Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. september 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/76/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216207111
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2216207111.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu A. B. A. a členov senátu JUDr. Kataríny

Slováčekovej a Mgr. Fedora Benku v spore žalobcu: C. D., nar. X. januára XXXX, bytom E. F. XXX,
zast. splnomocnenkyňou: REKEN & PARTNERS Law Firm s. r. o., IČO: 36 783 188, so sídlom Tichá 45,
Bratislava, proti žalovaným: 1/ G. G. H., nar. XX. januára XXXX, bytom I. J. XXXX/X, E. K., zast.
advokátkou JUDr. Natáliou Kubáňovou, so sídlom Zsigmonda Móricza č. 5707/8, Dunajská Streda, 2/
METEOR - D.S., s.r.o., IČO: 36 249 718, so sídlom Veľké Dvorníky 246, zast. splnomocnenkyňou:
Advokátska kancelária JUDr. Peter Peružek, s.r.o., IČO: 47 256 371, so sídlom Hollého 20, Hlohovec, 3/
NEA - PLAST EU, s.r.o., IČO: 46 521 241, so sídlom Kračanská cesta 5943/40, Dunajská Streda, 4/ L.

M., nar. XX. augusta XXXX, bytom F. N. XXXX/XX, E. K., zast. advokátom Mgr. Lajosom Mészárosom,
PhD., so sídlom Alžbetínske námestie 328, Dunajská Streda, 5/ I. O., nar. XX. januára XXXX, bytom F.
N. XXXX/XX, E. K., zast. advokátom Mgr. Lajosom Mészárosom, PhD., so sídlom Alžbetínske námestie
328, Dunajská Streda, o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 5C/145/2016-610 zo dňa 20. októbra 2020, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaní majú voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol; výrokom II. žalovaným 1/ až 5/
priznal náhradu trov konania a výrokom III/ konštatoval, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ustanovení § 47 ods. 1 a 2

zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník ( ďalej len ,,O.z.“ ) a § 137 písm. c) zák. č. 160/2015 Civilný
sporový poriadok ( ďalej len ,,C.s.p..“ ).

3. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že žalobca nepreukázal v priebehu konania naliehavý
právny záujem na tomto určení, keď sám nemal ohrozené svoje právo, nedodržal dojedanie v kúpnej
zmluve zo dňa 18.7.2013 uzavretej medzi ním a žalovaným 1/, pričom stav v katastri nehnuteľnosti

nekorešponduje s touto kúpnou zmluvou a svedčí v prospech žalovaných, nevyužil právo vyplývajúce
z dohody strán, podať návrh na vklad do katastra predmetnej kúpnej zmluvy, pričom v rozhodnom
čase mu v tom nič nebránilo, pričom jeho obrana, ktorá spočívala v tvrdených prekážkach, pre ktoré
nemohol podať návrh na vklad ( trestné oznámenie, ktoré napadlo až v roku 2015;od roku 2009 do roku 2014 prebiehajúca realizácia pozemkových úprav ) bola neúčinná. Návrh na
vklad vlastníckeho práva žalobca nepodal a následne nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného 1/ boli
prevedené na ďalšie subjekty, t.j. žalovaných 2/ až 5/, kde potom žalobcovi vznikol nárok len na náhradu

vzniknutej škody podľa všeobecných ustanovení o zodpovednosti za škodu ( § 420 a nasl. O.z. ) v
prípade preukázania opodstatnenosti nároku, ako to vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 2Cdo/124/2003. Keďže žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na určení, potom, čo
uzavrel kúpnu zmluvu, kde od účinnosti ukončenia pozemkových úprav, pôvodné listy vlastníctva, ako
aj označenie parciel boli zrušené a nahradené novými údajmi, vznikla objektívna prekážka zápisu už

neexistujúcich nehnuteľností, ktorej skutočnosti si musel byť žalobca vedomí, keď jeho otec zmluvu
spisoval, nepodaním návrhu na vklad, nemá byť aké právo ohrozené, ktoré už neexistuje. Tento stav
si privodil vedome žalobca nečinnosťou, keď v skutočnosti na uzavretí zmluvy nemal záujem, záujem
o nadobudnutie nehnuteľností prejavil otec žalobcu, ktorý mal mať pohľadávky voči žalovanému 1/, a
tým kompenzovať dlh. Žalobca sa nezaujímal ani o obsah zmluvy, ktorú podpísal, vedomý si záujmu
jeho otca na jej uzavretí. Súd v dôsledku nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcu na určení

vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam žalobu zamietol.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca prostredníctvom splnomocnenkyne odvolanie a to
z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. e), f) a h) C.s.p., t.j., že súd prvej inštancie nevykonal dôkazy
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. V odvolaní uviedol, že predmetné pozemky nadobúdal žalovaný 1/ tak, že jeho otca
žalobcu: C. D., nar. X.X.XXXX postupne oslovovali záujemcovia o predaj poľnohospodárskej pôdy a
otec týmto záujemcom o predaj zaplatil podľa bonity a zároveň pripravil kúpnu zmluvu na svoje meno.
Takúto zmluvu predávajúci aj podpísali a zároveň podpísali aj pokladničný doklad o prevzatí kúpnej

ceny, pričom ako listinný dôkaz v tomto konaní boli tieto pokladničné doklady pripojené. V danom čase
žalovaný 1/ G. G. H. ponúkol jeho otcovi podiel na zisku vo výške 50 % zo 4 hracích automatov, keď
mu poskytne pôžičku 2.000.000 Sk na 1 mesiac, čo sa stalo. Jeho otec sa taktiež so žalovaným 1/ ( v
tom čase boli ich vzťahy dobré ) dohodol z dôvodu svojich aktivít v komunálnej politike, aby pozemky,
ktoré nadobudol, boli evidované na meno žalovaného 1/, pričom kúpnu cenu za tieto pozemky vždy platil

otec. Dôvodom pre nadobudnutie pozemkov bola poľnohospodárska výroba, nakoľko otec je vyučený
agronóm, ktorý zároveň navrhol, aby zisk zo štyroch hracích automatov bol využitý na kúpu ďalších
pozemkov, čo sa nestalo, nakoľko z týchto hracích automatov vykázal žalovaný 1/ stratu. Podľa jeho
vedomostí mal žalovaný 1/ v tom čase problémy so splácaním pôžičky zo Štátneho fondu rozvoja
bývania, čo vie potvrdiť aj vtedajšia družka žalovaného 1/ - pani H.. Z uvedených dôvodov sa jeho

otec obával, že o pozemky, ktoré zaplatil a sú evidované na žalovaného 1/ príde, a preto sa jeho
otec a žalovaný 1/ dohodli, že naňho ( žalobcu ) prevedú všetky jeho otcom zakúpené pozemky, s čím
žalovaný 1/ súhlasil a pripravenú zmluvu dňa 18.7.2013 aj podpísal a svoj podpis riadne overil. Od roku
2009 do 2013 prebiehali v katastri Veľké Dvorníky pozemkové úpravy a za predsedu predstavenstva
bol zvolený jeho otec ako starosta obce P. E.. V tomto konaní boli oslovení všetci vlastníci pozemkov v

extraviláne a tieto osoby museli vlastnícke právo preukázať výpisom z listu vlastníctva, kúpnej zmluvy
alebo dedičského rozhodnutia. Na preukázanie toho, že žalovaný 1/ nikdy nebol vlastníkom svedčí aj
tá okolnosť, že pri vytváraní nových parciel a ich polohy v katastri sa nezúčastnil, nakoľko už existovala
kúpna zmluva medzi ním a žalovaným 1/ zo dňa 18.07.2013. G. B. P. upozornil jeho otca, ktorého
podanie je súčasťou spisu, že katastrálny úrad pozastaví, resp. preruší zápisy do katastra nehnuteľností

z dôvodu pozemkových úprav. Následne otca upozornili členovia predstavenstva, ktorí rozhodovali o
pozemkových úpravách, že sa pripravuje nová právna úprava a že nadobúdať poľnohospodársku pôdu
budú len subjekty, ktoré vykonávajú poľnohospodársku činnosť. Pán L. bol členom tohto predstavenstva
a otec ho hneď po získaní informácií uvedených oslovil, či by bolo možné do času, dokedy budem
disponovať potvrdením ako samostatne hospodáriaci roľník, mať dočasne evidované pozemky, ktoré

mu patrili. S takouto dohodou pán L. súhlasil, čo potvrdil tak v konaní pred súdom, ako aj pred orgánmi
činnými v trestnom konaní. Zmluvu pripravil otec, žalovaný 1/ ju podpísal bez námietok, overil riadne
svoj podpis a neskôr ju podpísal pán L.. Žalovaný 1/ zvykol v tom čase overovať podpisy na obecnom
úrade na rôznych kúpnych zmluvách. Dôvodom prevodu pozemkov, ktoré zaplatil otec a boli zmluvou
zo dňa 18.07.2013 naňho platne prevedené nebolo to, že žalovaný 1/ mal dlhy voči jeho otcovi, ale

to, že otec za tie pozemky riadne zaplatil ich vlastníkom a dočasne boli evidované na žalovaného
1/. V čase uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy mal záujem na týchto pozemkoch hospodáriť, preto
boli naňho tieto prevedené kúpnou zmluvou zo dňa 18.7.2013. Ak súd prvej inštancie na viacerých
miestach v odôvodnení rozsudku uvádza, že prečo nepodal návrh na vklad ani v roku 2013, 2014,2015 a 2016, bolo to preto, že v rokoch 2013 a 2014 prebiehali pozemkové úpravy a následne jeho
otec musel predmetnú kúpnu zmluvu z 18.7.2013 odovzdať v roku 2015 na OR PZ Dunajská Streda
za účelom grafologického skúmania podpisu žalovaného 1/. Ohľadne vierohodnosti žalovaného 1/

uviedol, že tento mal počas trestného konania navštíviť písmoznalca A. L., čo potvrdzuje aj podanie
nachádzajúce sa v súdnom spise a cieľom tejto návštevy bolo, aby ako znalec uviedol, že podpis na
kúpnej zmluve vrátane tejto uzatvorenej medzi ním a žalovaným 1/ nebude vyhodnotený ako podpis
žalovaného 1/. O pravosti podpisu žalovaného 1/ na tejto zmluve zo dňa 18.7.2013 však svedčí
bod 2 znaleckého posudku č. 30/2016 vypracovaného znalkyňou Mgr. Alenou Najšlovou v trestnom

konaní. V trestnom konaní napriek snahe žalovaného 1/ popierať pravosť svojho podpisu na predmetnej
kúpnej zmluve napokon sám priznal, že zrejme ide o jeho vlastný podpis. Nakoľko súd prvej inštancie
nemal osvedčenie jeho naliehavého právneho záujmu na navrhovanom určení v konaní za preukázané,
nevykonal dôkazy ním navrhnuté, čo vyplýva aj z odseku 28. odôvodnenia napadnutého rozsudku.
Ohľadne nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie uviedol, že súd prvej inštancie
vychádzal z právneho názoru, že projektom pozemkových úprav vznikli nové nehnuteľnosti. Má za to, že

projektom pozemkových úprav síce vznikli nové geodetické informácie a došlo ku sceľovaniu pozemkov,
avšak vlastnícke právo k nehnuteľnostiam jednotlivých vlastníkov nezaniklo a nevzniklo nové vlastnícke
právo, vlastnícke právo vlastníkov zostalo zachované. Taktiež zánik pôvodných listov vlastníctva a
vytvorenie nových parcelných čísel nemá za následok zánik vlastníckeho práva. Napriek výslovnej
citácii ustanovenia § 47 ods. 1, 2 O.z. súdom prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku

v odsekoch 17 a 18, súd prvej inštancie taktiež citoval rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn.: 2Cdo/184/2005 a 2Cdo/124/2003, z ktorých výslovne vyplýva, že rozhodnutie správy
katastra o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nie je rozhodnutím, s ktorým by zákon
spájal vznik účinnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Sám prvoinštančný súd
citoval v odseku 22 odôvodnenia napadnutého rozsudku aj rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, podľa

ktorého 30Cdo/115/2006, podľa ktorého ustanovenia § 47 O.z. sa od 1.1.1992 stali obsoletnými, teda
sa neuplatňujú. V konaní preukázal okolnosti, na základe ktorých v trojročnej lehote návrh na vklad
podať nemohol, nakoľko žalovaný 1/ časť predmetných pozemkov scudzil a následne bolo v súvislosti
s touto právnou vecou, resp. jej právnym základom podané trestné oznámenie, v rámci ktorého orgány
činné v trestnom konaní vyžadovali originály predmetnej kúpnej zmluvy. V tejto súvislosti poukázal

taktiež na zvukový záznam z pojednávania konaného na súde prvej inštancie dňa 20.10.2020, z ktorého
zvukového záznamu vyplýva, pri odôvodnení naliehavosti právneho záujmu, právny názor súdu prvej
inštancie nekorešpondoval s krátkym a stručným odôvodnením následne vyhláseného rozsudku. Bez
ohľadu na túto skutočnosť, majú za to, že z ustálenej judikatúry je zrejmé, že trojročná prepadná lehota
na podanie návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností nevychádza zo žiadneho

právneho predpisu a nemožnosť podať návrh na vklad vlastníckeho práva vyplývajúceho z predmetnej
kúpnej zmluvy bola daná skutočnosťou, že žalovaný 1/ časť nehnuteľností scudzil a teda takáto zmluva
by nebola vkladu-schopnou listinou bez ohľadu na dodržanie jej formy. Z uvedeného vyplýva, že účinky
povolenia vkladu z dôvodu konania žalovaného 1/ nastať nemohli. Z vykonaného dokazovania taktiež
jednoznačne vyplýva, že žalovaný 1/ a následne de facto aj ostatní žalovaní, ktorí svoje vlastnícke právo

odvodzujú práve od žalovaného 1/, vlastnícke právo žalobcu rozporujú a teda medzi stranami sporu je
toto vlastnícke právo sporné. Nakoniec atribúty naliehavého právneho záujmu definoval samotný súd
prvej inštancie v odseku 20. odôvodnenia napadnutého rozsudku, pričom má za to, že tak spornosť
vlastníckeho práva, ako aj existencia jeho ohrozenia ( napriek jeho návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia voči žalovanému 1/, toto opatrenie nebolo súdom prvej inštancie nariadené ), stav jeho právnej

neistoty ( nie je ako vlastník predmetných nehnuteľností zapísaný v katastri nehnuteľností ) a tento stav
nie je možné odstrániť inak ako rozhodnutím súdu, boli v konaní preukázané. Navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel alebo aby napadnutý rozsudok zrušil a
vo výrokoch I., II. a III. a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. K odvolaniu žalobcu sa prostredníctvom svojho zástupcu vyjadrili žalovaní 4/ a 5/, ktorí vo vyjadrení
uviedli, že žalobcom napadnutý rozsudok považujú za vecne správny a dostatočne odôvodnený, pričom
na tejto skutočnosti podľa nich nič nemení ani jeho odvolanie, resp. jeho argumentácia uvedená v
odvolaní. Pokiaľ ide o spochybnenie odôvodnenia súdu odvolateľom v súvislosti s nepreukázaním
existencie naliehavého právneho záujmu žalobcu v danej veci, majú za to, že súd dostatočne presne

a obšírne odôvodnil, prečo nemôže v danom prípade existovať naliehavý právny záujem na strane
žalobcu, ktorý sa snaží spochybniť časti odôvodenia napadnutého rozsudku súdu napr. argumentáciou,
ktorájezvýraznenánazačiatkupiatejstranyodvolania,kdesodkazomnarozhodnutiaNajvyššiehosúdu
SR sp. zn. 2Cdo/ 184/2005 a 2Cdo/124/2003 ( ktoré v bodoch 22. a 23. napadnutého rozsudku spomínaaj súd ) uvádza, že „rozhodnutie správy katastra o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
nie je rozhodnutím, s ktorým by zákon spájal vznik účinnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti“. Ohľadom tejto časti odvolania považujú za nutné zdôrazniť, že v danej konkrétnej

právnej veci je toto tvrdenie irelevantné, vzhľadom na to, že v danej veci nebol spochybnený (i) vznik
záväzkovo-právnych účinkov kúpnej zmluvy uzavretej dňa 18.7.2013, t.j. účinnosť predmetnej zmluvy,
ale (ii) vznik vecno-právnych účinkov tejto zmluvy. Vecno-právne účinky, spočívajúce v nadobudnutí
vlastníckeho práva žalobcom k nehnuteľnostiam tvoriacim predmet uvedenej kúpnej zmluvy totiž na
základe predmetnej zmluvy nikdy nenastali, nakoľko tie by mohli nastať iba prostredníctvom vkladu

vlastníckeho práva žalobcu do katastra nehnuteľností, a to na podklade kúpnej zmluvy, ktorú však
žalobca ako kupujúci do katastra nikdy nepodal, napriek tomu, že podľa zmluvy to bolo práve jeho
povinnosťou. V danej veci je teda nutné od seba oddeliť obligačno-právne účinky kúpnej zmluvy
od vecno-právnych účinkov vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, čo súd vo svojom
odôvodnení ( body 22., 23. a 26. napadnutého rozsudku ) aj náležite urobil a úplne logicky uviedol, v
čom spočíva rozdiel medzi uvedenými dvoma právnymi účinkami v tejto konkrétnej veci. Poukázali aj na

zistenia súdu prvej inštancie uvedené v bode 9. napadnutého rozsudku, kde súd správnym postrehom
uvádza, že „Návrh na vklad do katastra nehnuteľností mal odovzdať kupujúci. V zmysle článku IV
správny poplatok z návrhu na vklad do katastra nehnuteľností mal uhradiť kupujúci.“ Na margo vyššie
uvedených zistení, súd následne v bode 27. napadnutého rozsudku konštatuje, že „žalobca nepreukázal
v priebehu konania naliehavý právny záujem na tomto určení, keď sám nemal ohrozené svoje právo,

nedodržal dojedanie v zmluve a nevyužil právo vyplývajúce z dohody strán, podať návrh na vklad
do katastra predmetnej kúpnej zmluvy, pričom rozhodnom čase nič mu v tom nebránilo.“ Ani tvrdenie
žalobcu uvedené v treťom odseku na str. 5 odvolania, podľa ktorého ,,(..) žalobca v konaní preukázal
okolnosti, na základe ktorých v trojročnej lehote návrh na vklad podať nemohol [:.}“. Okolnosti, na ktoré
žalobca opakovane naráža aj vo svojom odvolaní ( pozemkové úpravy, pripravovaný nový zákon o

nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku, odovzdanie kúpnej zmluvy v rámci trestného
konania ), nie sú okolnosťami, ktoré by ( t. j. počas celkového obdobia uplynutého od uzavretia kúpnej
zmluvy medzi žalobcom a žalovaným 1/ dňa 18.7.2013 minimálne do scudzenia prvých nehnuteľností,
resp. podielov tvoriacich predmet tejto kúpnej zmluvy žalovaným 1/ v prospech tretích osôb ) znemožnili
žalobcovi podanie návrhu na vklad vlastníckeho práva v jeho vlastný prospech podľa kúpnej zmluvy

zo dňa 18.7.2013. Žalobcovi mala znemožniť podať návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností aj tá okolnosť, že „žalovaný 1/ časť nehnuteľností scudzil a teda takáto zmluva by nebola
vkladu-schopnou listinou bez ohľadu na dodržanie jej formy“ ( tretí odsek str. 5 odvolania žalobcu ).
K uvedenej okolnosti uvádzajú, že aj z dôvodu, že v ich osobe sa tiež jedná o vlastníkov takých
žalovaných pozemkov, ktoré už boli žalovaným 1/ scudzené ( pozemky parc. CKN č. 148/246 a č.

148/282, kat. úz. P. E. ), a dokonca po ich prvom scudzení žalovaným 1/, boli opakovane scudzené
ďalšími následnými vlastníkmi. Poukázali predovšetkým na bod 23. napadnutého rozsudku, v ktorom
súd o. i. uvádza, že „pokiaľ ide o prevod nehnuteľnosti na tretie osoby, [pozn.: súd] dospel k záveru,
že ak predávajúci porušil zmluvnú povinnosť vyplývajúcu z kúpnej zmluvy, podľa ktorej v katastri
nehnuteľností nebolo vložené vlastnícke právo a tú istú nehnuteľnosť ďalšou zmluvou prevedie na

iného, nemá toto porušenie za následok neplatnosť v poradí druhej kúpnej zmluvy v zmysle § 39
Občianskeho zákonníka, podľa ktorej bol v katastri nehnuteľnosti povolený vklad vlastníckeho práva.
Ten, kto bol dvojitým scudzením poškodený, má nárok na náhrada vzniknutej škody podľa všeobecných
ustanovení o zodpovednosti za škodu ( § 420 a nasledujúce Občianskeho zákona ). [...) Ak totiž bola
scudzená nehnuteľnosť zmluvou viac subjektom alebo, ak bola tá istá nehnuteľnosť prevádzaná dvakrát

( respektíve viackrát), stane sa jej vlastníkom ten, komu ako prvému bol povolený vklad vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľnosti Rozsudok NS SR z 30.1.2001, sp. zn. 1Cdo/31/2000“. Uvedená
argumentácia v plnej miere obstojí, a to aj v ich prípade žalovaných 4/ a 5/, ktorí sú dokonca v poradí už
tretímivlastníkmiparcielCKNč.148/246ač.148/282,kat.úz.P.E.,odčias,kedyichžalovaný1/prvýkrát
scudzil. Naďalej zastávajú názor, že ako dobromyseľným nadobúdateľom predmetných pozemkov im

v danom prípade prináleží vyššia miera ústavnoprávnej ochrany ich vlastníckeho práva ako žalobcovi
( ohľadom tohto argumentu poukazujú aj na svoje vyjadrenie zo dňa 13.02.2019 ).

6. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril aj žalovaný 1/, ktorý uviedol, že žalobca nemal ohrozené svoje práva,
mal dostatok času zmluvu predložiť na vklad, avšak zo svojej nedbanlivosti to tak neučinil. Rovnako

nedodržal dojednania v zmluve podať návrh na - vklad do katastra, pričom v čase podpísania zmluvy mu
v tom nič nebránilo. Uvedený stav si privodil vedome žalobca sám so svojou nečinnosťou. Na uzatvorení
kúpnej zmluvy nemal záujem, záujem mal len jeho otec, preto sa ani o obsah zmluvy, ktorú podpísal,
nezaujímal, lebo si bol vedomý záujmu svojho otca. Jeho konanie nebolo vážne, preto kúpna zmluvazo dňa 18.7.2013 je absolútne neplatný právny úkon. Kúpnu zmluvu nemal žalobca nikdy v úmysle
zavkladovať a ani zaplatiť kúpnu cenu. Kúpnu zmluvu zo dňa 18.7.2013 vypracoval otec žalobcu C. D.
starší,ktorýnatietoistéparcelyvypracovalviackúpnychzmlúv,avšaksinýmikupujúcimi.Dňa3.10.2013

vypracoval a dal bez jeho vedomia podpísať kúpnu zmluvu žalovanému 2/ na tie isté parcely. Otec
žalobcu vypracoval aj ďalšiu kúpnu zmluvu na uvedené parcely zo dňa 6.5.2014, ktorú mal uzatvoriť s
A. Q.. Podľa svedeckej výpovedi svedka A. Q. na ORPZ DS mal kúpnu zmluvu podpísať len za účelom
jeho ďalšieho prevodu na žalobcu s dohodou, že kúpnu cenu nemá uhradiť. O všetkých vypracovaných
kúpnych zmluvách mal žalobca vedomosť, lebo práve on bol ten, kto z nich mal mať úžitok a majetkový

prospech, podľa dojednaní. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil
ako vecne správny a priznal mu náhradu trov konania.

7. K vyjadreniam žalovaného 1/ a žalovaných 4/ a 5/ k odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalobca. K
vyjadreniu žalovaného 1/ uviedol, že dôvod nepodania návrhu na vklad kúpnej zmluvy medzi ním a
žalovaným 1/ rozhodne nepovažuje za nepodstatný. Ohľadne tvrdenia žalovaného 1/, že rozhodnutím

Okresného úradu Dunajská Streda č. OÚ-DS-PLO-2014/004672-168 vznikli nové parcely uviedol, že
týmto rozhodnutím ku vzniku nových pozemkov nedošlo, pozemky s novými parcelnými číslami sú práve
prostredníctvom identifikácie parciel identifikované s pôvodnými parcelnými číslami a teda nie je možné
tvrdiť, že vznikli nové parcely. K naliehavému právnemu záujmu uviedol, že práve samotná existencia
kúpnej zmluvy zo dňa 18.07.2013 medzi ním a žalovaným 1/, nekorešponduje so stavom v katastri

nehnuteľnosti, odôvodňuje naliehavosť právneho záujmu na určení, že je vlastníkom predmetných
nehnuteľností, nakoľko jednoznačne jeho vlastnícke právo popierajú, resp. rozporujú žalovaní. Práve
naopak, sám žalovaný 1/ vo svojom vyjadrení zo dňa 16.07.2021 výslovne uvádza: ,,Žalobca nemal
ohrozené svoje práva, mal dostatok času zmluvu predložiť na vklad, avšak zo svojej nedbanlivosti to tak
neučinil.". Z uvedeného vyplýva, že hoci ďalej v texte žalovaný 1/ rozporuje platnosť zmluvy z dôvodu

prejavu vôle, ktorý podľa neho nemal byť vážny, neuvádza dôvody neplatnosti takejto zmluvy na svojej
strane, teda argumentum a contrario nerozporuje existenciu tejto zmluvy, ktorá obsahuje jeho platný
prejav vôle. K vyjadreniu žalovaných 4/ a 5/ uviedol, že práve z dôvodu, že obligačnoprávne účinky
predmetnej kúpnej zmluvy zo dňa 18.07.2013 boli spochybňované žalovaným 1/, došlo z jeho strany k
prevodom predmetu kúpnej zmluvy zo dňa 18.07.2013 na tretiu osobu/tretie osoby. Ohľadne dôvodov

nerealizácie návrhu na vklad do katastra nehnuteľností poukázal na argumentáciu uvedenú v odvolaní
ako aj pred súdom prvej inštancie. Má za to, že skutkové zistenie súdu prvej inštancie, na ktoré sa
odvolávajú aj žalovaní 4/ a 5/: „Žalobca sa nezaujímal ani o obsah zmluvy, ktorú podpísal, vedomí si
záujmu jeho otca na jej uzavretí.“ nevychádza z vykonaného dokazovania a predstavuje iba predpoklad,
resp. názor súdu na jeho vnútorný vzťah k obsahu zmluvy. Pokiaľ kúpna zmluva zo dňa 18.07.2013

uzavretá medzi ním a žalovaným 1/ je platná - pričom akýkoľvek dôvod neplatnosti tejto zmluvy v konaní
preukázaný nebol, svedčí mu vlastnícke právo, ktorého prevod bol predmetom zmluvy a z dôvodov
ďalších prevodov toho istého predmetu prevodu žalovaným 1/ tu naliehavý právny záujem na určení
jeho vlastníckeho práva daný je.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( § 34 C.s.p. ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( §
362 ods. 1 C.s.p. ), oprávneným subjektom – stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( §
359 C.s.p. ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( § 355 ods. 1
C.s.p. ), po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti ( § 365 C.s.p. ) a že odvolatelia
použili zákonom prípustné odvolacie dôvody ( § 365 ods. 1 písm. e), f), h) C.s.p. ), preskúmal napadnuté

rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( § 379 C.s.p. ) a dôvodmi odvolania ( § 380 ods. 1 C.s.p. ), s
prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil ( § 380 ods.
2 C.s.p. ), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať
alebo doplniť dokazovanie ( § 383 C.s.p. ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 385
ods. 1 C.s.p. a contrario ), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej

tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( § 219 ods. 3
Civilného sporového poriadku ) a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku
súdu prvej inštancie ( § 387 ods. 1 C.s.p. ).

9. Predmetom konania je požiadavka žalobcu na určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim

sa v katastrálnom území A. F., obec A. F., okres Dunajská Streda parcely registra „ E “ číslo 1784, orná
pôda o výmere 11 175 m2, vedené na LV číslo XXXX Okresného úradu Dunajská Streda, katastrálny
odbor, pozemky parcely registra „ C “ číslo 411, orná pôda o výmere 3345 m2, parc. číslo 420, orná pôda,
o výmere 3524 m2, parc. číslo 431, orná pôda, o výmere 2327 m2,parc. č. 527, orná pôda o výmere 6000m2, parc. číslo 547, orná pôda, vo výmere 12 003 m2, parcela číslo 921/1, orná pôda, o výmere 19 927
m2,parcelačíslo921/2,ornápôda,ovýmere7902m2.Pozemkyregistra„E“parcelačíslo167/301,orná
pôda, o výmere 110 m2, parcela číslo 167/302, orná pôda, o výmere 3540 m2, parcela číslo 167/401,

orná pôda, o výmere 281 m2, parcela číslo 167/402, orná pôda, o výmere 5730 m2, parcela číslo
167/403, orná pôda, o výmere 7 m2 vedené na liste vlastníctva číslo XXXX, katastrálne území P. E., obec
P. E., okres Dunajská Streda, vedenom Okresným úradom Dunajská Streda katastrálny odbor. Pozemky
registra „ C “ parcela číslo 447, orná pôda, o výmere 9019 m2, parcela číslo 453, orná pôda, o výmere
1524 m2 vedené na liste vlastníctva číslo XXXX, katastrálne územie P. E., obec P. E., vedené Okresným

úradom Dunajská Streda, katastrálny odbor. Pozemky registra „ C “ parcela číslo 148/246, orná pôda,
o výmere 563 m2, parcela číslo 148/282, orná pôda, o výmere 240 m2 vedené na liste vlastníctva číslo
XXXX, katastrálne územia P. E., obec P. E. okres Dunajská Streda, vedené Okresným úradom Dunajská
Streda, katastrálny odbor, ktorý žalobný petit opravil žalobca podaním dňa 20.01.2020, odvolávajúc sa
na rozhodnutie Okresného úradu Dunajská Streda, pozemkový a lesný odbor zo dňa 30.05.2014, pod
číslomOÚ-DS-PLO-2014/004672-168,nazákladektoréhobolschválenýprojektpozemkovýchúprav

v katastrálnom území P. E., ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.06.2014. Vzhľadom na túto zmenu
žiadal žalobca, v opravenom petite, určenie vlastníckeho práva a spoluvlastníckeho podielu k pozemku
registra „E“ o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/45, parcely číslo 1784,orná pôda, o výmere 11 175
m2, nehnuteľnosti vedené na liste vlastníctva číslo XXXX, katastrálne územie A. F., obec A. F., okres
Dunajská Streda, vedeného Okresným úradom Dunajská Streda katastrálny odbor. Spoluvlastnícky

podiel na pozemku registra „ E “ o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/45 k parcele číslo 166/101, orná
pôda, o výmere 169 m2, parcely číslo 166/102, orná pôda, o výmere 6798 m2, vedené na LV číslo XXX,
katastrálnom území P. E. , obec P. E., okres Dunajská Streda, vedené Okresným úradom Dunajská
Streda, odbor katastrálny. Určenie vlastníckeho práva v celosti k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v
katastrálnom území P. E., vedené na liste vlastníctve číslo 1460, pozemky parcely registra „C “ , parc.

číslo 111,orná pôda, o výmere 3345 m2, parc. číslo 420, orná pôda, o výmere 3524 m2, parcela číslo
431, orná pôda, o výmere 2327 m2, parcela číslo 527, orná pôda, vo výmere 6000 m2, parcela číslo 547,
orná pôda, o výmere 12 003 m2, parcela číslo 921/1, orná pôda, o výmere 19 927 m2 a parcela číslo
921/2, orná pôda, o výmere 7912 m2. Žiadal určenie vlastníckeho práva v celosti k nehnuteľnostiam
nachádzajúce sa v katastrálnom území P. E., vedené na liste vlastníctva číslo XXXX, Okresného úradu,

odor katastrálny Dunajská Streda, pozemky parcely registra „ E “ parcela číslo 167/301, orná pôda,
o výmere 110 m2, parcela číslo 167/302, orná pôda, o výmere 3540 m2, parcela číslo 167/401, orná
pôda, o výmere 281 m2, parcela číslo 167/402, orná pôda, o výmere 5730 m2, parcela číslo 167/403,
orná pôda, o výmere 7 m2. Určenie vlastníckeho práva v celosti k nehnuteľnostiam nachádzajúce sa
v katastrálnom území P. E., vedené na liste vlastníctva číslo XXXX,Okresného úrade Dunajská Streda,

odbor katastra, parcela číslo 447, orná pôda, o výmere 9019 m2 a parc. číslo 453, orná pôda, o výmere
1524m2,akoajurčeniespoluvlastníckehopodielu783/6711pozemkuregistra„C“parc.číslo474,lesný
pozemok, o výmere 6711 m2, vedené na LV číslo XXXX, katastrálne územie P. E., ako aj spoluvlastnícky
podiel6504/8030kpozemkomregistra„C“,parcelačíslo148/246,ornápôda,ovýmere563m2aparcela
číslo 148/282, orná pôda o výmere 240 m2, vedené na liste vlastníctva číslo XXXX, katastrálne územie

P. E., obec P. E., vedené Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálny odbor, s odôvodnením, že
medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného 1/ bola dňa 18.07.2013 uzavretá kúpna zmluva,
podpísaná žalovaným 1/, overená, úradne osvedčený podpis kúpnej zmluvy, na základe ktorej zmluva
nadobudla platnosť a účinnosť, pričom návrh na vklad vlastníckeho práva predmetnej zmluvy od jej
uzavretia podaný nebol. Žalobca mal za to, že nebolo oprávnením žalovaného 1/ previesť vlastnícke

právo k predmetným nehnuteľnostiam na tretie osoby a nemohli byť dobromyseľní, ktorá skutočnosť
bránila nadobudnutiu vlastníckeho práva treťou osobou.

10. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie žalobkyňou tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu

vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo
i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel
k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci samej,
keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. odvolací súd odkazuje
na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku vo veci

samej. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie
odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu žalobcovi. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej
inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:11. Súd prvej inštancie výsledky vykonaného dokazovania riadne vyhodnotil a na ich základe odôvodnil
rozhodnutie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje tak, ako už bolo uvedené vyššie. Odvolací súd
ďalej uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu ( ako výsledok hodnotenia dôkazov ) by sa totiž malo

vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia dôkazov jednotlivo, aj v ich komplexnosti tak,
aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie v rozsahu
potrebnom pre rozhodnutie dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis
a svoje rozhodnutie aj presvedčivo odôvodnil. Okolnosti namietané žalobcom v odvolaní nemajú za
následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou

úvahou súdu prvej inštancie.

12. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa rozumie taký výsledok
hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 191 C.s.p.,
podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo

uviedli strany. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie v prípade,
ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli,
alebo inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov,
prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti,

zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje
hore uvedenému zákonnému ustanoveniu. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne
pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

13. V prejednávanej veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonané dokazovanie vyhodnotil v

zmysle zásad upravených v citovanom ustanovení § 191 C.s.p. a vec aj správne právne posúdil, keď
zistený skutkový stav podradil príslušnej právnej norme. Odvolateľ nesprávnosť právneho posúdenia
veci vymedzoval nesprávnym, resp. nedostatočným zistením skutkového stavu, avšak nesprávnosť
právneho posúdenia veci nemožno vymedziť nesprávnym či nedostatočným zistením skutkového stavu,
ale len argumentáciou spochybňujúcou použitie právnej normy súdom na daný prípad, alebo jej

interpretáciu,prípadnejejaplikáciusúdomnazistenýskutkovýstav.Odvolacísúdsastotožnilsozávermi
súdu prvej inštancie, že tu nie je naliehavý právny záujem žalobcu na určení vlastníckeho práva.

14. Predpokladom úspešnosti žaloby o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je či nie je, je to, že
účastníci majú vecnú legitimáciu, a že žalobca má na požadovanom určení naliehavý právny záujem.

O naliehavý právny záujem môže zásadne ísť iba vtedy, ak by bez súdom vysloveného určenia, že
právnyvzťahaleboprávoexistuje,bolobuďohrozenéprávožalobcu,alebobysajehoprávnepostavenie
stalo neistým. To znamená, že u žalobcu musí ísť buď o právny vzťah ( právo ) už existujúci ( aspoň
v dobe vydania rozhodnutia ), alebo o takú jeho procesnú, prípadne hmotnoprávnu situáciu, v ktorej by
objektívne v už existujúcom právnom vzťahu mohol byť ohrozený, prípadne pre svoje neisté postavenie

bymoholbyťvystavenýkonkrétnejujme(NálezÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikyz3.mája2017sp.
zn. I. ÚS 151/2016, publikovaný v časopise Zo súdnej praxe pod č. 25/2018, či pod č. 20/2017 Zbierka
nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky ). Preventívny charakter určovacej žaloby
vychádza z toho, že žalobca má naliehavý právny záujem vtedy, ak k porušeniu jeho práva ( zatiaľ )
nedošlo, avšak jeho právo či právne postavenie je neisté alebo ohrozené. Nie je prípustné určovať

práva do minulosti, ak tieto medzičasom už zanikli. Platí zásada, že rozsudok určuje ( ne )existenciu
práva ku dňu jeho vyhlásenia ( § 217 ods. 1 C.s.p. ). Ak má totiž mať určovacia žaloba, okrem iného,
preventívnycharakter(mápredchádzaťďalšímsporom),nemožnopovažovaťzarozumnýdôvodto,aby
sa otázka dobrej viery nadobúdateľa, ktorý je evidovaný v katastri nehnuteľností ako vlastník, neskúmala
aj v konaní o určenie vlastníckeho práva, pretože aj rozhodnutie o takomto určení musí deklarovať

existenciu práva ku dňu vyhlásenia rozhodnutia. Pokiaľ takéto právo neexistovalo, nemôže mať návrh
na určenie úspech.

15. Za danej situácie má odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie za to, že žalobca sa nemôže
domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva, keď úspech vlastníckej žaloby či žaloby na určení

vlastníckeho práva predpokladá, že žalobca preukáže existenciu skutočností s ktorými právo vznik
vlastníckeho práva k veci ( k nehnuteľnosti ) spája. Žalobe tak správne nemohlo byť vyhovené, pre
absenciu naliehavého právneho záujmu na navrhovanom určení.16. Žalobca nemôže mať naliehavý právny záujem na tomto určení, pretože vzhľadom na vznik
vlastníckeho práva žalovaných 2/ až 5/ po uzatvorení s nimi žalovaným 1/ kúpnych zmlúv, tieto boli
síce uzavreté až po uzavretí kúpnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným 1/ zo dňa 18.07.2013, avšak

tieto boli uzavreté pred vznikom vlastníckeho práva žalobcu k predmetným nehnuteľnostiam vkladom do
katastra nehnuteľností, naopak vklad do katastra nehnuteľností bol realizovaný až na základe právnych
úkonov ( nadobúdacích titulov ) realizovaných medzi žalovaným 1/ ako predávajúcim a žalovanými 2/ až
5/ ako kupujúcimi ( bod 11 až 14 rozsudku súdu prvej inštancie ), preto žalobca nikdy nebol a ani nemohol
byť zapísaný ako vlastník nehnuteľností, ku ktorým sa domáha určenia vlastníckeho práva odvolávajúc

sa na kúpnu zmluvu zo dňa 18.07.2013. To, že nedošlo k povoleniu vkladu ( kvôli kúpnej zmluve zo dňa
18.07.2013 uzavretej žalobcom a žalovaným 1/ ) znamená, že nenastali vecnoprávne účinky ( vlastnícke
právo nebolo zapísané do katastra ), t.j. k predmetným nehnuteľnostiam žalobca nenadobudol a ani už
nemôže nadobudnúť vlastnícke právo v závislosti od uvedeného právneho úkonu.

17. Odvolateľ taktiež namietal, že súd prvej inštancie nevykonal dôkazy ním navrhnuté na preukázanie

existencie naliehavého právneho záujmu. K tejto odvolacej námietke je potrebné uviesť, že z hľadiska
naliehavosti právneho záujmu je podstatné preukázanie skutočností, ktoré musia vyplývať zo samotnej
žaloby. Naliehavosť právneho záujmu sa preukazuje z procesného hľadiska a vykonávané dokazovanie
je už skutkové preukazovanie nároku navrhnutými dôkazmi. Treba poukázať aj na to, že o tom, aké
dôkazy súd vykoná, rozhoduje sudca, a nie strana sporu ( § 185 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd

rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná ), preto bolo vecou uváženia súdu, ktorý z navrhnutých
dôkazov sa rozhodne vykonať, pričom vykonanie dôkazov namietaných žalobcom v podanom odvolaní,
by nemalo pre danú vec žiaden význam a neodôvodňovalo by zmenu rozhodnutia prvoinštančného
súdu, ohľadne priaznivého rozhodnutia žalobcu v danej veci, pričom súd prvej inštancie konštatoval, že
sa ,,vecou samou“ nezaoberal, keďže žalobu zamietol pre nedostatok naliehavého právneho záujmu

( pozn.: ktorý sa preukazuje z procesného hľadiska ).

18. Odvolací súd na záver konštatuje, že po preskúmaní veci nezistil ani skutkové, ani právne vady
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vo vzťahu k výroku vo veci samej.

19. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej,
ako i v časti nároku na náhradu trov konania, keď prvoinštančný súd správne o nároku na náhradu trov
konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a v spore úspešným žalovaným priznal voči žalobcovi nárok
na plnú náhradu trov konania, podľa § 387 ods. 1 C.s.p. z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

20. Podľa § 396 ods. 1 C.s.p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

21. Podľa § 255 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci ( ods.
1 ). Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo ( ods. 2 ).

22. Podľa § 262 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí ( ods. 1 ). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník ( ods. 2 ).

23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. a §
255 ods. 1 C.s.p. a v odvolacom konaní úspešným žalovaným priznal voči žalobcovi nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v celom rozsahu, pričom o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník ( § 262 ods. 2 C.s.p. ).

24. K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednohlasne ( § 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení ).

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( § 420 C.s.p. ).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) ( § 421 ods. 2 C.s.p. ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods. 1 C.s.p. ).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 2 C.s.p. ).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( § 423 C.s.p. ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 ( § 425 C.s.p. ).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( §
426 C.s.p. ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 C.s.p. ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde ( § 427 ods. 2 C.s.p. ).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( § 428 C.s.p. ).
Súd poučuje strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci

( § 160 ods. 2 C.s.p. ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 ).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
( § 429 ods. 2 C.s.p. ).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania ( § 430 C.s.p. ).Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods. 2 C.s.p. ).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods. 2 C.s.p. ).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom ( § 433 C.s.p. ).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( §
434 C.s.p. ).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( § 435
C.s.p. ).