Uznesenie – Volebné veci ,
Odmietajúce podanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Najvyšší Správny súd

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Katarína Benczová

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Odmietajúce podanie

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 13Svp/20/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 9622200297
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Benczová
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2023:9622200297.1

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: V. B., K.. X.X.XXXX, O. I. XX, XXX XX
I., zastúpený advokátskou kanceláriou ATTORNEYS GROUP s.r.o., Kláry Jarunkovej 2, 974 01 Banská
Bystrica,IČO:36863998,zast.konateľomJUDr.Ing.MiroslavomĎurajom,advokátom,protižalovaným:
1.MarekGajdoš,nezávislýkandidát,číslovolebnéhoobvodu:1,poradovéčíslo:1,početplatnýchhlasov
245,

2. Ondrej Harvan, nezávislý kandidát, číslo volebného obvodu: 1, poradové číslo: 2, počet platných
hlasov 219,
3. Mgr. Marian Černák, nezávislý kandidát, číslo volebného obvodu: 1, poradové číslo: 3, počet platných
hlasov 216,
4. Július Koňa, nezávislý kandidát, číslo volebného obvodu: 1, poradové číslo: 4, počet platných hlasov
211,

5.TomášGábriš,nezávislýkandidát,číslovolebnéhoobvodu:1,poradovéčíslo:5,početplatnýchhlasov
210,
6. Miroslav Harvan, nezávislý kandidát, číslo volebného obvodu: 1, poradové číslo: 6, počet platných
hlasov 209,
7. Ivan Pokoš, nezávislý kandidát, číslo volebného obvodu: 1, poradové číslo: 7, počet platných hlasov
167,

8. MVDr. Vasil Černák, nezávislý kandidát, číslo volebného obvodu: 1, poradové číslo: 8, počet platných
hlasov 164,
9. Peter Pustaj, nezávislý kandidát, číslo volebného obvodu: 1, poradové číslo: 9, počet platných hlasov
163,
vo veci zákonnosti volieb do orgánov samosprávy, volieb poslancov do obecného zastupiteľstva v obci
Telgárt, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky žalobu o d m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 9.11.2022 doručenou Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej
len ,,najvyšší správny súd“) dňa 10.11.2022 sa žalobca domáhal postupom podľa § 312a a nasl. zákona

č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len ,,SSP“) preskúmania výsledkov volieb poslancov
obecného zastupiteľstva obce Telgárt uskutočnených dňa 29.10.2022 a následne zrušenia rozhodnutia
volebnej komisie a vyhlásenia za zvoleného toho, kto bol riadne zvolený. Zároveň si uplatnil nárok na
náhradu trov konania vo výške 100 %. Označenie žalovaných bolo vykonané v súlade s ust. § 312d
ods. 1 SSP.

2. V žalobných dôvodoch uviedol, že má dôvodnú pochybnosť o zákonnosti volieb poslancov do
obecného zastupiteľstva vzhľadom na skutočnosť, že platná právna úprava v ust. § 171 ods. 8 zákonao podmienkach výkonu voleného práva ukladá kandidátovi ku kandidátnej listine pripojiť vlastnoručne
podpísané vyhlásenie, ktoré obsahuje aj vyhlásenie, že nemá prekážky práva byť volený, pričom takouto
prekážkou je v zmysle § 6 písm. b) zákona o podmienkach výkonu volebného práva právoplatné

odsúdenie za úmyselný trestný čin, ak odsúdenie nebolo zahladené. Platná právna úprava však
neumožňuje miestnej volebnej komisii overiť pravdivosť písomného vyhlásenia kandidáta, že nemá
prekážky práva byť volený v zmysle § 6 písm. b) zákona o podmienkach výkonu volebného práva,
nakoľko zákon č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov jej
neumožňuje získať odpis z registra trestov.

3. Žalobca ako nezvolený kandidát nemá inú možnosť ako si preveriť uvedené skutočnosti, preto žiada
súd, aby v rámci súdneho konania preveril odpisy z registra trestov žalovaných v 1. - 9. rade, čím sa
potvrdia, resp. odstránenie pochybnosti ohľadne zákonnosti volieb do obecného zastupiteľstva.

4. Ako ďalší žalobný dôvod s poukazom na právnu úpravu § 171 ods. 9 zákona o podmienkach

výkonu volebného práva uviedol, že má podozrenie, že viacerí zo žalovaných v 1. - 9. rade majú
na podpisových listinách nečitateľné údaje o voličoch, ktoré zákon ukladá ako povinné. Na základe
popísaného podozrenie sa žalobca domnieva, že niektorí zo žalovaných v 1. - 9. rade nemuseli splniť
zákonnú podmienku o predpísanom počte voličov zapísaných na podpisových listinách, nakoľko pre
obec Telgárt bola podmienka mať zapísaných na podpisových listinách pre jedného kandidáta min. 100

voličov.

5. Najvyšší správny súd po zistení, že žaloba bola podaná žalobne aktívne legitimovaným subjektom
v zmysle § 312c písm. a) SSP (žalobca ako kandidát na poslanca obecného zastupiteľstva získal vo
voľbách 112 hlasov pri 603 odovzdaných hlasovacích lístkoch), v zákonnej desaťdňovej lehote v zmysle

§ 312e SSP, skúmal, či vzhľadom na uvedené dôvody sú splnené zákonné podmienky na meritórne
prejednanie žaloby, alebo sú preukázané zákonné dôvody na zastavenie konania alebo odmietnutie
žaloby.

6. Najvyšší správny súd pri posudzovaní podmienok pre ďalší procesný postup konal obdobne ako vo

veci 13Svp/21/2022, v ktorej rozhodol dňa 6. decembra 2022. Vychádzal zo skutočnosti, že podľa § 312h
ods. 2 SSP v znení účinnom od 18. novembra 2022 môže správny súd žalobu odmietnuť aj vtedy, ak je
zrejmé, že aj keby dôvody uvedené v žalobe podľa § 312f písm. e) boli pravdivé, nebolo by možné žalobe
vyhovieť. Toto ustanovenie nadväzuje na § 312f písm. e) SSP, podľa ktorého sa v žalobe musia okrem
všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť dôvody, pre ktoré žalobca napáda neústavnosť alebo

nezákonnosťvoliebsoznačenímdôkazov.Zustanovenia§312hods.2SSPacontrariovyplýva,žeakby
prípadná (v konaní dokázaná) pravdivosť tvrdení uvedených v § 312f písm. e) SSP umožňovala žalobe
vyhovieť, nemožno ju odmietnuť podľa citovaného ustanovenia, ale je nevyhnutné ju vecne prejednať.
Pri postupe podľa § 312h ods. 2 SSP tak správny súd skúma, aký výhľad na úspech žaloby dávajú
dôvody, ktoré žalobca v žalobe predniesol. Skúma teda, či uvedené dôvody sú prístupné dokazovaniu

(teda či ich je možné verifikovať dokazovaním), či by toto dokazovanie mohlo viesť k záveru, že tvrdené
dôvody spôsobujú nezákonnosť volieb, a či by táto nezákonnosť umožňovala vyhovieť žalobe, teda
rozhodnúť niektorým zo spôsobov, ktoré sú predpokladané v § 312j ods. 2 SSP.

7. Z uvedeného výkladu je zrejmé, že kľúčovú úlohu pri rozhodovaní podľa § 312h ods. 2 SSP hrajú

práve dôvody, ktoré žalobca uvedie v žalobe ako dôvody nezákonnosti a neústavnosti napadnutých
volieb. Ak žalobcom uvedené dôvody sú také, ktoré vôbec nepreukazujú porušenie volebného alebo
je vylúčené, aby na základe takéhoto dôvodu mohol správny súd rozhodnúť podľa § 312j ods. 2
SSP, potom sú splnené podmienky na odmietnutie takejto žaloby podľa § 312h ods. 2 SSP. Z účelu
citovaného ustanovenia potom vyplýva, že dôvody neústavnosti a nezákonnosti uvedené v § 312f

písm. e) SSP (povinnosť „tvrdenia“) musia byť dostatočne konkrétne skutkovo vymedzené tak, aby bolo
zrejmé, pravdivosť akej konkrétnej skutočnosti sa má v následnom konaní dokazovaním preverovať.
Len všeobecné tvrdenie o tom, že vo voľbách došlo k nezákonnosti alebo ich výsledok je nesprávny,
nie je totiž prístupné žiadnemu konkrétnemu dokazovaniu. Takéto tvrdenie by bolo možné dokazovať
len tak, že by správny súd v podstate zopakoval celý volebný proces. Taký výklad by navyše viedol k

hodnotovému rozporu pri posudzovaní žalôb: žalobca, ktorý by opísal konkrétne, časovo a priestorovo
ohraničené nedostatky volebného procesu, ktorých eventuálnu nepravdivosť možno zistiť už na základe
samotnej žaloby a k nej pripojených dôkazov, sa ocitol v nevýhodnejšej pozícii než žalobca, ktorý by dosvojej žaloby poňal len najvšeobecnejšie tvrdenia o neústavnostiach a nezákonnostiach, ktoré by bolo
potrebné zisťovať len obsiahlou vyšetrovacou činnosťou správneho súdu.

8. Už ústavný súd vo svojej judikatúre vo volebných veciach podľa čl. 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky zdôrazňoval, že volebné súdnictvo je založené na príčinnej súvislosti medzi volebnou vadou
a zložením zastupiteľského zboru a zároveň na vyvrátiteľnej domnienke, podľa ktorej volebný výsledok
zodpovedá vôli voličov (porov., napr. uznesenie sp. zn. PL. ÚS 2/2019 a tam citovanú prejudikatúru).
Vzhľadom na význam volieb v demokratickej spoločnosti a z neho vyplývajúcu prezumpciu ich

ústavnosti a zákonnosti je na žalobcovi, aby kvalifikovaným spôsobom označil skutočnosti, ktoré sú
spôsobilé preukázať také intenzívne porušenie volebných zákonov, ktoré by odôvodňovalo záver o inom
legitímnom výsledku volieb, než aký bol uverejnený (v podobnom zmysle, napr. uznesenia sp. zn. PL. ÚS
3/2010, PL. ÚS 23/2017). Súd totiž v konaní vo volebných veciach nie je „vyšetrovacím orgánom“; jeho
úlohou je zvážiť hodnovernosť a preukázateľnosť tvrdení sťažovateľa v kontexte s ďalšími okolnosťami
a na tom základe rozhodnúť, či vykoná vo veci dokazovanie, alebo vyvodí právne závery len na základe

tvrdení účastníka (porov. uznesenie sp. zn. PL. ÚS 66/2011). Funkcia súdu v rámci prieskumu ústavnosti
azákonnostivoliebnemôžebyťvykladanátakextenzívne,žebyvkonečnomdôsledkujehočinnosťmala
nahrádzať, prípadne dopĺňať činnosť na to povolaných volebných či iných orgánov, a to dokonca v tom
smere, že iba na základe všeobecne alebo špekulatívne formulovaných námietok bude súd podrobne
rekonštruovať celý volebný proces (porov. uznesenia sp. zn. PL. ÚS 3/2010, PL. ÚS 22/2015, PL. ÚS

13/2019).

9. Z ustanovenia § 312a SSP vyplýva, že zmyslom a účelom konania o žalobe o neústavnosť a
nezákonnosť volieb je zabezpečenie slobodnej súťaže politických síl. Táto súťaž sa však sama osebe
nerealizuje v pojednávacích miestnostiach, či kanceláriách súdu, ale nachádza svoj výraz predovšetkým

vo voľbách (porov. nález ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 19/98). Ak by sa nespokojnosť politických strán
ahnutí,resp.nezávislýchkandidátovzúčastnenýchnavoľbáchsvolebnýmivýsledkamiprejavilavždypo
voľbách iniciovaním konania pred súdom, môže to viesť k spochybňovaniu zastupiteľskej demokracie a
inštitútu volieb (v tomto zmysle uznesenie ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 19/94, PL. ÚS 85/07 alebo PL.
ÚS 13/2019). Preto zásadne platí, že len domnienka nesprávnosti výsledku volieb ako takého nemôže

byť dôvodom zrušenia ich výsledkov (porov. uznesenia sp. zn. PL. ÚS 39/95, PL. ÚS 32/03, resp. už
cit. PL. ÚS 85/07). Je na žalobcovi, aby v záujme meritórneho preskúmania žaloby uviedol konkrétne
skutkové okolnosti, ktoré spochybňujú výsledky volieb a ktoré odôvodnene vyvolávajú pochybnosť o
tom, či voľby a ich výsledky sú (boli) prejavom skutočnej vôle voličov (m. m. PL. ÚS 118/07). Zároveň je
na žalobcovi, aby kvalifikovaným spôsobom označil také dôkazy, ktoré vzhľadom na konkrétne okolnosti

prípadu nasvedčujú, že jeho tvrdenia o neústavnosti alebo nezákonnosti volieb sú reálne, prípadne
aspoň vysoko pravdepodobné, a zároveň sú spôsobilé preukázať také intenzívne porušenie volebného
zákona, ktoré by odôvodňovalo záver o inom legitímnom výsledku volieb, než bol uverejnený (m. m.
PL. ÚS 3/2010).

10. V prejednávanej veci žalobca odôvodňuje svoju žalobu jedine svojim (ničím konkrétnym
nepodloženým) podozrením o možnosti nezákonnosti výsledku volieb. V prvom rade namietal, že
nakoľko platná právna úprava neumožňuje miestnej volebnej komisii overiť pravdivosť písomného
vyhlásenia kandidáta, že nemá prekážky práva byť volený v zmysle § 6 písm. b) zákona o podmienkach
výkonu volebného práva, je možné, že niektorí z kandidátov nespĺňajú zákonnú podmienku neexistencie

prekážky práva byť volený, ktorou je v zmysle § 6 písm. b) zákona o podmienkach výkonu volebného
práva právoplatné odsúdenie za úmyselný trestný čin, ak odsúdenie nebolo zahladené. Keďže on ako
kandidát vo voľbách do obecného zastupiteľstva si to nemá reálnu možnosť overiť (vzhľadom na úpravu
zákona o registri trestov), žiadal súd o preverenie odpisov z registrov trestov jednotlivých úspešných
kandidátov na poslancov obecného zastupiteľstva.

11. K tejto požiadavke najvyšší správny súd uvádzam, že ju nepovažuje za dôvodnú, nakoľko žalobca
spochybňujezákonnosťvýsledkovvoliebbeztoho,abynamietalnezákonnosťpostupuvolebnejkomisie,
resp. iné porušenie zákona alebo ústavy v súvislosti s vyhodnotením priebehu a výsledkov volieb.
Jeho argumentácia sa obmedzila na vedenie skutočnosti, že postup v zmysle platnej právnej úpravy

(podmienky na kandidovanie vo voľbách) mu ako neúspešnému kandidátovi neumožňuje preveriť
skutočnosti, ktoré zo zákona neprináleží preverovať ani volebnej komisii, pričom za podstatné je
treba považovať to, že zákonná úprava a následná judikatúra pripúšťajú preverovanie správnosti
čestného vyhlásenia, preukazujúceho bezúhonnosť kandidáta až na základe riadne a včas uplatnenýchrelevantných skutočností spôsobilých viesť k záveru, že po vykonanom preverovaní (obsah odpisu
z registra trestov) je možné predpokladať nesplnenie zákonnej požiadavky bezúhonnosti, dôsledkom
čoho je nezákonnosť vykonanej voľby. Súd v tomto kontexte zdôrazňuje povinnosť žalobcu uvádzať

konkrétne okolnosti, výsledkom čoho je spochybniteľnosť konkrétnej voľby/volieb, čo je legitímny účel
súdnehokonaniapreskúmavajúcehozákonnosťaústavnosťvolieb.Účelomkonaniavoveciústavnostia
zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy nie je a rozhodne nemôže byť posudzovanie platnej
zákonnej úpravy, s ktorou žalobca prejavil nespokojnosť.

12. Pokiaľ druhým žalobným dôvodom bolo vyslovenie ničím neodôvodnenej pochybnosti o tom,
že niektorí zo žalovaných v 1. - 9. rade nemuseli splniť zákonnú podmienku o predpísanom počte
voličov zapísaných na podpisových listinách, súd odkazuje na svoje vyššie uvedené závery o
zákonných požiadavkách na označenie takých dôkazov, ktoré vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu
nasvedčujú,žejehotvrdeniaoneústavnostialebonezákonnostivoliebsúreálne,prípadneaspoňvysoko
pravdepodobné, a zároveň sú spôsobilé preukázať také intenzívne porušenie volebného zákona, ktoré

by odôvodňovalo záver o inom legitímnom výsledku volieb, než bol uverejnený.

13. Najvyšší správny súd pripomína, že zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva
v § 171 dostatočne upravuje náležitosti kandidátnej listiny a v § 172 registráciu kandidátov pre voľby do
obecného zastupiteľstva v súvislosti, s ktorými vykonáva svoje kompetencie a plní svoju funkciu miestna

volebná komisia. V súvislosti s výkonom týchto kompetencií nebola ani len vyslovená žiadna námietka.

14. Žalobca podanou žalobou v podstate len bez ďalšieho spochybňuje bezúhonnosť úspešných
kandidátov na poslancov a splnenie podmienky podpisových listín, ktoré primárne v rámci svojej
kompetencie skúma miestna volebná komisia, voči činnosti ktorej nevzniesol žiadne výhrady. Jeho

všeobecné tvrdenia vo forme vyslovených pochybností nijako nepreukazujú konkrétne porušenie
volebného zákona a nemôžu byť samé osebe predmetom ďalšej verifikácie v konaní o vyslovenie
neústavnosti a nezákonnosti volieb.

15. Za uvedených okolností by ani v prípade meritórneho prejedania nebolo možné žalobe vyhovieť. Je

tak daný dôvod odmietnutia žaloby podľa § 312h ods. 2 SSP v znení účinnom od 18. novembra 2022.

16. Ako bolo vyššie uvedené, označenie žalovaných bolo uvedené v súlade s ust. § 312d písm. a) SSP,
ktorý je formulovaný odlišne od ust. § 133 ods. 1 CSP. Vzhľadom na špecifickosť predmetu konania,
spôsob skončenia veci formou odmietnutia žaloby a z toho vyplývajúceho rozhodnutia o nepriznaní

náhrady trov žiadnemu z účastníkov konania najvyšší správny súd v súlade so zásadou procesnej
ekonómie nevyzýval žalobcu na doplnenie identifikačných údajov, na základe ktorých by bolo možné
doručovať toto uznesenie každému zo žalovaných. Považoval za dostatočné vykonanie doručenia
cestou spoločnej zásielky doručenej Obecnému úradu Telgárt, v kompetencii ktorého nepochybne je
aj zabezpečenie odovzdania jednotlivých písomných vyhotovení uznesenia o odmietnutí žaloby riadne

zvoleným členom obecného zastupiteľstva.

17. O trovách konania bolo rozhodnuté v zmysle § 170 písm. a) SSP.

18. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 5:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.