Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. jún 2023

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 1T/33/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116011357
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Poprocký

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2023:7116011357.30

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice predseda senátu JUDr. Ján Poprocký v senáte zloženom z členiek senátu A. B. C.

a D. E. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 8.6.2023 takto

r o z h o d o l :

Súd podľa § 285 písm. c) Tr. poriadku obžalovanú

F. G. H. - nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. I. XXXX/X,
XXX XX B.

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Košice I sp. zn. 1Pv 4/2016 pre skutok, ktorý mala

spáchať tak,
že
už odsúdená F. J. G. a obžalovaná F. G. H. v Košiciach dňa
30.05.2006 podpísali zmluvu o výkone osobnej asistencie medzi užívateľom osobnej
asistencie s J. G. a osobným asistentom F. G. E. t. č. H.), o ktorej nepravdivosti spočívajúcej v tom, že
obžalovaná F. G. H. nebude vôbec vykonávať osobnú asistenciu pre už odsúdenú F. J.
G. a zmluva bude slúžiť iba na vylákanie príspevku na osobného asistenta

osoby zdravotne ťažko postihnutej vedela od počiatku aj už odsúdená K. G.,
ktorá sa ako matka už odsúdenej F. J. G. o menovanú po celý čas
starala, pričom na základe uvedenej fiktívnej zmluvy a následných nepravdivých
výkazov o odpracovaných hodinách osobného asistenta, ktoré ÚPSVaR J.
mesačne predkladali už odsúdená F. J. G. aj už odsúdená K. G., poberala už odsúdená F. J. G.
neoprávnene v rozpore s ustanovením § 58 zákona č. 195/1998 Z. zo sociálnej pomoci a neskôr v
rozpore s ustanovením § 22 zákona č.
447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného

postihnutia a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov peňažné
príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia za osobnú asistenciu
v období od 30.5.2006 do 31.12.2010, čím sa takto ku škode štátneho rozpočtu Slovenskej republiky v
zastúpení Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Košice, Staničné námestie č. 9, obohatila celkovo o
sumu 8023,49,.€ a taktiež už odsúdená F. J. G. na základe zmluvy o osobnej asistencii s A. G. uzavretej
dňa 01.10.2006 poberala neoprávnene príspevok na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia za
osobnú asistenciu na základe nepravdivých výkazov o odpracovaných hodinách osobného asistenta v

období od 01.07.2010 do 31.12.2010, kedy jej už A. G. osobnú asistenciu neposkytoval, čím sa takto
ku škode štátneho rozpočtu Slovenskej republiky v zastúpení Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny,
Košice, Staničné námestie č. 9, obohatila celkovo o sumu 1052,64 Eur

a v ktorom sa vidí

zločinsubvenčnéhopodvodupodľa§225ods.1,ods.4,písm.a/,písm.c/Trestnéhozákonaspoukazom

na § 138 písm. b/ Trestného zákona formou pomoci podľa § 21 ods. 1, písm. d/ Trestného zákonav celom rozsahu
o s l o b o d z u j e,

nakoľko nebolo dokázané, že skutok spáchala obžalovaná

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 17.08.2016 bola tunajšiemu súdu doručená obžaloba prokurátora Okresnej prokuratúry Košice
I, sp. zn. 1Pv 4/16/8802 zo dňa 08.08.2016, na obžalované F. J. G. (ďalej len obžalovaná č.1) a K.
G. (ďalej len obžalovaná č.3) pre zločin subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1, ods. 4, písm. a/,
písm. c/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.

zákona a na obžalovanú F. G. H. ( ďalej len obžalovaná č.2) pre zločin subvenčného podvodu podľa
§ 1T/33/2016 3 225 ods. 1, ods. 4, písm. a/, písm. c/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Tr.
zákona formou pomoci podľa § 21 ods. 1, písm. d/ Tr. zákona; ktorého skutku sa mali obžalované
dopustiť tak, že obžalovaná F. J. G. a obžalovaná F. G. H. v Košiciach dňa 30.05.2006 podpísali
zmluvu o výkone osobnej asistencie medzi užívateľom osobnej asistencie J. G. a osobným asistentom

F. G. E. (t. č. H.), o ktorej nepravdivosti spočívajúcej v tom, že obžalovaná F. G. H. nebude vôbec
vykonávať osobnú asistenciu pre obžalovanú F. J. G. a zmluva bude slúžiť iba na vylákanie príspevku
na osobného asistenta osoby zdravotne ťažko postihnutej vedela od počiatku aj obžalovaná K. G., ktorá
sa ako matka obžalovanej XX/XX/XXXX 2 F. J. G. o menovanú po celý čas starala, pričom na základe
uvedenej fiktívnej zmluvy a následných nepravdivých výkazov o odpracovaných hodinách osobného

asistenta, ktoré ÚPSVaR Košice mesačne predkladali obžalovaná F. J. G. aj obžalovaná K. G., poberala
obžalovaná F. J. G. neoprávnene v rozpore s ustanovením § 58 zákona č. 195/1998 Z. zo sociálnej
pomoci a neskôr v rozpore s ustanovením § 22 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch
na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov peňažné príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia za osobnú asistenciu

v období od 30.5.2006 do 31.12.2010, čím sa takto ku škode štátneho rozpočtu Slovenskej republiky v
zastúpení Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Košice, Staničné námestie č. 9, obohatila celkovo o
šumu 8023,49,.€ a taktiež obžalovaná F. J. G. na základe zmluvy o osobnej asistencii s A. G. uzavretej
dňa 01.10.2006 poberala neoprávnene príspevok na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia za
osobnú asistenciu na základe nepravdivých výkazov o odpracovaných hodinách osobného asistenta v

období od 01.07.2010 do 31.12.2010, kedy jej už A. G. osobnú asistenciu neposkytoval, čím sa takto
ku škode štátneho rozpočtu Slovenskej republiky v zastúpení Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny,
Košice, Staničné námestie č. 9, obohatila celkovo o sumu 1052,64,-€.

Vpredmetnejvecisúdvykonalrozsiahledokazovanievýsluchomvšetkýchtrochobžalovaných,svedkov,

a listinnými dôkazmi po ktorom dokazovaní bola F. J. G. a K. G. právoplatne uznané vinnými a to
rozsudkom OS Košice I zo dňa 16.3.2022 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn.
4To/58/2022 zo dňa 19.10.2022 a odsúdené obe rovnako trestom odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov,
výkon ktorého im bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov a čo sa týka
obžalovanej F. G. H. rozsudok I. stupňa bol zrušený a vec bola vrátená OS na nové prejednanie

a rozhodnutie.

Obžalovaná F. G. H. vo svojich viacerých výpovediach rámci HP na OS Košice I a následne aj Mestskom
súde Košice vypovedala, že odsúdenú F. J. G. pozná od roku 1997, kedy ako spolužiačky začali
navštevovať obchodnú akadémiu v Košiciach. L. J. ( ďalej len svedkyňa č. 1) taktiež pozná z toho

prostredia, avšak bola v inom ročníku. O tom, že odsúdená F. J. G. potrebuje osobnú asistenciu som
sa prvýkrát dozvedela až v januári v roku 2011. V januári v roku 2011 jej odsúdenú F. J. G. zavolala
a oznámila jej a prvýkrát sa zmienila, že sa jej stala nepríjemná vec ohľadom Úradu práce a ohľadom
osobnej asistencie a že na ňu písala osobnú asistenciu bez jej vedomia. Ona od začiatku celkom
nerozumela o čo vlastne ide, avšak keď som pochopila rozsah, hĺbku a dlhodobosť danej veci, bola

šokovaná.Vpriebehumesiacajanuárafebruárroku2011viackráttelefonovalasodsúdenouF.J.G.,ako
aj s jej matkou odsúdenou K. G. a žiadala od nich vysvetlenie, prečo toľké roky a bez jej vedomia písali
na jej meno tu osobnú asistenciu. Adekvátnu odpoveď však od nich nedostala, iba sa jej obdive dookola
ospravedlňovali. V tom období jej odsúdená F. J. G. poslala aj vysvetľujúcu správu prostredníctvom
sociálnej siete Facebook (ďalej už len FB), v ktorej okrem iného uviedla, že keď stála pred rozhodnutím

písať na ňu asistenciu nebola s tým stotožnená, že naopak bola z toho znepokojená a že teraz keď sana to prišlo sa jej uľavilo, hoci je z toho v problémoch. Ďalej uviedla, že sa jej za tento podraz veľmi
ospravedlňuje a že je to jej vina. Nebola tam žiadna zmienka o nijakej dohode medzi nimi, pretože
žiadna dohoda medzi nimi neexistovala. Ona jej rovnakou formou prostredníctvom FB odpísala a opäť

sa jej pýtala, čo ich k takémuto konaniu viedlo, že jej predsa mohla pomáhať jej mama, ako to vlastne
aj nakoniec bolo, ale to im zrejme zadarmo nevyhovovalo. Pýtala sa jej, či bola zvyknutá na nejaký
štandard, ktorého sa nechcela zriecť za každú cenu a okrem iného vyjadrila domnienku, že zrejme
nebudem jediná, ktorú zneužili. Požiadala ju, aby ju informovala ako tá vec postupuje ďalej, načo jej
ona odpovedala, že momentálne vie len toľko, že bude musieť vrátiť všetky peniaze. odsúdená F. J. G.

potom ako jej pracovníčka Úradu v januári 2011 odmietla prevziať výkaz o odpracovaných hodinách s
podpisom jej rodného priezviska, pričom podotýka, že sa vydávala v roku 2009 a teda od tohto termínu
sa volá inak a podpisuje sa inak, odsúdená K. G. v januári 2011 priniesla pracovníčke Úradu spomínaný
výkaz za december roku 2010 a keď jej pracovníčka Úradu odmietla prevziať tento výkaz a vyzvala
ju, aby sa odsúdená F. J. G. prišla s ňou ukázať na úrad, pokiaľ jej skutočne robí osobnú asistentku,
tak odsúdená K. G. bez slovnej reakcie urýchlene vzala výkaz spať a veľmi rýchlo opustila Úrad. Na

základe týchto skutočností, ktoré sa v tom čase dozvedela, zavolala svedkyni č. 1, ktorá pracuje ako
vyšetrovateľka na polícii, povedala jej čo sa dozvedela, a pýtala sa na jej názor. Svedkyňa č. 1 jej v
tomto telefonickom rozhovore povedala, že pokiaľ niekto vie o páchaní trestného činu a neoznámi to,
dopúšťa sa trestného činu spolupáchateľstva. Zároveň uviedla, že zariadi, aby sa v tejto veci konalo.
Ona teda čakala, ako sa bude postupovať ďalej, pričom keď sa svedkyne č. 1 pýtala ako daná záležitosť

postúpila, iba jej stroho odvetila, že je ako svedok a nemá byť čo 1T/33/2016 5 informovaná o priebehu
vyšetrovania. Domnievala sa že trestné oznámenie podala ona a to, že ho podal otec svedkyne č.
1 A. M. J. ( ďalej len svedok č. 2) sa dozvedela až z vyšetrovacieho spisu, po vznesení obvinenia.
Medzitým ako svedok dvakrát vypovedala v Bratislave, v septembri roku 2011 obdŕžala listovú zásielku
zo dňa 08.09.2011,v ktorej jej bolo na jej veľké prekvapenie vznesené obvinenie. V priebehu mesiaca

február roku 2011 telefonicky kontaktovala aj pracovníčku Úradu, povedala jej, že zavolala odsúdenú F.
J. G. a poprosila ju, aby jej vysvetlila, čo sa vlastne stalo a či je to všetko pravda. Pracovníčka Úradu
jej v tomto telefonickom rozhovore potvrdila, to čo jej povedala aj odsúdená F. J. G. a povedala, že
odsúdenej F. J. G. nikdy nevykonávala osobnú asistenciu ani jej nikdy nepodpísala žiadny výkaz. Bola z
toho pohoršená, že sa toľké roky falšoval jej podpis - od roku 2006. Následne zdôraznila, jeden dôležitý

dátum a to 04.04.2011. Vtedy odsúdená F. J. G. podpísala na Úrade uznanie dlhu, dohodu o splátkovom
kalendári a v ten istý deň prišla za pracovníčkou Úradu, s ktorou spísala záznam, v ktorom oznamuje a
dodáva, že zmluvu o výkone osobnej asistencie z 30.05.2006 podpísala ona a s dohodou súhlasila. V
tomto zázname, nebola žiadna zmienka o tom, že by pri podpise danej zmluvy bola prítomná jej matka
odsúdená K. G., nakoľko ešte na tomto vymyslenom tvrdení neboli dohodnuté. Zo strany odsúdenej

F. J. G. to bola prvá zmienka po troch mesiacoch, že by medzi nimi existovala nejaká dohoda. Podľa
jej názoru išlo o pomstu za to, že musela vrátiť, všetky finančné prostriedky ako aj za to, že daná
záležitosť sa riešila cez políciu. Odsúdená F. J. G. uviedla, že mala problém nájsť serióznych ľudí na
výkon osobnej asistencie. Tento problém sa dal riešiť v spolupráci a v komunikácii s Úradom, navyše
osobná asistencia odsúdenej F. J. G. by bola pre potencionálnych záujemcov veľmi jednoduchá práca.

Osobne robila výkon osobnej asistencie istý čas počas štúdia na vysokej škole. Skutok, ktorý sa jej
kladie za vinu nespáchala, odsúdenú F. J. G. počas celého obdobia, kedy sa poznali, nikdy nespomínala
že by potrebovala osobnú asistenciu, aj počas štúdia na strednej škole mala síce ako jediná viditeľný
hendikep, že krívala, avšak okrem toho, ju počas celého štúdia na strednej škole, počas vyučovania,
nikdy nikto nesprevádzal, ani jej neposkytoval osobnú asistenciu s výnimkou toho, že ju jej matka autom

priviezla do školy a popoludní autom odviezla zo školy. Aj po skončení školy boli v aktívnom kontakte,
s odsúdenou F. J. G. sa viackrát stretli aj v mesiaci máj - jún 2006 avšak v tom čase, nikdy nie za
prítomnosti jej matky, ani pri podpise žiadnej zmluvy. Opačné tvrdenia, kryté jej matkou odsúdenou
K. G. nie sú pravdivé. Pokiaľ ide na zmluve zo dňa 30.05.2006 skutočne o jej podpis tak odsúdená
F. J. G. ho musela vylákať podvodným a nečestným spôsobom, kedy využila obdobie, kedy sa v jej

živote diali životné prelomové zmeny. V tom období skončila vysokú školu štátnou záverečnou skúškou,
brigádovala v spoločnosti L. a hľadala zamestnanie. Všetky svoje psychické sily orientovala na tieto
ciele. Počas vysokej školy sa pripravovala na zaradenie do života, profesionálnu kariéru a určite by
po štátnych záverečných skúškach hneď nepodpísala s odsúdenou F. J. G. fiktívnu zmluvu o osobnej
asistencii a nedala by jej súhlas na podpisovanie dokumentov v jej mene. Odsúdená F. J. G. uviedla, že

napodpisovaniedokumentovmalasúhlasodjednotlivýchosobnýchasistentov,nato,abyniektoniekoho
mohol podpísať predsa existuje splnomocnenie, v ktorom sú jasne uvedené podmienky, kto, kedy a
za akých okolností môže aký dokument podpísať, pričom dotyčný sa podpisuje svojím priezviskom v
zastúpení, nikdy nie falšovaním podpisu niekoho iného. Po skončení vysokej školy odsúdená F. J. G.dobre vedela, že chcela ísť pracovať do Bratislavy a jej prvé zamestnanie od augusta roku 2006 bolo na
Ministerstve financií SR. V máji roku 2009 sa vydala, svadba sa konala v Košiciach, pričom na celej tejto
svadbe sa zúčastnili aj odsúdená F. J. G. aj svedkyňa č. 1. Odsúdená F. J. G. tam bola bez akéhokoľvek

doprovodu či asistencie, otec odsúdenej F. J. G. ju viackrát telefonicky kontaktoval a chcel sa s ňou v
Bratislave stretnúť. Keďže nevidela dôvod na toto stretnutie, tak ho zamietala. Skutok, ktorý sa jej kladie
za vinu, nespáchala. O celej tejto záležitosti nemala nijakú vedomosť, až do januára roku 2011. Uviedla,
že s pracovníčkou úradu sa stretla v období okolo Veľkej noci roku 2011, kde v priestoroch Úradu za
prítomnosti jej nadriadeného ako aj za prítomnosti jej matky potvrdila to čo uviedla aj v telefonickom

rozhovore, s tým že odsúdenej F. J. G. nikdy nevykonávala osobnú asistenciu, nepodpísala žiadny výkaz
a o celej tejto záležitosti nemala žiadnu vedomosť až do januára 2011. Z odpovedí obžalovanej F. G. H.
na otázky prokurátora vyplýva, že vedome žiadnu zmluvu o výkone osobnej asistencie nepodpísala, ani
si nepamätá či zmluvu podpisovala, po vizuálnej ukážke potvrdila, že podpis vyzerá ako jej.

Dňa 8.6.2023 obžalovaná G. H. v záverečnej reči potvrdila svoju predchádzajúcu výpoveď o svojej

nevine, do popredia vyzdvihla facebookovú komunikáciu medzi ňou a odsúdenou F. J. G., ktoré správy
z tejto komunikácie dokazujú jej nevinu, nezainteresovanosť, nevedomosť a neúčasť pri páchaní
niekoľko ročnej trestnej činnosti zo strany K. a J. G.. Ide o správu, ktorá svojim obsahom spochybňuje
vedomé a dobrovoľné uzavretie zmluvy o výkone osobnej asistencie z jej strany s vedomím dôsledkov
vylákania finančných prostriedkov a nezákonného obohacovania sa zo strany G.. Ide o vyhlásenie J. G.

v rámci facebookovej komunikácie: „keď som vtedy stála pred rozhodnutím písať na Teba asistenciu,
nebola som s tým spokojná a bola som z toho od začiatku znepokojená“. K tomuto obžalovaná uviedla,
že J. G. v pozícii svedka tvrdila, že uvedená správa sa týka iba zmeny podpisu, v súvislosti so zmenou
jej priezviska, toto si však hrubo odporuje aj s ďalším obsahom tejto správy, kde uviedla: „všetky pokusy
zmeniť osobného asistenta zlyhali na tom, akí ľudia sa nám plietli do cesty, preto som mamke povedala,

že ak toto má byť tak, tak ona bude nosiť výkazy a tiež ich podpisovať, lebo mi bolo jasné, že dnešná
chvíľa raz príde“. Z čoho jednoznačne vyplýva, že s J. G. nikdy nebola dohodnutá na fiktívnej osobnej
asistencii a nedala súhlas na falšovanie jej podpisov a nemala žiadnu vedomosť o páchaní dlhodobého
trestného činu.

Ďalej obžalovaná uviedla, že v tejto správe J. G. zároveň uviedla:“ za ten podraz sa Ti veľmi
ospravedlňujem, je to moja vina“. Táto facebooková komunikácia bola oboznámená až na hlavnom
pojednávaní dňa 23.2.2023 a to na pokyn Krajského súdu v Košiciach vyjadrenom v jeho zrušujúcom
uznesení.

Záverom dodala, že nikdy nespreneverila žiadne finančné prostriedky, nemala žiaden motív ani úmysel,
páchať takúto trestnú činnosť a vedome by s páchaním trestnej činnosti nikdy nesúhlasila.

Z výsluchu svedkyne - poškodenej, pracovníčky Úradu (č. l. 782 -786) vyplýva, že trvá na výpovedi,
ktorú vypovedala v roku 2010. Prešlo sedem rokov, ona spis nemala od začiatku, od spísania

zmluvy, spis prebrala neskôr, asi v roku v roku 2008-2009. Na základe právoplatného rozhodnutia
bol príspevok priznaný a vyplácaný na základe zmluvy o výkone osobnej asistencie a predložených
výkazov. Menovaná obžalovaná č. 1 predkladala výkazy pravidelne, aj taktiež potvrdenia o vyplatených
odmenách osobnému asistentovi. Z odpovedí kladených pracovníčke Úradu, vyplynulo, že podmienky
na priznanie nároku na kompenzačný príspevok osobného asistenta sú také, že žiadateľ požiada o

peňažný príspevok na osobnú asistenciu, tá žiadosť sa odstúpi na oddelenie posudkových činností, kde
vypracujú komplexný posudok, podľa ktorého fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím (ďalej
už len FO s ŤZP) je alebo nie je odkázaná na tento peňažný príspevok, samozrejme na určený rozsah
hodín, ak je odkázaná na tento príspevok. Rozhodnutím sa tento peňažný príspevok prizná na základe
komplexného posudku vypracovaného tým oddelením posudkovej činnosti, ale príspevok je vyplácaný

až po právoplatnosti rozhodnutia a taktiež po predložení zmluvy o výkone osobnej asistencie medzi FO
s ŤZP a osobným asistentom a taktiež po predložení výkazov osobnej asistencie. Ak nepredloží zmluvu
o výkone osobnej asistencie, peňažný príspevok sa nevyplatí, aj keď je právoplatným rozhodnutím
priznaný. V tomto prípade boli splnené podmienky pre priznanie nároku na kompenzačný príspevok.
Následne po odhalení, že obžalovaná č. 2 neposkytovala obžalovanej č. 1 osobnú asistenciu bol

vyčíslený dlh úradu, vydalo sa rozhodnutie o odňatí peňažného príspevku a obžalovaná č. 1 - FO s ŤZP
dlh uznala s tým, že dlh vráti a s kolegom spísala splátkový kalendár. FO s ŤZP riadne podľa splátkového
kalendára všetko splatila a dlh je voči úradu vyrovnaný. Na ďalšom pojednávaní bola pracovníčka Úradu
dopočutá, z jej odpovedí na kladené otázky vyplynulo, že rozhodnutie o povinnosti peňažný príspevokvrátiť bolo vydané, pretože ako úrad zistil, meno na výkaze ktorý predložila FO s ŤZP obžalovaná č. 1 sa
nezhodoval v našej databáze úradu s menom asistentky, lebo sa vydala, bolo tam úplne iné meno, preto
sme začali skúmať, a § 46 ods. 1 zákona o kompenzáciách ukladá, že ak sa na základe nepravdivých

údajov, ktoré uviedla FO s ŤZP, tak peňažný príspevok sa odníme a výplata sa zastaví a uloží FO
s ŤZP 1T/33/2016 7 povinnosť peňažný príspevok vrátiť. Na základe všetkých týchto šetrení, kde sa
rozprávalo aj s FO s ŤZP s obžalovanou č. 1 aj s jej asistentkou, s obžalovanou č. 2, kde tá uviedla, že
peniaze nepreberala, výkazy nepodpisovala, sa rozhodnutie vydalo o peňažnom príspevku povinnosť
vrátiť. Všetky tieto rozhodnutia, aj rozhodnutie o odňatí príspevku, aj rozhodnutie o povinnosti vrátiť

obžalovaná č. 1 prevzala, obidva rozhodnutia nadobudli právoplatnosť, to znamená, že obžalovaná č.1
do 15 dní sa neodvolala, taktiež bol urobený záznam s FO s ŤZP s obžalovanou č. 1, kde potvrdila,
že asistentka obžalovaná č. 2, že jej žiadnu asistenciu nerobila a finančné prostriedky nepreberala,
súhlasila s vyčíslením sumy, o povinnosti vrátiť, za obdobie od uzavretia sumy až po kedy sa na to prišlo,
a kolega, ktorý mal na starosti pohľadávky na našom úrade spísal s obžalovanou č. 1 uznanie dlhu a
splátkový kalendár, v ktorom sa dohodli na splátkach, ten dlh obžalovanej č. 1 bol už splatený, takže dlh

voči úradu je vyrovnaný v asi roku 2014, pohľadávky sa majú splatiť do 3 rokov maximálne.
Na hlavnom pojednávaní dňa 23. 2. 2023 svedkyňa bola opakovane vypočutá, kde uviedla, že výplata
peňažného príspevku na osobnú asistenciu musí byť aj na základe zmluvy a výkazov o odpracovaných
hodinách, na začiatku súčasne, potom už, keď sa uzavrie zmluva, stačia už len pravidelne mesačne
výkazy, na začiatku musí byť predložená aj zmluva, kde uzatvorí fyzická s ťažkým zmluvu s asistentom,

zmluva musí byť pred začatím vyplácania peňažného príspevku a potom len výkazy, nakoľko je uzavretá
na neurčito, tak predloží sa raz a potom už len výkazy. V súčasnosti máme podľa nového zákona
kontrolovať tieto príspevky, podľa starého zákona, kedy platil vtedy starý zákon tuším že nebola
povinnosť kontrolovať, starý zákon už neplatí od roku 2008, došlo k zmene, ja som spis prevzala , takže
nebola od začiatku u mňa pani J. G., ja som spis prevzala a pokračovala som v nosení, kedy nosili

oni výkazy, ona s matkou, nemám o tom vedomosť, že sme mali striktne dané, že musíme kontrolovať,
asistenciu je ťažko skontrolovať, lebo niekto má jednu hodinu denne, ako skontrolujem, že kedy je
tam asistent? Je to na ňom, že vtedy, alebo viete, koľko krát aj sme išli v iných prípadoch, nikdy sme
asistenta v danú chvíľu, keď som tam ja išla nenašli, lebo je ťažko..niekto má hodinu denne, niekto má
tri, niekto má tridsať minút denne, záleží od postihu, pani G. tuším mala možno neviem tri a pol hodiny

denne..ťažko sa to skontroluje, takže v niektorých prípadoch...teraz vykonávame tieto kontroly podľa
nového, máme striktne dané asistenciu raz ročne..od roku 2008 vydal 447-ka z 2008 platná 1.1.2009,
síce sa prelínalo, áno, zasahovalo to do dvoch období, kontroly sme väčšinou vykonávali v prípadoch,
kde boli viete nejaké podozrenia že niekto nám napísal, že niečo...len tam už hovorím ťažko sa to dá
skontrolovať u tých, čo majú menej hodín, teraz podľa nového asistencia je 2x ročne tuším, opatrovanie

raz, asistencia dva krát ročne podľa nového, jednoducho ideme k nim domov, fyzicky ideme dve, stále
dve, na adresu trvalého pobytu no a stalo sa nám 100 krát sa nám stalo zvoníme..nič..oni viete nemusia
Vám otvoriť, nie sú doma, kontrola sa neohlasuje, tak ako aj teraz, keď ideme, teraz nechodím ja, máme
na to terénnych pracovníkov, teraz, od roku neviem ktorého, ktoré sú platené za to, že vykonávajú tieto
kontroly, nechodím ja osobne ako pracovníčka, ja sedím, vybavujem ľudí, vydávam rozhodnutia a riešim

vyplácanie a iné veci.
Svedkyňa potvrdila, že k vyplateniu finančného príspevku by nedošlo len po predložení zmluvy o výkone
osobnej asistencie, musel by byť predložený aj výkaz, záleží koľko asistentov má daná fyzická osoba
s ťažkým zdravotným postihnutím, niekto má jedno, niekto má aj piatich asistentov, aj to mám, potom
zmlúv, výkazov, na začiatku sa dá zmluva a potom už len jeden výkaz samozrejme, jeden výkaz každý

mesiacpravidelne,stáledo-ehonasledujúcehozapredchádzajúci,nazačiatkumusíbyťzmluvaapotom
pravidelne každý mesiac výkaz, nevyplatím, keď nedonesú výkaz.
Teda podstata je tá, že zmluva o výkone osobnej asistencie platí aj keď je na dobu neurčitú, avšak výkazy
musia byť predkladané mesačne podpísané asistentom a fyzickou osobou s ťažkým postihnutím. To je
aj zákonnou podmienkou vyplatenia finančných prostriedkov.

Z výpovede znalca A. A. J. (ďalej len znalec) (č. l. 867-) vyplynulo, že urobil znalecký posudok č.XX/
XXXX na záveroch, ktorých zotrval. Znalecký posudok vypracoval v prípravnom konaní pre okresné
riaditeľstvo PZ v Košiciach, materiály, ktoré mal k dispozícii uviedol na strane 2 až 6 znaleckého
posudku s tým, že sporný a porovnávací materiál vyhodnotil a k znaleckému posudku, resp. skúmaniu
pristúpil v tej miere a v tom rozsahu ako mu to množstvo, kvalita a miera porovnateľných znakov

umožňovala. Záver znaleckého posudku na základe predložených materiálov stanovuje, alebo má
pravdepodobnostnú hodnotu, čo vysvetlil jednak v znaleckom posudku, jednak v závere znaleckého
posudku. To znamená, na strane číslo 17 znaleckého posudku č. XX/XXXX konštatuje, že sporné
podpisy SM1 až SM71 pravdepodobne vyhotovila obžalovaná č. 3 a že jednoznačný záver skúmanianie je možné stanoviť vzhľadom na rozdielne znenie porovnávaných priezvisk, nedostatočné množstvo
porovnávacieho materiálu a s tým súvisiaceho malého množstva vzájomne porovnateľných znakov.
Následnebolznalecvypočutýajkznaleckémuposudkuč.XX/XXXXnazáveroch,ktorýchtaktiežzotrval,

lebo už pri zbežnom nahliadnutí do svojho znaleckého posudku videl, že zhodné znaky označil červenou
farbou a laicky povedané je tam červené more, t. z., že sa v znaleckom posudku pri porovnaní spornej
písomnosti a predložených porovnávacích písomností stanovil rozhodujúce množstvo takých zhodných
znakov, ktoré mu umožnili stanoviť jednoznačný záver znaleckého skúmania uvedený na strane 20
znaleckého posudku č. XX/XXXX v znení, že podpis na zmluve o výkone osobnej asistencie zo dňa

30.05.2006 je pravým podpisom obžalovanej F. G. H..
Svedkyňa A. F. B. L. J. J. na hlavnom pojednávaní dňa 13.9.2018 odoprela vypovedať z dôvodu, aby
si neprivodila nebezpečenstvo trestného stíhania.
Už odsúdená F. J. G. v pozícií svedkyne na hlavnom pojednávaní dňa 20.4.2023 vypovedala, že celá
facebooková komunikácia s obžalovanou G. H. bola len z jej strany ospravedlnením za to, že opomenula
zmeniť priezvisko G. po vydaji na zmluve o výkone osobnej asistencie, priznala, že mailová komunikácia

je nešťastne napísaná, ale stalo sa to. Svedkyňa uviedla, že obžalovaná mala dostatočnú informáciu
o tom, ako dohoda o výkone osobnej asistencie medzi ňou a svedkyňou bude prebiehať a dobrovoľne
vedome podpísala tri originály zmluvy o výkone osobnej asistencie. Podľa nej facebooková komunikácia
nevyznieva v prospech obžalovanej a vôbec by nemala byť spájaná s jej nevinou, a práve naopak, táto
komunikácia ju usvedčuje, že dobrovoľne a vedome podpísala tie tri zmluvy. Svedkyňa sa však nevedela

vyjadriť k časti facebookovej komunikácie písanú ňou adresovanú G. H., konkrétne: „ keď som vtedy
stála pred rozhodnutím písať na Teba asistenciu, nebola som s tým spokojná a bola som z toho od
začiatku znepokojená“.
Opakovane na otázky prokurátora uvádzala, že sa k tomu vyjadriť nevie. Taktiež sa svedkyňa nevedela
vyjadriť, kde vo facebookovej komunikácii sa nachádza jej ospravedlnenie J. G. za zmenu priezviska.

Uviedla, že je to 12-13 rokov späť a nepamätá si.
Súd v rámci hlavných pojednávaní vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov:
- zápisnica o konfrontácii (č. l. 65-69)
- odpoveď Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (č. l. 299-300) - rozhodnutie Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny (č. l. 301-302)

- rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny č. S3 2011/02001-2 (č. l. 303-304)
- zmluva o výkone osobnej asistencie (č. l. 309-311)
- zmluva o výkone osobnej asistencie (č. l. 312-313)
- uznanie dlhu (č. l. 314)
- dohoda o splátkovom kalendári (č. l. 315)

– žiadosť o poskytnutie príspevku (č. l. 321)
- posudok (č. l. 322-323)
- rozhodnutie o priznaní príspevku (č. l. 324-325)
- odpoveď Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, uhradenie dlhu (č. l.583-584)
- správa o povesti (č. l.611-613)

- zápisnica o výpovedi svedka, osobného asistenta (č. l.648-650)
- závery znaleckého posudku č. XX/XXXX z odboru písmoznalectva (č. l. 158-159)
- závery znaleckého posudku č. XX/XXXX z odboru písmoznalectva (č. l. 214)
- zápisnica o výpovedi svedka č. 1 (č. l. 118-121)
- odpis z registra trestov obžalovanej zo dňa 19.4.2023 (č. l. 1442)

- podstatná rozhodná časť facebookovej komunikácie z 2. februára 2011 č. l. 1293 – 1296

- facebooková komunikácia predložená súdu dňa 4.11.2019 č. l. 931 - 935
Súd vykonané dôkazy hodnotil tak jednotlivo ako aj v ich súhrne tak, ako to má na mysli ustanovenie
§ 2 ods. 12 Tr. poriadku. Súd postupujúc v intenciách § 2 ods. 12 Tr. poriadku hodnotil vykonané

dôkazy, ktoré boli získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného
na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrnne nezávisle od toho, či ich
obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.
Pre naplnenie skutkovej podstaty žalovaného zločinu subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1, ods.
4 Tr. zákona spáchaného formou pomoci podľa § 21 ods. 1 písm. d/ Tr. zákona sa vyžaduje naplnenie

tak subjektívnej ako aj objektívnej stránky trestného činu (zločinu).
Keďže sa jedná o úmyselný trestný čin (zločin), vyžaduje sa zavinenie (úmysel) v zmysle § 15 Tr. zákona;
buď to priamy úmysel § 15 písm. a/ a minimálne nepriamy úmysel § 15 písm. b/ Tr. zákona, t. z., že
obžalovaná v danom prípade musela chcieť porušiť, alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, t. j.podpísať zmluvu o výkone osobnej asistencie medzi užívateľom osobnej asistencie F. J. G. a osobným
asistentom F. G. E. (t. č. H.) s vedomím, že obžalovaná F. G. H. nebude vôbec vykonávať osobnú
asistenciu pre F. J. G. a zmluva bude slúžiť iba na vylákanie príspevku na osobného asistenta osoby

ťažko postihnutej, resp. by musela vedieť, že takýmto svojim konaním môže také porušenie, alebo
ohrozenie spôsobiť a v prípade, že ho spôsobí, by musela byť s tým uzrozumená, to však vykonaným
dokazovaním preukázané nebolo.
Teda absentuje subjektívna stránka, teda vôľová stránka veci vo vzťahu k samotnému zavineniu.
K tomuto je potrebné uviesť, že síce na zmluve o výkone osobnej asistencie je podľa písmoznalca podpis

obžalovanej F. G. H., čo však obžalovaná popiera a to v tom, že by takúto zmluvu podpísala vedome.
Od začiatku teda už v prípravnom konaní s takýmto znaleckým posudkom obžalovaná nesúhlasila
a namietala ho.
Podľa názoru súdu podstatnou skutočnosťou je však to, čo uvádzala zástupkyňa poškodenej strany
svedkyňa A., že na základe predloženej zmluvy o výkone osobnej asistencie by nedošlo k vyplácaniu
príspevku na osobného asistenta osoby zdravotne ťažko postihnutej, pretože zmluva sama o sebe na

vyplácanie tohto príspevku nepostačuje, ku zmluve musia byť dokladané pravidelné mesačné výkazy
o výkone osobnej asistencie. Táto svedkyňa uviedla, že zmluva sa predloží len raz a následne sa
predkladajú už len výkazy.
Zo strany prokurátora je skutok formulovaný len vo vzťahu k samotnej zmluve, na základe ktorej ako
vieme z výpovede poškodenej by príspevok vyplácaný nebol.

Prokurátor v skutku absolútne neuvádza resp. sa nezmieňuje o výkazoch, bez ktorých by samotný
príspevok na osobného asistenta osoby ťažko postihnutej vyplácaný nebol.
Jednoznačne absentuje aj objektívna stránka trestného činu ako je to vyššie uvedené nehovoriac o tom,
že skutok popísaný v obžalobnom návrhu pre ktorý je obžalovaná stíhaná, je popísaný irelevantne
vo vzťahu k samotnej realite a keby aj obžalovaná H. konala v zmysle opísaného skutku (čo sa však

nestalo), nemohol by byť F. J. G. vyplatený príspevok na osobného asistenta osoby ťažko zdravotne
postihnutej.
Z facebookovej komunikácie, ktorá bola oboznámená má súd za to, že práve výkazy, ktoré boli
predkladané F. J. G., resp. K. G. boli podpisované práve nimi.
V danom prípade nebolo jednoznačne a nepochybne vykonaným dokazovaním preukázané, že

žalovaného skutku sa dopustila obžalovaná F. G. H. a navyše spáchanie takéhoto skutku opísaného
v obžalobnom návrhu by neviedlo k spáchaniu trestného činu (zločinu formou pomoci), pretože by
neviedlo k výsledku a to k vyplácaniu príspevku na osobného asistenta osoby ťažko postihnutej, pretože
reálne v samotnej zmluve o výkone osobnej asistencie bolo reálne potrebné doložiť aj pravidelné výkazy
o výkone takejto asistencie, preto senát Mestského súdu Košice jednoznačne skonštatoval, že nebolo

dokázané, že žalovaný skutok spáchala obžalovaná F. G. H. a to pri absencii tak subjektívnej ako aj
objektívnej stránky žalovaného trestného činu.

Poučenie:

proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Mestský
súd Košice.