Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. február 2023

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B3-65C/24/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1322201909
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladislav Birás, PhD.

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2023:1322201909.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III sudcom JUDr. Vladislavom Birásom, PhD., v spore žalobkyne: Slovenská

republika, za ktorú koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Pribinova 2,
IČO: 00 151 866, proti žalovanému: H. N., narodený XX. marca XXXX, trvalým pobytom v X., G. XXXX/
XX, o zaplatenie 78 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 78 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
78 eur od 18. júla 2020 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobkyni náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou Okresnému súdu Bratislava III 25. apríla 2022 domáhala, aby súd

uložil žalovanému povinnosť zaplatiť jej sumu 78 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 78 eur od 8. júla 2020 do zaplatenia z titulu nezaplatenia nákladov za stravu zabezpečenú
počas nariadenej izolácie v karanténnom zariadení Hotelová akadémia Jána Andriščíka v Bardejove za
obdobie od 11. mája 2020 do 17. mája 2020.

2. Žalovaný svoje právo vyjadriť sa k žalobe nevyužil.

3. Súd sa vo veci oboznámil so všetkými predloženými listinnými dôkazmi, a to faktúrou č.
XXXXXXXXXX zo 17. júna 2020, výzvou na úhradu pohľadávky vzniknutej za poskytnutie stravy počas
povinnej karantény z 19. októbra 2020, predžalobnou výzvou zo 7. februára 2022 s doručenkou a
ostatným obsahom spisu.

4.1. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 355/2007

Z. z.“) fyzické osoby sú povinné plniť opatrenia na predchádzanie ochoreniam podľa § 12 ods. 2 písm.
a/, d/ až h/ a opatrenia pri ohrozeniach verejného zdravia podľa § 48 ods. 4 písm. a/ až d/, f/ až i/ a n/
nariadené príslušným orgánom verejného zdravotníctva; to neplatí v prípade povinného očkovania, ak
sú známe kontraindikácie.
4.2. Podľa § 12 ods. 2 písm. f/ zákona č. 355/2007 Z. z. opatrenia na predchádzanie vzniku a šíreniu
prenosných ochorení sú izolácia v domácom prostredí alebo v zdravotníckom zariadení, prípadne inom
určenom zariadení, zvýšený zdravotný dozor, lekársky dohľad, karanténne opatrenia.

4.3. Podľa § 58 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z. z. náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností
ustanovených týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu
verejného zdravia, uhrádza ten, kto je povinný tieto povinnosti plniť.4.4. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.
4.5. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

5. V súvislosti so šírením nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 boli od roku 2020 štátom prijaté rôzne
opatrenia na predchádzanie jej vzniku a šírenia. Jedným z týchto karanténnych opatrení bola aj izolácia
fyzickej osoby v zdravotníckom zariadení, prípadne inom určenom zariadení. Uvedené karanténne
opatrenie bolo následne predmetom testu ústavnosti v rámci ústavného prieskumu, pričom Ústavný súd
Slovenskej republiky v náleze z 8. decembra 2021 sp. zn. PL. ÚS 4/2021 vyslovil právny názor, že

síce nariadenie izolácie v zdravotníckom zariadení, prípadne inom určenom zariadení, nie je v súlade s
Ústavou Slovenskej republiky, avšak samotné znenie § 58 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane,
podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov týkajúce sa znášania
nákladov súvisiacich s plnením povinností podľa tohto zákona alebo iných všeobecne záväzných
právnych predpisov upravujúcich ochranu verejného zdravia osobou, ktorá je povinná tieto povinnosti

plniť, a to bez náhrady, skutkovú podstatu protiústavnosti nenapĺňa, lebo „v situáciách ohrozenia
verejného zdravia je jeho ochrana vrátane znášania skutočných nákladov konkrétneho opatrenia s tým
spojených vecou celej spoločnosti, ale zároveň rovnako aj každého jej člena“, a preto „v tomto prípade
ujma na základnom práve vlastniť majetok je vyvážená prínosom na kolidujúcom verejnom záujme
(ochrane verejného zdravia)“ (porov. bod 167 a 168 odôvodnenia nálezu Ústavného súdu Slovenskej

republiky sp. zn. PL. ÚS 4/2021).

6.1. Zo zisteného skutkového stavu na základe vykonaných dôkazov súd považoval za preukázané,
že žalovanému bola v rámci povinnosti plniť opatrenia na predchádzanie vzniku a šíreniu nebezpečnej
nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 nariadená izolácia v karanténnom zariadení Hotelová akadémia

Jána Andriščíka v Bardejove, a to v období od 11. mája 2020 do 17. mája 2020.
6.2.Žalobkyňapočasdobynariadenejizoláciežalovanéhoajehoumiestneniavuvedenomkaranténnom
zariadení mu zabezpečovala stravu, s čím jej vznikli náklady v paušálnej výške 78 eur.
6.3. Povinnosť znášať náklady vzniknuté pri plnení povinností v zmysle prijatých opatrení na
predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení zaťažuje toho, kto je povinný tieto povinnosti plniť

- teda žalovaného. Žalobkyni preto vznikol proti žalovanému nárok na úhradu vynaložených nákladov
za stravu, ktorú mu zabezpečila počas doby nariadenej karantény, a to v preukázanej výške 78 eur.
6.4. Žalobkyňa o úhradu týchto nákladov požiadala žalovaného faktúrou vystavenou 17. júna 2020 a
vyzvala ho na jej zaplatenie v lehote splatnosti do 17. júla 2020. Žalovaný fakturovanú sumu žalobkyni
doposiaľ nezaplatil.

6.5. Žalovaný v rámci procesnej obrany nenamietal, že by mu povinnosť na úhradu uvedeného plnenia
vôbec nevznikla, resp. nevznikla v žalobou uplatnenej výške, alebo že táto povinnosť v čase vyhlásenia
rozhodnutia súdu už netrvá, teda že už zanikla. Súd preto skutkové tvrdenia žalobkyne považoval za
nesporné a jej žalobe čo do istiny uplatnenej vo výške 78 eur ako dôvodnej vyhovel.

7.1. Povinnosť umiestneného v karanténnom zariadení zaplatiť poskytovateľovi stravy náklady za
stravu počas doby nariadenej karantény nemá osobitne zákonom určený čas plnenia (porov. § 563
Občianskeho zákonníka), a preto právo určiť čas plnenia tohto záväzku patrí veriteľovi.
7.2. Žalobkyňa ako veriteľ vyzvala žalovaného na úhradu predmetného plnenia na základe predloženej
faktúry v lehote splatnosti do 17. júla 2020. Žalovaný tento peňažný nárok žalobkyni v určenej lehote

splatnosti nezaplatil, a tak sa nasledujúci deň dostal s jeho plnením do omeškania. Súd preto priznal
žalobkyni tiež nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonom stanovenej výške aktuálnej k prvému
dňu omeškania 5 % ročne z dlžnej sumy 78 eur za dobu omeškania od 18. júla 2020 až do jej zaplatenia.

8. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení § 255 ods. 1 Civilného sporového

poriadku (ďalej len „CSP“). Žalobkyňa mala v konaní plný úspech, preto jej proti neúspešnému
žalovanému vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súd však v súlade so zásadou
procesnej ekonómie v zmysle čl. 17 CSP náhradu trov konania žalobkyni nepriznal (R 72/2018), pretožez obsahu spisu vyplýva, že jej v tomto konaní žiadne trovy súdneho konania ani právneho zastúpenia
nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde
Bratislava III. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov.