Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. júl 2022

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 10Sžk/32/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201693
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Benczová
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2022:1019201693.1

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): J.. V. K., nar.
XX.XX.XXXX, bytom M. XX, XXX XX A., proti žalovanému: Ministerstvo financií Slovenskej republiky, so
sídlom Štefanovičova 5, 817 72 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. 1402/2008-23 zo dňa 05.09.2008, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského
súdu v Bratislave č. k. 1S/271/2019 - 18 zo dňa 20. mája 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť odmieta.

II. Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania a súdneho konania

1. Žalobca v súvislosti so skončením svojho štátnozamestnaneckého pomeru podal žalobu na Okresný
súd Bratislava I., ktorý podanie v časti, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia o skončení
štátnozamestnaneckého pomeru odvolaním, opätovného zaradenia do štátnej služby a zaplatenia ušlej
mzdy, postúpil správnemu súdu. Išlo o rozhodnutie č. 1402/2008-23 zo dňa 05.09.2008 o skočení
štátnozamestnaneckého pomeru odvolaním podľa § 40 ods. 2 písm. a) zákona č. 312/2001 Z.z. o štátnej
službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,zákon o štátnej službe“).

2. Žalovaný k veci uviedol, že rozhodnutím ministra financií Slovenskej republiky o zrušení
štátnozamestnaneckých miest a miesta pri výkone práce vo verejnom záujme vydaným interným
riadiacimaktomč.5/2007bolosúčinnosťouod01.02.2007zrušenéštátno-zamestnaneckémiesto,ktoré
zastával žalobca. V čase zrušenia uvedeného štátnozamestnaneckého miesta bol žalobca dlhodobo
práceneschopný a preto začalo správne konanie vo veci skončenia štátnozamestnaneckého pomeru

podľa § 40 ods. 2 písm. a) zákona o štátnej službe oznámením dňa 03.09.2008. Dňa 11.09.2008
bolo žalobcovi doručené rozhodnutie č. 1402/2008-23 o skončení štátnozamestnaneckého pomeru
odvolaním podľa § 40 ods. 2 písm. a) zákona o štátnej službe zo dňa 05.09.2008 a dňom 11.09.2008
štátno-zamestnanecký pomer žalobcovi skončil. Žalobca proti predmetnému rozhodnutiu nepodal
odvolanie, ktoré podľa v tom čase platnej legislatívy mohol podať do 15 dní odo dňa doručenia
rozhodnutia, preto žalobou napadnuté rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.09.2008.

3. Správny súd dospel k záveru, že žalobca žalobou napáda rozhodnutie správneho orgánu prvého
stupňa, proti ktorému je v inštančnom administratívnom postupe prípustný riadny opravný prostriedok
(odvolanie), ktoré však žalobca nevyužil. Z toho dôvodu žalobou napadnuté rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť bez vyčerpania riadneho opravného prostriedku. V konaní sa teda vyskytla prekážka

brániaca správnemu súdu vo veci konať a rozhodnúť: žalobou je napadnuté prvostupňové rozhodnutiesprávneho orgánu, voči ktorému žalobca v administratívnom konaní nepodal odvolanie a predmetné
rozhodnutie dňa 26.09.2008 nadobudlo právoplatnosť a toto rozhodnutie je konečné.

4. Správny súd poukázal na § 7 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení
neskorších právnych predpisov (ďalej len „SSP“), ktoré z hľadiska negatívnej enumerácie rozhodnutí
nepreskúmavaných správnych súdom upravuje situáciu, keď je žalobou napadnuté prvostupňové
rozhodnutie správneho orgánu, proti ktorému zákon pripúšťa v administratívnom konaní podať riadny
opravný prostriedok. Toto ustanovenie vylučuje zo súdneho prieskumu právoplatné prvostupňové

rozhodnutia správnych orgánov, pri ktorých účastník konania nevyčerpal všetky riadne opravné
prostriedky, ktoré mu poskytuje príslušný právny predpis.

5. Správny súd uzavrel, že žalobca, nevyužijúc riadny opravný prostriedok v administratívnom konaní,
podal žalobu proti právoplatnému rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy, sám spôsobil,
že jeho žaloba je v konaní pred správnym súdom neprípustná. Z tohto dôvodu správny súd odmietol

žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP.

6. O práve účastníkov konania na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP
a žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože žaloba bola
odmietnutá.

II. Kasačná sťažnosť a posúdenie kasačným súdom

7. Proti uzneseniu správneho súdu podal žalobca (sťažovateľ) kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1

písm. d), f), g) a h) SSP. Namietal proces postúpenia veci z okresného súdu na krajský súd, závery
správneho súdu ako nedostatočné, lebo sa súd nezaoberal žalobou komplexne, uvedenie chybného
dátumu doručenia žaloby v rozhodnutí krajského súdu a uviedol podrobnosti o ukončení svojho
štátnozamestnaneckého pomeru. Žiadal, aby kasačný súd napádané rozhodnutie zrušil a rozhodol v
plnom rozsahu v prospech žaloby, alebo vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie.

8. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“)
konajúci ako súd kasačný zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou
osobou (§ 442 ods. 1 SSP), má predpísané náležitosti (§ 57 SSP a § 445 SSP) a smeruje proti
rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná.

9. Podľa § 449 ods. 1 SSP musí byť sťažovateľ v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

10. Podľa § 459 písm. d) SSP kasačný súd uznesením odmietne kasačnú sťažnosť ako neprípustnú,

ak nie sú splnené podmienky podľa § 449 SSP upravujúce okolnosti povinného zastúpenia kasačného
sťažovateľa advokátom.

11. Kasačný súd mal prostredníctvom poučenia obsiahnutého v napadnutom uznesení správneho súdu

za preukázané, že sťažovateľ bol riadne poučený o povinnom zastúpení advokátom, vrátane povinnosti
spísania kasačnej sťažnosti advokátom. Sťažovateľ nie je v kasačnom konaní zastúpený advokátom a
nevzťahuje sa na neho ani žiadna z výnimiek, ktorá by mu umožnila nesplnenie tejto povinnosti (§ 449
ods. 2 SSP). Zároveň kasačná sťažnosť nebola spísaná advokátom, čo má za následok odmietnutie
kasačnej sťažnosti ako neprípustnej podľa § 459 písm. d) SSP.

12. K rovnakému záveru dospel aj Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako len „ústavný súd“) v
uznesení z 13. apríla 2021 sp. zn. I. ÚS 152/2021 v bodoch 14 - 16 tento súd uviedol, že podľa § 450
SSP je krajský súd oprávnený sťažovateľa vyzvať na odstránenie vád, a to len v prípade kumulatívneho
splnenia podmienok, a to ak sťažovateľ nie je v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom a o

povinnosti zastúpenia nebol riadne poučený. Krajský súd [...] využil postup podľa § 450 SSP, a to napriek
tomu, že [tu bolo poučenie o] povinnosti v zmysle § 449 SSP o povinnom zastúpení advokátom. Krajský
súd reagoval postupom [...] takým, ktorým nad rámec jeho zákonnej povinnosti v zmysle § 450 ods. 1SSP uprednostnil materiálnu ochranu sťažovateľkiných práv v predmetnom konaní, uchrániac ju tak od
odmietnutia kasačnej sťažnosti ako neprípustnej v zmysle § 459 ods. d) SSP.

13. Z vyššie uvedených dôvodov kasačný súd postupom podľa § 459 písm. d) SSP kasačnú sťažnosť
ako neprípustnú odmietol.

14. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 170

písm. a) SSP.

15. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v
spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.