Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. november 2022

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 7Ssk/58/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2020200002
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2022:2020200002.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany

Martinčekovej a členov senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci
žalobcu: T.. I. Y., B. XX.XX.XXXX, X. V. XXX/XX, XXX XX Š., právne zastúpený advokátkou JUDr. Luciou
Cepka Zvolenskou, so sídlom Kollárova 17, 917 01 Trnava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie,
so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovanej č. 70257-2/2019-BA zo dňa 28. októbra 2019, o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku
Krajského súdu v Trnave č. k. 47Sa/1/2020-138 zo dňa 15.04.2021, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 47Sa/1/2020-138 zo

dňa 15.04.2021 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Trnave (ďalej ako „krajský súd“, resp. „správny súd“) rozsudkom č. k. 47Sa/1/2020-138
zo dňa 15.04.2021, postupom podľa § 191 ods. 1 písm. d) a e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny
poriadok (ďalej len „SSP“), zrušil rozhodnutie žalovanej č. 70257-2/2019-BA zo dňa 28. októbra 2019
(ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“) a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Žalobcovi priznal právo
na náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaná zamietla odvolanie žalobcu v celom rozsahu a potvrdila

rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) č.
200-022106-CA04/2019 zo dňa 15.08.2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“).

3. Prvostupňovým rozhodnutím správny orgán rozhodol, že podľa § 49 ods. 1, ods. 2 zákona č.
461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o sociálnom poistení“) žalobca nemá nárok
na materské, ktoré si uplatnil od 03.06.2019. Z odôvodnenia vyplýva, že žalobca bol podľa § 14 ods.
2 zákona o sociálnom poistení dobrovoľne nemocensky poistený od 01.09.2018 do 30.06.2019, dňa

03.06.2019 si uplatnil nárok na materské predložením žiadosti o materské č. B 1177046 ako dobrovoľne
nemocensky poistená osoba na základe dohody uzavretej s jeho manželkou o prevzatí ich dieťaťa do
starostlivosti otca odo dňa 03.06.2019. Dňa 24.07.2019 žalobca písomne čestne vyhlásil, že je sociálne
zabezpečený na základe č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z.z.“), a
že jeho sociálne zabezpečenie vykonáva Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Dňa 14.08.2019
bolo Sociálnej poisťovni - pobočka Trnava doručené potvrdenie z Ministerstva vnútra Slovenskej

republiky, Centra podpory Trnava (ďalej len „Potvrdenie MV SR“), v ktorom sa uvádza, že žalobca
má podľa § 97 zákona č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov základný čas služby v týždni
rozvrhnutýnerovnomernepočasceléhokalendárnehomesiacasdĺžkouzákladnéhočasuslužbyvtýždni
stanovenou na 38 hodín s tým, že neevidujú žiadosť žalobcu o udelenie rodičovskej dovolenky. Prílohoupotvrdenia boli fotokópie plánu služieb na mesiace apríl, máj, jún, júl 2019. Ďalej správny orgán prvého
stupňa uviedol, že matka dieťaťa sa ku dňu 3. júna 2019 nevrátila do pracovného procesu, ale od 3.
marca 2018 čerpá rodičovskú dovolenku u svojho zamestnávateľa. S poukazom na uvedené skutočnosti

a na dikciu ustanovenia § 49 ods. 2 písm. a), b) a d) ZSP správny orgán vyhodnotil, že žalobca ako
otec dieťaťa nie je považovaný za iného poistenca, keďže je preukázané, že napriek uzavretej dohode s
matkou dieťaťa neprevzal starostlivosť o dieťa a podmienka starostlivosti nie je v predmetnom prípade
splnená, a preto Sociálna poisťovňa, pobočka Trnave rozhodla, že žalobca nemá nárok na materské
od 3. júna 2019.

4. Z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia vyplýva, že žalobca si uplatnil nárok na materské
a jeho výplatu ako iný poistenec - otec dieťaťa z dobrovoľného nemocenského poistenia. Žalovaná
konštatovala, že § 31 zákona o sociálnom poistení vymedzuje všeobecné podmienky vzniku nároku
dobrovoľne poistenej osoby na materské, ktorými sú existencia nemocenského poistenia v deň vzniku
dôvodu na poskytnutie dávky, t. j. v prípade materského inému zamestnancovi ku dňu prevzatia
dieťaťa do starostlivosti a zároveň zaplatenie príslušného poistného. Žalovaná skonštatovala, že

jednou z osobitných podmienok nároku na materské iného zamestnanca je podmienka prevzatia do
starostlivosti a následné poskytovanie starostlivosti tomuto dieťaťu, na splnenie podmienky nároku
musí ísť o faktické prevzatie (§ 51 zákona o sociálnom poistení). Žalovaná s poukazom na predložené
dôkazy a informácie z jej informačného systému skonštatovala, že žalobca bol dobrovoľne nemocensky
poistený od 01.09.2018 do 30.06.2019, v rozhodujúcom čase bol zároveň sociálne zabezpečený

na základe zákona č. 328/2002 Z.z.. S poukazom na obsah a prílohu Potvrdenia MV SR žalovaná
uviedla, že žalobca od 03.06.2019 nečerpá rodičovskú dovolenku a základný čas služby má v týždni
rozvrhnutýnerovnomernepočasceléhokalendárnehomesiacasdĺžkouzákladnéhočasuslužbyvtýždni
stanovenou na 38 hodín, pričom z prílohy o dochádzke za mesiace apríl 2019 až júl 2019 vyplýva, že
žalobca odo dňa údajného prevzatia dieťaťa do starostlivosti, t. j. od 03.06.2019, v mesiaci jún 2019

pracoval denne od cca od 7.00 hodiny do 15.00 až 17.00 hodiny, odo dňa 01.07.2019 do dňa 12.07.2019
čerpal riadnu dovolenku a ostatné dni v mesiaci júl 2019 pracoval cca od 7.00 hodiny do cca 19.00
hodiny, teda naďalej vykonáva službu ako príslušník Policajného zboru Slovenskej republiky (ďalej len
„PZ SR“), za rovnakých podmienok, za ktorých ju vykonával pred údajným prevzatím dieťaťa do svojej
starostlivosti, na rodičovskú dovolenku zo služobného pomeru nenastúpil a ani o ňu nepožiadal. V

súvislosti s údajným prevzatím dieťaťa do starostlivosti tak nedošlo k akejkoľvek úprave pracovných
podmienok, žalobca naďalej pracuje v rovnakom zaťažení, neprispôsobil svoje pracovné podmienky tak,
aby sa mohol o dieťa naozaj starať. Nemožno preto konštatovať, že dieťa skutočne dňa 03.06.2019
prevzal do starostlivosti a o toto dieťa sa skutočne stará. S poukazom na zákonom stanovené všeobecné
a osobitné podmienky poskytovania materského ako nemocenskej dávky podľa ustanovení § 31, § 49

ods. 1 a 2 písm. d) zákona o sociálnom poistení a s poukazom na účel jeho poskytovania vyplývajúci
z ustanovenia § 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení, ktorým je kompenzovanie straty príjmu zo
zárobkovej činnosti v dôsledku prevzatia starostlivosti o dieťa do troch rokov jeho veku v prípade iného
poistenca, napr. otca dieťaťa, žalovaná dôvodila, že podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti a
následného poskytovania starostlivosti tomuto dieťaťu nie je splnená, ak otec dieťaťa prevezme dieťa do

svojej starostlivosti len formálne, naďalej vykonáva svoju prácu v takmer rovnakom rozsahu z hľadiska
pracovného času, pričom dosahuje porovnateľný príjem ako pred nástupom na rodičovskú dovolenku. V
súvislosti s podmienkami upravujúcimi nárok iného poistenca na materské žalovaná dôvodila, že zákon
o sociálnom poistení používa pojem „starostlivosť“, a nie pojem „riadna starostlivosť“, ktorý je použitý v
zákone o rodičovskom príspevku, pričom rodičovský príspevok je štátnou sociálnou dávkou a na účely

zákona o rodičovskom príspevku sa riadnou starostlivosťou rozumie aj starostlivosť zabezpečovaná
inou osobou. Podmienka ustanovená v § 49 ods. 1 zákona o sociálnom poistení je splnená vtedy,
ak otec prevezme dieťa fakticky (nie len formálne) do svojej starostlivosti. Spravidla ide o situáciu,
kedy otec dieťaťa prerušuje svoju pracovnú činnosť, aby sa mohol o dieťa starať a aby sa mohla
matka dieťaťa vrátiť do pracovného procesu. Otec preberá na seba tú časť starostlivosti o dieťa, ktorú

predtým poskytovala matka. V takýchto prípadoch je naplnený účel nemocenského poistenia vyjadrený
v ust. § 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení. K námietke žalobcu, že absolútne neboli zohľadnené
zmeny, ktoré u neho v plánovaní služieb nastali, žalovaná skonštatovala, že dochádzkou za mesiace
apríl až september 2019 bolo preukázané, že žalobca nezabezpečuje dieťaťu starostlivosť, nakoľko
vykonáva pracovnú činnosť v takmer nezmenenom časovom rozsahu. Žalovaná v rámci odvolacieho

konania skutkový stav, s prihliadnutím na okolnosti prípadu, vyhodnotila tak, že žalobca prevzal dieťa
do starostlivosti len formálne, a preto reálne nespĺňa podmienku prevzatia dieťaťa do starostlivosti a
následného poskytovania starostlivosti tomuto dieťaťu ustanovenú v § 49 ods. 1 a 2 písm. d) zákona
o sociálnom poistení.5. Správny súd v napadnutom rozsudku skonštatoval, že výkon zamestnania, z ktorého plynie
dobrovoľne nemocensky poistenej osobe účasť na osobitnom nemocenskom poistení podľa iných

právnych predpisov ako v prípade žalobcu, v zásade nie je prekážkou vzniku nároku na materské
inému poistencovi podľa zákona o sociálnom poistení, pokiaľ sú pracovné podmienky na výkon práce
nastavené tak, aby za ich plnenia bolo možné poskytnúť dieťaťu adekvátnu starostlivosť. Ohľadom
skutkového záveru žalovanej o fiktívnosti deklarovaného prevzatia starostlivosti o dieťa žalobcom a o
fiktívnosti jej následného poskytovania, možno konštatovať, že k tomuto záveru žalovaná dospela na

základe nedostatočne zisteného skutočného stavu veci, vychádzajúc pri jeho vyhodnotení len z obsahu
predloženého Potvrdenia MV SR bez bližšej špecifikácie druhu, resp. formy alebo miesta vykonávanej
služby.

6. V bode 72 rozsudku správny súd uviedol, že orgány sociálneho poistenia oboch stupňov
pri vyhodnotení podkladov potrebných pre rozhodnutie vo veci uplatneného nároku pochybnosti

o skutočnom prevzatí starostlivosti o dieťa žalobcom v štádiu dokazovania neodstránili alebo
opodstatnenosť/objektívnosť vzniknutých pochybností nepotvrdili s využitím súčinnosti s účastníkom
konania, prípadne v súčinnosti s inými osobami (zamestnávateľom dobrovoľného nemocensky
poisteného poistenca). Len na základe obsahu rozpisu služieb za dva mesiace relevantného obdobia
(z ktorého v jednom mesiaci žalobca čerpal dovolenku) prijať jednoznačný záver o tom, že poistenec

nemôže poskytovať starostlivosť dieťaťu z dôvodu výkonu zamestnania, je možné len v prípadoch,
ak z obsahu podkladov bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že poistenec v postavení zamestnanca
dohodnutú pracovnú náplň alebo predmet jeho pracovnej činnosti nemôže vykonávať v domácom
prostredí,smožnosťoujejorganizovaniapodohodesozamestnávateľomtak,abybolomožnéposkytnúť
potrebnú starostlivosť dieťaťu. Existujú povolania, pri ktorých uvedený spôsob výkonu pracovnej činnosti

zo samej ich podstaty nie je možný, napríklad u profesií a zamestnaní, ktoré sú vykonávané v
dvanásťhodinových smenách a sú viazané na určité miesto (výrobnú halu, dielňu, sídlo zamestnávateľa
a podobne). Sú však aj zamestnania, kde je možné po dohode so zamestnávateľom vykonávať
časť prace v domácom prostredí a spôsobom, ktorý by umožňoval zároveň poskytovať adekvátnu
starostlivosť dieťaťu, ktorú mu poskytovala matka pred odovzdaním dieťaťa do starostlivosti otca.

7. Správny súd ďalej uviedol, že ak bol zistený pri vyhodnotení listinných dôkazov predložených
žalobcom rozpor v ich obsahu so skutočnosťou ním tvrdenou, bolo potrebné, aby konajúce orgány
sociálneho poistenia v rámci odstraňovania vád alebo doplnenia konania odvolacím orgánom preverili
tvrdenie o možnosti poskytovania starostlivosti dieťaťu žalobcom za súčasného dodržania podmienok

dohodnutých v pracovnej zmluve alebo stanovených v inom type individuálneho správneho aktu
v prípadoch príslušníkov ozbrojených zborov SR. Krajský súd skonštatoval, že bolo povinnosťou
žalovanej v rámci odvolacieho konania pred vydaním rozhodnutia zaoberať sa žalobcom predloženým
potvrdením o predpokladanom nástupe manželky žalobcu do zamestnania, doplniť dokazovanie vo
vzťahu k sporným otázkam fiktívnosti prevzatia dieťaťa do starostlivosti žalobcom v čase po 01.10.2019,

jej reálneho poskytovania ako aj naplnenia kompenzačného účelu predmetnej nemocenskej dávky.
Zároveň bolo povinnosťou žalovanej v rozhodnutí o odvolaní dať žalobcovi odpoveď na jeho námietky
k otázke výkladu posudzovania podmienok splnenia nároku na materské iného poistenca, ktorý si
dobrovoľne platil nemocenské poistenie podľa § 31 zákona o sociálnom poistení.
8. V zákonom stanovenej lehote proti tomuto rozsudku podala kasačnú sťažnosť žalovaná (ďalej tiež

ako „sťažovateľka“) z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP.

9. Sťažovateľka nesúhlasila s názorom krajského súdu o nedostatočne zistenom skutkovom stave a
s tým súvisiacou nepreskúmateľnosťou jej rozhodnutia. Sťažovateľka skonštatovala, že žalobca síce
uzavrel s matkou dieťaťa dohodu o prevzatí dieťaťa do starostlivosti, ale tejto dohode nezodpovedalo

skutočné správanie sa rodičov. Sťažovateľka uviedla, že pri posudzovaní podmienok žalobcovho
nároku na materské vychádzala z platnej právnej úpravy zákona o sociálnom poistení, z Informačného
systému Sociálnej poisťovne, ako aj z podkladov poskytnutých MV SR. Sťažovateľka napriek nesúhlasu
krajského súdu dáva do pozornosti dochádzku žalobcu, kedy porovnaním tejto dochádzky pred údajným
prevzatím dieťaťa do starostlivosti a po údajnom prevzatí dieťaťa do starostlivosti mala za preukázané,

že prevzatie dieťaťa bolo len formálne, reálne k nemu nedošlo, nakoľko žalobca bol pracovne vyťažený
v rozsahu vylučujúcom súčasné poskytovanie starostlivosti dieťaťu a dokonca v rovnakom rozsahu než
pred údajným prevzatím starostlivosti o dieťa. Žalovaná uviedla, že pokiaľ otec dieťaťa naďalej vykonáva
zárobkovú činnosť v plnom pracovnom rozsahu počas aktívnej časti dňa a dieťaťu je starostlivosťposkytovaná inou fyzickou alebo právnickou osobou, nemožno takúto situáciu považovať za prevzatie
dieťaťa do starostlivosti otca. Dohoda rodičov je v takomto prípade fiktívna a otec dieťaťa nie je
považovaný za iného poistenca.

10. Podľa sťažovateľky krajský súd opomenul znenie ust. § 196 ods. 6 druhá veta zákona o sociálnom
poistení. Žalovaná mala k dispozícii dostatok dôkazov, aby preukázala, či žalobca spĺňa podmienky
ustanovené v § 49 zákona o sociálnom poistení. Naopak žalobca nepredložil žiaden dôkaz, ktorým by
vyvrátil tvrdenia žalovanej, hoci mal povinnosť uniesť dôkazné bremeno, a to preukázať, že mu dávka

patrí. Sťažovateľka v tejto súvislosti poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
(ďalej len „NS SR“) sp.zn. 1Sžso/30/2016. Sťažovateľka taktiež poukázala na rozsudok NS SR sp. zn.
9Sžsk/105/2020 v obdobnej veci.

11. Kasačnému súdu sťažovateľka navrhla rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie
konanie.

12. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril podaním zo dňa 06. septembra 2021. Skonštatoval,
že rozhodnutie žalovanej bolo vydané len formalisticky, bez toho, že by jeho tvrdenia boli žalovanou
riadne a dostatočným spôsobom preskúmané. Navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol
ako nedôvodnú a priznal mu náhradu trov konania a náhradu trov právneho zastúpenia.

13. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že
kasačnú sťažnosť podala oprávnená osoba, včas a je prípustná, bez nariadenia pojednávania (§ 455
SSP) po oboznámení sa so súdnym a administratívnym spisom a so sťažnostnými námietkami a dospel
k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.

14. Z administratívneho spisu vyplýva:

- žalobca podal žiadosť č. B1177046 o materské dňa 17.06.2019 s uvedením dátumu prevzatia
dieťaťa U. Y., B.. XX.XX.XXXX (ďalej len „dieťa“) do starostlivosti dňa 03.06.2019 z jeho dobrovoľného

nemocenského poistenia, ktoré trvalo od 01.09.2018 do30.06.2019; v rozhodujúcom čase bol zároveň
sociálne zabezpečený na základe zákona č.328/2002 Z. z. ako príslušník PZ SR.
- k žiadosti žalobca pripojil dohodu s matkou dieťaťa o jeho prevzatí do starostlivosti otca (žalobca) od
03.06.2019;rodnýlisttohtodieťaťa;potvrdenieÚradupráce,sociálnychvecíarodinyzodňa03.06.2019,
že matka k uvedenému dňu požiadala o odňatie príspevku na starostlivosť o dieťa. Matka dieťaťa bola

poberateľkou rodičovského príspevku pri starostlivosti o dieťa do 02.06.2019.
- podaním zo dňa 24.07.2019 doložil žalobca Čestné vyhlásenie k žiadosti o materské, z ktorého
vyplýva, že žalobca je sociálne zabezpečený na základe zákona č. 328/2002 Z. z. a jeho sociálne
zabezpečenie vykonáva Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. V sprievodnom liste k tomuto
Čestnému vyhláseniu žalobca uviedol, že je príslušníkom PZ SR, jeho služobný pomer vznikol

pred vznikom jeho dobrovoľného nemocenského poistenia a inú pracovnú zmluvu ako so svojim
zamestnávateľom nemá; k výkonu služobnej činnosti uviedol, že má nerovnomerne rozvrhnutý pracovný
čas, čo mu umožňuje prispôsobovanie výkonu štátnej služby potrebám dieťaťa. Má za to, že jeho
pracovné podmienky sú zlučiteľné s poskytovaním starostlivosti o dieťa, doložil čestné vyhlásenie, že
ododňaprevzatiadieťaťadostarostlivostivykonávatakústarostlivosť,akúdočasuprevzatiavykonávala

matka dieťaťa.
- prvostupňový správny orgán dňa 01.08.2019 požiadal MV SR o zaslanie oznámenia, či má
žalobca rozvrhnutý pracovný čas od 03.06.2019 rovnomerne alebo nerovnomerne, zároveň požiadal o
predloženie kópie jeho dochádzky za mesiace apríl, máj, jún, júl 2019 a o informáciu, či si požiadal o
rodičovskú dovolenku zo služobného pomeru. MV SR Centrum podpory Trnava, oddelenie personálne

vydalo dňa 08.08.2019 potvrdenie, že žalobca má podľa zákona č. 73/1998 Z. z. základný čas služby v
týždni rozvrhnutý nerovnomerne počas celého kalendárneho mesiaca s dĺžkou základného času služby
v týždni stanovenou na 38 hodín; v súčasnej dobe žiadosť žalobcu o rodičovskú dovolenku neeviduje;
k potvrdeniu boli doložené plány služieb za mesiace apríl až júl 2019.
- v podaní doručenom žalovanej dňa 12.8.2019 žalobca uviedol, že na spôsobe plánovania jeho služieb

je vidieť výrazná zmena počnúc mesiacom júl 2019 a následne aj v pláne v auguste 2019, ktorý doručil
v prílohe ako podklad na rozhodnutie vo veci,
- v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu žalobca doložil plán služieb za mesiac september 2018.
Žalobca uviedol, že svoje služby si vie prispôsobovať potrebám dieťaťa, čo má byť potvrdené listomMV SR, plánovanie služieb v mesiaci si vykonáva sám podľa svojich potrieb. Ďalej namietol, že nástup
matky do zamestnania nie je podmienkou pre priznanie materského, manželka sa starala o ich staršie
dieťa a do zamestnania by mala nastúpiť od 01.10.2019 (doložené potvrdenie o plánovanom nástupe).

- z plánov služieb za mesiace apríl až september vyplýva, že žalobca je zaradený vo funkcii vyšetrovateľ.
- z plánu služieb za mesiac apríl vyplýva evidovaný počet odpracovaný hodín (ďalej len „OH“) 142 a
počet odpracovaných dní 16, denný priemer tak bol 8h 52 min, nad rámec uvedeného mal žalobca tri
služby v noci v rozsahu 24 h a čerpal 3 dni dovolenky. Z doloženej dochádzky za mesiac máj vyplýva
evidovaný počet OH 164 a počet odpracovaných dní 20, denný priemer tak bol 8h 12 min, nad rámec

uvedeného mal žalobca dve služby v noci v rozsahu 24 h, dovolenku nečerpal. Z doloženej dochádzky
za mesiac jún vyplýva evidovaný počet OH 151,5 a počet odpracovaných dní 17, denný priemer tak bol 8
h 54 min, nad rámec uvedeného mal žalobca dve služby v noci v rozsahu 18 h a čerpal 2 dni dovolenky.
Z doloženej dochádzky za mesiac júl vyplýva evidovaný počet OH 115,5 a počet odpracovaných dní 10,
denný priemer tak bol 11 h 33 min, nad rámec uvedeného mal žalobca jednu službu v noci v rozsahu
2,5 h a čerpal 10 dní dovolenky. Z doloženej dochádzky za mesiac august vyplýva evidovaný počet OH

124,75 h a počet odpracovaných dní 15, denný priemer tak bol 8 h 19 min, nad rámec uvedeného mal
žalobca jednu službu v noci v rozsahu 12 h a čerpal 8 dní dovolenky. Z doloženej dochádzky za mesiac
september vyplýva evidovaný počet OH 130,2 h a počet odpracovaných dní 16, denný priemer tak bol 8
h 8 min, nad rámec uvedeného mal žalobca jednu službu v noci v rozsahu 12 h a čerpal 6 dní dovolenky.
Vykonané nočné služby sú nad rámec odpracovaných hodín a spôsob ich výkonu nie je z predloženej

evidencie zrejmý.

15. Podľa § 2 písm. a/ zákona o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu 04.11.2019 (právoplatnosť
preskúmavaného rozhodnutia žalovanej) sociálne poistenie podľa tohto zákona je nemocenské
poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie

príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva.

16. Podľa § 13 ods. 1 písm. d/ citovaného zákona z nemocenského poistenia sa za podmienok
ustanovených týmto zákonom poskytujú nemocenské dávky, a to materské.

17. Podľa § 31 ods. 1 citovaného zákona povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná
osoba a dobrovoľne nemocensky poistená osoba majú nárok na nemocenskú dávku, ak tento zákon
neustanovuje inak, ak: a) splnili podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas
trvania nemocenského poistenia a b) zaplatili poistné na nemocenské poistenie najneskôr v posledný
deň kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, za obdobie od

prvého vzniku nemocenského poistenia povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej
osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho
kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, najviac za obdobie
posledných päť rokov predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie
nemocenskejdávky;podmienkazaplateniapoistnéhonanemocensképoisteniesapovažujezasplnenú,

ak suma dlžného poistného na nemocenské poistenie je v úhrne nižšia ako 5,- €.

18. Podľa § 49 ods. 1 citovaného zákona iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý
sa o toto dieťa stará, má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti v období 28
týždňov od vzniku nároku na materské. Osamelý iný poistenec, ktorý sa stará o dieťa prevzaté do svojej

starostlivosti, má nárok na materské v období 31 týždňov od vzniku nároku na materské a iný poistenec,
ktorý prevzal do starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské
37 týždňov od vzniku nároku na materské. Iný poistenec má nárok na materské najdlhšie do dovŕšenia
troch rokov veku dieťaťa, ak v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti bol
nemocensky poistený najmenej 270 dní.

19. Podľa § 49 ods. 2 písm. d/ citovaného zákona Iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti, je
otec dieťaťa po dohode s matkou dieťaťa, najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu, a matka
nepoberá materské na to isté dieťa alebo rodičovský príspevok.

20. Podľa § 51 ods. 2 prvá veta citovaného zákona ak sa poistenec prestal starať o dieťa z iného dôvodu,
ako je jeho nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské zaniká dňom skončenia jeho starostlivosti o
dieťa a opätovne vzniká odo dňa pokračovania v starostlivosti o toto dieťa.21. Podľa § 64 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov dĺžka základného času
služby v týždni, ktorý je počas celého kalendárneho mesiaca rozvrhnutý nerovnomerne, sa ustanovuje
na 38 hodín.

22. Podľa § 64 ods. 5 zákona č. 73/1998 Z.z., nadriadený môže určiť policajtovi kratší čas služby v týždni
alebo ho inak vhodne upraviť, ak o to policajt požiada zo zdravotných alebo iných vážnych dôvodov
a ak tomu nebráni dôležitý záujem štátnej služby; ak bol policajtovi určený kratší čas služby, patrí mu
služobný príjem zodpovedajúci tomuto kratšiemu času služby.

23. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., základný čas služby v týždni sa rozvrhuje spravidla na
päť dní služby tak, aby dni nepretržitého odpočinku v týždni pripadali pokiaľ možno na sobotu a nedeľu.
Ak to povaha štátnej služby vyžaduje, môže byť základný čas služby v týždni rozvrhnutý nerovnomerne.

24. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobca bol aj po prevzatí maloletého dieťaťa dňa

03.06.2019 zamestnaný ako vyšetrovateľ PZ SR a že nečerpal rodičovskú dovolenku. V danom prípade
zostala spornou otázka, či žalobca splnil podmienku prevzatia dieťaťa do starostlivosti a čo sa o toto
dieťa staral v zmysle ustanovenia § 49 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, ktorá je predpokladom pre
priznanie materského z nemocenského poistenia.

25. Kasačný súd sa touto právnou problematikou zaoberal vo svojich viacerých rozhodnutiach. V tomto
ohľade cituje napr. z odôvodnenia rozsudku NSS SR sp. zn. 7Sžsk/24/2021 zo dňa 21. septembra 2022:
„Správne orgány aplikujúce § 49 ods. 1 cit. zákona musia vychádzať z gramatického a teleologického
výkladu tejto právnej normy tak, aby bola vykladaná v súlade s jej gramatickým obsahom a v súlade
s cieľmi a účelmi zákona o sociálnom poistení. Ak z hypotézy právnej normy § 49 ods. 1 vyplýva

podmienka,žeodieťasamusístaraťpoistenec,ktorýprevzaldieťadostarostlivosti,zuvedenéhopriamo
vyplýva, že sa o dieťa nemôže starať iná fyzická alebo právnická osoba. V spojení s § 2 písm. a/ tohto
zákona ak poistenec pred materstvom, resp. prevzatím dieťaťa mal určitý príjem zo zárobkovej činnosti,
potom musí v dôsledku tohto prevzatia mať aj stratu alebo zníženie tohto príjmu. Ak žiaden príjem
pred materstvom alebo prevzatím dieťaťa nemal, nemá ani jeho stratu alebo zníženie a v tom prípade

si ho materským zabezpečí. Zmyslom materskej dávky je teda kompenzácia za stratu príjmu alebo
jeho zabezpečenie počas starostlivosti o dieťa. Predpokladom straty alebo zníženia príjmu je skutočná
starostlivosť o dieťa a zníženie príjmu ako jej dôsledok. Výklad, ktorý zaujal sťažovateľ v kasačnej
sťažnosti, že iný poistenec nemusí mať stratu alebo zníženie príjmu, je v rozpore s cieľom sledovaným
uvedenými právnymi normami. Osobná starostlivosť poistenca je zdôraznená slovným spojením „ktorý

sa o toto dieťa stará“. Pokiaľ by zákonodarca mal v úmysle vyjadriť, že jeho osobná starostlivosť nie je
potrebná, potom by túto podmienku v hypotéze tejto právnej normy neuvádzal. Preto nie je potrebné ako
explicitnú podmienku priznania materského stanovovať napr. povinnosť prerušenia výkonu práce, resp.
ukončenia pracovného pomeru, pretože všetky konkrétne okolnosti rozhodujúce pre zistenie osobnej
starostlivosti o dieťa sa preverujú v konkrétnom správnom konaní, pričom sa môže jednať o rozličné

životné situácie.
Kasačný súd na podporu vyššie uvedeného výkladu účelu dávky poukazuje aj na znenie bodu 19
Preambuly Smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1158 z 20.06.2019 o rovnováhe
medzi pracovným a súkromným životom rodičov a osôb s opatrovateľskými povinnosťami, ktorou sa
zrušuje smernica Rady 2010/18/EÚ, v ktorom sa uvádza: „V záujme podpory rovnomerného rozdelenia

opatrovateľských povinností medzi ženami a mužmi a možnosti vytvorenia puta medzi otcami a deťmi už
v rannom veku detí, by sa malo zaviesť právo na otcovskú dovolenku pre otcov alebo pre rovnocenných
druhých rodičov, ak sú uznaní vo vnútroštátnom práve a v rozsahu, v akom sú v ňom uznaní. Takáto
otcovská dovolenka by sa mala čerpať v čase okolo narodenia dieťaťa a mala by byť jasne spojená s
narodením na účely poskytovania starostlivosti.“

Skutočnosť, že zákonodarca predpokladal skutočnú starostlivosť o dieťa, vyplýva aj z ustanovenia § 51
ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení, ktorý viaže zánik nároku na materské práve na dôvod, že sa
poistenec prestal starať o dieťa. Z tohto ustanovenia jednoznačne vyplýva, že osoba, ktorá sa prestala
starať o dieťa z iného dôvodu ako je jeho nepriaznivý zdravotný stav, musí byť len poistenec, teda
ten, kto poberá materské ako dávku z nemocenského poistenia, čo v konečnom dôsledku znamená,

že práve táto osoba sa predtým musela o dieťa starať. V prípade, ak by sa nevyžadovala skutočná
starostlivosť o dieťa poistencom a postačovala by iba formálna dohoda, zakotvenie uvedených dôvodov
zániku nároku na materské by nedávalo zmysel. Kasačný súd sa preto v celom rozsahu stotožnil s
právnym názorom správneho súdu, že táto osoba (v danom prípade otec) je pri výkone starostlivosti odieťanezastupiteľná.Kasačnýsúdzastávaprávnynázor,žeustanovenie§51ods.2zákonaosociálnom
poistení priamo nadväzuje na dikciu § 49 ods. 1 a potvrdzuje právny záver, že poistenec, ktorý dieťa
prevzal do starostlivosti, sa o toto dieťa musí osobne starať.

Z tohto dôvodu Sociálna poisťovňa správne dospela k záveru, že v danom prípade samotným uzavretím
dohody o prevzatí dieťaťa do starostlivosti nebola splnená podmienka starostlivosti o dieťa zo strany
otca dieťaťa. Ak otec dieťaťa v konkrétnom prípade po prevzatí dieťaťa do starostlivosti riadne pracoval
v hlavnom pracovnom pomere, a to v rovnakom rozsahu ako tomu bolo pred prevzatím dieťaťa do
starostlivosti, potom nebola splnená podmienka osobnej starostlivosti o dieťa, čoho dôsledkom by bola

strata alebo zníženie jeho príjmu a žalobca nesplnil podmienky na priznanie materského.“

26. K otázke aplikácie § 49 zákona o sociálnom poistení sa vyjadril Najvyšší správny súd SR aj v
rozhodnutí č. 5/2022 uverejnenom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu SR
(rozsudok NSS SR sp. zn. 7Sžsk/50/2020 zo dňa 27. októbra 2021), ktorého právne vety znejú:
I. Na účely vzniku nároku na materské je potrebné pojem „starať sa o dieťa“ podľa § 49 zákona č.

461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov vykladať autonómne a nemožno ho
obsahovo stotožňovať s pojmom „riadnej starostlivosti“ podľa zákona č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom
príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. januára 2011.
II. Kým zákon č. 461/2003 Z. z. na účely vzniku nároku na materské podľa § 49 predpokladá zo
strany poistenca osobnú starostlivosť o dieťa, zákon č. 571/2009 Z. z. na účely vzniku nároku na

rodičovský príspevok považuje podmienku riadnej starostlivosti o dieťa za splnenú, ak oprávnená osoba
zabezpečujeriadnustarostlivosťodieťaosobne,aleboinouplnoletoufyzickou,aleboprávnickouosobou
(§ 3 ods. 3 a 4 zákona č. 571/2009 Z. z.).

27. Najvyšší správny súd vo svojej rozhodovacej činnosti teda celkom jednoznačne zaujal právny názor,

žeinýpoistenecsamusíodieťaosobnestarať,pričomtátoskutočnosťvyplývajednakzosamotnejdikcie
§ 49 ods. 1 veta prvá zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého iný poistenec, ktorý „prevzal dieťa do
starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará“, čo treba vykladať tak, že iný poistenec čo do starostlivosti
o dieťa zaujme miesto po matke (nahradí ju) a jednak z § 51 zákona o sociálnom poistení, ktoré rieši
prerušenie starostlivosti o dieťa a s ním spojený zánik nároku na materské v prípade, ak sa poistenec

podľa lekárskeho posudku nemôže alebo nesmie starať o dieťa pre svoj nepriaznivý zdravotný stav a
preto sa oň stará iná osoba, prípadne z iných dôvodov. Ak by postačovala iba formálna starostlivosť o
dieťa, resp. starostlivosť zabezpečovaná inou osobou, ustanovenie § 51 citovaného zákona by stratilo
svoje opodstatnenie.

28. Uvedené právne závery treba v plnom rozsahu aplikovať aj na prípad žalobcu. Je nesporné, že
žalobca odo dňa 03.06.2019, t. j. odo dňa, keď mal prevziať starostlivosť o maloleté dieťa nečerpal
rodičovskú dovolenku; v súvislosti s deklarovaným prevzatím starostlivosti o maloleté dieťa sa mu
nezmenilo služobné zaradenie, nezmenila sa ani dĺžka jeho základného času služby. Z doložených
plánov služieb je zrejmé, že žalobcov základný čas služby je 38 hodín týždenne, je rozvrhnutý

nerovnomerne, výkon služby trvá v priemere viac ako 8 hodín denne, hodiny na seba plynule nadväzujú,
osobitná úprava pracovného času v súvislosti so starostlivosťou o dieťa žalobcom nebola preukázaná.
Z uvedeného vyplýva, že žalobca po matke neprevzal starostlivosť o dieťa, nenahradil ju v tejto
starostlivosti, ale rovnako ako pred prevzatím starostlivosti o dieťa zabezpečuje jeho starostlivosť len
ako otec participujúci na starostlivosti podľa zákona o rodine, teda nie v rozsahu, ako to predpokladá

zákon o sociálnom poistení.

29. Pokiaľ krajský súd správnemu orgánu vytýkal, že nedostatočne zistil skutkový stav, kasačný súd v
zhode so správnym orgánom konštatuje, že žalobca a ani jeho právna zástupkyňa neprodukovali žiadne
dôkazy a ani nenavrhli doplnenie konkrétnych dôkazov na preukázanie žalobcovho tvrdenia, že dieťa

prevzal do starostlivosti a túto mu poskytuje v rozsahu, v akom mu ju poskytovala matka pred dňom
prevzatia. Kasačný súd konštatuje, že bolo v záujme a v dispozícii žalobcu preukázanie skutočného
prevzatia starostlivosti o dieťa a zároveň bolo povinnosťou žalobcu ako účastníka správneho konania
navrhnúťkonkrétnedôkazynapodporujehotvrdení(§196ods.6zákonaosociálnompoistení). Naopak,
podľa názoru kasačného súdu, z dôkazov zadovážených v správnom konaní vyplýva jasný skutkový

záver, že nebola splnená osobitná podmienka priznania nároku na materské a preto správne rozhodli
správne orgány, keď žalobcovi nárok na materské od 03.06.2019 nepriznali.30. Z obsahu administratívneho spisu (Potvrdenie MV SR a doložené plány služieb za mesiace apríl až
september 2019) vyplýva a žalobca túto skutočnosť nijako nespochybnil, že ku skráteniu pracovného
času alebo jeho inej vhodnej úprave, ktorá by mala za následok tomu zodpovedajúce zníženie jeho

služobného príjmu podľa § 64 ods. 5 z. č. 73/1998 Z. z. oproti obdobiu spred 03.06.2019, nedošlo.
Žalobcapracovalvobdobnomrozsahuprizákladnomčaseslužby38hodíntýždenneakopredprevzatím
dieťaťa do starostlivosti. V čase výkonu služobného pomeru žalobca nemá objektívnu možnosť o dieťa
sa osobne starať (obdobne sp. zn. 9Sžsk/105/2020). Pritom priemerná dĺžka jeho dennej služby (viac
ako 8 hodín, bez započítania nočných služieb) je tak časovo rozsiahla, že objektívne neumožňuje jeho

osobnú starostlivosť počas dňa. Tvrdením, že si plánovanie služieb v mesiaci vykonáva sám podľa
svojich potrieb, žalobca len potvrdil skutočný rozsah pracovného času potrebný na výkon jeho služby (v
priemere za odpracované dni viac ako 8 hodín denne pred aj po úprave pracovného času). Žalobcom
tvrdené výrazné zmeny v jeho pláne služieb nemajú oporu v dokladoch doložených zamestnávateľom
ako aj samotným žalobcom, keďže dĺžka základného času služby v týždni za mesiace apríl až september
2019 sa nezmenila a aj dĺžka jednotlivých služieb je v tomto období približne rovnaká. Okrem toho bolo

preukázané, že základný čas výkonu služby má žalobca rozvrhnutý nerovnomerne, čo samo osebe
indikuje nemožnosť jeho osobnej starostlivosti o prevzaté dieťa v takom rozsahu, v akom bola pred
prevzatím poskytovaná matkou dieťaťa. Kasačný súd sa preto stotožňuje so záverom žalovanej, že
pokiaľ otec dieťaťa naďalej vykonáva zárobkovú činnosť v plnom pracovnom rozsahu počas aktívnej
časti dňa, nemožno takúto situáciu považovať za prevzatie dieťaťa do starostlivosti otca.

31. Kasačný súd konštatuje, že zmyslom materskej dávky je kompenzácia za stratu príjmu počas
starostlivosti o dieťa. Predpokladom je teda skutočná starostlivosť o dieťa a zníženie príjmu ako jej
dôsledok, v prípade žalobcu však nebol splnený už prvý predpoklad, keď skutočná starostlivosť o
dieťa nebola preukázaná, keďže žalobca nezmenil svoju pracovnú aktivitu napr. čerpaním rodičovskej

dovolenky alebo skrátením času služby na zodpovedajúcu úroveň. Treba konštatovať, že u žalobcu,
ktorého primárnou úlohou bolo práve zabezpečovanie starostlivosti o dieťa, nedošlo k prispôsobeniu
vykonávania jeho pracovnej aktivity v takom rozsahu, ktorý by mal mať za následok také zníženie
príjmu (v priamej súvislosti so starostlivosťou o dieťa), ktoré by vyžadovalo jeho kompenzáciu. Kasačný
súd sa nestotožňuje s názorom žalobcu vyjadreným v správnej žalobe o absurdnosti záveru, že

účel materského nie je naplnený, ak dobrovoľne nemocensky poistený otec dieťaťa prevzal dieťa do
starostlivosti „len formálne“, naďalej vykonáva prácu v takmer rovnakom rozsahu z hľadiska pracovného
času, pričom dosahuje porovnateľný príjem ako pred nástupom na rodičovskú dovolenku. Účelom
materského nie je zvýšiť príjem rodiny, ale kompenzovať výpadok príjmu jedného z rodičov, resp.
zabezpečiť príjem ak predtým príjem nemal, avšak vždy v dôsledku starostlivosti o dieťa.

32. Z ust. § 49 ods. 1 zákona o sociálnom poistení vyplývajú dve podmienky nároku na materské,
a to prevzatia dieťaťa do starostlivosti a kumulatívna podmienka starostlivosti o toto dieťa. Uvedené
je vyjadrené v slovnom spojení „... ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará“.
Nemožno teda súhlasiť s názorom, že postačuje splnenie prvej podmienky, a to prevzatie dieťaťa

do starostlivosti v zmysle § 49 ods. 2 písm. d) tohto ustanovenia. Zákonodarca explicitne stanovil aj
podmienku, že sa iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti, musí o toto dieťa starať. Nedôvodný
je potom právny názor žalobcu, že z právnej úpravy nevyplýva požiadavka zníženia rozsahu pracovnej
činnosti iného poistenca a starostlivosť môže byť poskytovaná inou plnoletou fyzickou osobou alebo
právnickou osobou. Pokiaľ je potrebná osobná starostlivosť poistenca o dieťa, potom je potrebné

vyhodnotiť konkrétne skutkové okolnosti, či je táto podmienka splnená.

33. Kasačný súd dodáva, že žalobcovi postupom podľa § 64 ods. 5 zákona č. 73/1998 Z.z., nebol zo
strany nadriadeného určený kratší čas služby v týždni, respektíve túto skutočnosť žalobca nepreukázal.
Možno teda uzavrieť, že žalobca si v rozhodnom období plnil svoje služobné povinnosti v plnom rozsahu

a podľa potvrdenia MV SR a plánov služieb za mesiace apríl až september 2019 v nezmenených
pracovných podmienkach, ktoré mu nedovoľovali osobnú starostlivosť o dieťa. Podľa názoru kasačného
súdu žalovaná ako aj prvostupňový správny orgán postupovali v súlade so zákonom, pre rozhodnutie
si zadovážili všetky potrebné podklady, na základe ktorých zistili skutkový stav náležite a zistené
skutočnosti správne právne posúdili tak, že žalobcovi nevznikol nárok na uplatnenú nemocenskú dávku -

materské. Aj podľa názoru kasačného súdu si tak žalobca ku dňu podania žiadosti o materské nevytvoril
z pohľadu pracovných podmienok taký časový priestor, aby mohol oprávnene tvrdiť, že poskytuje riadnu,
faktickú a osobnú starostlivosť o dieťa, a teda že by riadne prevzal starostlivosť o dieťa, ktorá bola
dovtedy poskytovaná zo strany matky dieťaťa. (obdobne sp. zn. 7Sžsk/17/2021).34. Sťažovateľka podľa názoru kasačného súdu zhromaždila a vyhodnotila sumu dôkazov, ktorá
jej umožnila urobiť záver obsiahnutý v napadnutom rozhodnutí, pričom nezostali nijaké rozumné

pochybnosti o pracovnej situácii žalobcu ku dňu deklarovaného prevzatia dieťaťa do starostlivosti. Pokiaľ
sa žalovaná v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia nevysporiadala so skutočnosťou, že matka
dieťaťa ku dňu 01.10.2019 má nastúpiť do zamestnania, pričom od 03.06.2019 čerpala rodičovskú
dovolenku v súvislosti so starostlivosťou o staršie dieťa, kasačný súd konštatuje, že vyhodnotenie tejto
skutkovej okolnosti nemá právny význam pre prijatie záveru o fiktívnom prevzatí starostlivosti o dieťa

otcom ku dňu 03.06.2019.

35. Z uvedených dôvodov kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok správneho súdu podľa § 462 ods. 1
SSP z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd v novom
rozhodnutí zohľadní vyššie uvedené právne názory kasačného súdu ohľadom zisteného skutkového
stavu a vec nanovo právne posúdi. Pritom je viazaný právnym názorom kasačného súdu.

36. V novom rozhodnutí vo veci rozhodne krajský súd aj o nároku na náhradu trov kasačného konania
(§ 467 ods. 3 SSP).

37. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.