Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. november 2022

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 10C/50/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1522206152
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 11. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Purgat Martinusová
ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2022:1522206152.2

Uznesenie

Okresný súd Bratislava V v právnej veci žalobcov: 1/ C.. C. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, M., 2/
VALKOVÁ & Partners s.r.o., IČO: 47 254 548, so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava, obaja žalobcovia
právne zastúpení: MATUŠÍKOVÁ & PARTNERS s.r.o., so sídlom Rudnayovo nám. 1, Bratislava, proti
žalovanému: News and Media Holding a.s., so sídlom Einsteinova 25, Bratislava, IČO: 47 256 281, o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

II. Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 03.10.2022 bol tunajšiemu súdu doručený návrh žalobcov, na nariadenie neodkladného
opatrenia. Uvedeným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa žalobcovia domáhali uloženia

povinnosti žalovanému: (1.) odstrániť namietaný článok uverejnený na webovej stránke www.trend.sk
dňa XX.XX.XXXX v sekcii Právo autora K. H. s názvom „Obhajcovia kajúcnikov nakupovali pol tony
mincí. Žiadne nedostali a vznikol z toho keš“, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej; (2.)
odstrániť namietaný článok uverejnený na webovej stránke www.plus7dni.pluska.sk dňa XX.XX.XXXX
v sekcii Kauzy autora K. H. s názvom „Obhajcovia kajúcnikov nakupovali pol tony mincí. Žiadne
nedostali a vznikol z toho keš“, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej; (3.) zdržať

sa uverejňovania na svojich webových stránkach akýchkoľvek obrázkov, printscreenov, informácií
týkajúcich sa, odkazujúcich na a/alebo obsahujúcich v celku alebo z časti informácie majúce charakter
daňového a/alebo obchodného a/alebo bankového tajomstva vzťahujúce sa na ktoréhokoľvek zo
žalobcov,najmäinformácieobankovýchprevodoch,zostatkochnaúčtoch,vkladochhotovosti,výberoch
hotovosti, fakturáciách a iných bankových a daňových operáciách, a to až do právoplatného rozhodnutia
vo veci samej; (4.) zdržať sa uverejňovania v printových médiách, ktorých je žalovaný vydavateľom,

akýchkoľvek obrázkov, printscreenov, informácií týkajúcich sa, odkazujúcich na a/alebo obsahujúcich
v celku alebo z časti informácie majúce charakter daňového a/alebo obchodného a/alebo bankového
tajomstva vzťahujúce sa na ktoréhokoľvek zo žalobcov, najmä informácie o bankových prevodoch,
zostatkoch na účtoch, vkladoch hotovosti, výberoch hotovosti, fakturáciách a iných bankových a
daňových operáciách, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Žalobcovia sa podaným
návrhom tiež domáhali náhrady trov konania a určenia lehoty súdom na podanie žaloby na ochranu

osobnosti.

2. Žalobcovia svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnili tým, že žalovaný je
vydavateľom okrem iného aj týždenníka „TREND“ a týždenníka „PLUS 7 Dní“ v ktorých webovej
verzii www.plus7dni.pluska.sk bol dňa XX.X.XXXX v sekcii Kauzy uverejnený článok autora K. H.
s názvom O. L.. Žiadne nedostali a vznikol z toho keš, ďalej webovej verzii www.trend.sk bol dňa

XX.XX.XXXX v sekcii Právo uverejnený článok autora K. H. s rovnomenným názvom O.. Žiadne
nedostali a vznikol z toho keš, a tiež v printovej verzií týždenníka PLUS 7 Dní v čísle XX, zo dňaXX.XX.XXXX v sekcií všimli sme si na str. XX-XX uverejnený článok s názvom D. F. (ďalej tiež ako
„namietané články“). Všetky namietané články, v zásade totožnom znení, boli uverejnené s veľkou
mierou čítanosti v dvoch samostatných webových týždenníkoch a týždenníku vydávaného v printovej

verzii toho istého vydavateľa čím žalobcovia odôvodňujú závažnosť spôsobeného zásahu do ochrany
osobnosti žalobkyne v prvom rade a dobrej povesti žalobcu v druhom rade.

3. Uverejnením namietaných článkov žalobcom, v ktorých boli uvedené viaceré nepravdivé, vyslovene
klamlivé informácie a pravdu skresľujúce informácie o žalobcoch, ako aj na tieto informácie nadväzujúce

hodnotiace úsudky, ktoré nemajú žiadny skutkový základ, došlo a do dnešného dňa stále dochádza k
neoprávnenému zásahu do ochrany osobnosti, najmä cti, dôstojnosti a súkromného života žalobkyne
v prvom rade a dobrej povesti žalobcu v druhom rade. V namietaných článkoch zverejnené pravdu
skresľujúce informácie či neprípustné hodnotiace úsudky vychádzajú zjavne z údajov, ktoré podliehajú
alebo sa minimálne javia, že podliehajú daňovému, obchodnému a bankovému tajomstvu, teda ich
získaním a aj následným uverejnením muselo dôjsť k porušeniu zákona, čo samo o sebe robí konanie

žalovaného o to závažnejším a vo výraznej miere zasahujúcim do práv žalobcov.

4. Žalovaný v namietaných článkoch zverejnil informácie o finančných transakciách medzi klientami
žalobcov a žalobcami ako aj hypotézy o ich účele, informácie o faktúrach a daňových kontrolách,
informácie o úkonoch vykonávaných v trestnom stíhaní klientov žalobcov ako aj hypotézy o ich

časovom prepojení na finančné transakcie vykonávané žalobcami. Uvedené informácie, pokiaľ by boli
aspoň z časti pravdivé, majú zdroj podliehajúci obchodnému, daňovému a bankovému tajomstvu, a
teda museli byť získané protiprávnym konaním. Žalovaným uvádzané hodnotiace úsudky a hypotézy
sú nepravdivé alebo pravdu skresľujúce, nakoľko nemajú žiaden skutkový základ. Týmto konaním
žalovaného dochádzalo, dochádza a s veľkou mierou istoty aj v budúcnosti bude dochádzať k zásahu

do ochrany osobnosti žalobkyne v prvom rade a dobrej povesti žalobcu v druhom rade. Žalovaný
je subjektom práva vo výraznej miere participujúcom na práve slobody prejavu, avšak jeho konanie
nesledovalo okrem škandalizácie a diskreditácie žalobcov žiaden legitímny cieľ, čo je úmysel, ktorému
pri zohľadnení konštantnej judikatúry nemožno poskytnúť ochranu.

5. Žalobcovia sú presvedčení, že odôvodnením návrhu na vydanie neodkladného opatrenia je
preukázaný zásah do ochrany osobnosti žalobkyne v prvom rade a dobrej povesti žalobcu v druhom
rade, jeho závažnosť ako aj neodkladná potreba úpravy pomerov sporových strán.

6. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh

nariadiť neodkladné opatrenie.

7. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

9. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej

úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva.

10. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

11. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti

uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia.12. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

13. Po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a po preskúmaní a zhodnotení
všetkýchlistinnýchdôkazovtvoriacichobsahspisudospelsúdkzáveru,ženávrhniejedôvodný,nakoľko
v konaní neboli splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia.

14. Účelom neodkladného opatrenia v civilnom sporovom konaní je predovšetkým dosiahnutie okamžitej

úpravy pomerov strán. Okrem riadne podaného návrhu spĺňajúceho všeobecné i osobitné náležitosti
podania tohto druhu sú predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia osvedčenie potreby
bezodkladnej úpravy pomerov alebo osvedčenie, že je tu dôvodná obava, že výkon exekúcie bude
ohrozený. V konaní musí byť aspoň osvedčená dôvodnosť a trvanie práva, resp. právneho vzťahu
medzi stranami, ktorému má byť neodkladným opatrením poskytnutá ochrana. Samotné navrhované
neodkladné opatrenie musí predstavovať účinný prostriedok na dosiahnutie sledovaného cieľa, ktorý

pri zachovaní svojho účelu len v nevyhnutnej miere obmedzí stranu, voči ktorej smeruje. V súlade s
princípom proporcionality nemožno nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým by bola poskytnutá ochrana
právu oprávnenej osoby spôsobom neprimerane zasahujúcim do práv povinnej osoby. Neodkladným
opatrením dočasnej povahy nesmie byť vytvorený trvalo nezvratný stav. Napokon tiež platí, že
neodkladné opatrenie možno nariadiť len vtedy, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím

opatrením. Zrýchlený spôsob konania o nariadenie neodkladného opatrenia neumožňuje súdu vykonať
plnohodnotné dokazovanie. Z tohto dôvodu navrhovateľa zaťažuje iba povinnosť osvedčiť existenciu
skutočností rozhodujúcich pre jeho nariadenie. Z časového hľadiska je nariadenie neodkladného
opatrenia prípustné pred začatím konania vo veci samej, v jeho priebehu i po skončení konania.

15.Nakoľkoideorovnocennépráva,aksadostanúdokonfliktuprávonaochranuosobnosti(resp.dobrej
povesti) na jednej strane a právo na slobodu prejavu na strane druhej, súd musí zohľadňujúc všetky
osobitosti konkrétneho prípadu navzájom tieto práva vyvažovať. Konflikty vo vnútri systému základných
práv a slobôd treba riešiť prostredníctvom ich spravodlivej rovnováhy (napríklad nálezy Ústavného súdu
SR sp. zn. PL. ÚS 22/06, PL. ÚS 6/04, III. ÚS 34/07). Všetky základné práva a slobody sa chránia

len v takej miere a rozsahu, kým uplatnením jedného práva alebo slobody nedôjde k neprimeranému
obmedzeniu, či dokonca popretiu iného práva alebo slobody (nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL.
ÚS 7/96). Pri posudzovaní vzájomne kolidujúcich práv na ochranu osobnosti (dobrej povesti) a na
slobodu prejavu, je potrebné skúmať nielen to, či prednesené výroky zasahujú do osobnostných práv
subjektu, ktorého sa týkajú, ale aj to, či je daný zásah neoprávnený; inak povedané, či nevybočuje z

medzí, v ktorých je daný prejav pod ochranou práva na slobodu prejavu. Súd dodáva, že v konaní o
nariadenie neodkladného opatrenia, vzhľadom na skutočnosť, že súd musí vychádzať (pokiaľ rozhoduje
v prvej inštancii) iba z tvrdení navrhovateľa neodkladného opatrenia a nemá priestor na vykonanie
plnohodnotného dokazovania, je výrazne ťažšie dosiahnuteľné dôsledné vyváženie kolidujúcich práv
a posúdenie otázky neoprávnenosti zásahu do práva na ochranu osobnosti. Z tohto dôvodu musí súd

postupovať zvlášť citlivo.

16. Nemožno opomenúť, že neodkladné opatrenie, ktorého sa žalobcovia domáhajú, by v prípade jeho
nariadenia znamenalo zásah štátnej moci do práva na slobodu prejavu žalovaného. Takýto zásah je za
zachovania podmienok uvedených v článku 10 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd možný, avšak Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len ako „ESĽP“) konštantne judikuje,
že dôvody pre obmedzenie slobody prejavu musia byť interpretované úzko, pričom potreba obmedziť
slobodu prejavu musí byť v každom jednotlivom prípade presvedčivým spôsobom preukázaná
(rozhodnutie ESĽP vo veci Jersild proti Dánsku). K obmedzeniu slobody prejavu možno pristúpiť, len
ak má takýto zásah oporu v zákone (zákonný základ), ak smeruje k uskutočneniu legitímneho cieľa

spočívajúceho v niektorom z dôvodov ospravedlňujúcich obmedzenie slobody prejavu v zmysle článku
10 ods. 2 Dohovoru, ak je primeraný takémuto cieľu a ak ide o zásah v demokratickej spoločnosti
nevyhnutný (rozhodnutie ESĽP vo veci Prager a Oberschlick proti Rakúsku, rozhodnutie ESĽP
vo veci Feldek proti Slovensku). V prípade autoritatívnych zásahov štátnej moci obmedzujúcich výkon
práva na slobodu prejavu je potrebné postupovať zvlášť zdržanlivo, ak by tento zásah bol výsledkom

iba skráteného konania, kde má protistrana (pôvodca prejavu) len obmedzené (resp. v prvej inštancii
žiadne) možnosti brániť sa, a kde rýchlosť konania prevažuje nad dôslednosťou zistenia skutkového
stavu a zásadou rovnosti strán sporu.17. Žalobcovia sa petitom návrhu nariadenie neodkladného opatrenia domáhajú vydania neodkladného
opatrenia formulovaného v piatich samostatných petitoch, ktorých zámer možno zhrnúť do dvoch
samostatných častí. Prvou časťou (1. až 2. bode petitu) sa žalobcovia domáhajú odstránenia dvoch

namietaných článkov uverejnených vo webových týždenníkoch, ktorých prevádzkovateľom je žalovaný,
to s účinnosťou do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Druhou časťou sa žalobcovia domáhajú
zamedzeniu ďalšej činnosti žalovaného, ktorou by mohlo dôjsť k zverejňovaní informácií o žalobcoch,
ktorá by mala v celku alebo len z časti povahu obchodného tajomstva, bankového tajomstva alebo
daňového tajomstva, to s účinnosťou do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

18. Neodkladným opatrením sa zabezpečuje rýchla úprava tých pomerov strán konania, ktoré, ako
vyplýva zo samotného pojmu, neznesú odklad. Musí ísť teda o taký stav, ktorý si vyžaduje okamžitý
zásah zo strany súdu, preto dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí byť
zrejmá z jeho samotného obsahu, resp. aj z písomných dôkazov k nemu pripojených, keďže v konaní o
nariadenie neodkladného opatrenia sa spravidla dokazovanie nevykonáva a vychádza sa len z návrhu

na jeho nariadenie v prípade nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania a v prípade
nariadenie neodkladného opatrenia po začatí konania aj z obsahu súdneho spisu, teda z dôkazov už
vykonaných.

19. K prvej časti návrhu na vydanie neodkladného opatrenia (1. až 2. bode petitu), ktorou sa

žalobcoviadomáhajúodstráneniadvochnamietanýchčlánkovuverejnenýchvowebovýchtýždenníkoch,
je potrebné uviesť, že petity neodkladného opatrenia neobsahujú bližšiu lokalizáciu namietaných
článkov, najmä teda samotné hypertextové odkazy, avšak z obsahu návrhu a jeho príloh je ich lokalizáciu
možné zistiť. Pokiaľ ide o namietané články, súd sa zo súdneho spisu oboznámil s ich obsahom. V
namietaných článkoch žalovaný informuje o zámere žalobcov nakúpiť väčšie množstvo strieborných

investičných mincí, rovnako informuje o spoločnosti, prostredníctvom ktorej mal byť uvedený nákup
realizovaný, o jej histórii, prepojení na iné spoločnosti a „kauzy“ ako aj o daňových kontrolách tejto
spoločnosti, či finančných operáciách, ktoré vykonal konateľ tejto spoločnosti. Žalovaný tiež informuje o
platbách, ktoré mali byť realizované medzi klientami žalobcov a žalobcami, o výške platieb so zámerom
nákupu strieborných investičných mincí klientmi žalobcov a tiež aj samotnými žalobcami, rovnako o

možných časových súvislostiach medzi vyšetrovacími úkonmi v trestných stíhaniach klientov žalobcov
a nákupmi strieborných investičných mincí. Ďalej žalovaný informuje o možných nezrovnalostiach v
účtovných výkazoch žalobcov ako aj o založení obchodnej spoločnosti v zahraničí, a to žalobkyňou v
prvom rade.

20. Žalobcovia značnú časť obsahu namietaných článkov nerozporujú, niektoré časti namietaných
článkov v návrhu potvrdzujú a iné časti označujú ako nepravdu alebo zavádzanie. Žalobcovia v návrhu
označili a rozporovali namietané články v tridsiatichdvoch bodoch, pričom z uvedeného bolo možné
dôvodiť, že žalobcovia označili dve časti v namietaných článkoch ako nepravdu, osemnásť častí ako
zavádzajúci alebo nesprávny úsudok autora článkov a v devätnástich častiach namietajú uverejnené

informácie ako neoprávnene získané, nakoľko autor ich musel nadobudnúť porušením obchodného,
bankového alebo daňového tajomstva.

21.Častinamietanýchčlánkovoznačenýchžalobcamiakonepravdivésatýkajúuverejnenýchinformácií:
1/ o tom, že strieborné investičné mince neboli žalobcom nikdy dodané, 2/ o prebiehajúcich finančných

alebo daňových kontrolách žalobcov. Ako už bolo uvedené z povahy konania o vydanie neodkladného
opatrenia a vzhľadom na jeho obmedzenú možnosť dokazovania za súčasnej potreby zachovať
kontradiktórnosť tohto konania, o pravdivosti týchto informácií nebolo možné viesť dokazovanie. Tiež
pri posúdení celého návrhu na vydanie neodkladného opatrenia by to v tejto časti konania ani nebolo
účelné.Samotnévyššienamietanéčastíčlánkusúdnevyhodnotilakoneoprávnenezasahujúcedopráva

na ochranu osobnosti, resp. dobrej povesti žalobcov. Tieto informácie nemajú priamy súvis s profesijnou
činnosťou žalobkyne v prvom rade (výkon advokácie), ktorá je časťou osobnostných práv ktoré požívajú
ochranu, a teda ich dopad na jej profesijný život nemožno legitímne očakávať alebo nemožno očakávať v
takej miere, aby bolo potrebné neodkladným opatrením obmedziť právo na slobodu prejavu žalovaného.
Rovnako táto činnosť nemá súvis s obchodnou činnosťou, na ktorý sa zameriava žalobca v druhom rade,

a teda rovnako nemožno legitímne očakávať dopad na túto jeho činnosť v rozsahu, ktorý by odôvodňoval
neodkladným opatrením obmedziť právo na slobodu prejavu žalovaného.22. Čo sa týka žalobcami namietaných častí článkov, s odôvodnením na zavádzajúci alebo nesprávny
úsudok autora článkov, nemožno tak žalobcom ako ani iným čitateľom odoprieť možnosť zaujať
nesúhlasné stanovisko k autorom uvedeným formuláciám a úvahám. Žalovaný vzhľadom na obsah

článkov musel vedieť, že tento bude vnímaný kontroverzne, avšak zároveň sa tento obsah týka a
nadväzuje na záležitosti intenzívneho verejného záujmu. Žalovaný ako vydavateľ namietaných článkov
je povinný rešpektovať zásady žurnalistickej etiky a vykonávať svoju činnosť s náležitou starostlivosťou
v podobe zodpovednej žurnalistiky, a súčasne zniesť patričnú mieru kritiky ako reakciu na výkon
tejto činnosti zo strany čitateľov. Pokiaľ sa jedná o nesúhlas žalobcov s hypotézami formulovanými

v namietaných článkoch, tento nemôže požívať ochranu v miere požadovanej žalobcami, nakoľko
sami žalobcovia tieto informácie neoznačili za vyslovene nepravdivé ale najviac iba ako krajne
nepravdepodobné sledujúce úmysel škandalizovať žalobcov. Tieto otázky však je prirodzene náročné
zodpovedať, vzhľadom na obmedzené možnosti súdu zisťovať skutkový stav v skrátenom konaní o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, no bez ďalšieho nemôže súd takéto nenáležité konanie
novinára prezumovať.

23. Pri posudzovaní návrhu v časti o odstránení namietaných článkov súd dospel predovšetkým k
záveru, že žalobcovia mimoriadne široko a nekonkrétne vymedzili okruh informácií (článok v plnom
znení), ktoré má žalovaný v zmysle ich návrhu odstrániť. Nejde pritom o neurčitosť petitu, ktorú by
bolo možné považovať za vadu návrhu. V zmysle vyššie uvedeného boli žalobcami namietané dve

nepravdivé informácie, ktorých obsah podľa názoru súdu nemohol vyvolať taký zásah do osobnostných
práv a dobrej povesti žalobcov. Vo zvyšnej časti návrhu boli žalobcami namietané hypotézy formulované
autorom článkov, s ktorými sa žalobcovia nestotožnili a ďalej skutočnosť, že žalovaný získal informácie,
z ktorých čerpal, neoprávneným spôsobom, čo však nebolo a nemohlo byť v tomto konaní preukázané. Z
týchto príčin je návrh žalobcov v časti bodov 1. až 2. petitu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

nedôvodný.

24. Namietanie žalobcov vo vzťahu k neoprávnene získaným informáciám žalovaného z ich strany,
prezumuje porušenie zákona či už priamo zo strany žalovaného alebo jeho participovanie na ňom.
Týmto odôvodňujú žalobcovia v značnej miere podaný návrh na vydanie neodkladného opatrenia, a to

so zámerom obmedziť právo na slobodu prejavu žalovaného tak odstránením namietaných článkov ako
aj zabránením uverejňovania ďalších informácií, ktoré by mohli mať povahu obchodného, bankového
alebo daňového tajomstva. Súd opakovane uvádza, že nemôže v tomto štádiu konania bez náležitého
objasnenia skutkového stavu vychádzať so záveru, ktorý by prezumoval porušovanie obchodného,
bankového alebo daňového tajomstva, obzvlášť ak v namietaných článkoch žalovaný uvádza aj

niektoré zdroje informácií ako verejné databázy, vyjadrenia orgánov verejnej správy, vyjadrenia OČTK či
vyjadreniainýchobhajcovvkauzách,ktorésúdlhodoboobjektomverejnéhozáujmu.Súdpoznamenáva,
že zásadne povinnosť zachovávať obchodné tajomstvo a bankové tajomstvo zaťažuje subjekty uvedené
v príslušných predpisoch ich upravujúcich, medzi ktoré žalovaný nepatrí. Daňové tajomstvo je povinný
zachovávať každý, pričom daňovým tajomstvom nie je informácia o prebiehajúcej alebo vykonanej

daňovej kontrole. V princípe súd nemôže novinárom súdnym rozhodnutím zakázať pracovať so
svojimi zdrojmi. Je už inou otázkou, ako novinári so svojimi zdrojmi naložia a čo bude na ich základe
výsledkom ich žurnalistickej činnosti. Tieto výstupy činnosti novinárov v prípade, že zasahujú do
osobnostných práv určitých subjektov, nepochybne môžu byť predmetom súdneho konania. Zakázať
žalovanému a tým efektívne novinárom pracujúcim preňho do budúcnosti uverejňovať veľmi široký

okruh informácií by predstavovalo neprimeraný až cenzorský zásah. Súd ani len nemôže predpokladať,
o akých informáciách žalovanému zakazuje informovať a ako by s nimi žalovaný, resp. novinári
žurnalisticky narábali. Z týchto príčin je návrh žalobcov v časti bodov 3. až 4. petitu návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia nedôvodný.

25. Spoločne k celému návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd dodáva, že hoci by samotné
informácie, z ktorých čerpali namietané články, boli získané protiprávnym spôsobom alebo dokonca
konaním, ktoré je trestným činom (o čom si súd prirodzene v civilnom sporovom konaní nemôže urobiť
záver sám), pokiaľ sa takéto informácie stanú verejne známymi, táto skutočnosť sa nedá zvrátiť a
nemožno v tejto súvislosti bez ďalšieho od novinárov požadovať, aby sa vo svojej publikačnej činnosti

zdržali využívania týchto informácií, resp. neinformovali o nich verejnosť. Fenomén rôznych tzv. únikov
informácií je možné právnymi prostriedkami riešiť na úrovni pôvodcov únikov dôverných informácií,
nie vo vzťahu k novinárom, ktorí majú sociálnu povinnosť informovať o veciach verejného záujmu
(rozhodnutie ESĽP vo veci Sunday Times proti Spojenému kráľovstvu). Súd podotýka, že článok 10 ods.2 Dohovoru (okrem iného) umožňuje obmedziť výkon práva na slobodu prejavu spôsobom stanoveným
zákonom na zabránenie úniku dôverných informácií, nie však na zabránenie šíreniu už uniknutých
dôverných informácií. K obmedzeniu šírenia už uniknutých informácií by bolo možné pristúpiť iba z iných

dôvodov uvedených v článku 10 ods. 2 Dohovoru, v kontexte tohto prípadu najmä z dôvodov ochrany
povesti. Muselo by ísť o informácie, ktoré neprimeraným spôsobom zasahujú do práva žalobkyne v
prvom rade na ochranu osobnosti (najmä do stránky jej profesijného života) a žalobcu v druhom rade
na ochranu dobrej povesti. Existenciu takýchto zásahov súd nemal za osvedčenú. Žalobcovia nie sú
subjektami absolútneho verejného záujmu (public figure par excellence - porovnaj rozhodnutie ESĽP

vo veci von Hannover proti Nemecku z 24. júna 2004), akými sú napríklad politici, ale vzhľadom na
svoje profesionálne zameranie vystupujú ako obhajca osôb, ktoré sú vyšetrované OČTK vo verejnosti
intenzívnesledovanýchprípadoch.Žalobcoviasatakdobrovoľnevystaviliverejnémuzáujmu,ktorýpreto
musia znášať v miere zvýšenej oproti tzv. súkromným osobám. Za týchto okolností, nakoľko predmetom
zverejnených informácií sa javia byť veci verejného záujmu, by prípadný štátnomocenský zásah do
práva na slobodu prejavu neodkladným opatrením, teda v konaní bez riadne vykonaného dokazovania,

v ktorom do úzadia ustupuje zásada rovnosti zbraní strán sporu, nebol primeraný. Uvedené však
nezbavuje žalobcov ochrany, ktorú im možno eventuálne poskytnúť súdnym rozhodnutím v prípade,
keď je toto rozhodnutie výsledkom konania vedeného s možnosťou účasti protistrany a je založené na
vykonaní riadneho dokazovania.

26. Z vyššie uvedených dôvodov bolo potrebné návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako
nedôvodný zamietnuť.

27.Zvyššieuvedenýchdôvodovsúdnávrhnanariadenieneodkladnéhoopatreniaakonedôvodnýpodľa
§ 328 ods. 1 CSP v celom rozsahu zamietol.

28. Žalobcom podaním návrhu vznikla poplatková povinnosť vo výške 33,- Eur, položka 1 písm. c/
sadzobníka súdnych poplatkov, znížený o 50% podľa § 6 ods.3 zákona o súdnych poplatkoch na
sumu16,50 Eur.

29. Odvolanie podlieha poplatkovej povinnosti v rovnakej výške, ako sa platí súdny poplatok za návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia.

30. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

31. Žalobcovia neboli v konaní úspešní, úspešnému žalovanému žiadne trovy nevznikli a tak súd
žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie písomne v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na

Okresnom súde Bratislava V.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania

na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.