Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 10. október 2022

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 31D/1/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 9622200002
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Novotný
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2022:9622200002.3

Rozhodnutie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v disciplinárnom senáte zloženom z členov: Michal Novotný
ako predseda, JUDr. Zdenka Reisenauerová ako sudkyňa, prof. JUDr. Juraj Vačok, PhD., ako
sudca, JUDr. Ivan Macák ako prísediaci sudca a JUDr. Katarína Nagyová ako prísediaca sudkyňa v
disciplinárnej veci proti disciplinárne obvinenému: O.. A. Č., E. K. S., pre disciplinárne previnenie podľa
§ 91 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky

poriadok) v znení účinnom do 30. novembra 2021 (navrhovateľ: minister spravodlivosti Slovenskej
republiky), po ústnom pojednávaní 11. októbra 2022 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 34 ods. 1 zákona č. 432/2021 Z. z. (disciplinárny súdny poriadok) sa disciplinárne obvinený: O..
A. Č., E.. X. S. XXXX, E. S. S.: S. G. XXX/XX, XXX XX S.,
uznáva vinným, že
1. ako notár dňa 24. júna 2019 spísal notársku zápisnicu č. N 146/2019, ktorou osvedčil vyhlásenie

účastníčky G. Š.Q., E.. X. A. XXXX, o vydržaní vlastníckeho práva k pozemkom parc. reg. C č. 15/1,
15/2, 16 a 17/3 v k. ú. Z., hoci vyhlásenie účastníčky neobsahovalo jednoznačné okolnosti odôvodňujúce
začatie jej oprávnenej držby a dobu trvania oprávnenej držby v zmysle § 130 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, čím toto vyhlásenie zrejme odporuje § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 63
ods. 1 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení účinnom do

30. apríla 2021 (ďalej len „Notársky poriadok“),
2. ako notár dňa 22. júla 2019 spísal notársku zápisnicu č. N 174/2019, ktorou osvedčil vyhlásenie
účastníka C. E., E.. X. O. XXXX, o vydržaní vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu 1/2 na
pozemkoch s parc. reg. C č. 314, 315 v k. ú. K. F., hoci vyhlásenie účastníka neobsahovalo jednoznačné
okolnosti odôvodňujúce začatie jeho oprávnenej držby a dobu trvania oprávnenej držby v zmysle §
130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čím toto vyhlásenie zrejme odporuje § 134 ods. 1 Občianskeho

zákonníka v spojení s § 63 ods. 1 Notárskeho poriadku,
3. ako notár dňa 26. novembra 2019 spísal notársku zápisnicu č. N 292/2019, ktorou osvedčil vyhlásenie
účastníčky A.. A. D., E.. XX. A. XXXX, o vydržaní vlastníckeho práva k pozemku parc. reg. C č. 27
v k. ú. E. O., hoci vyhlásenie účastníčky neobsahovalo jednoznačné okolnosti odôvodňujúce začatie
jej oprávnenej držby a dobu trvania oprávnenej držby v zmysle § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
čím toto vyhlásenie zrejme odporuje § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 63 ods. 1

Notárskeho poriadku,
teda
tým, že neodmietol spísať uvedené zápisnice, hoci bolo zrejmé, že vyhlásenie účastníkov odporuje
zákonu, závažne a opätovne porušil povinnosť pri činnosti notára vyplývajúcu z § 36 ods. 1 Notárskeho
poriadku,
čím sa dopustil

viacnásobného disciplinárneho previnenia podľa § 91 ods. 1 Notárskeho poriadku účinného do 30.
novembra 2019.
Za to sa mu podľa § 91 ods. 3 písm. b) Notárskeho poriadku účinného do 30. novembra 2019 v spojení
s § 41 ods. 1 Trestného zákona
ukladá
úhrnné disciplinárne opatrenie, a to peňažná pokuta vo výške 1.500 €. o d ô v o d n e n i e :

I.
Disciplinárny návrh, stanovisko a ústne pojednávanie

1. Navrhovateľ disciplinárnym návrhom, ktorý došiel tunajšiemu súdu 14. januára 2022, kládol
disciplinárne obvinenému za vinu, že
„v bode I - dňa 24.06.2019 na Notárskom úrade so sídlom Q.. S. G. XXX/XXX, XXX XX S. spísal
notársku zápisnicu č. N 146/2019, Nz. 19989/2019, NCRls 20456/2019, ktorou osvedčil vyhlásenie
účastníčky G. Š., X.. D., E.. XX.XX.XXXX, trvale bytom Ľ.. Š. XXX/X, XXX XX S., o vydržaní vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území Z., okres K. E. J., Z.. Č.. XX/X, XX/

X, XX, XX/X, evidované na LV č. XXX, napriek tomu, že spísanie notárskej zápisnice č. N 146/2019
zjavne obchádza zákonné ustanovenie § 134 ods. 1 v spojení s ustanovením § 130 zákona č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník, a to tým, že účastníčka G. Š. zjavne nebola oprávnenou držiteľkou, keďže
svoju dobromyseľnosť odvodzuje z titulu dedenia, a teda disciplinárne obvinený bol povinný odmietnuť
spísanie notárskej zápisnice č. N 146/2019 v zmysle ustanovenia § 36 ods. 1 Notárskej poriadku v znení

účinnom v rozhodnom čase,
v bode II - dňa 22.07.2019 na Notárskom úrade so sídlom Q.. S. G. XXX/XXX, XXX XX S. spísal
notársku zápisnicu č. N 174/2019, Nz. 23156/2019, NCRls 23707/2019, ktorou osvedčil vyhlásenie
účastníkaC.E.,E..XX.XX.XXXX,J.I.XXXXXK.F.XX,ovydržanívlastníckehoprávaknehnuteľnostiam
nachádzajúcim sa v katastrálnom území K. F., F. S., evidovaných na LV č. XXX, parc. č. XXX, na podiel

vedený pod B2, napriek tomu, že spísanie notárskej zápisnice č. N 174/2019 zjavne obchádza zákonné
ustanovenie § 134 ods. 1 v spojení s ustanovením § 130 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník,
a to tým, že účastník C. E. mal byť oprávneným držiteľom predmetných nehnuteľností na základe
ústnej darovacej zmluvy zo dňa 28.02.2017 s jeho matkou A. E., ktorá nebola vlastníčkou predmetných
nehnuteľností, a teda disciplinárne obvinený bol povinný odmietnuť spísanie notárskej zápisnice č. N

174/2019 v zmysle ustanovenia § 36 ods. 1 Notárskej poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase,
vbodeIII-dňa26.11.2019naNotárskomúradesosídlomQ..S.G.XXX/XXX,XXXXXS.spísalnotársku
zápisnicu č. N 292/2019, Nz 45335/2019, NCRls 46221/2019, ktorou osvedčil vyhlásenie účastníčky A..
A. D., X.. O., E.. XX.XX.XXXX, trvale bytom D.. Z. XXX/XX, XXX XX S., o vydržaní vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území E. O., F. S., evidovanej na LV č. XXX, parc.

č. XX (pôvodne parc. č. XX na LV č. XXX), napriek tomu, že spísanie notárskej zápisnice č. N 292/2019
obchádza zákonné ustanovenie § 134 ods. 1 v spojení s ustanovením § 130 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník, a to tým, že účastníčka A.. A. D. zjavne nebola oprávnenou držiteľkou predmetnej
nehnuteľnosti, keďže svoju dobromyseľnosť odvodzuje z titulu dedenia, a teda disciplinárne obvinený
bol povinný odmietnuť spísanie notárskej zápisnice č. N 292/2019 v zmysle ustanovenia § 36 ods. 1

Notárskej poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase“.
Tento skutok navrhovateľ kvalifikoval ako disciplinárne previnenie podľa § 91 ods. 1 prvej vety zákona
Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení
neskorších predpisov.
2. Disciplinárny návrh bol disciplinárne obvinenému doručený do vlastných rúk 14. februára 2022 a 21.

februára 2022 mu boli rovnako doručené aj všetky jeho prílohy. Disciplinárne obvinený však nevyužil
možnosť zaujať k návrhu písomné stanovisko.
3. Predseda disciplinárneho senátu podľa § 28 ods. 1 D. s. p. nariadil na prejednanie veci ústne
pojednávanie na 14. júna 2022, kedy však bolo odročené na riadne odôvodnenú žiadosť disciplinárne
obvineného, ktorý predložil lekárske potvrdenie o tom, že sa nemôže dostaviť. Predseda disciplinárneho

senátu tak nariadil ústne pojednávanie na nový termín 11. októbra 2022 o 14:00 hod a disciplinárne
obvinený bol o ňom upovedomený do vlastných rúk 15. augusta 2022. Emailom, ktorý najvyššiemu
správnemu súdu došiel 10. októbra 2022 o 14:59 hod, však požiadal o odročenie ústneho pojednávania.
Zdôvodnil to svojimi vážnymi zdravotnými ťažkosťami (je diabetik, po prekonanom infarkte a po operácii
- trojnásobný bypass), ktoré mu údajne nedovoľovali vycestovať. Ústneho pojednávania sa chcel

zúčastniť osobne a nový termín žiadal určiť na koniec januára 2023, pretože sa v najbližšom období
mal zúčastniť operácie štítnej žľazy. Preto sa na ústne pojednávanie ani nedostavil. Podľa § 29 ods.
1 D. s. p. možno vec v neprítomnosti disciplinárne obvineného prejednať iba vtedy, ak bol o termíne
riadne upovedomený a ak (okrem iného) hodnoverným spôsobom neospravedlní svoju účasť. Podľa
§ 28 ods. 3 D. s. p. sa termín ústneho pojednávania určí tak, aby mal disciplinárne obvinený odo

dňa doručenia upovedomenia aspoň 10 pracovných dní na prípravu. Pretože upovedomenie bolodisciplinárne obvinenému doručené do vlastných rúk takmer dva mesiace pred termínom ústneho
pojednávania, bol o ňom riadne upovedomený v zmysle uvedených ustanovení.
4. Ustanovenie § 29 ods. 1 D. s. p. neupravuje, čo treba rozumieť „hodnoverným spôsobom“

ospravedlnenia neúčasti. Podľa § 4 D. s. p. sa však na disciplinárne konanie primerane použijú
okrem iného ustanovenia Trestného poriadku o dokazovaní, teda šiesta hlava jeho prvej časti (§ 119
až 161 Tr. por.). Na základe tohto ustanovenia sa tak aj v disciplinárnom konaní môže použiť aj
ustanovenie § 120 ods. 2 Tr. por., podľa ktorého v prípade ospravedlnenej neúčasti obvineného na
úkone súdu zo zdravotných dôvodov je obvinený povinný predložiť vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že

mu jeho zdravotný stav neumožňuje účasť na úkone bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia
zdravotného stavu. Citované ustanovenie tak upravuje spôsob preukazovania zdravotných prekážok,
ktoré bránia obvinenému v účasti na úkonoch, v dôsledku čoho tam uvedený spôsob preukazovania
možno považovať za hodnoverný aj na účely § 29 ods. 1 D. s. p.
5. V prerokúvanej veci disciplinárne obvinený k svojmu emailu žiadne potvrdenie ošetrujúceho lekára
nepredložil a už tým jeho ospravedlnenie nevyhovuje citovanému § 120 ods. 2 Tr. por. Jeho tvrdenia v

emaile o zdravotnom stave sú navyše veľmi všeobecné; cukrovka a (prekonané) infarkty sú v súčasnosti
rozšírené civilizačné ochorenia, ktorými trpí nemalá časť populácie, no ktoré ju v plnení bežných
občianskych povinností podstatne neobmedzujú. Preto ich samotný výskyt u disciplinárne obvineného
nemožno bez ďalšieho považovať za prekážku, ktorá by vždy a za každých okolností bránila jeho účasti
na úradných úkonoch. Tieto ochorenia môžu mať aj svoje akútne prejavy, akým boli napríklad zvýšené

hodnoty glykémie, závraty, točenie hlavy, ktoré boli u disciplinárne obvineného opísané v lekárskej
správe z 10. júna 2022, na základe ktorej bolo odročené ústne pojednávanie z pôvodne určeného
termínu 14. júna 2022. Táto lekárska správa zároveň výslovne uvádzala, že disciplinárne obvinenému
sa neodporúča cesta zo Svidníka do Bratislavy. Lekárka, ktorá túto správu vystavila, však na žiadosť
tunajšieho súdu potvrdila (list č. l. 65 spisu), že nevidí žiadny dôvod, prečo by disciplinárne obvinený v

septembri a októbri 2022 nemohol pri stabilizovanej glykémii cestovať do Bratislavy. Aj z tejto správy je
zrejmé, že ani lekárka nepovažovala len samu cukrovku za dôvod, ktorý by disciplinárne obvinenému
bránil v účasti na ústnom pojednávaní; z jeho emailu z 10. októbra 2022 pritom nevyplýva nič, čo by
naznačovalo, že by jeho glykémia nebola stabilizovaná. Ohľadom infarktov a bypassov disciplinárne
obvinený nepredložil žiadne lekárske potvrdenie, ktoré by preukazovalo, že sa akútne prejavujú takými

ťažkosťami, ktoré by mu bránili v účasti na ústnom pojednávaní. To isté platí o tvrdenej operácii
štítnej žľazy, o ktorej je navyše vôbec pochybné, či mala kolidovať s termínom ústneho pojednávania
(disciplinárne obvinený ju uvádzal len v súvislosti s návrhom nového termínu ústneho pojednávania).
Už len na dôvažok možno doplniť, že ak išlo o operáciu skutočne plánovanú, ktorá by mala s ústnym
pojednávaním kolidovať, potom disciplinárne obvinený nepreukázal, že bola skutočne naplánovaná tak

neskoro, že mohol o odročenie požiadať až v posledný deň pred ústnym pojednávaním v poobedňajších
hodinách.
6. Zo všetkých uvedených dôvodov tak najvyšší správny súd dospel k názoru, že disciplinárne obvinený
nepreukázal zdravotné dôvody, ktoré mali byť dôvodom odročenia pojednávania, spôsobom uvedeným
v § 120 ods. 2 Trestného poriadku. Obsah jeho žiadosti tak „hodnoverným spôsobom“ neospravedlňuje

jeho neúčasť na ústnom pojednávaní, a tak najvyšší správny súd podľa § 29 ods. 1 D. s. p. a § 255 ods.
2 Tr. por. prejednal vec na ústnom pojednávaní aj v neprítomnosti disciplinárne obvineného.
II.
Dokazovanie a zistený skutkový stav
II.A Vykonané dôkazy

7. Na ústnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie prečítaním podstatných častí listín: zo spisu
samotného disciplinárneho konania (email A.. M. z notárskej komory z 10. októbra 2022 - č. l. 80, príloha
č. 2 k disciplinárnemu návrhu - prílohová obálka č. l. 11), z pripojeného notárskeho spisu disciplinárne
obvineného č. N 146/2019 (notárska zápisnica z 24. júna 2019 - č. l. 1 až 3, žiadosť z 24. júna 2019 - č.
l. 5, list vlastníctva č. XXX - č. l. 6, list vlastníctva č. XXX z 21. júna 2019 - č. l. 7, list vlastníctva č. XXX

z 18. decembra 2018 - č. l. 8, súhlasy so vznikom vlastníckeho práva - č. l. 11 až 16, vyjadrenie obce Z.
z 20. júna 2019 - č. l. 17, osvedčenie o dedičstve sp. zn. 5 D 26/2016 zo 16. marca 2016 - č. l. 18 a 19,
osvedčenie o dedičstve sp. zn. 2 D 1274/95 z 31. mája 2000 - č. l. 20 a 21, notárska zápisnica č. N 8/2019
zo 17. januára 2019 s darovacou zmluvou - č. l. 22 až 24), z pripojeného notárskeho spisu disciplinárne
obvineného č. N 174/2019 (notárska zápisnica z 22. júla 2019 - č. l. 1 a 2, žiadosť z 22. júla 2019 - č. l.

3, list vlastníctva č. XXX - č. l. 4, list vlastníctva č. XXX - č. l. 5, výpis z pozemnoknižnej vložky č. 17 - č. l.
6, čestné vyhlásenia z 13. júla 2019 - č. l. 7 a 8, vyjadrenie obce K. F. Y. XX. O.P. XXXX - č. l. 9, notárska
zápisnicač.N369/2013z9.októbra2013sdarovacouzmluvou-č.l.10,darovaciazmluvaz28.februára
2017 - č. l. 12 a 13), z pripojeného notárskeho spisu disciplinárne obvineného č. N 292/2019 (notárskazápisnica z 26. novembra 2019 - č. l. 1 až 4, žiadosť z 26. júna 2019 - č. l. 5, list vlastníctva č. XXX - č. l.
6, vyjadrenia k vzniku vlastníckeho práva - č. l. 7 až 12, vyjadrenie obce E. O. zo 7. septembra 2004 - č. l.
13, vyjadrenie obce E.Ž. O. z 8. novembra 2019 - č. l. 14, osvedčenie o dedičstve č. k. 1 D 528/2003-27

- č. l. 15 a 16), z pripojeného osobného spisu disciplinárne obvineného (rozhodnutie o vymenovaní z
12. decembra 2015 - por. č. 1), z pripojeného spisu Disciplinárnej komisie Notárskej komory Slovenskej
republikysp.zn.DK12/2012(zápisnicaz12.októbra2015-č.l.118,rozsudokKrajskéhosúduvPrešove
sp.zn.2Sp4/2016-č.l.148,zápisnicaz15.mája2018-č.l.173až182,rozhodnutiez15.mája2018-č.
l. 183 až 189), z pripojeného spisu disciplinárnej komisie notárskej komory sp. zn. DK 1/2013 (zápisnica

z 12. októbra 2015 - č. l. 254, rozhodnutie z 12. októbra 2015 - č. l. 261, rozsudok Krajského súdu v
Prešove č. k. 3 S 13/2017-76, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Sžo 1/2020),
zo spisu disciplinárnej komisie notárskej komory sp. zn. DK 8/2013, ktorý je súčasťou pripojeného spisu
Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6 S 189/2018 (zápisnica z 15. mája 2018 - č. l. 113, rozhodnutie z 15.
mája 2018 - č. l. 117), zo samotného pripojeného spisu zn. 6 S 221/2018 (rozsudok z 21. apríla 2022 - č.
l. 58), zo spisu disciplinárnej komisie notárskej komory sp. zn. DK 7/2018 (zápisnica z 25. októbra 2018 -

č. l. 161, rozhodnutie z 25. októbra 2018 - č. l. 170) a Disciplinárny poriadok Notárskej komory Slovenskej
republiky z 25. marca 2006 naposledy zmenený 11. októbra 2019 (z webstránky https://www.notar.sk/
wp-content/uploads/2021/08/C2-Disciplinarny-poriadok-Notarskej-komory-SR.docx.pdf).
II.B Skutkové zistenia ku skutku 1
8. Ku skutku v bode 1 výroku z vykonaných dôkazov bezrozporne vyplýva: Písomnou žiadosťou z

24. júna 2019 účastníčka G. Š., E.. X. A. XXXX (vydržiteľka), požiadala disciplinárne obvineného „o
vydanie osvedčenia vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam“. V žiadosti uviedla,
že vydržaním nadobudla výlučné vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v k. ú. Piskorovce - pozemkom
parc. reg. C č. XX/X, XX/X, XX a XX/X, ktoré boli vytvorené geometrickým plánom z 1. marca 2019 z
pôvodných parciel reg. E č. XX a XX zapísaných na liste vlastníctva č. 174. K žiadosti účastníčka priložila

geometrický plán, výpis z LV č. XXX, výpis z ďalšieho LV č. XXX pre k. ú. Z., vyjadrenia „všetkých osôb,
resp. ich právnych nástupcov, evidovaných na LV č. 174“, vyjadrenie obce, osvedčenia o dedičstve sp.
zn. 2 D 1274/95 a 5 D 26/2016 a notársku zápisnicu N 8/2019 - darovaciu zmluvu.
9. Na predloženom výpise z listu vlastníctva č. XXX, ktorý bol vytvorený cez katastrálny portál 21. júna
2019, boli vedené pozemky parc. reg. E č. XX - záhrada s výmerou 309 m2 a č. 19 - zastavaná plocha

a nádvorie s výmerou 989 m2, oba v zastavanom území obce. Ako vlastníci týchto pozemkov boli
evidovaní pod B2 A. Č. v podiele 3/42, pod B3 O. D. v podiele 5/42, pod B5 A. D. v podiele 5/42 a pod
B6 W. D. v podiele 3/42, ktorých podiely spravoval Slovenský pozemkový fond. Ďalej boli ako vlastníci
evidovaní pod B9 O. X., E.. XX. O. XXXX, v podiele 21/84, ktorý nadobudol darovacou zmluvou č. Nz
25555/2014, pod B10 I. M., E.. XX. E. XXXX, v podiele 21/84, ktorý nadobudla tou istou darovacou

zmluvou, a sama vydržiteľka v podiele 5/42, ktorý nadobudla dedením podľa osvedčenia sp. zn. 5
D 26/2016. Na ďalšom pripojenom výpise z listu vlastníctva č. XXX, ktorý bol takisto vytvorený cez
katastrálny portál 21. júna 2019, bola vedená stavba súp. č. 26 - rodinný dom na parc. reg. C č. XX,
ktorá nie je evidovaná na liste vlastníctva. Jeho vlastníčkou podľa výpisu je vydržiteľka v podiele 1/1,
ktorý nadobudla postupne rôznymi titulmi (dedenie podľa uznesenia sp. zn. 2 D 61/95, osvedčení sp.

zn. 5 D 308/2015 a 2 D 1274/95 a darovacia zmluva vložená v r. 2019). Z ďalšieho výpisu, ktorý bol
vytvorený cez katastrálny portál 18. decembra 2018, však vyplýva, že ešte k 17. decembru 2018 bola
na tomto liste vlastníctva ako spoluvlastníčka domu evidovaná vydržiteľka v troch podieloch (1/10, 1/8 a
18/40) a okrem nej W. E., E.. XX. L. XXXX, v podiele 1/10, ktorý nadobudla dedením podľa osvedčenia
sp. zn. 2 D 1274/95, A. U., E.. X. O. XXXX, v podiele 1/10, ktorý nadobudla dedením podľa toho istého

osvedčenia, a v podiele 1/8, ktorý nadobudla dedením podľa osvedčenia sp. zn. 2 D 61/95.
10. Podľa pripojených súhlasov prejavili O. Č. („právom po nebohej A. Č.“.), F. Š. („právom po nebohom
O. D.“), Z. D. („právom po nebohom A. D.“), W. Č. („právom po nebohej W. Č. rod. D.“), U.. O. X. ako
evidovaný spoluvlastník a I. M. ako evidovaná spoluvlastníčka súhlas k „vzniku a zápisu výlučného
vlastníckeho práva... G. Š.... k predmetným nehnuteľnostiam...“. Zároveň v súhlasoch všetci uvedení

potvrdili, že jej „výlučné vlastnícke právo k uvedeným nehnuteľnostiam parc.č. XX/X, XX/X, XX, XX/
X, patrí právom po jej právnych predchodcoch, čo z dôvodu dávnych ústnych prevodov vlastníctva k
nehnuteľnostiamresp.nezachovanýchlistín,doposiaľniejezaevidovanévkatastrinehnuteľností“.Obec
Z. listinou z 20. júna 2019 prejavila, že k vzniku výlučného vlastníckeho práva vydržiteľky k uvedeným
nehnuteľnostiam nemá výhrady, pretože vznikom jej vlastníckeho práva nebudú dotknuté oprávnené

záujmy obce.
11. Osvedčenie o dedičstve sp. zn. 5 D 26/2016 bolo vydané 16. marca 2016 v konaní o dedičstve po
neb. O. D., ktorý zomrel ešte 19. novembra 1994. Jeho dedičmi podľa osvedčenia boli deti W. E., A. U.
a vydržiteľka, ktoré boli zároveň dedičmi aj po medzičasom zomrelom štvrtom bratovi O. D., a konečnededičia po piatom bratovi A. D.. Osvedčením bolo potvrdené, že dedičstvo - nehnuteľnosti v k. ú. Z.
(medzi nimi aj spoluvlastnícky podiel na liste vlastníctva č. XXX) nadobudla vydržiteľka. Osvedčenie o
dedičstve sp. zn. 2 D 1274/95 bolo vydané 31. mája 2000 v konaní o dedičstve po neb. W. D. (manželke

O., zomr. 19. novembra 1994), ktorá zomrela 4. októbra 1995. Jej dedičmi podľa osvedčenia bolo päť
detí: A. D., O. D., W. E., A. U. a vydržiteľka. Osvedčením bola potvrdená dohoda dedičov, podľa ktorej
rod. dom súp. č. XX v k. ú. Piskorovce nadobudli všetci rovným dielom. Z notárskej zápisnice č. N 8/2019
spísanej disciplinárne obvineným vyplynulo, že 17. januára 2019 bola medzi W. E. a A. U. ako darkyňami
a G. Š. ako obdarovanou uzavretá darovacia zmluva, ktorou darkyne previedli na obdarovanú svoje

spoluvlastnícke podiely k domu súp. č. 26 v k. ú. Z. (celkovo 13/40).
12. Na základe uvedenej žiadosti a pripojených listín disciplinárne obvinený 24. júna 2019 spísal
notársku zápisnicu č. N 146/2019 (pridelené Nz 19989/2019, NCRls 20456/2019), do ktorej pojal
vyhlásenie vydržiteľky, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností v k. ú. Z. - parc. reg. C č. XX/X, XX/
X, XX W. XX/X, vytvorených hore uvedeným geometrickým plánom z pôvodných parc. reg. E č. XX W.
XX. Podľa vydržiteľky spoluvlastníctvo na liste vlastníctva č. XXX k týmto nehnuteľnostiam »je... iba

formálne, nakoľko tieto nehnuteľnosti tak ako sú zakreslené v geometrickom pláne už v roku 1954 v
rámci výstavby rodinných domov v akcii „Z“ boli pridelené do výlučného vlastníctva mojim rodičom...
Na základe uvedeného moji rodičia takto v roku 1954 dobromyseľne vstúpili do výlučného vlastníctva
a užívania týchto nehnuteľností a tieto takto spoločne s rodinným domom... nepretržite, nerušene a
dobromyseľne ako vlastníci užívali až do smrti môjho otca, odkedy tieto nehnuteľnosti takto ďalej v

jednej polovici užívala moja matka a kedy do dobromyseľného vlastníctva a užívania druhej polovice...
právom dedenia som vstúpila ja... a moji súrodenci... tak, ako sme sa po našom nebohom otcovi stali
aj spoluvlastníkmi rodinného domu... a následne po smrti mojej matky... sme takto spoločne s mojimi
menovanými súrodencami právom dedenia po našej matke vstúpili do dobromyseľného vlastníctva
a užívania druhej polovice týchto nehnuteľností tak, ako sme sa po našej nebohej matke stali aj

spoluvlastníkmi rodinného domu... Môj brat zomrel O.. D. zomrel 6.12.2005 a dňom jeho smrti do
dobromyseľného vlastníctva a užívania jeho podielu z uvedených nehnuteľností právom dedenia... som
vstúpila ja... Na základe daru od mojich súrodencov som sa dňa 17.1.2019 stala spoluvlastníčkou
rodinného domu... aj na ich spoluvlastnícke podiely, čím som sa stala výlučnou vlastníčkou rodinného
domu a takto právom po mojich právnych predchodcoch... som sa v dobrej viere dňom 17.1.2019 ujala

už výlučného vlastníctva a užívania aj pozemkov k tomuto domu prislúchajúcich... a tieto nehnuteľnosti
spoločne s rodinným domom takto právom po mojich právnych predchodcoch užívam nepretržite,
nerušene a dobromyseľne ako výlučná vlastníčka doposiaľ a aj v obci som takto považovaná za výlučnú
vlastníčku týchto nehnuteľností..., čím je moja dobromyseľnosť vo vzťahu k užívaným nehnuteľnostiam
potvrdená aj objektívne, nakoľko vyplýva zo skutočného stavu veci...« (odsek I). Disciplinárne obvinený

v zápisnici zároveň prejavil, že toto osvedčenie vydal, „keďže boli splnené podmienky v zmysle §
63 Notárskeho poriadku v súvislosti s ustanoveniami § 130 a § 134 Obč. zákonníka“, a deň, ktorým
vydržiteľka nadobudla vlastnícke právo vydržaním, bol 24. júna 2019 (teda deň spísania notárskej
zápisnice, odsek II).
II.C Skutkové zistenia ku skutku 2

13. Ku skutku v bode 2 výroku z vykonaných dôkazov bezrozporne vyplýva: Písomnou žiadosťou
z 22. júla 2019 účastník C. E., E.. X. O. XXXX (vydržiteľ), požiadal disciplinárne obvineného „o
vydanie osvedčenia vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam“. V žiadosti uviedol, že
vydržaním nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v k. ú. K. F. - pozemkom parc. reg. C č. XXX
W. XXX zapísaným na liste vlastníctva č. XXX „na podiel vedený pod B2 na W. K. K. X/X“. K žiadosti

účastník priložil výpis z LV č. XXX, výpis z ďalšieho LV č. XXX pre k. ú. K. F. a výpis z pozemkovoknižnej
vložky č. 217, čestné vyhlásenie „dvoch svedkov znalých pomerov“, vyjadrenie obce, darovaciu zmluvu
z 9. októbra 2013 a darovaciu zmluvu z 28. februára 2017.
14. Na predloženom výpise z listu vlastníctva č. XXX, ktorý bol vytvorený cez katastrálny portál 22. júla
2019, boli vedené pozemky parc. reg. C č. XXX - záhrada s výmerou 1425 m2 a č. 315 - zastavaná

plocha a nádvorie s výmerou 792 m2, oba v zastavanom území obce. Ako vlastníci týchto pozemkov boli
evidovaní sám vydržiteľ v podiele 1/2, ktorý nadobudol darovacou zmluvou vloženou pod č. V 481/2017,
a pod B2 W. K. v podiele 1/2, s titulom nadobudnutia „II. etapa, záp. č. 217, mpč. 50 - 43/92“. Na
ďalšom pripojenom výpise z listu vlastníctva č. XXX, ktorý bol takisto vytvorený cez katastrálny portál
22. júla 2019, bola vedená stavba súp. č. XXX - dom na parc. reg. C č. XXX. Jeho vlastníkom podľa

výpisu je vydržiteľ v podiele 1/1, ktorý nadobudol tou istou darovacou zmluvou V 481/2017. Na odpise
pozemnoknižnej vložky č. 217 pre obec K. F. je zápis na základe listiny došlej v roku 1959, že sa do nej
zapisujú parcely odpísané z iných vložiek, ktoré sú zlúčené okrem iného do parcely mpč. 50, ku ktorej
sa zároveň vkladá vlastnícke právo v prospech W. T. v podiele 1/2 a W. K. („v USA“) v podiele 1/2.15. Podľa pripojených čestných vyhlásení datovaných 13. júla 2019 G. E., E.. X. O. XXXX, a A. E., E.. X.
E. XXXX, čestne vyhlásili, že vlastníkom parc. reg. C č. XXX a XXX „na podiel vedený pod B 2 na W. K.“
je vydržiteľ C. E. (ich vnuk, resp. syn). Ďalej nasleduje opis celého vývoja vzťahov k pozemkom, ktorý je

doslovne totožný so samotným prejavom vydržiteľa v notárskej zápisnici (pozri ďalej). Obec K. F. listinou
z 15. júla 2019 prejavila, že k vzniku vlastníckeho práva vydržiteľa k uvedeným nehnuteľnostiam nemá
výhrady, pretože vznikom jeho vlastníckeho práva nebudú dotknuté oprávnené záujmy obce. Zároveň
obec potvrdila, že W. K. v obci nie je známa a nie sú známi ani jej prípadní potomkovia, resp. dedičia.
16. Z notárskej zápisnice č. N 369/2013 spísanej O.. O. Č. vyplynulo, že 9. októbra 2013 bola medzi

A. E.. E.. XX. B. XXXX, a G. E., E.. X. O. XXXX, W. B. W. A. E., E.. X. E. XXXX, ako obdarovanou
uzavretá darovacia zmluva, ktorou darcovia previedli na obdarovanú jednak celý rodinný dom súp. č.
108, jednak spoluvlastnícky podiel 1/2 na parc. reg. C č. XXX a XXX v k. ú. K. F.. Ďalšou darovacou
zmluvou, ktorá bola uzavretá 28. februára 2017 medzi A. E., E.. X. E. XXXX, ako darkyňou a vydržiteľom
ako obdarovaným, darkyňa tieto nehnuteľnosti darovala obdarovanému; táto zmluva bola do katastra
nehnuteľností vložená pod č. V 481/2017.

17. Na základe uvedenej žiadosti a pripojených listín disciplinárne obvinený 22. júla 2019 spísal notársku
zápisnicu č. N 174/2019 (pridelené Nz 23156/2019, NCRls 23707/2019), do ktorej pojal vyhlásenie
vydržiteľa, že je vlastníkom nehnuteľností v k. ú. K. F. - parc. reg. C č. XXX a XXX „na podiel vedený
pod B2 na W. K. v 1/2“. Podľa vydržiteľa je spoluvlastníctvo tejto vlastníčky k nehnuteľnostiam „iba
formálne, nakoľko táto svoj hore uvedený podiel 1/2... ešte v roku 1964 ústnou zmluvou odpredala W.

T., ktorý ako vtedajší spoluvlastník... sa touto kúpou stal výlučným vlastníkom uvedených nehnuteľností
a tieto takto od roku 1964 v celosti užíval nepretržite, nerušene a dobromyseľne ako výlučný vlastník...
Po smrti... v roku 1982 takto do výlučného vlastníctva a užívania uvedených nehnuteľností vstúpila
jeho dedička A. L.... ktorá tieto nehnuteľnosti právom po svojom právnom predchodcovi takto užívala
nepretržite, nerušene a dobromyseľne ako výlučná vlastníčka spoločne aj s rodinným domom s. č.

108... až do 1. 9. 1989, kedy tieto nehnuteľnosti odpredala mojim starým rodičom A.. E.... W. G.. E....,
ktorý predávajúcej vyplatili kúpnu cenu za rodinný dom a tiež aj za predmetné pozemky... ako za celok,
nakoľko takto im tieto nehnuteľnosti v celosti ako dobromyseľná výlučná vlastníčka právom po svojom
právnom predchodcovi odovzdala do vlastníctva aj užívania. Moji starí rodičia na základe uvedenej
kúpy dňom 1.9.1989 dobromyseľne vstúpili do výlučného vlastníctva a užívania rodinného domu..., ako

aj do výlučného vlastníctva a užívania parciel prislúchajúcich k tomuto rodinnému domu, a uvedené
parcely... takto užívali nepretržite, nerušene a dobromyseľne ako výluční vlastníci až do 9.10.2003,
odkedy tieto nehnuteľnosti takto nepretržite, nerušene a dobromyseľne užívali a až doposiaľ užívajú ich
právni nástupcovia:
- dňom 9.10.2003 titulom darovacej zmluvy, ktorou moji starí rodičia... popri písomnej darovacej zmluve

na rodinný dom... a polovicu z uvedených pozemkov... dobromyseľne ako vlastníci ústne podarovali aj
druhú polovicu z týchto pozemkov svojej neveste, mojej matke A. E...., takto do výlučného vlastníctva
a užívania uvedených nehnuteľností vstúpila moja matka...,
- dňom 28.2.2017 titulom darovacej zmluvy, ktorou moja matka... popri písomnej darovacej zmluve na
rodinný dom a polovicu z uvedených pozemkov... dobromyseľne ako vlastníčka ústne podarovala aj

druhú polovicu z týchto pozemkov mne, svojmu synovi..., som takto do výlučného vlastníctva a užívania
uvedených nehnuteľností vstúpil ja a tieto nehnuteľnosti spoločne s rodinným domom... takto právom
po mojich právnych predchodcoch užívam nepretržite, nerušene a dobromyseľne ako výlučný vlastník
doposiaľ...« (odsek I). Disciplinárne obvinený v zápisnici zároveň prejavil, že toto osvedčenie vydal,
„keďže boli splnené podmienky v zmysle § 63 Notárskeho poriadku v súvislosti s ustanoveniami § 130 a

§ 134 Obč. zákonníka“, a deň, ktorým vydržiteľ nadobudol vlastnícke právo vydržaním, bol 22. júl 2019
(teda deň spísania notárskej zápisnice, odsek II).
II.D Skutkové zistenia ku skutku 3
18. Ku skutku v bode 3 výroku z vykonaných dôkazov bezrozporne vyplýva: Písomnou žiadosťou z 26.
novembra 2019 účastníčka A.. A. D., E.. XX. A. XXXX (vydržiteľka), požiadala disciplinárne obvineného

„o vydanie osvedčenia vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti“. V žiadosti uviedla,
že vydržaním nadobudla výlučné vlastnícke právo k nehnuteľnosti v k. ú. E. O. - pozemku parc. reg.
C č. XX, ktorý bol vytvorený geometrickým plánom z 12. marca 2004 z pôvodnej parcely reg. E č. 18
zapísanej na liste vlastníctva č. XXX. K žiadosti účastníčka priložila geometrický plán, výpis z LV č. XXX,
„6x vyjadrenie dotknutých osôb“, dve vyjadrenia obce a osvedčenie o dedičstve sp. zn. 1 D 528/2003.

19. Na predloženom výpise z listu vlastníctva č. 221, ktorý bol vytvorený cez katastrálny portál 26.
novembra 2019, bol vedený pozemok parc. reg. E č. XX - záhrada s výmerou 2316 m2, umiestnený v
zastavanom území obce. Ako vlastník tohto pozemku bol evidovaný pod B8 A. B. v podiele 3/72, ktorý
spravoval Slovenský pozemkový fond. Ďalej boli ako vlastníci evidovaní pod B1 Dr. O. A., E.. XX. L.XXXX, v podiele 4/72, ktorý nadobudol na základe rozhodnutia poľnohospodárskeho a lesného odboru
okresnéhoúraduzr.1999,podB2,B9ažB13U..Z.A.,E..XX.B.XXXX,voviacerýchpodieloch(celkovo
33/72), ktoré nadobudol na základe toho istého rozhodnutia, pod B3 A. G., E.. XX. A. XXXX, v podiele

2/72, ktorý nadobudla na základe toho istého rozhodnutia, pod B4 K. G., E.. X. O. XXXX, v podiele 6/72,
ktorý nadobudol dedením podľa osvedčenia sp. zn. 6 D 216/2018, pod B5 O. B., E.. X. W. XXXX, v
podiele 6/72, ktorý nadobudol dedením podľa osvedčenia sp. zn. 5 D 119/2008, a pod B6 a B7 sama
vydržiteľka v podiele 6/72, ktorý nadobudla darovacou zmluvou vloženou pod č. V 131/2015, a v ďalšom
podiele 12/72, ktorý nadobudla dedením podľa osvedčenia sp. zn. D 528/2003.

20. Podľa pripojených súhlasov prejavili A.. O. A. ako spoluvlastník nehnuteľnosti, Ľ. Š. („ako právna
nástupkyňa mojej nebohej matky A. G.“.), K. G. ako spoluvlastník nehnuteľnosti, O. B. ako spoluvlastník
nehnuteľnosti, A. B. ako spoluvlastník nehnuteľnosti a U.. Z. A. ako spoluvlastník nehnuteľnosti, že
nemajú výhrady k „vzniku vlastníckeho práva... v prospech A. D.“ k uvedenej nehnuteľnosti. Obec
E. O. listinou zo 7. septembra 2004 prejavila, že vydržiteľka od roku 2003 užíva a drží nerušene a
dobromyseľne po svojej matke parc. č. XX vytvorenú vyššie uvedeným geometrickým plánom. Ďalej

potvrdila, že pôvodnou užívateľkou a držiteľkou bola W. O., ktorá ju ako vlastnú držala a užívala od
nepamäti, bola v obci považovaná za výlučnú vlastníčku a rovnako je v obci za výlučnú vlastníčku
považovaná aj účastníčka. V ďalšej listine z 8. novembra 2019 obec Nižná Jedľová prejavila, že k vzniku
výlučného vlastníckeho práva vydržiteľky k uvedenej nehnuteľnosti nemá výhrady, pretože vznikom jej
vlastníckeho práva nebudú dotknuté oprávnené záujmy obce.

21. Osvedčenie o dedičstve sp. zn. 1 D 528/2003 (bez dátumu) bolo vydané v konaní o dedičstve
po neb. W. O., ktorá zomrela 26. septembra 2003. Jej dedičmi podľa osvedčenia boli deti O. O. a
vydržiteľka. Osvedčením bola potvrdená dohoda dedičov, podľa ktorej nehnuteľnosti v k. ú. E. O.
nadobudla vydržiteľka.
22. Na základe uvedenej žiadosti a pripojených listín disciplinárne obvinený 26. novembra 2019 spísal

notársku zápisnicu č. N 292/2019 (pridelené Nz 45335/2019, NCRls 46221/2019), do ktorej pojal
vyhlásenie vydržiteľky, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti v k. ú. E. O. - parc. reg. C č. XX,
vytvorenej hore uvedeným geometrickým plánom z pôvodnej parc. reg. E č. XX. Podľa vydržiteľky
spoluvlastníctvo na liste vlastníctva č. XXX k tejto nehnuteľnosti „je už iba formálne, nakoľko túto
nehnuteľnosť... už od dávnej minulosti na základe ústneho vyporiadania spoluvlastníctva ešte s

pôvodnými pozemnoknižnými spoluvlastníkmi nerušene a dobromyseľne ako výlučná vlastníčka užívala
moja matka W. O.... a po jej smrti titulom dedenia, tak ako som po mojej nebohej matke dedila všetok
majetok..., som takto do výlučného vlastníctva uvedenej nehnuteľnosti vstúpila ja... a túto nehnuteľnosť
takto v dobrej viere ako výlučná vlastníčka od 26. 9. 2003 právom po mojej právnej predchodkyni
užívam nepretržite, nerušene a dobromyseľne ako výlučná vlastníčka doposiaľ... výlučné vlastníctvo

mojej matky k uvedenej nehnuteľnosti nebolo zaknihované, nakoľko moja matka túto nehnuteľnosť
nadobudla do výlučného vlastníctva ústnou dohodou o vyporiadaní spoluvlastníctva, z tohto dôvodu sa
výlučné vlastníctvo k tejto nehnuteľnosti ani v dedičskom konaní... písomne nepreviedlo na mňa“ (odsek
I). Disciplinárne obvinený v zápisnici zároveň prejavil, že toto osvedčenie vydal, „keďže boli splnené
podmienky v zmysle § 63 Notárskeho poriadku v súvislosti s ustanoveniami § 130 a § 134 Obč.

zákonníka“, a deň, ktorým vydržiteľka nadobudla vlastnícke právo vydržaním, bol 27. september 2013
(odsek II).
II.E Skutkové zistenia k osobe disciplinárne obvineného
23. Z vykonaných dôkazov bezrozporne vyplýva, že disciplinárne obvinený bol 12. januára 2006
vymenovaný za notára so sídlom úradu vo Svidníku a notársky úrad odvtedy vykonáva nepretržite.

Doteraz sa proti nemu viedli štyri disciplinárne konania: (1) Vo veci sp. zn. DK 12/2012 podal návrh
minister spravodlivosti Slovenskej republiky. Disciplinárna komisia notárskej komory ho rozhodnutím
vyhláseným 12. októbra 2015 uznala vinným z disciplinárneho previnenia, Krajský súd v Prešove však
rozsudkomsp.zn.2Sp4/2016totorozhodnutiezrušilavecvrátildisciplinárnejkomisiinaďalšiekonanie.
Novým rozhodnutím vyhláseným 15. mája 2018, č. k. DK 12/2012-183, disciplinárna komisia znova

uznala disciplinárne obvineného za vinného z disciplinárneho previnenia, ktorého sa dopustil tak, že 1.
marca 2010 spísal notársku zápisnicu, ktorou osvedčil vyhlásenie o vydržaní, hoci nemal k dispozícii
vyjadrenie právnickej osoby príslušnej na správu nehnuteľností, a v zápisnici neuviedol deň, kedy sa
nadobudlo vlastnícke právo. Za to mu disciplinárna komisia uložila disciplinárne opatrenie - peňažnú
pokutu 150 €, ktorú disciplinárne obvinený doteraz nezaplatil. (2) Vo veci sp. zn. DK 1/2013 podal

návrh prezident notárskej komory. Rozhodnutím vyhláseným 12. októbra 2015, č. k. DK 1/2013-261,
disciplinárna komisia uznala disciplinárne obvineného za vinného z celkovo šiestich disciplinárnych
previnení, ktorých sa dopustil tak, že (I) 15. februára 2012 spísal notársku zápisnicu, ktorou osvedčil
vyhlásenie o vydržaní, hoci nemal vyjadrenie príslušnej obce, a v zápisnici neuviedol deň, kedy sanadobudlo vlastnícke právo, (II) 19. októbra 2011 spísal notársku zápisnicu, ktorou osvedčil vyhlásenie
o vydržaní, hoci nemal vyjadrenie osôb, ktorým svedčal posledný zápis, resp. ich právnych nástupcov,
nemal vyjadrenie právnickej osoby príslušnej na správu nehnuteľností, nemal vyjadrenie príslušnej

obce, a v zápisnici neuviedol deň, kedy sa nadobudlo vlastnícke právo, (III) 27. septembra 2010
spísal notársku zápisnicu, ktorou osvedčil vyhlásenie o vydržaní, no neuviedol v nej deň, kedy sa
nadobudlo vlastnícke právo, (IV) 15. júna 2011 spísal notársku zápisnicu, ktorou osvedčil vyhlásenie
o vydržaní, no neuviedol v nej deň, kedy sa nadobudlo vlastnícke právo, ani dôkazy, ktoré mu boli
predložené, (V) 21. decembra 2010 spísal notársku zápisnicu, ktorou osvedčil vyhlásenie o vydržaní,

hoci nemal vyjadrenie osôb, ktorým svedčal posledný zápis, resp. ich právnych nástupcov, a v zápisnici
neuviedol deň, kedy sa nadobudlo vlastnícke právo, a (VI) 20. januára 2012 spísal notársku zápisnicu,
ktorou osvedčil vyhlásenie o vydržaní, no neuviedol v nej deň, kedy sa nadobudlo vlastnícke právo.
Za to mu disciplinárna komisia uložila disciplinárne opatrenie - peňažnú pokutu 600 €. Krajský súd
v Prešove potvrdil toto rozhodnutie rozsudkom č. k. 3 S 13/2017-76 z 22. marca 2019, ktorý zasa
potvrdil najvyšší súd svojím rozsudkom sp. zn. 4 Sžo 1/2020 z 13. apríla 2021. Rozhodnutie tak

nadobudlo právoplatnosť 28. mája 2021, disciplinárne obvinený však uloženú peňažnú pokutu doteraz
nezaplatil. (3) Vo veci sp. zn. DK 8/2013 podal návrh minister spravodlivosti. Rozhodnutím vyhláseným
15. mája 2018, č. k. DK 8/2013-117, disciplinárna komisia uznala disciplinárne obvineného za vinného
z disciplinárneho previnenia, ktorého sa dopustil tým, že 25. októbra 2010 spísal notársku zápisnicu,
ktorou osvedčil vyhlásenie o vydržaní, hoci nemal k dispozícii vyjadrenie právnickej osoby príslušnej

na správu nehnuteľností, a v zápisnici neuviedol deň, kedy sa nadobudlo vlastnícke právo. Za to mu
disciplinárna komisia uložila disciplinárne opatrenie - peňažnú pokutu 150 €. Disciplinárne obvinený
pokutu nezaplatil, ale proti tomuto rozhodnutiu 26. júna 2018 podal správnu žalobu, o ktorej koná
Krajský súd v Bratislave pod sp. zn. 6 S 189/2018. (4) Vo veci sp. zn. DK 7/2018 podal návrh prezident
notárskej komory. Rozhodnutím vyhláseným 25. októbra 2018, č. k. DK 7/2018-170, disciplinárna

komisia uznala disciplinárne obvineného za vinného z celkovo šiestich disciplinárnych previnení, ktorých
sa dopustil tak, že (I) 30. mája 2016 spísal notársku zápisnicu, ktorou osvedčil vyhlásenie o vydržaní,
hoci na to neboli splnené zákonné podmienky, lebo neboli preukázané okolnosti odôvodňujúce začatie
oprávnenej držby, a neuviedol deň, kedy sa nadobudlo vlastnícke právo, (II) 21. novembra 2016
spísal notársku zápisnicu, ktorou osvedčil vyhlásenie o vydržaní, hoci na to neboli splnené zákonné

podmienky, lebo neboli preukázané okolnosti odôvodňujúce začatie oprávnenej držby, a neuviedol deň,
kedy sa nadobudlo vlastnícke právo, (III) 1. decembra 2016 spísal notársku zápisnicu, ktorou osvedčil
vyhlásenie o vydržaní, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky, lebo neboli preukázané okolnosti
odôvodňujúce začatie a trvanie oprávnenej držby, (IV) 28. decembra 2016 spísal notársku zápisnicu,
ktorou osvedčil vyhlásenie o vydržaní, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky, lebo neboli

preukázané okolnosti odôvodňujúce začatie a trvanie oprávnenej držby, (V) 19. júla 2017 spísal notársku
zápisnicu, ktorou osvedčil vyhlásenie o vydržaní, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky, lebo
neboli preukázané okolnosti odôvodňujúce začatie a trvanie oprávnenej držby, a (VI) 1. augusta 2017
spísal notársku zápisnicu, ktorou osvedčil vyhlásenie o vydržaní, hoci na to neboli splnené zákonné
podmienky, lebo neboli preukázané okolnosti odôvodňujúce začatie a trvanie oprávnenej držby. Za to

mu disciplinárna komisia uložila disciplinárne opatrenie - peňažnú pokutu 500 €. Disciplinárne obvinený
pokutu nezaplatil, ale proti rozhodnutiu 17. decembra 2018 podal správnu žalobu, ktorú však Krajský
súd v Bratislave zamietol rozsudkom č. k. 6 S 221/2018-58 z 21. apríla 2022. Tento rozsudok nadobudol
právoplatnosť 1. júla 2022, disciplinárne obvinený však pokutu nezaplatil ani doteraz.
24. Podľa § 30 ods. 4 písm. b) Notárskeho poriadku Konferencia notárov ako orgán notárskej komory 25.

marca 2006 schválila Disciplinárny poriadok Notárskej komory Slovenskej republiky, ktorého podstatné
ustanovenia (naposledy zmenené 11. októbra 2019) zneli takto:
„Čl. 3
Disciplinárne opatrenia...
(2) Disciplinárne obvinenému možno uložiť v jednom konaní len jedno z disciplinárnych opatrení;

peňažná pokuta môže byť uložená súbežne s ďalšími disciplinárnymi opatreniami...
Čl. 8
Začatie disciplinárneho konania...
(2) Návrh na začatie disciplinárneho konania môže podať minister spravodlivosti SR alebo prezident
komory do jedného roka odo dňa, kedy sa dozvedel o disciplinárnom previnení, najneskôr do troch rokov

odo dňa, keď k nemu došlo...
Čl. 16
Rozhodnutie...(5) Podanie správnej žaloby proti rozhodnutiu disciplinárnej komisie o uložení disciplinárneho opatrenia
má odkladný účinok...
Čl. 27

(1) Prezídium komory vymaže vykonaní disciplinárne opatrenia z registra:...
b) po uplynutí dvoch rokov odo dňa zaplatenia v prípadoch uloženia peňažnej pokuty...
(2) Po uplynutí lehôt uvedených v predchádzajúcom bode sa na notára..., ktorému bolo uložené
disciplinárne opatrenie, hľadí ako keby nebol za disciplinárne previnenie postihnutý.
Čl. 28

Záverečné ustanovenie...
(1) Na prípady, ktoré tento disciplinárny poriadok neupravuje, sa použijú ustanovenia Občianskeho
súdneho poriadku...“
25. Uvedené skutkové závery bezrozporne vyplývajú z vykonaných dôkazov, ktoré súd vyhodnotil podľa
svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom zhodnotení všetkých okolností jednotlivo,
ale aj v ich súhrne (§ 2 ods. 2 Trestného poriadku v spojení s § 4 D. s. p.). Disciplinárne obvinený obsah

jednotlivých vykonaných dôkazov nijako nespochybnil, ani nenavrhol žiadne doplnenie dokazovania,
ktoré by mohlo takto nadobudnuté presvedčenie súdu spochybniť.
II.F Skutkové zistenia a skutkové vety
26. Ku skutkovým zisteniam treba poznamenať, že podľa § 278 ods. 1 Tr. por. v spojení s § 4 D. s.
p. môže najvyšší správny súd v disciplinárnom konaní rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v

disciplinárnomnávrhu.Judikatúravtejtosúvislostiužzdôraznila,žepriposudzovanítoho,čotvorískutok
v zmysle uvedeného ustanovenia, nie je vždy rozhodujúci jeho doslovný opis v skutkovej vete obžaloby
(disciplinárnom návrhu). Podstata skutku je totiž určená účasťou obvineného na určitej (trestne) stíhanej
udalosti, z ktorej vzišiel následok významný z hľadiska (trestného) práva hmotného. Podstata skutku
zostáva zachovaná, ak je zachovaná aspoň sčasti totožnosť konania alebo následku (porov. uznesenie

najvyššieho súdu sp. zn. 8 Tz 207/95, judikát R 9/1997). Neskoršia judikatúra tieto závery spresnila v
tom zmysle, že totožnosť skutku je zachovaná v prípade úplnej zhody konania a následku, zhody aspoň
v konaní pri rozdielnom následku, zhody aspoň v následku pri rozdielnom konaní, ako aj v prípade,
ak konanie alebo následok, príp. oboje budú zhodné aspoň čiastočne, a to za predpokladu, že bude
daná zhoda v podstatných okolnostiach. Teória ani prax nechápe totožnosť skutku len ako úplnú zhodu

medzi skutkovými okolnosťami uvedenými v obžalobnom návrhu (disciplinárnom návrhu) a výrokom
rozhodnutia súdu. Postačí zhoda medzi podstatnými skutkovými okolnosťami. Súd totiž musí prihliadať
na tie zmeny skutkového deja, ku ktorým došlo v rámci dokazovania. Súdna prax teda pripúšťa odchýlky
od skutkového stavu uvedeného v obžalobe či už tak, že sa k nemu pripoja nové skutočnosti v obžalobe
neuvedené, alebo sa vynechajú niektoré skutočnosti v obžalobe uvedené, ak sa ukázali nesprávnymi,

alebo že sa skutočnosti určitým spôsobom len modifikujú, pokiaľ sa tým nemení priamo podstata skutku
(porov. uznesenie najvyššieho súdu 1 TdoV 19/2011).
27. Uvedené závery možno podľa najvyššieho správneho súdu aplikovať aj v disciplinárnom konaní
a pri posudzovaní disciplinárnej zodpovednosti notárov, pri ktorej § 93 ods. 1 Notárskeho poriadku
účinného od 1. decembra 2021 beztak odkazuje na primerané použitie prvej časti Trestného zákona.

Ani najvyšší správny súd tak nie je doslovne viazaný formuláciou skutkovej vety (opisu skutku) v
disciplinárnom návrhu, ale môže k nemu po vykonanom dokazovaní pripojiť nové skutočnosti, ktoré v
návrhu neboli uvedené, alebo vynechať skutočnosti, ktoré sa ukázali ako nepravdivé. Podstatné je, aby
zostala zachovaná totožnosť skutku vo vyššie vymedzenom význame. Najvyšší správny súd tak posúdil
zistený skutkový stav s ohľadom na tieto všeobecné východiská.

III.
Právne posúdenie a disciplinárne opatrenie
III.A Včasnosť podania návrhu
28. Podľa § 14 D. s. p. možno disciplinárny návrh podať do jedného roka odo dňa, kedy sa navrhovateľ
dozvedel o disciplinárnom previnení. To isté platilo minimálne podľa § 92 Notárskeho poriadku účinného

do 30. novembra 2019, teda v čase, kedy boli spáchané skutky, ktoré sú predmetom tohto návrhu; od
1. decembra 2019 už bola táto lehota z citovaného ustanovenia vypustená. Z obsahu spisu vyplýva,
že navrhovateľ sa o tom, že disciplinárne obvinený spísal notárske zápisnice, ktorými spáchal vytýkané
disciplinárne previnenie, dozvedel 18. januára 2021. Jednoročná lehota na podanie návrhu podľa
citovaných ustanovení by tak uplynula 18. januára 2022. Disciplinárny návrh však došiel tunajšiemu

súdu už 14. januára 2022, teda pred jej uplynutím. V dôsledku toho nie je ani potrebné zaoberať sa
podrobnejšie otázkou, či je táto lehota aplikovateľná na situáciu, keď udalosť, ktorá je pre jej plynutie
rozhodujúca (oboznámenie sa navrhovateľa s jednotlivými notárskymi zápisnicami), spadla do obdobia
medzi 1. decembrom 2019 až 30. novembrom 2021, keď žiadna takáto lehota zákonom ustanovenánebola. Rovnako sa netreba zaoberať otázkou, aký účinok malo v tejto súvislosti ustanovenie čl. 8 ods.
2 disciplinárneho poriadku notárskej komory, ktoré jediné v tomto období upravovalo takúto lehotu.
III.B Priebeh skutku a právne posúdenie

29. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že skutky sa stali v podstate tak, ako je opísané v
disciplinárnom návrhu. Z vykonaných dôkazov (obsahy jednotlivých notárskych zápisníc a spisov, ktoré
k nim disciplinárne obvinený viedol) je zrejmé, aké vyhlásenie jednotliví účastníci pred disciplinárne
obvineným urobili a aké listiny mu pri tom predložili.
30. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) Notárskeho poriadku je notárskou činnosťou okrem iného osvedčovanie

právne významných skutočností (§ 56 až 64), pričom listiny vyhotovené v rámci notárskej činnosti sa
v zmysle § 3 ods. 4 Not. por. označujú ako tzv. notárske listiny a sú verejnými listinami. Podľa § 56
ods. 1 písm. g) Not. por. v znení účinnom do 30. apríla 2021 notár na žiadosť účastníka osvedčoval
skutočnosti, ktorý by mohli byť podkladom pre uplatnenie práv alebo ktorými by mohli byť spôsobené
právne následky; vydával medzi iným aj osvedčenie o vyhlásení o vydržaní. Podľa § 63 ods. 1 Not.
por. v citovanom znení sa osvedčenie o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydávalo formou

notárskej zápisnice a okrem všeobecných náležitostí notárskej zápisnice muselo obsahovať vyhlásenie
účastníka, že splnil podmienky vydržania podľa osobitného predpisu (odkaz na § 134 Občianskeho
zákonníka), najmä okolnosti odôvodňujúce začatie oprávnenej držby, trvanie a nepretržitosť držby [písm.
a)]. Účastník bol povinný doložiť k vyhláseniu listiny podrobne ustanovené v § 63 ods. 1 písm. a) prvom
ažtreťombodeNot.por.Podľa§63ods.1písm.c)Not.por.muselatakátonotárskazápisnicaobsahovať

aj uvedenie dňa, ktorým účastník nadobudol vydržaním vlastnícke právo k nehnuteľnosti.
31. Podľa § 134 ods. 1 Obč. zák. v znení účinnom od 1. januára 1992 sa oprávnený držiteľ stáva
vlastníkom nehnuteľnosti, ak ju má nepretržite v držbe po dobu desať rokov. Držiteľ veci je podľa § 130
ods. 1 Obč. zák. v cit. znení oprávneným držiteľom, ak je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný
o tom, že mu vec patrí. Podľa ustálenej judikatúry najvyššieho súdu dobromyseľnosť znamená, že držiteľ

je ohľadne existencie svojho práva v omyle. Posúdenie, či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba
hodnotiť vždy objektívne, a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) účastníka, a
vždy treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálne) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti
a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu
dôvodné pochybnosti o tom, že vec mu patrí. O dobromyseľnosti totiž možno hovoriť len vtedy, ak

omyl držiteľa je ospravedlniteľný. O taký omyl ide vtedy, ak k nemu došlo napriek tomu, že mýliaci sa
postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti od každého požadovať.
Taký omyl môže byť tak skutkový, ako aj právny. Právny omyl môže spočívať v neznalosti alebo
v neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho
posúdenia právnych následkov právnych skutočností. Zásadne nie je ospravedlniteľný právny omyl

vychádzajúci z neznalosti jednoznačne formulovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka platného v
čase,kedysadržiteľujaldržby.Vdôsledkutohoužjudikatúrazdôraznila,žedobromyseľnýmnemôžebyť
držiteľ, ktorý do držby vstúpil za účinnosti Občianskeho zákonníka účinného do 31. decembra 1991 na
základezmluvyoprevodenehnuteľností,ktorávrozporesjeho§134ods.2nebolaregistrovanáštátnym
notárstvom (uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo 283/2009, judikát R 73/2015), alebo na základe

zmluvy, ktorá nebola uzatvorená v písomnej forme (uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo 361/2012,
judikát R 74/2015). Ústavný súd Slovenskej republiky vo vzťahu k tejto judikatúre vo veľmi špecifickej
veci, ktorú riešil, doplnil, že pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či
držiteľ mohol byť objektívne presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol, a nie
je vždy rozhodujúce, že nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia treba považovať

také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za
držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie, alebo preukázateľne išlo
o dar ako bezodplatné plnenie (nález sp. zn. II. ÚS 484/2015, č. 48/2018 Zbierky nálezov a uznesení).
32. Z cit. § 63 Notárskeho poriadku v znení účinnom do 30. apríla 2021 tak vyplývalo, že predmetom
osvedčovania notára bolo vyhlásenie účastníka o tom, že splnil podmienky vydržania, ktoré boli

upravené v ustanovení § 134 Občianskeho zákonníka. Podľa § 36 ods. 1 Not. por. pri výkone notárskej
činnosti bol notár povinný postupovať s odbornou starostlivosťou a bol povinný odmietnuť vykonať
požadovaný úkon, ak je zjavné, že úkon odporuje zákonu, obchádza zákon, prieči sa dobrým mravom
alebo ak vykonanie úkonu osobitný zákon zveril inému orgánu verejnej moci. Citované ustanovenie sa
týkavšeobecnevšetkýchúkonovnotárskejčinnosti,tedaajosvedčovaniaprávnevýznamnejskutočnosti

- vyhlásenia o vydržaní v zmysle § 3 ods. 2 písm. b) v spojení s § 56 ods. 1 písm. g) a § 63 Not.
por. Notár podľa týchto ustanovení osvedčoval vyhlásenie účastníka, že splnil podmienky vydržania
podľa § 134 Obč. zák., a toto vyhlásenie muselo obsahovať najmä okolnosti odôvodňujúce začatie
oprávnenej držby, trvanie a nepretržitosť držby v zmysle § 130 Obč. zák. Notár tak musel pred spísanímnotárskej zápisnice o osvedčení tohto vyhlásenia s odbornou starostlivosťou (cit. § 36 ods. 1 Not. por.)
preskúmať, či toto vyhlásenie účastníka obsahuje opis takých okolností, ktoré boli spôsobilé založiť
účastníkovu dobromyseľnú držbu v zmysle citovaných § 130 a 134 Obč. zák. tak, ako ich vykladá

citovaná judikatúra. Ak vyhlásenie účastníka takéto konkrétne okolnosti neobsahovalo, znamenalo to,
že z jeho vyhlásenia nie je zrejmé, že splnil podmienky vydržania, a teda že jeho vyhlásenie odporuje
predpokladom uvedeným v § 134 Obč. zák. V takom prípade bol notár podľa citovaného § 36 ods. 1 Not.
por. povinný odmietnuť úkon - spísanie notárskej zápisnice, pretože spísanie zápisnice o vyhlásení, z
ktorého nie sú zrejmé okolnosti, ktoré mali viesť k vydržaniu, by odporovalo citovanému § 63 ods. 1 Not.

por. v spojení s § 134 Obč. zák. (porov. zhodne rozhodnutie tunajšieho súdu sp. zn. 31 D 2/2022, ale
podobne napríklad aj rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 5 Asan 16/2020 a rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 4 Asan 8/2020).
33. Už len na dôvažok zostáva dodať, že ustanovenia § 63 ods. 1 písm. a) Not. por. výslovne
predpokladá, že tým, kto vydržal vlastnícke právo, je účastník, ktorý robí toto vyhlásenie a
ktorého vyhlásenie má notár osvedčiť (porov. formuláciu „vyhlásenie účastníka, že splnil podmienky

vydržania...“). Z pohľadu § 134 Občianskeho zákonníka je teda dôležité, že tam ustanovené podmienky
musel splniť práve ten, kto toto vyhlásenie pred notárom robí; teda práve ten musel byť oprávneným
držiteľom počas zákonom ustanovenej doby. Ustanovenie § 134 ods. 3 Obč. zák. sa do tejto doby
započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Uvedené ustanovenia však
nadobudli účinnosť až 1. januára 1992. Až do 31. decembra 1991 ustanovenie § 135a ods. 2 Obč. zák.

účinné od 1. apríla 1983 ustanovovalo, že ak má občan pozemok nepretržite v držbe v zmysle § 132a
ods. 1 (t. j. dobromyseľnej) 10 rokov, nadobúda vlastníctvo k pozemku štát a občan nadobúda právo,
aby sa s ním uzavrela dohoda o osobnom užívaní pozemku. V nadväznosti na to § 872 ods. 6 Obč. zák.
ustanovil,žeakideovydržanievlastníckehoprávakpozemku,kdenazákladepredpisovúčinnýchdo31.
decembra 1991 bolo možné nadobudnúť len právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemku,

môže si oprávnená osoba započítať čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v
držbe aj pred 1. januárom 1992. Citované ustanovenia však upravovali len možno započítať si určitú
dobu do desaťročnej doby ustanovenej v § 134 ods. 1 Obč. zák. a tým splniť podmienku vydržania
podľa citovaného ustanovenia. Nevyplýva z nich však možnosť akéhosi „reťazenia vydržaní“, teda
záveru, že ak podmienky vydržania boli už splnené u právneho predchodcu, je držba právneho nástupcu

automaticky oprávnená z rovnakých dôvodov, kvôli ktorým bola oprávnená u právneho predchodcu,
a môže uňho viesť k opätovnému vydržaniu veci. Naopak, oprávnenosť držby každého z držiteľov je
potrebné posudzovať samostatne.
34. V prípade skutku v bode 1 robila vyhlásenie o vydržaní účastníčka (vydržiteľka) G. Š., ktorá
(vychádzajúc z obsahu notárskej zápisnice) splnila podmienky vydržania 24. júna 2019, takže jej

desaťročná oprávnená držba musela trvať od júna 2009. Z ňou predložených listín vyplývalo, že
predmetom vydržania má byť pozemok, ktorý je riadne zapísaný na liste vlastníctva č. XXX v prospech
čiastočne známych, čiastočne neznámych vlastníkov. Dvaja zo známych spoluvlastníkov (O. X. W.
I. M.) nadobudli svoje podiely darovaním v roku 2014, teda celkom zreteľne od osoby, ktorá bola
zapísaná v katastri nehnuteľností, so spoluvlastníckymi podielmi riadne nakladala a tieto jej úkony boli

riadne zapísané do katastra nehnuteľností. Sama vydržiteľka bola v uvedenom období zapísaná na liste
vlastníctva ako jedna z podielových spoluvlastníčok a svoj spoluvlastnícky podiel nadobudla dedením
(osvedčeným v roku 2016) po svojom otcovi, ktorý zomrel ešte v roku 1994. Z ďalšieho listu vlastníctva č.
165 zasa vyplynulo, že vydržiteľka sa síce stala vlastníčkou rodinného domu, ktorý na spornom pozemku
stál, no ešte v roku 2018, kedy je datovaný skorší výpis z tohto listu vlastníctvu, bol aj dom samotný v

podielovom spoluvlastníctve viacerých osôb, ktoré svoje podiely previedli na vydržiteľku až v roku 2019.
Uvedené skutočnosti potvrdzuje vydržiteľka aj vo svojom vyhlásení. Z nich, ale ani z celého vyhlásenia
však nijako nevyplýva, na základe čoho sa mohla oprávnene a dobromyseľne domnievať, že ak na ňu
jej súrodenci prevádzajú podiely na rodinnom dome, môže v roku 2009 sa ujať aj držby celého pozemku,
ktorý k domu patrí, a môže byť od tohto času dobromyseľná o tom, že jej celý tento pozemok patrí

ako vlastníčke. Nie je teda zrejmé, na základe čoho mohla byť vydržiteľka od roku 2009 v omyle, že
jej patrí celý pozemok a že ho nadobúda neformálne, bez písomnej zmluvy a bez vkladu do katastra
nehnuteľností, keď všetky ostatné prevody (prevody ostatných podielov na dome a pozemku) sa diali
riadnymi písomnými zmluvami a boli do katastra nehnuteľností riadne zapísané. Ďalej z vyhlásenia
vydržiteľky nie je vôbec zrejmé, ako mohla byť v ospravedlniteľnom omyle, že je vlastníčkou celého

pozemku v rokoch 2009 až 2019, ak v roku 2014 nakladali s niektorými spoluvlastníckymi podielmi na
ňom iné osoby a tieto úkony boli aj vložené do katastra nehnuteľností.
35. Vyhlásenie vydržiteľky zachytené v notárskej zápisnici N 146/2019 len veľmi nejasne hovorí o tom,
že sa „ujala výlučného užívania pozemku...“. To podľa názoru najvyššieho správneho súdu v skutočnostilen rekapituluje užívacie pomery k nemu, teda to, kto ho mal v detencii. Nevyplýva z neho však nič,
na základe čoho by vydržiteľka mohla byť (hoci aj mylne) presvedčená, že má právny titul, aby sa
ujala tohto užívania, a že týmto ujatím sa stáva vlastníčkou celého pozemku. V takomto prípadnom

„ujatí sa“ užívania nevidí najvyšší správny súd ani žiaden poctivý spôsob nadobudnutia (v zmysle cit.
nálezu sp. zn. II. ÚS 484/2015), pretože nie je zrejmé, prečo má byť v súlade s dobrými mravmi takéto
ničím nepodložené obsadenie pozemku jednou z jeho spoluvlastníčok. Už len pre poriadok sa dopĺňa,
že skutočnosti opísané vydržiteľkou by mohli viesť skôr v prospech záveru, že oprávnenými držiteľmi
boli jej rodičia, hoci aj okolnosti ich vstupu do držby v roku 1954 sú opísané celkom všeobecne a

nedostatočne. Pokiaľ však rodičia vydržiteľky sporný pozemok skutočne dobromyseľne držali od roku
1954 až do svojej smrti v roku 1994, potom podľa cit. § 134 ods. 1, prípadne aj v spojení s § 879 ods.
6 Občianskeho zákonníka mohli 1. januárom 1992 nadobudnúť vlastnícke právo k tomuto pozemku. To
by však znamenalo, že v čase ich smrti (1994, resp. 1995) už boli riadnymi vlastníkmi a pozemok tak
mal byť súčasťou dedičstva, ktoré prechádzalo na dedičov z tohto titulu (§ 460 Občianskeho zákonníka).
Vydržiteľka tak mala možnosť domáhať sa súdom určenia, že tento pozemok bol v čase smrti ich

vlastníctvom, prípadne patril do dedičstva po nich, a následne usporiadať svoje vlastníctvo dohodou s
ostatnými dedičmi tak, ako to urobila ohľadom samotného domu. Ako však už bolo uvedené, možná
dobromyseľná oprávnená držba rodičov od roku 1954 nezakladá vydržiteľke dôvod na to, aby „ujatie sa
držby a užívania“ týchto pozemkov mohlo byť považované za právny dôvod oprávnenej držby v zmysle
§ 130 Obč. zák.

36. Pokiaľ ide o skutok v bode 2 výroku, robil vyhlásenie o vydržaní účastník (vydržiteľ) C. E., ktorý
(vychádzajúc z obsahu notárskej zápisnice) splnil podmienky vydržania 22. júl 2019, takže desaťročná
oprávnená držba musela trvať od júla 2009. Z predložených listín celkom zreteľne vyplývalo, že ako
vlastníčka polovice pozemkov parc. reg. C č. XXX a XXX bola od roku 1960 nepretržite zapísaná W. K.,
ktorá už v čase zápisu bola v USA. Vydržiteľ vo vyhlásení tvrdil, že túto svoju polovicu ústne previedla

na druhého spoluvlastníka. Jeho vyhlásenie však neobsahuje žiadne podrobnosti o okolnostiach, za
akých sa tento prevod uskutočnil. Tieto okolnosti sú pritom o to podstatnejšie, že W. K. už v tom čase
žila v USA (o čom svedčí zápis v pozemkovoknižnej vložke), a tak nie je zrejmé, ako konkrétne sa s
druhým spoluvlastníkom o prevode ústne dohodla a kto a ako sa o tejto dohode dozvedel. Uvedenú
skutočnosť totiž potvrdzujú len dve čestné vyhlásenie, z ktorých jedno spísala matka a druhé stará

matka vydržiteľa, teda jeho blízke osoby (§ 115 Občianskeho zákonníka). Navyše tvrdenie o ústne
uzavretej dohode kontrastuje s tvrdením obce, že W. K. je v obci celkom neznáma, a tak nie je úplne
jasné, odkiaľ autorky oboch čestných vyhlásení získali vedomosti o tejto dohode a jej okolnostiach.
Ďalej vydržiteľ vyhlásil, že dom, ako aj polovica pozemku sa prevádzali riadnymi písomnými zmluvami
s riadnymi registráciami, resp. zápismi do katastra, a to najskôr na A. L. (dedením v roku 1982), potom

na starých rodičov vydržiteľa (predajom v roku 1989), následne na jeho matku (darom v roku 2003)
a konečne na vydržiteľa (darom v roku 2017). Zároveň však vyhlásil, že druhá polovica pozemku sa
popri tom prevádzala „neformálne“ úplne rovnako, hoci v katastri nehnuteľností bola ako vlastník tejto
polovice pozemku po celý čas vedená W. K.. Z toho však nijako nevyplýva, na základe čoho sa vydržiteľ
mohol oprávnene a dobromyseľne domnievať, že ak naňho jeho matka prevádza rodinný dom a polovicu

pozemku, môže byť dobromyseľný o tom, že mu ako vlastníkovi patrí aj druhá polovica pozemku. Nie
je teda zrejmé, na základe čoho mohli byť vydržiteľ resp. jeho matka práve od roku 2009 v omyle, že
im patrí celý pozemok a že ho oni sami alebo ich právni predchodcovia mohli nadobudnúť neformálne,
bez písomnej zmluvy a bez vkladu do katastra nehnuteľností, keď ostatné prevody medzi nimi sa diali
riadnymi písomnými zmluvami a boli do katastra nehnuteľností riadne zapísané.

37. Podobne ako v predošlom prípade aj v tejto veci vyhlásenie vydržiteľa zachytené v notárskej
zápisnici č. N 174/2019 viac rekapituluje užívacie pomery k pozemku, teda to, kto ho mal v detencii.
Nevyplýva z neho však nič, na základe čoho by vydržiteľ mohol byť (hoci aj mylne) presvedčený, že
popri riadnom písomnom prevode domu a druhej polovice pozemku sa druhá polovica, zapísaná ako
vlastníctvo celkom inej osoby, môže previesť neformálne a že sa tým nadobúdateľ môže stať vlastníkom.

Ani v takomto neformálnom prevode podielu, ktorý podľa evidencie nehnuteľností patrí niekomu inému,
nevidí najvyšší správny súd ani žiaden poctivý spôsob nadobudnutia (v zmysle cit. nálezu sp. zn. II. ÚS
484/2015), pretože nie je zrejmé, prečo má byť v súlade s dobrými mravmi takéto ničím nepodložené
„privlastnenie si“ cudzieho podielu zapísaného v katastri nehnuteľností v prospech inej osoby. Aj v tomto
prípade by skutočnosti opísané vydržiteľom mohli skôr naznačovať, že oprávnenými držiteľmi mohli

byť starí rodičia vydržiteľa v roku 1989, hoci aj okolnosti ich vstupu do držby sú opísané len celkom
všeobecne (odkúpili a vyplatili kúpnu cenu). Pokiaľ však rodičia vydržiteľa sporný pozemok skutočne
dobromyseľne držali od roku 1989, potom podľa cit. § 134 ods. 1, prípadne aj v spojení s § 872 ods.
6 Obč. zák. mohli najneskôr v roku 1999 nadobudnúť vlastnícke právo k tomuto pozemku. To by všakznamenalo, že v roku 2003 už boli riadnymi vlastníkmi pozemku, vlastníctvo k nemu si mohli usporiadať
sami a následne pozemok celý (nielen jednu polovicu) mohli darovať matke vydržiteľa. Ako však už bolo
uvedené, možná dobromyseľná oprávnená držba starých rodičov od roku 1989 nezakladá vydržiteľovi,

ani jeho matke dôvod na to, aby ústna darovacia zmluva nevložená do katastra nehnuteľností (navyše
popri písomnej zmluve, ktorá bola do katastra riadne vložená) mohla byť považovaná za právny dôvod
oprávnenej držby druhej polovice pozemku v zmysle § 130 Obč. zák.
38. Konečne, v prípade skutku v bode 3 výroku, robila vyhlásenie o vydržaní účastníčka (vydržiteľka)
A.. A. D., ktorá (vychádzajúc z obsahu notárskej zápisnice) splnila podmienky vydržania 27. septembra

2013, takže jej desaťročná oprávnená držba musela trvať od septembra 2003. Z ňou predložených listín
vyplývalo, že predmetom vydržania má byť pozemok, ktorý je riadne zapísaný na liste vlastníctva č. XXX
v prospech čiastočne známych, čiastočne neznámych vlastníkov. Dvaja zo známych spoluvlastníkov (K.
G. W. O. B.) nadobudli svoje podiely dedením (osvedčeným v rokoch 2008 resp. 2018), teda po osobách,
ktoré museli byť zapísané v katastri nehnuteľností ako vlastníci. Sama vydržiteľka bola v uvedenom
období zapísaná na liste vlastníctva ako jedna z podielových spoluvlastníčok a svoj spoluvlastnícky

podiel nadobudla čiastočne dedením (osvedčeným v roku 2003) po svojej matke, ktorá zomrela v roku
2003, a čiastočne darovaním v roku 2015. To znamená, že nadobudla svoj spoluvlastnícky podiel od
osoby, ktorá bola riadne zapísaná v katastri nehnuteľností, so svojím podielom riadne nakladala (ako
vlastník) a tieto jej úkony boli aj zapísané do katastra nehnuteľností. Vydržiteľka napriek tomu vo svojom
vyhlásení tvrdí, že po svojej matke (ešte v roku 2003) nadobudla dedením celý pozemok. Nijako však z

neho nevyplýva, na základe čoho sa mohla oprávnene a dobromyseľne domnievať, že smrťou jej matky
sa stáva vlastníkom celého pozemku, ak predmetom osvedčenia o dedičstve sp. zn. 1 D 528/2003 bol
len jeden konkrétny spoluvlastnícky podiel. Pritom len v tomto - riadne formálne potvrdenom - rozsahu
bolo jej vlastnícke právo zapísané do katastra nehnuteľností. V dôsledku toho nie je zrejmé, na základe
čoho sa mohla domnievať, že aj bez takého (resp. bez akéhokoľvek) formálneho potvrdenia môže

okamihom smrti svojej matky vstúpiť do držby celého pozemku, nielen jeho potvrdenej časti, a že od
tohto okamihu môže byť dobromyseľná o tom, že jej tento pozemok patrí ako vlastníčke. Rovnako z
vyhlásenia vydržiteľky nie je zrejmé, ako mohla byť od smrti matky v ospravedlniteľnom omyle, že je
vlastníčkou celého pozemku v rokoch 2003 až 2013, ak v roku 2008 a 2015 s podielmi na ňom nakladali
iné osoby ako vlastníci (dedenie, darovanie) formálne perfektnými úkonmi a dokonca sama vydržiteľka

tieto ich (vlastnícke) dispozície uznala.
39. Rovnako ako v oboch predošlých prípadoch aj v tejto veci vyhlásenie vydržiteľky viac rekapituluje
užívacie pomery k pozemku, teda to, kto ho mal v detencii. Nevyplýva z neho však nič, na základe
čoho by vydržiteľka mohla byť (hoci aj mylne) presvedčená, že riadnym a formálne potvrdeným
nadobudnutím jedného podielu na pozemku sa (neformálne) nadobúda vlastníctvo celého pozemku.

Najvyšší správny súd v tom takisto nevidí ani žiaden poctivý spôsob nadobudnutia (v zmysle cit. nálezu
sp. zn. II. ÚS 484/2015), pretože nie je zrejmé, prečo má byť v súlade s dobrými mravmi takéto ničím
nepodložené „privlastnenie si“ cudzích podielov zapísaných v katastri nehnuteľností v prospech iných
osôb. Aj v tomto prípade by skutočnosti opísané vydržiteľkou mohli skôr naznačovať, že oprávnenou
držiteľkou mohla byť jej matka na základe neformálneho vyporiadania spoluvlastníctva, hoci aj okolnosti

tohto vyporiadania sú vo vyhlásení opísané celkom všeobecne a nedostatočne (bez uvedenia času a
podrobnejších okolností tejto dohody). Takáto neformálna dohoda, pokiaľ by bola bývala urobená ešte
za platnosti uhorského práva, mohla priamo viesť k nadobudnutiu vlastníckeho práva (porov. rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej socialistickej republiky sp. zn. 1 Cz 140/71, Zborník IV, s. 484, a tam
citovanú staršiu judikatúru), prípadne mohla založiť dobromyseľnú držbu matky vydržiteľky. Pokiaľ by

bola matka sporný pozemok skutočne dobromyseľne držala „od dávnej minulosti“ až do svojej smrti
v roku 2003, potom podľa cit. § 134 ods. 1, prípadne aj v spojení s § 872 ods. 6 Obč. zák. mohla
1. januárom 1992 nadobudnúť vlastnícke právo k nemu. To by však znamenalo, že v čase jej smrti v
roku 2003 už bola riadnou vlastníčkou a pozemok tak mal byť súčasťou dedičstva, ktoré prechádzalo
na dedičov z tohto titulu (§ 460 Občianskeho zákonníka). Vydržiteľka tak mala možnosť domáhať

sa určenia, že tento pozemok bol vlastníctvom jej matky v čase smrti, prípadne patril do dedičstva
po nej, a následne usporiadať svoje vlastníctvo dohodou s druhou dedičkou, ako to urobila ohľadom
zvyšného dedičstva. Ako však už bolo uvedené, možná dobromyseľná oprávnená držba matky od
„dávnej minulosti“ nezakladá vydržiteľke dôvod na to, aby matkinu smrť mohla považovať za právny
dôvod vlastnej oprávnenej držby v zmysle § 130 Obč. zák.

40. Ako najvyšší správny súd už zdôraznil, notár síce nezodpovedá za „pravdivosť“ vyhlásenia účastníka
o vydržaní, to však neznamená, že musí osvedčiť každé jedno takéto vyhlásenie bez ohľadu na to,
či jeho obsah dostatočne osvedčuje to, že účastníkom tvrdená držba bola aj držbou oprávnenou.
Skutočnosti uvádzané vo vyhláseniach účastníkov, na základe ktorých disciplinárne obvinený spísalnotárske zápisnice č. N 146/2019, N 174/2019 a N 292/2019, však z dôvodov, ktoré sú podrobne
rozobraté v predošlých odsekoch, celkom zjavne vylučovali záver, že držba týchto účastníkov sa zakladá
na (ospravedlniteľnom) omyle, ktorý by zakladal ich dobromyseľnosť o tom, že sú vlastníkmi držaných

pozemkov. Skutočnosti uvedené v týchto vyhláseniach vylučovali, aby ich držba spĺňala podmienky
oprávnenej držby v zmysle § 130 Občianskeho zákonníka a mohla viesť k vydržaniu podľa jeho § 134.
Disciplinárne obvinený ako notár, ktorému zákon zveril osobitné oprávnenie vykonávať notársku činnosť
(§ 2 Not. por.), pri zachovaní odbornej starostlivosti v zmysle § 36 ods. 1 Not. por. mal a mohol zistiť,
že účastníci na základe nimi tvrdených skutočností nemohli nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním

dotknutých pozemkov. V dôsledku toho tak mal a mohol zistiť, že ich vyhlásenie odporuje ustanoveniam
§ 130 a 134 Obč. zák., a tak bol podľa § 36 ods. 1 Not. por. povinný odmietnuť spísať toto vyhlásenie
vo forme notárskej zápisnice v zmysle § 63 ods. 1 Not. por. Tým, že tak neurobil a spísal ich, porušil
naposledy citované ustanovenie Notárskeho poriadku.
41. Podľa § 91 ods. 1 Not. por. v znení účinnom do 30. novembra 2019, podľa ktorého sa zásadne
posudzuje trestnosť konania disciplinárne obvineného (porov. § 2 ods. 1 Trestného zákona), je

disciplinárnym previnením okrem iného zavinené závažné alebo opätovné porušenie povinností pri
výkone činnosti notára vyplývajúcich z tohto zákona. Zo skutkového stavu vyplýva, že disciplinárne
obvinenýsaporušeniaustanovenia§36ods.1Not.por.dopustilužviackrátpredtým,apretojeopätovné
porušenie tohto ustanovenia spôsobom, ktorý je vymedzený vo výroku tohto rozhodnutia, disciplinárnym
previnením podľa § 91 ods. 1 Not. por. v citovanom znení. Okrem toho však spísanie notárskej zápisnice

podľa § 63 Not. por. napriek tomu, že na jej spísanie neboli splnené podmienky, treba považovať aj
za závažné porušenie povinnosti notára. Notárska zápisnica je totiž podľa už cit. § 3 ods. 4 Not. por.
verejnou listinou, ktorá má nielen zvýšenú dôkaznú moc v civilnom sporovom konaní (porov. § 205
Civilného sporového poriadku), ale výslovne je aj verejnou listinou podľa § 8 ods. 1 písm. c) zákona
č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a zápisoch vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam

(katastrálnyzákon)vzneníneskoršíchpredpisov.Právaosvedčenétakýmitoverejnýmilistinamisapodľa
§ 34 ods. 1 cit. zák. zapisovali do katastra záznamom. Spísanie notárskej zápisnice podľa § 63 Not.
por. tak umožňovalo, aby ten, čie vyhlásenie o vydržaní v nej bolo osvedčené, bol priamo zapísaný na
list vlastníctva so všetkými dôsledkami, ktoré z toho vyplývali (napr. hodnovernosť a záväznosť takto
zapísaného údaja podľa § 70 katastrálneho zákona). Spísanie notárskej zápisnice podľa § 63 Not.

por. tak malo následky aj na práva tretích osôb, ktorých uplatňovanie sa im týmto spôsobom sťažilo.
Porušenie povinnosti notára, ktoré viedlo k takýmto dôsledkom, treba podľa najvyššieho správneho
súdu považovať vždy za závažné. Toto porušenie disciplinárne obvinený aj zavinil, a to minimálne vo
forme nevedomej nedbanlivosti podľa § 16 písm. b) Tr. zák. analogicky. Ako totiž už bolo vysvetlené,
disciplinárne obvinený mal a mohol vedieť, že vyhlásenia jednotlivých účastníkov neobsahujú také

skutočnosti, ktoré umožňujú urobiť záver o ich oprávnenej držbe a vydržaní § 130 a 134 Obč. zák., a
tak ich vyhlásenia nevyhovujú požiadavke § 63 ods. 1 písm. a) Not. por.
III.C Disciplinárne opatrenie
42. Podľa § 91 ods. 2 Not. por. v znení účinnom do 30. novembra 2019 za disciplinárne previnenie
možno uložiť disciplinárne opatrenie, ktorým podľa § 91 ods. 3 cit. zák. sú a) písomné pokarhanie, b)

peňažná pokuta až do výšky 3.300 €, c) pozastavenie výkonu notárskeho úradu na dobu najmenej
dvoch mesiacov a najviac 24 mesiacov a d) zbavenie notárskeho úradu. Notársky poriadok v citovanom
znení však neupravoval otázku, na čo treba prihliadať pri ukladaní disciplinárnych opatrení, ani otázku,
ako treba postupovať pri ukladaní disciplinárnych opatrení za viacero disciplinárnych previnení. Určité
pravidlo v tomto smere obsahoval len disciplinárny poriadok notárskej komory v čl. 3 ods. 2, ktorý v

podstate ustanovoval, že za disciplinárne previnenia prerokúvané v jednom disciplinárnom konaní sa
ukladá jedno spoločné disciplinárne opatrenie. Disciplinárny poriadok však podľa § 34 ods. 3 Not. por.
upravoval len konanie a rozhodovanie disciplinárne komisie notárskej komory, a tak jeho ustanovenia
nie sú priamo použiteľné v konaní pred najvyšším správnym súdom.
43. S účinnosťou od 1. decembra 2021 však bolo zmenené ustanovenie § 93 ods. 1 Not. por. tak, že pri

posudzovaní disciplinárne zodpovednosti notárov sa má primerane použiť všeobecná časť Trestného
zákona. Podľa jeho ustanovenia § 2 ods. 1 platí, že ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením
rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľ
priaznivejší. Aj toto ustanovenie je zaradené do všeobecnej časti Trestného zákona, a tak ho od 1.
decembra 2021 treba použiť aj na disciplinárnu zodpovednosť notára. Aj pri ukladaní disciplinárnych

opatrení tak treba skúmať, ktorý zo zákonov účinných v čase medzi spáchaním disciplinárneho
previnenia a rozhodovaním o ňom je pre disciplinárne obvineného priaznivejší. Dôsledkom ustanovenia
§ 93 ods. 1 Not. por. účinného od 1. decembra 2021 však je nielen použitie § 2 ods. 1, ale aj ustanovenia
§41a42Tr.zák.,ktoréupravujúukladanieúhrnnéhoasúhrnnéhotrestu.Z§41ods.1Trestnéhozákonapre disciplinárne konanie zásadne platí, že ak súd odsudzuje páchateľa (disciplinárne obvineného) za
dve alebo viac disciplinárnych previnení, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia,
ktoré sa vzťahuje na disciplinárne previnenie z nich najprísnejšie trestné. Citované ustanovenie tak

znamená, že najneskôr od 1. decembra 2021 za viacero disciplinárnych previnení nemožno uložiť
viacero disciplinárnych opatrení, ale len jedno úhrnné. Najneskôr od tohto okamihu tak treba podľa
ustanovení o úhrnnom treste (disciplinárnom opatrení) ukladať aj disciplinárne opatrenia za viacero
disciplinárnych previnení. Takáto úprava je tak najneskôr od 1. decembra 2021 (teda od okamihu medzi
spáchaním tu prejednávaných disciplinárnych previnení a vyhlásením disciplinárneho rozhodnutia) pre

disciplinárne obvineného priaznivejšia než prípadné uloženie viacerých samostatných disciplinárnych
opatrení, a preto ju podľa cit. § 2 ods. 1 Tr. zák. treba použiť aj v tu prejednávanej veci.
44. Pri ukladaní disciplinárneho opatrenia najvyšší správny súd prihliadol predovšetkým na predošlé
disciplinárne odsúdenia disciplinárne obvineného. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že tento
bol doteraz disciplinárne postihnutý uložením peňažných pokút za celkovo 14 prípadov podobného
spísania notárskych zápisníc podľa § 63 ods. 1 Not. por., aké sú predmetom tunajšieho konania. V

rozhodnutiach z 12. októbra 2015, č. k. DK 1/2013-261, a z 25. októbra 2018, č. k. DK 7/2018-170,
pritom disciplinárna komisia notárskej komory disciplinárne obvinenému podrobne vytkla a vysvetlila
nedostatkyjehopostupuprispisovanítýchtonotárskychzápisníc,ktorévyústilidojehozáveruoporušení
jeho povinností. Napriek tomu najvyšší správny súd aj v tu prerokúvanej veci zistil obsahovo podobné
nedostatky, teda osvedčenie vyhlásení o vydržaní, z ktorého nevyplývali skutočnosti odôvodňujúce

oprávnenú držbu, ako to vyžadovalo ustanovenie § 63 ods. 1 písm. a) Not. por. Predošlé disciplinárne
opatrenia vo výške 150 až 600 € tak neviedli k náprave disciplinárne obvineného, nepriviedli ho k
zodpovednejšiemuposudzovaniutakýchtovyhláseníaneodradilihoodďalšiehoporušovaniatýchistých
povinností. Z týchto dôvodov najvyšší správny súd uložil disciplinárne obvinenému peňažnú pokutu ako
tretie najprísnejšie disciplinárne opatrenie, a to v polovici jej zákonnej sadzby.

45. Už len pre poriadok sa dopĺňa, že najvyšší správny súd mohol prihliadať na obe tieto disciplinárne
rozhodnutia. Notársky poriadok v znení do 30. novembra 2021 totiž neobsahoval žiadne ustanovenie
o zahladení disciplinárneho postihu. Takéto ustanovenie obsahoval len čl. 27 disciplinárneho poriadku
notárskej komory, ktorý - ako už bolo uvedené - upravoval len konanie pred disciplinárnou komisiou (§
34 ods. 3 Not. por.). Avšak na disciplinárne obvineného by sa nemohlo hľadieť ako na nepostihnutého

ani podľa čl. 27 ods. 2 cit. disciplinárneho poriadku. Tieto účinky boli totiž viazané na vymazanie
vykonaného disciplinárneho opatrenia; takýto výmaz bol však podľa čl. 27 ods. 1 písm. b) pri uložení
pokutymožnýažpodvochrokochodjejzaplatenia.Podľazistenéhoskutkovéhostavuvšakdisciplinárne
obvinený pokuty uložené citovanými dvoma rozhodnutiami doteraz nezaplatil, a tak vymazanie týchto
disciplinárnychopatrenívôbecneprichádzalodoúvahy.Rovnakoztohtodôvoduneprichádzalodoúvahy

ani len uvažovať o použití § 92a ods. 1 Not. por. účinného od 1. decembra 2021, ktorý zahladenie
disciplinárneho postihu takisto viaže na ukončenie výkonu disciplinárneho opatrenia.
46. Pre uloženie disciplinárneho opatrenia nebolo potrebné podrobne sa zaoberať ani ustanovením
čl. 16 ods. 5 disciplinárneho poriadku, podľa ktorého malo podanie správnej žaloby proti rozhodnutiu
disciplinárnej komisie odkladný účinok. Zo zisteného skutkového stavu totiž vyplynulo, že proti

rozhodnutiu z 15. mája 2018, č. k. DK 12/2012-183, disciplinárne obvinený nepodal správnu žalobu,
rozhodnutie z 12. októbra 2015, č. k. DK 1/2013-261, bolo napadnuté ešte opravným prostriedkom podľa
§ 250l a nasl. Občianskeho súdneho poriadku, avšak po jeho potvrdení nadobudlo právoplatnosť 28.
mája 2021, teda pred rozhodovaním tunajšieho súdu. Ďalej zo zisteného skutkového stavu plynie, že
rozhodnutie z 25. októbra 2018, č. k. DK 7/2018-170, síce disciplinárne obvinený napadol správnou

žalobou, ktorá mohla mať odkladný účinok podľa citovaného čl. 16 ods. 5 disciplinárneho poriadku. Táto
správna žaloba však bola právoplatne zamietnutá (a odkladný účinok tak v každom prípade zanikol)
1. júla 2022, teda takisto pred rozhodovaním tunajšieho súdu. Potom jediným rozhodnutím, pri ktorom
by bolo možné uvažovať nad trvajúcim odkladným účinkom správnej žaloby v čase rozhodovania
tunajšieho súdu, je rozhodnutie z 15. mája 2018, č. k. DK 8/2013-117. To sa však týka len jedného

skutku z celkových štrnástich, za ktoré bol disciplinárne obvinený doteraz disciplinárne stíhaný. Na
rozhodovanie tunajšieho súdu o výške disciplinárneho opatrenie tak toto konkrétne rozhodnutie (a
disciplinárneopatrenienímuložené)nemalopodstatnývplyv,apretoneboloanirozhodujúce,čiodkladný
účinok správnej žaloby proti nemu umožňuje alebo neumožňuje na ním uložené disciplinárne opatrenie
prihliadať pri ukladaní nových disciplinárnych opatrení.

IV.
Záver
47. Zo všetkých uvedených dôvodov tak najvyšší správny súd postupom podľa § 34 ods. 1 D. s. p. uznal
disciplinárne obvineného vinným a uložil mu zodpovedajúce úhrnné disciplinárne opatrenie. Pritom vzáujme presnosti upravil skutkovú vetu disciplinárneho previnenia tak, aby presnejšie opisovala, ale
zároveň viac zvýrazňovala to konanie, ktoré tvorí jeho podstatu - teda spísanie notárskej zápisnice o
osvedčení vyhlásenia o vydržaní, ktoré neobsahovalo jednoznačné okolnosti odôvodňujúce oprávnenú

držbu, a tým z neho nevyplývalo naplnenie podmienok vydržania podľa § 134 Občianskeho zákonníka.
Takáto úprava skutkovej vety nič nemení na totožnosti skutku v disciplinárnom návrhu a v disciplinárnom
rozhodnutí (§ 278 ods. 1 Trestného poriadku, výklad v odsekoch 26 a 27 tohto rozhodnutia).
48. Toto rozhodnutie bolo vo všetkých výrokoch prijaté pomerom hlasov 5 : 0 (jednomyseľne).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.