Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. jún 2023

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K2-26C/30/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7221206692
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Vargová

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2023:7221206692.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Annou Vargovou v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, s

trvalým pobytom C. A. D. XX, XXX XX E., D. F., zastúpenej: JUDr. Jolana Fuchsová, advokátka, so
sídlom v Košiciach, Štúrova č. 20, proti žalovanej: G. H. I., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom J. D.
XXX o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovanej k nehnuteľnosti zapísanej Okresným
úradom Košice, katastrálny odbor pre katastrálne územie K., obec H. – L., E. H. B., na LV č. XXXXX,
a to bytu č. 11 nachádzajúceho sa na 3. poschodí bytového domu na ulici Ľudová č. 18,20 v Košiciach,
vchod č. 20, súpisné číslo XXX, postaveného na parcele č. 389 a 390, vrátane prislúchajúceho

spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 209/10
000 k celku a
p r i k a z u j e ju do výlučného vlastníctva žalovanej za náhradu.

II. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobkyni z titulu vyporiadania podielového spoluvlastníctva sumu
vo výške 25.350,- € v lehote 90 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou na tunajší súd 6.9.2021 sa žalobkyňa domáhala, aby súd zrušil a vyporiadal
podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXXX vedená pre obec H. – L.,
katastrálne územie K., byt č. 11, nachádzajúci sa na 3.p., vo vchode 20 bytového domu, na adrese M.
XX, XX, N. D. XXX, na parcele č. 389 a 390, podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel na pozemku o veľkosti 209/10 000 vo veľkosti podielov
pre žalobkyňu 1 a pôvodne žalovaného (O. G. G.) 1 vo vzťahu k celku. V odôvodnení žaloby uviedla,
že nechce zostať v spoluvlastníctve s pôvodne žalovaným predovšetkým z dôvodu, že sa zdržiava

v Českej republike a nemá v úmysle byt užívať pre svoju vlastnú potrebu. So žalovaným sa pokúsila
dohodnúť, no neúspešne. Nehnuteľnosť nie je dostatočne možné deliť, je možné ju prikázať jednému
zo spoluvlastníkov, prípadne nariadiť predaj a rozdelenie výnosu. Žalobkyňa teda navrhla zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXXX prikázaním do
výlučného vlastníctva pôvodne žalovaného s povinnosťou, aby jej nahradil na vyrovnanie podielu sumu
tak, ako vyplynie zo znaleckého posudku, v lehote 1 mesiaca od vyhlásenia rozsudku. V prípade, ak by
pôvodne žalovaný s takýmto návrhom nesúhlasil navrhla, aby súd nariadil predaj nehnuteľnosti a výnos

z predaja rozdelil pre každú zo strán po polovici.

2. Pôvodne žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe súdu doručenom dňa 7.12.2021 uviedol, že
k dohode medzi stranami nedošlo preto, že žalobkyňa žiadala vyplatiť sumu 40 000 € napriekspracovanému znaleckému posudku v dedičskom konaní, na základe ktorého bola nehnuteľnosť
ohodnotená na sumu 36 600 €. Žalovaný ďalej tvrdí, že žalobkyni ponúkol 7 rôznych možností
vyporiadania dedičstva, pričom preferoval možnosť prepísať nehnuteľnosť na všetky vnúčatá nebohého

poručiteľa v primeranom pomere. Bola to aj posledná vôľa otca žalovaného. On o túto nehnuteľnosť
nemal záujem z princípu. Pôvodne žalovaný ďalej uvádza, že sám o nehnuteľnosť nemá záujem
a žalobkyňa sa mu odmietla ospravedlniť po tom, ako ho pourážala, tak sa rozhodol previesť podiel
na svoju dcéru kúpnou zmluvou zo dňa 2.8.2021. Dcéra byt vypratala a v súčasnosti ho rekonštruuje.
Plánuje ho užívať, nakoľko si plánuje založiť rodinu a zároveň musí vyplatiť svojich 4 súrodencov.

3. Podaním doručeným súdu dňa 11.1.2022 navrhla žalobkyňa pripustiť zmenu na strane žalovaného
s poukázaním na to, že vlastníčkou polovice bytu je G. H. G., nar. XX.X.XXXX. Žalobkyňa sa ďalej
vyjadrila k vyjadreniu žalovaného a uviedla, že žalovaný nikdy nemal záujem sa s ňou dohodnúť. Ďalej
sa žalobkyňa vo vyjadrení venuje rodinným sporom, ktoré však s prejednávanou vecou bezprostredne
nesúvisia.

4. Uznesením sp. zn. 26C/30/2021-45 zo dňa 12.1.2022 súd pripustil zmenu na strane žalovaného
tak, že namiesto pôvodne žalovaného O. G. G. do konania vstúpila ako nová žalovaná G. H.
G., v súčasnosti Főldešová, uznesenie nadobudlo právoplatnosť 10.3.2022. Proti uzneseniu podala
nastupujúca žalovaná sťažnosť doručenú 31.1.2022, o ktorej rozhodol súd tak, že sťažnosť zamietol.

Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 10.3.2022.

5. Súd nariadil dokazovanie výsluchom žalovanej strany, listinnými dôkazmi čiastočným výpisom z listu
vlastníctva č. XXXXX, okres Košice II, obec H. – L., katastrálne územie K., Znaleckým posudkom č.
52/2021, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil:

6.Podľavýpisuzkatastranehnuteľnosti,čiastočnývýpiszLVč.XXXXXkdátumuvyhotovenia26.7.2021
sú ako vlastníci nehnuteľnosti parcely reg. „C“ parcelné číslo 389 o výmere 200 m2, a parcelné číslo
390 o výmere 198 m2, zastavaná plocha a nádvorie a stavby súpisné číslo XXX na parcele 389 a 390
bytový dom M. XX, XX, vedení G. G. a A. B., F. G., každý v podiele 1, titulom nadobudnutia Z3962/2021,

uznesenie OS Košice II 24D/64/2021-57, Dnot 32/2021-č. zmeny 2801/2021. Na nehnuteľnosti viazne
zákonné záložné právo.

7. V priebehu konania došlo k prevodu spoluvlastníckeho podielu z pôvodne žalovaného O. G. G. na
G. H. G. H. zmluvou uzavretou dňa 2.8.2021, na základe ktorej previedol predávajúci na kupujúcu svoj

spoluvlastnícky podiel za kúpnu cenu vo výške 20 000 € s tým, že táto sa bude splácať v pravidelných
mesačných splátkach 200 € mesačne. V súčasnosti sú teda ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti
vedení G. H. I., F. G. v podiele 1 a A. B., F. G. v podiele 1 tak, ako to vyplýva zo Znaleckého posudku
č. 100/2022 (str. 3 ZP).

8. Žalobkyňa predložila súdu list zo dňa 28.7.2021 z ktorého vyplýva, že jej právny zástupca Mgr.
Jiří Zbořil vyzýva pôvodne žalovaného O. G. G. na prejednanie podmienok zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva. Z výzvy vyplýva, že žalobkyňa navrhuje prikázať nehnuteľnosť do
výlučného vlastníctva pôvodne žalovaného, pričom odhad nehnuteľnosti je 80 000 €, teda výška
vyporiadavacieho podielu je 40 000 €.

9. Žalobkyňa predložila súdu list z 30.7.2021, ktorým pôvodne žalovaný reaguje na výzvu právneho
zástupcu žalobkyne. Z listu vyplývajú viaceré možnosti nakladania s nehnuteľnosťou: spoločné užívanie
a pomerné uhrádzanie nákladov, tiež možnosť odkúpenia podielu žalobkyňou za ňou navrhovanú sumu
celej nehnuteľnosti 80 000 €, vyplatenie ceny nehnuteľnosti vychádzajúcej zo sumy 36 600 € podľa

znaleckého posudku vypracovaného v dedičskom konaní, predaj nehnuteľnosti cez realitku, súdne
riešenie vyporiadania, prepis bytu na vnúčatá nebohého poručiteľa, či darovanie bytu charite.

10. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 1.6.2022, kde strany dospeli zhodne k záveru nariadiť znalecké
dokazovanie.

11. Uznesením sp. zn. 26C/30/2021-113 súd do konania pribral znalca z odboru stavebníctvo, odvetvie:
odhad hodnoty nehnuteľnosti B. O. N. a uložil mu po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu
a z dostupných dokumentov vypracovať znalecký posudok, v ktorom sa vyjadrí ku všeobecnej hodnotenehnuteľnosti zapísanej Okresným úradom Košice, katastrálnym odborom pre katastrálne územie: K.,
obec: H. – L., E. H. B., na LV č. XXXXX, a to bytu č. 11 nachádzajúceho sa na 3. poschodí bytového
domu na ulici Ľudová č. 18,20 v Košiciach, vchod č. 20, súpisné číslo XXX, postaveného na parcele

č. 389 a 390 vrátane prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu vo veľkosti 209/10 000 k celku, s prihliadnutím na vek a stav nehnuteľnosti v čase
vyhotoveniaznaleckéhoposudku.Zároveňnechznalecuvedieďalšieskutočnosti,ktoréuznázavhodné.
Stranám súd uložil povinnosť zložiť na trovy znaleckého dokazovania preddavok po 500 € a povinnosť
poskytnúť súčinnosť.

12. Znalec doručil súdu dňa 16.12.2022 Znalecký posudok č. 100/2022 zo záverov ktorého vyplýva, že
všeobecná hodnota nehnuteľnosti zaokrúhlene je 50 700 €. Všeobecná hodnota bytu bola stanovená
metódou polohovej diferenciácie.

13. Súd doručoval stranám znalecký posudok, voči ktorému neboli vznesené žiadne námietky. Na

súdnom pojednávaní právny zástupca za žalobkyňu a splnomocnený zástupca žalovanej zhodne
predniesli, že sa so znaleckým posudkom stotožňujú.

14. Poverený zástupca žalovanej strany uviedol, že navrhujú vyplatenie vyrovnávacieho podielu tak, aby
boli odpočítané platby nimi realizované v prospech nehnuteľnosti a žiada, aby im súd umožnil splátky,

keďže takouto hotovosťou nedisponujú.

15. Voči takémuto postupu strana žalobkyne vzniesla námietky, poukázala na to, že zápočty nákladov
v súvislosti s nehnuteľnosťou nie je možné uskutočniť v tomto konaní a rozhodne nesúhlasia, aby boli
umožnené splátky, nakoľko takto by nebola zachovaná rovnosť strán a nebolo by to voči žalobkyni

spravodlivé.

16. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému

alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

17. Pri úprave zániku podielového spoluvlastníctva vychádza Občiansky zákonník zo zásady,

že nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. Jedným zo spôsobov zániku je
dohoda spoluvlastníkov o zrušení a vyporiadaní. Ak k tejto dohode nedôjde, zruší spoluvlastníctvo
a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého z nich súd svojim autoritatívnym rozhodnutím. Spôsoby
tohto vyporiadania, ich poradie a zásady, ktorými sa súd pri vyporiadaní musí riadiť, sú uvedené
v ustanovení § 142 ods. 1 OZ. Pri vyporiadaní súd prihliada na veľkosť podielov a na účelné využitie

veci. Ak nie je rozdelenie veci (prvý spôsob autoritatívneho vyporiadania) dobre možné, súd pristúpi
k druhému spôsobu autoritatívneho vyporiadania a prikáže vec za primeranú náhradu jednému alebo
viacerým spoluvlastníkom, prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť. Ak vec žiadny
zo spoluvlastníkov nechce, nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov (tretí spôsob súdneho
vyporiadania podielového spoluvlastníctva). Výnimočne, z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd

nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu, alebo predajom veci a rozdelením
výťažku.

18. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľnosti zapísanej Okresným úradom Košice, katastrálnym odborom pre katastrálne územie K.,

obec H. – L., E. H. B., na LV č. XXXXX, a to bytu č. 11 nachádzajúceho sa na 3. poschodí bytového
domu na ulici Ľudová č. 18,20 v Košiciach, vchod č. 20, súpisné číslo XXX, postaveného na parcele
č. 389 a 390, vrátane prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu o veľkosti 209/10 000 k celku v podiele 1 pre žalobkyňu a 1 pre žalovanú. Znaleckým
posudkom č. XXX/XXXX znalca Ing. Mateja Styka bola stanovená všeobecná hodnota nehnuteľnosti na

50 700,- € zaokrúhlene, teda hodnota podielu pre každého spoluvlastníka a teda pre každú zo sporových
strán je 25 350,- €. Žiadna zo strán závery znaleckého posudku nerozporovala, strany sa zhodli na tom,
že nehnuteľnosť nie je reálne deliteľná a akceptovali spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva
prikázaním do výlučného vlastníctva žalovanej za náhradu. Na základe uvedeného súd rozhodol tak,že podielové spoluvlastníctvo strán sporu k predmetnej nehnuteľnosti zrušil a v celku ju prikázal do
výlučného vlastníctva žalovanej s povinnosťou vyplatiť žalobkyni jej podiel vo výške 25 350,- €, pričom
na vyplatenie poskytol dlhšiu lehotu 90 dní.

19. Vo vzťahu k požiadavke žalovanej strany o možnosť zápočtov pri vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva o prípadné investície súd uvádza, že aktuálna rozhodovacia prax súdov dospela
k názoru, že v priebehu konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva si spoluvlastník,
ktorému je uložená povinnosť náhrady, nemôže započítať iný majetkový nárok. Dôvodom je fakt, že

právo na zaplatenie náhrady vzniká až právnou mocou rozhodnutia a dovtedy (voči ešte neexistujúcej
pohľadávke) započítanie nie je možné účinne uskutočniť. O návrhu (vzájomnom návrhu) požadujúcom
zaplatenie určitej čiastky z dôvodu širšieho vyporiadania je vždy potrebné rozhodnúť samostatným
výrokom rozsudku (napr. R 46/1991, 2Cdo 53/2004).
20. Vo vzťahu k požiadavke žalovanej strany o možnosť uhradiť vyporiadavací podiel v splátkach súd
konštatuje, že hľadisko kredibility (solventnosti) sa stáva samostatnou podmienkou pri prikázaní veci

niektorému zo spoluvlastníkov a na túto okolnosť je vždy nutné prihliadať, nakoľko u spoluvlastníka,
ktorého podiel bol prikázaný, ide o nútené odňatie vlastníckeho práva, ktoré musí spĺňať ústavné
podmienkyčl.20ods.4ÚstavySRačl.11ods.1Listinyzákladnýchprávaslobôd.Medzitietopodmienky
patrí aj povinnosť poskytnúť primeranú náhradu. O výške, spôsobe a časových okolnostiach rozhoduje
súd. Súd musí zachovávať rovnosť strán a spravodlivý spôsob vyporiadania nárokov kam by rozhodne

nepatrila možnosť splatiť vyporiadavací podiel v splátkach. Súd dáva za pravdu strane žalobkyne,
že žalovaná nadobudne vlastnícke právo právoplatnosťou súdneho rozhodnutia, avšak žalobkyňa by
takýmto splácaním mala vyplatený vyporiadavací podiel za dobu dlhšiu ako 10 rokov, čo rozhodne nie je
spravodlivé a nebola by zachovaná rovnosť strán. Súd pri vyplatení vyporiadavacieho podielu poskytol
žalovanej dlhšiu časovú lehotu ako požadovala žalobkyňa a uložil jej povinnosť uhradiť vyporiadavací

podiel 25.350,- € v lehote nie 30 dní ale 90 dní, čo považoval za primerané.

21. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP
(1)Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
(2)Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

22. Podľa § 262 ods. 1,2 CSP
(1)O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

(2)O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

23. Konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je špecifickým konaním, ktoré
môže začať na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka a každý z podielových spoluvlastníkov má súčasne

procesné postavenie žalobcu a žalovaného bez ohľadu na to, kto žalobu podal. Nie je klasickým
sporovým konaním, v ktorom oproti sebe stoja strany, z ktorých jedna musí vyhrať. V takomto konaní
nie je možné aplikovať zásadu úspechu vo veci. Za spravodlivé je potrebné spravidla považovať, aby
každá zo strán sporu znášala svoje trovy konania a nebola povinná znášať trovy konania protistrany.
Ak neexistujú dôvody osobitného zreteľa. Vychádzajúc z uvedeného vzhľadom na charakter konania

o zrušení a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nemožno vychádzať zo zásady tzv. procesného
úspechu vo veci. Aj pri hodnotení postoja tej, ktorej strany súd nezistil, že by bolo možné konštatovať, že
niektorá zo strán potrebu súdneho konania zavinila neochotou sa dohodnúť. Tu je potrebné poukázať
predovšetkým na rozdielnu predstavu o cene vyporiadavacieho podielu, keďže žalobkyňa vychádzala
zňounavrhnutejsumy80.000,-€ažalovanýpoukazovalnaznaleckýposudokvypracovanývdedičskom

konaní stanovujúci cenu nehnuteľnosti 36.600,- €, z čoho je zrejmé, že sa jedná o diametrálne odlišnú
cenu. Na základe uvedeného teda nebolo možné dospieť stranám k dohode a v konaní bolo potrebné
pri výške vyporiadavacieho podielu vychádzať zo záverov znaleckého dokazovania, ktoré ustálilo
všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti na 50.700,-€. Na základe uvedeného sa javí byť spravodlivé, aby
každá zo strán sporu znášala svoje trovy konania (napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn.

9Co/18/2022). O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP a žiadnej zo
strán sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd
Košice v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. l CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda,zakýchdôvodovsarozhodnutiepovažuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesú prípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. l
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie
súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak

táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) týkajú sa procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

V prípade ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.