Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 12. september 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/2/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1711211629
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1711211629.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členov senátu

JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: A.. E. R., V. L. Ž.F. XX, XXX XX J.,
zastúpeného advokátom JUDr. Jozef Pojdák, so sídlom Sv. Cyrila a Metoda 12, 900 29 Nová Dedinka,
proti žalovanej: H. E. H. (G. po J. Ž. H. E., F. B. G. XX.X.XXXX), X.. X.XX.XXXX, V. L. J. XXX/XXX, Y.,
zastúpenej: Advokátska kancelária MARCEL BIZNÁR, s. r. o., so sídlom Bajkalská 31, 821 05 Bratislava,
IČO: 36 868 221, o zaplatenie 8.580,50 eura s príslušenstvom a o vzájomnej žalobe žalovaného na
vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 23.363,62 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
dopĺňaciemu rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 13. júla 2020, č.k. 36C/48/2012 - 470 a odvolaní

žalovanej proti rozsudku Okresného súdu zo dňa 20.5.2019, č.k. 36C/48/2012 - 386, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 20.5.2019, č.k. 36C/48/2012 - 386, p
o t v r d z u j e .

Dopĺňací rozsudok zo dňa 13. júla 2020, č.k. 36C/48/2012 - 470, mení tak, že žalovaná je povinná
zaplatiť žalobcovi peňažnú sumu vo výške 3.069,12 eura, spolu s úrokmi z omeškania vo výške 14,25
% ročne zo sumy 2.947,12 eura 1.1.2008 do zaplatenia a úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo

sumy 122 eur od 3.9.2010 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku
žalobu zamieta.

Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zo dňa 20.5.2019, č.k. 36C/48/2012 - 386 zo dňa
20.05.2019, v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 13. júla 2020, č. k. 36C/48/2012 - 470 rozhodol tak,
že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 622,39 eura s úrokom z omeškania vo
výške 14,25 % ročne zo sumy 144,39 eura odo dňa 01.01.2008 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo

výške 9 % ročne zo sumy 478 eur odo dňa 03.09.2010 do zaplatenia, vo zvyšnej časti žalobu zamietol
a zamietol aj vzájomnú žalobu žalovaného na zaplatenie 23 363,62 eura s príslušenstvom. O trovách
konania rozhodol tak, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Poukázal na to, že v poradí prvým rozsudkom zo dňa 27.11.2013, č.k. 36C/48/2012 - 143, žalobu
zamietol, keď po posúdení vzťahu zo Zmluvy o dielo č. 5/2006 podľa Obchodného zákonníka dospel k
záveru, že nebolo preukázané riadne odovzdanie diela žalobcom žalovanému, ani splnenie povinnosti

žalobcu ako zhotoviteľa odovzdať všetky listiny a doklady. Na základe odvolania žalobcu však Krajský
súd v Bratislave uznesením č.k. 6Co/89/2014 -18 zo dňa 25.04.2014 tento rozsudok zrušil a vec vrátil na
ďalšie konanie. Dôvodom zrušenia bolo, že z odôvodnenia rozsudku sa nedá zistiť, aké vady boli zistené
a boli odstraňované a či ich žalovaný aj odstránil. V predmetnej zmluve o dielo si účastníci konanianedojednali, že podmienkou riadneho vykonania diela je odovzdanie všetkých listín a dokladov, preto
nie je správny záver súdu prvého stupňa, že žalobcovi aj z tohto dôvodu nevzniklo právo na zaplatenie
ceny diela. Pokiaľ ide o práce naviac (faktúra číslo 34/2010), ak teda došlo medzi účastníkmi k uzavretiu

ústnej zmluvy, ktorou bolo dohodnuté vykonanie prác naviac, nemožno nárok žalobcu zamietnuť len s
odôvodnením, že nebolo preukázané uzavretie zmluvy s dostatočne určitým obsahom, ak práce naviac
žalobca skutočne vykonal. Uložil prvoinštančnému súdu zisťovať skutočný rozsah vykonaných prác
naviac žalobcom a pri prípadnej absencii riadne uzavretej dohody o ich vykonaní a cene, postupovať
s poukazom na ustanovenie § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka; vykonať dokazovanie na zistenie,

či žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie ceny diela, zistiť, či žalobca vykonal dielo v dohodnutom
rozsahu,ktorépôvodnedohodnutéprácevykonanéneboli.Akzvykonanéhodokazovaniavyplyniezáver
o opodstatnenosti žalovaných súm, bude súd musieť zaoberať sa aj vzájomným návrhom žalovaného
na zaplatenie sumy 30.908,40 eur predstavujúca bezdôvodné obohatenie spočívajúce v rozdiele medzi
cenou skutočne vykonaných prác a cenou prác vyfakturovaných žalobcom. Súčasne sa súd musí
zaoberať tým, či strany uzavreli ústnu dohodu o vykonaní prác naviac, v akom rozsahu boli dojednané a

v akej cene, posúdiť platnosť takejto dohody, pričom platí, že ak k dohode nedošlo resp. došlo neplatne
a žalobca práce reálne vykonal, došlo k poskytnutiu plnenia bez právneho dôvodu, ktorého výšku súd
určí na základe výsledkov znaleckého dokazovania.

3. Po opätovnom prejednaní sporu mal vykonaným dokazovaním preukázané, že dňa 16.05.2006 bola

medzi stranami, žalobcom ako zhotoviteľom a (pôvodným) žalovaným ako objednávateľom, uzavretá
zmluva o dielo, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu vykonať práce v rozsahu podľa projektovej
dokumentácie vypracovanej projekčnou organizáciou A.. C.. H. L. a záväzok žalovaného zaplatiť za to
odplatu (ďalej tiež "ZoD 5/2006"). Podľa priloženého krycieho listu rozpočtu v Sk zo dňa 06.05.2006 s
prílohami vrátane Rekapitulácie a Popisu ocenených prác a dodávok a ich nákladov boli hrubá stavba

HSV + PSV ocenené podľa Cenekonu na 3.759.624,- Sk. Z výpisu z LV č. XXX mal preukázané,
že žalovaný bol ku dňu 16.07.2011 vlastníkom stavby domu súp. č. XXX postavenom na pozemku
parc. č. XXXX/X, S. J., S. Y., F.. Ú.. Y. V., pričom titulom nadobudnutia je žiadosť - zápis rodinného
domu z 04.02.2009. Z kolaudačného rozhodnutia č. R. mal preukázané vydanie rozhodnutia dňa
16.12.2008, ktorým sa povolilo užívanie stavby Rodinného domu s dvojgarážou a prípojky na inžinierske

siete, žumpa v obci Y., F.. Ú.. Y. V. na J. Č.. XXXX/X, pričom pri miestnom zisťovaní boli na stavbe
zistené nedorobky, nebrániace užívaniu stavby. Listom zo dňa 31.10.2007 žalobca vyzval žalovaného o
zaplatenie sumy 10.439,49 eura (314.500,- Sk) ako nedoplatok za vykonané práce zo sumy 23.600,88
eura (711.000,- Sk). Z faktúry č. 20/2007 vyplýva, že ňou žalobca vyfakturoval žalovanému sumu
23.624,75 eura (711.719,10 Sk) za stavebné práce - objekty trubkové oplotenie, dažďová kanalizácia,

bazén, zámková dlažba, kúpeľne - podľa priloženého súpisu prác a dodávok so splatnosťou 04.09.2007.
Zo súpisu prác a dodávok k faktúre č. 20/2007 mal preukázané spísanie prác a tovaru žalobcom dňa
04.09.2007, a to prác na trubkovom oplotení, kúpeľne a WC, dažďovej kanalizácii, klampiarskych
prácach (balkón), bazéne, zámkovej dlažbe a obkladu. Z faktúry č. 28/2007 mal preukázané, že
išlo o sumu 3.090,52 eura (93.105,- Sk za dokončovacie práce na stavbe "Novostavbe rodinného

domu Y. - V." podľa priloženého súpisu prác a dodávok so splatnosťou 31.12.2007, ktorú faktúru
žalovaný prevzal dňa 01.04.2008. Zo súpisu prác a dodávok k faktúre č. 28/2007 a rukou písané
dva listy mal preukázané spísanie prác a tovaru žalobcom, a to zemné práce, betonáž, umiestnenie
trezoru a oplotenia. Z faktúry č. 34/2010 mal preukázané, že ňou žalobca vyfakturoval žalovanému
zaplatenie sumy 1.034,73 eura za práce naviac na stavbe rodinného domu vo Y. podľa priloženého

súpisu prác a dodávok, a to všetko so splatnosťou do 5 dní. Dňa 20.04.2011 je dohodnutá cena 600
eur, čo odsúhlasil žalovaný. Zo Súhrnného rozpočtu na vykonanie prác a dodávok mal preukázané
spísanie dňa 28.08.2010 prác a tovaru žalobcom, a to: trativod - drenáž z drenážnej hadice, napojenie
drenáže, dodávka a montáž lišty PBC, zemné práce a murárske práce. Z listu žalovaného žalobcovi
zo dňa 31.07.2008 mal preukázané, že žalovaným reklamoval vady, ktoré žiadal odstrániť bezodplatne.

Oznamuje tiež vyhotovenie znaleckého posudku č. 70/2009 znalcom F., podľa ktorého má dielo vady
nespôsobené žalovaným ako objednávateľom. Z dôvodu neodstránenia vád a ukončenia prác žalobcu
nie je možné uhradiť zvyšok ceny za dielo vo výške 7.545,77 eura (227.324,-Sk), pričom stavba nebola
riadne odovzdaná do dňa spísania listu. Dielo malo vady - zatekanie, nesprávna izolácia, chýbajúca
izolácia, neodborne realizované omietky. Žalobca žalovanému listom zo dňa 11.08.2008 oznámil, že

dlžná suma 7.545,77 eura (227.324, -Sk) je za faktúry č. 20/2007 a 28/2007, stavba je užívaná
takmer rok. Listom zo dňa 08.07.2011 zástupca žalobcu vyzval žalovaného na zaplatenie celkovo sumy
66.949,72 eura pozostávajúcej z istiny 8.580,50 eura, úrokov z omeškania, zmluvnej pokuty a nákladov
spojených s vymáhaním, keď neboli zaplatené faktúry č. 20/2007, 28/2007 a 34/2010. Zo znaleckéhoposudku č. 70/2000 vyhotoveného znalcom A.. O.F. F. ku dňu 12.07.2009 mal preukázanú existenciu
vád podľa ohliadky zo dňa 25.06.2009. Z Doplnku č. 1 znaleckého posudku č. 70/2009 vyhotoveného
znalcom A.. O. F. ku dňu 07.03.2011 mal preukázané nevybudovanie vsakovacích jám, pričom zaústenie

dažďového zvodu D2 je napojené do žumpy, napriek projektovému riešeniu spočívajúcemu v zvedení
dažďových zvodov D1, D5 a D6 do vsakovacej jamy VJ1 a v zvedení dažďových zvodov D2, D3 a D4 do
vsakovacej jamy VJ2. Závada je závadou dodávateľa. Zo znaleckého posudku č. 7/2012 vyhotoveného
znalcom A.. Y. H. ku dňu 30.01.2012 bez vykonania ohliadky mal preukázané, že porovnaním súpisu
vykonaných prác vo faktúrach žalobcu a projektovej dokumentácie zistil súčet vystavených faktúr č.

23/2006, 22/2006, 25/2006, 21/2006, 35/2006, 31/2006, 2/2007, 5/2007, 9/2007, 10/2007, 11/2007,
16/2007, 20/2007, 28/2007 vyšší oproti skutočne vykonaným prácam na rodinnom dome v období rokov
2006 až 2007 o sumu 30.908,40 eura. Z uvedeného vo faktúre č. 20/2007 na sumu 23.624,75 eura
(711.719,10 Sk) znalec našiel rozdiely vo viacerých položkách, sekanie otvorov 358,49 eura (10.800,-
Sk), pokládka dlažby 862,05 eura (25.970,- Sk), bazén podkladový betón 400,82 eura (12.075,- Sk),
základová doska 399,65 eura (12.040,- Sk) a obklad 2137,52 eura (64.395,- Sk). Vo faktúre č. 28/2007

na sumu 3.090,52 eura (711.719,10 Sk) znalec nenašiel podstatné rozdiely. Zo znaleckého posudku č.
10/2018 vyhotoveného znalkyňou A.. H. H. ku dňu 16.10.2018 mal preukázané, že ku dňu 27.09.2018
bolo zistené podľa technického stavu ku dňu 28.08.2010, že všeobecná hodnota skutočne vykonaných
prác je 478 eur, pričom boli vykonané práce trativod - drenáž z drenážnej hadice, napojenie drenáže do
dažďovej kanalizácie DN 75, dodávka lámavej bridlice atyp s dopravou a presun hmôt ručný. Nebolo

zistené vykonanie montáže a dodávky lišty PVC s odkvap nosom, začistenie omietky, zásypu s hrubého
štrku 32 - 125 a zväčšenie vsakovacieho objemu a cementovej omietky hladkej. Na pojednávaní dňa
19.06.2013 svedok E. F. pri výsluchu uviedol, že žalovaný oslovil žalobcu za účelom realizácie výstavby
žalobca spracoval požiadavku žalovaného. Keďže nebol robený geologický prieskum, vznikli tam pri
zakladaní stavby problémy, nemohla sa realizovať pivnica z tvárnic, ale sa realizovala z vodostavebného

betónu. Následne bol zmenený aj projekt, investor chcel tiež oproti pôvodnému projektu zhotoviť aj
technickú miestnosť, tá sa zhotovila. Svedok viedol stavebný denník na stavbu. Ku dňu 30.10. ukončil
pracovný pomer pre žalobcu, avšak stavba vtedy ešte bola živá, mal sa tam dokončovať plot a vonkajšie
terénne úpravy. Na pojednávaní dňa 16.09.2013 A.. Z. Z. pri výsluchu ako svedok uviedol, že ho
žalovaný oslovil ako experta, aby v určitej fáze navrhol spôsob ako odstrániť škody a zistil prečo prišlo

ku škodám. Mal sedenie s p. R., ktorý vykonával práce pre žalovaného na dome vo Y., na tomto
stretnutí označil aké sú škody, ako ich treba odstrániť, žalobca aj uznal, že tieto treba odstrániť aj
ich odstránil. Problém tam bol, že boli zvlhnuté miestnosti, hrozilo, že opadá omietka, boli poškodené
parkety, bola zaplavená pivnica. Bolo to všetko v dôsledku nesprávne vykonaných prác na základoch
domu.Nedostatkyspočívajúvzlomestetickomvyhotovení,vnesprávnomprevedenížumpyanesprávne

vykonanej kanalizácii, keď nie je urobená podľa projektu. Dažďová voda je zvedená do žumpy, a nie
do vsakovacích jám ako bolo uvedené v projekte, v dôsledku toho je potrebné veľmi často vypúšťať
žumpu.Zmluvao dielovpísomnejformebolauzavretápodľaObchodnéhozákonníka,tátobolanahrubú
stavbu,ďalšieprácečobolivykonávanépodľasamostatnýchzmlúvvústnejformebolivykonávanépodľa
Občianskeho zákonníka. Žalovaný si prevzal faktúry, ich prevzatie potvrdil, s faktúrami súhlasil, a teda

uznal objednanie si prác. Žalobca vykonával všetky práce na základe výslovných pokynov žalovaného,
o čo žalovaný žiadal, to žalobca vykonal. Žalovaný po vzájomných rokovaniach potvrdených samotnými
svedkami, požadoval od žalobcu ďalšie práce navyše nad rámec zmluvy o dielo, žalobca a žalovaný
uzavrelizmluvuo dielopodľaObčianskehozákonníkaazatakétoprácenavyšeodsúhlasenéžalovaným
sa žalovaný zaviazal zaplatiť dohodnutú cenu. Boli odstránené nedostatky, na ktoré žalovaný poukázal,

čo potvrdzujú aj výpovede účastníkov konania a svedkov. Znalecký posudok predložený žalovaným, v
ktorom poukazuje na nadhodnotenie diela považuje žalobca za účelovo vypracovaný a za irelevantný,
nakoľko posudok je vypracovaný bez ohliadky stavby a bez akéhokoľvek zohľadnenia špecifickosti
stavby a podmienok, za ktorých sa stavba realizovala. Všetky vady diel vytýkané v znaleckom posudku
boli odstránené, čo potvrdil aj samotný žalovaný. Dve z troch predložených faktúr sú z r. 2007, pričom

reklamovanie diela bolo až za obdobie po tomto dátume. Nebolo sporné medzi stranami uzavretie
Zmluvy o dielo č. 5/2006, túto zmluvu súd posúdil ako zmluvu o dielo uzavretú podľa §§ 536 a nasl.
Obchodného zákonníka, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu vykonávať stavebné práce v rozsahu
podľa projektovej dokumentácie a špecifikované v priloženom výkaze výmer (§ 537 ods. 1 Obchodného
zákonníka) a záväzok žalovaného zaplatiť cenu vo výške 106.308,14 eura t.j. 3.202.639,- Sk (§ 546

Obchodného zákonníka). Cena bola dohodnutá podľa rozpočtu (§ 547 ods. 1 Obchodného zákonníka),
keď rozpočet žalobca oznámil žalovanému Krycím listom v Sk zo dňa 06.05.2006 pred uzavretím zmluvy
a cena bola dohodnutá ako pevná po celú dobu výstavby, teda na ňu nemajú vplyv žiadne vonkajšie
okolnosti. Žalobca mal potom nárok za vykonanie dohodnutého diela len na cenu vo výške 106.308,14eura, a to bez ohľadu na prípadnú nepredvídateľnosť nákladov pri zhotovovaní diela alebo aj na to,
že by došlo k zvýšeniu skutočne vynaložených nákladov nad náklady zahrnuté do rozpočtu, keď neboli
tvrdené, a ani preukázané dohody podľa § 547 ods. 2 a 3 Obchodného zákonníka. Žalovaný tvrdil

vystavenie faktúr č. 23/2006, č. 22/2006, č. 25/2006, č. 21/2006, č. 35/2006, č. 31/2006, č. 2/2007, č.
5/2007, č. 9/2007, č. 10/2007, č. 11/2007, č. 16/2007, č. 20/2007 a č. 28/2007 žalobcom v celkovej výške
217.744,03 eura, pričom tieto faktúry mali byť za samotné dielo. Z tejto sumy žalovaný nezaplatil časť
faktúry č. 20/2007 vo výške 4.454,26 eura a faktúru č. 28/2007 v sume 3.090,52 eura, teda žalovaný
zaplatil sumu 210.199,25 eura. Zaplatenie peňažnej sumy v celkovej vo výške 210.199,25 eura rovnako

nebolo preukázané, ide však o tvrdenia žalovaného žalobcom nepopreté, preto ich súd považoval
za nesporné (§ 151 ods. 1 C.s.p.). Poukázal na to, že podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka
je objednávateľ povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy
alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela. Zmluva o dielo č.
5/2006 obsahuje dohodou o zaplatení ceny za dielo v čl. III a IV. Zmluvné strany sa dohodli na platení
ceny za dielo po častiach, v mesačných platbách vždy podľa súpisu vykonaných prác, žalovaný mal

potom vždy platiť za vykonané práce, teda táto dohoda upravila vzťahy strán odchylne od ustanovení
§ 548 ods. 1 Obchodného zákonníka, upravujúce v prípade neexistencie dohody povinnosť zaplatiť
cenu za dielo tak, že nárok na cenu vzniká vykonaním diela, t.j. riadnym ukončením a odovzdaním
predmetu diela objednávateľovi (§ 554 ods. 1 Obchodného zákonníka). Vzhľadom na to, že cena bola
dohodnutá ako pevná, po zaplatení žalovaným ceny za dielo v dohodnutej výške, nemá žalobca nárok

na zaplatenie peňažnej sumy nad túto cenu za dielo, aj keby riadne priebežne fakturoval podľa dohody
výšky, cena za dielo by bola zaplatená pred vykonaním diela. Nie je zrejmé, z akého dôvodu bola cena za
dielo zaplatená, pričom práce neboli vykonané, a teda prečo žalobca žiadal od žalovaného zaplatenie
peňažnej sumy nad rozsah 106.308,14 eura. Nebola však tvrdená a ani preukázaná žiadna právna
skutočnosť odôvodňujúca nárok žalobcu na zaplatenie ceny za dielo podľa Zmluvy o dielo č. 5/2006

nad dohodnutý rozsah, súd potom žalobu v časti zaplatenia faktúr č. 20/2007 a 28/2007 v časti ceny
za dielo podľa Zmluvy o dielo č. 5/2006 zamietol, keď nebolo sporné zaplatenie ceny podľa Zmluvy
o dielo č. 5/2006 nad dohodnutý rozsah. V súvislosti s faktúrami č. 20/2007 a 28/2007 poukázal na
skutočnosť, že tieto obsahovali aj odplatu za práce, ktoré neboli uvedené v Krycom liste rozpočtu v Sk
zo dňa 06.05.2006 s prílohami, a to bazén, zámková dlažba, osádzanie a nákup kuchynského digestora

a trezor, z čoho je zrejmé, že faktúrami č. 20/2007 a 28/2007 žiadal žalobca zaplatiť nielen časť ceny
za dielo podľa Zmluvy o dielo č. 5/2006, ale aj inú odplatu. Žalobca v pôvodnom skutkovom vymedzení
tvrdil uzavretie Zmluvy o dielo č. 5/2006 a súčasne aj vykonanie prác nad tento rozsah, neskôr doplnil
tvrdenie o uzavretie ďalších zmlúv o dielo v ústnej forme v zmysle Občianskeho zákonníka. Súd preto
skúmal, či došlo k zmene existujúcej Zmluvy o dielo č. 5/2006, alebo či došlo k uzavretiu nových zmlúv. V

prejednávanejvecibolopreukázané,žesažalobcaažalovanýpostupnedohadovalinavykonaníďalších
prác žalobcom pre žalovaného, a to jednak na záhradnom domčeku a vzhľadom na to, že predmet
plnenia žalobca a žalovaný preukazovali Zmluvou o dielo č. 5/2006 v spojení s Krycím listom rozpočtu
v Sk zo dňa 06.05.2006 s prílohami, keď samotný projekt alebo jeho podstatná časť neboli predložené,
sú prácami nedohodnutými v Zmluve o dielo č. 5/2006 aj bazén, zámková dlažba, osádzanie a nákup

kuchynského digestora a trezor. Nebolo sporné vykonanie týchto prác, aj keď kvalita osadenia zámkovej
dlažby bola žalovaným namietaná. Dospel preto k záveru, že medzi žalobcom a žalovaným boli
uzavreté samostatné zmluvy o dielo na zhotovenie záhradného domčeka, bazénu, osadenie zámkovej
dlažby, osádzanie a nákup kuchynského digestora a trezoru. Tieto zmluvy o dielo posúdil ako zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, keďže nebola tvrdená, a ani preukázaná dohoda podľa § 262

Obchodného zákonníka a žalovaný neuzatváral tieto zmluvy ako podnikateľ. Žalobca so žalovaným sa
dohodli na zhotovení veci, a to bazéna a zámkovej dlažby, žalobca toto vykonal, žalovaný je potom
povinný zaplatiť žalobcovi odplatu. Nebolo tvrdené, a teda ani preukázané, že bola uzavretá dohoda
o odplate, žalobca má potom v súlade s § 634 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na primeranú
cenu. Faktúrou č. 20/2007 žalobca žiadal zaplatiť sumu 23.624,75 eura (711.719,10 Sk), žalovaný z

tejto sumy nezaplatil sumu 4.454,26 eura s tým, že poukázal na Znalecký posudok č. 7/2012 A.. Y.
H., ktorý zistil nadhodnotenie jednotlivých položiek žiadaných faktúrou, žalovaný potom o túto sumu
zistenú znalcom A.. H. znížil plnenie žalobcovi. Z uvedeného možno vyvodiť, že žalovaný zaplatil na
faktúru č. 20/2007 sumy, ktoré žiadal žalobca, avšak znížené o sumy uvedené v Znaleckom posudku č.
7/2012 vyhotovenom znalcom A.. Y. H. ku dňu 30.01.2012, žalovaný potom na bazén zaplatil peňažnú

sumu, ktorú zistil znalec. Súd potom zo Znaleckého posudku č. 7/2012 A.. Y. H. mal za preukázané,
že primeraná cena za zhotovenie bazéna je suma zistená znalcom vo výške suma 4.452,70 eura, teda
suma 4.853,52 eura (146.217,- Sk) znížená o sumu 400,82 eura (12.075,- Sk). Žalovaný však túto
sumu zaplatil, keďže nezaplatil len časť, ktorá podľa Znaleckého posudku č. 7/2012 A.. Y. H. nebolazhotovená. Súčasne mal zo Znaleckého posudku č. 7/2012 A.. Y. H. za preukázané, že primeraná cena
za zhotovenie zámkovej dlažby je suma zistená znalcom vo výške suma 7.489,28 eura, teda suma
8.351,33 eura (251.592,30 Sk) znížená o sumu 862,05 eura (25.970,-Sk). Žalovaný aj túto sumu zaplatil,

keďže nezaplatil len časť, ktorá podľa Znaleckého posudku č. 7/2012 A.. Y. H. nebola zhotovená. Pokiaľ
žalobca trval na zaplatení celej faktúry č. 20/2007, teda aj na sumách 400,82 eura a 862,05 eura,
žiadal zaplatenie týchto súm bez právneho dôvodu, a preto žalobu v tejto časti zamietol. Faktúrou č.
28/2007 žalobca žiadal zaplatiť aj za umiestnenie trezoru celkom vo výške 102,90 eura (3.100,- Sk)
a za osádzanie a nákup kuchynského digestora vo výške 41,49 eura (1.250,- Sk). Tieto práce neboli

dohodnuté v Zmluve o dielo č. 5/2006, pričom nebolo sporné ich riadne a včasne vykonanie žalobcom.
Došlo preto k uzavretiu zmluvy medzi žalobcom a žalovaným, predmetom ktorej bolo umiestnenie
trezoru a osádzanie a nákup kuchynského digestora. Súd túto zmluvu posúdil ako zmluvu o dielo podľa
Občianskeho zákonníka, teda že žalobca sa zaviazal pre žalovaného vykonať dielo, a to umiestniť
trezor a osadiť a nakúpiť kuchynský digestor a žalovaný sa za toto zaviazal zaplatiť mu odplatu (§ 631
Občianskeho zákonníka). Nebolo tvrdené, a teda ani preukázané, že bola uzavretá dohoda o odplate,

žalobca má potom v súlade s § 634 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na primeranú cenu. Primeranú
cenu mal preukázanú zo znaleckého posudku č. 7/2012 A.. Y. H., a to vo výške 102,90 eura za
umiestnenie trezoru a vo výške 41,49 eura za osádzanie a nákup kuchynského digestora a priznal potom
žalobcoviprávonazaplateniecenyzadielovovýške144,39eura(§ 634ods.1Občianskehozákonníka)
a vo zvyšku žalobu zamietol ako nedôvodnú, keď žalobca nepreukázal vykonanie prác. Žalobca sa tiež

domáhal zaplatenia peňažnej sumy vo výške 1.034,73 eura podľa faktúry č. 34/2010, pričom nebolo
sporné, že touto faktúrou žiadal zaplatenie odplaty za práce, ktoré neboli dohodnuté v Zmluve o dielo č.
5/2006. Žalovaný namietal, že práce podľa faktúry č. 34/2010 sú prácami, ktorými žalobca odstraňoval
svoje vadné plnenie, keď v dôsledku vadného plnenia žalobcu došlo k zatekaniu do domu a vlhnutiu
stien, žalobca tvrdil dohodu o prácach naviac spočívajúcich práve v zhotovení trativodu - drenáže z

drenážnej hadice, napojenie drenáže, dodávka a montáž lišty PBC, zemné práce a murárske práce. Zo
samotnej faktúry mal preukázané, že dňa 20.04.2011 žalovaný prejavil súhlas so zaplatením peňažnej
sumy 600 eur na túto faktúru. Tento žalovaného súhlas bol vykonaný po zaslaní listov žalobcovi vrátane
listu žalovaného zo dňa 02.01.2010, ktorými si uplatňoval vady diela. Žalovaný listami žalobcovi zo dňa
31.07.2008 a zástupcovi žalobcu zo dňa 02.01.2010 poukazujúc na Znalecký posudok č. 70/2009 A.. O.

F., ako aj výslovne namietal vady, vrátane zatekania do suterénnych priestorov, v predsieni a do garáže,
ďalej tiež nesprávnu izoláciu a chýbajúcu izoláciu. Tým, že žalovaný po uplatnení si týchto vád, a teda
potom, ako boli tieto zistené, vykonal súhlas so zaplatením faktúry č. 34/2010, odsúhlasil vykonanie a
zaplatenie týchto prác v cene 600 eur. Preto ma za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola
aj v tomto prípade uzavretá zmluva o dielo podľa § 631 a nasl. Občianskeho zákonníka a žalovaný bol

tak povinný zaplatiť primeranú cenu za práce spočívajúce v zhotovení trativodu - drenáže z drenážnej
hadice, napojenie drenáže, dodávka a montáž lišty PBC, zemné práce a murárske práce. Podľa § 558
Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky,
predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Žalovaný svojím prehlásením, že zaplatí sumu 600 eur
uznal svoj dlh čo do výšky a vzhľadom na zostávajúci obsah listiny, existujúci v čase vykonania prejavu

vôle svoj dlh uznal aj čo do dôvodu. Zo znaleckého posudku č. 10/2018 vyhotoveného znalcom A.. H. H.
ku dňu 16.10.2018 mal preukázané, že hodnota vykonaných prác, za ktoré žiada žalobca od žalovaného
zaplatenie peňažnej sumy je vo výške 478 eur a žalovaný tak preukázal nižšiu výšku svojho záväzku
ako uznal. Preto priznal žalobcovi právo na zaplatenie sumy 478 eur ako skutočnej primeranej ceny a
vo zvyšku žalobu zamietol. Vzhľadom na to, že zamietol žalobu v časti zaplatenia istiny 7.958,11 eura,

keď nebola povinnosť žalovaného zaplatiť túto sumu, zamietol žalobu aj v časti zaplatenie úrokov z
omeškania z tejto sumy. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p. a žiadnej
zo strán náhradu trov konania nepriznal.

4. Proti dopĺňaciemu rozsudku o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti podal v zákonom stanovenej lehote

odvolanie žalobca, ktorý žiadal tento rozsudok zmeniť a podanej žalobe v celom rozsahu vyhovieť.
Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal,
že všetky práce zo strany zhotoviteľa boli vykonané a faktúry boli vystavené za vykonané práce v zmysle
dojednania zmluvných strán. Nesúhlasil so závermi súdu prvej inštancie, ktorý k faktúre č. 20/2007 v

odôvodnení rozsudku uvádza, že zmluvu medzi žalobcom a žalovaným považuje za uzavretú, pričom
suma, ktorú neuhradil žalobca (4.454,26 eura) je v zmysle znaleckého posudku č. 7/2012 A.. Y. H.
hodnota, o ktorú mali byť údajne práce vykonané zhotoviteľom nadhodnotené. Individuálna zmluva o
dielo týkajúca sa prác fakturovaných vo faktúre č. 20/2007 nad rozsah prác dojednaných v zmluve odielo totiž vychádzala z dojednaní zmluvných strán, a to čo do obsahu, tak aj čo do výšky. Zmluva o dielo
nemá zákonom predpísanú písomnú formu, preto sú zmluvné strany viazané aj ústnymi dojednaniami,
na ktorých sa zhodli. Pokiaľ by nedošlo k dojednaniu náležitostí, ktoré sú pre zmluvné strany podstatné

(teda čo treba vykonať a za koľko sa to vykoná), zhotoviteľ by ani len nezačal s výkonom prác, ktoré
objednávateľ požadoval vykonať. V našom právnom poriadku platí zásada neformálnosti, čo znamená,
že na jednotlivé právne úkony sa vyžaduje písomná forma iba v tom prípade, ak to zákon vyžaduje.
Vzhľadom na okolnosti prípadu je zrejmé, že podnet na realizáciu uvedených prác nad rámec zmluvy
o dielo dal žalovaný, ktorý má zároveň povinnosť uhradiť dojednanú cenu. Rozporovanie dojednanej

ceny, resp. jej výšky zo strany žalovaného preto považuje za účelové v snahe vyhnúť sa plneniu,
na ktoré sa zaviazal. Takéto konanie sa dá považovať aj za konanie v rozpore s dobrými mravmi,
nakoľko žalovaný po tom, ako boli požadované práce vykonané zrazu zmenil názor a snažil sa pôsobiť
na cenu, resp. vyhnúť sa plneniu, ktoré si so zhotoviteľom za uvedené činnosti dohodli. K faktúre č.
28/2007, ktorú požaduje uhradiť vo výške 3.091,51 eura, súd prvej inštancie poukázal na to, že rieši
len položky umiestnenie trezoru, ktorú znalec v posudku č. 7/2012 ohodnotil na sumu 102,90 eura a

osádzanie a nákup kuchynského digestora, ocenené znalcom na 41,49 eura. Vzhľadom na množstvo
prác. ktoré museli byť v súvislosti s uvedenými položkami vykonané, však suma uvedená v znaleckom
posudku nezodpovedá realite, práce fakturované vo faktúre č. 28/2007 boli vykonané v plnom rozsahu
a vyčíslené v zmysle dojednaných cien tak, ako je uvedené v súpise prác, pričom zároveň poukazuje
na ústne dojednania zmluvných strán. Faktúra č. 28/2007 je naviac podpísaná priamo žalovaným, čím

žalovaný potvrdil, že súhlasí s jej obsahom. Dal tiež do pozornosti, že žiadna z faktúr, ktorých úhrada sa
požaduje v rámci tohto konania, nebola zo strany žalovaného rozporovaná, vrátená alebo namietaná,
a teda žalovaný s vystavenými faktúrami čo do dôvodu a výšky vyjadril súhlas. Pokiaľ ide o faktúru
č. 34/2010, ktorej sa venuje v posudku č. 10/2018 zo dňa 16.10.2018 znalkyňa A.. H. H., v priebehu
konania namietal zaujatosť tejto znalkyne, ktorá mu svojím správaním dávala pocítiť osobnú negatívnu

zaujatosť, či už v jej komunikácii, ako aj v spôsobe riešenia veci, pričom uvedený postoj znalkyne
nemožno vyhodnotiť ako neutrálny. Ako bolo uvedené už v podaní zo dňa 05.12.2018, s obsahom
tohto znaleckého posudku nesúhlasí. Pri realizácii celého diela vychádzal z projektovej dokumentácie
resp. iných projektových podkladov, ktoré mu boli odovzdané žalovaným, pričom takéto dokumenty mali
pripraviť odborne spôsobilé osoby znalé rozhodujúcich okolností nielen čo do parametrov stavby, ale

aj čo do vhodnosti použitých materiálov. Znalec neuznal položky 3, 4, 6, 7 a položku 8 obmedzil, čo
však nevychádza z vyhodnotenia skutočne vykonaných prác. Každú položku, ktorou sa znalec zaoberal
riadne objasnil a preukázal opodstatnenosť fakturácie, a to nie len na obhliadkach na mieste samom,
ale aj vo vyjadrení zo dňa 05.12.2018 k znaleckému posudku. Súd sa však nezaoberal jeho vyjadreniami
a v plnom rozsahu sa stotožnil s vypracovaným rozpočtom v znaleckom posudku č. 10/2018, kde je

všeobecná hodnota stavebných prác za uznané položky vo výške 478 eur.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal do výroku o čiastočnom vyhovení podanej žalobe a
o zamietnutí vzájomnej žaloby odvolanie žalovaný. Namietal, že súd prvej inštancie s poukazom na
ustanovenie § 634 ods. 1 Občianskeho zákonníka a znalecký posudok A.. H. priznal žalobcovi nárok

na zaplatenie sumy 144,39 eura (za umiestnenie trezoru a za osadenie kuchynského digestora) a tiež
nárok na zaplatenie sumy 478 eur (inštalovanie drenážnych trubiek - trativodu), a to s poukazom na
uznanie tohto záväzku a znalecký posudok A.. H. č. 10/2018, avšak nakoľko v konaní bolo nepochybne
preukázané, že žalobca pri zhotovovaní stavby nesprávne zrealizoval izoláciu stavby, v dôsledku čoho
do stavby zatekalo, a preto predmetné práce súviseli iba s odstraňovaním vád, žalobcovi nemohol

vzniknúť nárok za zaplatenie za tieto práce. Nesúhlasil ani s tým, že nárok uplatnený vzájomnou žalobou
na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 23.363,62 eura v zmysle návrhu zo dňa 25.05.2015
mu nepriznal ako premlčaný. Podľa názoru súdu premlčacia lehota pre najneskôr zaplatenú splátku
žalovaným začala plynúť v júli 2007, premlčacia lehota potom uplynula v júli 2011. Súd však nesprávne
určil začiatok plynutia premlčacej lehoty, keďže žalobca dielo žalovanému nikdy riadne neodovzdal.

Dňa 16.12.2008 vydala obec Vinosady ako príslušný stavebný úrad kolaudačné rozhodnutie č. R. -
Š., na základe ktorého bolo povolené užívania rodinného domu, ktorého výstavba bola predmetom
Zmluvy o dielo. Mohol si preto uplatniť právo na súde až po tom, ako stavbu rodinného domu mohol
začať užívať. Súd pri posudzovaní predmetnej otázky konštatoval, že práva žalobcu a žalovaného
uplatnené v tomto konaní sa vzťahovali na tú istú zmluvu alebo na niekoľké ale súvisiace zmluvy. Na

daný vzťah však aplikoval ustanovenie § 388 ods. 2 písm. a/ Obchodného zákonníka, podľa ktorého
aj po uplynutí premlčacej doby môže však oprávnená strana uplatniť svoje právo pri obrane alebo pri
započítaní, ak obe práva sa vzťahujú na tú istú zmluvu alebo na niekoľké zmluvy uzavreté na základe
jedného rokovania alebo niekoľkých súvisiacich rokovaní. Súd v tejto súvislosti uvádza, že jeho názor omožnosti domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia nevychádza z platného právneho stavu, keď
ako oprávnená strana môže uplatniť svoje práva aj po premlčaní pri obrane alebo započítaní, avšak
obranou ani započítaním nie je vznesenie vzájomnej žaloby, teda domáhanie sa priznania práva, keď

obrana alebo započítanie smerujú výlučne k nepriznaniu nároku žalobcu voči žalovanému a nebola
tak splnená zákonná podmienka, aby sa mohol domáhať zaplatenia sumy voči žalobcovi. Súd mal
však na daný vzťah aplikovať ustanovenie § 404 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého ak
bolo právo, ktoré podlieha premlčaniu, uplatnené v súdnom alebo rozhodcovskom konaní vo forme
protinároku, prestáva pri ňom plynúť premlčacia doba dňom, keď sa začalo súdne alebo rozhodcovské

konanie ohľadne práva, proti ktorému protinárok smeruje, ak sa tak nárok, ako aj protinárok vzťahujú
na tú istú zmluvu alebo na niekoľké zmluvy uzavreté na základe jedného rokovania alebo niekoľkých
súvisiacich rokovaní. Nárok, proti ktorému protinárok smeruje, si žalobca uplatnil žalobou zo dňa
22.08.2011 a týmto dňom prestala plynúť premlčacia doba vo vzťahu k nároku žalovaného na vydanie
bezdôvodného obohatenia voči žalobcovi. Z uvedeného dôvodu nemal súd prihliadnuť na námietku
premlčania vznesenú žalobcom. Súd tiež podľa žalovaného pochybil v tom, že mu uložil povinnosť

na zaplatenie sumy 622,39 eura s príslušenstvom, hoci vykonaným dokazovaním je preukázané, že
žalobca si nárok na zaplatenie časti tejto sumy uplatnil titulom vykonania prác súvisiacich s odstránením
vád diela, na zaplatenie ktorých mu nevznikol nárok, resp. žalovaný v konaní uplatnil kompenzačnú
námietku vo vzťahu k eventuálnym nárok žalobcu s poukazom na bezdôvodné, ktoré žalobcovi v
súvislosti so Zmluvou o dielo vzniklo. V súvislosti s konaním pred súdom prvej inštancie tiež namietol

porušenie jeho práva na spravodlivý proces, napadnuté rozhodnutie považuje za arbitrárne najmä pre
nesúlad právnych záverov s vykonaným dokazovaním, skutkovými a právnymi zisteniami a z uvedených
dôvodov je rozhodnutie potrebné považovať za nezákonné. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnuté
rozhodnutie zmenil, žalobu žalobcu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť mu sumu 23 363,62
eura s úrokom z omeškania.

6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava tvrdení
uvedených v jeho odvolaní a s argumentmi žalovaného v podanom odvolaní nesúhlasí. Nesúhlasil
s argumentáciou žalovaného týkajúcou sa premlčania práv uplatneného v tomto spore vzájomnou
žalobou, nakoľko predmetné ustanovenie § 404 ods. 1 Obchodného zákonníka sa na daný prípad

nevzťahujú a použije sa ods. 2, podľa ktorého sa považuje protinárok za uplatnený v deň, keď bol podaný
návrh na jeho prejednanie na súd (teda momentom uplatnenia kompenzačnej námietky na pojednávaní
25.05.2015, kedy už premlčacia doba uplynula). Žalovaným napadnutý rozsudok preto žiadal ako vecne
správny potvrdiť.

7. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že v žalobcom napadnutej časti považuje
rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne, nakoľko v tejto časti súd správe a úplne zistil
skutkový stav veci a v časti, v ktorej žalobu zamietol, zistené skutočnosti správne vyhodnotil a posúdil.
Rozhodnutie súdu prvej inštancie má v tejto časti oporu tak v dokazovaní ako aj v zákone a vo vzťahu k
tomuto výroku nie sú dané žiadne odvolacie dôvody, pričom skutočnosti uvádzané žalobcom v odvolaní

sú právne irelevantné a nemajú žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní ani v zákone.

8. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok i dopĺňací rozsudok súdu prvej inštancie v medziach
dôvodov podaného odvolania podľa § 380 C.s.p. a po prejednaní veci na odvolacom pojednávaní
dňa 13.9.2022, na ktorom zopakoval niektoré dôkazy (ako bude uvedené ďalej), dospel k záveru, že

napadnutý rozsudok je nevyhnutné čiastočne zmeniť.

9. V prvom rade považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že v odvolacom konaní je s výnimkou
podmienok konania a skutočností, na ktoré je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti, ktoré
však v danej veci zistené neboli, možné (prípustné) preskúmať z hľadiska vecnej správnosti iba tie

skutkové a právne závery súdu prvej inštancie, ktoré boli napadnuté odvolacími námietkami odvolateľa,
ktorými je odvolací súd limitovaný. Preto odvolací súd v danej veci vzhľadom na obsah podaných
odvolaní a v nich uplatnené odvolacie námietky preskúmaval najmä závery súdu prvej inštancie, podľa
ktorých vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania nevzniklo žalovanému proti žalobcovi právo
na zaplatenie peňažnej sumy za vykonané práce nad rámec priznanej sumy vo výške 622,39 eura s

príslušenstvom, ako aj záver, podľa ktorého žalovaný vzájomnou žalobou uplatnil ním tvrdené právo na
vydanie bezdôvodného obohatenia až po márnom uplynutí premlčacej doby.10. Úvodom je potrebné v záujme prehľadnosti zdôrazniť, že okrem práva na vydanie bezdôvodného
obohatenia uplatneného vzájomnou žalobou bolo predmetom sporu medzi stranami zaplatenie odmeny
za vykonanie stavebných prác s príslušenstvom, ktorá bola žalobcom žalovanému vyúčtovaná faktúrami

č. 20/2007, č. 28/2007 a č. 34/2010.

11. Pokiaľ ide o správnosť ustálenia skutkového stavu veci v súvislosti s rozsahom prác uvedeným
vo faktúrach v spojení so súpisom prác, ktoré tvorili prílohu ku každej z predmetných faktúr, súd
prvej inštancie správne poukázal na obsah týchto listín. Správne pritom konštatoval, že predmetom

tohto konania sú stavebné práce vykonané nad rámec zmluvy o dielo č. 5/2006. Odvolací súd však
po preskúmaní obsahu vystavených faktúr, po tom, ako ich opätovne na odvolacom pojednávaní
oboznámil, zistil, že nie všetky skutkové závery vyvodené v tejto súvislosti súdom prvej inštancie,
dôsledne zohľadňujú obsah faktúr, no tiež výsledky znaleckého dokazovania, v dôsledku čoho nemožno
všetky závery prvoinštančného súdu bez ďalšieho považovať za správne. Odvolací súd považuje za
potrebné vo vzťahu k jednotlivým čiastkam, vyúčtovaným predmetnými faktúrami, uviesť nasledovné.

12. V prípade faktúry č. 20/2007 žalobca žiadal uhradiť z celkovej vyfakturovanej sumy 23.624,75
eura iba nezaplatenú časť vo výške 4.454,26 eura. Súd prvej inštancie žalobu v tejto časti zamietol s
poukazom na to, že znaleckým posudkom č. 7/2012 A.. Y. H. bolo zistené nadhodnotenie jednotlivých
položiek žiadaných faktúrou, pričom peňažnú sumu po znížení o znalcom vyčíslené nadhodnotenie

žalovaný žalobcovi už uhradil. V tejto časti sa odvolací súd stotožnil so závermi súdu prvej inštancie,
nakoľko v prípade týchto prác išlo o práce naviac, ktoré síce boli vykonané, avšak nebolo preukázané,
že by sa na ich cene boli strany dohodli, a preto sú rozhodujúce závery vyplývajúce zo znaleckého
posudku A.. H., z ktorého vyplýva hodnota vykonaných prác, za ktoré už žalovaný žalobcovi odplatu
uhradil (ani žalobca netvrdí, že by mu suma do tejto výšky nebola uhradená). Pokiaľ žalobca v tomto

smere v odvolaní namieta, že sa na rozsahu prác aj na cene riadne, i keď len ústne, dohodli, treba
poukázať na to, že hoci niet dôvodu pochybovať o dosiahnutí dohody o rozsahu prác, absentuje
tu (nebola preukázaná) dohoda na cene za ich vykonanie. Za tohto stavu, keď samotné vykonanie
prác, ktorému žalovaný nebránil, nemôže preukazovať existenciu dohody na ich cene, a to ani v
spojení so skutočnosťou, že žalovaný spočiatku výšku faktúry nenamietal, vzhľadom na neunesenie

dôkazného bremena žalobcu ohľadne dohody o cene, neprichádzalo do úvahy iné, než vychádzať zo
znalcom zistenej ceny. Argumentácia žalobcu v odvolaní je preto v tejto časti podľa odvolacieho súdu
neopodstatnená a súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, keď žalobu v tejto časti ako nedôvodnú
zamietol.

13. Pokiaľ ide o faktúru č. 28/2007 na sumu 3.091,51 eura, v tejto časti prvoinštančný súd žalobcovi
priznal sumu 144,39 eura a vo zvyšku žalobu zamietol, pričom jej zamietnutie odôvodnil tým, že nebolo
tvrdené, a ani preukázané, že bola uzavretá dohoda o odplate, a preto má žalobca v súlade s § 634
ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na zaplatenie primeranej ceny, ktorú mal preukázanú znaleckým
posudkom č. 7/2012 A.. Y. H., a to vo výške 102,90 eura za umiestnenie trezoru a vo výške 41,49 eura

za osádzanie a nákup kuchynského digestora. Súd prvej inštancie však v tomto smere nesprávne ustálil
skutkový stav veci a dospel k nesprávnym právny záverom. Odhliadnuc od skutočnosti, že prvoinštančný
súd sa zo všetkých touto faktúrou vyúčtovaných položiek (13 položiek) zmätočne zaoberal iba dvomi
a ďalšie z neznámych dôvodov celkom opomenul, odvolací súd po zopakovaní dokazovania obsahom
predmetného znaleckého posudku zistil, že znalec A.. H. na strane 10 posudku vo vzťahu k faktúre

č. 28/2007 po vykonaní jej kontroly jasne konštatoval, že v tejto faktúre nenašiel podstatné rozdiely.
To potom preukazuje, že žalobcom fakturovaná suma za tieto vykonané práce (ich vykonanie sporné
nebolo) zodpovedá cene, ktorú znalec považoval za primeranú. Preto odvolací súd dospel k záveru,
že hoci ani vo vzťahu k prácam vyúčtovaným faktúrou č. 28/2007 nebola preukázaná dohoda o cene,
ide o cenu primeranú, ako ju má na mysli ust. § 634 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a preto žalobcovi

vznikol nárok na zaplatenie celej požadovanej sumy, a nie iba sumy priznanej žalobcovi napadnutým
rozsudkom. V tejto časti preto odvolací súd napadnutý dopĺňací rozsudok (ktorým bola i v tejto časti
žaloby vo zvyšku zamietnutá) podľa § 388 C.s.p. zmenil, žalobe vyhovel a žalobcovi priznal aj právo na
zaplatenie zvyšnej (nepriznanej) sumy z faktúry č. 28/2007.

14. Napokon, z peňažnej sumy vo výške 1.034,73 eura vyúčtovanej faktúrou č. 34/2010, súd prvej
inštancie žalobcovi priznal iba časť vo výške 478 eur, a to s odôvodnením, že síce išlo o práce, ktoré
neboli dohodnuté v zmluve o dielo a žalovaný prejavil súhlas so zaplatením peňažnej sumy 600 eur na
túto faktúru, avšak daný prejav treba posúdiť ako uznanie dlhu v zmysle § 558 Občianskeho zákonníkačo do dôvodu aj výšky, no znaleckým posudkom č. 10/2018 znalkyne A.. H. H. bolo preukázané,
že hodnota vykonaných prác je iba vo výške 478 eur a žalovaný tak preukázal nižšiu výšku svojho
záväzku ako uznal, čím obsah uznania vyvrátil. Uvedené závery súdu prvej inštancie však podľa

odvolacieho súdu nemajú žiadnu oporu v obsahu vykonaných dôkazov a sú celkom nesprávne. Po
zopakovaní dokazovania obsahom predmetnej faktúry č. 34/2010, vrátane zoznamu prác a výkonov
s ich konkrétnou cenou, totiž odvolací súd zistil, že daná faktúra obsahuje text, cit.: "Dohodnutá cena
600 eur na základe dnešného jednania", čo bez akýchkoľvek pochybností nemôže predstavovať prejav
vôle žalovaného smerujúci k uznaniu dlhu v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka, ako to v rozpore

s obsahom daného textu interpretoval prvoinštančný súd. Vzhľadom na to, že ide o rukou dopisovaný
text s dátumom a vlastnoručným podpisom A.. H. E. ako objednávateľa, pričom dohodnutá suma sa
podstatne líši od faktúrou vyčíslenej sumy, daný prejav vôle podľa odvolacieho súdu, a to aj so zreteľom
na tvrdenia doposiaľ prednesené v konaní žalobcom, nemožno hodnotiť inak, než ako potvrdenie (zo
strany objednávateľa), že so zhotoviteľom sa ohľadne vykonaných prác vyúčtovaných danou faktúrou po
vzájomnom rokovaní dohodli na cene v celkovej výške 600 eur. Vzhľadom na uvedené potom v prípade

sumy 600 eur uplatnenej žalobou na podklade faktúry č. 34/2010, treba považovať za vykonaným
dokazovaním preukázaný nielen rozsah prác, avšak aj ceny, čo vylučuje aplikáciu ust. § 634 ods. 1
Občianskeho zákonníka a zakladá povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi dohodnutú sumu vo výške
600 eur. Pokiaľ v tomto smere žalovaný v priebehu konania i v podanom odvolaní namietal, že ide iba
o práce na odstránenie vniknutých vád diela, a preto na zaplatenie odplaty nárok nevznikol, odvolací

súd poukazuje na to, že dohoda o cene týchto prác bola zjavne dosiahnutá až vtedy, keď už práce boli
vykonané, a za tohto stavu treba túto námietku žalovaného odmietnuť ako neopodstatnenú a účelovú,
nakoľko žalovaný si svojho záväzku uhradiť odplatu v celkovej výške aj za tieto práce bol vedomý a
súhlasil s ním, s vedomím, o aké práce išlo, v akom rozsahu a v akej kvalite boli vykonané, keď prílohou
danej faktúry bol súpis prác. Argumentácia žalovaného teda v tomto smere nemôže obstáť, a preto aj

v tejto časti odvolací súd napadnutý dopĺňací rozsudok podľa § 388 C.s.p. zmenil a žalobcovi priznal
právo na zaplatenie zvyšnej (nepriznanej) sumy z faktúry č. 34/2010.

15. Za nedôvodnú považuje odvolací súd tiež odvolaciu námietku žalovaného, podľa ktorej súd prvej
inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď v danej veci dospel k záveru o

premlčaní práva uplatneného vzájomnou žalobou, vychádzajúc z ust. § 388 ods. 2 písm. a/ Obchodného
zákonníka a nie z ustanovenia § 404 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktoré mal použiť.

16. Podľa § 388 ods. 2 písm. a/ Obchodného zákonníka, aj po uplynutí premlčacej doby môže však
oprávnená strana uplatniť svoje právo pri obrane alebo pri započítaní, ak sa obe práva vzťahujú na tú istú

zmluvu alebo na niekoľké zmluvy uzavreté na základe jedného rokovania alebo niekoľkých súvisiacich
rokovaní, alebo právo sa mohlo použiť kedykoľvek pred uplynutím premlčacej doby na započítanie voči
nároku uplatnenému druhou stranou.

17. Z obsahu citovaného ustanovenia vyplýva, že upravuje výnimku zo základnej úpravy premlčania

v prípade, ak majú zmluvné strany voči sebe vzájomné pohľadávky, jedna strana žiada od druhej
úhradu pohľadávky, pričom tá tvrdí, že má proti nej inú pohľadávku, ktorá sumu "hlavnej" pohľadávky
neprevyšuje (zákon hovorí iba o obrane a započítaní). Je však zároveň nepochybné, že nevyhnutnou
podmienkou uplatnenia výnimky z premlčania na základe aplikácie ust. § 388 ods. 2 písm. a/
Obchodného zákonníka, je zistenie, že obe práva (pohľadávky) sa vzťahujú na tú istú zmluvu alebo na

niekoľké zmluvy uzavreté na základe toho istého rokovania, prípadne viacerých súvisiacich rokovaní.

18. Podľa § 404 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak bolo právo, ktoré podlieha premlčaniu, uplatnené
v súdnom alebo rozhodcovskom konaní vo forme protinároku, prestáva pri ňom plynúť premlčacia
doba dňom, keď sa začalo súdne alebo rozhodcovské konanie ohľadne práva, proti ktorému protinárok

smeruje, ak sa tak nárok, ako aj protinárok vzťahujú na tú istú zmluvu alebo na niekoľké zmluvy uzavreté
na základe jedného rokovania alebo niekoľkých súvisiacich rokovaní.

19. Žalovaný v podanom odvolaní správne vo svojej argumentácii vychádza z toho, že ust. § 404
ods. 1 Obchodného zákonníka upravuje spočívanie premlčacej doby v prípade, ak bolo právo, ktoré

podlieha premlčaniu, uplatnené v súdnom alebo rozhodcovskom konaní vo forme protinároku, teda ide o
ustanovenie,ktoréhoaplikáciavtomtosporetiežprichádzadoúvahy,nakoľkopredmetomposudzovania
je právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré proti žalobcovi uplatnil vzájomnou žalobou, a nie v
rámci obrany ani započítacou námietkou. Za nesprávny však odvolací súd považuje záver žalovaného,že účinky predmetného ustanovenia dopadajú aj na ním uplatnené právo. Aj v prípade ust. § 404 ods.
1 Obchodného zákonníka je totiž (rovnako ako v podľa § 388 ods. 2 písm. a/ Obchodného zákonníka)
nevyhnutnoupodmienkou,abysaobepráva(pohľadávky)vzťahovalinatúistúzmluvualebonaniekoľké

zmluvy uzavreté na základe toho istého rokovania, prípadne viacerých súvisiacich rokovaní. V tomto
spore sa však žalobca podanou žalobou proti žalovanému (teraz už žalovanej) domáha zaplatenia
odplaty za práce vykonané nad rámec zmluvy o dielo č. 5/2006, na základe ktorej žalovaný vzájomnou
žaloboužiadapriznaťnároknavydaniebezdôvodnéhoobohatenia,ktoréžalobcovimalovzniknúťtak,že
žalovaný mu na základe zmluvy o dielo č. 5/2006 celkovo v rokoch 2006 a 2007 na základe vystavených

faktúr uhradil viac, než na akú sumu mu vznikol nárok. Je teda zrejmé, že pohľadávky vzájomne v tomto
konaní uplatnené sporovými stranami nemajú spoločný menovateľ v podobe hmotnoprávneho základu
založeného tou istou zmluvou alebo viacerými zmluvami uzavretými na základe toho istého rokovania,
prípadne viacerých takýchto rokovaní, a preto je napriek značnej nedôslednosti súdu prvej inštancie
nepochybné, že okrem ust. § 388 ods. 2 písm. a/ Obchodného zákonníka v danej veci pre chýbajúci (a
žalovaným nepreukázaný) spoločný hmotnoprávny základ založený tou istou zmluvou alebo viacerými

zmluvami uzavretými na základe toho istého rokovania, prípadne viacerých takýchto rokovaní, nie sú
splnenépredpokladyanipreaplikáciuustanovenia§404ods.1Obchodnéhozákonníkavdanejveci,ako
nedôvodne v odvolaní argumentuje žalovaný; a preto aj záver súdu prvej inštancie o premlčaní práva
uplatneného vzájomnou žalobou treba považovať za správny. Pre úplnosť odvolací súd v súvislosti s
otázkou premlčania poukazuje aj na to, že neopodstatnene žalovaný v odvolaní namieta, že svoje právo

mohol prvýkrát uplatniť až po právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia. Vydanie administratívneho
povolenia na užívanie stavby totiž nemá žiadny vecný súvis s jej zhotovením a odovzdaním, a nie je
ani podmienkou podania žaloby na súd, teda okamih kolaudácie daného rodinného domu nemal žiadny
vplyv na to, kedy (objektívne, či subjektívne) mohol žalovaný svoj nárok prvýkrát uplatniť na súde. Možno
teda na základe uvedeného zhrnúť, že odvolacie námietky žalovaného sú v tomto smere nedôvodné

a súd prvej inštancie vecne správne napadnutým rozsudkom z dôvodu premlčania vzájomnú žalobu
zamietol, keď jej vyhoveniu bráni žalobcom opodstatnene vznesená námietka premlčania.

20. Odvolací súd preto dospel k záveru, že nakoľko súd prvej inštancie rozhodol správne, keď
rozsudkom zo dňa 20.5.2019 žalobcovi priznal 622,39 eura a po správnom posúdení otázky premlčania

vzájomnú žalobu z tohto dôvodu zamietol, napadnutý rozsudok bolo potrebné podľa § 387 ods. 1 C.s.p.
ako vecne správny potvrdiť. Napadnutý dopĺňací rozsudok zo dňa 13. júla 2020 však, bolo nevyhnutné
(z dôvodov už uvedených vyššie) podľa § 388 C.s.p. zmeniť, podanej žalobe v časti o zaplatenie sumy
v celkovej výške 3.691,51 eura, a to spolu so žalobcom uplatnenými úrokmi z omeškania v zmysle
ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko je nepochybné, že žalovaný sa dostal sa s jej

zaplatením do omeškania, vyhovieť a vo zvyšnej časti podanú žalobu zamietnuť, keď po zopakovaní
dokazovania odvolacím súdom bolo vykonaným dokazovaním preukázané splnenie predpokladov pre
vznik nároku žalobcu na zaplatenie tejto sumy s príslušenstvom nad rámec sumy priznanej rozsudkom
zo dňa 20.5.2019.

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 2 C.s.p.
v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 2 C.s.p. a žiadnej zo strán právo na náhradu trov konania nepriznal,
keď každá zo strán mala v konaní čiastočný úspech a pre účely rozhodnutia o trovách treba vychádzať
z toho, že tento úspech bol v zásade rovnaký.

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval

ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§ 420 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho

súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom

plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou

na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou
organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).