Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 25. jún 2023

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 8C/67/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6622204336
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Balážová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2023:6622204336.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Magdalénou Balážovou v spore žalobcu: Stredoslovenská

distribučná a.s., IČO: 36 442 151, Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, proti žalovanému: G. F.,
A. XX.XX.XXXX, B. F. W. P. C., štátny občan Slovenskej republiky, o zaplatenie 176,60 Eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 176,60 Eur, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 176,60 Eur od 07.07.2022 do zaplatenia na účet číslo IBAN SO. XXXX XXXX XXXX XXXX
XXXX, variabilný symbol: 3502825001 do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % do troch dní
od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobou doručenou Okresnému súdu Lučenec (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „prvoinštančný
súd“) dňa 18.11.2022 sa žalobca domáhal rozhodnutia, ktorým by súd žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť mu sumu 176,60 Eur s úrokom z omeškania 5 % ročne z dlžnej sumy od 07.07.2022 do
zaplatenia a náhradu trov konania. V odôvodnení žaloby tvrdil, že žalovaný neoprávnene odoberal
zo zariadenia pre verejný rozvod elektrickú energiu na odbernom mieste C., J. W. Č.. T.. XX podľa
ustanovenia § 46 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon o energetike“). Žalobca faktúrou č. 92210111083 splatnou
dňa 06.07.2022 vyfakturoval žalovanému za neoprávnený odber elektriny sumu 176,60 Eur. V zmysle §
46 zákona o energetike je pri neoprávnenom odbere elektriny ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť
skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a
spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny
ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. i) zákona o
energetike. Spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny je ustanovený vo

Vyhláške Ministerstva hospodárstva SR č. 292/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody
spôsobenej neoprávneným odberom elektriny (ďalej len „Vyhláška č. 292/2012 Z.z.).

2. Podľa § 219 ods. 3 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „CSP“) vo veciach, v ktorých
súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred
jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku

aj elektronickými prostriedkami.

3. Podľa § 177 ods. 2 písm. a) CSP, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, aka) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur.

4.Zdôvodu,žežalovanýmávregistriobyvateľovevidovanýpobytbezdomovcamestoC.,súdmudoručil
oznámenie o podanej žalobe, potvrdenie, poučenie o procesných právach, mlčanlivosti spolu s výzvou,
aby sa k žalobe vyjadril v lehote, ktorú vo výzve určil na úradnú tabuľu súdu dňa 21.06.2023 (§ 116 ods.
2 druhá veta CSP). Termín verejného vyhlásenia rozsudku bol zverejnený na webe a úradnej tabuli súdu
dňa 21.06.2023. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril a nepoužil žiadne prostriedky procesnej obrany.

5. Súd z dôvodu, že boli splnené zákonné podmienky podľa § 177 ods. 2 písm. a) CSP v spojení s § 219
ods. 3 CSP vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, keďže ide o otázku jednoduchého právneho
posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje
2.000 Eur.

6. Žalobca svoju aktívnu legitimáciu v spore preukazoval tým, že je držiteľom povolenia na distribúciu
elektriny v zmysle § 3 písm. b) bod 3. zákona o energetike na časti vymedzeného územia. Teda
vykonáva distribúciu elektriny a je vlastníkom a prevádzkovateľom distribučnej sústavy a to vzájomne
prepojené elektrické vedenia veľmi vysokého napätia do 110 kV a vysokého napätia alebo nízkeho
napätia na distribúciu elektriny v časti vymedzeného územia. Žalobca ako prevádzkovateľ distribučnej

sústavy je pripojený k prenosovej sústave SEPS, a.s. (Stredoslovenská elektrizačná prenosová sústava,
a.s.), ktorá je držiteľom povolenia na prenos elektriny na vymedzenom území a všetka elektrina
dodaná od prenosovej sústavy SEPS do distribučnej sústavy žalobcu je meraná SEPS-om. Žalobca
je pripojený k SEPS, a.s. a žalobca ďalej pripája k svojej distribučnej sústave odberateľov v zmysle
Technických podmienok a Obchodných podmienok pripojenia. Žalobca je povinný zabezpečiť meranie

všetkej elektriny, ktorá je dodaná z jeho distribučnej sústavy odberateľom a je tiež povinný viesť
evidenciu odberateľov. Merať elektrinu a viesť evidenciu je povinný žalobca preto, aby bolo možné
všetku elektrinu, ktorá bola dodaná do distribučnej sústavy od SEPS, a.s., priradiť ku konkrétnym
odberným miestam, pripojeným k distribučnej sústave, kde bola elektrina spotrebovaná. Teda, ak
niekto neoprávnene odoberie elektrinu z distribučnej sústavy (neoprávnený odber § 46 zákona o

energetike) ide o elektrinu, ktorá bola dodaná do distribučnej sústavy žalobcu z prenosovej sústavy,
ktorá nebola k žiadnemu odbernému miestu priradená a odmeraná. Neoprávnene odobratá elektrina
z distribučnej sústavy ide teda na úkor žalobcu, ktorú musí uhradiť dodávateľovi elektriny, ktorý
nakúpil elektrinu na trhu s elektrinou pre žalobcu a ktorá nebola zúčtovaná žiadnemu odberateľovi
a bola zúčtovaná ako „prevádzková spotreba“, t.j. straty v distribučnej sústave žalobcu. Poškodeným

subjektom je teraz žalobca ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy, ktorej neoprávneným odberom
vznikla škoda. Prevádzkovateľ distribučnej sústavy - žalobca fakturuje škodu priamo odberateľovi
elektriny v domácnosti, čo potvrdil aj Úrad pre reguláciu sieťových odvetví v Prevádzkovom poriadku
spoločnostiSSD,a.s.(žalobcu),vzneníčlánku8,bod8.5,kdejeuvedené,že„Prineoprávnenomodbere
elektriny je povinný ten, kto elektrinu odoberal uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej sústavy vzniknutú

škodu.“

7. Podľa § 489 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej „Občiansky zákonník“) v znení účinnom
ku dňu 10.06.2022 záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

8. Podľa § 39 ods. 13 zákona o energetike v znení účinnom ku dňu 10.06.2022 akýkoľvek zásah
do odberného elektrického zariadenia, ktorým prechádza nemeraná elektrina bez predchádzajúceho
písomného súhlasu prevádzkovateľa distribučnej sústavy, je zakázaný.

9. Podľa § 40 ods. 5 citovaného zákona, akýkoľvek zásah do určeného meradla a obvodov určeného
meradla v rozpore s osobitným predpisom 69) je zakázaný.

10. Podľa § 46 ods. 1 písm. a) a ods. 2 citovaného zákona, neoprávneným odberom elektriny je odber
elektriny

a) bez uzavretej zmluvy o
1. pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto
zmluvou,
2. dodávke alebo združenej dodávke elektriny,3. zúčtovaní odchýlky alebo prevzatí zodpovednosti za odchýlku, alebo
4. prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny alebo prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii
elektriny.

Pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú
škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých
podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanovený
všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. i).

11. Podľa § 1 ods. 1 Vyhlášky č. 292/2012 Z.z., škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny
sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny
určenej podľa odseku 4 cenou neoprávnene odobratej elektriny podľa odseku 2.

12. Podľa § 7 citovanej vyhlášky, k škode vypočítanej podľa odseku 1 sa pripočítajú nevyhnutné náklady
prevádzkovateľa sústavy spojené so zisťovaním a s odstránením neoprávneného odberu elektriny.

13. Súd mal po vykonanom dokazovaní preukázané, že žalovaný neoprávnene odoberal zo zariadenia
pre verejný rozvod elektrickú energiu v odbernom mieste C., J. W. Č.. T.. XX. Žalobca dôkazmi
doručenými spolu so žalobou preukázal uplatnené právo. Žalovaný bol v spore nečinný, k žalobe sa
nevyjadril, nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu. V súlade s § 151 ods. 1 CSP súd považoval skutkové

tvrdenie žalobcu za nesporné. Žalobca v konaní udržal dôkazné bremeno, preukázal základ nároku
aj jeho výšku a súd jeho žalobe vyhovel. Pri rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných zákonných
ustanovení, pričom konštatuje, že zodpovednosť za škodu spôsobenú neoprávneným odberom elektriny
je s objektívnou zodpovednosťou.

14. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

15. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, účinného ku dňu vzniku omeškania odporcu so zaplatením žalovanej sumy,
výška úrokov z omeškania o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

16. Spolu s nárokom na zaplatenie škody súd priznal žalobcovi od žalovaného aj úrok z omeškania
zo sumy 176,60 Eur, odo dňa nasledujúceho po dátume splatnosti faktúry č. 9221011083, keďže mal
preukázané, že žalovaný je so zaplatením škody v omeškaní. Nahliadnutím do prehľadu základných
úrokových sadzieb Európskej centrálnej banky súd zistil, že ku dňu 07.12.2020, bola platná úroková
sadzba vo výške 0,00 %, ktorej zvýšenie o 5 % bodov na základe § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR

č.87/1995 Z.z. predstavuje 5 % ročne.

17. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

18. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

19. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca

mal v spore plný úspech, preto má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

20. Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v
odôvodnenýchprípadochurčiťdlhšiulehotu. Vsúladescitovanýmzákonnýmustanovenímsúdrozhodol
o povinnosti žalovaného zaplatiť dlžnú sumu a úrok z omeškania v lehote 3 dní od právoplatnosti

rozsudku, nezistil odôvodnenosť prípadu v tom, aby určil dlhšiu lehotu na plnenie.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia
písomného vyhotovenia rozsudku na Okresný súd Lučenec, Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno

meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie,
nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.
Podľa § 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným
skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné
spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré

subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od
rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý
spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
Podľa § 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá
ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej

splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.

Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať.
Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.

Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať
späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.
Podľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť
napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od
právoplatnostinapadnutéhorozhodnutia,plynúvtakomprípadeodprávoplatnostiuzneseniaozastavení

odvolacieho konania.Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo
späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.
Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa

ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.