Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. jún 2023

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 2T/6/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6721010019
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kollár
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2023:6721010019.9

Uznesenie

Okresný súd vo Zvolene na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16.06.2023 pred samosudcom JUDr.
Martinom Kollárom v trestnej veci obžalovaného A. B., pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby
podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 280 ods. 2 Tr. poriadku súd p o s t u p u j e trestnú vec obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX
vo C., trvale bytom C., D. E. XXXX/XX vedenú na OS Zvolen, pod sp. zn. XX/X/XXXX pre zločin týrania

blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona ktorého sa mal dopustiť na tom
skutkovom základe, že

od presnejšie nezistenej doby minimálne od XX.XX.XXXX F. F. XX.XX.XXXX G. C. v priestoroch
bytu na adrese H. XXXX/XX, C. spôsoboval svojej matke A. B., nar. XX.XX.XXXX, s ktorou zdieľal
spoločnú domácnosť na adrese jej trvalého pobytu fyzické a psychické utrpenie takým spôsobom, že

jej opakovane vulgárne nadával, že je piča vyjebaná, kurva, zdochlina, fyzicky ju napádal tak, že ju viac
krát udrel dlaňou do oblasti hlavy, pričom

- dňa XX.XX.XXXX G. I. J. XX.XX K. prišiel pred byt svojej matky na adrese H. XXXX/XX, C. kde klopal
na dvere, na čo mu jeho matka A. B. otvorila, pričom ho nechcela pustiť dovnútra, pretože nemá u nej

trvalý pobyt, kde jej začal vulgárne nadávať a aj tak vošiel do bytu do izby kde si ľahol na posteľ a znova
matke A. B. vulgárne nadával, táto ho vyzývala, aby odišiel preč, načo sa postavil a chytil ju za krk a
stiahol na posteľ a vulgárne nadával do píč a kuriev, načo sa A. B. išla obliecť a z bytu odišla preč, pričom
pri odchode jej znova vulgárne nadával a ešte raz ju udrel dlaňou do oblasti hlavy,

- dňa XX.XX.XXXX G. I. J. XX.XX hod. na matku pod vplyvom alkoholu začal hulákať a nadávať slovami

„kurva, piča vyjebaná, čo máš predávať kradnutý med, ty kurvisko vyjebané" slovne ju urážal a následne
v čase XX.XX K. sa pokúsil fyzicky napadnúť tak, že k nej pristúpil zovrel jednu ruku v päsť a začal ju
dvíhať smerom k matke A. B. v čom mu zabránila prítomná hliadka polície,

- dňa XX.XX.XXXX G. I. J. XX.XX K. jej opätovne vulgárne nadával a aj fyzicky napadol tým spôsobom,
že ju šesť krát udrel otvorenou dlaňou do tváre a takisto nasledujúceho dňa, t.j. XX.XX.XXXX G. I. J.

XX.XX K. jej nadával so slovami „piča vyjebaná" a potom jej rukou naznačil, že ju udrie, kde týmto
opakovaným konaním ohrozuje A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXXX/XX, C., pričom ohrozuje
jej fyzické a psychické zdravie a ohrozuje jej bezpečnosť,

na prejednanie a rozhodnutie Okresnému úradu Zvolen, odbor všeobecnej vnútornej správy, keďže tento

orgán by mohol skutok posúdiť ako priestupok.

o d ô v o d n e n i e :Obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní dňa XX.XX.XXXX vyhlásil, že je nevinný. V ďalšom využil
svoje právo v zmysle § 34 Tr. poriadku a vo veci nevypovedal, takisto vo veci nevypovedal ani
v prípravnom konaní.

Poškodená A. B. bola vypočutá v prípravnom konaní, na hlavnom pojednávaní po vykonaní znaleckého
dokazovania a vyjadreniach znalkýň A. L. J. a A. G. I. nebol vykonaný osobný výsluch poškodenej
vzhľadom na jej nepriaznivý a nestabilizovaný psychický stav a bola jej výpoveď z prípravného konania
na č. l. 89-109 prečítaná. Poškodená bola dňa XX.XX.XXXX za prítomnosti psychológa riadne vypočutá,

kedy vo svojej výpovedi okrem iného uviedla, že so svojím synom má v poslednom období problémy,
pretože tento vo zvýšenej miere požíva alkoholické nápoje, pod vplyvom ktorých sa potom k nej správa
zle, pričom tento niekoľko mesiacov býval s ňou aj v spoločnej domácnosti, ale potom odišiel k nejakej
priateľke, ale následne sa vrátil k nej. Je pravdou, že býva u nej s jej súhlasom, ale keď sa voči nej
začne správať zle vyzýva ho, aby odišiel a šiel bývať k otcovi. Neraz sa stalo, že pod vplyvom alkoholu,
alebo možno aj drog ju fyzicky napádal, škrtil, aj na posteľ ju hodil a vyhrážal sa, že ju vyhodí z okna a

stále jej vulgárne nadával do píč. Tento rapel ho chytí vždy, keď je pod vplyvom alkoholu. Je pravdou,
že u nej nemá trvalý pobyt, ale keď búcha na dvere, tak ho pustí, aby nemala so susedmi problémy.
Takisto opakovane volá na políciu, keď má takéto problémy. Takisto susedy, ktoré sú staršieho veku
sa ho obávajú. Takéto situácie sa opakovali v priebehu niekoľkých mesiacov sporadicky tak, ako boli
nahlasované aj na polícií. Je pravda, že keď polícia príde zoberú ho, upozornia ju, aby ho nepúšťala,

ale kvôli susedom , aby nerobil krik na chodbe ho pustí. Takisto chodí za ňou neustále žiadať, aby mu
požičala mobil, čo mu odmieta dať, potom on niekomu tento zoberie, vyvoláva, ale nevie komu. Po
fyzických útokoch mala aj drobné poranenia, avšak s týmito nebola u lekára. Ona v podstate chce len,
aby bolo zabránené synovi chodiť k nej domov a aby sa nasťahoval k otcovi, kde má bývať a jej dal pokoj.

Svedkyňa F. M., ktorá je susedou poškodenej k veci uviedla, že A. B. nepozná, jeho mamu A. B. pozná
z videnia. Býva v tom istom vchode na vyššom poschodí ako ona – o jedno poschodie. Niekedy počula
hádku a hlasy, ale nevie to presne lokalizovať. Nevie, žeby sa jej sťažovala A. B. na nejaké problémy,
pokiaľ sa aj stretnú, tak sa len pozdravia a nič konkrétnejšie nerozprávajú. Svedkyňa sa o tom, odkiaľ
mali byť tie hádky a že mali byť medzi mamou a synom dozvedela od polície.

V rámci prípravného konania bol vypracovaný aj znalecký posudok z odboru psychiatrie, ktorý
vypracovala za tým účelom do konania pribratá znalkyňa A. L. J., ktorá v jeho písomnom vyhotovení
okrem iného konštatuje, že poškodená v čase vyšetrenia a ani v minulosti netrpela duševnou chorobou,
či poruchou. Netrpí duševnou poruchou, resp. poruchou, ktorej podkladom je psychotrauma, a teda

nejaví známky týranej osoby v priamej príčinnej súvislosti s konaním jej syna.

Znalkyňa A. L. J. na hlavnom pojednávaní zotrvala na obsahu a záveroch znaleckého posudku a uviedla,
že v priebehu rokov XXXX-XXXX, kedy sa mohla oboznámiť s novým psychologickým posudkom,
došlo ku poškodenej k zmene zdravotného stavu a to konkrétne ku klinickej manifestácii organického

poškodeniaCNSacelejosobnostipodnázovom„organickáporuchaosobnosti“. Uvedenéniejespojené
s prípadným konaním páchateľa, porucha sa rozvíja s ohľadom na vek, ako aj na celkový zdravotný stav
poškodenej, ktorá zrejme pravidelne nenavštevuje lekárov, psychiatra určite nenavštevuje. V roku XXXX
popisovala poškodená, že sa lieči na tlak, srdce, zápal pľúc. Tieto ochorenia časom môžu nepriaznivo
ovplyvňovať celkový zdravotný stav, ako aj stav CNS. Do budúcna uvedené ochorenie bude javiť skôr

progresívnu prognózu a určite vyžaduje nielen liečbu somatickým lekárom, ale aj psychiatra a neurológa.
Pokiaľ by sa malo aj pripustiť, to čo je uvedené v obžalobe, tak takéto konanie nespôsobilo ochorenie
z hľadiska prejavu psychickej poruchy, alebo choroby. Dá sa popísať len symptomatologicky. Uvedené
symptómy môžu byť ovplyvnené širokou škálou faktorov, nedá sa striktne konkretizovať, že je to len
konaním páchateľa. Mohlo by sa jednať o neurotizáciu, úzkosť, strach, obavy. Na otázku prokurátora

aký vplyv malo v čase skutku konanie páchateľa na komfort poškodenej, resp. psychického a fyzického
stavupoškodenejznalkyňaodpovedala,žepoškodenábolaschopnámobilizovaťsvojesily,volaťpolíciu,
opakovane chodiť po výsluchoch, dožadovať sa nápravy správania jej syna, čiže v tom čase bola bez
nejakého výrazného diskomfortu v zmysle poruchy, alebo choroby, keďže tieto úkony si zabezpečovala
sama opakovane. K otázke nejakého utrpenia sa vyjadriť nevie, pretože pri samotnom vyšetrení nemá

popísané nejaké prejavy, z ktorých by sa dalo toto usúdiť.

V rámci prípravného konania bol vyšetrovaný aj psychologický profil poškodenej znalkyňou N. O.
D.. Vzhľadom na skutočnosť, že táto znalkyňa prestala vykonávať svoju činnosť, súd na základeuznesenia sp. zn. XX/X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX pribral novú znalkyňu A. G. I.. Znalkyňa vo
veci podala znalecký posudok pod č. 61/2022 dňa XX.XX.XXXX. V záveroch znaleckého posudku
uviedla, že psychický stav poškodenej je z psychologického hľadiska nepriaznivo ovplyvnený

prítomnými organickými zmenami CNS zasahujúcimi jej percepčno-kognitívne schopnosti, ktoré fungujú
nespoľahlivo a zasahujúci aj jej osobnosť s vystupňovaním jej pôvodných simplexnejších, nezrelých,
akcentovanejších rysov egocentrizmu a emočnej lability. Prítomné psychopatologické ukazovatele
nie sú v priamej príčinnej súvislosti s prežitými udalosťami v súvislosti s predmetným trestným
činom. Duševná rovnováha poškodenej je narušená prítomnosťou organických zmien, nie vonkajších

psychoreaktívnych, traumatizujúcich faktorov a momentov ovplyvňujúcich jej prežívanie. Poškodená
nejaví známky psychotraumatizácie. Udalosti popisované so skutkom toho času nemajú významnejší
vplyv na psychiku posudzovanej a nezanechali na jej osobnosti závažnejšie následky. Spolužitie so
synom je dlhodobo problémové, ale aktuálne netraumatizuje a neneurotizuje pomerne odolnú osobnosť
poškodenej v jej ďalšom vývine. Jej osobnostné rysy sú už vyformované, aktuálne nepodliehajú zmenám
v súvislosti s predmetným trestným činom v zmysle prejavov traumatizácie alebo zvýraznenia iných

psychických ťažkostí. U poškodenej sa neprejavujú známky fyzického a psychického utrpenia.

Znalkyňa A. I. zotrvala na obsahu a záveroch vyššie uvedeného znaleckého posudku a na otázky
prokurátora uviedla, že organické zmeny osobnosti môžu mať vplyv na závery, ktoré súvisia
s vierohodnosťou výpovede poškodenej, resp. jej aktuálnej výpovede. Každý z ľudí dokáže tolerovať

istú mieru stresu, lebo sa zapájajú obranné mechanizmy, ktoré ju vyrovnávajú a ktoré pomáhajú istým
zdravým spôsobom fungovať. U poškodenej to možno nadobúdalo mieru, ktorá by mohla byť na hranici
únosnosti, podľa vtedajšieho konštatovania PhDr. Stanislavovej, ale vzhľadom k terajším záverom
nemožno vylúčiť, že už vtedy prebiehali také diskrétne známky týchto organických zmien. Znalkyňa tiež
nenašla priamu príčinnú súvislosť, ako jedinú. V obidvoch posudkoch je konštatovaný vysoký podiel

osobnosti poškodenej, ktorá istým spôsobom ovplyvňovala jej správanie. Znalkyňa predpokladá na
základe terajších znalostí, že osobnosť poškodenej bola sténická, teda odolná, egocentrická a emočne
labilná, jednoduchšia, čo ju do istej miery chránilo pred hlbšími následkami správania sa obžalovaného.
Poškodenej záležalo viac na tom, ako to hodnotia druhí, ako na tom, ako to prežíva ona sama. Pokiaľ
by chcela situáciu riešiť radikálnym spôsobom, tak by to možno s pomocou rodiny bolo možné. Nemyslí

si, že by to však chcela riešiť, lebo je dosť naviazaná na svojho syna. Ten zlom, že sa rozhodla podať
oznámenie už mohlo byť v súvislosti so zmenami CNS. To, že hovorila o určitej ochrane pri jednoduchšej
osobnosti, to mohlo byť následne ovplyvnené počínajúcimi zmenami osobnosti z hľadiska organického
poškodenia CNS, teda človek sa môže stať vnímavejším na určité podnety a aj ovplyvniteľnejší.

Takisto boli vypracované znalecké posudky vo vzťahu k osobe obžalovaného, ktorého duševný stav bol
vyšetrený na základe vydaného príkazu na vyšetrenie duševného stavu, ktorý bol vydaný sudcom pre
prípravné konanie Okresného súdu Zvolen pod sp. zn. 0Tp 377/20 zo dňa XX.XX.XXXX. Znalci za tým
účelom do konania pribratí vypracovali po vyšetrení obžalovaného znalecké posudky, kde znalkyňa z
odboru psychiatrie po vyšetrení obžalovaného v závere písomného vyhotovenia znaleckého posudku

okrem iného konštatuje, že obžalovaný v čase spáchania skutku a ani v súčasnosti netrpí duševnou
poruchou, alebo chorobou v pravom slova zmysle. Jeho osobnosť je nezrelá, egocentrická s rysmi
emočnej lability a impulzivity. V dobe spáchania trestného činu znalec u posudzovaného nezisťuje
takú duševnú poruchu, ktorá by spôsobovala zníženie jeho ovládacích a rozpoznávacích schopností,
t.j. obžalovaný v čase spáchania trestného činu mohol rozpoznať závažnosť činu, jeho protiprávnosť

a svoje konanie mohol ovládať. Jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti boli zachované. Pobyt
obžalovaného na slobode znalec z psychiatrického hľadiska nepovažuje za nebezpečný pre spoločnosť,
a preto u neho nenavrhuje žiadne ochranné opatrenia. Takisto u obžalovaného nepotvrdil žiadnu
závislosť. Obžalovaný podľa znalca vykazuje známky škodlivého užívania alkoholu, pričom toto užívanie
môže u neho vyvolávať agresívnejšie formy správania sa a reagovania a tiež skratové a impulzívne

reakcie. Stavy intoxikácie si obžalovaný navodzuje sám a dobrovoľne aj napriek tomu, že má dostatočné
skúsenosti a vedomosti o účinku alkoholu na seba. Účinok alkoholu na obžalovaného je nechorobný
a prejavuje sa len oslabením zábranového systému. Vzhľadom na tieto skutočnosti by nariadenie
protialkoholického liečenia nemalo nádej na úspech vzhľadom na jeho osobnostnú štruktúru a povahové
rysy, pokiaľ obžalovaný nebude dostatočne motivovaný takéto liečenie absolvovať sám a dobrovoľne.

K osobe obžalovaného bol vypracovaný aj znalecký posudok z odboru psychológie vypracovaný
znalcom A. P. H., ktorý v jeho písomnom vyhotovení okrem iného konštatuje, že obžalovaný je
osoba s jednoducho štrukturovanou osobnosťou, citovo, emočne a hodnotovo nezrelá. V popredí
osobnostného profilu je egocentrizmus a povrchnosť, ktoré výrazne determinujú jeho fungovanie.Preferuje vlastný prospech, je dráždivý, emočne nestabilný a nezdržanlivý. Jeho osobnosť nedisponuje
dostatočnými mechanizmami na zvládanie napätých situácií. Jeho vôľa je oslabená a správa sa podľa
toho v akej situácii sa nachádza. Je u neho zjavná nízka miera empatie a tolerancie voči druhým.

Sociálna participácia je na nízkej úrovni. Motiváciou jeho konaní vo vzťahu k matke mohla byť potreba
uvoľniť napätie vzniknuté z pocitu ujmy pri vnímaní nesúhlasu alebo pocitu, že poškodená nekoná tak,
ako si on praje a táto sa potom stáva objektom ventilovania jeho negatívnych emócií.

V rámci oboznamovania dôkazov boli oboznámené priestupkové spisy OO PZ Zvolen, J. N./XXXX, N. J.

N./XXXX Q. J. N./XXXX. Z týchto priestupkových spisov vyplýva, že sa jedná o skutky, ktoré boli pôvodne
vedené priestupkové konania pre skutky, ktoré sú popísané v podanej obžalobe.

Na obžalovaného A. B. bola dňa XX.XX.XXXX podaná obžaloba pre zločin týrania blízkej osoby
a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, pretože od presnejšie nezistenej doby,
minimálne od XX.XX.XXXX F. XX.XX.XXXX G. C. v priestoroch bytu na adrese H. XXXX/XX, C.

spôsoboval svojej matke A. B., nar. XX.XX.XXXX, s ktorou zdieľal spoločnú domácnosť na adrese jej
trvalého pobytu fyzické a psychické utrpenie takým spôsobom, že jej opakovane vulgárne nadával, že
je piča vyjebaná, kurva, zdochlina, fyzicky ju napádal tak, že ju viac krát udrel dlaňou do oblasti hlavy,
pričom boli ešte zvýraznené 3 skutky zo dňa XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX Q. XX.XX.XXXX. Na základe
vykonaného dokazovania je zrejmé, že sa nepodarilo preukázať príčinnú súvislosť medzi konaním

obžalovaného A. B. a následkom, ktorý mal byť spôsobený jeho matke, poškodenej A. B., pričom
sa malo jednať o presne vymedzené správanie, ktoré malo ohrozovať jej fyzické a psychické zdravie
a obmedzovať jej bezpečnosť.

Zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zákona sa dopustí ten, kto

blízkej osobe alebo osobe, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove, spôsobí fyzické utrpenie alebo
psychické utrpenie
a) bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým
zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou
izoláciou, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie

alebo obmedzuje jej bezpečnosť.

Objektom daného trestného činu je ochrana osôb pred domácim násilím. Objektívna stránka spočíva
v konaní páchateľa, ktorý týra blízku osobu, spôsobuje jej fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie
niektorou z foriem uvedenou v tomto ustanovení. Týraním sa rozumie zlé zaobchádzanie s blízkou

osobou, ktorým páchateľ prejavuje hrubší stupeň necitlivosti a bezohľadnosti. Vyznačuje sa určitou
trvalosťou, prípadne aj sústavnosťou alebo opakovanými útokmi, ktoré takáto osoba vzhľadom na jeho
hrubú bezohľadnosť alebo bolestivosť považuje za ťažké príkorie, ponižovanie. Trvalosť páchateľovho
konania je nutné posudzovať v závislosti od intenzity zlého zaobchádzania. Predpokladom trestnosti
činu je, aby v dôsledku týrania zo strany páchateľa bolo spôsobené fyzické utrpenie alebo psychické

utrpenie niektorou z foriem uvedených v odseku 1. Nevyžaduje sa vznik následkov na zdraví ale musí ísť
o také konanie, ktoré týraná osoba pre jeho hrubosť, bezohľadnosť alebo bolestivosť pociťuje ako ťažké
príkorie. Subjektom môže byť len osoba komu je táto osoba blízkou osobou. Zo subjektívnej stránky sa
vyžaduje úmyselné zavinenie. Treba zdôrazniť, že zistenie syndrómu týranej osoby u poškodenej osoby
nie je zákonným znakom skutkovej podstaty trestného činu podľa § 208 Tr. zákona.

Po takto vykonanom dokazovaní súd vyhodnotil dôkazy v zmysle § 2 ods. 12 Tr. poriadku, podľa
svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu
jednotlivo, ako aj v ich súhrne. Po takýchto úvahách súd dospel k záveru, že s poukazom na výsledky
zadovážených a vykonaných dôkazov nemožno konštatovať, že konanie obžalovaného je potrebné

kvalifikovať ako prokurátorom žalovaný trestný čin. V konaní nebol preukázaný hrubší stupeň necitlivosti
a bezohľadnosti, rovnako nebola preukázaná ani určitá trvalosť, sústavnosť, opakované útoky, ktoré
by poškodená vzhľadom na hrubú bezohľadnosť alebo bolestivosť považovala za ťažké príkorie,
ponižovanie.

S poukazom na závery znaleckých dokazovaní, v zmysle ktorých nebola u poškodenej zistená žiadna
psychotrauma zo správania obvineného voči nej, že konanie obžalovaného u nej nevykazovalo vyšší
stupeň bezcitnosti a hrubosti, jej zdravotný stav si nevyžadoval žiadnu liečbu a udalosti, ktoré poškodená
popísala, nezanechali u nej stopy v jej ďalšom vývoji a s poukazom i na to, že podľa znalkynepoškodenápríkorienepociťovalaanavyšesaajsamadokáževysporiadaťstakoutoemóciou,žekonanie
obžalovaného nevnímala ako fyzickú agresiu, ani ako psychické týranie, ale vnímala ho ako obťažujúce,
nemienila ho ďalej znášať a preto sa rozhodla situáciu riešiť privolaním polície je zrejmé, že skutky

z rokov 2019 a 2020 popísané v obžalobe by mohli zakladať skutkovú podstatu priestupkov a keďže
doposiaľ neuplynula premlčacia doba skutku ako priestupku, súd podľa § 280 ods. 2 Tr. poriadku postúpil
vec na prejednanie a rozhodnutie OÚ Zvolen, odbor všeobecnej vnútornej správy, ktorý by tento skutok
mohol posúdiť ako priestupok.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu môže podať prokurátor sťažnosť v lehote 3 /troch/ pracovných dní odo dňa jeho

vyhlásenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.