Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. október 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/121/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4122208459
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4122208459.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.
Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v právnej veci žalobcu Tatra banka, a.s., so sídlom
Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava, IČO: 00 686 930, zastúpeného spoločnosťou RASLEGAL, s.r.o.,
so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 36 855 561, proti žalovanej N. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom
E. XXX, XXX XX G. - V., zastúpenej matkou Q. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, XXX XX G. -

V., o určenie neúčinnosti dohody dedičov o vyporiadaní dedičstva a iné a o nariadenie neodkladného
opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 16C/74/2022-82 zo dňa
20.09.2022 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že nariaďuje neodkladné opatrenie, ktorým
zakazuje žalovanej nakladať s finančnými prostriedkami na jej účtoch do výšky 62.511,51 eura, a to
spotrebovať, požičať, darovať a vybrať ich až do právoplatného skončenia konania vo veci samej

vedeného na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 16C/74/2022, a v ostatnej časti uznesenie súdu prvej
inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie v konaní o určenie neúčinnosti dohody dedičov o vyporiadaní dedičstva
rozhodol o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia napadnutým uznesením vo výroku
I. tak, že tento návrh zamietol. Zároveň vo výroku II. rozhodol o povinnosti žalobcu zaplatiť súdny

poplatok z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo výške 16,50 eura a vo výroku III. rozhodol
o oprave uznesenia č. k. 16C/74/2022-42 zo dňa 22.08.2022 v časti výšky súdneho poplatku z návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia v správnej výške 16,50 eura. Toto rozhodnutie vo výroku I.
súd oprel o ustanovenie § 324 ods. 1, 3 § 325 ods. 1, ods. 2 písm. c), d) a § 328 ods. 1 zákona č.
160/2005 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). V odôvodnení uznesenia uviedol, že
žalobca podal v konaní dňa 19.08.2022 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal

uložiť žalovanej povinnosť zákazu nakladania s nehnuteľnosťami vedenými Okresným úradom G.,
katastrálnym odborom, nachádzajúcim sa v okrese G., obci G., katastrálnom území V., zapísanými
na príslušnom liste vlastníctva ako: a) rodinný dom V. XX/XX so súp. č. XXX, postavený na pozemku
parcely reg. „C“ s parc. č. XXX/X; b) rodinný dom so súp. č. XXX, postavený na pozemku parcely reg.
„C“ s parc. č. XXX/X; c) pozemok parcely reg. „C“, zastavaná plocha a nádvorie, s parc. č. XXX/X o
výmere 155 m2; d) pozemok parcely reg. „C“, záhrada, s parc. č. XXX/X o výmere 198 m2; e) pozemok

parcely reg. „C“, zastavaná plocha a nádvorie, s parc. č. XXX/X o výmere 59 m2; f) pozemok parcely
reg. „C“, zastavaná plocha a nádvorie, s parc. č. XXX/X o výmere 99 m2; g) pozemok parcely reg.
„C“, zastavaná plocha a nádvorie, s parc. č. XXX/X o výmere 122 m2, a to najmä previesť vlastnícke
právo k týmto nehnuteľnostiam kúpnou zmluvou, darovacou zmluvou, zámennou zmluvou, vložiť tieto
nehnuteľnostiakonepeňažnývkladdozákladnéhoimaniaobchodnejspoločnostialebodružstva,zaťažiť
tieto nehnuteľnosti záložným právom, vecným bremenom, zriadiť zabezpečovací prevod vlastníckeho

práva k týmto nehnuteľnostiam, tieto nehnuteľnosti prenajať, vypožičať, odstrániť, zničiť, poškodiť, urobiť
neupotrebiteľnými, zriadiť na týchto nehnuteľnostiach stavbu alebo nakladať s nehnuteľnosťami inýmspôsobom, ktorým by v katastri nehnuteľností Slovenskej republiky došlo ku zmene parcelného čísla,
súpisného čísla alebo ku zmene tvaru alebo hraníc týchto nehnuteľností, a to až do právoplatného
skončenia tohto konania o určenie právnej neúčinnosti dohody dedičov. Súčasne podal žalobu, na

základe ktorej žiadal určiť, že právny úkon - dohoda dedičov Q. A., nar. XX.XX.XXXX, a maloletej N.
A., nar. XX.XX.XXXX, uzatvorená dňa XX.XX.XXXX pred notárom B.. T. W. O.., so sídlom C. X, G.,
ako súdnym komisárom, ktorá bola schválená uznesením Okresného súdu Nitra, prostredníctvom B..
T. W. O.., zo dňa 14.03.2022 sp. zn. 36D/229/2021, Dnot 279/2021, je voči žalobcovi právne neúčinný.
Súd o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol uznesením č.k. 16C/74/2022-42 zo dňa

22.08.2022 tak, že návrh zamietol a súčasne uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh
na vydanie neodkladného opatrenia vo výške 33 eur.
2. Žalobca následne zaslal dňa 24.08.2022 podanie, v ktorom navrhol zmenu žaloby a podal aj nový
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Zároveň doplnil skutkové tvrdenia v tom, že Q. A. sa
svojho dedičského podielu bezodplatne vzdala v prospech žalovanej a žalobcovi tak vzniklo právo
domáhať sa neúčinnosti dohody dedičov, pretože jediným majetkom žalovanej sú práve nehnuteľnosti,

ktoré po zosnulom poručiteľovi mala nadobudnúť, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, v podiele 1-ice.
Tieto však boli medzičasom prevedené na tretie osoby a teraz už nie je možné uspokojiť sa z nich; ona
sa totiž svojho podielu vzdala s cieľom ukrátiť ich spoločnosť. Žalobca uviedol, že má voči nej náhradovú
pohľadávku, ktorú žiada priznať vo výške 28.581,61 eura s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne od
14.11.2021dozaplatenia.Keďžeuvedenénehnuteľnostibolimedzičasomprevedenénatretieosoby,bol

by zákaz nakladať s nehnuteľnosťami nevykonateľný. Preto navrhol nariadiť neodkladné opatrenie. Má
totiž za to, že dochádza k bezprostrednému ohrozeniu potenciálnej exekúcie. Nariadenie neodkladného
opatrenia je o to viac dôvodné, keď sa žalovaná, konajúca prostredníctvom svojej matky, dlžníčky
žalobcu, medzičasom zbavila svojho jediného majetku, ktorý nadobudla dedením. Q. A. v súčinnosti so
žalovanou ako svojou maloletou dcérou, ktorej majetok spravuje, vyvíja snahu smerom k zatajovaniu

tohto majetku s cieľom vytvoriť zdanie o svojej platobnej neschopnosti a zmariť uspokojenie svojich
veriteľov. Je teda nevyhnutné finančné prostriedky nadobudnuté predajom nehnuteľností čo najskôr
zabezpečiť tak, aby nedošlo k ich spotrebovaniu, prípadne inému ujdeniu zo sféry dispozície žalovanej.
Pohľadávka na zaplatenie kúpnej ceny bola už zrejme uhradená a žiadny iný hodnotný majetok maloletá
žalovaná nevlastní. Keďže majetok maloletej spravuje jej matka, žalobca navrhol nariadiť neodkladné

opatrenie voči žalovanej, ktorej navrhol zakázať nakladať s finančnými prostriedkami na jej účtoch
do výšky 62.511,51 eura, najmä tieto spotrebovať, požičať alebo darovať a zdržať sa akýchkoľvek
úkonov smerujúcich k výberu týchto peňažných prostriedkov, či poveriť akúkoľvek inú osobu na
nakladanie s týmito prostriedkami, a to až do právoplatného skončenia konania sp. zn. 16C/74/2022.
Okrem toho žiadal uložiť zákaz Q. A., rod. C., nar.: XX.XX.XXXX, nakladať s finančnými prostriedkami

maloletej žalovanej do výšky 62.511,51 eura, najmä tieto spotrebovať, požičať alebo darovať a zdržať
sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k výberu týchto peňažných prostriedkov z bankového účtu, na
ktorom sú uložené až do právoplatného skončenia tohto konania sp. zn. 16C/74/2022. Podľa z
uzneseniaodedičstveč.k.36D/229/2021zodňa14.03.2022žalovanámaladedenímnadobudnúťokrem
nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX už len pohľadávku (preplatok na zdravotnom

poistení) vo výške 60,35 eura. Jediným majetkom žalovanej je teda uvedený preplatok vo výške 60,35
eura a výťažok z predaja zdedených nehnuteľností. Ak maloletá žalovaná v zastúpení jej matkou Q.
A. bude konať s cieľom zatajiť tento majetok alebo ho inak vyviesť z dispozície žalovanej, nezostane
jej žiadny majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť ich pohľadávku. Akákoľvek súdom poskytnutá
ochrana v podobe priznania nároku žalobcu by už bola výlučne iluzórna a nie reálna.

3. Žalobca ďalej uviedol, že Q. A. vedela o svojom záväzku voči žalobcovi a voči nej prebieha aj
súdne konanie, ktorého sa nezúčastňuje s vedomím, že jej nebude možné postihnúť žiadny majetok.
Svojho dedičského podielu sa v celom rozsahu bezodplatne vzdala, pričom išlo o jednoznačné úmyselné
konanie z jej strany. Navyše to urobila takým spôsobom, že si nad „svojím“ dedičským podielom naďalej
zachovala kontrolu prostredníctvom maloletej žalovanej, ktorú ako jej jediná zákonná zástupkyňa po

smrti otca zastupuje a spravuje jej majetok. Právne úkony maloletej žalovanej nebudú vyjadrovať priamo
vôľu maloletej žalovanej, ale vôľu jej zákonnej zástupkyne, ktorá sa vzdala svojho dedičského podielu
bez akejkoľvek náhrady, a tak predpoklad odporovateľnosti je tu naplnený. K návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia žalobca doložil listinné dôkazy, najmä platobný rozkaz Okresného súdu Banská
Bystricasp.zn.20Up/78/2022zodňa08.02.2022,zápisnicuopojednávanívovecivedenejnaOkresnom

súde Nitra sp. zn. 23Cb/36/2022, žalobu adresovanú Okresnému súdu Banská Bystrica, Uznesenie
Okresného súdu Nitra (súdneho komisára) sp. zn. 36D/229/2021 zo dňa 14.03.2022, LV č. XXXX a
zmluvu o splátkovom kalendári.4. Súd prvej inštancie konštatoval, že neodkladné opatrenie možno nariadiť na základe návrhu len vtedy,
ak sú splnené zákonné predpoklady ustanovené v § 325 ods. 1 CSP, pričom návrh musí obsahovať
náležitostiuvedenév§326CSP.Návrhumôžesúdvyhovieť,akjepotrebnébezodkladneupraviťpomery

stránaleboexistujeobava,žeexekúciabudeohrozená.Nariadenieneodkladnéhoopatreniajeprípustné
a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že existuje právny vzťah medzi stranami, tento vyžaduje
bezodkladnú úpravu a osvedčí sa dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.
Pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je potrebná taká miera dôkaznej istoty, ako pre vydanie
rozhodnutia vo veci samej. Je však potrebné, aby boli aspoň v základnej miere osvedčené skutočnosti

odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, ako aj
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Dôkazné bremeno, resp. bremeno
osvedčenia spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia. Preukázanie alebo aspoň
osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia posudzuje súd len podľa
obsahu návrhu a k nemu pripojených listín. Neodkladným opatrením by nemalo dochádzať k zásahu do
práv nad nevyhnutnú mieru.

5. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalobca sa vo veci
samej domáha neúčinnosti právneho úkonu - dohody dedičov o vyporiadaní dedičstva zo dňa
XX.XX.XXXX uzavretých medzi Q. A. a žalovanou v konaní o dedičstve vedenom na Okresnom súde
Nitre sp. zn. 36D/229/2021 pred súdnym komisárom, B.. T. W.. Po rozhodnutí o prvom návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia žalobca navrhol zmenu žalobného petitu na náhradovú pohľadávku,

čo odôvodnil prevedením predmetných nehnuteľností na tretie osoby. Nový návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia odôvodni bezprostredným ohrozením potenciálnej exekúcie. Poukázal na
vyvíjanie snahy matky žalovanej, ktorá v súčinnosťou s ňou smeruje k zatajeniu majetku s cieľom vytvoriť
zdanie o svojej platobnej neschopnosti a tým zmariť uspokojovanie svojich veriteľov. K návrhu doložil
dôkazy preukazujúce existenciu neprávoplatne judikovanej pohľadávky voči Q. A. na základe rozsudku

pre zmeškanie Okresného súdu Nitra sp. zn. 23Cb/36/2022, ako aj existenciu úverovej pohľadávky voči
dlžníkovi L., A..P..U.., (zmluva o splátkovom kalendári), ktorú zabezpečovala ručením Q. A..
6. Súd skúmal podmienku uvedenú v § 324 ods. 3 CSP, či sledovaný účel nemožno dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením, a prijal záver, že žalobca správne podal návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia, pretože tento nemá voči žalovanej žiadnu pohľadávku, keďže túto má preukázateľne

ešte neprávoplatne judikovanú rozhodnutím v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra sp. zn.
23Cb/36/2022 voči matke žalovanej ako dlžníčke žalobcu. Žalovaná nie je dlžníkom žalobcu, v dôsledku
čoho neexistuje žiadna pohľadávka, ktorú by voči nej žalobca mal, preto je namieste žiadať nariadenie
neodkladného opatrenia. Súd následne konštatoval, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
nie je dôvodný, preto ho zamietol, a to v nadväznosti na záver, že zmyslom inštitútu odporovateľnosti

právnych úkonov podľa § 42a a § 42b Občianskeho zákonníka je možnosť veriteľa domáhať sa
žalobou na súde, aby určil, že dlžníkove úkony, ktorými ukracuje uspokojenie vymáhanej pohľadávky
veriteľa, sú voči nemu právne neúčinné a možnosť požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z
predmetu odporovaného právneho úkonu tak, akoby k tomuto úkonu vôbec nedošlo. Reálne scudzenie
predmetných nehnuteľností zo strany žalovanej na ďalšie osoby nemá za následok nemožnosť žalobcu

domôcť sa predmetnej pohľadávky, ktorú má voči svojej dlžníčke. Žalobca je dostatočne a efektívne
chránený hmotným právom v ustanovení § 42b ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého
právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie
svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to
nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech. Vlastnícke právo

toho, kto mal z odporovateľného úkonu prospech k veci, ktorá bola predmetom tohto úkonu, nie je
podmienkou odporovateľnosti v zmysle ustanovenia § 42a ods. 2 až 5 Občianskeho zákonníka, preto
zmena vlastníctva v priebehu konania o určenie neúčinnosti právneho úkonu nemá právny význam (NS
SR sp.zn. 4Cdo/44/2007 zo dňa 30. apríla 2007, 2Mcdo/19/2008 zo dňa 21. mája 2009). Ustanovenie
§ 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka zakladá veriteľovi priamy nárok domáhať sa náhrady voči tomu,

kto mal z odporovateľného úkonu prospech, a priznaniu tohto nároku musí predchádzať právoplatné
určenie neúčinnosti právneho úkonu. Na základe rozhodnutia súdu, ktorým bola určená neúčinnosť
právneho úkonu, sa veriteľ môže proti dlžníkovi domáhať nariadenia výkonu rozhodnutia postihnutím
toho, čo odporovaným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a to nie voči dlžníkovi, ale voči
osobe, v prospech ktorej bol právny úkon urobený. V prípade, že uspokojenie veriteľa z tohto majetku

nie je možné (napr. preto, že osobe, v prospech ktorej dlžník odporovateľný právny úkon urobil, už
takto nadobudnuté majetkové hodnoty nepatria), má veriteľ právo domáhať sa peňažnej náhrady voči
tomu,ktomalzodporovateľnéhoprávnehoúkonuprospech.Pojemprospechpritomznamenáakýkoľvek
majetkový osoh bez ohľadu na to, či bol dosiahnutý na základe odplatného alebo bezodplatnéhoprávneho úkonu. S poukazom na vyššie uvedené ani scudzením predmetných nehnuteľností, resp. ich
iným právnym zaťažením nebude znemožnený potenciálny budúci výkon rozhodnutia vo veci samej a
nedôjde ku zmareniu účelu odporovacej žaloby, pretože žalobcovi zostane zachované právo na náhradu

v peniazoch voči žalovanej vo výške jej prospechu z odporovateľného právneho úkonu.
7. Žalobca podľa názoru súdu prvej inštancie neosvedčil základné predpoklady pre nariadenie
neodkladného opatrenia z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená. Samotné tvrdenia o nepriaznivej
finančnej situácii žalovanej, ktorá v súčinnosti so svojou matkou (žalovaná nie je ani vo veku X rokov)
vyvíja snahu o zatajovanie majetku, má len hypotetický charakter v podobe ničím neosvedčeného

skutkového tvrdenia. Tvrdenie o vytvorení akéhosi zdania platobnej neschopnosti žalovanej a do úvahy
pripadajúcich jej možných zámeroch, samo o sebe nemôžu byť dôvodom na nariadenie neodkladného
opatrenia v tejto veci. Takéto skutkové tvrdenia sú len čisto subjektívnym tvrdením žalobcu, na
preukázaniepravdivostiktorýchjepotrebnévykonaťdokazovanie.Súdnemôževychádzaťzdomnienok,
ktoré sú zatiaľ hypotetické a bez konkrétne osvedčenia uvedenej skutočnosti v podobe relevantnej
právnej argumentácie alebo prostredníctvom listinných dôkazov. Navrhované neodkladné opatrenie je

neprimerané aj vzhľadom na to, že po zmene žalobného petitu (o ktorom ešte súd nerozhodol), žalobca
žiada nárokový petit vo výške 28.581,61, pričom navrhuje, aby zakázal žalovanej nakladať s finančnými
prostriedkami až do výšky 62.511 eur, čo viac ako dvakrát prevyšuje navrhovanú výšku žalobného
nároku. Žalobca žiadal vykonať v súvislosti s navrhovaným neodkladným opatrením dokazovanie, no
takýto postup nie je možný, pretože žalobca zodpovedá za určitosť a vykonateľnosť petitu neodkladného

opatrenia. Napokon súd považoval druhý petit navrhovaného neodkladného opatrenia za absolútne
nadbytočný,ktorýjesubsumovateľnýpodprvýnavrhovanýpetitajelogické,ževprípadejehonariadenia
by nikto nemohol nakladať s peňažnými prostriedkami maloletej, teda ani jej matky. Neboli teda dané
podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu, preto súd návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol. Žaloba je navyše predčasne podaná, lebo žalobca nedisponuje

vymáhateľnou pohľadávkou voči dlžníkovi - matke žalovanej - podľa § 42a ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Vymáhateľnou pohľadávkou je totiž len taká pohľadávka, ktorej splnenie možno vynútiť
exekúciou, t. j. pohľadávka, ktorá bola veriteľovi priznaná vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom,
podľa ktorého možno nariadiť exekúciu. (NS SR sp. zn. 6Cdo/237/2017 zo dňa 24. júna 2020). Konanie
sp. zn. 23Cb/36/2022 na Okresnom súde Nitra nie je zatiaľ právoplatne skončené, v dôsledku čoho

neexistuje žiadna vymáhateľná pohľadávka žalobcu voči dlžníčke - matke žalovanej.
8. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý ho odôvodnil s odkazom na
ustanovenie § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), h) CSP s tým, že: - súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
právanaspravodlivýproces,-konaniemáinúvadu,ktorámohlamaťzanásledoknesprávnerozhodnutie

vo veci, - súd nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, - súd
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a - rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa jeho názoru je napadnuté uznesenie arbitrárne a
nepreskúmateľné. Zotrval na opodstatnenosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa
domáha zabezpečenia finančných prostriedkov ako výťažku nadobudnutého z predaja nehnuteľnosti

trom. osobám. Žalobca nerozumie tomu, aký súvis má zachovanie náhradovej pohľadávky v prípade
scudzenia nehnuteľností nadobudnutých ukracujúcim právnym úkonom so zabezpečením finančných
prostriedkov, ktoré žalovaná predajom získala. Zmyslom navrhovaného neodkladného opatrenia je
zabezpečenie takto nadobudnutých finančných prostriedkov pred ich ďalším únikom zo sféry dispozície
žalovanej, čím by došlo k zmareniu uspokojenia aj náhradovej pohľadávky, pretože žalovaná nemá

žiadny iný majetok. Náhradová pohľadávka v zmysle § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka bez
nariadenia neodkladného opatrenia neposkytuje dostatočnú, ba žiadnu záruku uspokojenia pohľadávky
žalobcu. Existencia náhradovej pohľadávky by predstavovala dostatočnú záruku uspokojenia jeho
pohľadávky iba v prípade, ak by žalovaná disponovala iným a dostatočným majetkom. Je zrejmé,
že ak zdedený majetok alebo výťažok z jeho predaja unikne zo sféry dispozície žalovanej, ochrana

poskytovaná ustanovením § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka by bola výlučne iluzórna. Žalobca
zotrval na tom, že dostatočne osvedčil skutočnosti, že konanie žalovanej vyvoláva dôvodnú obavu z
ohrozeniaprípadnejexekúcie.Pokiaľsadlžníčkažalobcubezodplatnevzdalasvojhodedičskéhopodielu
v dedičskom konaní, je reálny a aj dostatočne osvedčený jej úmysel svojím konaním ukrátiť žalobcu
a znemožniť mu uspokojiť sa z majetku nadobudnutého dedením. Na podporu svojej argumentácie

žalobca poukázal na niektoré rozhodnutia súdov prvej inštancie. Žalobca rovnako nepovažoval za
správny názor súdu o tom, že navrhovaný petit je neprimeraný výške náhradovej pohľadávky žalobcu.
Takýto záver súdu je podľa neho svojvoľný, pretože súd opomenul tú skutočnosť, že voči žalovanej
má aj nárok na príslušné úroky z omeškania a má voči nej aj ďalšie pohľadávky, ktoré boli jej konanímukrátené. Úroky z omeškania si žalobca voči žalovanej uplatňuje vo výške 9 % ročne zo sumy 28.108,49
eura odo dňa 14.11.2021, ktoré zatiaľ predstavujú sumu 2.155,50 eura ročne a ročne sa navyšujú o
ďalších 2500 eur. Jeho pohľadávka sa rozšíri aj o trovy konania. Požadované zabezpečenie finančných

prostriedkov do výšky 62.511,51 eura je primerané výške ukrátenej pohľadávky, ktorá len v istine
tvorí sumu 28.108,49 eura. Navyše súd mohol finančné prostriedky žalovanej neodkladným opatrením
zabezpečiť iba v rozsahu, v ktorom toto obmedzenie považoval za primerané. Žalobca nepovažoval za
správny ani záver súdu o tom, že odporovacia žaloba sa má opierať o vymáhateľný pohľadávku, ktorá
bola už judikovanej, a poukázal na rozhodnutie NR SR sp. zn. 3Cdo 102/99, publikované v Zbierke

stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod č. 44/2001, a aj na nález Ústavného súdu SR vo veci II.ÚS
136/09. Rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Cdo 237/2017 bolo nepublikované a ojedinelé. Rozsudok súdu
prvej inštancie sp. zn. 23Cb/36/2022 však medzičasom aj tak nadobudol právoplatnosť dňa 22.09.2022.
Pokiaľ súd prvej inštancie odmietol zabezpečiť a vykonať dôkazy, ktoré žalobca navrhol v rámci konania
o nariadenie neodkladného opatrenia, tak toto vníma ako neprimerané vytváranie prekážok v prístupe
k spravodlivosti. Nemožno uznať za opodstatnený záver, že by tým súd pomáhal žalobcovi osvedčiť

jeho nárok a porušil by tak rovnosť zbraní. Žalobca totiž nevie objektívne získať navrhovanú kúpnu
zmluvu a zabezpečiť ďalšie informácie, ktoré má súd priamo k dispozícii v jeho registroch. Navyše,
ak súd prijal záver, že by bolo nadbytočné uložiť zákaz nakladania s finančnými prostriedkami tretej
osobe, matke žalovanej, tak žalobca ani s týmto nesúhlasil. On totiž navrhol zakázať žalovanej nakladať
s finančnými prostriedkami, a teda nejde o generálny zákaz vo vzťahu k akejkoľvek osobe, ale len vo

vzťahu k osobe žalovanej. Je dôvodné, aby súd osobitný zákaz nakladať s finančnými prostriedkami
uložil aj matke žalovanej. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd vyžiadal príslušnú dokumentáciu z
Okresného úradu G., katastrálneho odboru, alebo Okresného súdu Nitra, a to kúpnu zmluvu, prípadne
kompletnú zložku katastrálneho konania spisovej značky Z. XXXX/XX-XXX/XX ako titulu pre zápis
zmeny vlastníckeho práva na liste vlastníctva číslo XXXX, a príslušného spisu Okresného súdu Nitra,

ktorým bol schválený právny úkon maloletej žalovanej - kúpna zmluva Z. XXXX/XX-XXX/XX. Ak by
boli dôvody na zrušenie napadnutého uznesenia a vrátenie veci na ďalšie konanie, žalobca navrhol
uložiť súdu prvej inštancie vyžiadať si označenú dokumentáciu a jej preskúmanie v kontexte podanej
žaloby. Žalobca navrhol napadnuté uznesenie zmeniť po tom, čo odvolací súd zabezpečí navrhované
dôkazy, a následne nariadiť neodkladné opatrenie v prospech žalobcu, ako bolo vymedzené v jeho

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Zároveň žiadal priznať zo strany odvolacieho súdu nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
9. Odvolací súd v zmysle § 329 ods. 1 CSP zaslal zákonnej zástupkyni žalovanej na adresu jej
trvalého pobytu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, uznesenie Okresného súdu Nitra č. k.
16C/74/2022-82 zo dňa 20.09.2022 ako aj odvolanie žalobcu podané proti tomuto uzneseniu s tým, že

sa môže k návrhu a k odvolaniu vyjadriť v lehote 10 dní. Zásielka súdu jej však nebola doručená z
dôvodu, že na označenej adrese je neznáma (§ 111 ods. 3 CSP). Žalovaná tak vyjadrenie k odvolaniu
žalobcu nepodala.
10. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379,
§ 380 CSP) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) po prejednaní veci

bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) dospel k záveru, že odvolanie je vo
vzťahu k žalovanej čiastočne dôvodné, preto uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil
a neodkladné opatrenie voči žalovanej nariadil, s výnimkou požadovaného poverenia akejkoľvek inej
osoby na nakladanie s finančnými prostriedkami, pričom v ostatnej časti, ktorým bol návrh žalobcu
zamietnutý, podľa § 387 ods. 1 CSP uznesenie ako vecne správne potvrdil.

11.Prirozhodovaníoodvolaníodvolacísúdvychádzalztoho,žezákonnýmiustanoveniamiupravujúcimi
neodkladné opatrenie je možné rýchlo a pružne riešiť situáciu, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. Pri
rozhodovaní o neodkladnom opatrení nie je súd povinný vykonávať dokazovanie výsluchom účastníkov,
vychádza z preukázaných, alebo aspoň osvedčených základných skutočností potrebných pre záver
o ohrozenom záujme. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení má len dočasný charakter, obmedzuje

sa len na dosiahnutie neodkladných účinkov a neprejudikuje výsledok konania pred súdom. Zákon
v ustanovení § 326 ods. 1 CSP uvádza, že v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa
popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí

byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Civilný sporový poriadok
v ustanovení § 326 ods. 2 navrhovateľovi ukladá povinnosť pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva,
čo znamená, že nemôže ísť o odkaz na zabezpečenie listinných dôkazov, ktoré by prípadne súd
mohol zabezpečiť až v konaní vo veci samej. Listinné dôkazné prostriedky majú pri rozhodovaní onávrhu osobitný význam, keďže súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie a rozhoduje spravidla bez
pojednávania a bez výsluchu strán. Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia povahu osvedčovania. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania meritórneho nároku

môže byť dosiahnuté najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkaznými prostriedkami a
kvalifikovanou právnou argumentáciou. Vzhľadom na charakter neodkladných opatrení pri ich nariadení
nemusí súd dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné
pre rozhodnutie vo veci samej. To však neznamená, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie
bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o dôvodnosti a trvaní

nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a bez osvedčenia potreby neodkladne upraviť pomery.
Pred nariadením neodkladného opatrenia je postačujúce, že sú tu okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä
naliehavosťou jej riešenia. Pojem potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu treba
vykladať tak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma.
12. Zmyslom neodkladného opatrenia vo všeobecnosti je poskytnúť dočasnú ochranu oprávnenej strane

azabrániťzhoršovaniujejpostavenia,atonapriektomu,žesúdnemánáležitezistenýskutkovýstav.Aby
však súd mohol poskytnúť ochranu nariadením neodkladného opatrenia, musí byť aspoň osvedčené,
že existuje určité právo ochrany domáhajúceho sa subjektu a že toto právo môže byť ohrozené alebo
narušené a na jeho ochranu je neodkladné opatrenie potrebné. Jedným z predpokladov nariadenia
neodkladného opatrenia je existencia právneho záujmu na neodkladnom opatrení; navrhovateľ musí

v návrhu osvedčiť potrebnosť navrhovaného neodkladného opatrenia, pričom ide predovšetkým o
osvedčenie toho, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom
v základnom alebo exekučnom konaní. V prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia z
dôvodu obavy z ohrozenia exekúcie je nutné, aby zo samotného návrhu vyplývala zrejmosť ohrozenia
výkonu súdneho rozhodnutia.

13. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie rozhodol s odkazom aj na
ustanovenie § 325 ods. 2 písm. c), d) CSP, podľa ktorého neodkladným opatrením možno strane uložiť
najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, alebo aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala
alebo niečo znášala. Takýto typ neodkladného opatrenia obmedzuje dispozičné oprávnenie osoby vo
vzťahu k určitej veci alebo právu. Vo všeobecnosti má vlastník právo s predmetom vlastníctva nakladať a

toto právo je jedným zo základných subjektívnych oprávnení vlastníka (§ 123 Občianskeho zákonníka).
Jehoobsahomjedisponovaniesvecamialeboprávamiprostredníctvomprávnychúkonovdvojstranných
(napr. kúpna, darovacia, nájomná, záložná zmluva, zmluva o zriadení vecného bremena atď.), alebo
jednostranných (napr. závet). Neodkladné opatrenie nesmie druhú stranu obmedzovať nad rozsah, ktorý
je nevyhnutný na dosiahnutie sledovaného účelu. Pri návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je

potrebné rozlišovať, či navrhované neodkladné opatrenie má charakter podania vo veci samej, alebo
takýto charakter nemá. V závislosti od toho súd bude postupovať buď podľa § 128 ods. 1, § 129 ods. 1
CSP alebo podľa § 327 CSP. V danom prípade bola podaná aj žaloba o určenie neúčinnosti právneho
úkonu, a tak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nemá charakter podania vo veci samej, keďže
vecou samou je určenie neúčinnosti právneho úkonu.

14. Súd prvej inštancie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia so záverom o neopodstatnenosti
návrhu na nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia jednak voči žalovanej a tiež voči tretej
osobe, matke žalovanej. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca podal dňa 19.08.2022 žalobu voči maloletej
žalovanej o určenie, že právny úkon - dohoda dedičov Q. A., nar. XX.XX.XXXX, a maloletej N. A., nar.
XX.XX.XXXX, uzatvorená dňa XX.XX.XXXX pred notárom B.. T. W., O.., so sídlom C. X, G., ako súdnym

komisárom, ktorá bola schválená uznesením Okresného súdu Nitra, prostredníctvom B.. T. W., O..,
zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. 36D/229/2021, Dnot 279/2021, je voči žalobcovi právne neúčinný. Túto
žalobu podaním zo dňa 24.08.2022 žalobca zmenil tak, že žiadal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť
mu sumu vo výške 28.581,61 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 28.108,49
eura odo dňa 14.11.2021 do zaplatenia do 3 dní. Zároveň podal aj návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia voči žalovanej a aj voči jej zákonnej zástupkyni, matke, tak, aby im bol uložený zákaz
nakladania s finančnými prostriedkami na účtoch žalovanej do výšky 62 511,51 eura, čo ďalej slovne
špecifikoval.Podanímzodňa07.09.2022žalobuopätovnezmenilanavrholvydaťmedzitýmnyrozsudok,
ktorým súd určí, že vyššie uvedený právny úkon dohody dedičov je voči žalobcovi právne neúčinný, a
zároveň navrhol vydať rozsudok, že žalovaná je povinná zaplatiť mu sumu vo výške 28.581,61 eura

spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 28.108,49 eura odo dňa 14.11.2021 do
zaplatenia do 3 dní. Svoju žalobu oprel o ustanovenie § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka týkajúcom sa
odporovateľnosti právnych úkonov. Vzhľadom na to, že pôvodná žaloba a ani žaloba zmenená podanímžalobcu zo dňa 24.08.2022 zatiaľ zákonnej zástupkyni žalovanej nebola účinne doručená, zmenená
žaloba naposledy podaním zo dňa 07.09.2021 je v zmysle § 141 CSP súčasným predmetom konania.
15.Žalobcadospisudoložillistvlastníctvač.XXXXnanehnuteľnostivkat.úz.V.,obecG.,okresG.,ktoré

boli predmetom dedičského konania po otcovi žalovanej, maloletej N. A., a manželovi Q. A., zákonnej
zástupkyne žalovanej - neb. M.. N. A., O.., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, a zároveň doložil aj
ďalšie listiny, týkajúce sa zmluvy o úvere, na základe ktorej vznikol dlh z ručenia voči Q. A., a doložil
aj uznesenie Okresného súdu Nitra sp. zn. 36D/229/2021, Dnot 279/2021 zo dňa 14.03.2022, ktorým
súd určil všeobecnú cenu majetku poručiteľa sumou 200.000,35 eura, výšku dlhov sumou 75.037,34

eura a čistú hodnotu dedičstva sumou 125.023,01 eura. Z odôvodnenia tohto uznesenia je zrejmé,
že dedička Q. A. navrhla uzatvoriť dedičskú dohodu, podľa ktorej by všetok majetok dedila maloletá
dcéra, N. A., z dôvodu, aby bola v budúcnosti zabezpečená. Súd daným uznesením schválil dohodu
dedičovovyporiadanídedičstvaaprávnyúkonmaloletéhodediča,podľaktorejmaloletáN.A.nadobudla
nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX kat. úz. V. v celosti voči spoludedičke Q. A. bezodplatne. Navyše
nadobudla aj preplatok v sume 60,35 eura z titulu poistného voči Z. J. O., Q..A.., ako aj pohľadávku Z. Y.

P. K. vo výške 16.451,36 eura, pohľadávky Y., Q..A.., vo výške 57.118,07 eura a 569,43 eura, a daňový
nedoplatok voči Mestu G. vo výške 83,48 eura.
16. Žalobca si podaním žaloby voči Q. A. ako ručiteľke uplatňoval na Okresnom súde Nitra pod sp. zn.
23Cb/36/2022 svoju pohľadávku z titulu úverovej zmluvy vo výške 28.108,49 eura s úrokom z omeškania
vo výške 9 % ročne zo sumy 28.108.49 eura od 14.11.2021 do zaplatenia, s nákladmi spojenými s

uplatnením pohľadávky v sume 40 eur a s trovami konania. Žalobca v rámci odvolacieho konania
doložil kópiu rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 23Cb/36/2022-132 zo dňa 03.08.2022, ktorý v čase
vydania napadnutého uznesenia do spisu doložený nebol a ktorým mu bola priznaná uvedená suma s
príslušenstvom a aj trovami konania.
17. Žalobca s pôvodnou žalobou doložil do spisu aj list vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. V., vytlačený

cez katasterportál dňa XX.XX.XXXX, kde v tom čase bola zapísaná ako vlastníčka maloletá žalovaná,
avšak už vtedy bola na LV vyznačená plomba na základe Z.-XXXX/XXXX (kúpna zmluva). Súd prvej
inštancie prvý návrh žalobcu na neodkladné opatrenie zákazom nakladania s nehnuteľnosťou zamietol
uznesením č. k. 16C/74/2022-42 zo dňa 22.08.2022. Medzitým došlo k vydaniu rozhodnutia o návrhu
na vklad vlastníckeho práva predmetných nehnuteľností iných osôb pod č. Z.-XXXX/XXXX, v dôsledku

čoho žalovaná prestala byť ich vlastníčkou a v súčasnosti sú na LV č. XXXX zapísaní iní vlastníci.
18. Je zrejmé, že žalobca podal svoju žalobu s jeho konečným petitom s ohľadom na zákonné znenie
ustanovenia § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právny úkon, ktorému veriteľ s
úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky
z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má

právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech. V tomto prípade predmetom konania
v zmysle žalobcom odporovaného právneho úkonu boli nehnuteľnosti, ktorých majúceho sa zdediť
spoluvlastníckeho podielu sa jeho dlžníčka - matka a zákonná zástupkyňa maloletej žalovanej - zbavila
uzavretím dedičskej dohody v znení, že aj jej podiel nadobudla ako dedička maloletá žalovaná, pričom
táto dedičská dohoda ako právny úkon maloletého dieťaťa bola schválená príslušným súdom. Samotnej

pohľadávky voči dlžníčke - matke žalovanej - sa žalobca domáhal v inom súdnom konaní Okresného
súdu Nitra, ktoré v čase vydania napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie ešte nebolo do spisu
založené.
19. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho uznesenia poznamenal, že odporovať možno právnemu
úkonulenzapodmienky,žejehopohľadávkabolajudikovaná,t.j.priznanápríslušnýmorgánom.Žalobca

namietal správnosť tohto záveru, avšak zároveň oznámil, že rozsudok pre zmeškanie Okresného súdu
Nitra č. k. 23Cb/36/2022-132 zo dňa 03.08.2022, ktorým bola žalovaná dlžníčka Q. A. zaviazaná na
zaplatenie sumy 28.108,49 eura s príslušenstvom a trovami konania, sa medzičasom stal právoplatným,
a tak sa jeho pohľadávka stala judikovanou. Odvolací súd v tomto smere poznamenáva, že Najvyšší
súd Slovenskej republiky najnovšie prijal v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 1/2022 pod

č. 2 judikát vychádzajúci z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VCdo/1/2022 zo dňa 17.05.2022
v znení, že vymáhateľná (pozn. - nie judikovaná) pohľadávka v zmysle § 42a ods. 1 Občianskeho
zákonníka je pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať v základnom konaní. Keďže žalobca podľa
vlastného oznámenia už disponuje s právoplatným rozsudkom, táto právna otázka sa stala medzičasom
jednoznačne vyriešená. Zároveň riadiac sa uvedeným judikátom Najvyššieho súdu SR by pre úspešnosť

žalobypostačovaložalobcovio.i.to,žebyvkonanípreukázaldanosťjehovymáhateľnejpohľadávkyvoči
Q. A., ktorá by v čase rozhodovania súdu nemusela byť žalobcovi priznaná právoplatným rozhodnutím
súdu.20. Súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol najmä z dôvodu, že
žalobca dostatočne neosvedčil potrebu jeho nariadenia z dôvodu ohrozenia výkonu exekúcie a nesplnil
zákonné predpoklady na jeho nariadenie v nadväznosti na nový žalobný petit žalobcu v zmysle podania

zo dňa 07.09.2022, ktorý je už v súčasnosti podľa § 141 CSP predmetom konania bez rozhodovania o
pripustení zmeny žaloby, keďže pôvodná žaloba zákonnej zástupkyni žalovanej zatiaľ doručená nebola.
Pokiaľ súd prvej inštancie prijal záver, že nemohol vyhovieť návrhu žalobcu o zabezpečenie listinných
dôkazovprepotrebynariadenianeodkladnéhoopatrenia,odvolacísúdtentopostojpovažovalzasúladný
s ustanovením § 326 ods. 2 CSP, podľa ktorého navrhovateľ musí k návrhu pripojiť listiny, na ktoré sa

odvoláva. Nebolo teda povinnosťou súdu, aby na návrh žalobcu vyhľadával ďalšie listinné dôkazy pre
účely konania o nariadenie neodkladného opatrenia, na rozdiel od konania o žalobe samotnej v zmysle §
132 ods. 1, 3 CSP, podľa ktorého sa v žalobe okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobný návrh; žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže
bez svojej viny pripojiť. Odvolací súd v tomto smere poznamenáva, že len v konaní vo veci samej stačí

navrhnuté dôkazy označiť a na dokazovanie samotné sa potom vzťahujú ustanovenia § 185 a nasl. CSP,
zatiaľ čo v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia listiny musí k návrhu pripojiť sám žalobca a
súd rozhoduje o jeho návrhu v skrátenom konaní, najneskôr v zákonnej 30-dňovej lehote. S ohľadom
na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že vytýkanie nezaobstarania navrhnutých listinných dôkazov
súdom prvej inštancie zo strany žalobcu nemalo zákonný podklad a súd prvej inštancie prijal k tomu

správny právny záver.
21. Odvolací súd posudzujúc ostatné odvolacie námietky žalobcu na základe obsahu spisu konštatoval,
že žalobca pre účely neodkladného opatrenia dostatočne osvedčil svoju pohľadávku voči Q. A.
doložením zmluvy o úvere a zároveň dostatočne osvedčil jej konanie, keď sa v dedičskom konaní po
neb. manželovi svojho dedičského podielu vzdala a jej podiel tak prešiel na maloletú dcéru, ktorá by

inak bola nadobudla svoj zákonný dedičský podiel na predmetných nehnuteľnostiach v rozsahu 1-ice k
celku.Zároveňužzlistuvlastníctvadoloženéhokpodanejžalobesvyznačenouplomboubolozrejmé,že
žalovaná, zastúpená matkou ako dlžníčkou žalobcu, s nehnuteľnosťami nakladá (vyznačená plomba pre
vkladové konanie). Opodstatnenosť konečnej žaloby bude posudzovať súd prvej inštancie v rozhodnutí
vo veci samej, čo však pre rozhodnutie o návrhu na neodkladného opatrenia voči maloletej žalovanej

nebolo podľa názoru odvolacieho súdu až tak právne významné, pretože v súčasnom štádiu konania
a bez vykonania navrhnutých dôkazov nemožno výsledok sporu prejudikovať. Odvolaciemu súdu sa
tak javilo, že žalobca dostatočne osvedčil obavu z ohrozenia exekúcie možného rozhodnutia súdu z
dôvodu, ak by bol v spore úspešný, pretože žalovaná v zastúpení jej zákonnou zástupkyňou, prípadne
aj ňou splnomocneným zástupcom by fakticky mohla nakladať s finančnými prostriedkami, ktoré môže

mať uložené na jej účtoch v peňažných inštitúciách, či už ich spotrebovaním, požičaním, darovaním
alebo ich výberom.
22. S ohľadom na uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP
čiastočne zmenil a nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zakázal žalovanej nakladať s finančnými
prostriedkami na jej účtoch do výšky 62.511,51 eura, t. j. do výšky jej zákonného podielu z čistej

hodnoty dedičstva, a to spotrebovať, požičať a darovať ich a tiež ich vybrať (čo je súladné s návrhom
žalobcu na zdržanie sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k ich výberu) až do právoplatného skončenia
konania vo veci samej vedeného na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 16C/74/2022. Čo sa týka
uvedenej sumy 62.511,51 eura, táto vyplýva z obsahu výroku uznesenia Okresného súdu Nitra sp. zn.
36D/229/2021, Dnot 279/2021, zo dňa 14.03.2022, podľa ktorého súd vyčíslil čistú hodnotu dedičstva

vo výške 125.023,01 eura. Je zrejmé, že žalobca do výroku navrhovaného neodkladného opatrenia
navrholpojaťpolovicuztejtosumyvovýške62.511,51eura,ktorájesícevyššia,nežistinajehopeňažnej
pohľadávky voči Q. A., ale zároveň je zrejmé, že žalobcovi k tejto istine patrí aj príslušenstvo pohľadávky,
ktorého výška do plnej úhrady nemôže byť v tomto čase známa, a v prípade úspechu v konaní by
bolo možné pripočítať aj priznanú sumu trov konania. Výška celkovej pohľadávky žalobcu sa z dôvodu

jej neplnenia žalovanou bude navyšovať o príslušenstvo, a tak celková výška tejto pohľadávky môže
postupne narásť do oveľa vyššej sumy, než aká je v súčasnosti. Odvolací súd preto úvahy súdu prvej
inštancie o nepomere pohľadávky žalobcu voči výške sumy, s ktorou by žalovaná nemala nakladať
na základe neodkladného opatrenia, nepovažoval za právne významné. S prihliadnutím na uvedené v
tejto časti návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia považoval za dostatočne osvedčený.

Neodkladné opatrenie odvolací súd nariadil až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, ako žalobca
žiadal, čo znamená, že právoplatným rozhodnutím či už kladným alebo záporným neodkladné opatrenie
zanikne (§ 333 CSP).23. V ostatnej časti navrhovaného neodkladného opatrenia odvolací súd považoval zamietajúce
rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne, a to v časti voči žalovanej s tou formuláciou, že
sa jej má zakázať poveriť akúkoľvek inú osobu na nakladanie s finančnými prostriedkami. Odvolací

súd konštatoval, že zákaz nakladania tak, ako je to vo výroku tohto uznesenia sformulované, v sebe
subsumuje aj túto časť možného konania žalovanej, pretože v každom prípade by muselo ísť o jej
úkon týkajúci sa nakladania s finančnými prostriedkami, a to bez ohľadu, či na to niekoho jej zákonná
zástupkyňa poverí, alebo tak urobí ona sama. V tomto smere zamietnutie návrhu bolo vecne správne.
Voči tretej osobe, matke žalovanej, súd prvej inštancie návrh správne zamietol, aj keď odvolací súd

za dôvod zamietnutia považoval inú skutočnosť, než súd prvej inštancie, totiž že podľa aktuálnej
procesnoprávnej úpravy nemožno nariadiť neodkladné opatrenie voči tretej osobe, t. j. v tomto prípade
voči matke žalovanej, ktorá nie je stranou sporu, ale v konaní vystupuje len ako zákonná zástupkyňa
žalovanej podľa § 68 ods. 1 CSP. Odvolací súd v tomto smere poznamenáva, že predchádzajúci
procesný predpis, zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, účinný
do 30.06.2016, v ustanovení § 76 ods. 2 umožňoval predbežným opatrením nariadiť povinnosť aj

niekomu inému než účastníkovi, a to za podmienky, že to bolo možné od neho spravodlivo žiadať. Civilný
sporový poriadok ako nový procesný predpis účinný od 01.07.2016 túto možnosť neumožňuje, preto
bolo dôvodné návrh voči Q. A. návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť. Potvrdenie časti
zamietnutia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odvolací súd oprel o ustanovenie § 387 ods.
1 CSP.

24. Odvolací súd v závere poznamenáva, že nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanej nemôže
mať vplyv na konečné rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré bude vydané po vykonaní dokazovania a
po zvážení opodstatnenosti podanej žaloby v súlade so zákonom a aj v súlade s judikatúrou týkajúcou
sa právnej otázky odporovateľnosti právnych úkonov.

25. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval v súlade s ustanovením § 262 ods.
1 a § 396 ods. 1 CSP, keďže rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je
rozhodnutím, ktorým sa konanie končí. S trovami konania, ktoré vznikli v súvislosti s návrhom na
nariadenie neodkladného opatrenia pred súdom prvej inštancie a tiež pred odvolacím súdom, sa súd
prvej inštancie vysporiada v konečnom rozhodnutí vo veci samej.

26. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, §

420, § 421 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).