Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. jún 2023

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Tdo/38/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118011560
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Bargel
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2023:2118011560.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Martina Bargela, sudcov JUDr.
Emila Klemaniča a JUDr. Patrika Príbelského, PhD. na neverejnom zasadnutí konanom 28. júna 2023
v Bratislave, v trestnej veci obvineného Ing. Y. W. o dovolaní menovaného podanom proti rozsudku
Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 6To/49/2020, z 15. júla 2021 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku dovolanie obvineného Ing. Y. W. o d m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trnava, sp. zn. 15T/24/2018, z 2. decembra 2019 bol obvinený Ing. Y. W.
uznaný za vinného zo spáchania zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona,
na skutkovom základe, že:

v čase od 20. júla 2015 do 9. septembra 2015 z nezisteného miesta ako konateľ spoločnosti AGRO

ML, s. r. o., so sídlom Námestie Mládeže 117/27, Veľký Meder, IČO: 46 253 629, vylákal od družstva
s obchodným menom TRITICA - odbytové družstvo, družstvo, peňažné prostriedky výške 29.600,-
Eur, a to tak, že predstieral, že má u skladovateľa Rybárová farma, s. r. o., v obci Šurany - Kostolný
Sek uskladnených pre odberateľa 200 ton sladovníckeho jačmeňa odrody Kango, čo deklaroval aj
vo vystavenom skladiskovom liste č. XX/XXXX M., na základe čoho 20. júla 2015 uzatvoril v mene
spoločnosti AGRO ML, s. r. o,. s družstvom odbytové družstvo, družstvo, kúpnu zmluvu č. XX/XXXX,

pričom pred dodaním jačmeňa vystavil 14. augusta 2015 faktúru č. XXXXXXXX v sume 29.600,- Eur,
ktorú žiadal uhradiť na svoj súkromný účet, pričom túto kúpnu cenu TRITICA - odbytové družstvo,
družstvo, uhradilo 8. septembra 2015 bankovým príkazom zadaným v Trnave, avšak obvinený v
dohodnutej dobe do konca mesiaca november 2015 jačmeň nedodal, ani ho od počiatku dodať
neplánoval, pretože jačmeň nemal vôbec uskladnený, kúpnu cenu zaslanú na svoj súkromný účet po jej
prijatí použil na iné účely, iné prostriedky na zabezpečenie jačmeňa pre kupujúceho nemal k dispozícii,

čoho si bol obvinený od počiatku vedomý, nakoľko majetok spoločnosti AGRO ML, s. r. o., bol blokovaný
v exekučných konaniach, čím spôsobil družstvu TRITICA - odbytové družstvo, družstvo, so sídlom
Hospodárska 53, Trnava, IČO: 36 254 240, škodu vo výške 29.600,- Eur, pričom takto konal napriek
tomu, že bol rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda, sp. zn. 1T/189/2011, z 12. septembra 2012,
právoplatným 12. septembra 2013, odsúdený za zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a)
Trestného zákona.

Za to súd prvého stupňa obvinenému uložil podľa § 221 ods. 3 Trestného zákona s poukazom na §
38 ods. 2, ods. 5 Trestného zákona nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov a
6 (šesť) mesiacov s tým, že podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona ho na výkon trestu odňatia
slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 a
ods. 10 Trestného zákona mu uložil trest zákazu činnosti vykonávať funkciu člena štatutárneho orgánu,

člena dozorného orgánu, vedúceho organizačnej zložky podniku, vedúceho podniku zahraničnej osoby,
vedúceho organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby alebo prokuristu na dobu 3 (tri) roky. Podľa §287ods.1Trestnéhoporiadkusúdmuuložilpovinnosťnahradiťškodupoškodenému-družstvuTRITICA
- odbytové družstvo, družstvo, so sídlom Hospodárska 53, Trnava, IČO: 36 254 240 vo výške 29.600
(dvadsaťdeväťtisícšesťsto) Eur.

Krajský súd v Trnave rozhodujúci na podklade odvolania podaného obvineným rozhodol rozsudkom,
sp. zn. 6To/49/2020, z 15. júla 2021 tak, že zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku o
treste a spôsobe jeho výkonu. Obvinenému Ing. Y. W. uložil podľa § 221 ods. 3 Trestného zákona s
poukazom na § 38 ods. 2 Trestného zákona nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri)

roky a 6 (šesť) mesiacov s tým, že podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona ho na výkon trestu
odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 61 ods. 1,
ods. 2 Trestného zákona mu uložil trest zákazu činnosti vykonávať funkciu člena štatutárneho orgánu,
člena dozorného orgánu, vedúceho organizačnej zložky podniku, vedúceho podniku zahraničnej osoby,
vedúceho organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby alebo prokuristu na dobu 3 (tri) roky.

Proti rozsudku krajského súdu podal obvinený vlastnoručne napísané dovolanie (č. l. 710 a nasl. spisu),
a to z dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. f) Trestného poriadku. V predmetnom dovolaní uviedol, že
v mene firmy podal konateľ firmy TRITICA - odbytové družstvo 17. decembra 2015 podanie ako aj
ďalšie podania, v ktorých absentuje výslovný súhlas poškodeného podľa § 9 ods. 1 Trestného poriadku.
Podľaobvinenéhotuabsentujepoučenie,resp.vyrozumeniedanéhosubjektu,atedaabsentujezákonný

postup, čo je vymedzené aj v § 211 Trestného poriadku. V ďalšej časti obvinený poukázal na nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 792/2014 body 13.8 - 14. Podľa obvineného je celý
vyšetrovací postup nadmerne zmätočný a nezodpovedá hlavným zásadám, na ktorých je trestná politika
štátu postavená. Bolo preto nevyhnutné postupovať aj v zmysle § 2 ods. 10, ods. 12 Trestného poriadku
tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nebudú dôvodné pochybnosti a v rozsahu potrebnom na

rozhodnutie s rovnakou starostlivosťou objasňovať okolnosti svedčiace v prospech ako aj v neprospech.
Poukázal aj na rozhodnutie R 46/1963. Ďalej uviedol, že bolo nevyhnutné aplikovať zásadu in dubio
pro reo, nakoľko sú tu pochybnosti, ktoré neboli vôbec odstránené. Obvinený tiež citoval právny názor
uvedený v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5To/20/2010, z 25. novembra 2010
s. 4 a 6 a na porovnanie uviedol m. m. I. ÚS 211/2012, III. ÚS 90/215, ZNaU č. 39/2015 a IV. ÚS 511/2020

bod 24.
Obvinený navrhol zrušiť rozsudok okresného súdu ako aj rozsudok krajského súdu, nakoľko bol
porušený zákon v neprospech § 9 ods. 1, § 211 Trestného poriadku a navrhol tiež, aby trovy konania
znášal štát.

Opatrením Okresného súdu Trnava, sp. zn. 15T/24/2018, zo 7. decembra 2021 bol obvinenému
ustanovený obhajca Mgr. Michal Lyso (č. l. 721 spisu), ktorý podal v mene obvineného Ing. Y. W.
dovolanie (č. l. 729 a nasl. spisu), a to z dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. f) a písm. i)
Trestného poriadku.

Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. f) Trestného poriadku poukázal na znenie
zákona podľa § 46 ods. 1, § 46 os. 3 a § 48 ods. 3 Trestného poriadku. Ďalej uviedol: ,,V prípravnom
konaní vedenom na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru Trnava pod sp. zn. č.: ČVS:ORP-1677/2-
VYS-TT-2015, v ktorom bolo začaté trestné stíhanie „vo veci" 29. februára 2016 a v ktorom uznesením
o vznesení obvinenia z 8. augusta 2017 bol Ing. Y. W. obvinený zo spáchania úverového podvodu,

bolo poškodeným družstvo TRITICA - odbytové družstvo, družstvo, Hospodárska 53, 917 01 Trnava,
IČO: 36 254 240, zapísané v obchodnom registri Okresného súdu Trnava, odd.: Dr, vl. č.: XXXXX/T.
Podľa verejne prístupného zápisu v obchodnom registri je štatutárnym orgánom družstva TRITICA -
odbytové družstvo, družstvo predseda družstva. V období od 10. decembra 2015 túto funkciu až dodnes
vykonáva pán H. G., bytom M.. Y., M.. F. F.. XX XX G. XXXXXX, L.. Teda počas celého konania ...

bol štatutárnym orgánom pán H. G.. Napriek tejto skutočnosti konal vyšetrovateľ (a neskôr aj súd) s
inou osobou, ktorá nebola štatutárnym orgánom poškodeného (napr. 17. januára 2016 upovedomoval
vyšetrovateľIng.V.N.ozačatítrestnéhostíhaniavo vecipodvodu,hocitenvtomčasenebolštatutárnym
orgánom poškodeného). Okrem toho, že v tom čase mala byť táto skutočnosť vyšetrovateľovi známa
vzhľadom na zápis v obchodnom registri, aj zo záväzného pokynu prokurátora založeného v spise a

datovaného 25. augusta 2017 vyplýva, že (bod 7) ak sa osoba Ing. V. N. alebo iná osoba nepreukáže
poverením poškodenej spoločnosti, má byť spracovaný podnet o právnu pomoc za účelom výsluchu
H. G. v postavení svedka poškodeného. V spise na potom nachádza záväzný pokyn prokurátora z
29. januára 2018, v ktorom bol vyšetrovateľ žiadaný (bod 1), aby obratom predložil podnet na podanienávrhu podľa § 48 ods. 3 Trestného poriadku na ustanovenie opatrovníka poškodenému družstvu a tiež
je tu uvedené, že vyšetrovateľ má doložiť „písomnosti preukazujúce, že po zmene štatutárneho orgánu
nový konateľ reálnu činnosť nevykonáva". Následne 18. februára 2018 uznesením, sp. zn. 6Tp/6/2018,

ustanovil súd poškodenému opatrovníka a ďalej bolo konané len s opatrovníkom. Súd svoje rozhodnutie
odôvodnil len tým, že súčasný konateľ žije mimo územia Slovenskej republiky, a preto mal za to, že
táto osoba je „nezastihnuteľná" a činnosť „reálne nevykonáva". Zo súdneho spisu nie je zrejmé, prečo v
obdobímedzi25.augustom2017a29.januárom2018došlokzmenenázoruOČTKnanutnosťvýsluchu
H. G., keď najskôr bol daný pokyn túto osobu vypočuť za využitia právnej pomoci a neskôr bol daný

pokyn túto osobu nevypočúvať a zabezpečiť písomnosti, ktoré preukazujú, že H. G. nevykonáva „reálnu
činnosť" (bez vysvetlenia, čo znamená, že nový konateľ nevykonáva reálnu činnosť). Podotýkame, že
H. G. má v obchodnom registri Slovenskej republiky zapísanú adresu (M.. Y., M.. F. F.. XX XX, G.
XXXXXX, L.), na ktorú mu ale zrejme orgány činné v trestnom konaní žiadne zásielky nezasielali a o
jeho výsluch sa zrejme ani nepokúsili. Podotýkame, že Slovensko aj Rumunsko sú členské štáty EU a
justičná spolupráca v trestných veciach je v porovnaní s inými krajinami podstatnej jednoduchšia".

Podľa obvineného bol poškodenému ustanovený opatrovník v rozpore s § 48 ods. 3 Trestného poriadku
a má za to, že počas prípravného konania a aj konania pred súdom nebolo konané s poškodeným, ale
s inou osobou a poškodeným nebol udelený súhlas k trestnému stíhaniu.
Vo vzťahu k základným zásadám konania oficiality a legality obvinený uviedol, že možno týmto
priradiť spoločného menovateľa predstavujúceho obligatórnu výnimku z ich zákonnej dikcie, ktorým

je neprípustnosť trestného stíhania vymedzená v § 9 Trestného poriadku. V citovanom ustanovení
Trestného poriadku sú vymedzené dôvody, ktoré predstavujú obligatórnu prekážku uplatňovania zásady
oficiality a zásady legality v trestnom konaní. Jedným z týchto dôvodov je aj neudelenie, resp. späťvzatie
súhlasu poškodeného v prípadoch, ak sa takýto súhlas na začatie a následné vedenie trestného stíhania
vyžaduje. Podľa § 9 ods. 1 písm. f) Trestného poriadku je totiž trestné stíhanie neprípustné ,,ak je trestné

stíhanie podmienené súhlasom poškodeného a nebol súhlas daný, alebo bol vzatý späť". Obvinený z
uvedených dôvodov zastáva názor, že neudelenie, resp. späťvzatie súhlasu poškodeného s trestným
stíhaním predstavuje súkromné prelomenie zásady oficiality a zásady legality v trestnom konaní, keďže
dispozíciastrestnýmstíhanímjezasplneniaurčitýchhmotnoprávnychaprocesnýchpodmienokzverená
do rúk osobe odlišnej od orgánov verejnej moci, tzn. súkromnoprávnemu subjektu trestného konania. V

rámci predmetného trestného stíhania následkom toho, že neboli riadnym spôsobom zistené skutočnosti
potrebnékposúdeniumožnostiaplikácie§211Trestnéhoporiadku,atedanáslednenebolanizákonným
spôsobomvyžiadanýodpoškodenéhosúhlasstrestnýmstíhanímpodľauvedenéhoustanovenia,keďby
tento vzhľadom na znenie tohto ustanovenia bol potrebný, nebol potom ani udelený súhlas poškodeného
k trestnému stíhaniu a toto bolo vedené v rozpore s uvedeným ustanoveniami a tiež v rozpore s § 9 ods.

1 písm. f) Trestného poriadku.
Vo vzťahu k náhrade škody, na ktorú obvineného zaviazal okresný súd vo svojom rozhodnutí, obvinený
uviedol, že tento nárok na náhradu škody nebol uplatnený v súlade s § 46 ods. 3 Trestného poriadku, keď
právo uplatniť si náhradu škody patrí len poškodenému (a keďže s týmto orgány činné v trestnom konaní
nekonali, nárok na náhradu škody si ani neuplatnil). Okrem toho pochybenie spočívajúce v nevypočutí

skutočného štatutárneho orgánu mohlo mať vplyv na výrok o náhrade škody aj preto, že obvinený
preukázal, že uhradil sumu 29 600,- Eur 19. februára 2019 k rukám Mgr. Z., ktorý tvrdil, že koná v mene
poškodeného. Ak by bol poškodený riadne vypočutý ako poškodený a túto skutočnosť potvrdil, musel by
súddospieťkzáveru,žepohľadávkazaniklaanebolobyjumožnépriznaťduplicitnevadhéznomkonaní.
Pokiaľ súd v odôvodnení prvostupňového rozsudku uviedol, že Mgr. Z. nebol štatutárnym orgánom

poškodeného k inkasu pohľadávky splnomocnený, toto konštatovanie nemá oporu vo vykonanom
dokazovaní, pretože najmenej v období od vzniku funkcie H. G. až do úhrady sumy 29 600,- Eur do rúk
Mgr. Z. (t. j. od 10. decembra 2015 - 19. februára 2019) nebola otázka splnomocnenia Mgr. Z. k inkasu
pohľadávok predmetom dokazovania (pri výsluchu Mgr. Z. dokonca tento uviedol, že v určitom období
bol Ing. N. splnomocnený k vymáhaniu pohľadávok). Obvinený tiež podotkol, že k porušeniu zákona

došlo aj tým, že opatrenie, ktorým bol do konania pribratý opatrovník poškodeného, nebolo obvinenému
doručené a o vyššie uvedených skutočnostiach sa dozvedel až po skončení trestného stíhania.
Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku obvinený uviedol, že
odvolací súd vo svojom rozhodnutí nesprávne aplikoval kogentné hmotnoprávne ustanovenia o treste, a
to pokiaľ ide o aplikáciu § 34, § 43 a § 44 Trestného zákona, keď odvolací súd mal zrušiť nielen rozsudok

Okresného sud Trnava, sp. zn. 15T/24/2018, z 2. decembra 2019, ale aj trestný rozkaz Okresného súdu
Lučenec sp. zn. 22T/56/2021, z 24. mája 2021 a zároveň upustiť od uloženia ďalšieho trestu podľa
§ 44 Trestného zákona (v krajnom prípade rozhodnúť o treste za oba skutky súhrnným trestom). S
poukazom na § 18 Trestného poriadku sa obvinený domnieva (O všetkých trestných činoch toho istéhoobvineného a proti všetkým obvineným, ktorých trestné činy spolu súvisia, sa môže vykonať spoločné
konanie, ak to zrejme nebude brániť ukončeniu veci v primeranej lehote) a s poukazom na absorpčnú
zásadu pri ukladaní trestu, že došlo k nesprávnemu použitiu hmotnoprávneho ustanovenia § 34, § 42

ods. 2 a § 44 Trestného zákona a k naplneniu dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného
poriadku. Týmto postupom toto porušenie zákona zásadne ovplyvnilo postavenie obvineného, pretože
mu uvedeným trestným rozkazom a dovolaním napadnutým rozsudkom krajského súdu v spojení s
rozsudkom okresného súdu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov a 4 (štyroch
mesiacov) mesiacov (OS Lučenec) plus 4 (štyri) roky a 6 (šesť) mesiacov (KS Trnava), t. j. spolu 6 rokov

a 10 mesiacov. Aj keď výkon trestu uloženého Okresným súdom Lučenec bol odložený na skúšobnú
dobu 4 (štyri) roky, je potrebné prihliadnuť k tomu, že sa do skúšobnej doby nezapočítava doba výkonu
nepodmienečného trestu, a teda hypoteticky by v prípade vykonania trestu odňatia slobody uloženého
Krajským sudom v Trnave a neosvedčenia sa obvineného v podmienečnom odsúdení Okresným súdom
Lučenec, mohol byť obvinený potrestaný nepodmienečným trestom odňatia slobody v trvaní 6 (šesť)
rokov a 10 (desať) mesiacov, čo by podľa názoru obvineného bol trest neprimeraný a nezohľadňujúci

zákonné kritériá ukladania trestu podľa § 34 Trestného zákona.
Obvinený ďalej uviedol, že je prvýkrát vo výkone trestu odňatia slobody, je vo veku 72 rokov (v prípade
výkonulenspomenutéhotrestuodňatiaslobodyuloženéhokrajskýmsúdombymalpriprepustenítakmer
77 rokov) a tiež na to, že uhradil sumu 29 600,- Eur, nedošlo ani k žiadnemu jeho obohateniu. Takto sa
javí byť uložený trest celkom neprimeraným najmä osobe páchateľa, jeho pomerom a možnosti jeho

nápravy.
Obvinený tiež poukázal na svoju argumentáciu z 8. novembra 2021 a na odôvodnenie rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5Tdo/25/2019, zo 4. júna 2019 a sp. zn. 1Tost/22/2015,
z 15. júla 2015.
Záverom dovolania navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, že rozsudkom

Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 6To/49/2020, z 15. júla 2021, bol z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1
písm. f) a písm. i) Trestného poriadku porušený zákon v ustanovení § 34 ods. 1 a 3, § 42, § 44 Trestného
zákona a v konaní, ktoré mu predchádzalo v ustanovení § 9 ods. 1 písm. f) , § 18, § 48 ods. 3, § 211
ods. 1, § 212 ods. 1, § 321 ods. 1 písm. d), § 322 ods. 3 Trestného poriadku v neprospech obvineného.
Zároveň, aby zrušil dovolaním napadnutý rozsudok a rozsudok súdu prvého stupňa ako aj všetky ďalšie

rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo
zrušením,stratilipodkladazároveň,abyOkresnémusúduTrnavaprikázal,abyvecvpotrebnomrozsahu
znovu prerokoval a rozhodol.

Prokurátor sa k podanému dovolaniu vyjadril (č. l. 741 a nasl. spisu) v podstate tak, že: ,,K dovolaciemu

dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. f) Trestného poriadku je potrebné uviesť, že tento v žiadnom prípade
nemôže byť naplnený, pretože súhlas poškodeného v zmysle § 211 Trestného poriadku sa vyžaduje
len v prípade, ak ide o trestné stíhanie proti tomu, kto je vo vzťahu k poškodenému osobou, voči
ktorej by mal poškodený ako svedok, právo odoprieť výpoveď. Takéto právo svedka je vyjadrené v
prípadoch podľa § 130 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku. Medzi poškodeným a obvineným však

žiaden príbuzenský alebo obdobný vzťah predpokladaný označenými ustanoveniami nejestvoval, a
preto súhlas poškodeného v zmysle § 211 potrebný nebol. Nad rámec potreby možno uviesť, že
poškodenejspoločnostibolopatrovníkustanovenýprávoplatnýmuznesenímjednaksudcupreprípravné
konanie, sp. zn. 6Tp/6/2018, z 18. februára 2018, resp. následne pri ustanovení nového opatrovníka
aj uznesením predsedu senátu, sp. zn. 15T/24/2018, z 30. júla 2019. Predmetné uznesenia neboli

napadnuté sťažnostnou a boli riadne a presvedčivo odôvodnené, a to s poukazom na to, že konateľ
poškodenej spoločnosti (pozn. jedná sa o osobu konateľa s evidovaným pobytom v zahraničí, ktorý bol
vymenovaný až po dokonaní skutku) reálnu činnosť nevykonával, pričom nezabezpečoval ani základný
administratívny chod spoločnosti či preberanie zásielok, v dôsledku čoho bola poškodená spoločnosť
na adrese jej sídla evidovaného v obchodnom registri nezastihnuteľná. Takéto ustanovenie opatrovníka

pre výkon práva poškodeného bolo realizované v súlade so zákonom. Súčasne je potrebné trvať na
tom, že prípadný prieskum správnosti tohto postupu súdu je celkom nadbytočný, pretože tento nemohol
ovplyvniť materiálne postavenie dovolateľa.
Ďalší dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku nemôže byť taktiež
naplnený. Dovolateľ formálne namieta nesprávne použitie hmotnoprávneho ustanovenia týkajúceho sa

rozhodnutia o treste, v skutočnosti však netvrdí, že by súd použil niektoré ustanovenie nesprávne, ale
naopak tvrdí, že súd nepoužil ustanovenia § 42 ods. 1 Trestného zákona a § 44 Trestného zákona,
ktoré podľa jeho názoru použiť mal. Odhliadnuc od toho, že súčasná aplikácia označených ustanovení
je vylúčená (pretože súd buď ukladá súhrnný trest podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona alebo od jehouloženia podľa § 44 Trestného zákona upúšťa), v danom prípade v žiadnom prípade neboli splnené
podmienkyaninaukladaniesúhrnnéhotrestuaninaupustenieodjehouloženia.Súhrnnýtrestsaukladá,
ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený

odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, t. j. musí sa jednať o zbiehajúcu trestnú činnosť, resp.
o viacčinný súbeh trestných činov. V posudzovanom však bol Ing. Y. W. odsúdený trestným rozkazom
Okresného súdu Lučenec, sp. zn. 22T/56/2021, z 24. mája 2021 za trestný čin spáchaný v období od
21. októbra 2020 do 22. októbra 2020, t. j. po vyhlásení a oznámení rozsudku Okresného súdu Trnava,
č. k. 15T/24/2018 - 346, z 2. decembra 2019, a teda sa nejednalo o zbiehajúcu trestnú činnosť, ale o

nepravú recidívu, kedy uloženie súhrnného trestu do úvahy neprichádzalo, ale bolo nevyhnutné uložiť
dva samostatné tresty".
Prokurátor navrhol, aby dovolací súd odmietol dovolanie podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku,
pretože je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Trestného poriadku.
Obvinený vo vyjadrení k vyjadreniu okresnej prokuratúry z 24. februára 2022. Uviedol, že názor
prokurátora vo vzťahu k § 211 ods. 1 Trestného poriadku v spojení s § 130 Trestného poriadku je

nesprávny, nakoľko podľa § 211 ods. 1 Trestného poriadku vyplýva, že v prejednávanej veci súhlas
poškodeného na začatie alebo pokračovanie v trestnom stíhaní bol potrebný. Vo vzťahu k námietke
prokuratúry proti obvineným uvádzaným dovolacím dôvodom podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného
poriadku obvinený zotrval na argumentácií uvedenej v dovolaní. Opätovne poukázal na znenie § 42 ods.
1 Trestného zákona a § 44 Trestného zákona, § 18 Trestného poriadku, § 34 ods. 1, ods. 4 Trestného

zákona a § 50 ods. 1 Trestného zákona. V ostatnom poukázal na podané dovolanie.

+ + +

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku) pred vydaním

rozhodnutia o dovolaní skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie
bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu [§ 368 ods. 2 písm. h) Trestného poriadku], bolo podané
prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Trestného poriadku), osobou oprávnenou na podanie dovolania
[§ 369 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku], v zákonnej lehote (§ 370 ods. 1 Trestného poriadku), na
súde, ktorý rozhodol v prvom stupni (§ 370 ods. 3 Trestného poriadku), spĺňa obligatórne obsahové

náležitosti dovolania (§ 374 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku), že obvinený pred podaním dovolania
využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok (§ 372 ods. 1 Trestného poriadku) a zistil, že
dovolanie obvineného nie je dôvodné, nakoľko dovolacie dôvody, na ktoré obvinený poukazuje, nie sú
splnené.

Podľa § 371 ods. 1 písm. f) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak trestné stíhanie bolo
vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje.

Podľa § 211 ods. 1 Trestného poriadku, trestné stíhanie pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa §
157 a § 158, ohrozovania pohlavnou chorobou podľa § 167, neposkytnutia pomoci podľa § 177 a §

178, porušovania domovej slobody podľa § 194, ochrany súkromia v obydlí podľa § 194a, porušovania
tajomstva prepravovaných správ podľa § 196 a § 197, krádeže podľa § 212, sprenevery podľa § 213,
neoprávneného užívania cudzej veci podľa § 215, neoprávneného používania cudzieho motorového
vozidla podľa § 216 a § 217, neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru
podľa § 218, neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí

alebo inej platobnej karty podľa § 219, podvodu podľa § 221, podielnictva podľa § 231 a § 232, úžery
podľa§235,zatajeniavecipodľa§236,porušovaniapovinnostíprisprávecudziehomajetkupodľa§237
a§238,poškodzovaniaveriteľapodľa§239,zvýhodňovaniaveriteľapodľa§240,poškodzovaniacudzej
veci podľa § 245 a § 246, poškodenia a zneužitia záznamu na nosiči informácií podľa § 247, porušovania
autorského práva podľa § 283, krivého obvinenia podľa § 345, nebezpečného prenasledovania podľa §

360a, ohovárania podľa § 373, poškodzovania cudzích práv podľa § 375 Trestného zákona proti tomu,
kto je vo vzťahu k poškodenému osobou, voči ktorej by mal poškodený ako svedok právo odoprieť
výpoveďakoajpretrestnýčinopilstvapodľa§363,akinakvykazujeznakyskutkovejpodstatyniektorého
z týchto trestných činov, možno začať a v už začatom trestnom stíhaní pokračovať iba so súhlasom
poškodeného. Ak je poškodených jedným skutkom niekoľko, stačí súhlas len jedného z nich.

Ustanovenie § 211 ods. 1 a nasl. Trestného poriadku je v spojení s obvineným uplatňovaným dovolacím
dôvodom podľa § 371 ods. 1 písm. f) Trestného poriadku potrebné podľa uznesenia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, sp. zn. 1Tdo/27/2020, z 11. novembra 2020, vykladať tak, že ide o prelom dozásady legality a oficiality (§ 2 ods. 5 a 6 Trestného poriadku), pre splnenie ktorého zákon požaduje
súčasné (kumulatívne) splnenie nasledujúcich podmienok:

a) záujem poškodeného, ktorý má blízky vzťah k páchateľovi trestného činu označeného v § 211 ods. 1
Trestného zákona na potrestaní práve tohto páchateľa, pričom tento záujem je čo do intenzity rovnaký
s právom odoprieť vypovedať proti takej osobe podľa § 130 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku - teda
právom poškodeného vyjadreným ako jeho záujem netrestať takého páchateľa, ktorého trestný postih
by pre poškodeného právom predstavoval vlastnú ujmu,

b) musí ísť o niektorý z taxatívne uvedených trestných činov tak, ako sú tieto presne označené v § 211
ods. 1 Trestného zákona a napokon

c) nesmie ísť o trestný čin, ktorým bola spôsobená smrť alebo poškodeným je štát, obec, vyšší územný
celok, právnická osoba s majetkovou účasťou štátu alebo právnická osoba, ktorá hospodári s verejnými

financiami.

Vo vzťahu k vyššie uvedenému možno uviesť, že základ inštitútu súhlasu poškodeného spočíva v
tom, že trestné stíhanie môže byť začaté a už v začatom trestnom stíhaní možno pokračovať len so
súhlasom poškodeného, pričom sa to týka len taxatívne ustanovených trestných činov. Ide o naplnenie

hmotnoprávnej podmienky. Ďalšou podmienkou pre uplatnenie práva poškodeného súhlasiť s trestným
stíhaním je, že musí ísť o trestné stíhanie voči osobe, ktorá je vo vzťahu k osobe poškodenej takou
osobou,vočiktorejmáprávoodoprieťvýpoveď.Sútopríbuznívpriamomrade(predkoviaapotomkovia),
súrodenci, osvojitelia, osvojenci, manžel, druh a taktiež voči iným osobám v rodinnom alebo obdobnom
pomere, ktorých ujmu by poškodená osoba pociťovala ako vlastnú (napr. švagrovstvo). Ide o naplnenie

procesnoprávnej podmienky.

Vo vzťahu k obvineným namietanému ustanoveniu opatrovníka poškodenému dovolací súd uvádza
nasledovné. Poškodenej spoločnosti TRITICA - odbytové družstvo, bol uznesením Okresného súdu
Trnava, sudcom pre prípravné konanie ustanovený opatrovník, sp. zn. 6Tp/6/2018, z 18. februára 2018

(č. l. 44 vyšetrovacieho spisu) a následne uznesením Okresného súdu Trnava, predsedom senátu
ustanovený opatrovník, sp. zn. 15T/24/2018, z 30. júla 2018 (č. l. 302 spisu). V prípravnom konaní si
obvinený predmetnú zásielku neprevzal a najvyšší súd môže konštatovať aj jeho celkovú pasivitu vo
vzťahu k úkonom vyšetrovania. V konaní pred súdom predmetné uznesenie mu bolo riadne doručené.
Uvedené uznesenia boli riadne odôvodnené a ani jedno z nich nebolo napadnuté sťažnosťou napriek

jej prípustnosti.

S poukazom na uvedené najvyšší súd nezistil naplnenie dôvodu dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. f)
Trestného poriadku. Preto v tejto časti argumentáciu obvineného odmietol ako nedôvodnú.

Podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak je rozhodnutie založené na
nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho
ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

K dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku najvyšší súd poznamenáva, že

v rámci dovolacieho konania nie je prípustné preskúmavať správnosť a úplnosť zisteného skutku [veta
za bodkočiarkou § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku], ak dovolanie nepodal minister spravodlivosti
podľa § 371 ods. 3 Trestného poriadku. Skutkový stav môže najvyšší súd hodnotiť len z toho hľadiska,
či skutok alebo iné okolnosti skutkovej povahy boli správne právne posúdené, to znamená, či boli
právne kvalifikované v súlade s príslušnými ustanoveniami hmotného práva. Preto nemožno preverovať

úplnosť vykonaného dokazovania a správnosť hodnotenia jednotlivých dôkazov, nakoľko toto sú otázky
upravené normami procesného práva, nie hmotným právom. Uvedený záver zodpovedá skutočnosti,
že dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom a rozhoduje o ňom najvyšší súd už v tretej
inštancii, kde nemožno znovu vytvárať, či meniť skutkové zistenia. S ohľadom na to nemôže najvyšší súd
spochybňovať skutkové zistenia, prehodnocovať vykonané dôkazy a ich hodnotenie vykonané súdmi

nižších stupňov.

V rámci tohto dovolacieho dôvodu je potrebné uviesť, že pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia o jeho
existencii je dovolací súd vždy viazaný konečným skutkovým zistením (skutkovými závermi), ktoré voveci urobili súdy prvého a druhého stupňa, teda dôvodom dovolania nemôžu byť nesprávne skutkové
zistenia, čo je zrejmé z dikcie § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, veta za bodkočiarkou. (to neplatí
len pre posúdenie dôvodnosti dovolania ministra spravodlivosti podané podľa § 371 ods. 3 Trestného

poriadku).

Vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi nižších stupňov môže obvinený v dovolaní uplatňovať
len námietky hmotno - právneho charakteru, nikdy nie námietky skutkové. Za skutkové sa pritom
považujú tie námietky, ktoré smerujú proti skutkovým zisteniam súdov, proti rozsahu vykonaného

dokazovania, prípadne proti hodnoteniu dôkazov súdmi nižších stupňov - ich posudzovanie je
dominanciou konania odvolacieho súdu. Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a
jeho skutkové závery môže doplňovať alebo korigovať len odvolací súd. Správnosť a úplnosť skutkových
zistení dovolací súd nemôže posudzovať, pretože nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy (ak
dovolanie nepodal minister spravodlivosti) bez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní sám vykonávať.

V dôsledku uvedeného potom ani námietka nesprávnosti skutkových zistení, námietka proti spôsobu a
rozsahuvykonanéhodokazovania,prípadnenesúhlasstým,akosúdhodnotilvykonanédôkazy,nemôžu
zakladať žiadny z dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku.

Podstatou správnej právnej kvalifikácie je, že skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní bol

subsumovaný (podradený) pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone.
Len opačný prípad (nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371
ods. 1 písm. i) Trestného poriadku.

Obvinený vo vťahu k uvedenému dovolaciemu dôvodu namieta, že súd nepoužil § 42 ods. 1 Trestného

zákona (Ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa
vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa zásad na uloženie
úhrnného trestu) a § 44 Trestného zákona (Súd upustí od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 alebo od
uloženia ďalšieho trestu podľa § 43, ak pokladá trest uložený skorším rozsudkom na ochranu spoločnosti
a nápravu páchateľa za dostatočný) a použiť ich mal.

Uvedené v predmetnom konaní nie je možné aplikovať, nakoľko obvinený Ing. Y. W. bol odsúdený
trestným rozkazom Okresného súdu Lučenec, sp. zn. 22T/56/2021, z 24. mája 2021, právoplatným 10.
júna 2021, pre trestný čin spáchaný od 21. októbra 2020 do 22. októbra 2020. Rozsudok Okresného
súdu Trnava, sp. zn. 15T/24/2018, je z 2. decembra 2019 pre trestný čin spáchaný od 20. júla 2015 do 9.
septembra 2015, právoplatný 15. júla 2021 (rozhodnutie, ktoré predchádzalo dovolaním napadnutému

rozhodnutiu odvolaciu súdu). Pri premietnutí priebehu rozhodovania na pomyslenú časovú os je
zistiteľné, že sa nejednalo o zbiehajúcu trestnú činnosť a bolo preto potrebné uložiť dva samostatné
tresty. Skutok uvedený vo vyššie citovanom trestnom rozkaze okresného súdu (sp. zn. 22T/56/2021) bol
spáchaný v období po vyhlásení a oznámení rozsudku Okresného súdu Trnava, sp. zn. 15T/24/2018, z
2. decembra 2019 (tzv. nepravá recidíva). Vzhľadom na to je výrok o treste z rozsudku Krajského súdu

v Trnave z 15. júla 2021 v súlade s hmotnoprávnymi ustanoveniami Trestného zákona.

Z uvedeného vyplýva, že najvyšší súd v trestnej veci obvineného nezistil ani naplnenie dovolacieho
dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku.

Vzhľadom na to rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.