Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. október 2022

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 76S/60/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6022200465
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6022200465.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, v právnej žalobcu: TUBEX SLOVAKIA, s.r.o. so sídlom
Partizánska 87, Žarnovica 966 81, IČO: 36 634 280, právne zastúpený: KVASŇOVSKÝ & PARTNERS |
ADVOKÁTI s.r.o., so sídlom Dunajská 2317/32, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 51
003 848, proti žalovanému: Inšpektorát práce Banská Bystrica, so sídlom Partizánska cesta 98, 974 33
Banská Bystrica, IČO: 00 166 375, v konaní o preskúmanie zákonnosti Protokolu č. IBB-106-86-2.3/P-

B24,25-22 IPBB/IPBB_OPPV/KON/2022/5129 zo dňa 17.05.2022 v znení Dodatku č. 1 k Protokolu zo
dňa 30.05.2022, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 27. 07. 2022 domáha preskúmania zákonnosti opatrenia žalovaného
uloženého v Protokole č. IBB-106-86-2.3/P-B24,25-22 IPBB/IPBB_OPPV/KON/2022/5129 zo dňa

17.05.2022 v znení Dodatku č. 1 k Protokolu zo dňa 30.05.2022 (ďalej len ,,Protokol“), ktorým bola
žalobcovi uložená povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení právnych predpisov
uvedených v bode č. 1 protokolu a ich príčin a doručiť o tom správu v lehote 7 dní od ukončenia
výkonu inšpekcie práce. Žalovaný žalobcovi vytýkal, že porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým,
že využíval závislú prácu troch fyzických osôb, ktoré pre neho vykonávali závislú prácu a nemal s nimi
uzatvorený pracovný pomer, čím malo dôjsť k porušeniu § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a)

zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov.

2. Žalobca v žalobe zároveň požiadal správny súd o priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa
§ 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“).

3. V podanom návrhu na priznanie odkladného účinku žalobca argumentoval tým, že existuje
obava z ohrozenia života, zdravia a majetku osôb dotazovaných pri vykonávanej inšpekcii, ktoré sú
štátnymi občanmi Ukrajiny, pričom práve na územie Ukrajiny bude smerované prípadné administratívne
vyhostenie týchto dotazovaných osôb, a to všetko za predpokladu, keď by bol žalobca ako
súkromnoprávny podnikateľský subjekt, v zmysle opatrení vyplývajúcich z Protokolu, nútený uzatvoriť
pracovné pomery, resp. pracovnoprávne vzťahy s dotazovanými osobami a tým priamo a vedome

nerešpektovaťprávnytitul,zdôvoduktoréhobolvsúčasnostidotazovanýmosobámpovolenýprechodný
pobyt na území Slovenskej republiky. Akonáhle začne dochádzať voči žalobcovi k vymáhaniu povinnosti
uloženej opatreniami v zmysle napádaného Protokolu - v podobe povinnosti zamestnania dotazovaných
osôb, tak v daný moment sa zmení súčasne právny status dotazovanej osoby vo vzťahu k právnemu
titulu, ktorý dotazovanú osobu oprávňuje sa zdržiavať na území Slovenskej republiky v zmysle §
22 zákona o pobyte cudzincov a zároveň dotazovaná osoba naplní hypotézu právnej normy podľa

§ 82 ods. 2 písm. j) zákona o pobyte cudzincov. Ďalej žalobca poukázal na skutočnosť, že pre celé
územie Ukrajiny je vyhlásený vojnový stav, ktorý nepochybne pre všetkých ľudí, nachádzajúcich sapráve na území štátu Ukrajiny, znamená viac alebo menej intenzívne priame ohrozenie života a zdravia,
kdežto však existenciu takéhoto vojnového stavu v akejkoľvek tretej krajine (ktorou stále Ukrajina vo
vzťahu k Slovenskej republike je) nie je možné materiálne ani formálne subsumovať pod žiadnu z

administratívnych prekážok vyhostenia v zmysle § 81 zákona o pobyte cudzincov. Vzhľadom k tomu
jestvuje dôvodná obava, že v prípade ak by bol žalobca nútený v zmysle napádaného protokolu
zamestnať dotazované osoby, tak ex lege vzniká rizikový právny stav podľa uvádzaného § 82 ods. 2
písm. j) zákona o pobyte cudzincov, v dôsledku ktorého môže dôvodne dôjsť k vyhosteniu dotazovaných
osôb na územie Ukrajiny, ktorej štátne zriadenie momentálne „funguje“ vo vojnovom stave, a teda

dotazované osoby môžu byť vystavené priamemu bezprostrednému ohrozeniu ich života, zdravia či
majetku.

4. Ďalším dôvodom pre nariadenie odkladného účinku je podľa žalobcu neprimerané ohrozenie
dobrého mena, povesti a podnikateľských príležitostí žalobcu, pretože v dôsledku aplikácie opatrení
vyplývajúcich z Protokolu, resp. prípadných ostatných rozhodnutí vyplývajúcich z Protokolu, môže byť

jeho vlastný podnikateľský status neprimeraným spôsobom dotknutý, a to už v skorom čase, kedy
dotknuté opatrenie žalovaného - v podobe Protokolu nepodliehalo absolútne žiadnemu prieskumu
zákonnosti jeho vydania a zákonnosti postupov, ktoré predchádzali jeho vydaniu, a to jednak zo
strany nadriadeného orgánu v hierarchií organizácie orgánov verejnej správy, ako ani zo strany
správneho súdu. Žalobca s odkazom na ním vymedzené žalobné body považuje za nevyhnutné,

ešte predtým ako by došlo k akémukoľvek výkonu opatrení vyplývajúcich z Protokolu, „minimálne“
zaoberať sa právnou kontrolou úradného postupu žalovaného, nakoľko tento vykazuje dôvodné
podozrenia - rezultujúce zásadné procesnoprávne a iné pochybenia, a teda až do času predmetného
prieskumu zákonnosti Protokolu a tomu predchádzajúceho úradného postupu, je rozumne dôvodné
priznať odkladný účinok podávanej správnej žalobe voči napádanému opatreniu v podobe Protokolu.

V prípade nepriznania odkladného účinku predmetnému Protokolu môže neprimeraným spôsobom
utrpieť podnikateľský status žalobcu, a to okrem uvádzaných peňažných sankcií zároveň a najmä
môže byť žalobca zaradený do verejne prístupného Zoznamu fyzických osôb a právnických osôb,
ktoré porušili zákaz nelegálneho zamestnávania, ktorý je vedený Národným inšpektorátom práce (ďalej
ako „Zoznam“). Uvedené môže mať za následok, že budú : negatívne ovplyvnené vzťahy žalobcu a

jeho obchodných partnerov, negatívne ovplyvnený záujem potenciálnych uchádzačov o zamestnanie
u žalobcu, negatívne ovplyvnená možnosť žalobcu uchádzať sa o účasť vo verejných súťažiach,
resp. verejných obstarávaniach, pričom žalobca vzhľadom k rozsahu svojho pôsobenia má nepochybne
potenciál uchádzať sa o účasť práve vo verejných súťažiach resp. verejných obstarávaniach. Avšak
práve skutočnosť, že by v zmysle vyššie uvedeného verejne dostupného Zoznamu (ktorý predstavuje

verejnú listinu, ktorej svedčí prezumpcia správnosti - hoci táto „správnosť“ nebola deklarovaná ako
výsledok prieskumu zákonnosti opatrenia), bol žalobca označený za subjekt porušujúci zákon (bez
ohľadu na druh porušenia), bude predstavovať zásadnú prekážku pre realizáciu práva podnikať
garantovaného Ústavou SR. V prípade nesplnenia povinností uložených opatrením inšpektorát práce
uloží zamestnávateľovi pokutu od 300 eur do 100 000 eur. Zároveň je inšpektorát práce oprávnený,

vychádzajúc z výsledkov inšpekcie práce, začať administratívne konanie o uloženie pokuty za porušenie
ust. § 7b ods. 5 písm. b) zákona o nelegálnom zamestnávaní, v ktorom je oprávnený uložiť
zamestnávateľovi pokutu od 2 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a
viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur. Nadväzujúc na vyššie uvádzaný výpočet sankcií,
ktoré v prípade nepriznania odkladného účinku podávanej správnej žalobe, hrozia žalobcovi, si dovoľuje

žalobca poukázať na zásadný nepriaznivý vývoj všeobecných externých ekonomických faktorov: vysoký
rast miery inflácie, vysoký rast cien energií (ktoré sú vo výrobných prevádzkach žalobcu nevyhnutne
využívané v značnom rozsahu), vysoký rast pohonných hmôt.

5. Prípadné žalobcovi hroziace sankcie vyplývajúce z Protokolu, môžu vzhľadom k rozsahu

podnikateľskej prevádzky žalobcu, zásadným spôsobom umocniť už teraz zásadný a nepriaznivý vplyv
ekonomických faktorov, môžu negatívne rezultovať v nemožnosť vytvárania nových pracovných miest
a v nemožnosť udržateľnosti doterajších pracovných miest. S poukazom na rozsah zamestnancov,
ktorýchžalobcazamestnáva,žalobcauviedol,žezlogicko-právnehohľadiskaje/byboloúplneabsurdné,
aby žalobca vyvíjal akékoľvek aktivity k nelegálnemu zamestnávaniu troch konkrétnych dotazovaných

osôb. V súvislosti s navrhovaným odkladným účinkom žalobca predložil výsledok lustrácie zo zoznamu
fyzických osôb a právnických osôb, ktoré porušili zákaz nelegálneho zamestnávania (Zákon č. 82/2005
Z. z.).6. Žalovaný vo vyjadrení k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby uviedol, že sa
nevie kvalifikovane vyjadriť k opodstatnenosti hrozieb uvádzaných žalobcom v súvislosti s návrhom na
priznanie odkladného účinku správnej žaloby a ponecháva rozhodnutie o tomto návrhu na zvážení súdu.

7. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

8. Podľa § 185 SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať

správnej žalobe odkladný účinok:
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad

v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.

9. Podľa § 186 ods. 1, 2 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe

rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť
podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov
verejnej správy. Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.

10. Podľa § 187 ods. 3 SSP o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od
doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh
podaný súčasne so správnou žalobou.

11. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

12. Správny súd po oboznámení sa s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe a s vyjadrením žalovaného k nemu, nezistil zákonný dôvod pre priznanie odkladného účinku
správnej žalobe. Žalobca neosvedčil skutočnosti, z ktorých by bolo zrejmé, že by mu v danom prípade
okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého opatrenia orgánu verejnej správy

hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok.

13. Správny súd pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
v zásade zohľadňuje tie dopady a ujmy, ktoré by v dôsledku svojho vzniku mohli zmariť tú ochranu

subjektívnychpráv,právomchránenýchzáujmovalebopovinností,ktorúbymohloposkytnúťrozhodnutie
správneho súdu vyhovujúce správnej žalobe. Správny súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že
samotné rozhodnutie o odkladom účinku správnej žaloby prichádza do úvahy len vo výnimočných
situáciách a toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože súd tu pred vlastným
rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ

nie je ako celok zákonným postupom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. Takéto
rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku je preto nesystémové a musí byť vyhradené
len pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení § 185 písm. a) alebo písm. b)
SSP slovami o hroziacej závažnej ujme, značnej hospodárskej škode, či finančnej škode, závažnej ujme
na životnom prostredí, prípadne inom vážnom nenapraviteľnom následku. Správny súd musí mať pritom

dostatočným spôsobom osvedčené, že je nevyhnutné postupovať v súlade so znením ust. § 185 písm.
a) alebo b) SSP. Preto súd vyžaduje, aby navrhovateľ odkladného účinku jednoznačne osvedčil jeho
opodstatnenosť. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa. Hrozba pritom
musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať
závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp zn. III. US 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva,

že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku.
To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho
súdu SR sp zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018.14. Správny súd pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku každú vec posudzuje
individuálne. V zásade nemusí prihliadať na opodstatnenosť žaloby, nemalo by ísť o prejudikovanie
rozhodnutia vo veci samej (v štádiu posudzovania dôvodnosti návrhu častokrát ešte ani nie je možné

ustáliť opodstatnenosť žaloby), ale rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie hrozby závažnej ujmy, či
inéhovážnehonenapraviteľnéhonásledku,t.j.niektoréhozmožnýchnegatívnychnásledkovuvedených
v § 185 písm. a) SSP v prípade okamžitého výkonu napadnutého správneho aktu.

15. V súvislosti s prvým tvrdením žalobcu, že nepriznaním odkladného účinku by bol ohrozený

život, zdravie a majetok osôb dotazovaných pri vykonávanej inšpekcii, nakoľko títo sú štátni občania
Ukrajiny, ktorí vykonávajú samostatne zárobkovú činnosť na území Slovenskej republiky pre žalobcu,
s ktorou je nevyhnutne spojený aj ich povolený pobyt v Slovenskej republike, a teda zmenou tohto
obchodnoprávneho vzťahu na pracovnoprávny vzťah v zmysle opatrení v Protokole by sa zmenil aj
status dotazovaných osôb a hrozilo by v ich prípade zrušenie povolenia na pobyt v Slovenskej republike
a ich prípadné vyhostenie, správny súd uvádza, že tento dôvod pre priznanie odkladného účinku

správnejžalobyneobstojí.Žalobcovibolouloženéprijaťopatrenianaodstráneniezistenýchnedostatkov,
pričom ale žalobca neosvedčil, že by prijatie opatrení mohlo mať za následok zrušenie alebo zánik
pobytu dotknutých osôb, prípadne že by im hrozilo administratívne vyhostenie. Žalobca neosvedčil, že
by prijatie opatrení, ktoré mu boli uložené, mohlo mať dopad na oprávnenie na podnikanie v Slovenskej
republike, ktorým dotknuté osoby disponujú a za účelom naplnenia ktorého im mal byť udelený pobyt,

alebo že by tieto osoby nemohli vykonávať podnikateľskú činnosť. Je potrebné uviesť, že dotknuté
osoby nie sú povinné prijať žalobcom prednesené návrhy v rámci realizácie uložených opatrení a je
na ich zvážení akým spôsobom budú napĺňať účel im udeleného pobytu. Navyše je potrebné uviesť,
že nemožno tolerovať porušenie zákona len z toho dôvodu, že by konštatované porušenie zákona
mohlo mať dopad na ďalšie spoločenské vzťahy. Tým ale správny súd netvrdí, že opatrenia boli uložene

zákonne, pretože k meritórnemu prieskumu pristúpi až v konečnom rozhodnutí, potom ako prebehne
celý procesný postup upravený Správnym súdnym poriadkom v §106 (umožní realizovať právo vyjadriť
sa žalobcovi k vyjadreniu žalovaného a následne umožní realizovať žalovanému právo vyjadriť sa k
prípadnému vyjadreniu žalobcu).

16. Dôvodnosť priznania odkladného účinku správnej žalobe nezakladá ani tvrdenie, že žalobcovo
dobré meno, povesť a podnikateľské príležitosti by boli neprimerane ohrozené tým, že okrem
peňažnej sankcie by bol zaradený do verejne prístupného registra, ktorý je vedený Národným
inšpektorátom práce, čo by negatívne ovplyvnilo vzťahy žalobcu a jeho obchodných partnerov
a potenciálnych uchádzačov o zamestnanie u žalobcu, tiež účasť vo verejných súťažiach, resp.

vo verejných obstarávaniach. Žalobca uviedol, že môže citeľne utrpieť na výkone svojho ústavne
garantovaného práva na podnikanie. Ústavou garantované právo podnikať patrí medzi základné práva
a jeho reálna vykonateľnosť sa v právnom štáte zaručuje bez diskriminácie. Dobré meno, povesť
a podnikateľské príležitosti žalobcu sú atribúty, ktoré sú úplne vo sfére žalobcu ako subjektu, ktorý
sa zúčastňuje na hospodárskej súťaži. Povinnosť zapísať subjekt do registra, ktorý porušil zákaz

nelegálneho zamestnávania, je zákonná povinnosť Národného inšpektorátu práce vzťahujúca sa na
všetky subjekty (bez výnimky), ktoré v stanovenom období porušili zákaz nelegálneho zamestnávania.
Uvedený zápis nastupuje po vyvodení administratívnoprávnej zodpovednosti, a preto nie je následkom
preskúmavaného správneho aktu. Zo žalobcom pripojenej lustrácie v systéme Národného inšpektorátu
práce taktiež nevyplýva, že by bol vedený v tomto registri.

17. Podľa § 6 ods. 1 písm. t) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení
zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Národný inšpektorát práce vedie centrálny verejne
prístupný zoznam fyzických osôb a právnických osôb, ktorým bola v predchádzajúcich piatich rokoch

uložená pokuta za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, s uvedením ich obchodného mena,
miesta podnikania fyzickej osoby alebo sídla právnickej osoby, identifikačného čísla organizácie a
dátumu nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty; Národný inšpektorát práce zapíše
fyzickú osobu alebo právnickú osobu do tohto zoznamu bezodkladne po nadobudnutí právoplatnosti
rozhodnutia o uložení pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania. Z tohto zákonného

ustanovenia vyplýva, že uvedenie žalobcu v zozname fyzických a právnických osôb, ktoré sa dopustili
zákazu nelegálneho zamestnávania, nie je následok nastupujúci po vydaní protokolu z inšpekcie práce
alebo po nedodržaní opatrení stanovených v protokole, ale je to dôsledok rozhodnutia o vyvodení
administratívnoprávnej zodpovednosti za správny delikt. Prípadnému vyvodeniu takejto zodpovednostipredchádza administratívne konanie, v rámci ktorého sa bude vykonávať dokazovanie a výsledkom
ktorého bude individuálny správny akt, proti ktorému sa bude môcť žalobca brániť zodpovedajúcimi
prostriedkami právnej ochrany.

18. Nie je možné prisvedčiť ani tvrdeniu žalobcu, keď argumentoval značnými ekonomickými,
finančnými a hospodárskymi škodami v podobe hroziacich pokút, ktoré žalobca v kontexte s
nepriaznivýmvývojomvšeobecnýchexternýchfaktorovpovažujezalikvidačné.Poukazovanienamožné
sankcie ako hroziaci následok, ktorý môže mať závažný dopad, je hypotetické. Ide o možný dôsledok

nesplnenia uložených opatrení alebo o sankciu za správny delikt, a ak žalovaný pristúpi k ukladaniu
takýchto sankcií, bude to výsledok zodpovedajúceho administratívneho procesu - individuálny správny
akt, voči ktorému budú prípustné príslušné prostriedky právnej ochrany žalobcu. Dopad prípadných
uložených sankcií môže byť vyhodnocovaný až potom, čo je známa konkrétna výška sankcie, pretože
len vtedy je možné vyhodnocovať jej dopad na ekonomické a hospodárske pomery, pričom je nutné
vždy osvedčiť hrozbu tvrdeného dopadu.

19. V zásade s každým individuálnym správnym aktom sú spojené následky. V prípade, že by bolo
úmyslom zákonodarcu zamedziť všetkým následkom individuálneho správneho aktu v dôsledku podania
správnej žaloby, bolo by to výslovne uvedené v Správnom súdnom poriadku (ako napr. v prípade
správnej žaloby vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia), prípadne v osobitných

predpisoch.Vprejednávanejvecijepredmetomsúdnehoprieskumuprotokolovykonanejinšpekciipráce
v znení jeho dodatku, ktorý je predmetom súdneho prieskumu len v rozsahu uložených opatrení, preto
môže byť dôvodnosť navrhovaného odkladného účinku vyhodnocovaná len v nadväznosti na uložené
opatrenia.

20. Správny súd môže uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok len na návrh žalobcu a po
vyjadrení žalovaného a len z dôvodov uvedených v § 185 písm. a) alebo b) SSP. V posudzovanom
prípade bol žalobcom podaný návrh podľa § 185 písm. a) SSP. Keďže správny súd v danej veci
nezistil dôvodnosť návrhu v zmysle podmienok uvedených v § 185 písm. a) SSP, rozhodol uznesením
o zamietnutí návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 188 SSP. Toto

rozhodnutie správneho súdu nebráni žalobcovi podať opätovne návrh na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe s osvedčením rozhodujúcich skutočností pre jeho priznanie.

21. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s §
147 ods. 2 SSP).

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147
ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2
písm. e) SSP).