Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. august 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/13/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7920202150
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7920202150.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov

senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej v právnej veci navrhovateľky K..
X. J. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v I. na A. hrdinov č. XXX/X zastúpenej Advokátskou kanceláriou Hrčka-
Sabó, s.r.o. so sídlom v Sečovciach na Obchodnej ul. č. 187/6 proti manželovi V. J. nar. XX.X.XXXX
bývajúcemu v I. na A. hrdinov č. XXX/X v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletej I. J. nar. XX.X.XXXX zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Trebišov o odvolaní manžela proti rozsudku Okresného súdu Trebišov č.k.
11P/82/2000-155 zo dňa 8.6.2021 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých výrokoch o rozvode manželstva a úprave rodičovských práv
a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo navrhovateľky a manžela uzavreté
dňa 18.2.1992 v Sečovciach zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Sečovce vo zväzku 10
ročník 1992 na strane 227 pod poradovým číslom 5. Na čas po rozvode zveril maloletú I. J. do osobnej
starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Otec je
povinný prispievať na výživu maloletej I. sumou 70 Eur mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred
k rukám matky od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov

nemá nárok na ich náhradu.

2. Proti tomuto rozsudku, proti výrokom o rozvode manželstva a úprave rodičovských práv a povinností k
maloletému dieťaťu na čas po rozvode, podal v zákonnej lehote odvolanie otec podľa § 365 ods. 1 písm.
h/ a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Uviedol, že manželstvo s navrhovateľkou uzavreli po šesťročnej známosti. Z tohto vzťahu
sa narodili tri krásne a zdravé deti, ktoré spoločne vychovávali. Svoj čas prevažne venoval práci, aby

vedel rodinu finančne zabezpečiť. O každom príjme navrhovateľka vedela a disponovala s ním, nakoľko
zarobené peniaze jej dával na účet. Nekontroloval výdaje, plne dôveroval navrhovateľke, pretože ona
ako matka sama najlepšie vedela, čo a kde bolo potrebné uhradiť, deťom platiť školské výdaje a
zabezpečovať chod domácnosti nákupmi. Bola a je stále výbornou matkou, výbornou kuchárkou. Žil pre
svoju rodinu, mal a má svoju manželku a deti nesmierne rád. Keďže dospievaním detí sa nároky na
ich výživu stupňovali, neváhal a zabezpečil si ďalší príjem pre rodinu poľnohospodárskou činnosťou.
Deti a manželka boli po všetkých stránkach zabezpečení, z čoho mal radosť, ale jeho tvrdá robota a

obeta nebola podľa očakávania ocenená. Z toho dôvodu občas došlo k nedorozumeniu a výbuchu z jeho
strany, čo si uvedomil, rodine sa ospravedlnil a hanbí sa za to. Snažil sa a naďalej sa snaží o obnovenie
manželskéhospolunažívania,pretožemázato,žekrozvodu manželstvanavrhovateľkupresvedčilideti,
zktorýchdvesúuždospeléanajmladšiadcéraI.jenimitaktiežovplyvňovaná.Počassvojhodospievaniadostali všetko po čom túžili. Nemali nikdy finančnú tieseň, ale teraz ho už nepotrebujú. Naďalej miluje
svoju rodinu, snaží sa pripomínať aj vecnými darmi v deň ich sviatku. V čase kedy došlo k nezhodám,
ktoré neboli bez príčiny a boli výnimočné, prežíval psychicky ťažké obdobie a potreboval len málo

pochopenia zo strany navrhovateľky, čo mal odopreté. S týmto sa už vyrovnal, je stabilizovaný, chodí
pravidelne na terapie. Je presvedčený, že navrhovateľka je toho času ovplyvňovaná mylnými názormi
detí, ktoré chcú jej prítomnosť len pre seba, ale dvadsaťpäťročné šťastné manželstvo a tridsaťpäťročný
vzťah, v ktorom ako manželia prežili i krásne chvíle, sa nedajú zabudnúť, vymazať a zrušiť rozvodom
len preto, že sa stali nedorozumenia, ktoré boli z jeho strany vysvetlené, zdôvodnené a oľutované.

Navrhovateľku stále nezištnou a úprimnou láskou miluje a chce jej byť stále, ako aj svojej rodine oporou.
Možno si neuvedomuje, že deti si založia svoje rodiny, vybudujú si svoj vlastný život, svoju vlastnú
domácnosť a ona ostane sama bez opory, ktorú jej chce naďalej poskytovať do konca života. Uznáva
predovšetkýmhodnotyrodinnéikresťanské.Jetohonázoru,ževkaždomvzťahuivmanželstvevznikajú
nezhody. Pravdou je, že sa nesmú vyskytovať fyzické ataky, ale je potrebné ich vzájomne vydiskutovať,
odpustiť a do budúcna sa vyhýbať prípadným podobným konfliktom obojstranne. Vzhľadom k tomu,

že dlhé roky prežil manželský vzťah s navrhovateľkou, pozná jej zmýšľanie a tak neverí, že by sa z
vlastného presvedčenia chcela rozviesť. I po súdnych konaniach sa správa k nemu a k jeho matke, ktorú
opatruje, s pozornosťou, postará sa o teplú stravu, ktorú im doručí a v prípade opatery, tú vykonáva s
maximálnou odbornosťou a ochotou. Má za to, že súd nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci,
práve naopak, priklonil sa k názorom a tvrdeniam navrhovateľky, predvolaných ovplyvnených svedkov

a ich výpovedí, ktoré potvrdili predloženou správou OO PZ Sečovce a rozhodnutím Okresného úradu
Trebišov vo veci spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Nie je pravdou ani tvrdenie
navrhovateľky, že ju sleduje. Nemá k tomu najmenší dôvod. Tvrdenie navrhovateľky, že ju podozrieva z
nevery, bolo zapríčinené len tým, že navrhovateľka dlhodobo odmietala intímny vzťah. Ale pokiaľ tvrdí
navrhovateľka, že to nie je spôsobené novou známosťou, verí jej a preto nevidí dôvod jej rozhodnutia.

Nesúhlasí s rozvodom, chce udržať naďalej manželský vzťah s navrhovateľkou a starať sa o výchovu
maloletej I.. Verí, že navrhovateľka nie z jej presvedčenia podala návrh na rozvod a časom by si to
vyčítala. Súhlasí i s absolvovaním prípadných sedení v manželskej poradni, ako aj odbornej pomoci.
Taktiež súhlasí i s dočasným osamostatnením, pokiaľ navrhovateľka nezmení názor v presvedčení, že
to čo tvrdí, je pravdou. Rozvodom sa cesty rozchádzajú a on chce udržať rodinu v láske a v porozumení.

3. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu manžela uviedla, že jeho tvrdenia sú tendenčné, hrajúce
na city, snažiace sa obmäkčiť jej rozhodnutie a vykresliť ho ako starostlivého otca a manžela. Pred
uzavretím manželstva nezistila u manžela také charakterové vlastnosti, ktoré by svedčili o tom, že
má agresívne sklony, preto o týchto nemohla vedieť. Tieto sa až postupne začali prejavovať a spočívali

najmä v tom, že manžel vždy presadzoval svoju pravdu a dochádzalo k verbálnym aj fyzickým útokom a
prvýkrát ju fyzicky napadol v roku 2005. Pamätá sa, že to bolo pred Dňom matiek, pričom jeho agresívne
správanie bolo takého rozsahu, že spolu s deťmi museli utiecť z domu a schovať sa u susedov, kde
strávili celú noc. Pri tomto fyzickom napadnutí jej manžel spôsobil aj zranenia, a to zlomeninu malíčka
na ruke a taktiež monokel pod okom. Prípad polícii nehlásila, pretože žila v nádeji, že všetko sa dá na

správnu koľaj a zo strany manžela išlo o ojedinelé konanie, ktoré sa v budúcnosti opakovať nebude.
Keďže manžel sa potom ospravedlnil, ako aj s prihliadnutím na skutočnosť, že z jeho strany išlo o prvé
napadnutie, tak mu odpustila a prípad neriešila cestou polície. Avšak už tento incident zmenil jej city
k manželovi, pretože ho prestala mať rada a začala k nemu cítiť odpor. Po incidente bol určitú dobu
pokoj, avšak stále medzi nimi dochádzalo k nezhodám, ktoré sa začali verbálne, niekedy skončili aj

fyzickým napadnutím zo strany manžela, ktoré stále riešili navzájom medzi sebou. K zhoršeniu vzťahov
došlo potom, keď išla pracovať do Košíc. V tom čase manžel tiež nastúpil do zamestnania. Pravidelne
jej volal do práce a keď mu telefón nezodvihla z dôvodu pracovných povinností, stále ju upodozrieval z
nevery. Vymýšľal si rôzne verzie o nevere, napriek tomu, že ho nikdy nepodviedla a nemala známosť
s iným mužom. Vyvrcholenie nezhôd nastalo začiatkom roku 2020, keď na Nový rok ju manžel fyzicky

napadol a brutálne zbil. V dôsledku tohto fyzického napadnutia a bitky mala modriny pod očami a aj
na tvári, pričom jej poranenia si všimli známi a tiež kolegyne v práci. Manžel fyzické útoky postupne
prenášal aj na deti a dňa 21.1.2020 fyzicky napadol syna a staršiu dcéru. Syn tento incident nahlásil na
polícii, pričom celá vec bola riešená priestupkovým konaním a vo veci bolo rozhodnuté dňa 16.3.2020.
Naposledy ju manžel fyzicky napadol dňa 26.5.2020, kedy ju zbil a po privolaní policajnej hliadky aj túto

napadol, bol trestne stíhaný za prečin útoku na verejného činiteľa a súdom právoplatne odsúdený. Z
vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že manžel sa o rodinu nestaral tak, ako sa má starať otec rodiny
a jeho tvrdenia v odvolaní sú absolútne tendenčné a prekrútené. Syn ochorel na cukrovku v čase, keď
mal 16 rokov, pričom manžel sa o synovu chorobu vôbec nezaujímal a ani nezaujíma, v tomto smere munepomohol. Z týchto dôvodov, ako aj na základe všetkých skutočností, ktoré boli uvedené pred súdom
prvej inštancie, rozsudok navrhuje ako vecne správny potvrdiť.

4. Ďalšie vyjadrenia doručené neboli.

5. Konania rozvod manželstva sa prejednávajú a rozhodujú poľa § 92 a nasl. zák. č. 161/2015 Zbierky
zákonov Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).

6. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

7.Podľa§387ods.1,2CSP,odvolacísúdrozhodnutiesúduprvejinštanciepotvrdí,akjevovýrokuvecne
správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,

prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v
zmysle zásad vyplývajúcich z § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a
contrariovspojenís§219ods.3CSPadospelkzáveru,žesúdprvejinštanciedostatočnezistilskutočný

stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191 ods. 1 CSP vyhodnotil
dôkazy, pričom prihliadol na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania,
preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho záverom sa odvolací súd stotožňuje. Odvolací súd
konštatuje, že v priebehu konania na súde prvej inštancie boli zistené a preukázané všetky skutočnosti
podstatné pre rozhodnutie o rozvode manželstva a úprave rodičovských práv a povinností k maloletému

dieťaťu na čas po rozvode, v dôsledku čoho ani odvolací súd nemá pochybnosti o správnosti rozhodnutia
súdu prvej inštancie.

9. K odvolaciemu dôvodu manžela, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutočný stav veci
je potrebné poznamenať, že ani pri rešpektovaní vyšetrovacej zásady súd nemusí vykonať všetky

účastníkom navrhnuté dôkazy, pretože výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať,
je výlučne na súde aj s poukazom na čl. 10 ods. 1, 2 Základných princípov CMP, z ktorého vyplýva,
že dôkazy a tvrdenia účastníkov hodnotí súd podľa vlastnej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých
spočíva tento zákon, pričom žiaden dôkaz nemá predpísanú silu. Právomoc konať vo veci, ktorej sa
návrh týka, v sebe obsahuje i právomoc súdu posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu

sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie ( I. ÚS 52/2003 ). Z obsahu
preskúmavaného spisu je nepochybné, že súd prvej inštancie vykonal rozsiahle dokazovanie za účelom
zistenia skutočného stavu veci výsluchom účastníkov, svedkov, ako i listinnými dôkazmi, ktoré následne
vyhodnotil. Skutočnosť, že sa manžel s názorom súdu nestotožňuje, nemôže samo osebe viesť k záveru
o neodôvodnenosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie.

10. Na zdôraznenie správnosti výroku o rozvode manželstva odvolací súd dodáva, že jediným
hmotnoprávnym dôvodom rozvodu manželstva je jeho kvalifikovaný rozvrat. Základným kritériom
úvahy, či je manželstvo dostatočne vážne rozvrátené, sú hľadiská objektívne - hľadiská morálky

celej spoločnosti. Kvalifikácia stupňa rozvratu je zverená výlučne súdu, ktorý musí preskúmať, či
je manželstvo dostatočne vážne narušené a dostatočne vážne rozvrátené. Dostatočnosť oboch
bude mať za preukázané vtedy, ak dospeje k záverom, že už viac toto manželstvo nemôže plniť
svoj účel a ani už nemožno od manželov očakávať obnovenie manželského spolužitia. Vážnosť
rozvratu manželstva spočíva v dôvodoch, ktoré viedli k podaniu návrhu na rozvod. Manželstvo je

dostatočne vážne rozvrátené vtedy, ak nemôže plniť svoj účel, ktorým je vytvoriť harmonické a trvalé
životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. Z dokazovania vykonaného súdom prvej
inštancie nesporne vyplýva, že nezhody medzi manželmi spočívali v rozdielnom vnímaní príčin, ktoré
viedli k ukončeniu ich spolužitia, v agresívnom správaní manžela a jeho dlhodobého podozrievania
manželky z nevery, pričom navrhovateľka stratila dôveru v manžela a následne došlo z jej strany

k citovému odcudzeniu. K odvolacím námietkam manžela dodáva, že konajúci súd riadne vykonal
dokazovanie za účelom zistenia miery narušenia a rozvratu manželstva. Odvolací súd poukazuje
na to, že navrhovateľka nielen v konaní pred súdom prvej inštancie kategoricky poprela možnosť
obnovy manželského a partnerského spolužitia, ale na týchto svojich postojoch zotrvala aj v priebehuodvolacieho konania. Tento jednoznačný postoj navrhovateľky, ktorá už v manželstve nemieni zotrvať, je
znakom trvalého rozvratu manželstva opodstatňujúceho jeho rozvod. Ak jeden z manželov presvedčivo
deklaruje nezáujem zotrvať v manželstve, nemožno ho (a to ani súdnym rozhodnutím) nútiť, aby v

manželstve zotrval. V konečnom dôsledku aj manžel vo vyjadreniach nepriamo potvrdzuje existenciu
trvalého rozvratu manželských vzťahov a neschopnosť spolu komunikovať. Potvrdil aj svoje agresívne
správanie spojené s fyzickými útokmi voči navrhovateľke a napriek jeho vyslovenej ľútosti nad takýmto
správaním, nemožno konštatovať, že by manžel v priebehu trvania manželstva svoje neprimerané
správanie akýmkoľvek spôsobom zmenil. V predmetnom prípade nie je možné trvať na zachovaní

manželstva, ak dlhodobo neplní základné funkcie a očakávať zlepšenie vzájomných vzťahov účastníkov
konania len na základe zamietnutia návrhu na rozvod manželstva, ak sa v priebehu konania o rozvod
manželstva problémy účastníkov konania nevyriešili (správanie manželov v priebehu konania je jedným
z ukazovateľov intenzity vážneho narušenia a trvalého rozvratu ich vzťahu), práve naopak, prehĺbili
do takej miery, že je z nich zjavná strata vzájomnej úcty a rešpektu. Konanie manželov je následok
dlhoročných problémov prameniacich z rôznych, vzájomne súvisiacich príčin subjektívneho charakteru,

ale aj objektívnej povahy a tiež jednoznačných signálov straty citovej náklonnosti navrhovateľky
voči manželovi, znemožňujúcim plnenie účelov manželstva a vylučujúcim obnovenie ich vzájomného
spolužitia. Starostlivosť navrhovateľky o matku manžela resp. jeho samotného neznamená, že
manželstvo plní svoj účel, snáď je vyjadrením určitých morálnych zásad navrhovateľky, ktoré by si však
manžel nemal vysvetľovať ako jej záujem zotrvať v manželskom zväzku. Rozvod manželstva nie je ani v

rozpore so záujmami maloletého dieťaťa, pretože záujmom maloletého dieťaťa je vyrastať v atmosfére
šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie a disharmonický vzťah rodičov nie je v jeho
záujme, ktoré si to s pribúdajúcim vekom bude čoraz viac uvedomovať. Manželstvo účastníkov konania
tak nespĺňa žiadnu zo spoločenských funkcií predpokladaných Zákonom o rodine. Na základe týchto
skutočností dospel odvolací súd k totožnému právnemu záveru, ako súd prvej inštancie, že manželstvo

navrhovateľky a manžela je natoľko narušené a rozvrátené, že nemôže plniť svoj účel a od manželov
nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

11. Odvolací súd preskúmal aj súvisiaci výrok o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému
dieťaťu. Keďže odvolateľ žiadne argumenty spochybňujúce závery súdu v tejto časti nevzniesol,

odvolací súd dospel k záveru, že úprava rodičovských práv a povinností zodpovedá zákonným kritériám
citovaných v napadnutom rozsudku. Napokon odvolateľ s navrhovanou úpravu rodičovských práv a
povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode súhlasil, čo vyplýva zo zápisnice z pojednávania
z 8.6.2021.

12. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch
o rozvode manželstva a úprave rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode
potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP a v celom rozsahu sa stotožnil s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, preto sa v odôvodnení svojho rozhodnutia obmedzil na skonštatovanie
správnosti dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie a len doplnil ďalšie dôvody podľa § 387 ods. 2 CSP

na zdôraznenie jeho správnosti.

13. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 vety druhej CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).