Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. jún 2023

Súd: Mestský súd Bratislava II
Spisová značka: 27P/147/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1222204265
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Pacherová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:MSBA2:2023:1222204265.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava II pred sudkyňou JUDr. Michaelou Pacherovu vo veci starostlivosti súdu o
maloleté dieťa: A. N., U.. XX.XX.XXXX zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa matky: E. L., U.. XX.XX.XXXX, F. R. E.Á. XXX/
XX, C., F..Č.. E. XX, R. a otca: W. N., U.. XX.XX.XXXX, F. R. T. XXX/X, C. o úpravu výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l:

I. Súd zveruje maloletú A. N., U.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky.

II. Obaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.

III. Otec je povinný prispievať a výživu maloletej: A. N., U.. XX.XX.XXXX sumou vo výške 150,- €

mesačne, vždy k 15.dňu v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 23.08.2022.

IV. Zročné výživné, ktoré otcovi vzniklo za obdobie od 23.08.2022 do 30.06.2023 na
maloletú A. N., U.. XX.XX.XXXX vo výške 1.539,- € je otec povinný zaplatiť k rukám matky do 30 dní
odo dňa doručenia tohto rozsudku.

V. Styk otca s maloletou A. N., U.. XX.XX.XXXX súd neupravuje.

VI. Súd ruší uznesenie Okresného súdu Bratislava II, č.k. 27P/147/2022-16 zo dňa 19.09.2022 v
spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/23/2023-36 zo dňa 10.02.2023.

VII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu dňa 23.08.2022 sa matka domáhala úpravy výkonu rodičovských

práv a povinnosti k G. A. N., U.. XX.XX.XXXX tak, že dieťa bude zverené do osobnej starostlivosti
matke, otec bude zaviazaný povinnosťou platiť na dieťa výživné vo výške 150 € mesačne a nebude mať
právo stretávať sa s maloletou. Spolu s návrhom vo veci samej podala matka aj návrh na nariadenie
neodkladného opatrenie, ktorým navrhovala aby súd do právoplatného skončenia konania vo veci samej
zveril maloletú A. do jej osobnej starostlivosti.

2. V návrhu matka uviedla, že maloletá A. sa narodila z jej vzťahu s W. N., U.. XX.XX.XXXX. S
otcom dieťaťa manželstvo neuzavreli. V minulosti už mali partnerské problémy ale kvôli dcére chcela
vzťah zachovať. Situácia sa začala zhoršovať v dôsledku požívania alkoholických nápojov a drogzo strany otca, prestal pracovať, bol útočný na matku dieťaťa. Matka dňa 22.08.2022 podala na otca
dieťaťa trestné oznámenie, kedy mu bol uložený zákaz priblíženia. Matka poukázala na to, že správanie
otca nevplýva pozitívne na vývin maloletého dieťaťa. Maloletá navštevuje Základnú školu Biskupická 21,

Bratislava, výdavky na maloletú vyčíslila nasledovne: poplatky v škole - 70 € (obedy, družina) , krúžky
- 50 ročne/ 5 € mesačne, oblečenie - 50 €.

3. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom matky, kolízneho opatrovníka, oboznámil sa s
obsahom rodného listu maloletého dieťaťa, potvrdením OO PZ Bratislava II zo dňa 22.08.2022, správou

Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa 05.09.2022, trestného rozkazu Okresného súdu
Bratislava II č.k 0T/371/2018 zo dňa 27.09.2018, potvrdením o príjme matky, ako aj ďalším obsahom
spisového materiálu a zistil nasledovné:

4. A. N., E. U. N. XX.XX.XXXX s nemanželského vzťahu svojich rodičov : E. L., U.. XX.XX.XXXX
K. W. N., U.. XX.XX.XXXX.

5. Uznesením Okresného súdu Bratislava II č.k. 27P/147/2022-16 zo dňa 19.09.2022 súd na návrh
matky nariadil neodkladné opatrenie, ktorým do právoplatného skončenia konania vo veci samej zveril
maloletú A. do osobnej starostlivosti matke. V odôvodnení uznesenia súd konštatoval, že nariadenie
neodkladného opatrenia je v najlepšom záujme maloletej na ochrane jej psychického a fyzického

zdravia, je na mieste aj z preventívnych dôvodov, kedy správanie otca indikuje možné ohrozenie
maloletého dieťaťa. Potreba zabezpečenia ochrany maloletého dieťaťa vyplýva aj z ustanovení zákona
č. 36/2005 Z.z. o rodine. Sleduje najmä záujem maloletého dieťaťa, ktorý bol ako zásada zakotvená
prijatím zákona č. 175/2015 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o rodine. V zmysle uvedenej zásady
je záujem maloletého dieťaťa prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho

týkajú. Súd pri nariadení neodkladného opatrenia vychádzal z tvrdení matky o tom, že otec matku aj
maloletú fyzicky obmedzuje a napáda ich, okrem toho začal užívať omamné látky a alkohol, prestal
chodiť do práce. Matka mala za to, že takéto správanie otca nemá dobrý vplyv na ďalší vývoj maloletej.
Poukázala na skutočnosť, že otec už bol za obdobné konanie v minulosti vyšetrovaný a aj odsúdený s
podmienečným odkladom trestu odňatia slobody.

6. Voči citovanému uzneseniu podal otec odvolanie, v ktorom uviedol, že by chcel požiadať o zverenie
maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Deklaroval dobrý vzťah s maloletou, poprel,
že by mal problémy s alkoholom a užíval drogy. Uviedol, že má k dispozícii znalecký posudok, ktorý to
preukazuje, tento však do spisu nezaložil.

7. Na odvolanie otca Krajský súd v Bratislave uznesením č.k.11CoP/23/2023-36 zo dňa 10.02.2023
uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.

8. Z obsahu trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 0T/371/2018 zo

dňa 27.09.2018 súd zistil, že otec dieťaťa bol súdom uznaný za vinného, že dňa 24.09.2018 v čase
okolo 09.00 hod. prišiel na C. Z. Č..X H. R., kde sa nezisteným spôsobom dostal do vchodu a
spoločných priestorov domu, následne vyšiel na 4. poschodie a za viacnásobného udierania a kopania
do vchodových dverí bytu č. XX sa vyhrážal poškodenej E. L., ktorá sa vtom čase nachádzala vo vnútri
v byte so slovami „zbijem Ťa, „odtrhnem Ti hlavu,“ čo vzbudilo u poškodenej E. L. dôvodnú obava o jej

život a zdravie. Svojím konaní sa dopustil prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods.,
2 písm. b) Trestného zákona, za čom mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní desať mesiacov, s
podmienečným odkladom na skúšobnú domu v trvaní 30 mesiacov.

9. Z obsahu potvrdenia vydané Obvodným oddelením PZ v Bratislave II dňa 22.08.2022 súd zistil,

že E. L. podala trestné oznámenie na W. N., U.. XX.XX.XXXX, ktorý sa jej mal vyhrážať smrťou, ťažkou
ujmu na zdraví, čím v oznamovateľke vzbudil dôvodnú obavu o jej život a zdravie.

10. Z obsahu potvrdenia o príjme súd zistil, že matka je zamestnaná v obchodnej spoločnosti Regal Vea
s.r.o. so sídlom Školská 929/42, Drahovce v trvalom pracovnom pomerte, kde za obdobie od augusta

2022 do mája 2023 mala čistý mesačný príjem v priemernej výške 658 €.

11. V období od 28.11.2022 do 15.06.2023 bol otec v konaní zastúpený advokátkou JUDr. Dagmar
Matuškovou. Právna zástupkyňa otca bola predvolaná na pojednávanie na deň 28.06.2023 spolu svýzvou na vyjadrenie sa k návrhu a doloženie listinných dokladov preukazujúcich osobné a majetkové
pomery klienta. Predvolanie na pojednávanie na deň 28.06.2023 spolu s výzvou prevzala právna
zástupkyňa otca dňa 02.05.2023. Dňa 15.06.2023 oznámila vypovedanie plnej moci otcovi dieťaťa, s

tým aby ďalšie písomnosti súd doručoval priamo otcovi dieťaťa. Podľa § 22 ods. 5 zák.č. 586/2003 Z.z
v znení neskorších zmien o advokácii je advokát povinný do 15 dní od doručenia oznámenia klientovi
o odstúpení od zmluvy o poskytovaní právnych služieb vykonať všetky neodkladné úkony. Podľa §
13 Advokátskeho poriadku, po skončení zastúpenia je advokát povinný bez zbytočného odkladu vec
s klientom písomne finančne vysporiadať a vrátiť mu všetky doklady, ktoré mu zveril, alebo ktoré v

mene klienta počas zastupovania prevzal. Do vypovedania plnej moci nedoručila právna zástupkyňa
otca súdu kvalifikované vyjadrenie k návrhu ani doklady preukazujúce osobné a majetkové pomery
otca . Vyjadrenie k návrhu a požadované listinné dôkazy preukazujúce osobné a majetkové pomery
nedoručil súdu ani otec po ukončení zastúpenia advokátkou. Otec sa na termín pojednávania nedostavil
ani nežiadal o jeho odročenie, preto súd vec prejednal podľa § 180 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok v neprítomnosti otca dieťaťa.

12. Matkanapojednávanísúdukonanomdňa28.06.2023uviedla,ženapodanomnávrhutrvá.Uviedla,
že z jej vzťahu s W. N. sa dňa 09.09.2014 narodila A. N.. Od narodenia dieťaťa žila spolu s otcom dieťaťa
v jednej domácnosti, striedavo v Bratislave a v Jelke. S otcom dieťaťa mali dlhodobo nezhody, fyzicky
ju inzultoval viackrát a to aj za prítomnosti maloletej dcéry. Kvôli dcére však mala záujem vzťah udržať,

preto na polícii nebola. Počas ich vzťahu otec požíval alkohol, drogy aj lieky. Keď bola v práci zavolal
si domov kamarátov, dcéra jej povedala, že videla, ako otec užil akési lieky. Doma našla aj tabletky
Xanaxu. V priebehu ich spolužitia ju viackrát napadol, naposledy v auguste 2022, vtedy už išla na políciu
aukončilasnímspolužitie.PrenajalasidvojgarsónkunaStavbárskej,kdebývasdcérou.Partneranemá,
manželstvo neuzavrela, okrem maloletej A. iné deti nemá. Pracuje ako pomocná sila v kuchyni, iný

zdroj príjmu nemá. Odkedy ukončila spolužitie s otcom dieťaťa, výživné na dcéru otec neplatí, nekupuje
jej ani žiadne oblečenie alebo iné potrebné veci, darčeky pri príležitosti sviatkov jej tiež nekupuje. Na
Vianoce 2022 jej kúpil jednu bábiku. Matka uviedla, že nemá vedomosť, kde sa otec dieťaťa zdržiava
ani kde pracuje. Naposledy pracoval tiež kuchyni, vyučený nie je. Otec sa s dcérou stretáva možno raz
za štyri mesiace, vtedy si na ňu spomenie, matke zavolá, že sa chce stretnúť. Naposledy s ňou bol pred

dvoma týždňami, zobral ju cez víkend k svojej matke, kde aj prespala, ale na druhý deň volala dcéra
matke, že otec odišiel a celý deň bol preč. Ona zostala sama s babkou. Dcéra sa na otca tešila ale
nakoniec bola zo stretnutia sklamaná. Ohľadne styku otca s maloletou matka na pojednávaní uviedla,
že po zvážení by navrhovala aby súd styk otca s maloletou A. neupravoval.

13. Kolízny opatrovník pred súdom uviedol, že súhlasí aby bola maloletá zverená do starostlivosti
matke otec bol zaviazaný platiť na dcéru výživné vo výške 150 € mesačne, pričom jeho styk s dcérou
upravený nebude.

14. Podľa § 24 ods. 4 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských

práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na
zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na
jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča
dohodnúťsanavýchoveastarostlivostiodieťasdruhýmrodičom.Súddbá,abybolorešpektovanéprávo
dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa

na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

15. Podľa prvej vety § 36 ods. 1 cit. zákona rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu
sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd
môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov

zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.

16. Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

17. Podľa § 62 ods. 2 Zák. o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.18. Podľa § 62 ods. 4 Zák. o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

19. Podľa § 62 ods. 5 Zák. o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

20. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

21. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

22. Podľa § 77 ods. 1 Zák. o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

23. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom

pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej
starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

24. Podľa článku 18 Dohovoru o právach dieťaťa prijatého dňa 20. novembra 1989 v New Yorku
podpísaného v mene Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky v New Yorku 30. septembra 1990,

ktorý pre Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku nadobudol platnosť v súlade so svojim článkom 49
ods. 2 dňom 6. februára 1991 štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, vynaložia všetko úsilie na to,
abysauznalazásada,žeobajarodičiamajúspoločnúzodpovednosťzavýchovuavývojdieťaťa.Rodičia
alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia, majú prvotnú zodpovednosť za výchovu a
vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa.

25. Rozhodnutie o tom, ktorému z rodičov bude dieťa zverené do osobnej starostlivosti zohľadňuje
množstvo faktorov jednak na strane dieťaťa a jednak na strane rodičov. Vo veciach starostlivosti o
maloletých sú súdy povinné vždy prihliadať v prvom rade na záujem dieťaťa. Zásadnými okolnosťami,
ktoré majú vplyv na rozhodnutie o zverení dieťaťa do starostlivosti jednému z rodičov sú najmä osobnosť

rodiča, vzťah rodiča k dieťaťu, charakter, morálka a štruktúra mravných noriem rodičov, rešpekt k právu
dieťaťa stýkať sa s druhým rodičom, vzťah dieťaťa ku každému z rodičov či kontinuita prostredia.

26. Otázka zverenia detí do starostlivosti matky v konaní nebola sporná. Maloleté dieťa žilo s oboma
rodičmi v jednej domácnosti do augusta 2022. V nasledujúcom období sa matka od otca odsťahovala

z dôvodu jeho nevhodného spôsobu života, agresívnemu správania voči matke, čoho svedkom bola
aj maloletá. Od uvedenej doby býva matka s dcéru sama v prenajatom byte, pričom otec sa o dcéru
zaujíma iba veľmi sporadicky, na dcéru výživné neplatí. Vzhľadom na to, že matka sama zabezpečuje
starostlivosť o dieťa, voči jej starostlivosti neboli výhrady, je riadne zamestnaná a vedie slušný život, súd
rozhodí tak, že maloletú zveril do jej osobnej starostlivosti.

27. O zastupovaní a správe majetku maloletých detí , súd rozhodol tak, že toto právo priznal obom
rodičom. Zastupovanie dieťaťa navonok je právo konať za dieťa s právnymi účinkami, ktoré je odrazom
práva rodičov rozhodovať o dieťati. Správa majetku dieťaťa predstavuje právo rodiča obhospodarovať
majetok dieťaťa v súlade s jeho záujmami.

28. Pri určení výšky výživného súd vychádzal nielen z potrieb maloletého dieťaťa , ale i z možností,
schopností ako aj majetkových pomerov oboch rodičov. Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k
maloletým deťom je upravený na základe všeobecných kritérií, ktoré sa uplatňujú pri všetkých druhoch
vyživovacích povinností. Týmito všeobecnými kritériami sú tak, ako to vyplýva i z ustanovenia §

75 Zákona o rodine, odôvodnené potreby oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery
povinného. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom, zákon o rodine ustanovuje, že dieťa
má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch svojich rodičov, to znamená, že vychádza z rovnakej
životnej úrovne rodičov a detí. Vodiacou zásadou na strane povinného rodiča je miera jeho schopnosti,možnosti a majetkových pomerov. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok,
ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať
možnosťami rodiča, ktoré rozširujú jeho reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami

podmienené možnosti (fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor,
prax, skúsenosti v odbore atď.). Možnosti rodiča ovplyvňujú aj objektívne okolnosti akými sú dopyt na
trhu práce alebo ohodnotenie rovnakej pozície.

29. Matka pracuje ako pomocná sila v kuchyni, kde dosahuje zárobok vo výške 658 €, poberá prídavky

na dieťa vo výške 60 € mesačne. Iný zdroj príjmu nemá. Matka si prenajíma byt na E. Z. za sumu 450
€ mesačne. A. je dieťa vo veku 8 rokov, je žiačkou prvého stupňa základnej školy. V škole chodí na
obedy aj do družiny. Len výdaje na školu matka vyčíslila sumou 70 € mesačne, k tomu je potrebné
pripočítať stravu, ošatenie, školské potreby, voľno časové aktivity ako aj pomernú časť nákladov na
bývanie. Keďže otec súdu nedoložil listinné dôkazy preukazujúce jeho osobné a majetkové pomery,
súd vychádzal z potencionality jeho príjmu, teda príjmu, ktorý by mohol reálne dosahovať. Podľa matky

otec nie je vyučený, pracoval však rovnako ako matka v pozícii pomocnej sily v kuchyni, teda je schopný
zarobiť rovnako ako matka t.j. minimálne sumu 658 € netto. Otec iné deti okrem maloletej A. nemá,
manželstvo neuzavrel. Súd potom vychádza, že je v možnostiach otca platiť na dcéru výživné vo
výške 150 €, prihliadnuc na to, že jeho osobná starostlivosť o dieťa je minimálna, o dieťa prejavuje
iba sporadický záujem.

30. Matka pôvodne navrhovala otcovi styk s dcérou zakázať, v priebehu konania zmenila svoj návrh tak,
že navrhovala styk otca s dieťaťom neupraviť. Súd jej návrhu v tomto smere vyhovel. Z obsahu listinných
dôkazov mal súd preukázané, že otec sa nesprával násilne voči maloletej, matka uvedené netvrdila
ani pred políciou. Z obsahu trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 0T/371/2018

nevyplýva, že by sa otec správal nevhodne voči maloletej. Keďže stretnutia otca s maloletou nie sú ani
v súčasnosti pravidelné, skôr veľmi sporadické, bude na dohode rodičov, v akom rozsahu sa styk otca
s maloletou bude realizovať.

31. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 C.m.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov

nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia, na Okresnom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie

nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do
rozhodnutia o odvolaní.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.