Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 21. október 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoE/45/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211212447
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7211212447.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov
senátu Mgr. Miloša Greguša a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej, v exekučnej veci oprávneného
Mesto Košice, Tr. SNP 48/A, Košice, IČO: 00 691 135 proti povinnému: Y. K., nar. XX.X.XXXX, zomr.
XX.X.XXXX, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jánom Ondášom, so sídlom exekútorského úradu
Mlynárska 16, Košice pod sp. zn: EX 1057/2011, v konaní o vymoženie pohľadávky vo výške 30 Eur s

príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 12.6.2019
č.k. 38Er/1103/2011-9 takto

r o z h o d o l :

V r a c i a vec súdu prvej inštancie ako predčasne predloženú.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II ako súd prvej inštancie uznesením označeným v záhlaví zastavil exekúciu (I.
výrok) a oprávneného zaviazal nahradiť súdnemu exekútorovi E.. E. S., H. XX, F. trovy exekúcie v sume

44,44 Eur a to do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia (II. výrok).

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na základe návrhu oprávneného vykonaním
exekúcie poveril súdneho exekútora, ktorý dňa 31.5.2019 doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie z
dôvodunemajetnostipovinnéhoazároveňsiuplatniltrovyexekučnéhokonania.Súdnyexekútorvykonal
lustráciu majetkových pomerov povinného a zistil, že povinný je nemajetný, nebolo zistené vlastníctvo

nehnuteľností na území SR, je dlhodobo nezamestnaný. Proti povinnému je od roku 2007 neúspešne
vedených 16 exekučných konaní, teda majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Súdnemu exekútorovi sa nepodarilo vymôcť vymáhaný nárok, a to ani v rozsahu na uspokojenie trov
exekúcie.

3. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 196, § 200 ods. 1 a 5 a § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a

vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a súdnemu exekútorovi priznal
náhradu trov exekúcie spolu vo výške 44,44 Eur, pričom na ich úhradu zaviazal oprávneného z dôvodu,
že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

4. Proti tomuto uzneseniu, proti jeho prvému výroku o zastavení exekúcie podal v zákonnej lehote
odvolanie oprávnený, ktorý navrhol, aby odvolací súd zastavil exekučné konanie s tým, že úhrada trov

exekúcie nebude určená oprávnenému, ale tieto bude znášať exekútor.

5. Oprávnený v odvolaní uviedol, že je názoru, že súd prvej inštancie rozhodol o zastavení exekúcie
nesprávne,pokiaľjuzastavilpodľa§57ods.1písm.h)Exekučnéhoporiadku,pretožeexekúciamalabyť
zastavená z iného dôvodu, a to podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, pretože je neprípustná
a je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. V tom prípade by trovy exekučného konania

nemal platiť súdnemu exekútorovi oprávnený. Súdny exekútor sa podnetom na zastavenie exekúcie
snažil o to, aby exekúcia bola zastavená v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, a to zdôvodu, aby dosiahol trovy konania. Oprávnený ďalej uviedol, že Exekučný poriadok stanovuje situáciu,
kedy možno prizastavení exekúcie rozhodnúť o tom, kto a vakej výške platí trovy exekúcie. Vyžaduje sa,
aby exekúcia bola zastavená z dôvodu zavinenia oprávneného. Oprávnený zastával názor, že v tomto

prípade by nemohlo dôjsť k zastaveniu exekúcie z dôvodu pochybenia. Návrh na vykonanie exekúcie
bol podaný včas, pred uplynutím prekluzívnej lehoty a v tejto dobe sa exekúcia nielen začala, ale mohlo
dôjsť aj k vymoženiu pohľadávky. Preto zastával názor, že nie je daný žiadny zákonný dôvod, aby trovy
zastaveného exekučného konania znášal oprávnený, pretože oprávnený nezavinil zastavenie exekúcie.
Oprávnený ďalej poukázal na § 243j Exekučného poriadku, ktorým je súdu daná možnosť nepriznať

exekútorovi trovy exekúcie v prípade, ak sa exekúcia zastavila a existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa. Takýmto dôvodom môžu byť aj zbytočné prieťahy v konaní alebo neefektívne a nehospodárne
konanie exekútora. Dôvodom pre nepriznanie trov exekúcie podľa § 243j Exekučného poriadku je
nepodanie návrhu na zastavenie exekúcie exekútorom bezodkladne po nadobudnutí pochybnosti alebo
zistením dôvodov zastavenia. Oprávnený taktiež poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR - nález ÚS
IV. 297/2010-11 zo dňa 31.08.2010, kde sa uvádza, že exekútor má status verejného činiteľa, pričom

na túto činnosť ho splnomocnil štát. Na druhej strane však je skutočnosťou, že túto činnosť vykonáva
ako slobodné povolanie. V súlade s uvedeným súd zastával názor, že môže nastať stav, keď nebudú
uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie. Riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené
a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Súd
v tejto súvislosti konštatoval, že na toto exekučné konanie je primeraným spôsobom aplikovateľný aj

právny názor Európskeho súdu pre ľudské práva vyjadrený v jeho rozhodnutí vo veci Van der Mussele
proti Belgicku, viď. rozsudok z 23.11.1983, séria A, č. 70, podľa ktorého riziko spojené s výkonom určitej
profesie, kam spadá aj riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené
výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie (m. m. IV. ÚS 27/2008), a to bez ohľadu na to, že
Európsky súd pre ľudské práva vyslovil tento právny názor vo vzťahu k výkonu povolania advokáta. Na

základe uvedeného sa oprávnený nestotožnil s argumentáciou súdu o priznaní náhrady trov exekúcie
oprávnenému.

6. Krajský súd v Košiciach (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34
zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP), potom čo mu bol súdom prvej

inštancie predložený spis spolu s odvolaním proti uvedenému uzneseniu, a predtým ako pristúpil k
vecnému preskúmavaniu napadnutého rozhodnutia preskúmal obsah odvolania a spisu predloženého
s odvolaním a zistil, že je potrebné vec vrátiť súdu prvej inštancie ako predčasne predloženú.

7. Exekučné konanie v posudzovanej veci začalo dňa 5.5.2011, kedy bol do zápisnice pred súdnym

exekútorom spísaný návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Od 1.4.2017 je účinná novela
Exekučného poriadku (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti), ktorá
v prechodnom ustanovení § 243h ods. 1 prvá veta zakotvila, že ak tento zákon v § 243i až 243k
neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov
účinných do 31. marca 2017.

8. Podľa § 9a Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa
primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

9. Podľa § 373 ods. 3 CSP, odvolanie doručí súd prvej inštancie ostatným subjektom, a ak odvolanie

smeruje proti rozhodnutiu vo veci samej, vyzve ich, aby sa k odvolaniu vyjadrili, a určí na vyjadrenie
lehotu nie kratšiu ako desať dní.

10. Podľa § 374 ods. 1,2,3 CSP, súd prvej inštancie doručí odvolateľovi vyjadrenie k odvolaniu a umožní
mu vyjadriť sa k nemu najneskôr v lehote desať dní od doručenia. K vyjadreniu odvolateľa podľa odseku

1 môže protistrana podať vyjadrenie v lehote desať dní od jej doručenia. Podania podľa odsekov 1 a 2
doručí súd prvej inštancie ostatným subjektom. Ďalšie podania strán sa doručujú, len ak je to potrebné
na zachovanie práva na spravodlivý proces.

11. Podľa § 377 CSP po vykonaní úkonov podľa § 373 až 375 predloží súd prvej inštancie bezodkladne

vec odvolaciemu súdu.

12. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu mal za preukázané, že súdu prvej inštancie bolo
dňa 19.11.2019 doručené odvolanie oprávneného proti jeho uzneseniu zo dňa 12.6.2019, ktorýmzastavil exekúciu a oprávneného zaviazal nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie. Odvolanie
oprávneného nebolo doručené povinnému v zmysle § 373 ods. 3 CSP. Lustráciou v Registri obyvateľov
SR súd prvej inštancie zistil, že povinný dňa 19.7.2021 zomrel.

13. Podľa § 161 ods.1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

14. Podľa § 61 CSP, procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len

ten, komu ju zákon priznáva.

15. Podľa § 63 ods. 1,2 CSP, ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí,
súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať. V konaní súd
pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany,
prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú

v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.

16. Súd je povinný kedykoľvek prihliadať na to, či sú splnené podmienky konania, za ktorých môže konať
vo veci a rozhodnúť. Jednou z takýchto procesných podmienok je aj procesná subjektivita v zmysle
§ 61 CSP, ktorá sa odvíja od spôsobilosti mať práva a povinnosti. Súd je povinný skúmať, či ten kto

vystupuje ako účastník (strana) má spôsobilosť byť účastníkom konania. Na nedostatok spôsobilosti byť
účastníkom konania musí súd prihliadať aj bez návrhu a kedykoľvek v každom štádiu konania.

17. Súd prvej inštancie síce zistil, že jeden z účastníkom konania, konkrétne povinný dňa 19.7.2021
zomrel, avšak s uvedenou skutočnosťou sa súd prvej inštancie nijakým spôsobom nevysporiadal.

Napriek povinnosti súdu kedykoľvek prihliadať na to, či sú splnené podmienky konania, pričom jednou
z takýchto procesných podmienok je aj procesná subjektivita. Procesnú spôsobilosť má ten, kto má
spôsobilosť na práva a povinnosti. Spôsobilosť na práva a povinnosti fyzická osoba stráca smrťou. V
posudzovanom prípade povinný v priebehu konania zomrel. Súd prvej inštancie na tento nedostatok
procesnej subjektivity neprihliadol, neskúmal, či sú splnené podmienky konania a nepostupoval podľa

§ 63 CSP.

18. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu zistil, že vo veci doposiaľ nie sú splnené
podmienky pre odvolacie konanie, pretože nedošlo k riadnemu doručeniu odvolania účastníkovi konania
na strane povinného. Súd prvej inštancie potom ako mu bolo doručené odvolanie oprávneného proti jeho

rozhodnutiu, nepostupoval v zmysle § 373 ods.3 CSP a bez doručenia odvolania ostatným subjektom
konania, predložil vec odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní. Z ustanovení § 373 a §374
CSP jednoznačne vyplýva, že uvedené procesné úkony vykonáva súd prvej inštancie a nemožno ich
vykonanie prenášať na odvolací súd.

19. Po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvej inštancie prihliadať na splnenie podmienok konania
a postupovať podľa ustanovení Civilného sporového poriadku. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude
vykonať všetky úkony vyplývajúce z vyššie citovaného zákonného ustanovenia (§ 373 ods. 3 CSP) a
vec opätovne predložiť odvolaciemu súdu s novou predkladacou správou.

20.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).