Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. október 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Cob/75/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3122202572
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sopková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3122202572.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Sopkovej a členiek senátu
JUDr. Dariny Legerskej a Mgr. Ivany Šlesarovej v spore žalobcu:
BFF Central Europe s.r.o. so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava - mestská časť
Staré Mesto, IČO 44 414 315, právne zastúpeného: Mgr. Tomáš Čentéš, PhD., advokát,
Stará Vajnorská 2672/90, 831 04 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO 42 124 182

proti žalovanému: Fakultná nemocnica Trenčín, so sídlom Legionárska 641/28,
911 71 Trenčín, IČO 00 610 470, právne zastúpenému: Mgr. PaedDr. Anton Kušnír, advokát,
Jána Reka 13, 010 01 Žilina, IČO 31 074 863, o zaplatenie 31 090,76 eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č. k. 36Cb/24/2022-90 zo dňa
23. mája 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku III.

p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovi proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením výrokom I. zastavil konanie, výrokom II. žalobcovi vrátil

súdny poplatok zo žaloby v sume 1 777,05 eur a výrokom III. žalobcovi proti žalovanému priznal náhradu
trov konania v rozsahu 100 %. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie
aplikoval ustanovenie § 256 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a 2 CSP. Vychádzal z toho, že v súdenej
veci žalovaný zavinil zastavenie konania tým, že uhradil žalovanú sumu žalobcovi až po podaní žaloby.
Z tohto dôvodu priznal žalobcovi proti žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Proti uzneseniu podal odvolanie žalovaný a žiadal napadnuté uznesenie zmeniť tak, že žiadnej
zo strán neprizná náhradu trov konania a zároveň žalovanému proti žalobcovi prizná náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Žalobca späťvzatie odôvodnil tým, že žalovaný zaplatil celý
žalovaný nárok žalobcovi dňa 05.05.2022, pričom doložil súdu výpisy z bankového účtu, ktoré tieto
skutočnosti preukazovali. Zároveň žalobca žiadal priznať náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Z
predloženého bankového výpisu je zjavné a pre posúdenie veci podstatné, že žalovaný uhradil s istinou

vo výške 31 090,76 eur, úrokov z omeškania vo výške 797,29 eur a paušálnou náhradou nákladov vo
výške 1 200,- aj trovy právneho zastúpenia v sume 1 155,29 eur a 1 % zo súdneho poplatku vo výške
17,95 eur. Žalobca v späťvzatí zámerne zamlčal podstatné skutočnosti pre rozhodnutie súdu o náhrade
trov konania a náhradu trov si opakovane uplatnil. Súd prvej inštancie pri posúdení späťvzatia dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a následne vec nesprávne právne
posúdil. Žalobca v rozpore s dohodnutým postupom so žalovaným, kedy bolo dohodnuté, že vezme

žalobuvcelomrozsahuspäťanebudežiadaťnáhradutrovkonaniazdôvodu,žetátomubolažalovanýmpoukázaná spolu s úhradou príslušenstva dňa 05.05.2022, si opakovane v rozpore s dohodou uplatnil
náhradu trov konania.

3. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý žiadal v napadnutej časti uznesenie ako vecne
správne a riadne odôvodnené potvrdiť a žalobcovi priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 %. Žalobca nesúhlasil s tým, že by zamlčal súdu prvej inštancie nejaké skutočnosti. Bol
to práve žalovaný, ktorý do súdneho spisu založil výpisy
z bankových účtov preukazujúcich zaplatenie istiny, príslušenstva v podobe úrokov

z omeškania a paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a trov právneho
zastúpenia za 2 úkony. Žalovaný sa odvolával na údajnú dohodu so žalobcom, na preukázanie tohto
tvrdenia nepredložil do spisu žiaden dôkaz. Žalobca ďalej uviedol, že medzi stranami sporu nebola
uzatvorená žiadna písomná dohoda o tom, akým spôsobom sa celý nárok žalobcu voči žalovanému
vysporiada. Neexistovala ani žiadna dohoda o tom, že si žalovaný neuplatní voči žalobcovi nárok na
náhradu trov konania. Je pravdou, že žalobca sa hodlal uspokojiť so zaplatením len dvoch úkonov

právnej služby, avšak žalobca má
v skutočnosti voči žalovanému nárok na zaplatenie ešte jedného úkonu právnej služby,
v súvislosti s písomným podaním späťvzatia žaloby. Žalobca bez výzvy žalovaného dňa 27.05.2022
napísal emailovú správu žalovanému, že považuje nároky v celosti za vysporiadané. Súd prvej inštancie
dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, keď aplikoval § 256 ods. 1 CSP.

Civilný sporový poriadok pri zastavení konania skúma, ktorá zo strán sporu procesne zavinila zastavenie
konania. Niet pochybností
o tom, že zastavenie konania v danej veci spôsobil žalovaný, ktorý vo výraznom omeškaní zaplatil svoje
záväzky voči žalobcovi. Pokiaľ sa žalovaný domnieva, že súd nemal žiadnej zo strán priznať nárok na
náhradu trov konania, mal túto úvahu aj riadne odôvodniť. Pokiaľ má žalovaný obavu, že by sa žalobca

pokúsil duplicitne vymôcť od žalovaného zaplatenie už zaplatených dvoch úkonov právnej služby, tak
žalobca poukazuje na § 48 ods. 3 písm. k/ Exekučného poriadku. Žalobca nemôže duplicitne žiadať voči
žalovanému zaplatenie už zaplatených dvoch úkonov právnej služby. Súd prvej inštancie teda rozhodol
správne, keď priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

4. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu uviedol, že napriek preukázaniu úhrady všetkých nárokov, žalobca
nezmenil petit pôvodnej žaloby, čo je v rozpore s § 216 ods. 1 CSP. Žalobca je ten, ktorý vymedzuje
predmet sporového konania a špecifikuje konkrétny nárok, ktorému žiada poskytnúť súdnu ochranu,
pričom určuje aj výšku a rozsah plnenia, z ktorého žiada nárok priznať. Medzi žalobcom a žalovaným
prebehlo osobné jednanie, ktorého výsledkom bola ústna dohoda, na základe ktorej žalovaný pristúpil k

úhrade záväzku v celom rozsahu. Táto dohoda má zásadný charakter na posúdenie existencie záväzku
žalobcu voči žalovanému a zároveň má zásadný procesný vplyv na dôvodnosť uplatneného nároku. K
pravdivému opísaniu rozhodujúcich skutkových okolností dal žalovaný do pozornosti rozhodovaciu prax
justičných autorít, rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/226/2005. Žalobca by mal definovať pravdivo rozsah
nároku a dožadovať sa ochrany iba takého rozsahu porušených práv, ktoré

sú v súlade s pravdivým vymedzení záväzku žalovaného. Odvolaniu žalovaného žiadal vyhovieť.

5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ustanovení
§ 2 ods. 1, 2, § 65 a 66 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“).

6. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), keď v danej veci nebolo potrebné
zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný
záujem.

7. Podľa § 256 ods. 1 CSP - ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

8. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane,
ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Úspech vo veci sa

zisťujeporovnanímžalobnejžiadosti(petitu)avýrokurozhodnutia,ktorýmsavovecirozhodlo.Užalobcu
ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t.j.
ak sa jeho žalobe vyhovelo
v plnom rozsahu.9. Ustanovenie § 256 ods. 1 CSP však vychádza zo zásady procesného zavinenia.
Ak dôjde k zastaveniu sporového konania, je povinnosťou súdu skúmať procesnú zodpovednosť pri

zastavení konania na oboch procesných stranách. Pokiaľ žalobca žalobu zobral späť pre správanie
žalovaného, spočívajúce v úhrade žalovanej sumy po začatí konania, potom je potrebné konštatovať,
že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania.
Ak by žalobca žalobu zobral späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie
žalovaného, nebolo by možné pričítať procesné zavinenie žalovanému a trovy žalovaného by znášal

žalobca.

10. Civilný sporový poriadok oproti predošlej právnej úpravy, Občianskeho súdneho poriadku, pri
zastavení konania neobsahuje ustanovenie, podľa ktorého by súd mohol rozhodnúť, že žiadna zo strán
nemá na náhradu trov konania právo. V praxi však dochádza aj k takým situáciám, kedy žalovaný
zaplatí po podaní žaloby žalobcovi nielen žalovaný nárok, ale aj trovy konania a iné nároky uplatnené

a vyčíslené v žalobe. Pokiaľ žalovaný zaplatí len časť trov konania a zvyšnej (nezaplatenej) časti sa
žalobca výslovne nevzdá, súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania musí túto žalobcovi
priznať.

11. V danej veci si žalobca podanou žalobou uplatnil zaplatenie sumy 31 090,76 eur spolu s úrokom z

omeškania riadne špecifikovaným v žalobe, ďalej paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením
pohľadávok vo výške 1 200,- eur a náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia v plnom
rozsahu. Žalovaný po začatí konania, ktoré začalo podaním žaloby na súd dňa 13.04.2022, zaplatil dňa
05.05.2022 žalovaný nárok tak, ako bol špecifikovaný a vyčíslený v žalobe. Následne zobral žalobca
svoju žalobu písomným podaním zo dňa 20.05.2022 v celom rozsahu späť. Súd v konečnom rozhodnutí,

ktorým bolo v danom prípade zastavenie konania, rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania podľa
ustanovenia § 256 ods. 1 CSP. Uvedená norma ustanovuje povinnosť, nie možnosť, priznať náhradu
trov konania, a to aj v prípade, ak už boli niektoré trovy čiastočne protistranou uhradené ešte pred
zastavením konania. Žalobca má nárok aj na náhradu trov konania za právny úkon späťvzatia žaloby
a tento mu prináleží v rozsahu 100 %.

12. Žalovaný tvrdenie o uzavretej dohode, podľa ktorej si žalobca nebude uplatňovať náhradu trov
konania nepreukázal.

13. Odvolací súd na základe uvedeného dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne posúdil

procesné zavinenie zastavenia konania, správne aplikoval ustanovenie § 256 ods. 1 CSP, a preto
napadnutý výrok III. uznesenia súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil ako vecne
správny.

14. Nad rámec predmetného odôvodnenia odvolací súd uvádza, že konajúci súd pri rozhodovaní o

výške náhrady trov konania zohľadní už zaplatené trovy konania a neúspešnú stranu sporu zaviaže
povinnosťou len na zvyšne nezaplatené trovy konania, pokiaľ si ich úspešná strana uplatní a výslovne
sa ich nevzdá.

15. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP

v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP a žalobcovi ako úspešnej strane sporu v odvolacom
konaní priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2
CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe

dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).