Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 12. september 2022

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Oboer/7/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4209210694
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Soňa Pekarčíková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2022:4209210694.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Sone Pekarčíkovej a
členiek senátu JUDr. Beaty Miničovej a JUDr. Ivany Izakovičovej v exekučnej veci oprávneného: RNDr.
Juraj Novák - PIKER, s miestom podnikania Trnava, Agátová 3376/1, IČO: 14 119 838, zastúpený
JUDr. Darinou Kurňavovou, advokátkou so sídlom Trnava, Kapitulská 5, proti povinnému: T.. Š. E., nar.
XX. M. XXXX, bytom v C., U. XXXX/XX, zastúpený JUDr. Dušanom Jánošíkom, advokátom so sídlom

Bratislava, Klincová 35, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Iveta Ailerová, Exekútorský úrad Levice,
so sídlom Levice, J. Bottu 21, o vymoženie 117.170,53 € s príslušenstvom, o dovolaní povinného proti
uzneseniu Krajského súdu v Nitre č. k. 5CoE/88/2021-633 z 30. novembra 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Dovolanie povinného o d m i e t a .

II. Oprávnenému p r i z n á v a nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Komárno (ďalej aj „exekučný súd“ alebo ,,súd prvej inštancie“) uznesením č. k.
10Er/707/2009-546, z 30. júna 2021, zastavil konanie o návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo
dňa 3. mája 2021 (výrok I.) a súčasne zamietol návrh povinného na nariadenie neodkladného opatrenia
zo dňa 28. júna 2021 (výrok II.). Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 243h ods.
1, § 9a ods. 1 a 2 zákona č. 233/1995 Z. z., Exekučného poriadku a § 230, § 234 ods. 2 Civilného

sporového poriadku (ďalej aj ,,C.s.p.“).
1.1. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa súd prvej inštancie ako prvým zaoberal návrhom povinného
na zastavenie exekúcie zo dňa 3. mája 2021, pričom pri rozhodovaní o návrhu prihliadol na skutočnosť,
že v danej exekučnej veci okresný súd dňa 20. februára 2012 vydal uznesenie č. k. 10Er/707/2009-131,
ktorýmrozhodolonámietkachpovinnéhoprotitrovámexekúcie,onámietkachprotiexekúcii,onávrhuna
zastavenie exekúcie a ktorým povolil odklad exekúcie až do právoplatného skončenia konania vedeného

na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 26Cb/108/2009. Proti tomuto uzneseniu (vydanému vyšším
súdnym úradníkom) podal povinný odvolanie smerujúce proti prvému, druhému a tretiemu výroku
uznesenia. Vo veci rozhodol sudca okresného súdu uznesením zo dňa 18. novembra 2019, č. k.
10Er/707/2009-351, ktorým námietky povinného proti trovám exekúcie zamietol, námietky povinného
proti exekúcii zamietol, návrh JUDr. Ivana Jánošíka na zastavenie exekúcie zo dňa 19. januára 2012
odmietol a nový návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 12. júna 2019 zamietol. Proti tomuto

uzneseniu podal povinný odvolanie, o ktorom odvolací súd rozhodol uznesením č. k. 5CoE/26/2020-450,
zo dňa 30. novembra 2020 tak, že odvolanie povinného proti výroku I., ktorým súd prvej inštancie
zamietol námietky povinného proti trovám exekúcie odmietol, odvolanie povinného proti výroku II.,
ktorým súd prvej inštancie zamietol námietky povinného proti exekúcii odmietol, uznesenie súdu prvej
inštancie v časti výroku III., ktorým odmietol návrh JUDr. Ivana Jánošíka na zastavenie exekúcie zrušil a
vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a uznesenie súdu prvej inštancie v časti výroku IV.,

ktorým zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie, potvrdil. Z obsahu s vecou súvisiaceho spisu
bolo okresnému súdu zrejmé, že povinný sa návrhom zo dňa 3. mája 2021 domáhal zastavenia exekúciez tých istých dôvodov, aké uvádzal v námietkach proti exekúcii a v návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa
12. júna 2019, o ktorých už bolo právoplatne rozhodnuté uznesením Okresného súdu Komárno sp. zn.
10Er/707/2009-351 zo dňa 18. novembra 2019, ktoré v časti výroku o zamietnutí námietok povinného

proti exekúcii nadobudlo právoplatnosť dňa 03. decembra 2019 a v časti o zamietnutí návrhu povinného
nazastavenieexekúcienadobudloprávoplatnosťdňa31.marca2021vspojitostisuznesenímKrajského
súdu v Nitre č. k. 5CoE/26/2020-450 zo dňa 30. novembra 2020. Porovnaním námietok povinného
proti exekúcii a návrhov povinného na zastavenie exekúcie súd prvej inštancie zistil, že obsahujú
totožné námietky povinného, preto uzavrel, že právoplatné uznesenie súdu o námietkach povinného

proti exekúcii a právoplatné uznesenie súdu o návrhu povinného zo dňa 12. júna 2019 na zastavenie
exekúcie zakladajú procesnú prekážku res iudicata (prekážku právoplatne rozhodnutej veci) pre nový
návrh s totožným obsahom podaný z rovnakých dôvodov za nezmenenej skutkovej situácie, z ktorého
dôvodu exekučný súd konanie o návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 3. mája 2021 (pre
prekážku právoplatne rozhodnutej veci v zmysle § 230 C.s.p., v spojení s § 234 ods. 2 C.s.p.) zastavil.
1.2. Následne sa súd prvej inštancie zaoberal návrhom povinného na nariadenie neodkladného

opatrenia zo dňa 28. júna 2021, ktorý právne posúdil v zmysle ust. § 9a ods. 2 Exekučného
poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, podľa ktorého v exekučnom konaní nemožno podať návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia (§ 324 a nasl. CSP),
ergo ustanovenia Civilného sporového poriadku o neodkladných opatreniach sa exekučnom konaní
nepoužijú. Z uvedeného dôvodu preto súd prvej inštancie návrh povinného na nariadenie neodkladného

opatrenia ako neprípustný zamietol.

2. Na odvolanie povinného Krajský súd v Nitre (ďalej aj „odvolací súd“) uznesením č. k.
5CoE/88/2021-633, z 30. novembra 2021 uznesenie exekučného súdu ako vecne správne potvrdil.
Zároveň o trovách konania rozhodol tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia konštatoval nedôvodnosť podaného odvolania, a dospel k
záveru, že súd prvej inštancie na základe ním vykonanej aplikácie právnych predpisov rozhodol v súlade
so zistením skutkovým stavom.
2.1. Vo vzťahu k otázke veci rozhodnutej odvolací súd poukázal na skoršie rozhodovanie
prvoinštančného súdu, pričom súhrnne skonštatoval, že povinný sa návrhom zo dňa 3. mája 2021

domáhal zastavenia exekúcie z tých istých dôvodov, aké uvádzal aj v námietkach proti exekúcii a
v návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 12. júna 2019, o ktorých už bolo právoplatne rozhodnuté
uznesením Okresného súdu Komárno sp. zn. 10Er/707/2009-351 zo dňa 18. novembra 2019 a
právoplatné v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 5CoE/26/2020-450 zo dňa 30. novembra
2020. Odvolací súd v súlade so súdom prvej inštancie uzavrel, že uvedené právoplatné uznesenie

okresného súdu zakladá procesnú prekážku právoplatne rozhodnutej veci pre nový návrh s totožným
obsahom podaný z rovnakých dôvodov za nezmenenej skutkovej situácie a súd prvej inštancie z
uvedeného dôvodu preto konanie o návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 3. mája 2021 pre
prekážku právoplatne rozhodnutej veci v zmysle § 230 C.s.p., v spojení s § 234 ods. 2 C.s.p., zastavil
správne.

2.2. Vo vzťahu k časti napadnutého uznesenia prvoinštančného súdu, ktoré sa týkalo neodkladného
opatrenia, s poukazom na odvolacie dôvody krajský súd uzavrel, že nebolo možné v rámci exekučného
konania vydať neodkladné opatrenie, ktoré je zákonne upravené v C.s.p., pričom uvedené vylučuje
Exekučný poriadok v ust. § 9a účinného do 31. 03. 2017. V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd
ďalej skonštatoval, že pokiaľ návrh na vydanie neodkladného opatrenia navrhoval účastník exekučného

konania zastúpený právnym zástupcom, nebolo možné mať pochybnosti o tom, že návrh na neodkladné
opatrenieboladresovanýpriamodoexekučnéhokonania.Spoukazomnauvedenéskutočnostiodvolací
súd dospel k záveru o vecnej správnosti uznesenia súdu prvej inštancie, preto rozhodnutie s poukazom
na § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

3.Uznesenieodvolaciehosúdunapadolpovinný(ďalejaj„dovolateľ“)dovolaním,ktoréboloexekučnému
súdu doručené elektronicky dňa 18. mája 2022. Prípustnosť dovolania vyvodil z ust. § 420 písm. f/
C.s.p., a ust. § 421 ods. 1 písm. b/ C.s.p., a žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj
ako „dovolací súd“) napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie,
alternatívne aby napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a zároveň rozhodnutie súdu prvej

inštancie a exekúciu vedenú pred okresným súdom zastavil pre neexistenciu exekučného titulu a
oprávnenému uložil povinnosť nahradiť povinnému trovy dovolacieho konania v rozsahu 100 %. Zároveň
navrholodložiťvykonateľnosťrozhodcovskéhorozsudkuč.12/2009zodňa27.augusta2009,uzneseniaokresného súdu zo dňa 30. júna 2021, č. k. 10Er/707/2009-546 v spojení s uznesením odvolacieho súdu
zo dňa 30. novembra 2021, č. k. 5CoE/88/2021-633.
3.1. Povinnývdovolanínamietal,tvrdiacnuliturozsudkuMedzinárodnéhoobchodnéhorozhodcovského

súdu v Bratislave zo dňa 27. augusta 2009, sp. zn. 12/2009, ako entity bez právnej subjektivity, opätovne
citujúc z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžr/52/2016 a 3Cdo/164/1996, že počas konania
opakovane navrhoval exekúciu zastaviť pre neexistenciu dôvodu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. a/ a
l/ Exekučného poriadku, prípadne vyhlásiť exekúciu za neprípustnú a túto zastaviť z dôvodu podľa
ust. § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, avšak súdy oboch inštancií sa predmetnou právnou

otázkou posúdenia vykonateľnosti exekučného titulu nezaoberali a vo veci tak bola prehliadnutá i
doterajšia súdna prax a právne názory dovolacieho súdu (o.i. i v rozhodnutí sp. zn. 4Cdo/11/2011).
Dovolateľ zároveň tvrdí, že nesprávnym procesným postupom zo strany okresného súdu došlo k
porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, nakoľko súd prvej inštancie doručil povinnému vyjadrenie
právnej zástupkyne oprávneného až spolu s uznesením okresného súdu zo dňa 30. júna 2021, č. k.
10Er/707/2009-546, teda v čase, kedy sa povinný k uvedenému podaniu nemohol vyjadriť.

4. Oprávnený vo svojom vyjadrení k podanému dovolaniu uviedol, že nie je žiadny z dovolacích dôvodov,
ktorépovinnýuvádza,rozhodnutiasúdovobochinštanciípovažujezavecnesprávneanavrholdovolanie
povinného ako neprípustné odmietnuť a priznať oprávnenému voči povinnému nárok na náhradu trov
dovolacieho konania vo výške 100 %.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podal včas
účastník exekučného konania (povinný), v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), v
zastúpení advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), po preskúmaní veci bez nariadenia dovolacieho pojednávania
(§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie povinného je potrebné odmietnuť, pretože smeruje proti

rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné (§ 447 písm. c/ CSP).

6. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

7. Podľa § 202 ods. 4 zákona č. 233/1995 Z. z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom od 1. apríla 2017 (ďalej len „Exekučný
poriadok“) dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti uzneseniu vydanému v exekučnom
konaní nie je prípustné.

8. Novela Exekučného poriadku vykonaná zákonom č. 2/2017 Z. z., modifikovala spôsobilý predmet

dovolania ako jednej z objektívnych podmienok jeho prípustnosti tak, že vylúčila prípustnosť dovolania
voči uzneseniam vydaným v exekučnom konaní. V prechodných ustanoveniach § 243h ods. 1 síce
stanovila, že ak § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom
2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017, avšak vo vzťahu k opravným
konaniam, teda ani k dovolaciemu konaniu, uvedená novela Exekučného poriadku neurčila žiadne

pravidlo. Je preto potrebné vychádzať z princípu jej okamžitej aplikability. K uvedenému záveru
dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v rozhodnutiach, sp. zn. 3ECdo/16/2017, 3ECdo/26/2017,
3ECdo/27/2017, 4ECdo/23/2017, 5ECdo/10/2017, 7ECdo/3/2017, 8ECdo/17/2017, 5ECdo/2/2018,
ktorý záver vyhodnotil ako ústavne konformný aj Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný
súd“) v uzneseniach, sp. zn. II. ÚS 185/2018, III. ÚS 276/2018, I. ÚS 281/2018 a náleze I. ÚS 259/2018.

9. V preskúmavanej veci je z obsahu spisu zrejmé, že dovolacie konanie bolo začaté doručením
dovolania exekučnému súdu dňa 18. mája 2022, teda za účinnosti novej právnej úpravy zavedenej
novelou Exekučného poriadku vykonanou zákonom č. 2/2017 Z. z. Ak by sa prípustnosť dovolania
posudzovala výlučne len podľa nej a podľa okamihu začatia dovolacieho konania, bolo by dovolanie bez

ďalšieho neprípustné. Avšak vzhľadom na povinnosť ústavne konformného výkladu, a teda vzhľadom
na rešpektovanie ústavných princípov dôvery v platné právo a legitímneho očakávania, ako aj dôvery
v správnosť aktov orgánov verejnej moci, vrátane v nich obsiahnutého poučenia o možnosti opravných
prostriedkov, dovolací súd - pri riešení tejto otázky - považoval za správne, aby sa prípustnosť dovolania
posudzovala podľa právnej úpravy platnej v čase vydania dovolaním napadnutého rozhodnutia (k

uvedenému viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6ECdo/15/2017 z 27.
septembra 2017, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky č. 2/2018 pod č. R 24/2018).10. Z obsahu spisu vyplýva, že rozhodnutie odvolacieho súdu bolo v rámci exekučného konania vydané
užzaúčinnostinovejprávnejúpravy,atodňa30.novembra2021.Spoukazomnauvedenébolopretona
predmetné dovolacie konanie potrebné aplikovať právnu úpravu Exekučného poriadku v znení účinnom

od 1. apríla 2017, ktorá prípustnosť dovolania proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní vylúčila.
Dovolanie povinného proti uzneseniu, ktorým odvolací súd potvrdil uznesenie exekučného súdu, je bez
ďalšieho procesne neprípustné.

11. Dovolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi dovolania, so zreteľom na vyššie uvedené, dovolanie

povinného podľa § 447 písm. c/ CSP ako neprípustné odmietol bez toho, aby sa zaoberal dôvodnosťou
podaného dovolania.

12. O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa ust. § 453 ods. 1 C. s. p., v spojení
s ust. § 255 ods. 1 C. s. p. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd
neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá C.s.p.). O výške náhrady trov konania oprávneného rozhodne

súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

13. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.
9 zákona č. 757/2004 Z. z., o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.