiek, jeho príjem je vo výške
1.894,48 Eur priemerne mesačne. Príjem otca vyplynul z potvrdení jeho zamestnávateľov. Predmetný
príjem považoval za adekvátny príjem na určenie výživného, aj pri zohľadnení vyšších výdavkov otca,
keďže žije v zahraničí. Otec nepreukázal dôveryhodným spôsobom svoju zníženú pracovnú schopnosť,
ani dôvody, pre ktoré by nemal pracovať na plný pracovný úväzok. Z lekárskeho potvrdenia podľa súdu

prvej inštancie nevyplýva časové alebo percentuálne zníženie jeho pracovnej schopnosti. Poukázal, že
otec má vyživovaciu povinnosť už len k maloletému A.. Vyživovacia povinnosť k dcére L. a A. mu zanikla.
V tejto súvislosti uviedol, že otec sa zaviazal plniť vyživovaciu povinnosť k dcéram kukaždej 90,- Eur v čase, keď dosahoval nižší príjem ako v súčasnosti. Dodal, že nikto otcovi nebráni mať
partnerku, žiť na dvoch miestach, cestovať, pracovať len toľko hodín, koľko sa rozhodne a podobne,
ale jeho povinnosťou je maloletého plnohodnotne zabezpečiť. Preto zvýšil vyživovaciu povinnosť otca

na sumu 210,- Eur a sumu 40,- Eur na tvorbu úspor na účet, ktorý bude zriadený matkou v prospech
maloletého s vinkuláciou do plnoletosti maloletého. K vytváraniu úspor pristúpil s poukazom na postoj
otca k maloletému A. a pre prípad nepredvídaných mimoriadnych výdavkov. O náhrade trov konania
súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku („C.m.p.“).

2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie otec. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok tak,
že je povinný prispievať na výživu maloletého A. mesačne zvýšenou sumou 90,- Eur s účinnosťou od
09.11.2021 vždy do 20. dňa v každom mesiaci vopred k rukám matky maloletého dieťaťa s tým,
že sumu 70,- Eur bude platiť priamo k rukám matky maloletého a sumu 20,- Eur na tvorbu úspor na účet,
ktorý bude zriadený matkou v prospech maloletého s vinkuláciou do plnoletosti maloletého. Tvrdil, že

uložená vyživovacia povinnosť povedie k prehlbovaniu jeho zadlženosti. Poukazoval na zistenú výšku
výdavkov na maloletého. Sumár výdavkov na maloletého uvedený v rozsudku po pomernom rozpočítaní
nákladov a vylúčení výdavkov na matkinu hypotéku vypočítal na sumu 375,- Eur, čo označil za mierne
nadštandardné výdavky a zhodnotil, že životný štandard maloletého A. je vyšší ako jeho. Namietal, že
pracuje ako samostatne zárobkovo činná osoba, preto dôkazom o jeho príjme je daňové priznanie,

no súd nebral do úvahy žiadne jeho náklady. Súd podľa neho prihliadal na nepravdivé tvrdenie matky o
grante počas Covid 19 krízy - o jeho výške a spôsobe účtovania, no v UK je tento grant považovaný za
príjem samostatne zárobkovo činnej osoby a je súčasťou daňového priznania podliehajúci zdaneniu a
odvodovej povinnosti. Ďalej namietal, že súd nebral ohľad na jeho nespôsobilosť vykonávať prácu na
plný úväzok s poukazom na lekárske potvrdenie. Navrhuje preto dôkaz súdnym znalcom. Uviedol, že

súd prihliadal na list jeho dcéry A. B. ignorujúc princíp bezprostrednosti svedectva, namietal poskytnutie
jeho dôverných neverejných správ dcére A. bez privolenia podľa Občianskeho zákonníka, čo posúdil
ako trestný čin. Poukazoval, že predložil doklady o využití súkromnej bezúročnej pôžičky za účelom
platenia výživného. Začiatkom roku 2022 jeho brat túto pôžičku vyplatil, čím sa jeho záväzok presunul
na inú osobu.

3. Matka sa k odvolaniu otca vyjadrila. Uviedla, že výpočet nákladov na mal. A. v sume 375,-
Eur mesačne je subjektívny, ona zabezpečuje všetky potreby maloletého, t.j. aj bývanie pre maloletého,
ktoré je kryté hypotekárnym úverom a nákladmi na spotrebované energie a ostatné povinné platby za
bývanie, ktoré boli súdu preukázané, pričom nemožno selektovať výdavky na zabezpečenie bývania

pre mal. dieťa. Okrem školských potrieb, stravy v škole uhrádza maloletému mimoškolskú záujmovú
činnosť a veci osobnej potreby, hygieny a stravy, cestovné do školy a krúžky. Poukázala na bývanie
otca, ktorý si hradí v rámci H. I. dve bývania, t.j. priamo v C. a tiež vo M., čo označila za nadštandardné.
Tvrdenie otca, že skutočnosti uvedené v návrhu neboli súdom zdokladované, sa nezakladá na pravde,
žiadne doplnenie dokazovania nenavrhoval. Výdavky na mal. A. sú štandardné výdavky na dieťa jeho

veku a záujmových aktivít. Namietla, že otec ním tvrdené výdavky t.j. najmä výdavky na bývanie 600,-
libier, cestovné 120,- libier, strava350,- libier a pod. nevedel zdokladovať, ani logicky vysvetliť súdu.
Poukázala, že otec má aktuálne vyživovaciu povinnosť len k mal. A., nakoľko k dcére A. a L., ktoré sú
plnoleté a živia sa samé, mu zanikla. Označila za absurdné, že otec bol ochotný a schopný s nižším
príjmom zo zamestnania dlhodobo uhrádzať výživné 90 + 90 + 70, t.j. spolu 250,- Eur a aktuálne s

vyšším príjmom nie je ochotný prispievať na výživné pre mal. A. sumou 250,- Eur.

4. Otec k vyjadreniu matky uviedol, že cestovné náklady a pôžička boli preukázané. K bývaniu v dvoch
nehnuteľnostiach uviedol, že miestnosť v prenájme v C. je malá izba v podkroví, ktorá je využívaná
len na prespanie. Cez voľné dni trávi čas u priateľky, kde nemá vlastnú izbu. Finančne jej prispieva v

rámci svojich možností približne 100,- libier. Cestovné 120,- libier je v C. bežné, toto preukázal popisom
cestovania s nutnosťou použitia viacerých prostriedkov hromadnej dopravy. Za minulé obdobie mu
vznikol z dôvodu snahy plniť rozhodnutie súdu o vyživovacej povinnosti dlh. Mal v úmysle dlh splatiť po
znížení vyživovacej povinnosti ku L. a A.. Uviedol, že predložil výpisy z účtu F. A. preukazujúce čerpanie
pôžičky a následné splatenie tejto sumy bratom F.. Spochybňovať všeobecného lekára považuje za

absolútne neprípustné. Lekársku správu poskytol na vyzvanie súdu. Namietal, že matka predložila
falošný dôkaz z úradných oficiálnych registrov v I., svojej dcére neklamal, predmetná nehnuteľnosť bola
vo vlastníctve F. A., ktorá mu túto nehnuteľnosť ponúkla na splátky, súd rozhodol aj na základe tohto
falošného dôkazu a na základe nezákonne získanej súkromnej komunikácie.5. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 65 a § 66 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného
mimosporového poriadku (ďalej len C.m.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385

zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) a dospel k záveru, že rozsudok
súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. z nasledovných
dôvodov:

6. V preskúmavanej veci odvolací súd zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie vychádza zo správneho

skutkového a právneho záveru, je odôvodnený riadne a správne, podrobne a náležite, preto sa odvolací
súd plne stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a v celom rozsahu na ne odkazuje.

7. Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že podľa jeho názoru súd prvej inštancie sa v odôvodnení
rozsudku náležitým spôsobom vyporiadal so všetkými podstatnými námietkami otca a aj s dôvodmi
podaného odvolania, ktoré dôvody otec prezentoval už počas konania pred súdom prvej inštancie.

8.V posudzovanejveci jenepochybné,žeodskoršejúpravyrozsahuvyživovacejpovinnostiotcaprešiel
veľmi dlhý čas (cca 7 rokov), a u maloletého prirodzene došlo k podstatnej zmene pomerov, a s tým
spojenému nárastu životných nákladov na základné, kultúrne a sociálne potreby. Je zrejmé, že došlo
k zvýšeniu výdavkov jednak z objektívneho dôvodu všeobecne známej skutočnosti zvýšenia životných

nákladov - cien tovarov a služieb, a jednak zo subjektívnych dôvodov - fyzického, fyziologického,
kultúrneho a psychického rastu detí. Komplexné potreby dieťaťa sú povinní zabezpečiť jeho rodičia,
a to výkonom osobnej starostlivosti o dieťa, a predovšetkým poskytovaním výživného.

9. Otec sa bráni poukazom na iný postup súdu voči matke ako voči nemu. Pomery matky na účely

rozhodnutia súdu o jej podanom návrhu boli súdom prvej inštancie dostatočne zistené, je zrejmé,
aké mala v rozhodnom období príjmy ona i priateľ, s ktorým žije v spoločnej domácnosti, aké má
výdavky, životné náklady, boli zistené jej rodinné, sociálne a osobné pomery. Matka je však tá, ktorá
svoju vyživovaciu povinnosť k dieťaťu plní predovšetkým osobnou starostlivosťou o dieťa a to formou
bezodplatného výkonu. Plnenie vyživovacej povinnosti len vo forme peňažného výživného je povinný

poskytovať otec, ktorý sa plneniu tejto povinnosti v požadovanej výške bráni viacerými tvrdeniami, ktoré
súd musel preveriť a zistiť ich pravdivosť. Postup súdu voči otcovi a voči matke bol rovnaký, charakter
a predmet konania so zreteľom na záujem dieťaťa a postoj a správanie účastníkov v konaní však
vyžadovali od súdu rôzne početné úkony v záujme zistenia skutočného stavu veci, ako ukladá § 36
Zákona o rodine.

10. Z úpravy výchovy dieťaťa (osobná starostlivosť matky) a zo žiadneho styku ani záujmu otca
o maloletého je zrejmé, že každodennú starostlivosť o maloletého celoročne vykonáva matka, u ktorej
dieťa býva. Matka preto dennodenne uhrádza všetky bežné i mimoriadne potreby maloletého.
Len v jej povinnostiach je nakupovať dieťaťu denne stravu, zakupovať potrebné oblečenie, hygienické

prostriedky, zabezpečovať potrebnú zdravotnú starostlivosť, platiť náklady spojené s bývaním dieťaťa,
s jeho záujmami a pod., preto musí mať k dispozícii potrebnú peňažnú sumu.

11. Vo vzťahu k námietke otca o nesprávne zistených a posudzovaných nákladoch dieťaťa odvolací
súd uvádza, že je všeobecne zrejmé, že suma zvýšeného výživného, ktorá predstavuje 8,33 Eur/

deň pre XX-XXXXX dieťa, nepokryje všetky jeho životné náklady. Odvolací súd nesúhlasí s názorom
otca, že výška výživného pre maloletého musí zodpovedať len jeho nákladom. Zákonom je upravené
iné hľadisko pre určenie rozsahu výživného pre dieťa, a tým je životná úroveň rodičov. Z porovnania
životnej úrovne otca, ktorý býva v dvoch nehnuteľnostiach, má skrátený pracovný čas, vykonáva len
práce, ktoré mu vyhovujú, a ktorý v prednese potvrdil záujem o kúpu nehnuteľností v cudzine, a životnej

úrovne maloletého dieťaťa, ktoré má XX rokov, navštevuje základnú školu, venuje sa aktívne športu a
navštevuje odborné ambulancie nemožno hodnotiť úroveň života syna ako nadštandardnú.

12. Odvolací súd súhlasí so zistenými zárobkovými pomermi otca súdom prvej inštancie. Súd prvej
inštancie zistil príjmy otca z ním predložených listinných dôkazov - výpisov z účtu. Tak zistil príjmy otca

za obdobie piatich mesiacov (12/2021-05/2022) vo výške 2.246,16 Eur mesačne v priemere v hrubom.
Otcovi sa nepozdávala uvedená výška príjmov, neuviedol však konkrétnu sumu, ktorú považuje za svoj
príjem. Namietal, že neboli od zistenej sumy odpočítané náklady jeho činnosti (ich výšku ani charakter
v odvolaní neuviedol). Odkazoval na daňové priznanie v anglickom jazyku. Z dostupných informácií nainternete odvolací súd zistil, že základná minimálna mzda v N. je vo výške 10,42 libier. Potom mesačná
minimálna mzda predstavuje 1.667,- libier, t.j. 1.958,64 Eur. Súd prvej inštancie vychádzal pri určení
výživného z nižšej výšky príjmov otca - 1.894,48 Eur (po odpočítaní otcom tvrdených pôžičiek), čiže

vychádzal z nižšej výšky príjmov, ako je miestna minimálna mzda, pričom túto sumu považoval za
adekvátny príjem na určenie zvýšeného výživného aj pri zohľadnení vyšších výdavkov otca v zahraničí
(600,- libier bývanie, 350,- libier strava, 120,- libier cestovné), hoci neboli v plnom rozsahu
preukázané - viď bývanie vo M.. Odvolaciemu súdu sa zdá neuveriteľné, že by otec dosahoval zo svojej
pracovnej činnosti v N. nižšie príjmy, ako je tamojšia základná minimálna mzda (pričom

priemerná mzda v N. je až trojnásobne vyššia). V takom prípade by bolo namieste a plne dôvodné žiadať
od otca, aby ukončil nerentabilnú podnikateľskú činnosť a aby sa v záujme dosiahnutia potrebného
príjmu zamestnal.

13. K námietke otca týkajúcej sa hodnotenia jeho lekárskeho potvrdenia a jeho dôkaznej sily vo
vzťahu k tvrdeniu otca o pracovnej nespôsobilosti vykonávať prácu na plný pracovný úväzok 40

hodín týždenne, odvolací súd uvádza, že súhlasí s hodnotením tohto dôkazu vykonaným súdom
prvej inštancie. Predmetné lekárske potvrdenie označené ako lekárske vyjadrenie na žiadosť otca
zaobstarané otcom deň pred pojednávaním u všeobecného praktického lekára, ktorý zrejme nie je
pravidelným ošetrujúcim lekárom otca a ktorého otec dlhodobo nenavštívil, nemožno hodnotiť vzhľadom
na jeho obsah ako preukazné. Takýmto by mohol byť lekársky posudok s uvedením konkrétnych

údajov pracovnej nespôsobilosti vymedzenej percentuálne pracovnými hodinami alebo charakterom
práce, obsahujúci odôvodnenie opierajúce sa o podklady z odborných vyšetrení a zdravotnej
dokumentácie. Návrh otca na doplnenie dokazovania o tejto otázke súdnym znalcom považuje odvolací
súd za zbytočný. Súd prvej inštancie totiž pri určovaní výživného vychádzal z reálneho príjmu otca,
ktorý skutočne dosahuje pri ním určenej pracovnej dobe (skrátenej 20 hodín týždenne). Nevychádzal

z potencionálneho príjmu otca, ktorý by mohol dosahovať pri inom (dlhšom) pracovnom úväzku alebo
pri vykonávaní inej práce. Niet preto dôvod tvrdenie otca o jeho pracovnej spôsobilosti preukazovať
nákladným dokazovaním.

14.Tvrdeniaotcaotom,žesúdprihliadalnalistjehodcéryA.B.,žesúd rozhodolajnazákladefalošného

dôkazu z úradných oficiálnych registrov v I. a na základe nezákonne získanej súkromnej komunikácie
s dcérou A., sú nepravdivé. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia pri uvádzaní zistených
skutočností a úvah, ktorými sa pri hodnotení dôkazov a formulovaní svojich záverov riadil (ods. 18
odôvodnenia), uvedené dôkazy vôbec nespomenul, neuvádzal, že by na ne prihliadal a nevyvodzoval
z nich žiaden zo svojich záverov. Preto niet dôvodu venovať sa ich preskúmavaniu v odvolacom konaní

z hľadiska ich zákonnosti. Uvedená námietka je preto nepravdivá a nedôvodná.

15. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie zistil rozhodné skutočnosti správne
a v potrebnom rozsahu, rovnako správne ich vyhodnotil a zvýšené výživné bolo určené vo výške, ktorá
zodpovedá zákonným kritériám.

16. Odvolateľom uplatnené dôvody odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie potom nebolo možné
považovať za opodstatnené.

17. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

18. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie tak, ako je to
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

19. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods.1 C.s.p. v spojení
s § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
Civilný mimosporový poriadok v ustanovení § 52 upravuje základnú zásadu náhrady trov konania v
mimosporovom procese, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh

na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia u miestne
príslušného súdu podľa zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok.

Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa

zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a
doplnení ďalších zákonov a to exekúciou zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky,
prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, postihnutím iných
majetkových práv, exekúciou na obchodný podiel, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných
papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.

Rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná
povinnosť vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou súdneho výkonu rozhodnutia podľa zákona č.
161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok a to odňatím maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia
nemá byť a odovzdaním tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie

priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene
premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.