Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. august 2022

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 6Asan/7/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2019200373
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2022:2019200373.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána

Trenčana a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., v
právnej veci sťažovateľa (v konaní žalobcu): Vígh - Kovovýroba, s.r.o., so sídlom Nová ul. č. 194,
Horný Bar, IČO: 36 250 287, zastúpeného: JUDr. Miroslav Pekár, advokát, Krížna 44, Bratislava, proti
žalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, Košice, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti
rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn. 20S/208/2019-75, ECLI:SK:KSTT:2020:2019200373.3, v
konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PO/BEZ/2019/3576,O-319/2019 zo dňa
16.10.2019, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 20S/208/2019-75, ECLI:SK:KSTT:2020:2019200373.3 sa
mení tak, že rozhodnutie žalovaného č. PO/BEZ/2019/3576,O-319/2019 zo dňa 16.10.2019 sa zrušuje
a vec sa vracia žalovanému na ďalšie konanie.
II. Žalobcovi sa voči žalovanému priznáva právo na úplnú náhradu trov kasačného konania i konania
pred správnym súdom.

o d ô v o d n e n i e :

I. Administratívne konanie
1. Na základe odvolania sťažovateľa žalovaný rozhodnutím č. PO/BEZ/2019/3576, O-319/2019 zo dňa
16.10.2019 (ďalej „preskúmavané rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie žalovaného“) podľa § 59 ods. 2

zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej „Správny poriadok“)
zmenil výrok rozhodnutia Inšpektorátu práce Trnava č. k. R 59/2/2019C/SE zo dňa 22.07.2019 (ďalej
„prvostupňové rozhodnutie“) tak, že podľa § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii
práce a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z. z. o nelegálnej práci a o nelegálnom zamestnávaní a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o inšpekcii práce“)
uložil sťažovateľovi pokutu vo výške 33.000,- € za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov
uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ bod 3 zákona o inšpekcii práce, na tom skutkovom základe, že

sťažovateľ „ku dňu 06.06.2018 pravidelne, zrozumiteľne a preukázateľne neoboznámil poškodeného
zamestnanca I. V. (pracovná zmluva zo dňa 27.07.2015, kovovýrobný robotník) a zamestnanca G. I.
(pracovná zmluva zo dňa 20.07.2015, kovovýrobný robotník, maliar) s bezpečným pracovným postupom
a to písomne určeným pracovným postupom „Pracovný postup pri manipulácii s materiálom dovezeného
od objednávateľa za účelom nanášania farieb“, s ktorým je zamestnancov povinný oboznámiť a
uvedené porušenie je v príčinnej súvislosti so vznikom závažného pracovného úrazu s ťažkou ujmou
na zdraví, ktorý zamestnanec I. V. utrpel dňa 06.06.2018 o 21.06 hod. na pracovisku žalobcu,

výrobná hala - lakovňa v Hornom Bare, čím porušil § 7 ods. 1 písm. a/ zákona č. 124/2006 Z. z. o
bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej „zákon o BOZP“), podľa ktorého je zamestnávateľ povinný pravidelne, zrozumiteľne
a preukázateľne oboznamovať každého zamestnanca s právnymi predpismi a ostatnými predpismi nazaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, so zásadami bezpečnej práce a zásadami ochrany
zdravia pri práci, zásadami bezpečného správania na pracovisku a s bezpečnými pracovnými postupmi
a overovať ich znalosť“. Zmena výroku prvostupňového rozhodnutia sa týkala len citácie porušeného

ustanovenia zákona o BOZP.
2. Podkladom pre uloženie sankcie sťažovateľovi v konaní podľa zákona o inšpekcii práce boli výsledky
vyšetrovania príčin vzniku závažného pracovného úrazu s ťažkou ujmou na zdraví (ďalej „pracovný
úraz“), ku ktorému došlo dňa 06.06.2018 tak, že „poškodený I. V. pracoval na poobedňajšej smene
v lakovni spolu s G. I. pri vykladaní materiálu a jeho príprave k lakovaniu, keď si o 20.00 hod.

priviezol pán I. pomocou ručného paletového vozíka oporný stojan s naloženým materiálom - kovovými
zábradliami, ktoré mali nalakovať, z vonkajšieho priestoru do haly lakovne; zábradlia boli na opornom
stojane uložené z obidvoch strán a boli na ňom pripevnené gurtňou (popruhom); pán I. gurtňu odviazal
a spolu s poškodeným zábradlia zo stojana po jednom kuse ručne odoberali; zábradlia vešali na
háky vodiacich koľajníc, po ktorých je materiál vedený dovnútra lakovacej linky; po odobratí všetkých
zábradlí z jednej strany stojana bolo potrebné stojan otočiť; pán I. pomocou ručného paletového

vozíka stojan zo zábradliami nadvihol na vidliciach vozíka a otáčal ho, pričom poškodený zábradlia
pridŕžal rukami; zábradlia počas otáčania stojanu neboli nijakým spôsobom o stojan upevnené; asi
o 21.06 hod. po otočení stojana pán I. spustil vidlice paletového vozíka, pričom prišlo k náhlemu
prevráteniu zábradlí na postihnutého, ktorý ich neudržal a zábradlia ho privalili; následne pán I. pomocou
žeriavu zábradlia nadvihol a pomohol poškodenému sa spod nich vytiahnuť; potom zavolal konateľovi

spoločnosti Norbertovi Víghovi a oznámil mu čo sa stalo“.
3. Žalovaný na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že sťažovateľ nesplnil
svoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu mu z § 7 ods. 1 písm. a/ zákona o BOZP, keď neoboznámil
poškodeného I. V. a ďalšieho zamestnanca G. I. s dokumentom „Pracovný postup pri manipulácii s
materiálom dovezeného od objednávateľa za účelom nanášania farieb“ (ďalej aj „dokument“), pričom

toto porušenie bolo podľa záverov žalovaného v príčinnej súvislosti so vznikom závažného pracovného
úrazu. Žalovaný ďalej uviedol, že sťažovateľ v rámci šetrenia udalosti predložil inšpektorom práce
uvedený písomný dokument, s ktorým mali byť podľa jeho tvrdení dňa 09.03.2017 a 10.03.2017
oboznámenízamestnancisťažovateľa,atokonkrétnepoškodenýI.V.,G.I.,D.A.aP.A.,kdepriichmene
v prezenčnej listine figurovali aj podpisy, pričom toto oboznámenie mali v uvedených dňoch vykonať

autorizovaná bezpečnostná technička D.. A. E. a majster T. X.. Predmetný dokument však na základe
vykonaného šetrenia nebol považovaný za rozhodujúci pre posúdenie veci, nakoľko všetci menovaní
zamestnanci oboznámenie s ním v uvedenom čase popreli, pričom uviedli, že k oboznámeniu sa s týmto
dokumentom prišlo až v roku 2018, po vzniku pracovného úrazu.
4. K odvolacím námietkam sťažovateľa žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí uviedol, že nakoľko

v rámci doplneného dokazovania bol zabezpečený dostatok relevantných dôkazov smerujúcich k
presnému a úplnému zisteniu skutočného stavu veci, neviedol by sťažovateľom navrhovaný výsluch
bezpečnostnej techničky D.. A. E. k účinnejšiemu objasneniu skutkového stavu a z tohto dôvodu nebolo
nevyhnutne potrebné v rámci správneho konania nariaďovať ani ústne pojednávanie, keďže skutkový
stav bol zistený presne a náležite. V tejto súvislosti žalovaný citoval z ustanovenia § 21 ods. 1 veta prvá

Správneho poriadku, v zmysle ktorého má správny orgán zákonnú možnosť, nie však povinnosť nariadiť
ústne pojednávanie v každom začatom správnom konaní. Poukázal tiež na rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 7Sžo/223/2015 zo dňa 23.02.2017 a 10Sžo/387/2015 zo
dňa 27.02.2017, v zmysle ktorých neuskutočnenie ústneho pojednávania pred správnym orgánom
nespôsobuje ujmu požiadavkám podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd, najmä s ohľadom na to, že rozhodnutia správnych orgánov je možné preskúmať súdom.

II. Konanie pred správnym súdom

5. Proti rozhodnutiu žalovaného podal sťažovateľ v zákonnej lehote správnu žalobu na Krajský súd v

Banskej Bystrici (ďalej „krajský súd“ alebo „správny súd“) s návrhom na zrušenie preskúmavaného ako
aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenie veci na ďalšie konanie.
6. Sťažovateľ v žalobe namietal nedostatočné zdôvodnenie nevykonania ním navrhnutých dôkazov
a v tejto súvislosti aj chýbajúce náležitosti odôvodnenia rozhodnutia žalovaného podľa § 47 ods.
3 Správneho poriadku. Poukázal na to, že navrhovaná svedkyňa D.. A. E. bola autorizovanou

bezpečnostnou techničkou, ktorá mala u sťažovateľa na starosti celú agendu BOZP, pričom bola
zodpovedná i za pravidelné vzdelávanie zamestnancov v tomto smere. Menovaná mala podľa
sťažovateľa pripraviť osnovu školenia uskutočneného v dňoch 09.03.2017 a 10.03.2017, na ktorom boli
zamestnanci oboznámení aj s Vnútornou smernicou: Bezpečné pracovné postupy, ktorú pre spoločnosťvypracovala v januári 2015 (ďalej „vnútorná smernica“). V tejto súvislosti sťažovateľ upozorňoval na to,
že dokument „Pracovný postup pri manipulácii s materiálom dovezeného od objednávateľa za účelom
nanášania farieb“ a vnútorná smernica, s ktorou boli pracovníci sťažovateľa oboznámení na školení

v dňoch 09.03.2017 a 10.03.2017, sú pokiaľ ide o určenie bezpečných pracovných postupov lakovni
totožné. To podľa sťažovateľa značí, že pán I. aj poškodený V. boli na uvedenom školení oboznámení
s bodmi vnútornej smernice, v ktorých sa uvádza, že „kovové materiály uložené na opornom regáli
zostanú zabezpečené proti pádu so sponiermi“ (bod 3), ďalej „pri ručnom odoberaní uvoľnia sponiere,
ktorými sú zabezpečené materiály, uvoľnia 1 ks uloženého materiálu a ďalšie kusy, ktoré ostanú na

regáli, znovu pripevnia, aby nedošlo k pádu uvoľneného materiálu“ (bod 7 tretia veta), pričom tento
postup preukázateľne nedodržali, čo malo za následok vznik pracovného úrazu.
7. Sťažovateľ tvrdil, že ak dotknutí zamestnanci uvádzajú, že dokument „Pracovný postup pri manipulácii
s materiálom dovezeného od objednávateľa za účelom nanášania farieb“ videli po prvýkrát až po
pracovnom úraze v roku 2018, je nevyhnutné tento rozpor riadne preskúmať a nestačí skonštatovať, že
daný dokument podpísali až v roku 2018. Sťažovateľ mal za to, že práve D.. E., ktorá pripravila osnovu

školenia a aj ho viedla, by sa mala relevantne vyjadriť, čo presne bolo obsahom daného školenia a či
zamestnanci podpísaní na pripojenej prezenčnej listine dňa 09.03.2017 a 10.03.2017 boli oboznámení
s bezpečnými pracovnými postupmi v lakovni; rovnako by sa vedela podľa sťažovateľa vyjadriť, z akého
dôvodu pripravila a dala zamestnancom po pracovnom úraze podpísať uvedený dokument, keď je tento
totožný s vnútornou smernicou, s ktorou mali byť oboznámení počas školenia v marci 2017.

8. Pokiaľ ide o otázku nenariadenia pojednávania v správnom konaní, sťažovateľ nespochybnil, že v
zmysle § 21 Správneho poriadku nie je jeho nariadenie povinnosťou, ale možnosťou správneho orgánu,
avšak uviedol, že práve na ústnom pojednávaní za účasti svedkyne D.. E. by mohli byť odstránené
rozporné skutočnosti, ako napríklad tvrdenie zamestnancov, že na školení v dňoch 09.03.2017 a
10.03.2017 neboli oboznámení s bezpečným pracovným postupom pre prácu v lakovni.

9. Žalovaný navrhol správnu žalobu zamietnuť, pričom zrekapituloval svoju argumentáciu uvedenú
v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia. Rovnako žalobca v stanovisku k vyjadreniu žalovaného
zotrval na dôvodoch žaloby.
10. Krajský súd vyhlásil dňa 09.09.2020 rozsudok, ktorým žalobu zamietol a žalovanému nepriznal právo
na náhradu trov konania.

11. V odôvodnení rozsudku krajský súd konštatoval, že žalovaný dospel k správnym skutkovým
zisteniam, vec správne právne posúdil a v súlade so zákonom uložil sťažovateľovi pokutu za porušenie
povinností uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ bod 3 zákona o inšpekcii práce v spojení s § 7 ods.
1 písm. a/ zákona o BOZP. Podľa súdu bolo zistené, že k vzniku závažného pracovného úrazu s
ťažkou ujmou na zdraví došlo v dôsledku neoboznámenia zamestnancov (I. V. a G. I.) s bezpečným

pracovným postupom, čo mal za potvrdené vyššie uvedenými svedkami, podľa ktorých k oboznámeniu
došlo až v roku 2018 po pracovnom úraze poškodeného. Za tohto stavu nebolo podľa správneho
súdu potrebné realizovať výsluch autorizovanej bezpečnostnej techničky D.. A. E., pretože s poukazom
na vyjadrenia zamestnancov v správnom konaní by vykonaním tohto dôkazu nedošlo k bližšiemu
objasneniu veci. K namietanému nenariadeniu pojednávania v rámci správneho konania krajský súd

uviedol, že zákon výslovne nestanovuje inšpektorátu práce povinnosť vo veciach administratívneho
trestania ústne pojednávanie nariadiť a preto nemohlo dôjsť v konaní k takej procesnej vade, ktorá by
mala vplyv na zákonnosť rozhodnutia žalovaného.

III. Kasačná sťažnosť, vyjadrenie žalovaného

12. Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ včas kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods.
1 písm. g/ SSP pre nesprávne právne posúdenie veci a navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť krajskému
súdu na ďalšie konanie, prípadne zrušiť rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov a vec vrátiť do
správneho konania.

13. V sťažnostných bodoch sťažovateľ vytýkal krajskému súdu, že sa relevantným spôsobom
nevysporiadal so žalobnými bodmi, ale fakticky sa len v plnom rozsahu pridržal záverov
preskúmavaného rozhodnutia ohľadom zamietnutia návrhu sťažovateľa na vykonanie dokazovania.
Sťažovateľ trval na tom, že odôvodnenie nevykonania navrhnutých dôkazov je nedostatočné a nespĺňa
náležitosti rozhodnutia podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku.

14. K nevykonaniu výsluchu autorizovanej bezpečnostnej techničky D.. A. E. sťažovateľ poukázal
na to, že už v odvolacom správnom konaní aj v žalobných bodoch zdôrazňoval, že zdôvodnenie
nevykonania tohto dôkazu neobsahuje žiadne konkrétne skutočnosti, pre ktoré prvostupňový správny
orgán nepristúpil k jeho vykonaniu. Záver krajského súdu, podľa ktorého s ohľadom na výpovedezamestnancov sťažovateľa nebolo potrebné realizovať výsluch menovanej, nedáva podľa sťažovateľa
odpoveď na ním namietané nezrovnalosti, ktoré popísal v správnej žalobe a zrekapituloval v kasačnej
sťažnosti. Trval na tom, že D.. A. E., ktorá viedla školenie konané u sťažovateľa v dňoch 09.03.2017

a 10.03.2017 a pripravila jeho osnovu, je podľa jeho názoru osobou, ktorá by sa mala relevantne
vyjadriť,čobolopresneobsahomškolenia,čibolizamestnancipodpísanínapripojenejprezenčnejlistine
oboznámení s bezpečným pracovným postupom v lakovni, a rovnako tak z akého dôvodu pripravovala a
dalazamestnancomnáslednepopracovnomúrazepodpísaťdokument„Pracovnýpostupprimanipulácii
s materiálom dovezeného od objednávateľa za účelom nanášania farieb“, nakoľko tento je totožný s

postupom, s ktorým mali byť zamestnanci oboznámení počas školenia konaného v marci 2017 a teda
nebolo potrebné ho dávať dodatočne podpisovať.
15. Pokiaľ ide o nenariadenie ústneho pojednávania v správnom konaní, sťažovateľ akceptoval, že
ide len o možnosť a nie povinnosť správneho orgánu, avšak ak je v konaní prítomný taký zásadný
rozpor v dôkazoch, považoval sťažovateľ za najvhodnejšie miesto na odstránenie týchto rozporov práve
nariadené ústne pojednávanie.

16. Žalovaný navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť, pričom zrekapituloval svoju argumentáciu z
predchádzajúcich štádií prejednávania veci.

IV. Právne závery kasačného súdu

17. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, na ktorý prešiel výkon súdnictva aj vo veciach kasačných
sťažností,vktorýchboldo31.07.2021príslušnýNajvyššísúdSlovenskejrepubliky(§101eods.2zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v
spojení s § 11 písm. h/ SSP), ako súd kasačný (ďalej len „kasačný súd“) preskúmal rozsudok správneho
súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c/, ods. 2 SSP), pričom po

zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443
ods. 1 SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP),
vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne
dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná a preto po predpísanom oznámení termínu vyhlásenia
rozsudku vyhlásil tento rozsudok, ktorým podľa § 462 ods. 2 SSP zmenil rozsudok krajského súdu, zrušil

preskúmavané rozhodnutie a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
18. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namieta nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom v
súvislosti vyhodnotením zákonnosti nevykonania výsluchu autorizovanej bezpečnostnej techničky D..
A. E. na ústnom pojednávaní pred správnym orgánom. V kasačnej sťažnosti opakuje dôvody, pre
ktoré navrhoval vykonať tento výsluch už v správnom konaní, pričom argumentuje tým, že uvedený

dôkaz by mohol prispieť k preukázaniu, že už v marci 2017 absolvoval poškodený I. V. aj ďalší
dotknutí zamestnanci sťažovateľa školenie, na ktorom mali byť oboznámení s vnútornou smernicou
upravujúcou bezpečné pracovné postupy na dotknutom pracovisku, pričom táto vnútorná smernica sa
podľa sťažovateľa zhoduje v určení bezpečných pracovných postupov s dokumentom „Pracovný postup
pri manipulácii s materiálom dovezeného od objednávateľa za účelom nanášania farieb“.

19. V odôvodnení rozsudku správny súd konštatuje, že k vzniku pracovného úrazu dňa 06.06.2018
došlo v dôsledku neoboznámenia zamestnancov s bezpečným pracovným postupom, pričom za tento
bezpečný pracovný postup považoval v zhode so žalovaným postup určený v predmetnom dokumente.
Súd tiež poukázal na vyjadrenia zamestnancov, podľa ktorých s dokumentom „Pracovný postup pri
manipuláciismateriálomdovezenéhoodobjednávateľazaúčelomnanášaniafarieb“nebolioboznámení

v marci 2017, ako to tvrdil žalobca, ale až po úraze poškodeného I. V. v roku 2018. Na základe
toho krajský súd uzavrel, že „za tohto stavu nebolo potrebné realizovať výsluch autorizovaného
bezpečnostného technika D.. A. E., ktorá mala u žalobcu externe na starosti bezpečnosť a ochranu
zdravia pri práci, pretože by k bližšiemu objasneniu veci nedošlo a to s poukazom na výpovede v
správnom konaní vypočutých zamestnancov žalobcu“.

20. Kasačný súd považuje sťažnostné námietky v naznačenom smere za opodstatnené a jeho toho
názoru, že výsluch D.. A. E. na nariadenom ústnom pojednávaní by vzhľadom na tvrdenia sťažovateľa
o zaškolení zamestnancov o bezpečnosti o ochrane zdravia pri práci v lakovni už pred pracovným
úrazom bezpochyby prispel k riadnemu zisteniu skutkového stavu veci. Zároveň by sa uskutočnením
ústneho pojednávania v správnom konaní vytvoril obvinenému sťažovateľovi priestor dať vypočuť

svedkov vo svoj prospech, ako aj vyjadriť sa priamo a bezprostredne ku skutočnostiam, ktoré majú v
zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva k článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd povahu trestného obvinenia (tzv. Engelove kritériá podľa rozhodnutia ESĽP zo dňa
08.06.1976 vo veci Engel a ďalší proti Holandsku, č. sť. 5100/71).21. Pokiaľ sťažovateľ tvrdí, že ten istý bezpečný pracovný postup, ktorý určoval dokument „Pracovný
postup pri manipulácii s materiálom dovezeného od objednávateľa za účelom nanášania farieb“, bol
upravený aj v skoršej vnútornej smernici o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci z januára 2015, s

ktorým mali byť dotknutí zamestnanci oboznámení už v marci 2017 a to práve D.. A. E., potom ide
rozhodne o podstatnú skutočnosť a výsluch menovanej je dôležitým dôkazným prostriedkom, ktorý
môže mať vplyv na skutkové zistenia i právne závery vo veci deliktuálnej zodpovednosti sťažovateľa v
súvislosti so vznikom pracovného úrazu.
22. Podľa názoru kasačného súdu krajský súd nezohľadnil skutočnosť, že vyjadrenia zamestnancov

sťažovateľa o tom, že s dokumentom „Pracovný postup pri manipulácii s materiálom dovezeného od
objednávateľa za účelom nanášania farieb“ boli oboznámení až v roku 2018 po vzniku pracovného
úrazu, nijako nepreukazujú obsah školenia z marca 2017 a preto nevyvracajú tvrdenia sťažovateľa, že
s bezpečnými pracovnými postupmi pre prácu v lakovni upravenými vo vnútornej smernici z januára
2015 mohli byť oboznámení už pred pracovným úrazom. Z tohto dôvodu sa javí záver krajského
súdu o dôkaznej spoľahlivosti predmetných výpovedí zamestnancov nepodložený a v namietanom

kontexte nesprávny. Rozhodujúce totiž je, či a kedy boli dotknutí zamestnanci sťažovateľa oboznámení
s tým, ako narábať s kovovým materiálom pred, počas a po lakovaní tak, aby bol tento materiál
zabezpečený proti pádu. Nie je dôležité kedy boli zamestnanci oboznámení s konkrétnym dokumentom,
ak tento len prevzal určenie bezpečných pracovných postupov upravených v predchádzajúcej vnútornej
smernici o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, ak s touto predchádzajúcou smernicou skutočne boli

zamestnanci zrozumiteľne oboznámení.
23. Z uvedeného vyplýva, že okolnosti oboznámenia zamestnancov s bezpečnými pracovnými postupmi
pre prácu v lakovni, ktoré sú kľúčovou otázkou pre založenie objektívnej zodpovednosti sťažovateľa za
správny delikt podľa § 19 ods. 1 písm. a/ zákona o inšpekcii práce, boli sťažovateľom už od počiatku
administratívneho konania zásadne namietané a práve na preukázanie svojej verzie skutkových

okolností sťažovateľ navrhol vykonanie dôkazu výsluchom svedkyne D.. A. E., ktorá mala zabezpečovať
u sťažovateľa školenie zamestnancov k bezpečným pracovným postupom pred pracovným úrazom
I. V. i po ňom. Krajský súd preto postupoval nesprávne, keď vyhodnotil tento dôkazný návrh ako
neopodstatnený a pre celkové zistenie skutkového stavu za nepotrebný, pričom sa v celom rozsahu
stotožnil s názorom žalovaného.

24. Vzhľadom na to, že chyby v administratívnom procesnom postupe sa dopustil orgán verejnej správy
a tento nedostatok mal za následok nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia, postupoval kasačný
súd podľa § 462 ods. 2 SSP a rozsudok krajského súdu zmenil tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného a
vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom správny orgán po vykonaní predmetného dôkazu (a prípadne
ďalších dôkazov) znovu vyhodnotí skutkový stav veci a tento po právnej stránke posúdi, aj so zreteľom

na prípadné nové zistenia.
25. O trovách konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 k § 167 ods. 1 S.s.p. tak, že úspešnému
sťažovateľovi priznal úplnú náhradu trov kasačného konania, ako aj konania pred správnym súdom. O
výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 S.s.p.).

26. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.