Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. jún 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2To/17/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8322010739
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivo Maruščák

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8322010739.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Iva Maruščáka a sudcov JUDr.

Mariána Sninského a JUDr. Moniky Halkociovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 08.06.2023,
v trestnej veci obžalovaného A. B. pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok,
jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods.1, ods. 3, ods. 4 písm. c)
Tr. zákona účinného od 1.5.2022, o odvolaniach obžalovaného a okresného prokurátora proti rozsudku
Okresného súdu Humenné sp. zn. 2T/25/2022 zo dňa 15.03.2023, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 3 Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

Obžalovanému

A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D.
XXXX/XX, C., t.č. v Ústave na
výkon väzby Floriánska 18, Košice,

u k l a d á:

Podľa § 172 ods. 4 Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 3 ( troch ) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona obžalovaného pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zákona trest prepadnutia veci: mobilného telefónu zn. Apple iPhone
13 mini, IMEI: 359251345966283, mobilného telefónu zn. Apple iPhone 7, IMEI: 359213076320643,
kovovej drvičky, časti kovovej fajky, sklenenej fajky, plastovej krabičky, mikrováhy.

Podľa § 60 ods. 5 Tr. zákona sa vlastníkom prepadnutých vecí stáva Slovenská republika.

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného A. B..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný A. B. uznaný vinným zo spáchania pre
zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a
obchodovanie s nimi podľa § 172 ods.1, ods. 3, ods. 4 písm. c) Tr. zákona účinného od 1.5.2022, na
tom skutkovom základe, že- najmenej od mesiaca november 2021 za účelom osobnej spotreby ako aj s úmyslom ďalšieho
predaja a zisku si neoprávnene kupoval a ináč neoprávnene zadovažoval omamné a psychotropné

látky a to kryštalickú látku obsahujúcu účinnú psychotropnú látku metamfetamín a taktiež omamnú
látku, a to sušinu rastliny konope (Cannabis) obsahujúcu účinnú psychotropnú látku tetrahydrokanabinol
(THC), ktoré u seba v meste Humenné ako aj inde, v rôznych nezistených množstvách neoprávnene
prechovával a taktiež v okrese Humenné a v okolí, v rôznych nezistených množstvách a za rôzne sumy
neoprávnene predával, vymieňal ako aj ináč neoprávnene zadovažoval iným odberateľom, najmenej E.

C. z Humenného, ktorej neoprávnene zadovažoval kryštalickú látku metamfetamín a taktiež marihuanu,
sušinu rastliny konope (Cannabis) obsahujúcu účinnú psychotropnú látku tetrahydrokanabinol (THC)
o množstvách určených na jedno použitie najmenej jedenkrát a F. G. z obce H., okres Humenné,
ktorému metamfetamín najmenej dvakrát neoprávnene predal za sumu od 10,- eur do 20,- eur, najmenej
raz neoprávnene vymenil za služby spočívajúce v oprave jeho vozidla a taktiež F. G. najmenej raz
neoprávnene zadovážil marihuanu, sušinu rastliny konope (Cannabis) obsahujúcu účinnú psychotropnú

látku tetrahydrokanabinol (THC) o množstve určenej na jedno použitie, a to až do dňa 15.06.2022, kedy
pri vykonaní osobnej prehliadky vydal igelitové vrecúško obsahujúce vysušené vrcholcovité časti rastliny
konope (Cannabis) s celkovou hmotnosťou 0,75 g so zisteným priemerným obsahom 14,9 % účinnej
látky tetrahydrokanabinolu (THC) účinnej látky rastliny konope (Cannabis), pričom predložené množstvo
konope zodpovedá 1,5 obvykle jednorazovým dávkam drogy, ktoré sú spôsobilé po aplikovaní ovplyvniť

psychiku užívateľa, a pri prehliadke iných priestorov a pozemkov mu boli odňaté veci dôležité pre trestné
konanie, preukazujúce užívanie, neoprávnené prechovávanie a distribúciu psychotropných látok, okrem
iných vecí aj kovová drvička na marihuanu v tvare valca, časť kovovej fajky, plechovka od RED BULL
čiastočne ohorená, plastová krabička čiernej farby s nápisom GIZEH so zvyškami zelenej rastlinnej
sušiny, ako aj sklenená fajka a digitálna váha striebornej farby bez bližšieho označenia so zistenou

prítomnosťou stopového (nevážiteľného) množstva metamfetamínu, pričom podľa zákona NR SR č.
139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov
patrí rastlina rodu Cannabis (konopa) do I. skupiny omamných látok, účinná látka tetrahydrokanabinol
(THC) do I. skupiny psychotropných látok a účinná látka metamfetamín do II. skupiny psychotropných
látok.

Za to mu súd uložil podľa § 172 ods. 4 Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona, s použitím § 53 ods.1, ods.
2 Tr. zákona trest domáceho väzenia vo výmere 4 (štyri) roky.

Podľa § 53 ods. 3 Tr. zákona mal byť obžalovaný po dobu výkonu trestu domáceho väzenia povinný

v čase určenom súdom a to nepretržite po celú dobu výkonu trestu domáceho väzenia zdržiavať sa
vo svojom obydlí vrátane k nemu prináležiacich vonkajších priestorov, viesť riadny život a podrobiť sa
kontrole technickými prostriedkami mimo doby

- nevyhnutne potrebného času na premiestnenie sa do a z miesta výkonu pracovnej činnosti a na dobu

výkonu pracovnej činnosti na základe pracovnej zmluvy alebo inej pracovnej činnosti vykonávanej v
súlade so Zákonníkom práce

- okrem pracovného dňa v stredu od 09.00 hod. do 11.00 hod.

Podľa § 53 ods. 5 Tr. zákona po dobu výkonu trestu domáceho väzenia mohol obžalovaný opustiť
svoje obydlie len po predchádzajúcom súhlase probačného a mediačného úradníka pôsobiaceho na
Okresnom súde Humenné a len z naliehavého dôvodu a na nevyhnutne potrebný čas. Tento čas sa
započítava do výkonu trestu.

Podľa § 53 ods. 4 Tr. zákona v spojení s § 51 ods. 3 písm. b) Tr. zákona mu uložil obmedzenie
spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.

Podľa§53ods.4Tr.zákonavspojenís§51ods.4Tr.zákonapočasvýkonutrestudomácehoväzeniamu
uložil povinnosť podrobiť sa na výzvu probačného a mediačného úradníka náhodne raz za kalendárny

mesiac kontrole odberom biologického materiálu na dodržiavanie zákazu požívania návykových látok,
a to omamných a psychotropných látok.Podľa§53ods.3Tr.zákonanariadilnadobžalovanýmkontrolutechnickýmiprostriedkamipodľa§3ods.
1 písm. a), písm. b) zákona NR SR č. 78/2015 Z. z. o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými
prostriedkami, a to osobným identifikačným zariadením a zariadením na kontrolu prítomnosti v mieste

výkonu rozhodnutia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zákona uložil trest prepadnutia veci : mobilného telefónu zn.
Apple iPhone 13 mini, IMEI : XXXXXXXXXXXXXXX, mobilného telefónu zn. Apple iPhone 7,
IMEI : XXXXXXXXXXXXXXX, kovovej drvičky, časti kovovej fajky, sklenenej fajky, plastovej krabičky,

mikrováhy.

Podľa § 60 ods. 5 Tr. zákona sa vlastníkom prepadnutých vecí stala Slovenská republika.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zákona mu uložil ochranné liečenie protitoxikomanické ambulantnou
formou.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal obžalovaný písomne odôvodnené odvolanie
do výroku o vine i treste prostredníctvom svojho obhajcu. V písomných dôvodoch odvolania po
rekapitulácii výroku odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že podľa § 2 ods. 10 Tr. poriadku orgány
činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné

pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú ž úradnej povinnosti.
Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou
objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v
oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. Tiež podľa § 2 ods.
12 Tr. poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom

podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu
jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo
niektorá zo strán. Podľa § 2 ods. 19 Tr. poriadku pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní, na verejnom
zasadnutí alebo na neverejnom zasadnutí smie súd prihliadnuť len na tie dôkazy, ktoré boli v tomto
konaní vykonané, ak zákon neustanovuje inak. Ďalej podľa § 168 ods. 1 Tr. poriadku, ak rozsudok

obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy
svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov,
najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou,
prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi úvahami sa spravoval,
keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak

rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto výroky. Taktiež podľa § 321 ods. 1 Tr. poriadku
odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom
rozsudkupredchádzali,najmäpreto,žeboliporušenéustanovenia,ktorýmisamázabezpečiťobjasnenie
veci alebo právo obhajoby, pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo
neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami

významnými pre rozhodnutie, ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých
výrokov,naktorýchobjasnenietrebadôkazyopakovaťalebovykonaťďalšiedôkazy,akbolonapadnutým
rozsudkom porušené ustanovenie Tr. zákona, ak je uložený trest neprimeraný, alebo ak je rozhodnutie o
uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom. Napokon podľa § 322 ods.
3 Tr. poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na

podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi
vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý
rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného; vo
výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok
na náhradu škody. V prípravnom konaní i v konaní pred súdom priznal, že je užívateľom drog a

nemôže sa tejto závislosti zbaviť. Poprel, aby drogy predával alebo dával iným osobám. Drogy mal
len pre vlastnú potrebu. Jediným usvedčujúcim dôkazom o predaji drog sú výpovede svedkov E. C.
a F. G. z prípravného konania, pretože obaja svedkovia po zákonnom poučení odmietli pred súdom
vypovedať. Nesúhlasí s úvahami súdu, že obidve výpovede z prípravného konania sú použiteľné ako
dôkaz svedčiaci o vine obžalovaného. V nadväznosti na to uviedol, že podľa § 199 ods. 1, veta prvá

a druhá, ods. 3 Tr. poriadku, ak nie je dôvod na postup podľa § 197 ods. 1 alebo 2, policajt začne
trestné stíhanie bez meškania, najneskôr však do 30 dní od prijatia trestného oznámenia, ak ho treba
doplniť. Trestné stíhanie sa začne vydaním uznesenia. Uznesenie o začatí trestného stíhania musí
obsahovať opis skutku s uvedením miesta, času, prípadne iných okolností, za akých k nemu došlo, o akýtrestný čin v tomto skutku ide, a to jeho zákonným pomenovaním a uvedením príslušného ustanovenia
Tr. zákona. Uznesenie neobsahuje odôvodnenie. Podľa § 206 ods. 1, ods. 3 Tr. poriadku, ak je na
podklade trestného oznámenia alebo zistených skutočností po začatí trestného stíhania dostatočne

odôvodnený záver, že trestný čin spáchala určitá osoba, policajt bez meškania vydá uznesenie o
vznesení obvinenia. Uznesenie o vznesení obvinenia musí obsahovať označenie osoby, voči ktorej sa
vznáša obvinenie, opis skutku s uvedením miesta, času, prípadne iných okolností, za ktorých k nemu
došlo tak, aby skutok nemohol byť zamenený s iným skutkom, zákonného pomenovania trestného
činu, o ktorý v tomto skutku ide, a to aj s uvedením príslušného ustanovenia Tr. zákona a skutočností,

ktoré odôvodňujú vznesenie obvinenia. Trestné konanie je konanie podľa tohto zákona (teda trestného
poriadku), trestné stíhanie úsek od začatia trestného stíhania až do právoplatnosti rozsudku, prípadne
iného rozhodnutia orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu vo veci samej a prípravným konaním
sa rozumie úsek od začatia trestného stíhania do podania obžaloby, návrhu na schválenie dohody o
uznaní viny a prijatí trestu alebo právoplatnosti rozhodnutia orgánu činného v trestnom konaní vo veci
samej (§10 ods. 15 Tr. poriadku). Vyššie citované ustanovenie § 199 ods. 1 Tr. poriadku upravuje začatie

trestného stíhania a tým aj samotného trestného konania, keďže trestné stíhanie je, ako to vyplýva z
ustanovenia § 10 ods. 15 Tr. poriadku, jeho časť a stanovuje moment, od ktorého môžu orgány činné
v trestnom konaní začať vykonávať zákonné procesné úkony. Až týmto okamihom je možné vykonávať
procesné úkony, výsledkom ktorých sú dôkazy použiteľné v ďalšom konaní vrátane konania pred súdom,
čo potom znamená, že dôkazy získané na podklade procesných úkonov vykonaných pred začatím

trestného stíhania sú (s výnimkou neodkladných a neopakovateľných úkonov) absolútne neúčinné a
v ďalšom konaní vrátane konania pred súdom nepoužiteľné. Až po začatí trestného stíhania a teda
aj trestného konania je možné vykonávať ďalšie procesné úkony, ktoré trestné konanie posúvajú do
jeho ďalšieho štádia, teda až po začatí trestného stíhania je možné vzniesť obvinenie, podať obžalobu,
čím sa prípravné konanie ukončí a trestné konanie sa dostane do ďalšieho štádia, a to konania pred

súdom. Z obsahu spisu je zrejmé, že uznesením vyšetrovateľa bolo dňa 01.02.2022 začaté trestné
stíhanie podľa § 199 ods. 1 Tr. poriadku pre zločin podľa § 172 ods. 1 písm. c), d) Tr. zákona. Dňa
16.06.2022 vyšetrovateľ pod tou istou spisovou značkou vzniesol obvinenému A. B. podľa § 206 ods.
1 Tr. poriadku obvinenie pre zločin podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/ Tr. zákona. Vo vzťahu k
obvinenému A. B. trestné stíhanie začaté nebolo. Uznesenie o začatí trestného stíhania musí obsahovať

opis skutku s uvedením miesta, času, prípadne iných okolností, za akých k nemu došlo, o aký trestný čin
v tomto skutku ide, a to jeho zákonným pomenovaním a uvedením príslušného ustanovenia Trestného
zákona. V tomto prípade uznesenie o začatí trestného stíhania sa nevzťahovalo na obvineného A. B..
Podstata skutku je v zmysle všeobecných zásad Trestného poriadku určovaná účasťou obvineného na
určitej udalosti popísanej v uznesení o začatí trestného stíhania, o vznesení obvinenia, obžalobe, či v

iných rozhodnutiach orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu, z ktorej vzišiel následok porušujúci
alebo ohrozujúci záujmy chránené Trestným zákonom. V prípade A. B. akákoľvek podobnosť jeho
konania s konaním uvedeným v uznesení o začatí trestného stíhania absentuje. Samotná podstata
skutku je totiž nevyhnutne určovaná účasťou obvineného na určitej udalosti popísanej v uznesení o
začatí trestného stíhania. Z tohto dôvodu malo byť preto vo veci opätovne začaté trestné stíhanie

buď vydaním samostatného uznesenia alebo spoločne so vznesením obvinenia, v ktorom by bola
popísaná a konkretizovaná forma účasti obvineného na skutku. V danom prípade absentuje uznesenie
o začatí trestného stíhania, na podklade ktorého mohlo byť vznesené obvinenie A. B.. Z dôvodu jeho
neexistencie preto všetky dôkazy vykonané v tomto trestnom konaní trpia procesnou nepoužiteľnosťou.
Za takejto situácie potom logicky vyplýva záver, že ohľadom skutku, z ktorého bol obvinený A. B.,

nebolo začaté trestné stíhanie, čo znamená, že doposiaľ nenastal okamih, od ktorého by bolo možné
vykonávať zákonné procesné úkony, z ktorých by mohli vzísť dôkazy použiteľné v konaní pred súdom
a keďže nedošlo k začatiu trestného konania, trestné konanie sa ani nemohlo posunúť do svojho
ďalšieho štádia, a to ani štádia konania pred súdom. Keďže neboli splnené podmienky pre vznesenie
obvinenia obžalovanému, neexistoval ani podklad pre jeho postavenie pred súd, prevedenie súdneho

konania a samozrejme ani pre uznanie jeho viny zo spáchania spomínaného skutku. Absencia začatia
trestného stíhania je však procesným pochybením zásadného významu. Bez začatia trestného stíhania
totiž, ako to už bolo vyššie uvedené, nie je možné vykonávať dokazovanie zákonným spôsobom, nie
je teda možné zabezpečiť dôkazy, ktoré by odôvodňovali postavenie obvineného pred súd a ktoré
by mohli byť podkladom pre prípadné rozhodnutie súdu, ide teda o závažné procesné pochybenie,

minimálne na úrovni porušenia práva na obhajobu, ak nie ešte závažnejšieho charakteru a zároveň
ide o procesné pochybenie, ktoré nie je možné v konaní pred súdom napraviť. Z uvedeného je potom
zrejmé, že výpovede svedkov E. C. a F. G. sú nepoužiteľné ako dôkaz, na základe ktorého je možné
rozhodnúť o vine obžalovaného. Pri hodnotení výpovede svedkov E. C. a F. G. je potrebné uviesť, žesvedkovia pred súdom využili právo vo veci nevypovedať. Súd v súlade s ustanovením § 263 ods.
4 Tr. poriadku prečítal ich výpovede z prípravného konania. Pokiaľ však vo vzťahu k obžalovanému
nebolo začaté trestné stíhanie začaté vo veci (viď vyššie uvedené), potom tieto výpovede sú absolútne

nepoužiteľné. Právne závery súdu pri hodnotení svedeckých výpovedi E. C. a F. G. nezodpovedajú
stanovisku trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 30 uverejnenom v Zbierke
stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 4/2010 na zjednotenie výkladu zákona k otázke, či môže byť
obžaloba opretá o svedecké výpovede vykonané pred vznesením obvinenia, ak k ich vykonaniu došlo
po začatí trestného stíhania „vo veci“, ako aj k otázke, či takýmto postupom došlo k porušeniu práva

obvineného na obhajobu (sp. zn. Tpj 63/2009, prijaté dňa 07.12.2009). Podľa stanoviska obžaloba v
trestnej veci môže byť opretá o výpovede svedkov a iné dôkazy vykonané pred vydaním uznesenia
o vznesení obvinenia, prípadne pred oznámením uznesenia o vznesení obvinenia jeho vyhlásením (§
206 ods. 1 Tr. poriadku), ak k ich vykonaniu došlo po začatí trestného stíhania „vo veci" podľa § 199
ods. 1 Tr. poriadku. Ak je ale výpoveď svedka jediným usvedčujúcim dôkazom alebo vo významnej
miere rozhodujúcim dôkazom, o ktorý chce prokurátor, ako nositeľ dôkazného bremena v konaní pred

súdom, oprieť obžalobu, je nevyhnutné takého svedka vypočuť až po vznesení obvinenia (alebo svedka
vypočutéhopredtýmtoúkonomznovuvypočuť),atakzachovaťprávoobvinenéhonaobhajobu(právona
kontradiktórny postup). Výnimku z kontradiktórneho postupu predstavujú výpovede svedkov, ktoré majú
v zmysle § 263 ods. 3 písm. b) Tr.poriadku charakter neodkladného alebo neopakovateľného úkonu;
taký charakter majú aj výpovede svedkov mladších ako 15 rokov (§ 135 ods. 2 veta druhá Tr. poriadku).

Ak obvinený po vznesení obvinenia sám (prostredníctvom obhajcu) žiada zopakovať výsluchy iných
svedkov, je na úvahe orgánov činných v trestnom konaní, aby po posúdení dôkaznej situácie vo veci
rozhodli o potrebe vykonať kontradiktórny výsluch svedka. Na spravodlivé súdne konanie a na kritickú
previerku výpovede svedka postačuje, ak je výsluch svedka vykonaný v prítomnosti obvineného alebo
jeho obhajcu v konaní pred súdom. Pri osobnej prehliadke sa u obžalovaného našlo konope, množstvo

ktoréhozodpovedáminimálne4bežnýmjednotlivýmdávkamdrogy.Konanieobžalovanéhopretonapĺňa
skutkovú podstatu trestného činu podľa § 171 ods. 1 Tr. zákona. Obžalovaný navrhuje, aby krajský súd
napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c) Tr. poriadku zrušil a podľa § 322
ods. 3 Tr. poriadku sám rozhodol, uznal obžalovaného za vinného z trestného činu podľa § 171 ods. 1
Tr. zákona a uložil mu primeraný trest.

Písomne odôvodnené odvolanie predložil aj okresný prokurátor, v ktorom uviedol, že prokuratúra
sa na jednej strane stotožňuje s výrokom o vine a právnom posúdení konania obžalovaného ako
zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania
a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1, ods. 3, ods. 4 písm. c) Tr. zákona účinného od

01.05.2022, avšak sa nestotožňuje so spôsobom vymedzenia obvyklých jednorazových dávok drogy
(zelenej rastlinnej sušiny), ktorá bola vydaná pri osobnej prehliadke obžalovaného a to na základe tzv.
hmotnostného kritéria, v dôsledku aplikácie ktorého došlo k zmene skutkovej vety v počte obvyklých
jednorazových dávok drogy schopných ovplyvniť psychiku užívateľa (konzumenta) zo žalovaných
najmenej4dávokna1apolobvyklejednorazovýchdávokdrogyschopnýchovplyvniťpsychikuužívateľa

uvedených v napadnutom rozsudku súdu 1. stupňa. S poukazom na zaužívanú súdnu prax (napr:
uznesenie KS v Prešove sp. zn. 9To/11/2020 zo dňa 22.04.2020, rozsudok KS v Prešove sp. zn.
7To/4/2020 zo dňa 17.09.2020) zastávam názor, že pri stanovení, resp. vymedzení počtu obvykle
jednorazových dávok drogy schopných psychiku užívateľa je potrebné vychádzať zo záverov znalcov
v danom odbore, ktorí sú kompetentní určiť vo všeobecnosti, aké minimálne množstvo je schopné

ovplyvniť psychiku človeka. Účelom konzumácie omamných a psychotropných látok u ich konzumentov
je dosiahnutie určitého euforického stavu, pre ktorý je podstatné užitie účinnej látky. Je irelevantné,
akú hmotnosť látky páchateľ užije, podstatné je, aby táto látka mala naňho očakávaný účinok, teda,
aby obsahovala určité množstvo účinnej látky, pričom predávkovanie nie je cieľom konzumenta žiadnej
drogy, ani marihuany, ani pervitínu, ani inej. Zákon neustanovuje pojem individuálnej dávky jednotlivého

konzumenta, ale hovorí o obvykle jednorazovej dávke. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na
publikované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov SR č.
7/2015 pod č. 87, podľa ktorého prvej vety obvykle jednorazovou dávkou na použitie v zmysle § 135
ods. 1 a ods. 2 Tr. zákona sa rozumie dávka omamnej alebo psychotropnej látky, ktorá sa bežne
(u väčšiny užívateľov) konzumuje pri jednom použití a takto vyjadruje konzumný priemer, pričom z

odôvodnenia tohto rozhodnutia ešte vyplýva, že ak sa omamná alebo psychotropná látka v takomto
dávkovaní nepredáva, je potom potrebné posúdiť, aký počet obvyklých jednorazových dávok na použitie
sa v zaistenom materiáli nachádza, a to či už podľa kritéria obsahového množstva účinnej látky alebo
podľa celkového množstevného (hmotnostného, objemového) kritéria. Z odôvodnenia spomínanéhorozhodnutia ešte vyplýva, že pri definovaní pojmu obvyklá jednorazová dávka na použitie je potrebné
vychádzať z princípu rovnakého zákonného prístupu ku ktorémukoľvek páchateľovi, ktorý omamnú
látku, alebo psychotropnú látku prechováva, bez ohľadu na jeho individuálne fyzické dispozície, alebo

vyššiu odolnosť získanú užívaním drogy; rezistencia získaná predchádzajúcou opakovanou aplikáciou
omamnej alebo psychotropnej látky nemôže byť dôvodom na priaznivejšiu právnu kvalifikáciu (§ 171
namiesto § 172), takýto prístup by popieral zmysel a zameranie dotknutej trestnoprávnej úpravy, ktorá
má prechovávaniu a iným formám disponovania s drogou (a sprostredkovanie jej konzumácie) zabrániť.
Z uvedeného publikovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR teda vyplýva, že je nepodstatné, aké

kritérium sa pri určení rozsahu trestného činu podľa § 172 Tr. zákona použije, môže ísť o kritérium
obsahového množstva účinnej látky, ale aj kritérium celkového množstva, a to či už hmotnostného alebo
objemového, podstatou je, aby išlo o kritérium objektívne, vyjadrujúce skutočný konzumný priemer.
Z dlhodobej ustálenej praxe KEÚ PZ vyplýva, že táto inštitúcia pri určovaní množstva zaistenej látky
vychádza z objektívneho určenia bežnej jednotlivej dávky drogy za použitia rozsahu hmotnosti účinnej
látky spravidla vo forme voľnej bázy, ktorú si bežný užívateľ aplikuje jednorazovo, a ktoré je spôsobilé

ovplyvniť jeho psychiku, čo podmienkam vyplývajúcim z ustálenej súdnej praxe vyjadrenej v
publikovanom rozhodnutí
R 87/2015 zodpovedá, navyše KEÚ PZ je jediná inštitúcia, ktorá na Slovensku zhromažďuje informácie o
množstvách, koncentráciách a spôsoboch balenia drog určených pre konečných užívateľov. V žiadnom
prípade teda nie je možné dospieť k záveru, že by sa súdna prax ustálila na závere, že metodika, ktorú

používa KEÚ PZ pri určení množstva zaistenej látky, je nesprávna a v súdnom konaní nepoužiteľná.
Použitie záverov KEÚ PZ a údajov zistených Národnou protidrogovou jednotkou ako podkladu pre
určenie obvykle jednorazovej dávky drogy boli opakovane predmetom prieskumu aj Ústavného súdu
SR, ktorý ich použitie neodmietol (napríklad II. ÚS 228/2012, I. ÚS 394/2014, III. ÚS 311/2017).
Pokiaľ ide výrok o treste, ani s týmto sa prokuratúra nestotožňuje a súdom uložený trest pokladá s

ohľadom na osobu obžalovaného, jeho pomery a charakter trestnej činnosti za neprimerane mierny
a nepostačujúci na naplnenie účelu trestu v súlade s ust. § 34 Tr. zákona. Obžalovaný bol totiž v
minulosti odsúdený pre drogovú trestnú činnosť (pre zločin podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d)
Tr. zákona) na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyroch) rokov a to rozsudkom
Okresného súdu Humenné sp.zn. 3T/98/2011 zo dňa 18.04.2012 v spojení s rozsudkom Krajského

súdu v Prešove sp.zn. 1To/35/2012 zo dňa 12.09.2012, z výkonu ktorého bol podmienečne prepustený
dňa 27.02.2014 rozhodnutím Okresného súdu Košice II. sp.zn. 7Pp/1/2014 so skúšobnou dobou v
trvaní 5 rokov. Napriek tomu, že od spomínaného právoplatného odsúdenia už uplynula doba desiatich
rokov a v dôsledku zahladenia odsúdenia sa na obžalovaného hľadí, ako keby nebol odsúdený, túto
podstatnú skutočnosť je potrebné vziať na zreteľ pri ukladaní trestu, síce nie ako priťažujúcu okolnosť v

zmysle ust. § 37 písm. m) Tr. zákona, ani ako okolnosť odôvodňujúcu zvýšenie dolnej hranice trestnej
sadzby o jednu polovicu v zmysle ust. § 38 ods. 5 Tr. zákona, pretože obžalovaný je na úseku drogovej
trestnej činnosti recidivistom a ktorého od pokračovania v páchaní tejto trest činnosti neodradilo ani
predchádzajúce vykonanie nepodmienečného trestu odňatia slobody. Tu zvlášť dávam do pozornosti
odvolacieho súdu, že návrh na zahladenie odsúdenia v trestnej veci Okresného súdu Humenné sp.zn.

3T/98/2011 obž. A. B. podal až po podaní obžaloby v predmetnej trestnej veci a to zjavne za účelom,
aby sa pri ukladaní trestu vyhol použitiu ust. § 38 ods. 5 Tr. zákona. Hoci u obžalovaného nebola
zistená žiadna z poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 Tr. zákona a žiadna z priťažujúcich okolností
podľa § 37 Tr. zákona, prokuratúra je toho názoru, že s ohľadom na osobu obžalovaného a závažnosť
trestnej činnosti, je dôvodné ukladanie trestu v strede až na hornej hranici zákonom stanovenej trestnej

sadzby, t.j. vo výmere 5 až 10 rokov odňatia slobody. Obžalovaný podľa zistení a záverov I. F. J.,
znalca z odboru psychológia, pozitívne skóruje v oblasti kriminálnych tendencií. Je málo citlivý voči
morálnym problémom. Primárnym záujmom sú momenty jeho vlastného záujmu. Jeho osobnosť sa
javí ako nedostatočne zrelá, so zúženým rozhľadom, s nedostatočne vrelými väzbami, v správaní
nedotkliváanepokojná,prežívajúcapocityneschopnostianedostatočnosti,kompenzovanýmsprávaním

zameraným na prilepšenie, resp. k naplneniu túžby po lepšom statuse s tendenciou k porušeniu
zákonných predpisov. V prípade, že sa predmetného skutku dopustil, motivácia predmetného konania
(obchodovanie s psychoaktívnymi látkami) z psychologického hľadiska je jeho osobnostná štruktúra
determinovaná emočnou nestabilitou, kompenzačnými mechanizmami a nízkou úrovňou k dodržiavaniu
morálnych a zákonných predpisov. S uvedenými závermi, že obžalovaný pozitívne skóruje v oblasti

kriminálnych tendencií a má nízku úroveň dodržiavania morálnych a zákonných predpisov korešponduje
jeho priestupková evidencia, v ktorej má 19 záznamov o priestupku a to najmä za opakované porušenie
predpisov na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a opakované nerešpektovanie zákazu
vychádzania. V tejto súvislosti dávam do pozornosti odvolacieho súdu aj závery znalca I. A. F., ktorýu neho konštatoval závislosť na viacerých psychotropných látkach. Návykové látky si obžalovaný
zadovažoval plne si vedomý svojho konania, teda jeho konanie bolo premyslené, účelné. Z vykonaného
dokazovania teda jednoznačne plynie, že od posledného odsúdenia sa obžalovaný opätovne vrátil

nielen k užívaniu omamných a psychotropných látok, ale aj k ich neoprávnenému prechovávaniu, kúpe,
predaju, výmeny a zadovažovaniu iným osobám. Obžalovaný je podľa záverov znaleckého posudku
osobou závislou na viacerých psychoaktívnych látkach. Tieto zadovažoval nielen pre seba, ale ich
konzumoval so svojou vtedajšou priateľkou E. C. a to tzv. šňupaním (ťahali tzv. čiary). Uloženie trestu
domáceho väzenia v spojení s uloženými obmedzeniami a kontrolou technickými prostriedkami nie je

trestom, ktorý splní svoj účel tak z hľadiska individuálnej a tiež generálnej prevencie. Je vyslovene
neštandardné, aby pri recidíve konania bol obžalovanému uložený miernejší druh trestu, ako pri prvom
porušení zákona. Takéto ukladanie trestu pokladám za nelogické a v rozpore so zásadami ukladania
trestov. Navyše zo súdnej praxe sú známe prípady, keď konzumenti prichádzali kupovať omamné látky
do domu predávajúceho, prípadne tieto si vyzdvihli na nejakom mieste v dome, či jeho okolí. V danom
prípade je to zrejmé už len napr. zo samotného znenia prepisu hovoru medzi obžalovaným a svedkyňou

E. C. zo dňa 01.06.2022 uvedenom na strane 11 rozsudku súdu 1. stupňa, citujem: „No však stále dávaš
ku košom, nie?“. Taktiež podotýkam, že obžalovaný sa drogovej trestnej činnosti dopúšťal popri výkone
svojho zamestnania v spoločnosti K. s.r.o. C.. Má za to, že osoba obžalovaného, jeho doterajší spôsob
vedenia života, osobné pomery a možnosť nápravy bude naplnený iba uložením nepodmienečného
trestu odňatia slobody a to v strede až na hornej hranici trestnej sadzby. Pokiaľ ide o neuloženie trestu

prepadnutiavecivovzťahuknefunkčnémumobilnémutelefónuAppleiPhone6asimkarteTescomobile,
tieto boli rovnako ako mobilný telefón iPhone 13 miny čiernej farby a Apple iPhone 7 zabezpečené
z priehradky osobného motorového vozidla Seat Ibiza ev.č. C. pri prehliadke vozidla vykonanej dňa
15.06.2022, ktoré obžalovaný používal pri páchaní drogovej trestnej činnosti a v ktorých boli znaleckým
skúmaním z odboru elektrotechnika zistené údaje týkajúce sa stíhanej trestnej činnosti obž. A. B..

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v celom
rozsahu a uznal obžalovaného vinným zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných
látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1, ods. 3, ods. 4
písm. c) Tr. zákona účinného od 01.05.2022 na tom skutkovom základe, ako je uvedený v obžalobe a
aby mu bol podľa § 172 ods. 4 Tr. zákona, pri absencii poľahčujúcej okolnosti uvedenej v § 36 Tr. zákona

a priťažujúcej okolnosti v zmysle ust. § 37 Tr. zákona, uložený trest odňatia slobody v strede až na hornej
hranici trestnej sadzby, teda trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) až 10 rokov nepodmienečne so
zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia (§ 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona),
trest prepadnutia vecí uvedených v bode 3/ obžalobného návrhu, teda vrátane nefunkčného mobilného
telefónu Apple iPhone 6 a sim karty Tesco mobile. Vychádzajúc zo zistení znalca I. F. navrhol uloženie

ochranného opatrenia - ochranného protitoxikomanického liečenia ambulantnou formou (§ 73 ods. 2
písm. d) Tr. zákona).

Krajský súd na podklade podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť
a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj

správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané,
prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku a po takomto
preskúmaní zistil nasledovné.

V konaní pred okresným súdom boli vykonané dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu veci,

o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti a to v rozsahu nevyhnutnom na spravodlivé rozhodnutie.
Vzhľadom k tomu preto urobil zákonu zodpovedajúce rozhodnutie o vine. Svoje skutkové a právne
závery súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku v potrebnom rozsahu presvedčivo odôvodnil, preto
sa krajský súd s jeho argumentáciou plne stotožnil a v podrobnostiach naň odkazuje.

Aj preto vzhľadom na uvedené a na skutočnosť, že odvolacie konanie pred krajským súdom je v spojení
s konaním pred okresným súdom – konaním tvoriacim jeden celok, keďže predmet konania je totožný –
krajský súd nemal dôvod opätovne bližšie rekapitulovať (opakovať) dôkazy a skutočnosti z nich plynúce,
na podklade ktorých prvostupňový súd urobil záver o vine obžalovaného A. B..

Krajský súd preto upriamil pozornosť predovšetkým na reakciu proti odvolacím námietkam
obžalovaného a okresného prokurátora a preto zohľadnil len tie, ktoré sú právne relevantné, týkajúce
sa podstaty (predmetu) konania, majúce vplyv na posúdenie zákonnosti a dôvodnosti odsúdenia
obžalovaného a určeného druhu a výmery trestu.Krajský súd pri tomto postupe si neosvojil záver okresného súdu pri hodnotení závažnosti trestnej
činnosti obžalovaného a jeho osoby pri určovaní druhu a výmery trestu. Išlo však iba o také pochybenie,

ktoré na podklade dokazovania vykonaného okresným súdom a odvolania okresného prokurátora po
úprave výroku o treste bolo možné napraviť aj v odvolacom konaní.

Najsamprv krajský súd považuje za potrebné zvýrazniť, že každý obžalovaný v rámci práva na obhajobu
má právo brániť sa, ako uzná za vhodné, uvádzať všetky skutočnosti, argumenty na svoju obranu, oproti

skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a dôkazom o nich.

Nosúčasneplatí,žesúdprihodnotenívykonanýchdôkazov(vovzájomnýchsúvislostiach)jednotlivoako
aj v celom ich súhrnne v súlade s pravidlami stanovenými pre hodnotenie dôkazov bez toho, aby narušil
rovnováhu hodnotenia dôkazov, produkovaných ako v prospech, tak aj v neprospech obžalovaného,
musí prihliadať na obranu obžalovaného v kontexte všetkých dôkazov, a teda či argumentácia

obžalovaného v rámci obhajoby sa nevymyká pravidlám logiky, inak povedané, či skutočnosti, ktoré
obžalovaný v rámci obhajoby tvrdí, sú ním predkladanými dôkazmi, resp. argumentmi nielen overiteľné,
ale či sú súčasne aj spôsobilé dôkazy predložené spolu s obžalobou spochybniť, či dokonca vyvrátiť do
takej miery, že prokurátor nie je schopný uniesť dôkazné bremeno a bez rozumných pochybností nie je
možné potom na ich podklade obžalovaného uznať vinným zo spáchania žalovanej trestnej činnosti.

V tejto súvislosti je preto potrebné uviesť, že časť obsahu námietok obžalovaného prezentovaného
v rámci obrany na hlavnom pojednávaní ako aj v prípravnom konaní nemá oporu vo vykonanom
dokazovaní, resp. niektoré dôkazy hodnotí a vykladá vo svoj prospech, nie úplne a bez konfrontácie s
dôkazmi inými produkovanými v rámci dokazovania.

Súčasne platí, že podstatná časť odvolacích námietok obžalovaného, ktorými argumentoval, už boli
prednesené v priebehu dokazovania v konaní pred súdom prvého stupňa, s ktorými sa v odôvodnení
napadnutého rozsudku prvostupňový súd vysporiadal a ktoré si aj krajský súd osvojil.

Krajský súd preto v ďalšom postupe túto argumentáciu len dopĺňa o fakty plynúce z vykonaného
dokazovania, ktoré v súhrnne s dôvodmi už uvedenými v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu
prvého stupňa, aj v kontexte odvolacích námietok obžalovaného vedú k záveru o náležitom zistení
skutkového stavu veci pre meritórne (konečné) rozhodnutie v posudzovanej veci obžalovaného.

V rámci odvolacích námietok obžalovaný trval na tom, že jediným usvedčujúcim dôkazom o tom, že mal
okrem užívania drog pre vlastnú potrebu aj drogy ako tzv. dealer predávať, sú procesne (ako nezákonne
získané) nepoužiteľné výpovede svedkov E. C. a F. G. z prípravného konania, pretože obaja svedkovia
po zákonnom poučení odmietli pred súdom vypovedať. Ich procesnú nepoužiteľnosť mala spôsobiť
skutočnosť, že v posudzovanom prípade vo vzťahu k obvinenému A. B. nebolo začaté trestné stíhanie,

resp. v tomto prípade uznesenie o začatí trestného stíhania sa nevzťahovalo na obvineného A. B.,
keďže v jeho prípade po porovnaní skutkovej vety v uznesení o začatí trestného stíhania a skutkovej
vety v uznesení o vznesení jeho obvinenia absentuje akákoľvek podobnosť jeho konania s konaním
uvedeným v uznesení o začatí trestného stíhania, čo má za následok nezákonnosť všetkých následne
vykonaných úkonov trestného konania v posudzovanom prípade a teda aj výsluch oboch svedkov.

V rekcii na uvedené tvrdenie obžalovaného krajský súd zistil, že uznesením vyšetrovateľa Okresného
riaditeľstva PZ Humennom, odboru kriminálnej polície, zo dňa 07.02.2022 pod ČVS: ORP-79/1-VYS-
HE-2022 bolo podľa § 199 ods. 1, ods. 2 Tr. poriadku začaté trestné stíhanie vo veci zločinu nedovolenej
výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi

podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/ Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

- páchateľ z mesta C., najmenej od mesiaca november 2021, za dostatočne a presne nezistených
skutočností si neoprávnene kupuje ako aj ináč neoprávnene zadovažuje omamné a psychotropné látky
a to pre osobnú spotrebu ako aj s úmyslom ďalšieho predaja a zisku, hlavne kryštalickú latku obsahujúcu

účinnú psychotropnú látku metamfetamín, ktorú u seba v rôznych množstvá meste C. ako aj inde
neoprávnene prechováva a taktiež v okrese C. alebo okolí, v rôznych množstvách a za rôzne sumy
neoprávnene predáva ako aj ináč neoprávnene zadovažuje iným odberateľom, pričom podľa zákonaNárodnej rady SR č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení
neskorších predpisov patrí účinná látka metamfetamín do II. skupiny a psychotropných látok.

Ďalej uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ Humennom, odboru kriminálnej polície, zo
dňa 16.06.2022 pod ČVS: ORP-79/1-VYS-HE-2022 bolo podľa § 206 ods. 1 Tr. poriadku vznesené
obvinenie A. B. pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov,ichdržaniaaobchodovaniasnimipodľa§172ods.1písm.c/,písm.d/Tr.zákona(účinného
do 30.04.2022) na tom skutkovom základe, že

- najmenej od mesiaca november 2021 za účelom osobnej spotreby ako aj s úmyslom ďalšieho
predaja a zisku si neoprávnene kupoval a ináč neoprávnene zadovažoval omamné a psychotropné
látky a to kryštalickú látku obsahujúcu účinnú psychotropnú látku metamfetamín a taktiež omamnú
látku, a to sušinu rastliny konope (Cannabis) obsahujúcu účinnú psychotropnú látku tetrahydrokanabinol
(THC), ktoré u seba v meste C. ako aj inde, v rôznych množstvách neoprávnene prechovával a

taktiež v okrese C. a v okolí, v rôznych množstvách a za rôzne sumy neoprávnene predával, vymieňal
ako aj ináč neoprávnene zadovažoval iným odberateľom, najmenej E. C. z C., ktorej neoprávnene
zadovažoval kryštalickú látku obsahujúcu účinnú látku metamfetamín a taktiež sušinu rastliny konope
(Cannabis) obsahujúcu účinnú psychotropnú látku tetrahydrokanabinol (THC) o množstvách určených
na jedno použitie a F. G. z obce H., okres C., ktorému kryštalickú látku obsahujúcu účinnú látku

metamfetamín najmenej dvakrát neoprávnene predal za sumu od 10,- eur do 20,- eur, najmenej
raz neoprávnene vymenil za služby spočívajúce v oprave jeho vozidla a taktiež F. G. najmenej raz
neoprávnene zadovážil marihuanu, sušinu rastliny konope (Cannabis) obsahujúcu účinnú psychotropnú
látku tetrahydrokanabinol (THC) o množstve určenej na jedno použitie, a to až do dňa 15.06.2022,
kedy pri vykonaní osobnej prehliadky vydal igelitové vrecúško obsahujúce vysušené vrcholcovité časti

rastliny konope (Cannabis) s celkovou hmotnosťou 0,75 g so zistenou prítomnosťou účinnej látky
tetrahydrokanabinolu (THC), pričom predložené množstvo konope zodpovedá minimálne 4 bežným
jednotlivým dávkam drogy každej s obsahom minimálne 10 mg THC, ktoré sú spôsobilé, ktoré sú
spôsobilé po aplikovaní ovplyvniť psychiku užívateľa, pri prehliadke iných priestorov a pozemkov mu
boli odňaté veci dôležité pre trestné konanie, preukazujúce užívanie, neoprávnené prechovávanie a

distribúciu týchto omamných a psychotropných látok, okrem iných vecí aj kovová drvička na marihuanu
v tvare valca, časť kovovej fajky, plechovka od RED BULL čiastočne ohorená, sklenená fajka, plastová
krabička čiernej farby s nápisom GIZEH so zvyškami zelenej rastlinnej sušiny, ako aj a digitálna váha
striebornejfarbybezbližšiehooznačeniasozistenouprítomnosťoustopového(nevážiteľného)množstva
metamfetamínu, pričom podľa zákona NR SR č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných

látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov patrí rastlina rodu Cannabis (konopa) do I. skupiny
omamných látok, účinná látka tetrahydrokanabinol (THC) do I. skupiny psychotropných látok a účinná
látka metamfetamín do II. skupiny psychotropných látok.

V súvislosti s doposiaľ uvedeným v kontexte odvolacích s námietok obžalovaného je potrebné zvýrazniť,

že rozhodujúcou skutočnosťou bolo ustáliť, či v posudzovanom prípade bola zachovaná totožnosť
skutku pri porovnaní oboch citovaných skutkových viet v označených uzneseniach, pričom platí, že
totožnosť skutku je zachovaná, ak je aspoň sčasti zachovaná totožnosť konania alebo totožnosť
následku (porovnaj napr. R 23/1972, R 52/1979, R 64/1973, R 9/1997).

Pri porovnaní obsahu skutkovej vety oboch označených uznesení sťažnostný súd zisťuje, že v oboch
prípadoch skutkového deja ako najsamprv v uznesení o začatí trestného stíhania zo dňa 07.02.2022
sa uvádza, že „neznámy páchateľ z mesta C., najmenej od mesiaca november 2021, za dostatočne a
presne nezistených skutočností si neoprávnene kupuje ako aj ináč neoprávnene zadovažuje omamné
a psychotropné látky a to pre osobnú spotrebu ako aj s úmyslom ďalšieho predaja a zisku, hlavne

kryštalickú latku obsahujúcu účinnú psychotropnú látku metamfetamín, ktorú u seba v rôznych množstvá
meste C. ako aj inde neoprávnene prechováva a taktiež okrese C. alebo okolí, v rôznych množstvách a
za rôzne sumy neoprávnene predáva ako aj ináč neoprávnene zadovažuje iným odberateľom, pričom“,
tak oproti tomu aj v uznesení o vznesení obvinenia A. B. zo dňa 16.06.2022 je totožne uvedené, že
„najmenej od mesiaca november 2021 za účelom osobnej spotreby ako aj s úmyslom ďalšieho predaja

a zisku si neoprávnene kupoval a ináč neoprávnene zadovažoval omamné a psychotropné látky a to
kryštalickú látku obsahujúcu účinnú psychotropnú látku metamfetamín a taktiež omamnú látku, a to
sušinu rastliny konope (Cannabis) obsahujúcu účinnú psychotropnú látku tetrahydrokanabinol (THC),
ktoré u seba v meste C. ako aj inde, v rôznych množstvách neoprávnene prechovával a taktiež v okreseC. a v okolí, v rôznych množstvách a za rôzne sumy neoprávnene predával, vymieňal ako aj ináč
neoprávnene zadovažoval iným odberateľom, najmenej...“ ....“ a to až do dňa 15.06.2022 “...

Opierajúc sa o uvedenú stručnú komparáciu oboch skutkových viet označených uznesení podľa názoru
sťažnostného súdu je v posudzovanom prípade bez rozumných pochybností zachovaná totožnosť
konania páchateľa - opis skutku je na úrovni jeho vecnej a časopriestorovej nezameniteľnosti s iným
skutkom v rovine dôvodného podozrenia zachovaný, rovnako aj následná identifikácia osoby páchateľa
ak - pôvodne neznámy páchateľ – v totožnom období, od mesiaca november 2021 ..., približne na tom

istom mieste v okrese C. a v okolí ...., si mal pre vlastnú spotrebu ale aj z účelom úmyslom ďalšieho
predaja a zisku si neoprávnene kupoval a ináč neoprávnene zadovažoval omamné a psychotropné látky
a to kryštalickú látku obsahujúcu účinnú psychotropnú látku metamfetamín a taktiež omamnú látku, a
to sušinu rastliny konope (Cannabis) obsahujúcu účinnú psychotropnú látku tetrahydrokanabinol (THC),
opäť na totožnom mieste a jeho okolí – následne po doplnení dokazovania pred tým neznámy páchateľ
a pri vznesení obvinenia následne obvinený A. B. so špecifikáciou už aj osôb, pre ktoré zadovažoval,

resp. aj predával omamné a psychotropné látky, či s konkretizáciou druhu a množstva omamných
a psychotropných látok, ktoré boli zaistené v jeho držbe tak, ako sa to napokon prenieslo aj do skutkovej
vety - skutku kladeného za vinu obžalovanému A. B. vo výroku napadnutého rozsudku.

V tejto súvislosti upriamuje pozornosť obžalovaného odvolací súd na zjednocujúce stanovisko

trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23. septembra 2019, Tpj 47/2019,
na zjednotenie v otázke, či sa uznesenie o začatí trestného stíhania podľa § 199 ods. 1 Tr. poriadku
môže týkať skutku, u ktorého sa predpokladá, že už bol spáchaný ako trestný čin, alebo okrem uvedenej
alternatívy tiež aj skutku, ktorého spáchanie ako trestného činu sa ešte len v budúcnosti predpokladá
- publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod

č. 33/2019.

O nedôvodnosti uvedenej odvolacej argumentácie obžalovaného svedčí potom najmä znenie (časti)
právnej vety publikovanej v označenom stanovisku NS SR pod bodom I. podľa ktorej :

I. Na rozdiel od postupov použitých vo fáze trestného konania „pred začatím trestného stíhania“, ktoré
sa môžu týkať podozrenia zo spáchania skutku v minulosti alebo (aj) takého predpokladu do budúcnosti,
uznesenie o začatí trestného stíhania podľa § 199 ods. 1 a 3 Tr. poriadku môže vyvolať účinky podľa
odseku 5 naposledy označeného ustanovenia, len ak sa vzťahuje na skutok (vrátane čiastkového útoku
doposiaľ páchaného pokračovacieho trestného činu v zmysle § 10 ods. 16 Tr. poriadku), ktorý sa už

stal (bol dokonaný nastaním následku); to platí aj ak po dokonaní naďalej pretrváva páchanie trváceho
trestného činu udržiavaním protiprávneho stavu (s limitom prerušenia jednoty hmotnoprávneho, resp.
kvalifikačného skutku podľa § 122 ods. 13 Tr. zákona). Ak trestný čin nebol alebo doposiaľ nie je
dokonaný, môže byť trestné stíhanie začaté aj pre prípravu zločinu alebo pokus úmyselného trestného
činu (§ 13, § 14 Tr. zákona), keďže tieto vývojové štádiá sú (už) kvalifikovateľné ako trestný čin.

Pri vznesení obvinenia (§ 206 ods. 1 až 3 Tr. poriadku) rovnako musí byť daný retrospektívny pohľad na
spáchanýskutok,okremtohosanavyševyžadujeopisskutkuužnaúrovnijehovecnejačasopriestorovej
nezameniteľnosti s iným skutkom a (v rovine dôvodného podozrenia) aj identifikácia osoby páchateľa
(oproti voľnejšiemu opisu skutku pri začatí trestného stíhania podľa § 199 ods. 3 Tr. poriadku a len

rámcovému zameraniu podozrenia pri použití dôkazných postupov pred začatím trestného stíhania).

Vyššie uvedeným záverom konvenujú aj účinky podľa § 206 ods. 5 Tr. poriadku, ktoré znamenajú
nepotrebnosť formálneho začatia trestného stíhania, ale až pri rozširovaní obvinenia (už obvinenej
osoby)preďalšíčiastkovýútokpokračovaciehotrestnéhočinu;takérozšírenievsebeintegrujeajzačatie

trestného stíhania pre dotknutý skutok, pokiaľ už vo vzťahu k nemu nebolo trestné stíhanie začaté
skorším uznesením.

Opierajúc sa o doposiaľ uvedené má krajský súd zato, že tvrdenie obžalovaného, že výpovede svedkov
E. C. a F. G. sú nepoužiteľné ako dôkaz, na základe ktorého je možné rozhodnúť o vine obžalovaného z

namietaného dôvodu o nezákonnosti vznesenia obvinenia obžalovanému A. B. a následne aj všetkých
potom vykonaných dôkazov, nemôže obstáť.Obžalovaný tiež namieta a pritom sa opiera o zjednocujúce stanovisko trestnoprávneho kolégia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 30 uverejnenom v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov
SR 4/2010, že pokiaľ sú výpovede svedkov E. C. a F. G. z prípravného konania, pretože obaja svedkovia

po zákonnom poučení odmietli pred súdom vypovedať, jediným usvedčujúcim dôkazom o tom, že
mal okrem užívania drog pre vlastnú potrebu aj drogy ako tzv. dealer predávať, sú taktiež procesne
nepoužiteľné, nakoľko boli vykonané ešte pred vznesením jeho obvinenia a následne už zopakované
v prítomnosti obvineného (obžalovaného), resp. jeho obhajcu - neboli a to ani na hlavnom pojednávaní,
a preto pokiaľ k ním nepristúpili aj ďalšie, či už priame, alebo nepriame dôkazy, nemôže súd v takom

prípade oprieť záver o vine obžalovaného o takýto jediný dôkaz, keďže nebolo zachované jeho právo
na kontradiktórny proces (aspoň raz mať možnosť svedka osobne vypočuť), čím bolo porušené jeho
právo na obhajobu.

K uvedenej námietke obžalovaného krajský súd z obsahu spisového materiálu a na to aj odôvodnenia
napadnutého rozsudku zisťuje, že výsluch menovaných svedkov bol v prípravnom konaní vykonaný

zákonným spôsobom, kde súčasne vypočúvaní svedkovia následne na hlavnom pojednávaní v súlade
procesným predpisom zo zákonom predkladaných dôvodov odmietli vypovedať, v tejto súvislosti boli
preto zákonným spôsobom ich výpovede na hlavnom pojednávaní prečítané a súčasne obžalovaný
zastúpený na hlavnom pojednávaní svojím obhajcom mal možnosť sa k týmto výpovediam vyjadriť, či
už ústne, resp. písomne tak, aby ich mohol po obsahovej stránke podľa vlastného uváženia spochybniť

– z tohto pohľadu potom ponúka odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu komplexnú
skutkovú, no najmä právnu analýzu dôvodnosti v súlade procesným predpisom vykonané a použiteľné
výpovede oboch svedkov prečítať na hlavnom pojednávaní, kde aj túto argumentáciu okresného súdu
si v celosti krajský súd osvojil a odkazuje na ňu.

K tvrdeniu obžalovaného, že tieto výpovede sú jedinými usvedčujúcimi dôkazmi o tom, že mal okrem
užívania drog pre vlastnú potrebu aj drogy ako tzv. dealer predávať, krajský súd opätovne odkazuje
na vyčerpávajúce a podrobné zdôvodnenie v rozsudku okresného súdu, kde v logických súvislostiach
ponúka na seba nadväzujúcu sumarizáciu dôkazov a z nich plynúcich skutočností, keď na str. 14
rozsudku potom uzatvára, „že vykonaným dokazovaním má súd za preukázané, že sa obžalovaný

skutku dopustil spôsobom, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Jeho vina je preukázaná jednak
vykonaným odpočúvaním telekomunikačnej prevádzky, podporne výpoveďami svedkov E. C. a F. G.,
ale aj výsledkami toxikologického vyšetrenia moču obžalovaného a svedkov E. C., F. G., ako aj vecami
nájdenými pri osobnej prehliadke a prehliadke motorového vozidla. V tejto súvislosti súd poukazuje na
nájdenú mikrováhu so zisteným stopovým množstvom metamfetamínu, čo jednoznačne poukazuje na

predaj drog, nakoľko len pre seba by si obžalovaný dávku drogy určite nevážil“.

Tento záver okresný súd opäť ešte presvedčivejšie formuluje na str. 16 rozsudku, keď uvádza, že
“obžalovaný sa skutku dopustil tak, ako to bolo uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Je možné
pritom konštatovať, že aj po vyhodnotení jednotlivých svedeckých výpovedí svedkov, ktorí vo veci

odmietli vypovedať už v prípravnom konaní, prípadne vypovedali v prípravnom konaní a ich výpoveď
bola so súhlasom obžalovaného a prokurátora prečítaná, neusvedčovali obžalovaného zo spáchania
trestnej činnosti. Za podstatné pre uznanie viny obžalovaného zo zabezpečovania drog, ich predaja
alebo výmeny pre iné osoby boli smerodajné prepisy hovorov o uskutočnenej telefónnej komunikácii
medzi obžalovaným a svedkami E. C. a svedkom F. G., výpovede týchto svedkov, ale aj výsledky

toxikologických vyšetrení obžalovaného a týchto svedkov a nájdená marihuana. Ako podporné dôkazy
k uznaniu viny obžalovaného je treba poukázať aj na predmety nájdené pri prehliadke jeho motorového
vozidla, a to hlavne mikrováha, nakoľko zjavne slúžila na váženie omamných a psychotropných látok,
keďže na nej bolo nájdené stopové množstvo drog“, (pozn. súdu metamfetamínu).

Krajský súd k sumarizácii (ako už bolo uvedené) dôkazov, o ktoré opiera okresný súd bez rozumných
pochybností ustálený záver vine obžalovaného tak, ako ju ustálil v napadnutom rozsudku - len k
vykonaným dôkazom v podobe prepisov a zvukových záznamov zdokumentovaných pri odpočúvaní
telekomunikačnej prevádzky, najmä obžalovaného A. B. a svedkyne E. C. zvýrazňuje, že v rámci
tejto komunikácie obaja menovaní, sa „len nehádajú“ (ako argumentoval obžalovaný) z dôvodu,

že svedkyňa C. (ako jeho vtedajšia družka) mala naliehať na obžalovaného, aby drogy neužíval,
resp. ich definitívne prestal užívať, ale vyslovene komunikujú, nie len o zadovažovaní, či užívaní
omamných a psychotropných látok, pri ktorom používajú pojmy – prišiel si sfetovaný (vyčíta svedkyňa
obžalovanému); ja ti mám dať potiahnuť, lebo som si potiahol, ty môžeš kombinovať (s alkoholom) a janie (vyčíta zase obžalovaný svedkyni); ty by si v živote dílera nerobila, a pozri čo robíš, ako ti to ide
(vysvetľuje obžalovaný svedkyni); konzumovať, fetovať je v pohode, ale robiť dílera nie je v pohode
(vysvetľuje svedkyňa obžalovanému),; Tej pič.. chodíš vybavovať drogy ..., na čo reaguje svedkyňa....,

že ty pre drogy na mňa kričať nebudeš...

Opierajúc sa o hore v stručnosti sumarizovaný obsah komunikácie medzi svedkyňou a obžalovaným
je možné konštatovať, že konajú obaja menovaní tak bez snahy aspoň komunikovať prostredníctvom
nejakejzastretej„legendy“(piko,gandža,čiinéna„trhusdrogami“zaužívanépomenovaniapreomamné

a psychotropné latky), ale predovšetkým bez rozumných pochybností táto komunikácia osvedčuje zo
strany obžalovaného úmyselné zadovažovanie a manipuláciu s omamnými a psychotropnými látkami
za účelom ich ďalšej distribúcie zákazníkom - užívateľom tzv. dealovanie. Nakoniec obžalovaný A. B.
tým, že k týmto prepisom len uviedol, že s družkou sa hádali hlavne preto, že bral drogy a ona s tým
nesúhlasila, nepoprel obsah týchto hovorov, hlavne po ich významovej stránke, keďže sa mali zjavne
baviť o drogovej trestnej činnosti obžalovaného.

Doposiaľ uvedený záver o riadne zistenom skutkovom stave v rozsahu potrebnom pre meritórne
rozhodnutie vo veci potom len dopĺňajú aj závery znaleckého dokazovania odvetvia toxikológie,
kde vykonaným imunochromatografickým skríningom moču bola u obžalovaného zistená prítomnosť
metamfetamínu, amfetamínu, MDMA, THC. Rovnako tak aj závery znaleckého dokazovania z odvetvia
psychiatrie znalca I. A. F. a odboru psychológie I. F. J., osvedčujú osobnostnú štruktúru obžalovaného

v kontexte žalovanej trestnej činnosti, ktorej sa mal obžalovaný dopustiť a napokon aj s konštatovanou
závislosťou na užívaní omamných a psychotropných látok s návrhom zvážiť nariadenie ochranného
protitoxikomanického liečenia ambulantnou formou. Podľa znalca, obžalovaný chápe zmysel trestného
konania, avšak pri pokračovaní aj v sporadickom abúze návykových psychotropných látok sa javí
obžalovaný ako nebezpečný pre spoločnosť v zmysle, že je riziko opakovania činu, za ktorý je stíhaný.

Napokon okresným prokurátorom v prednesenej odvolacej námietke, v rámci ktorej nenamietal právne
posúdenie konania obžalovaného tak, ako bolo ustálené okresným súdom aj po jeho úprave v skutkovej
vete, s ktorou sa aj krajský súd v celosti stotožnil, ale svoje výhrady zhrnul len na spôsob (metodiku),
akým mal okresný súd určiť zo zaisteného množstva omamnej látky - marihuany u obžalovaného

rozsah tzv. drogovej trestnej činnosti obžalovaného, inak povedané aký počet obvykle jednorazovým
dávok drogy, ktoré sú spôsobilé po aplikovaní ovplyvniť psychiku užívateľa, by bolo možné pripraviť pre
bežného užívateľa omamných a psychotropných látok zo zaisteného množstva.

Okresný súd opäť zákonu zodpovedajúcim spôsobom, no predovšetkým zodpovedajúcemu ustálenej

rozhodovacej praxi súdov v ostatnom období (R22/2019), ako bude bližšie neskôr vysvetlené, zdôvodnil,
akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, keďže spôsob podľa ktorého okresný
prokurátor určil počet obvykle jednorazovým dávok drogy zo zaisteného množstva u obžalovaného
v obžalobnom návrhu a postup aký zvolil okresný súd, si navzájom odporujú.

Okresný prokurátor sa nestotožnil so spôsobom vymedzenia obvyklých jednorazových dávok drogy
(zelenej rastlinnej sušiny), ktorá bola vydaná pri osobnej prehliadke obžalovaného okresným súdom a
to na základe tzv. hmotnostného kritéria, v dôsledku aplikácie ktorého došlo k zmene skutkovej vety
v počte obvyklých jednorazových dávok drogy schopných ovplyvniť psychiku užívateľa (konzumenta)
zo žalovaných najmenej 4 dávok na 1 a pol obvykle jednorazových dávok drogy schopných ovplyvniť

psychiku užívateľa uvedených v napadnutom rozsudku súdu prvého stupňa.

Okresný prokurátor (rovnako ako intervenujúci prokurátor na verejnom zasadnutí) svoju argumentáciu
opiera, okrem iného aj o záver plynúci z publikovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu a súdov SR pod č. 87/2015, podľa ktorého z prvej vety plynie, že obvykle

jednorazovou dávkou na použitie v zmysle § 135 ods. 1 a ods. 2 Tr. zákona sa rozumie dávka omamnej
alebo psychotropnej látky, ktorá sa bežne (u väčšiny užívateľov) konzumuje pri jednom použití a takto
vyjadruje konzumný priemer, pričom z odôvodnenia tohto rozhodnutia ešte vyplýva, že ak sa omamná
alebo psychotropná látka v takomto dávkovaní nepredáva, je potom potrebné posúdiť, aký počet
obvyklých jednorazových dávok na použitie sa v zaistenom materiáli nachádza, a to či už podľa kritéria

obsahovéhomnožstvaúčinnejlátkyalebopodľacelkovéhomnožstevného(hmotnostného,objemového)
kritéria.Ďalej okresný prokurátor zvýrazňuje, že z uvedeného publikovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR
teda vyplýva, že je nepodstatné, aké kritérium sa pri určení rozsahu trestného činu podľa § 172 Tr.
zákona použije, môže ísť o kritérium obsahového množstva účinnej látky, ale aj kritérium celkového

množstva, a to či už hmotnostného alebo objemového, podstatou je, aby išlo o kritérium objektívne,
vyjadrujúce skutočný konzumný priemer.

V nadväznosti na to okresný prokurátor vysvetľuje, že z dlhodobej ustálenej praxe KEÚ PZ vyplýva, že
táto inštitúcia pri určovaní množstva zaistenej látky vychádza z objektívneho určenia bežnej jednotlivej

dávky drogy za použitia rozsahu hmotnosti účinnej látky spravidla vo forme voľnej bázy, ktorú si bežný
užívateľ aplikuje jednorazovo, a ktoré je spôsobilé ovplyvniť jeho psychiku, čo podmienkam vyplývajúcim
z ustálenej súdnej praxe vyjadrenej v publikovanom rozhodnutí R87/2015 zodpovedá, navyše KEÚ
PZ je jediná inštitúcia, ktorá na Slovensku zhromažďuje informácie o množstvách, koncentráciách a
spôsoboch balenia drog určených pre konečných užívateľov.

Napokon okresný prokurátor uzatvára, že v žiadnom prípade teda nie je možné dospieť k záveru, že by
sa súdna prax ustálila na závere, že metodika, ktorú používa KEÚ PZ pri určení množstva zaistenej látky,
je nesprávna a v súdnom konaní nepoužiteľná. Použitie záverov KEÚ PZ a údajov zistených Národnou
protidrogovou jednotkou ako podkladu pre určenie obvykle jednorazovej dávky drogy boli opakovane
predmetom prieskumu aj Ústavného súdu SR, ktorý ich použitie neodmietol (napríklad II. ÚS 228/2012,

I. ÚS 394/2014, III. ÚS 311/2017).

S poukazom na vyššie uvedenú judikatúru najvyššieho súdu a ústavného súdu má odvolateľ za to, že
nemožno považovať konštatovanie o určení rozsahu omamných a psychotropných látok len na základe
hmotnosti (či objemu) za správne.

Je potrebné uviesť z pohľadu odvolacích námietok okresného prokurátora, že prezentované rozhodnutia
Ústavného súdu SR (zjavne z obdobia pred prijatím rozhodnutia NR SR z 20. marca 2019, sp. zn.
3Tdo/83/2018 - R 22/2019) primárne posudzovali ústavne korektnú spôsobilosť postupu súdov pri
ustálení hodnoty – ceny zaistenej drogy, kde je potrebné prisvedčiť okresnému prokurátorovi, že tomu

samozrejme muselo najsamprv predchádzať aj riadne ustálenie rozsahu zaisteného množstva omamnej
a psychotropnej látky so záverom o počte obvyklých jednorazových dávok drogy, kde ústavný súd práve
s odkazom na znalecké skúmanie vykonané KEU PZ spájal záruku zákonného postupu súdov pre takýto
záver o počte obvyklých jednorazových dávok s obsahom účinnej látky tej ktorej konkrétnej omamne
a psychotropnej látky a následne ako už bolo zvýraznené aj stanovením obvyklej hodnoty (ceny) za

jednu dávku v danom regióne Slovenska na čiernom trhu.

Ani v jednom okresným prokurátorom z odkázaných rozhodnutí ústavného súdu, ale aj najvyššieho súdu
však rozhodujúcou otázkou nebola metodológia spôsobu ako určiť všeobecné pravidlo výpočtu obvykle
jednorazovej dávky z pohľadu bežného konzumenta – užívateľa omamných a psychotropných látok

pri jej zadovažovaní, ale naopak konštatuje, za pomoci akých zistení (znaleckého skúmania KEÚ PZ)
určuje, či ide o omamnú alebo psychotropnú látku s množstvom účinnej látky obsiahnutej v celkovom
množstve zaisteného materiálu, pričom podľa názoru krajského súdu aplikačná prax súdov už dlhodobo
kriticky poukazuje na stanovovanie obvykle jednorazovej dávky drogy spôsobom, aký využíva v rámci
znaleckého dokazovania KEÚ PZ. Platí totiž, že pojem obvykle jednorazovej dávky drogy je pojmom

právnym a KEÚ PZ ako znalecký ústav nie je kompetentný definovať, či vykladať právne pojmy.

V kontexte doposiaľ uvedeného krajský súd si osvojil, rovnako ako súd okresný, právny záver plynúci
z už uvádzaného rozhodnutia NS SR z 20. marca 2019, sp. zn. 3Tdo/83/2018 – publikovaného v zbierke
stanovísk NR SR a rozhodnutí súdov SR pod č. R 22/2019, že pri určovaní obvykle jednorazovej dávky

drogy je pre páchateľa objektívne korektné (spravodlivé) postupovať podľa hmotnostného kritéria a nie
podľa obsahu účinnej látky ovplyvňujúcej kvalitu a účinok drogy, za tým účelom citujúc jeho znenie :

I. Obvykle jednorazová dávka na použitie v zmysle § 135 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona (ako nie individuálny,
ale bežný konzumný priemer) sa, na základe poznatkov o užívateľskej praxi, určuje ako bežne

jednorazovo používané množstvo finálneho materiálu, obvyklým spôsobom aplikovateľného konečným
užívateľom - teda nie podľa množstva tzv. účinnej látky v posudzovanom materiáli.Množstvo účinnej látky má vplyv na splnenie kvalitatívnych kritérií posudzovaného materiálu podľa §
130 ods. 5 Trestného zákona a v nadväznosti na to podľa § 2 ods.1, ods. 2 zákona č. 139/1998 Z.z. o
omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov (zjednodušene:

vplyv na psychiku a sociálne správanie v určitej intenzite), ako aj v prípade uvedenom v bode II.

II. Ak ide o materiál určený na ďalšiu úpravu (riedením inou, nenávykovou látkou) do podoby obvyklým
spôsobomaplikovateľnejkonečnýmužívateľom,jepotrebnévskutkovejrovinedokazovanímzistiť,koľko
obvykle jednorazových dávok podľa kritérií prvého odseku bodu I. by bolo možné z posudzovaného

materiálu pripraviť, zohľadniac (v prospech páchateľa) možné maximum účinnej látky pre obvykle
jednorazovú dávku.

III. Na základe ceny obvykle jednorazovej dávky drogy na použitie na nelegálnom trhu (pri predaji
koncovému užívateľovi v určitom čase a regióne), zohľadniac (v prospech páchateľa) zistenú dolnú
hranicu cenového rozpätia pre dotknutú drogu, sa násobkom, podľa počtu obvykle jednorazových

dávok predpripravených z posudzovaného materiálu (tzv. diely, skladačky), alebo pripraviteľných z
posudzovaného materiálu (bod II.), určuje kvalifikačný moment rozsahu činu v zmysle § 125 ods. 1
Trestného zákona, ktorý je okolnosťou podmieňujúcou použitie vyššej trestnej sadzby podľa § 172 ods.
2 písm. e) (väčší rozsah), ods. 3 (značný rozsah) a ods. 4 písm. c) ( veľký rozsah) Trestného zákona.
Ak ide o látku, ktorá sa koncovému užívateľovi predáva na nelegálnom trhu podľa jej hmotnosti (sušina

konope na prípravu cigariet), rozsah činu sa určuje násobkom dolnej hranice zisteného cenového
rozpätia drogy za hmotnostnú jednotku, podľa množstva (gramáže) posudzovaného materiálu.

Opierajúc sa o uvedenú argumentáciu a to aj pri zohľadnení citovanému rozhodnutiu NS SR
predchádzajúcej judikatúre NS SR (publikovanej v zbierke stanovísk NR SR a rozhodnutí súdov SR pod

č. R 87/2015, R 74/2017, či R120/2014), na ktorú samo toto rozhodnutie reflektuje, má krajský súd za to,
že v posudzovanom prípade neplatí, že by sa súdna prax ustálila na závere, že metodika, ktorú používa
KEÚ PZ pri určení množstva zaistenej látky, je nesprávna a v súdnom konaní nepoužiteľná, ale práve
naopak súdna prax túto komplexne hodnotiac, ustálila všeobecné pravidlo výpočtu obvykle jednorazovej
dávky z pohľadu bežného konzumenta – užívateľa omamných a psychotropných látok z toho pohľadu,

že konanie páchateľa v zmysle objektívnej stránky predmetného trestného činu (§§ 171, 172 Tr. zákona)
obligatórne, nehovorí o prechovávaní účinnej látky (napr. THC) v omamnej, či psychotropnej látke.
Takýto údaj o množstve účinnej látky je aj pre konzumenta neznámy. Pri zadovážení omamných a
psychotropných látok sa konzumenti orientujú v hmotnostných jednotkách (gramoch), prípadne podľa
tzv. "dielov" v závislosti od zaužívaného vzťahu medzi dílerom a konzumentom. Vzhľadom na takto

"zaužívaný" spôsob obstarávania omamných a psychotropných látok je preto smerodajné pri výpočte
obvykle jednorazovej dávky vychádzať z hmotnosti zaistenej omamnej a psychotropnej látky, a nie od
koncentrácie účinnej látky THC a závislosti páchateľa. Aj naďalej potom platí, že zistenie samotnej
koncentrácie THC v zaistenom materiáli má význam z hľadiska § 130 ods. 5 Tr. zákona, nakoľko ak
zaistená droga nemá požadovanú kvalitu (množstvo účinnej látky), nepôjde o látku schopnú nepriaznivo

ovplyvniť psychiku človeka a nepôjde tak o návykovú látku v zmysle tohto ustanovenia. KEÚ PZ
pri určení obvykle jednorazovej dávky vychádza zo štatistických údajov a jeho konečný záver je iba
zovšeobecnením týchto údajov (pozri primerane už citované R 22/2019).

Zhrnúc doposiaľ uvedené, pokiaľ sám okresný prokurátor mal zato, že je nepodstatné, aké kritérium

sa pri určení rozsahu trestného činu podľa § 172 Tr. zákona použije, môže ísť o kritérium obsahového
množstva účinnej látky, ale aj kritérium celkového množstva, a to či už hmotnostného alebo objemového,
ale podstatou je, aby išlo o kritérium objektívne, vyjadrujúce skutočný konzumný priemer, má krajský
súd zato, že práve hmotnostné (či objemové) kritérium je práve tým hodnotiacim kritériom, ktoré je nie
len pre páchateľa objektívnejšie priaznivejšie, čo je vždy povinnosťou súdu zohľadniť, ale aj kritériom

zohľadňujúcim pri posudzovaní subjektívnej stránky konania páchateľa jeho úmysel (ktorý je korektne
dokázateľný) v akom rozsahu – hmotnosti, či objeme - disponuje omamnými a psychotropnými látkami
pri taxatívne vymenovanej činnosti (konaní), ktorú zákonodarca považuje za trestnú podľa §§ 171, 172
Tr. zákona.

Za danej dôkaznej situácie si krajský súd ako už bolo konštatované, osvojil argumentačný záver
okresného súdu pri určení rozsahu zaistnej omamnej látky rastliny konope (Cannabis) s celkovou
hmotnosťou 0,75 g so zisteným priemerným obsahom 14,9 % účinnej látky tetrahydrokanabinolu (THC)účinnej látky rastliny konope (Cannabis) tak, že predložené množstvo konope zodpovedá 1,5 obvykle
jednorazovým dávkam drogy, ktoré sú spôsobilé po aplikovaní ovplyvniť psychiku užívateľa.

Všetky tieto skutočnosti potom vo svojom súhrne podľa názoru krajského súdu tak, ako to správne
uzavrel aj okresný súd, vytvárajú reťaz navzájom sa doplňujúcich priamych, ale aj nepriamych dôkazov,
ktoré vedú bez rozumných pochybností k dôvodnému záveru o tom, že skutok, ktorý sa kladie
obžalovanému A. B. za vinu, sa stal, je trestným činom tak, ako bol právne posúdený v napadnutom
rozsudku ako zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov,

ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods.1, ods. 3, ods. 4 písm. c) Tr. zákona účinného od
1.5.2022, pretože bolo dokázané, že neoprávnene prechovával po akúkoľvek dobu omamnú látku alebo
psychotropnú látku z rastliny rodu konopa a neoprávnene prechovával po akúkoľvek dobu inú omamnú
látku alebo psychotropnú látku ako omamnú látku alebo psychotropnú látku z rastliny rodu konopa a
neoprávnene kúpil, predal, vymenil a zadovážil omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor.

Následne krajský súd preskúmal aj odvolaním okresného prokurátora napadnutý výrok o druhu a výmere
trestu uloženého obžalovanému.

Je potrebné prisvedčiť, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, ktoré skutočnosti vzal súd
prvého stupňa do úvahy, pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu. Dokazovanie v tomto smere tak,

ako ho vykonal okresný súd, bolo vykonané v potrebnom rozsahu a vytvorilo spoľahlivý podklad pre
rozhodnutie o odvolaním napadnutom rozsudku o druhu a výmere trestu v posudzovanom prípade.

Ako už bolo v úvode naznačené, krajský súd vo vzťahu k výroku o druhu trestu a jeho výmery tak, ako ho
uložil okresný súd obžalovanému, v napadnutom rozsudku zistil, že okresný súd pri hodnotení spôsobu

a okolností, za ktorých mal obžalovaný spáchať žalovanú trestnú činnosť, jej charakter, ale aj jeho osobu
z pohľadu trestnoprávnej minulosti pochybil, pokiaľ ustálil, že je na mieste v posudzovanom prípade
ukladať obžalovanému A. B. alternatívny druh trestu v podobe domáceho väzenia, čo bol aj dôvodom
pre zrušenie výroku o treste tak, ako to predpokladá ust. § 321 ods. 1 písm. e/ Tr. poriadku.

Krajský súd si osvojil záver okresného súdu pri ustálení skutkového stavu, pri ktorom nezistil existenciu
skutočností umožňujúcich priznanie poľahčujúcich, ale ani priťažujúcich okolností podľa § 36, § 37 Tr.
zákona.

Ďalej je potrebné zvýrazniť, že obžalovaný bol v minulosti vo veci vedenej na Okresnom súde Humenné

pod sp. zn. 3T/98/2011, rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1To/35/2012 uznaný vinným zo
spáchania zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich
držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods.1 písm. c/, d/ Tr. zákona. Odsúdenie sa týkalo konania
obžalovaného v roku 2011. Podmienečne bol prepustený z výkonu trestu dňa 27.02.2014 so skúšobnou
dobou na 5 rokov. Uznesením Okresného súdu Humenné sp.zn. 1Nt 10/2022 zo dňa 06.02.2023 súd

vyslovil, že vyššie uvedené odsúdenie zahladzuje s tým, že sa na A. B. hľadí, akoby nebol odsúdený.

Je pravdou, že svedčí v prospech obžalovaného, že pre hore označené odsúdenie v súčasnosti platí
fikcia neodsúdenia, čo znamená, že sa na obžalovaného A. B. hľadí, akoby nebol odsúdený, no súčasne
platí, že nedošlo k zahľadeniu skutočnosti, že obžalovaný sa v minulosti dopustil protiprávneho konania

v takej intenzite, že bol uznaný vinným zo spáchania závažnej úmyselnej trestnej činnosti druhovo
totožnej ako v posudzovanom prípade.

Taktiež neprehliadnuteľným faktom je skutočnosť, že obžalovaný po prepustení z výkonu trestu odňatia
slobody dňa 27.02.2014 sám verbalizoval, že sa zdržiaval v zahraničí po dobu cca 5-6 rokov, najmä

v čase plynutia skúšobnej doby podmienečného prepustenia určenej na 5 rokov do 27.02.2019, kde
v krátkej dobe po jej uplynutí po návrate zo zahraničia zjavne mal opätovne tzv. spadnúť do kolotoča
užívania omamných a psychotropných látok, pričom v sledovanom období od novembra 2021 do júla
2022, cca osem mesiacov mal tieto látky nie len užívať, ale aj ďalej distribuovať ako tzv. dealer ďalším
užívateľom za odplatu. No je na tomto mieste potrebné zvýrazniť, že neváhal do užívania omamných

a psychotropných látok „vtiahnuť“ aj v tom čase svoju družku svedkyňu E. C., v ktorej starostlivosti bolo
predsa aj maloleté dieťa, ktorá ho aj mala opakovane žiadať, aby s užívaním týchto látok prestal.Všetky tieto skutočnosti vo svojom súhrne vedú podľa názoru krajského súdu k dôvodnému záveru,
že prognóza možnej nápravy obžalovaného je zjavne negatívna aj z pohľadu záverov znaleckého
skúmania z odvetvia psychiatrie - diagnostikovaná závislosť od užívania omamných a psychotropných

látok s predpokladanou recidívou bez nariadenej liečby, rovnako aj záverov odboru psychológie – kde
sa konštatuje, že osobnosť obžalovaného sa javí ako nedostatočne zrelá, so zúženým rozhľadom, s
nedostatočne vrelými väzbami, v správaní nedotklivá a nepokojná, prežívajúca pocity neschopnosti
a nedostatočnosti, kompenzovaným správaním zameraným na prilepšenie, resp. k naplneniu túžby
po lepšom statuse s tendenciou k porušeniu zákonných predpisov. Motiváciou predmetného skutku

z psychologického hľadiska je jeho osobnostná štruktúra determinovaná emočnou nestabilitou,
kompenzačnými mechanizmami a nízkou úrovňou k dodržiavaniu morálnych a zákonných predpisov.

V tomto kontexte je namieste ešte raz zhrnúť, že okresným súdom uložený druh trestu – trest
domáceho vezenia podľa názoru krajského súdu bez rozumných pochybností nedáva odpoveď na
to, akým spôsobom má tento druh trestu naplniť jeho účel, teda jednak je to náprava samotného

páchateľa trestného činu a súčasne je to aj ochrana spoločnosti pred možným opakovaním takéhoto
protiprávneho konania. V tomto kontexte takto uložený druh trestu domáceho väzenia vzhľadom na
znalecky preukázanú závislosť obžalovaného od užívania psychoaktívnych látok, vzhľadom na to, že
v minulosti bol odsúdený za totožnú trestnú činnosť, bol mu uložený nepodmienečný trest, opäť mal
zopakovať toto konanie so zvýraznením skutočností, že aj napriek tomu, v tom čase jeho priateľka C.,

ako je zrejmé z prepisu hovorov a dôkazov, naliehala na neho, aby s užívaním týchto látok prestal,
tak naopak ona s ním začala tieto drogy užívať. Za danej situácie napokon okresný súd nevysvetlil,
ako chce týmto druhom trestu zabrániť, aby obžalovaný sa ďalej tejto trestnej činnosti nedopúšťal
a v kontexte uvedeného potom existuje zásadná pochybnosť, či tento druh trestu môže docieliť aj
individuálnu nápravu obžalovaného.

Po takto ustálenom dokazovaní krajský súd prihliadal pri úvahách o uložení druhu a výmery trestu
najmä na jednotlivé hľadiská ukladania trestov, vyplývajúce z ust. § 34 ods. 4 Tr. zákona, ktorými
sú spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútka, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti, osoba páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy, majúc na zreteli aj účel trestu

vyplývajúci z ust. § 34 ods. 1 Tr. zákona, ktorým je ochrana spoločnosti pred obžalovaným tým, že
mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol
riadny život, súčasne odradenie iných od páchania trestných činov, ako aj morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.Prihliadalajnaust.§34ods.3Tr.zákona,podľaktoréhotrestmápostihovaťibapáchateľa
tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Majúc teda na zreteli vyššie uvedený účel trestu ako aj jednotlivé hľadiská ukladania trestu, dospel
krajský súd k záveru, že tak z hľadiska individuálnej, ako aj generálnej prevencie bude primeraným
trestompreobžalovanéhovdanomprípadetrestodňatiaslobodyuloženývovýmere3rokovatospojený
s jeho výkonom (nepodmienečný).

Pre výkon uloženého trestu odňatia slobody obžalovaného krajský súd podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr.
zákona zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, keďže
pôvodné odsúdenie už bolo zahladené a preto platí, že obžalovaný v posledných desiatich rokoch nebol
vo výkone trestu za úmyselný trestný čin.

Napokon si krajský súd v celosti osvojil aj argumentáciu okresného súdu z dôvodov a rozsahu
ukladaného trestu prepadnutia veci podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, ako vecí použitých na
spáchanie trestného činu s vylúčením nefunkčného telefón Apple iPhone 6 a karty SIM Tesco mobile.

Z týchto dôvodov krajský súd rozhodnutie okresného súdu postupom podľa § 321 ods. 1 písm. e/ ods. 3
Tr. poriadku zrušil vo výroku o treste a sám na podklade dôkazov už vykonaných súdom prvého stupňa
vo veci rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
jednomyseľne

Poučenie:Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.