Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. jún 2023

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: RA-4Pc/13/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6822201587
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králiková

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2023:6822201587.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Michaelou Králikovou v právnej veci navrhovateľky Y.

P., rod. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. K. XX, XXX XX E.Ú., štátna občianka Slovenskej republiky,
právne zastúpenej Mgr. Martinom Jankovičom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v Revúcej,
Železničná 257/19, proti manželovi C. F. M., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom U. K. XX, XXX XX E.,
toho času bytom XX P. N., S. S. XQB, T. V., štátny občan C. E., v konaní o rozvod manželstva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo účastníkov konania Y. P., rod. B. a C. F. M., uzavreté dňa 12.03.2014 v P., C. E.,
zapísané v knihe manželstiev na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky - osobitná matrika V., vo
zväzku OM/91, ročník 2014, na strane 49, pod poradovým číslom 97, rozvádza.

II. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 14.10.2022 sa navrhovateľka
domáhala rozvodu manželstva s manželom C. F. M.. Návrh odôvodnila tým, že manželstvo s manželom
uzavrela dňa 12.03.2014 v meste P., C. E. asi po osemmesačnej spoločnej známosti. Manželstvo je
zapísané v knihe manželstiev na Ministerstve vnútra SR - osobitná matrika Bratislava, vo zväzku OM/91,
ročník 2014, na strane 49, pod poradovým číslom 97. U manžela ide v poradí o prvé manželstvo.

U navrhovateľky ide v poradí o druhé manželstvo. Zo vzťahu medzi navrhovateľkou a manželom
nepochádzajú žiadne deti. Obidvaja manželia mali posledné spoločné bydlisko v okrese E., konkrétne
na adrese U. K. XX, XXX XX E., kde v súčasnej dobe majú naďalej zriadený pobyt obidvaja manželia.
Po uzavretí manželstva bolo spolužitie navrhovateľky s manželom bez akýchkoľvek problémov. Medzi
nimi ako manželmi neboli zo začiatku žiadne rozpory, ktoré by znamenali rozvrat vzťahov. Manželstvo
bolo spočiatku harmonické. Vážnejšie problémy v manželstve začali vznikať postupom času, keď medzi
manželmi vznikali názorové nezhody na spolužitie. Nezhody v manželstve vznikali zrejme predovšetkým

z dôvodu vyššieho vekového rozdielu medzi manželmi (16 rokov), taktiež z dôvodu inej kultúry a
náboženstva u manžela. Manželstvo sa tak javí v súčasnej dobe ako formálne, keďže spolu s manželom
navrhovateľka už dlhšiu dobu nežije v spoločnej domácnosti. Manželstvo podľa jej názoru nie je možné
už obnoviť, pretože vzťahy medzi ňou a manželom, ako manželmi sú tak vážne narušené a manželstvo
je trvalo rozvrátené, že už nenapĺňa účel a nemožno od nich v budúcnosti očakávať ani obnovenie
manželského spolužitia, keďže sa navzájom odcudzili jeden druhému. Každý z manželov si už dlhšiu
dobu žije svoj vlastný život bez ohľadu na život toho druhého.

2. Keďže navrhovateľka podala návrh na rozvod manželstva na tunajšom súde, súd z úradnej povinnosti
(ex offo) skúmal, či je daná právomoc slovenských súdov na konanie a rozhodnutie veci, keďže
nedostatok právomoci je neodstrániteľnou vadou konania, ktorá má za následok zastavenie konania.Právomocou súdu je oprávnenie a povinnosť riešiť otázky, ktoré zákon zveruje do jeho pôsobnosti. V
danom prípade súd zistil, že navrhovateľka je štátnou občiankou Slovenskej republiky a druhý manžel
je štátnym občanom Irackej republiky, ktorý sa dlhodobo zdržiava na území X. V.. Pre absenciu právnej

úpravy otázky právomoci a rozhodného práva v manželských veciach v mnohostranných zmluvách a
tiež v dvojstrannej Zmluve medzi republikou Československou a Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie
a Írska o právnej pomoci vo veciach občianskych v znení a doplnení zo dňa 15.02.1935 (Londýn
11.11.1924, vyhl. č. 70/1926 Zb.) je v danej veci rozhodujúca právna úprava obsiahnutá v zákone č.
93/1967 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej len „Zákon o medzinárodnom

práve súkromnom a procesnom“) jednak pre určenie právomoci súdu príslušného na prejednanie a
rozhodnutie veci s cudzím prvkom, nakoľko Veľká Británia od 01.02.2020 už nie je členským štátom
Európskej únie a od 01.01.2021, po skončení prechodného obdobia, prestali vo vzťahu k Veľkej Británii
platiť aj právne predpisy EÚ vrátane Nariadenia Rady (EÚ) č. 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a
uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o
medzinárodných únosoch detí, a jednak aj pre určenie rozhodného práva.

3. Podľa § 38 ods. 1 Zákon o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v manželských veciach
(konanie o zrušenie manželstva rozvodom, o neplatnosť manželstva a o určenie, či tu manželstvo je
alebo nie je) je právomoc slovenských súdov daná, ak aspoň jeden z manželov je slovenským občanom.

4. Na základe uvedených skutočností a citovaného zákonného ustanovenia súd dospel k záveru,
že Okresný súd Rimavská Sobota, ako právny nástupca Okresného súdu Revúca, pred ktorým
začalo konanie, má právomoc na konanie a rozhodnutie o predmetnom návrhu v zmysle citovaného
ustanovenia § 38 ods. 1 Zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom z dôvodu, že aspoň
jeden z manželov je slovenským štátnym občanom. Nakoľko posledné spoločné bydlisko manželov

bolo v okrese Revúca, je zároveň daná miestna príslušnosť Okresného súdu Rimavská Sobota, ktorý k
01.06.2023 sa stal nástupníckym súdom zrušeného Okresného súdu Revúca.
5. Podľa § 22 ods. 1 Zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom zrušenie manželstva
rozvodom sa spravuje právnym poriadkom štátu, občanmi ktorého sú manželia v čase začatia konania.
Ak sú manželia príslušníkmi rôznych štátov, spravuje sa zrušenie manželstva rozvodom právnym

poriadkom slovenským.

6. S poukazom na citované zákonné ustanovenie je namieste aplikácia hmotnoprávnych predpisov
Slovenskej republiky, keďže manželia sú príslušníkmi rôznych štátov.

7.Manžel,ktorýnávrhnazačatiekonaniaorozvodmanželstvanepodalvosvojom písomnomvyjadreník
návrhu uviedol, že s návrhom na rozvod manželstva súhlasí. Uviedol, že s manželkou už dlhodobo nežijú
v spoločnej domácnosti a dlhodobo si nerozumejú. Ako prekážku vo vzťahu vidí vysoký vekový rozdiel,
kultúrne a náboženské rozdiely. Súhlasí so všetkými skutočnosťami, ktoré boli manželkou uvedené a
súhlasí s rozvodom manželstva vo svojej neprítomnosti.

8. V súlade s ustanoveniami §§ 30 a 31 Civilného mimosporového poriadku súd vec prejednal
v neprítomnosti navrhovateľky a manžela, ktorý návrh na začatie konania o rozvod manželstva
nepodal, ktorí boli na súdne pojednávanie riadne a včas predvolaní. Obidvaja účastníci konania svoju
neprítomnosť na pojednávaní riadne ospravedlnili, výslovne súhlasili s prejednaním a rozhodnutím veci

v ich neprítomnosti. Súd dôležitý dôvod odročenia súdneho pojednávania nezistil. S prihliadnutím na
obsah spisu a doposiaľ vykonané dôkazy súd vo veci konal a rozhodol.

9. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to fotokópiou sobášneho
listu, lustráciami v Registri obyvateľov SR na obidvoch účastníkov konania, tiež listinnými dôkazmi

predloženými druhým manželom, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:

10. Zo sobášneho listu vydaného Ministerstvom vnútra SR súd zistil, že účastníci konania uzavreli
manželstvo dňa 12.03.2014 v P., C. E., ktoré je vedené v knihe manželstiev MV SR - osobitná matrika
Bratislava, vo zväzku OM/91, ročník 2014, na stane 49, pod poradovým číslom 97.

11. Z lustrácii v Registri obyvateľov súd zistil, že účastníci konania nemajú žiadne spoločné deti.12. Podľa § 18 zákona číslo 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„Zákona o rodine“) manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu,
byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať

zdravé rodinné prostredie.

13. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní
staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

14. Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.

15. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj

účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

16. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí.

17. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi
prihliada na porušenie povinnosti manželov podľa § 18 a § 19.

18. Na základe vyššie uvedených skutočností a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami

súd vyhovel návrhu navrhovateľky na rozvod manželstva, nakoľko mal preukázanú jeho dôvodnosť.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo
rozvrátené a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Z vykonaného
dokazovania bolo preukázané, že manželstvo účastníkov konania niekoľko rokov neplní svoju
spoločenskúfunkciuaexistujeužlenformálne.Manželianielenženevytvárajúzdravérodinnéprostredie,

nie sú si oporou, vzájomne si nepomáhajú, ale dlhšiu dobu netvoria ani spoločnú domácnosť. Obidvaja
manželia ako príčinu rozvratu manželstva zhodne uviedli vyšší vekový rozdiel medzi nimi a tiež
kultúrne a náboženské rozdiely. Nebolo sporné, že medzi manželmi postupom času došlo v dôsledku
názorových nezhôd na ďalšie spolužitie k vzájomnému odcudzeniu až do takej miery, že každý z
manželov si žije už svoj vlastný život bez ohľadu na život toho druhého, manžel navyše mimo územia

Slovenskej republiky, čo ešte viac umocňuje kvalifikovaný a trvalý rozvrat vzťahov medzi manželmi.
Manželstvo za takejto situácie nemôže podľa názoru súdu plniť svoj účel. Manželstvo je predovšetkým
dobrovoľný zväzok, nielen čo do jeho vzniku, ale aj v otázke jeho trvania, a preto nemožno manželov
nútiť, aby v manželskom zväzku proti svojej vôli zotrvávali. Za okolností, v ktorých sa manželia ocitli,
nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia na strane ani jedného z manželov o to viac, že

obidvaja manželia s rozvodom manželstva výslovne súhlasili. S poukazom na uvedené súd považoval
za dostatočne preukázané naplnenie všetkých zákonných podmienok na rozvod manželstva, a preto
nefunkčné manželstvo účastníkov konania rozviedol.

19. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku

tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže účastníci konania si náhradu
trov konania neuplatnili.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Rimavská Sobota, pracovisko Revúca, na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní je potrebné uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, spisovú značku
konania,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda,zakýchdôvodovsarozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a podpis.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní

možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).