Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. jún 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10CoCsp/56/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120221483
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:6120221483.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a členiek
senátu: JUDr. Zlatica Javorová a JUDr. Gabriela Brišková, v právnej veci žalobkyne: A. A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom B. XX/X, C., zastúpená spoločnosťou: KADUC & PARTNERS s.r.o., , IČO:
50 290 762, so sídlom Trojičné námestie 4, Trnava, proti žalovanému: REAL - K, s.r.o., IČO: 36 521
931, so sídlom Novozámocká cesta 3946, Komárno, o zaplatenie 3.716,86 Eur s príslušenstvom, na

odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 19Csp/23/2020-71 zo dňa 7. februára
2022, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a v r a c i a na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom označeným v záhlaví súd prvej inštancie I. výrokom žalobu zamietol (suma

3.716,86 Eur, úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 3.716,86 Eur od 17.1.2020 do zaplatenia), II.
výrokom priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou § 52 ods. 1, § 420a ods. 1, 2, 3, § 415, §
420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Občiansky
zákonníka“), s poukazom aj na procesné ustanovenia § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015

Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“).

3. Z vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané, že dňa 1.10.2019 žalobkyňa použila
autoumyváreň prevádzkovanú žalovaným. Pri vchode do umývacej linky na budove boli viditeľne
umiestnené ,,Pokyny na obsluhu pre bezpečnú a optimálnu starostlivosť o vozidlo“ (fotodokumentácia čl.
36). Žalobkyňa nepristavila vozidlo do stredu umývacej linky, medzi navádzacie pruhy, ale smerom viac

doľava od stredu. Po spustení umývacieho programu žalobkyňou sa umývacia linka spustila, umývacia
linka sa posúvala po ľavej časti vozidla a zastala na úrovni ľavého predného kolesa. Žalobkyňa nasadla
do vozidla, začala s vozidlom cúvať, s vozidlom manévrovala - vytáčala kolesá, ťahala umývaciu linku,
ktorá bola zachytená o vozidlo, došlo k poškodeniu prednej časti vozidla. O škodovej udalosti bolo dňa
1.10.2019 spísané oznámenie (čl. 35) na základe ktorého škoda, ktorá vznikla žalovanému poškodením
umývacej linky, bola uhradená zo zákonného poistenia žalobkyne. Náklady za odvoz poškodeného

vozidla do autoservisu boli vo výške 58,56 eur (faktúra na čl. 6) a náklady na opravu vozidla boli vo
výške 3.648,40 eur (faktúra čl. 7).

4. Právne súd prvej inštancie uzavrel, že jedinou príčinou vzniku škody bolo konanie žalobkyne,
žalovaný sa úplne zbavil zodpovednosti za škodu, preto žalobu zamietol. Mal preukázané, že ku
škode na vozidle nepochybne došlo tým, že žalobkyňa uviedla vozidlo do pohybu - s vozidlom cúvala

a ,,manévrovala“ (vytáčala kolesá), vozidlo bolo zachytené umývacou linkou, preto pri cúvaní došlo
k poškodeniu vozidla. Uvedené je zrejmé z kamerového záznamu, keď po tom ako linka zastavilanebolo zrejmé poškodenie vozidla, až následne po tom ako žalobkyňa s vozidlom vycúvala, v dôsledku
zachytenia vozidla umývacou linkou došlo k odtrhnutiu prednej časti vozidla, čo je evidentné i z
predloženej fotodokumentácie. Naopak v konaní nebolo preukázané, že ku škode na vozidle, a to čo i

len sčasti, došlo i konaním - prevádzkovou činnosťou žalovaného. Žalobkyňa síce tvrdila, že umývacia
linka narazila do vozidla, čo napokon vyplýva i z kamerového záznamu, z ktorého je zrejmé, že ľavá
časť umývacej linky narazila do vozidla na ľavej prednej časti vozidla, vozidlo sa zatriaslo do boku, linka
pokračovala v pohybe, viditeľne pohybu linky niečo bránilo, auto sa opätovne zatriaslo, linka pokračovala
v pohybe vpred, jej ľavá časť zostávala nahnutá/zošikmená, k úplnému zastaveniu pohybu linky došlo

na úrovni približne ľavého predného kolesa motorového vozidla, žalobkyňa však neuviedla či a akým
spôsobom bolo touto činnosťou poškodené jej vozidlo. Žalovaný poprel, že by umývacia linka touto
činnosťou vozidlo poškodila. Z výpovede svedka k uvedenému vyplýva, že ak tam mohlo niečo zavadiť
o auto, tak to mohli byť maximálne štetiny z linky čo umývajú kolesá. V danom prípade v čase kedy došlo
k poškodeniu vozidla už umývacia linka nebola v pohybe, avšak časť umývacej linky bola zachytená o
vozidlo, preto okresný súd dospel k záveru, že škoda bola spôsobená prevádzkovou činnosťou, nakoľko

bola spôsobená vecou použitou pri tejto činnosti (§ 420a ods. 2 písm. a) Občianskeho zákonníka).
V danom prípade možno jednoznačne konštatovať, že činnosťou žalobkyne - uvedením vozidla do
pohybu došlo k poškodeniu prednej časti vozidla, pričom tvrdenie žalobkyne, že do vozidla nasadla a
začalacúvať,abyzabránilajehoďalšiemupoškodzovaniusaukázaloakonepravdivé,keďzvykonaného
dôkazu - kamerového záznamu je jednoznačné a nepochybné, že v tom čase už umývacia linka nebola

v prevádzke - úplne zastavila.

5. K tvrdeniu žalobkyne, že žalovaný bol v súlade s preventívnou povinnosťou podľa ustanovenia § 415
Občianskehozákonníkapovinnýzabezpečiťprevádzkutak,abyktakejtoškodeprísťnemohloatvrdenia,
že umývacia linka nespĺňala bezpečnostné predpoklady, v dôsledku čoho došlo k narazeniu do vozidla

žalobkyne, okresný súd uviedol, že v konaní bolo preukázané, že pri vstupe do priestoru umývacej linky
bolividiteľneumiestnené,,Pokynynaobsluhuprebezpečnúaoptimálnustarostlivosťovozidlo“,zktorým
bolo okrem iného zrejmé, že počas procesu umývania sa nemá vstupovať do priestoru; preto ak umývací
program neskončil a z nejakého dôvodu zastavil, žalobkyňa nemala do tohto priestoru vôbec vstupovať,
nieto ešte nasadať do vozidla a toto uviesť do pohybu. V prípade preventívnej zodpovednosti je potrebné

preukázať porušenie konkrétnej zakazujúcej normy, v danom prípade teda bolo dôkazné bremeno
na žalobkyni, ktorá ale ani neuviedla čo konkrétne žalovaný porušil v rámci prevenčnej povinnosti. V
prípade žalobkyňou tvrdeného nesplnenia bezpečnostných predpokladov umývacej linky, by sa jednalo
i o zodpovednosť podľa § 420 Občianskeho zákonníka, kde jedným z predpokladov zodpovednosti
za škodu je taktiež preukázanie porušenia právnej povinnosti, kde dôkazné bremeno je na tom, kto

sa domáha náhrady škody, teda v danom prípade na žalobkyni. Žalobkyňa však v konaní neuviedla
akú konkrétnu právnu povinnosť žalovaný porušil. Tvrdenie žalobkyne, že umývacia linka nespĺňala
bezpečnostné predpoklady zostalo tak len v rovine tvrdenia, žalobkyňa nepredložila ani nenavrhla
žiadny dôkaz na preukázanie uvedeného. Na povinnosti žalobkyne, ktorá sa domáhala náhrady škody,
preukázať splnenie zákonných podmienok vzniku zodpovednosti za škodu nemení nič ani skutočnosť,

že žalobkyňa bola v predmetnom vzťahu spotrebiteľom.

6. Okresný súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % podľa § 255
ods. 1 CSP.

7. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa, ktorým navrhla jeho zmenu vyhovením žalobe
a priznaním nároku na náhradu aj trov odvolacieho konania, resp. jeho zrušenie a vrátenie na ďalšie
konanieanovérozhodnutiespoukazomnaodvolaciedôvodypodľa§365ods.1písm.b),f),h)Civilného
sporového poriadku. Argumentovala tým, že okresný súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že
ku škode na vozidle nepochybne došlo tým, že žalobkyňa uviedla vozidlo do pohybu. Pričom podľa ust.

§ 420a ods. 3 Občianskeho zákonníka jedinou príčinou vzniku škody bolo (malo byť) konanie žalobkyne,
čím sa žalovaný úplne zbavil (objektívnej) zodpovednosti za škodu. Okresný súd tvrdenia žalobkyne,
že vozidlo uviedla do pohybu v záujme predídenia škody, vyhodnotil ako nepravdivé, nakoľko v tom
čase už umývacia linka nebola v prevádzke – úplne zastavila. S týmto konštatovaním
sa nemožno stotožniť, nakoľko skutočnosť, že sa linka zastavila (nepokračovala v nárazoch o vozidlo

žalobkyne) nemení nič na tom, že žalobkyňa konala v záujme predídenia ďalšej škody (či už na vozidle
alebo linke). S ohľadom na nevyspytateľné správanie umývacej linky, ktorá sa spustila a opakovane
naraziladovozidlažalobkynejeajzkamerovéhozáznamuzjavné,žejevysokopravdepodobné,žeakby
neprišlo k následnému uvedeniu vozidla do pohybu zo strany žalobkyne, vzniknutá škoda mohla byť ešteväčšia, ako v skutočnosti vznikla. Žalobkyňa už od začiatku konania tvrdila, že škoda vznikla činnosťou
umývacej linky. Trvá na tom, že skutky správanie umývacej linky a uvedenie vozidla do pohybu nemožno
posudzovať oddelene, resp. odlíšiť, že náraz linky spôsobil škodu v nejakej výške a uvedenie vozidla

do pohybu zase v nejakej. Takto určiť škodu, eventuálne ju vyčísliť považuje žalobkyňa za prakticky
nemožné, pričom s ohľadom na hodnotu sporu, predmet sporu v spotrebiteľskom režime a objektívu
zodpovednosť žalovaného aj nepochybne za nehospodárne. Aj v prípade, ak dospel okresný súd k
záveru, že uvedenie vozidla do pohybu za účelom predídenia škodám je nepravdivé, len ťažko možno
prísť k záveru o úplnom zbavení sa zodpovednosti podľa ust. § 420a ods. 3 Občianskeho zákonníka

a tým úplne odignorovať sled udalostí, ktoré uvedeniu vozidla do pohybu žalobkyňou predchádzali.
Z kamerového záznamu je zrejmé, že škoda bola spôsobená už pri nárazoch, príp. tlakom linky pri
prehnutí cez vozidla žalobkyne. V takomto prípade by bolo potrebné zodpovednosť za škodu rozdeliť
a do úvahy by prichádzalo zbavenie sa zodpovednosti žalovaným len sčasti. Žalobkyňa sa riadila v
zmysle pokynov a vstúpila do pracovného priestoru až momentom, keď linka začala poškodzovať jej
vozidlo, resp. keď linka bola prehnutá cez jej vozidlo. Keďže žalovaný vystupuje ako dodávateľ, ktorý

poskytuje služby spotrebiteľom ako slabšej strane, vzhľadom na uvedené sa javí minimálne v rozpore s
právami spotrebiteľa, ak by žalovaný neniesol vôbec žiadnu zodpovednosť za zjavné nezabezpečenie
svojej prevádzky.

8. Za nepochybné možno považovať, že škoda vznikla prevádzkovou činnosťou žalovaného podľa §

420a Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa však aj napriek tomu vo svojom vyjadrení (zo dňa 6.5.2020)
uviedla aj porušenie povinnosti, ktorej sa mal žalovaný dopustiť, konkrétne bod 18 a 19 predmetného
podania. Z kamerového záznamu je zrejmé, že linka nebola v riadnom technickom stave, nakoľko
opakovane prišlo ku kontaktu s vozidlom a zároveň v daný moment nebol na mieste prítomný dozor
zo strany žalovaného. Skutočnosti, že umývacia linka, ktorá spĺňa bezpečnostné predpoklady sa

spustí za podmienok, že vozidlo je odstavené mimo koľajníc a následne doňho opakovane narazí sa
absolútne vylučujú. Jednoznačne tak možno prísť k záveru, že umývacia linka nespĺňala bezpečnostné
predpoklady, čím žalovaný nesplnil svoju povinnosť zabezpečiť predaj výrobkov a poskytovanie služieb
spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne a bezpečné použitie (citovaná zákonná povinnosť uvedená v
predchádzajúcom bode in fine). Navyše, aj podľa vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaný mal

k dispozícii minimálne jedného pracovníka, ktorý mohol na riadne a bezpečné použitie linky dohliadať;
tvrdenie o tom, že žalovaný poučil žalobkyňu ako používať umývaciu linku považuje žalobkyňa za
nepreukázané a nepravdivé (žalobkyňa je toho názoru, že minimálne na území Slovenskej republiky
neexistuje umyvárka, ktorá by takéto poučenie dávala osobne tak, ako tvrdí žalovaný; to samo
o sebe indikuje, že žalovaný si je vedomý, že z jeho strany nebolo všetko bolo vykonané tak,

ako malo). S uvedeným porušením povinnosti sa okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku
žiadnym relevantným spôsobom nevysporiadal. K skutočnosti, že umývacia linka nespĺňa bezpečnostné
predpoklady bolo stroho skonštatované, že tieto zostali len v rovine tvrdenia.

9. Žalovaný odvolanie nepodal, k odvolaniu uviedol, že napadnutý rozsudok je správny a navrhuje

ho potvrdiť. Okresný súd mal za preukázané, že ku škode na vozidle nepochybne došlo tým, že
žalobkyňa uviedla vozidlo do pohybu (s vozidlom cúvala, manévrovala, vytáčala kolesá a pod), vozidlo
bolo zachytené umývacou linkou, preto pri cúvaní došlo k poškodeniu vozidla. Naopak nemal nijakým
spôsobom za preukázané, že ku škode na vozidle, a to čo i len sčasti: došlo i konaním – prevádzkovou
činnosťou žalovaného.

10. K vyjadreniu žalovaného k odvolaniu žalobkyne sa vyjadrila žalobkyňa a uviedla, že jej konanie
smerovalo k odvráteniu ďalšej škody, určite nie k jej vzniku. S ohľadom na
nevyspytateľné správanie umývacej linky, ktorá sa spustila a opakovane narazila do vozidla žalobkyne,
je aj z kamerového záznamu zjavné, že je vysoko pravdepodobné, že ak by neprišlo k následnému

uvedeniu vozidla do pohybu zo strany žalobkyne, vzniknutá škoda mohla byť ešte väčšia, ako v
skutočnosti vznikla. Skutky, konkrétne správanie umývacej linky a uvedenie vozidla do pohybu nemožno
posudzovať oddelene, resp. odlíšiť, že náraz linky spôsobil škodu v nejakej výške a uvedenie vozidla do
pohybu zase v nejakej. Správanie umývacej linky a uvedenie vozidla so sebou bezprostredne súvisia,
nakoľko je žalobkyňa presvedčená, že jej konanie smerovalo k predídeniu ďalšej škode. Z kamerového

záznamu je zrejmé, že škoda bola spôsobená už pri nárazoch, príp. tlakom linky pri prehnutí cez vozidla
žalobkyne. Ďalej zopakovala argumentáciu uvedenú už v odvolaní.11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – zároveň stranou, v ktorej neprospech boli rozhodnutia vydané
(§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355

ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a
že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, f/, h/ CSP), preskúmal
napadnuté rozhodnutia v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolaní (§ 380 ods.
1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil
(§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie a doplnil

odvolací súd v súvislosti so svojim predchádzajúcim rozhodnutím a to bez potreby ďalej zopakovať alebo
doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
CSP a contrario), dospel k záveru, že odvolaniu je možné priznať úspech, v dôsledku čoho boli splnené
podmienky pre zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c) v spojení s § 391
ods. 1 CSP.

12. Pôvodne žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 12.5.2020 sa žalobkyňa od
žalovaného domáhala zaplatenia sumy 4.262,86 eur s príslušenstvom. Následným podaním žalobkyňa
súdu oznámila, že v časti náhrady škody vo výške 546,- eur za požičanie náhradného vozidla berie
žalobu späť a žiada uložiť žalovanému povinnosť na zaplatenie sumy 3.716,86 eur (pozostávajúca zo
sumy 9,90 eur za umývací program, zo sumy 58,56 eur za odvoz poškodeného vozidla do autoservisu,

zo sumy 3.648,40 eur za opravu poškodení vozidla), úroku z omeškania 5 % ročne zo sumy 3.716,86
eur od 17.1.2020 do zaplatenia. Platobný rozkaz č. k. 22Up/134/2020-0 zo dňa 20.2.2020 (ktorým bolo
žalobe vyhovené) bol napadnutý odporom žalovaného.

13. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalobkyne

bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak I. výrokom žalobu zamietol (suma
3.716,86eur,úrok zomeškania5%ročnezosumy3.716,86eurod17.1.2020dozaplatenia),II.výrokom
priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

14. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a

aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl
súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide
vtedy,aksúdnepoužilsprávnyprávnypredpisaleboaksíceaplikovalsprávnyprávnypredpis,nesprávne
ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

15. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na právnom závere, podľa
ktorého jedinou príčinou vzniku škody bolo konanie žalobkyne, žalovaný sa úplne zbavil zodpovednosti
za škodu (§ 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka), uvedený právny záver považuje odvolací súd
prinajmenšom za predčasný, s ohľadom na obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku.

16. Podľa § 420a ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému
prevádzkovou činnosťou.

17.Podľa§420aods.2písm.a)Občianskehozákonníkaškodoujespôsobenáprevádzkovoučinnosťou,
ak je spôsobená činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu, alebo vecou použitou pri činnosti.

18. Ustanovenie § 420a OZ nedefinuje pojem "prevádzková činnosť". Judikatúra súdov pod
prevádzkovou činnosťou rozumie sústavne vykonávanú činnosť, ktorá je organizovaná právnickou alebo
fyzickou osobou (podnikateľom) v určitej prevádzke. Prevádzková činnosť je spravidla (nie však vždy
alebo len) činnosť, ktorá je vymedzená v zriaďovateľskej listine, v oprávnení na

výkon podnikateľskej činnosti alebo v živnostenskom oprávnení. Pojem "prevádzková činnosť" treba
vykladať širšie než len ako činnosť alebo výroba, ktorá je vykonávaná priemyslovým spôsobom. Nejde
len o prevádzku podniku, živnosti a pod., ale zahrňuje aj akúkoľvek činnosť, ktorá je cieľavedome
organizovaná pre účely dosiahnutia výsledku, a to aj vtedy, keď sa vykonáva iným než podnikateľským
spôsobom. Za prevádzkovú činnosť sa považuje aj činnosť, ktorá bezprostredne, objektívne a fakticky

predchádza, súvisí alebo nadväzuje na činnosť hlavnú. Na druhej strane však nie každú ujmu, ktorú
spôsobí podnikateľ svojou činnosťou, možno považovať za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou
a odškodniť v zmysle § 420a OZ. Ustanovenie § 420a ods. 2 OZ vymedzuje, čo sa považuje za
škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou. Okolnosťou vyvolávajúcou vznik škody môže byť činnosťprevádzkovej povahy sama, avšak len vtedy, pokiaľ bol škodlivý následok spôsobený práve povahou
tejto činnosti, to znamená jej typickými alebo charakteristickými znakmi, ktorými sa prejavuje navonok.
Z hľadiska uvedeného ustanovenia nie je rozhodujúce, či prevádzková činnosť bola vykonávaná riadne;

určujúcimje,čičinnosťprevádzkovateľavzhľadomnajejpovahuzapríčinilavznikškody.Škodavyvolaná
prevádzkovou činnosťou je dôsledkom samotného charakteru určitej prevádzky. Možno dodať, že za
škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou podľa § 420a OZ zodpovedá poškodenému prevádzkovateľ
takej činnosti, a to bez ohľadu na zavinenie (úmysel, nedbanlivosť), ak je škoda v príčinnej súvislosti
s prevádzkovou činnosťou; ide teda o objektívnu zodpovednosť, ktorá umožňuje širšie a dôslednejšie

zabezpečenie náhrady takej škody. Poškodený pri uplatňovaní svojho nároku nemusí dokazovať
porušenie konkrétnej právnej povinnosti na strane prevádzkovateľa, ale len to, že škoda bola vyvolaná
zvláštnou povahou prevádzkovej činnosti. Žalovaný sa zodpovednosti nemôže zbaviť tým, že preukáže,
že škodu nezavinil; môže sa však úplne alebo čiastočne zbaviť zodpovednosti (liberovať), pokiaľ
preukáže, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo
že škoda bola zavinená vlastným konaním poškodeného. Ide pritom tiež o objektívne posudzovanie

konania bez ohľadu na zavinenie, kde je dôležité len to, či a nakoľko toto konanie viedlo k vzniku škody
(pozri sp. zn. 5Cdo/183/2018 - ZSP 22/2021).

19. Odvolací súd poukazuje na to, že zo strany žalobkyne išlo o žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala
voči žalovanému nároku na náhradu škody, a to z dôvodu, že pri umývaní motorového vozidla žalobkyne

došlo k poškodeniu tohto vozidla. V konaní medzi stranami nebolo sporné, že dňa 1.10.2019 žalobkyňa
použila autoumyváreň prevádzkovanú žalovaným, žalobkyňa nepristavila vozidlo do stredu umývacej
linky, medzi navádzacie pruhy, ale smerom viac doľava od stredu. Po spustení umývacieho programu
žalobkyňou sa umývacia linka spustila, posúvala sa po ľavej časti vozidla a zastavila na úrovni ľavého
predného vozidla. Žalobkyňa nasadla do vozidla začala cúvať s vozidlom, s vozidlom manévrovala

– vytáčala kolesá, ťahala umývaciu linku, ktorá bola zachytená o vozidlo, vozidlo žalobkyne bolo
poškodené na prednej časti. Okresný súd v odôvodnení rozsudku poukázal na ust. § 420a ods. 2 písm.
a) Občianskeho zákonníka a konštatoval, že v čase kedy došlo k poškodeniu vozidla už umývacia linka
nebola v pohybe, avšak časť umývacej linky bola zachytená o vozidlo, preto dospel k záveru, že škoda
bola spôsobená prevádzkovou činnosťou, nakoľko bola spôsobená vecou použitou pri tejto činnosti (s

aplikáciu uvedeného ustanovenia sa žalobkyňa v odvolaní stotožnila).

20. Žalobkyňa v odvolaní namietala záver okresného súdu, že jedinou príčinou vzniku škody bolo (malo
byť) činnosť žalobkyne (že uviedla vozidlo do pohybu), čím sa žalovaný zbavil úplne zodpovednosti za
škodu.

21. Podľa § 420a ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti za škodu sa ten, kto ju spôsobil, zbaví,
len ak preukáže, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke
alebo vlastným konaním poškodeného.

22. Zodpovednosť prevádzkovateľa nie je zodpovednosťou absolútnou, pretože ustanovenie § 420a
ods. 3 Občianskeho zákonníka formuluje dva liberačné dôvody, preukázaním ktorých sa prevádzkovateľ
môže zbaviť (liberovať) svojej zodpovednosti buď úplne alebo sčasti. Jedným z dôvodov je dôkaz o tom,
že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke. Druhým dôvodom
liberácie prevádzkovateľa je dôkaz o tom, že ku škode došlo vlastným konaním poškodeného. Ak

však je takého konanie poškodeného jedinou príčinou vzniknutej škody, prevádzateľ sa úplne zbaví
zodpovednosti a škodu v celom rozsahu znáša poškodený. Pokiaľ je konanie poškodeného len jednou
z príčin škody a ďalšia príčina spočíva v prevádzkovej činnosti prevádzateľa, znáša poškodený škodu
len pomerne a čiastočne za ňu zodpovedá prevádzateľ.

23. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

24. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce

skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

25. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak
dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutianesie tá strana, ktorá tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy
na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani
povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť

strany konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť
rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu
rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné
podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti strany, ktorá nesplnila povinnosť
označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení podľa § 132 ods. 1 CSP alebo preto, že takáto skutočnosť

nemohla byť preukázaná vôbec).

26. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách konania. Strana, ktorá neoznačí
dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého
rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných
dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich

tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo
pravdivosť skutkových tvrdení strany. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť
strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho
je, že tvrdenie strany nie je preukázané v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé na základe
navrhnutých dôkazov, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie.

27. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením bremena tvrdenia
a dôkazného bremena (preukázania tvrdených skutočností). Zákon stranám ukladá povinnosť tvrdiť
všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je potom určovaný
hypotézou hmotnoprávnej normy, upravujúcej sporný právny pomer strán. Rozdelenie bremena tvrdenia

a dôkazného bremena medzi stranami v spore je závislé na tom, ako vymedzuje právna norma práva
a povinnosti strán. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ
čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno
vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže
dochádzať k jeho prerozdeľovaniu.

28. V danom spore o náhradu škody má žalobkyňa dôkaznú povinnosť preukázať, že žalovaný
zodpovedá za vzniknutú škodu a v konkrétnej výške (preukázať existenciu predpokladov objektívnej
zodpovednosti za škodu podľa § 420a Občianskeho zákonníka). Ak sú tieto skutočnosti preukázané,
žalobca uniesol dôkazné bremeno. Ak sa chce úspešne brániť žalovaný, musí tvrdiť a preukázať

existenciu liberačných dôvodov podľa § 420a ods. 3 Občianskeho zákonníka (resp. tvrdiť a preukázať
iné skutočnosti spochybňujúce nárok žalobkyne).

29. S poukazom na uvedené v odseku 28 odvolací súd poukazuje na to, že svojej zodpovednosti
sa prevádzkovateľ dotknutej činnosti môže v zmysle ust. § 420a ods. 3 Občianskeho zákonníka

zbaviť, len ak preukáže, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v
prevádzke alebo vlastným konaním poškodeného. Žiadne okolnosti, ktoré by bolo možné považovať
za neodvrátiteľnú udalosť, ktorá nemá pôvod v prevádzke, neboli v prebiehajúcom súdnom konaní
žalovaným tvrdené a ani z vykonaných dôkazov zjavne nevyplynuli. Okresný súd sa preto dôvodne
zaoberal otázkou, či je daný ďalší možný liberačný dôvod žalovaného, a to preukázanie okolnosti, že

škoda bola spôsobená vlastným konaním žalobkyne (poškodenej). Tento liberačný dôvod umožňuje
prevádzkovateľovi dotknutej prevádzkovej činnosti zbaviť sa zodpovednosti, či už sčasti alebo úplne,
ak preukáže, že poškodený túto škodu spôsobil úplne alebo čiastočne sám svojím konaním. Platí
pritom, že povinnosť tvrdenia, resp. dôkazné bremeno o existencii liberačných dôvodov spočíva na
prevádzkovateľovi prevádzkovej činnosti. Pričom prevádzkovateľ by mohol zbaviť svojej zodpovednosti

úplne len v prípade, ak by konanie poškodeného bolo jedinou príčinou vzniknutej škody. Za situácie,
kedy k poškodeniu motorového vozidla žalobkyne došlo počas umývania tohto motorového vozidla na
umývacej linke prevádzkovanej žalovaným, kedy za škodu spôsobenú na tomto motorovom vozidle je
objektívne zodpovedný žalovaný v zmysle ust. § 420a Občianskeho zákonníka, je tak výlučne relevantné
zhodnotenie okolnosti, či žalovaný v konaní preukázal existenciu liberačných dôvodov.

30. Odvolací súd sa stotožnil s námietkou žalobkyne označenou v odseku 20, keď ani s poukazom
na výsledky vykonaného dokazovania (kamerový záznam zo dňa 1.10.2019, výpoveď svedka A. D.),
nemožno nateraz prisvedčil záveru okresného súdu, že sa žalovaný sa zbavil úplne zodpovednostiza škodu, keď jedinou príčinou vzniku škody bolo podľa okresného súdu konanie žalobkyne
(uvedením vozidla do pohybu). Záver okresného súdu podľa odvolacieho súdu nezodpovedá výsledkom
vykonaného dokazovania, a to ani s poukazom na kamerový záznam zo dňa 1.10.2019, výpoveď svedka

A. D., keď naďalej zostala sporná skutočnosť, či potom ako sa umývacia linka zastavila, ne/bolo (?)
a v akom rozsahu motorové vozidlo poškodené, keď zároveň bolo nesporné, že motorové vozidlo
žalobkyne bolo dňa 1.10.2019 v prevádzke umývacej linky žalovaného poškodené.

31. S ohľadom na uvedené v odseku 22 v spojení s odsekom 30 odvolací súd konštatuje, že okresný

súd nateraz vec nesprávne právne posúdil, keď mal zjavne za to, že žalovaný uniesol dôkazné bremeno
ohľadom liberačného dôvodu v zmysle § 420a ods. 3 Občianskeho zákonníka, pričom vychádzal
z tvrdenia žalovaného, že umývacia linka fungovala bezchybne, že k poškodeniu vozidla došlo jeho
uvedením do pohybu žalobkyňou a to s poukazom (iba) na kamerový záznam zo dňa 1.10.2019
a výpoveď svedka.

32. V súvislosti s námietkou žalobkyne, že okresný súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku
relevantným spôsobom nevysporiadal s námietkou, že žalovaný bol v súlade s preventívnou
povinnosťou podľa ust. § 415 Občianskeho zákonníka povinný zabezpečiť prevádzku tak, aby k
takejto škode prísť nemohlo, a že s tvrdením, že umývacia linka nespĺňa bezpečnostné predpoklady,
bolo stroho skonštatované, že tieto zostali len v rovine tvrdenia, odvolací súd poukazuje na to, že

poškodený pri uplatňovaní svojho nároku nemusí dokazovať porušenie konkrétnej právnej povinnosti
na strane prevádzkovateľa, ale len to, že škoda bola vyvolaná zvláštnou povahou prevádzkovej
činnosti. Skúmanie, či žalovaný porušil prevenčnú povinnosť podľa ustanovenia § 415 Občianskeho
zákonníkajeirelevantnévovzťahukustanoveniu§420aObčianskehozákonníka.Aplikáciaustanovenia
§ 415 Občianskeho zákonníka prichádza do úvahy len vtedy, ak nie je konkrétna právna úprava,

vzťahujúca sa na konanie, ktorého protiprávnosť sa posudzuje. Pokiaľ postup stanovený právnou
normou bol dodržaný, je aplikácia tohto ustanovenia vylúčená. Porušenie prevenčnej povinnosti,
ktoré znamená zároveň porušenie právnej povinnosti v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka, je
teda jedným zo základných predpokladov všeobecnej zodpovednosti za škodu, založenej na princípe
zavinenia. Uvedené ustanovenie nezakladá totiž samostatnú skutkovú podstatu zodpovednosti za

škodu, ale porušenie tejto povinnosti predstavuje protiprávne konanie, ktoré, ak je príčinou vzniku
škody, znamená vznik zodpovednosti za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka (obdobne NS SR
sp. zn. 5Cdo/1/2010). Zároveň v súvislosti s bezpečnosťou umývacej linky prevádzkovej žalovaným
odvolací súd poukazuje na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 25Cdo/1695/1998, podľa ktorého: „Ak bola škoda
spôsobená vecou použitou pri prevádzkovej činnosti žalovanej, nie je z hľadiska jej zodpovednosti podľa

§ 420a OZ rozhodujúce, či žalovaná vedela, že použitá vec je vadná, prípadne nebezpečná“.

33. S poukazom na vyššie uvedené, bola odvolacia námietka žalobkyne o nesprávnom
právnom posúdení veci (vo vzťahu k liberačnému dôvodu podľa § 420a ods. 3 Občianskeho zákonníka)
súdom prvej inštancie, dôvodná. Odvolací súd preto podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil I. a II. výrok

rozsudku súdu prvej inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie súdu prvej inštancie,
keďže odvolacie konanie nenahrádza konanie pred súdom prvej inštancie.

34. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa §
391 ods. 2 Civilného sporového poriadku, bude opätovne posúdiť žalobou uplatnený nárok s poukazom

na výsledky vykonaného dokazovania s dôrazom na ich vyhodnotenie postupom podľa § 191 CSP a s
poukazom na princíp voľného hodnotenia dôkazov zakotveného v čl. 15 Základných princípov CSP, a to
najmä so sústredením sa na skúmanie liberačného dôvodu podľa § 420a ods. 3 Občianskeho zákonníka
v spojení s ne/unesením dôkazného bremena na strane žalovaného, ako aj odvolacie argumenty
odvolateľky i protistrany, tieto posúdiť z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení

a potom vo veci znova rozhodnúť. V odôvodnení rozhodnutia je rozhodne nevyhnutné uviesť aj citáciu
aplikovaných právnych noriem, vysvetlenie, ktoré zo skutkových zistení odôvodňujú aplikáciu práve
týchto právnych noriem a dostatočnú argumentáciu pri ich výklade. Rozhodnutie je potrebné náležite
v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 Civilného sporého poriadku odôvodniť.

35. Svoj právny záver okresný súd zdôvodní zo zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do
úvahy a stranám konania, dá odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho
právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (porov. rozhodnutia Ústavného súdu napr. sp. zn. II. ÚS
193/06, III. ÚS 198/07).36. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný

význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí
dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je
však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania
(porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu

argumentáciu odvolateľky, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací
súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

37. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie i o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 396
ods. 3 CSP), nakoľko nesprávne rozhodnutie s nutnosťou jeho zrušenia zakladá povinnosť súdu prvej
inštancie rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania.

38. Senát odvolacieho súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).