Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. máj 2022

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 6Asan/21/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7018200485
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Benczová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2022:7018200485.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny

Benczovej a z členiek senátu Mgr. Kristíny Babiakovej a JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. (sudkyňa
spravodajkyňa) v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): MT STABIL, s.r.o., Košická Polianka 246, právne
zastúpeného:JUDr.LadislavomMiklošom,advokátom,AK,Košice,Vodná6,protižalovanému:Národný
inšpektorát práce, Košice, Masarykova 10, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
zo dňa 26. marca 2018 č. PO/BEZ/2018/2904, O-59/2018, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti
rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/51/2018 - 44 zo dňa 15. mája 2020, takto

r o z h o d o l :

1. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn.: č. k.

7S/51/2018 - 44 zo dňa 15. mája 2020 m e n í tak, že rozhodnutie Národného inšpektorátu práce,
Košice, Masarykova 10 zo dňa 26. marca 2018 č. PO/BEZ/2018/2904, O-59/2018, ako aj rozhodnutie
Inšpektorátu práce Košice zo dňa 19. decembra 2017 č. 387/17/O z r u š u j e a vec v r a c i a
žalovanému na ďalšie konanie.
2. Žalobcovi p r i z n á v a právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania,
ako aj na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania pred správnym súdom.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Na pracovisku bytový dom Trieda SNP 80, Košice, kde žalobca v rámci výkonu svojej podnikateľskej
činnosti vykonával stavebné práce bola dňa 27. septembra 2017 vykonaná inšpekcia práce zameraná
na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania. Pri kontrole bol zistený nedostatok,
spočívajúci v porušení povinnosti stanovenej právnymi predpismi upravujúcimi zákaz nelegálnej práce
a nelegálneho zamestnávania v súvislosti s vykonávaním prác Z. L., bližšie špecifikovaný v protokole
č. IKO-269-3-1.2/P-A28-17 zo dňa 2. októbra 2017. Obsah protokolu bol so štatutárnym zástupcom

žalobcu v uvedený deň prerokovaný, pričom tento k zistenému nedostatku uviedol, že kontrolovaný
pracovník zostal svojvoľne na pracovisku bez jeho vedomia potom, čo sa dohodli na pracovnom pomere,
ktorý mal začať od nasledujúceho dňa. Za jeho prítomnosti od neho vzal identifikačné údaje pre
účtovníčku, ktorá ho v ten deň nahlásila do Sociálnej poisťovne.

2. Na základe výsledkov inšpekcie práce začal inšpektorát práce správne konanie vo veci uloženia
pokuty za správny delikt, posúdený ako porušenie § 3 ods.2 v nadväznosti na § 2 ods.2 písm.a) zákona

o nelegálnej práci vydaním Oznámenia o začatí správneho konania zo dňa 30. októbra 2017, ktoré
účastník konania neprevzal v odbernej lehote. Jeho súčasťou bola aj výzva na uplatnenie procesných
práv účastníka konania v zmysle § 33 správneho poriadku, a to vyjadriť sa v stanovenej lehote predvydaním rozhodnutia k jeho podkladom a spôsobu ich zisťovania, prípadne navrhnúť ich doplnenie.
Účastník konania na uvedenú výzvu nereagoval.

3. Rozhodnutím Inšpektorátu práce Košice zo dňa 19.12.2017 č. 387/17/O, (prvostupňové rozhodnutie )
bola žalobcovi podľa § 19 ods.2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a
doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej iba „zákon o inšpekcii práce“) uložená pokuta vo
výške 2.000,- eur za porušenie povinností stanovených predpismi uvedenými v § 2 ods.1 písm. a) bod

4 zákona o inšpekcii práce, konkrétne § 3 ods.2 v nadväznosti na § 2 ods.2 písm. a) zákona č. 82/2015
Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej iba „zákon o nelegálnej práci“), spočívajúce v tom, že žalobca porušil zákaz
nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 27.09.2017 o 13:45 hod. využíval závislú prácu fyzickej osoby
Z. L., ktorý pre neho vykonával pomocné práce pri špárovaní dlažby, a to umýval dlažbu po špárovaní
pomocou hubky a vedra s vodou na pracovisku bytový dom Trieda SNP 80, Košice, a nemal s ňou

založený pracovno-právny vzťah podľa osobitného predpisu (zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce
v znení neskorších predpisov).

4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie z dôvodov, v zásade zhodných so
žalobnými dôvodmi, ktoré budú podrobnejšie rozobrané v súvislosti s podaním žaloby.

5. Rozhodnutím zo dňa 26. marca 2018 č. PO/BEZ/2018/2904, O-59/2018 žalovaný podľa § 59 ods.2
zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov zamietol
odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie vydané príslušným inšpektorátom práce.

6. Žalovaný dospel k záveru, že skutok, uvedený vo výroku rozhodnutia, sa stal tak, ako to konštatuje
inšpektorát práce a preto považoval uloženie pokuty za dôvodné. V odôvodnení opísal zistený skutkový
stav a špecifikoval dôkazy, ktoré boli podkladom pre jeho vydanie. Konštatoval, že porušenie § 2 ods.2
písm. a) zákona o nelegálnom zamestnávaní bolo preukázané:

a. zápisnicou o podaní informácie, spísanou dňa 27.09.2017 s Z. L. o dôvode jeho prítomnosti na
pracovisku,doktorejmenovanýuviedol,ževobjektebytovéhodomuTriedaSNP80,vykonávapomocné
stavebné práce pri špárovaní dlažby. Uviedol, že Y. O. špáruje a on za ním umýva túto dlažbu pomocou
hubky a vedra s vodou. V uvedený deň (27.09.2017) pracuje od cca 09:30 hod. aj spolu s kolegom. Na
tejto práci sa dohodol s F.. S. Y. konateľom žalobcu, pričom robí pre jeho spoločnosť. Ešte nepodpisoval

žiadnu zmluvu, ale má jeho údaje. Zajtra majú podpísať dohodu, ešte nevie akú. V uvedený deň mal
pracovať do 14:30 hod., konateľ žalobcu tam ráno bol a vysvetlil mu, čo za práce má robiť,

b. vyhotoveným kamerovým záznamom.

7. Citujúc ustanovenie § 1 ods.3 Zákonníka práce a definujúc pojmové znaky závislej práce v
zmysle ods.2 citovaného zákonného ustanovenia konštatoval, že v danom prípade boli naplnené
všetky pojmové znaky závislej práce a táto bola spoľahlivo a jednoznačne preukázaná. Preukázané
bolo nelegálne zamestnávanie menovanej fyzickej osoby, t.j. žalobca porušil zákaz nelegálneho
zamestnávania, pretože pred začiatkom výkonu závislej práce nezaložil s menovanou osobou pracovno-

právny vzťah v zmysle Zákonníka práce.

8. Žalovaný v odvolacom rozhodnutí skonštatoval, že správny orgán prvého stupňa preukázal výkon
závislej práce kontrolovaného zamestnanca, ako aj nelegálne zamestnávanie vo vzťahu k nemu.
Prvostupňový správny orgán zhodnotil závažnosť porušenej povinnosti, ktorá bola zrejmá, pretože

nelegálne zamestnávanie spôsobuje nerovnaké podmienky pri dosahovaní zisku zo zárobkovej činnosti
a z podnikania. Poškodzuje tých zamestnávateľov - podnikateľov, ktorí podnikajú a pracujú korektne,
pracujú so zamestnancami na základe uzatvorených pracovných zmlúv, ohlasujú zárobkovú činnosť,
riadne odvádzajú odvody, dodržiavajú pracovno-právnych vzťahoch zákonom stanovené normy, napriek
vyšším mzdovým nákladom a nižšiemu ekonomickému profitu. Nelegálnym zamestnávaním dochádza

aj k ohrozeniu sociálnej istoty zamestnancov.

9. Žalovaný zdôraznil, že nelegálne zamestnávanie je správnym deliktom postihovaným bez ohľadu
na zavinenie, t.j. ide o objektívnu zodpovednosť. Pre jej vznik je nepodstatné, či k pochybeniu došlozavinením určitých okolností, zavinením zamestnancov zamestnávateľa alebo iných subjektov a ani
to, že zamestnávateľ následne dodatočne odstránil zistený nedostatok. Aby sa účastník konania
zbavil zodpovednosti musí predložiť také dôkazy, ktoré ho zodpovednosti úplne zbavia. Nepodložená

argumentácia o tom, že správny orgán pri vydaní rozhodnutia nedodržal zásadu rovnosti zbraní, porušil
jeho procesné práva nevypočutím, jeho neprítomnosťou pri dokazovaní, nespoľahlivo, nedostatočne a
neobjektívne zistil skutkový stav veci a nezrozumiteľne odôvodnil rozhodnutie a že mu nebolo umožnené
ústne sa vyjadriť pred vydaním rozhodnutia, nie je podľa názoru žalovaného spôsobilá privodiť zmenu
alebo zrušenie rozhodnutia.

10. K námietke týkajúcej sa nenariadenia ústneho pojednávania upriamil pozornosť na ustanovenie § 32
ods.2 správneho poriadku, podľa ktorého rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje
správny orgán. Stotožnil sa s názorom správneho orgánu prvého stupňa, že v danej veci bol dostatočne
zistený skutkový stav veci, preto k navrhovanému výsluchu svedkov nepristúpil. Z kamerového záznamu

jejednoznačnezrejmé,žekontrolovanáfyzickáosobavypovedalaspontánne,beznátlaku,jejvyjadrenie
bolo zrozumiteľné, dostatočne určité.

11. K námietke o porušení § 47 ods. 2 správneho poriadku z hľadiska neuvedenia konkrétneho
paragrafového znenia zákonného ustanovenia, podľa ktorého mal žalobca uzavrieť pracovno-právny

vzťah s kontrolovanou fyzickou osobou, obmedzením sa iba na odkaz na Zákonník práce, žalovaný
uviedol, že správne orgány nie sú oprávnené zasahovať do zmluvnej voľnosti účastníkov pracovno-
právneho vzťahu.

12. Žalovaný svoje rozhodnutie založil na tom, že žalobca nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by

preukazoval, že sa predmetného správneho deliktu nedopustil, preto považoval námietky žalobcu za
irelevantné. Po posúdení všetkých dôkazov tieto vyhodnotil ako dostatočné pre objektívne rozhodnutie
vo veci, stotožňujúc sa s názorom správneho orgánu prvého stupňa, ktorý sa vysporiadal so všetkými
dôkazmi i s uloženou pokutou, jej výšku riadne odôvodnil a túto uložil zákonným spôsobom a včas.
Zdôraznil, že inšpektorát práce nemá možnosť za zistený správny delikt pokutu neuložiť, práve naopak,

z ustanovenia § 19 ods.2 zákona o inšpekcii práce mu takáto povinnosť v prípade zistenia porušenia
povinnosti jednoznačne vyplýva a jeho povinnosťou je konať ex offo. Žalovaný zastáva názor, že správny
orgán prvého stupňa pri ukladaní pokuty zohľadnil jej preventívne pôsobenie a zároveň prihliadal na
všetky relevantné kritériá, vzťahujúce sa na porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania v zmysle
§ 19 ods.6 zákona o inšpekcii práce v nadväznosti na § 3 ods.5 správneho poriadku. Tento správny

delikt je vzhľadom na spoločenskú nebezpečnosť považovaný za obzvlášť závažný a počtom nelegálne
zamestnávaných osôb sa miera tejto závažnosti zvyšuje. V danom prípade bolo uvedené porušenie
povinnosti u účastníka konania zistené po prvýkrát a je predpoklad, že uložená pokuta bude plniť svoj
výchovný účel. Jej uložením prvostupňový správny orgán sledoval najmä jej preventívne a výchovné
pôsobenie, ktoré v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/56/2006 musí mať silu odradiť

od nezákonného postupu aj iné právnické osoby, ktoré sú nositeľmi rovnakých zákonných povinností.
Takýto účinok môže vyvolať iba postih zodpovedajúci významu chráneného záujmu včas a vecne
správne vyvodený. Ak ide o finančný postih, nemôže byť neprimerane mierny vo vzťahu k závažnosti
protiprávneho konania a jeho následkom, nevyhnutne musí teda v sebe obsahovať aj represívnu
zložku. S poukazom na uvedené skutočnosti žalovaný zastáva názor, že porušenie povinnosti uvedené

v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu je posúdené správne a je odôvodnené porušením
platných právnych predpisov.

II.
Konanie pred správnym súdom

13. Včas podanou správnou žalobou zo dňa 30. apríla 2018 sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého
rozhodnutia žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa a vrátenia veci žalovanému na ďalšie
konanie.

14. V žalobe namietal:

a. nezákonnosť protokolu, ktorý je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, lebo neobsahuje
náležitosti v zmysle § 14 ods.1 zákona o inšpekcii práce, konkrétne:i. dobu trvania protiprávneho stavu
ii. stanovisko inšpektora práce k vyjadreniu žalobcu

iii. čas, kedy mala byť dohoda o pracovnej činnosti s Z. L. uzatvorená, ani čas jeho prihlásenia do
Sociálnej poisťovne, preto konštatovanie v ňom, že táto dohoda bola uzatvorená až po vykonaní
inšpekcie práce považuje žalobca za nepreskúmateľné.

b. nezákonnosť protokolu z hľadiska formulácie uloženého opatrenia, podľa ktorého nie je možné

postupovať, pretože nedostatok bol odstránený v priebehu výkonu inšpekcie. Z odseku 2 písm.a)
ustanovenia § 14 zákona o inšpekcii práce vyvodil, že inšpektor práce je oprávnený uložiť povinnosti
kontrolovanému zamestnávateľovi prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení iba v prípade, ak
v protokole uloží opatrenia v zmysle § 12 ods.2 písm.b), c), g), h) a i) citovaného zákona.

c. žalovaný v rámci odvolacieho konania mal skúmať zákonnosť protokolu ex offo, čo nesplnil a v

rozhodnutí neodôvodnil, prečo sa zákonnosťou protokolu nezaoberal, čím došlo k porušeniu čl. 46 ods.1
Ústavy SR.

d. rozhodnutie je nezákonné z dôvodu absencie podpisu oprávnenej osoby, nakoľko obsahuje iba
okrúhlu pečiatku žalovaného, meno a priezvisko F.. H. E. a funkciu generálny riaditeľ, pričom podpis

nad menom, uvedeným nie je podpisom tejto osoby a z rozhodnutia nie je zrejmé, či osoba ktorá toto
rozhodnutie podpísala, bola oprávnená ho podpísať, keďže podpis je nečitateľný.

e. nezákonnosť zápisnice o podaní informácie spísanej s Z. L., z ktorej žalovaný vyvodzuje znaky
závislej práce, pričom táto zápisnica a kamerový záznam sú jediným dôkazom. Žalovaný iba formálne

odôvodňuje preukázanie znakov závislej práce a vychádza len z predpokladu a nie z jednoznačného
zistenia a jeho vykonania a tieto skutočnosti musia nadväzovať na zistenie a preukázanie skutočnej, aj
fyzicky vykonávanej práce. Z rozhodnutia nevyplýva, že by žalovaný zistil aj zákonný znak závislej práce
- výkon práce v pracovnom čase, preto je rozhodnutie nepreskúmateľným.

f. porušenie práva na obhajobu, riadne odôvodnenie rozhodnutia a spravodlivý proces - v rozhodnutí
absentuje odôvodnenie, prečo odvolací orgán nepreskúmal jeho námietku týkajúcu sa nezákonnosti
zápisnice o podaní informácie, ktorá nebola podľa jeho názoru získaná v súlade so zákonom. Namietal,
že uvedená osoba bola vypočutá ako svedok, ku ktorej výpovedi nemal možnosť sa vyjadriť, klásť mu
otázky, spochybňoval poučenie uvedenej osoby o jej práve nevypovedať i obsah jej výpovede i napriek

tomu, že zápisnicu podpísala majúc podozrenie, že inšpektor práce jej kládol sugestívne otázky, využil
jej stres a strach a napísal do zápisnice to, čo uznal za vhodné a tak, aby výpoveď naznačovala znaky
závislej práce. Žalovaný mu neumožnil vykonať dôkazy v správnom konaní - vidieť kamerový záznam,
na ktorý sa žalovaný odvoláva, vypočuť ním navrhnutých svedkov.

g. k námietke o nenariadení pojednávania zaujal žalovaný iba formálne stanovisko s odkazom na
ustanovenie § 21 správneho poriadku, pričom nenariadením pojednávania bolo porušené jeho právo
na spravodlivý proces.

h. nedostatočne a neobjektívne zistený skutkový stav - podľa jeho názoru nie je možné zistiť akúkoľvek

činnosť počas jediného časového úseku (13:45 hod.), podklad pre rozhodnutie neobsahuje zistenie, či
inšpektor práce sledoval činnosť Z. L. a ako dlho, uspokojil sa iba s konštatovaním, že menovaný mal
vykonávať pomocné stavebné práce pri špárovaní dlažby, ktorú mal umývať s hubkou a vodou. Žalobca
v správnom konaní stav rozporoval a navrhoval dôkazy na vyvrátenie tvrdenia žalovaného.
i. výrok rozhodnutia neobsahuje presný osobitný právny predpis, podľa ktorého mal mať

žalobca založený pracovno-právny vzťah podľa osobitného predpisu s Z. L., čo spôsobuje jeho
nepreskúmateľnosť.

j. žalovaný nevykonal dôkazy tak, aby spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti, preukázal, že
žalobca menovanú osobu nelegálne zamestnával, t.j. dôkazy, ktoré nepochybne preukazujú vinu

žalobcuaniejevôbecpodstatné,čižalobcavčasekontrolypopieralskutkovýstavpopísanýpracovníkmi
žalovanéhoalebohonepopieral,resp.čipredložilnovéskutkovétvrdenia.Písomnétvrdeniepracovníkov
žalovaného nie je dôkazom a k reprodukovanej výpovedi pracovníkov žalovaného nedošlo.k. ako hlavné a kľúčové dôkazy boli posudzované dokumenty vypracované priamo pri kontrole žalobcovi
neznámym spôsobom, a žalobca v odvolaní namietal spôsob ich zabezpečenia a vyhotovenia. Delikt
bol ovplyvnený aj vyjadrením iných osôb, ich nezdokumentovaným konaním a správaním a žalobca

nemal možnosť si overiť, či tieto dôkazy boli zabezpečené objektívnym a hlavne zákonným spôsobom.
Žalovaný vychádzal iba z nezákonne získaného vyjadrenia menovaných osôb, podaného pred začatím
správneho konania a len z tvrdenia pracovníkov žalovaného, že žalobca porušil zákaz nelegálneho
zamestnávania.

l. porušenie zásady rovnosti zbraní a právo na obhajobu a riadny proces - aj v prípade priznania má
správny orgán povinnosť správny delikt preukázať a hlavne dokázať, v administratívnom spise však nie
je zdokumentovaná komunikácia pracovníkov žalovaného s osobou, ktorá mala vykonávať závislú prácu
a z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, ako bol odstránený rozpor medzi tvrdením žalobcu, tvrdením
menovaných osôb a tvrdením žalovaného o vykonaní alebo nevykonaní nelegálnej práce.

m. žalovaný dostatočne a riadne neodôvodnil povahu veci, na ktorú sa pri odmietnutí nariadení
ústneho pojednávania odvoláva. V danom prípade nešlo iba o dokumentačné dokazovanie, to znamená
dokazovanie len listinnými prostriedkami, v ktorom by nariadenie ústneho pojednávania neprispelo k
objasneniu veci. Ide o odlišný prípad, pretože v správnom konaní došlo k rozporom vo vyjadreniach
žalobcu, vypočúvaných osôb pred správnym konaním, a to je dôvodom pre nariadenie ústneho

pojednávania. Žalovaný podľa jeho názoru nedodržal ani zásadu správnej úvahy v súvislosti s
nariadením ústneho pojednávania. Tento vykonal dokazovanie sám a pred sebou samým a žalobcovi
neumožnil sa k veci ústne vyjadriť nevykonal tiež ním navrhované dôkazy - výsluchy menovaných
zamestnancov, žalobcu aj inšpektora. Odôvodnenie rozhodnutia je formalistické, nedostatočné, správne
orgány vec nesprávne právne posúdili a je nezákonné v dôsledku porušenia zásady „in dubio pro reo“

a zásady materiálnej pravdy.

n. nesúhlasil s odôvodnením výšky pokuty, keďže z druhostupňového rozhodnutia nevyplýva, ako dlho
trval protiprávny stav, na aký počet zamestnancov žalovaný prihliadal, nie je z neho možné zistiť, či
správny orgán prihliadal na skutočnosť, či zistené porušenie je dôsledkom neúčinného systému riadenia

ochranypráceuzamestnávateľaalebočiideoojedinelývýskytnedostatku,nevyplývaznehočižalovaný
vzal do úvahy, že žalobca poprel spáchanie správneho deliktu, ako aj či si žalobca splnil odvodové
povinnosti za túto osobu a kedy, prípadne za aké obdobie.

15. Vo vyjadrení zo dňa 11. júna 2018 žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na

to, že s námietkami žalobcu obsiahnutými v podanej žalobe, keďže tieto korešpondujú s jeho námietkami
obsiahnutými v podanom odvolaní, sa už vysporiadal v napadnutom rozhodnutí. V predmetnom konaní
bol dostatočne zistený skutkový stav veci a z neho bol vyvodený aj správny právny záver. Z priebehu
administratívneho konania neboli žalobcovi upreté žiadne jeho procesné práva, pričom všetky vykonané
dôkazy boli získané zákonným spôsobom. Výšku uloženej pokuty považuje za minimálnu, primeranú,

zákonnú, dôvodnú a riadne odôvodnenú.

16. V replike zo dňa 22. júna 2018 žalobca zotrval na svojej argumentácii obsiahnutej v podanej žalobe,
považujúc aj vyjadrenie žalovaného za nedostatočné.

17. V duplike zo dňa 2. júla 2018 žalovaný zotrval na svojom vyjadrení zo dňa 11. júna 2018.

18. Správny súd dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná, nakoľko správne orgány postupovali správne
a v súlade s platnou právnou úpravou, v správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav
veci a na jeho základe bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa súd v celom rozsahu

stotožnil. Žalovaný sa podľa názoru súdu dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami
vznesenými žalobcom v podanom odvolaní, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
a to citáciou dotknutých právnych noriem ako aj ich logickým výkladom a správnym aplikovaním na
prejednávaný prípad. V zmysle ustálenej judikatúry nie je povinnosťou správneho orgánu a ani súdu dať
odpoveď na všetky účastníkom nastolené otázky, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,

prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia, ktoré
stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto
aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (III. ÚS 209/04). Preto
napadnuté rozhodnutie žalovaného nepovažoval správny súd za nepreskúmateľné.19. Vyhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti dospel súd k záveru,
že argumentácia žalobcu nie je spôsobilá vyvrátiť dôvody, na základe ktorých žalovaný zamietol

jeho odvolanie a napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil. V konaní bolo
dostatočným spôsobom preukázané, že žalobca spáchal predmetný správny delikt tak, ako bol
špecifikovaný v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa i žalovaného, t.j. že dňa 27.09.2017 v čase
o 13:45 hod. využíval závislú prácu fyzickej osoby Z. L., ktorý pre neho vykonával pomocné práce pri
špárovaní dlažby, a to umýval dlažbu po špárovaní pomocou hubky a vedra s vodou na pracovisku

bytový dom Trieda SNP 80, Košice, a nemal s ňou založený pracovno-právny vzťah podľa osobitného
predpisu (zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov).

20. Táto skutočnosť vyplynula zo zistení inšpektorátu práce počas kontroly nelegálneho zamestnávania
u žalobcu a je dôkazovo podložená protokolom, zápisnicou o podaní informácie o vysvetlení dôvodu
fyzickej osoby na pracovisku spísanou s uvedenou osobou v uvedený deň, kamerovým záznamom z

výkonu inšpekcie práce, ako aj ďalšími dokladmi tak ako boli špecifikované vyššie.

21. Žalobcovi bol v priebehu správneho konania poskytnutý dostatočný časový priestor na jeho obranu
a predkladanie dôkazov na preukázanie svojich tvrdení, pričom tento nevyužil svoje právo vyjadriť sa k
oznámeniu o začatí správneho konania a z obsahu protokolu o vykonaní inšpekcie nevyplýva, že by k

postupu inšpektorov pri výkone inšpekcie mal akékoľvek námietky. Vyplýva z neho, že konateľ žalobcu
k zisteným skutočnostiam a nedostatkom obsiahnutým v protokole uviedol, že kontrolovaný pracovník
zostal svojvoľne na pracovisku bez jeho vedomia po tom, čo sa dohodli na pracovnom pomere, ktorý mal
začať od nasledujúceho dňa. Za jeho prítomnosti od neho vzal identifikačné údaje pre účtovníčku, ktorá
hovtendeňnahlásiladoSociálnejpoisťovneazdravotnejpoisťovne.Jehotvrdenieosvojvoľnomvýkone

prácebolovyvrátenévyjadrenímZ.L.,ktorýuviedol,ženapomocnýchstavebnýchprácachprišpárovaní
dlažby, ktoré konkretizoval, sa dohodol s F.. S. Y., konateľom žalobcu, ktorý tam v uvedený deň ráno bol
a vysvetlil mu, čo za práce má robiť. Uvedené vyjadrenie aj správny súd považoval za vierohodné, keďže
bolo učinené spontánne, bezprostredne pri výkone inšpekcie práce, bez nátlaku, bolo zrozumiteľné
a menovaný nemal dôvod uvádzať nepravdivé údaje. Svedčí o tom aj jeho tvrdenie, že žalobcovi

poskytol svoje osobné údaje pre účely vyhotovenia dohody o pracovnej činnosti, ktorá nakoniec v
uvedený deň aj bola uzatvorená, čo korešponduje s vyjadrením konateľa žalobcu. Uzatvorená však
bola po vykonaní inšpekcie práce, kedy bol menovaný v čase o 17:44 hod. prihlásený do sociálneho
poistenia, pričom z vyjadrenia Z. L. vyplýva, že v čase výkonu inšpekcie práce, pri vykonávaní vyššie
špecifikovanej činnosti žiadnu zmluvu uzatvorenú nemal. Podľa názoru správneho súdu žalobca prihlásil

menovaného do sociálneho poistenia od 28.09.2017 v snahe preukázať, že menovaný sa zdržiaval
na pracovisku bez jeho vedomia v zmysle jeho vyjadrenia k protokolu, čo však odporuje inšpektormi
zisteným skutočnostiam.

22. Vzhľadom na zrejmý skutkový stav nebolo podľa názoru správneho súdu potrebné vo veci nariadiť

ústne pojednávanie, ani doplniť dokazovanie žalobcom v odvolaní i žalobe uvedeným spôsobom. Tento
postup nemožno považovať za odporujúci judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej
neuskutočnenie ústneho pojednávania nespôsobuje ujmu požiadavkám článku 6 ods.1 Dohovoru vo
vzťahu k ústnosti a verejnosti konania v prípadoch, keď skutkové okolnosti nie sú sporné a právne otázky
sa nevyznačujú osobitnou zložitosťou. V danom prípade by ústne pojednávanie neprispelo k ďalšiemu

objasneniu skutkového stavu. Preto túto námietku správny súd vyhodnotil ako neopodstatnenú. V žalobe
všeobecne formulované pochybnosti žalobcu o možnom postupe inšpektorov práce pri výkone inšpekcie
práce (formulácie otázok, zápis odpovedí na ne, splnenie poučovacej povinnosti voči dopytovaným
osobám a ďalšie) nepovažoval správny súd za dostatočne relevantné pre vyvodenie záveru, že skutkový
stav veci nebol dostatočne zistený, ani záveru o nevyhnutnosti nariadenia pojednávania v tejto súvislosti.

23. Správny súd zastával názor, že protokol o výkone inšpekcie obsahuje všetky zákonom predpísané
náležitosti, tento je dostatočne určitý, zrozumiteľný a má oporu vo všetkých dokladoch, ktoré boli
podkladom pre jeho vypracovanie. Z tohto protokolu je jednoznačne zrejmé, kedy bola vykonaná

inšpekcia práce, je z neho zrejmé, že dopytovaná osoba poskytujúca informáciu o dôvode prítomnosti
na pracovisku uviedla čas, od ktorého sa na uvedenom pracovisku nachádzala, z čoho je možné vyvodiť
jednoznačný záver o dobe trvania tohto protiprávneho stavu. Navyše voči jeho obsahu konateľ žalobcu,
s ktorým bol prerokovaný, žiadne konkrétne námietky nevzniesol a nenamietal ani postup inšpektorovpri výkone inšpekcie práce. Jeho zákonnosť nebola napadnutá ani samostatnou žalobou. Keďže jeho
zákonnosť relevantným spôsobom spochybnená nebola, možno ho považovať za zákonný podklad pre
vydanie napadnutého rozhodnutia.

24. Argumentácia žalobcu o oprávnení inšpektorov práce uložiť kontrolovanému subjektu -
zamestnávateľovi povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení a ich príčin v určenej
lehote iba za predpokladu nariadenia opatrení podľa § 12 ods.2 písm. b) zákona o inšpekcii práce, čo
v prípade predmetného protokolu splnené nie je, nemá na posúdenie predmetnej veci vplyv, pretože
predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní nie je preskúmanie zákonnosti uvedeného protokolu,

ale preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o uložení sankcie za predmetný správny delikt, ktorý bol
preukázaný.

25. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, týkajúcu sa nezákonnosti zápisnice spísanej s Z. L., súd poukazuje
na to, že táto zápisnica zo dňa 27.09.2017 bola vyhotovená v zmysle platnej právnej úpravy a uvedená
osoba nebola vypočúvaná v rámci inšpekcie práce ako svedok, ale bola dotazovaná a požiadaná o

vysvetlenie dôvodu jej prítomnosti na pracovisku. Zo zápisnice vyplýva obsah komunikácie tejto osoby
s inšpektormi práce, vysvetlenie dôvodu jej prítomnosti na pracovisku a jej vierohodnosť je overená jej
vlastnoručným podpisom bez akýchkoľvek pripomienok. Preto právo účastníka konania byť prítomný
pri výsluchu svedkov a klásť im otázky nemohlo byť v danom prípade v tejto súvislosti správnymi
orgánmi porušené, keďže inšpekcia práce predchádzala začatiu správneho konania. Súčasťou obsahu

tejto zápisnice je zákonné poučenie, ktoré bolo na znak porozumenia jeho obsahu a potvrdenia obsahu
zápisnice Z. L. podpísané.

26. Za neopodstatnenú považoval správny súd aj námietku žalobcu, týkajúcu sa nezákonnosti
napadnutého rozhodnutia z hľadiska absencie podpisu oprávnenej osoby na rozhodnutí, pretože ako to

vyplýva z obsahu administratívneho spisu, jeho súčasťou je poverenie zo dňa 1. júna 2017, z obsahu
ktorého vyplýva, že v prípade neprítomnosti generálneho riaditeľa H. E. s účinnosťou od 1. júna 2017 sú
jeho zastupovaním poverení S.. Z. K., Z.. S. Č. M. S.. S. N., pričom uvedené poverenie bolo aktuálne aj
v čase vydania napadnutého rozhodnutia, ktoré v zastúpení generálneho riaditeľa podpísala v danom
prípade Z.. S. Č..

26. V danom prípade boli dodržané aj všetky zásady správneho trestania. Napadnuté rozhodnutia
obsahujú všetky zákonom predpísané náležitosti, sú dostatočne zrozumiteľné, úplné a rovnako
dostatočné je aj skutkové vymedzenie predmetného správneho deliktu, ktorý je vymedzený takým

spôsobom, že ho nie je možné zameniť s iným správnym deliktom.

27. Podľa názoru súdu správny orgán prvého stupňa, následne i žalovaný pri ukladaní predmetnej
pokuty zohľadnili všetky zákonom stanovené kritériá, ktoré má na mysli ustanovenie § 19 ods.6

zákona o inšpekcii práce pre určovanie výšky pokuty, ako aj účel, ktorý má sankcia na úseku
všeobecnej generálnej prevencie splniť. Správna úvaha pri ukladaní tejto sankcie nevybočila z medzí
a hľadísk stanovených zákonom, táto bola uložená na dolnej hranici určeného sankčného rozpätia so
zohľadnením priťažujúcich i poľahčujúcich okolností. Za priťažujúcu okolnosť považovali správne orgány
to, že išlo o závažné porušenie základných povinností zamestnávateľa, ktoré mohlo mať za následok

závažné sociálne dopady, napríklad v prípade pracovného úrazu a ohrozenia zamestnanca pri absencii
úrazového poistenia. V prospech účastníka bolo vyhodnotené predovšetkým to, že išlo o porušenie
týkajúce sa iba jedného zamestnanca, toto trvalo krátky čas, nedostatok bol bezodkladne odstránený a
išlo o prvé porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania zo strany účastníka konania. Zohľadnený bol
aj účel predmetnej pokuty a preventívna úloha postihu a jeho represívna zložka.

28. Správny súd z uvedených dôvodov podľa § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol. O náhrade trov
konania rozhodol podľa § 167 ods.1 a § 168 SSP a účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal.

IV.
Argumentácia účastníkov v kasačnom konaní29. Proti rozsudku správneho súdu podal v zákonnej lehote žalobca (sťažovateľ) kasačnú sťažnosť
podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) SSP a navrhol, aby kasačný súd rozsudok správneho súdu zmenil
tak, že rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušuje a vec

vracia žalovanému na ďalšie konanie. Súčasne požiadal aj o náhradu trov konania.

30. Sťažovateľ spochybňoval rozsudok správneho súdu ako nedostatočne odôvodnený a arbitrárny,
pretože sa v ňom správny súd dostatočne nevysporiadal s jeho námietkami, týkajúcimi sa procesných
pochybení oboch správnych orgánov, uplatnenými v žalobe. V kasačnej sťažnosti preto zopakoval

pochybenia žalovaného, svoje žalobné námietky a uviedol dôvody, prečo reakciu správneho súdu na ne
považuje za nesprávnu, resp. nedostatočnú. Konkrétne uviedol:
a. protokol, prvostupňové ani druhostupňové rozhodnutie neuvádzajú, že by správne orgány pre svoje
rozhodovanie použili dôkaz - výpis z registra poistencov Sociálnej poisťovne, na tento dôkaz ako
súčasť administratívneho spisu odkazuje až správny súd v rozsudku, čím neprípustne supluje činnosť
správneho orgánu;

b. žalovaný neskúmal zákonnosť protokolu, hoci sťažovateľ namietal, že neobsahuje povinné zákonné
náležitosti a v časti opatrenia je neurčitý, nezrozumiteľný a rozporný. Chýbajúcimi zákonnými
náležitosťami sú doba nelegálnej práce a stanovisko inšpektora k vyjadreniu sťažovateľa k protokolu,
pokiaľ ide o uloženie opatrení, spôsobom, akým ich inšpektor práce uložil, nie je možné postupovať.
Reakciu súdu, že protokol možno považovať za zákonný podklad rozhodnutia, pretože nebol napadnutý

samostatnou žalobou, považuje za nesprávnu, pretože sťažovateľ takúto povinnosť nemá a naopak,
je povinnosťou správneho orgánu ex offo preskúmať zákonnosť podkladov rozhodnutia - sťažovateľ
naďalej považuje protokol za nezákonný a keďže ide o kľúčový podklad rozhodnutia, spôsobuje aj
nezákonnosť rozhodnutí;
c. sťažovateľ zotrval na svojej námietke, že z rozhodnutia nie je zrejmé, či ho podpísala oprávnená

osoba. Až z rozhodnutia súdu sa dozvedel, že rozhodnutie mala podpísať zastupujúca osoba na základe
poverenia, avšak v rozhodnutí nie je uvedené jej meno, priezvisko ani funkcia. Považuje tak rozhodnutie
za nezákonné, a argumentuje, že mu to znemožnilo napr. namietať prípadnú zaujatosť tejto osoby;
d. nesúhlasí so záverom súdu ohľadom namietanej nezákonnosti zápisnice o podaní informácie Z.
L.. Ak súd konštatuje, že zápisnica bola vyhotovená v súlade s platnou právnou úpravou, sťažovateľ

nevie, podľa akej právnej úpravy bola zápisnica posúdená a takéto odôvodnenie je nepreskúmateľné.
Sťažovateľ pritom zotrváva na svojich námietkach, že nie je zrejmé, ako bola táto osoba poučená o
svojich právach - podľa § 12 ods. 1 písm. g) zákona o inšpekcii práce má vyťažovaná osoba vysvetliť
dôvody prítomnosti na pracovisku, avšak podľa sťažovateľa ide pri skladbe otázok o výsluch svedka
podľa § 35 ods. 1 - 3 správneho poriadku, čomu korešponduje príslušné poučenie;

e. inšpekcia bola vykonaná ešte pred začatím správneho konania, kde sťažovateľ nemal postavenie
účastníka konania a nemohol realizovať svoje procesné práva o.i. byť prítomný na výsluchu a klásť
vypočúvanej osobe otázky. Poukazuje na rozsudok NSS ČR č. 6 Ads 46/2013-35 z 13.02.2014,
ods. 35-37 a argumentuje, že ak žalovaný zisťuje znaky závislej práce výlučne z ústnych vyjadrení
kontrolovaných osôb, musia byť zachované všetky ústavné práva kontrolovanej osoby, a ako aj jej

zamestnávateľa, inak sa nelegálna práca vôbec nedá dokázať;
f. namietal nenariadenie ústneho pojednávania, ktoré podľa jeho názoru bolo potrebné pre vykonanie
dôkazov a v tejto súvislosti poukázal na rozsudky NSS ČR (sp. zn. 5 Ads 92/2015, 4 Ads 177/2011-120),
kde súd dospel k záveru, že „nemožno súhlasiť s tým, aby pokuta za správny delikt, ktorá je trestným
obvinením v zmysle čl. 6 Dohody o ochrane ľudských práv a základných slobôd bola uložená na

základe jediného jedného podkladu (protokol o výkone kontroly), ktorý bol vyhotovený ešte pred začatím
správneho konania. Tento záver platí tým viac, že v danom prípade k veľmi stručným kontrolným
zisteniam pristupujú tvrdenia účastníka konania popierajúceho naplnenie protiprávneho konania.“ V
danom prípade boli kľúčové a hlavné posudzované dokumenty (protokol, zápisnica) vypracované
priamo pri kontrole sťažovateľovi neznámym spôsobom, sťažovateľ v odvolaní namietal spôsob ich

zabezpečenia a vyhotovenia. Poukázal aj na rozsudok NS SR sp. zn. 10 Sžd/19/2011 z 25.01.2012, z
ktorého vyplýva, že je povinnosťou správneho orgánu zabezpečiť procesné práva účastníka konania,
mimo iného aj byť prítomný pri vykonávaní dôležitých dôkazov a klásť svedkom otázky pri ústnom
pojednávaní, ak sa takýto dôkaz v konaní použije. Podľa sťažovateľa, dôvodom na ústne pojednávanie
v tomto prípade je skutočnosť, že v konaní došlo k rozporom vo vyjadreniach sťažovateľa v protokole a

vypočúvanej osoby pred začatím správneho konania. Sťažovateľ už v odvolacom konaní žiadal vypočuť
ako svedkov pracovníkov, ktorí kontrolu vykonali a osobu, ktorá podala vyjadrenie.
g. Odôvodnenie výšky pokuty je nedostatočné a závery správnych orgánov ako aj súdu považuje iba
za formálne a všeobecné.31. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril dňa 26.10.2020, zotrval na svojich záveroch a uviedol:
a. pokiaľ ide o výpis z registra Sociálnej poisťovne, pri rozhodovaní o správnom delikte nebolo

rozhodujúce, kedy sťažovateľ fyzickú osobu prihlásil do sociálnej poisťovne, avšak tento dôkaz bol
zabezpečený už v priebehu výkonu inšpekcie. Vyplýva to z protokolu, kde je jednoznačne uvedené, že
skutočnosti uvedené v protokole boli zistené aj z tohto dôkazu a sťažovateľ bol o tom, že protokol aj s
prílohami bude podkladom rozhodnutia, oboznámený pri začatí správneho konania;
b. protokol obsahuje všetky predpísané náležitosti a opatrenia sú v súlade s príslušnými právnymi

predpismi;
c. oprávnenie Z.. Č. podpísať rozhodnutie je v súlade so zákonom o štátnej službe, organizačným
poriadkom a internou normou žalovaného;
d. zápisnica o poskytnutí vysvetlenia Z.. L. netrpí vadami, ide o jeden z dôkazov v konaní a námietky
sťažovateľa ohľadom poučovania tejto osoby sú nepreukázané;
e. nariadenie ústneho pojednávania nie je obligatórne a v tomto prípade to povaha veci nevyžadovala;

f. pokuta je riadne odôvodnená a uložená v súlade so zákonom.

Žalovaný preto navrhoval kasačnú sťažnosť zamietnuť.

V.

Posúdenie kasačného súdu

32. Dňa 1. januára 2021 nadobudla účinnosť novela Ústavy Slovenskej republiky, ústavný zákon č.
422/2020 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších
predpisov, ktorou bol zriadený Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (čl. 143 ods. 1 Ústavy

Slovenskej republiky). K 1. augustu 2021 prevzal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj
ako „kasačný súd“) kasačnú agendu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej
len „Najvyšší súd SR“ alebo „NS SR“) v správnom súdnictve, vrátane prerokúvanej veci (čl. 154g ods.
4, 5 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 1 a 2 a § 8a ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). V súlade s rozvrhom práce Najvyššieho

správneho súdu Slovenskej republiky na rok 2021 bola prerokúvaná vec pridelená náhodným výberom
na rozhodnutie senátu 3 S a bola v kasačnom konaní vedená pod pôvodnou spisovou značkou.

33. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) po tom, čo zistil,
že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou (§

442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP), má predpísané náležitosti
(§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok z dôvodov a v rozsahu uvedenom
v podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP) a dospel k záveru, že kasačná
sťažnosť je dôvodná.

34. Podľa kasačného súdu je ťažiskom sťažnostných bodov, resp. celej argumentácie sťažovateľa
v administratívnom ako aj doterajšom súdnom konaní, otázka zistenia skutkového stavu, konkrétne,
či sú dôkazy zadovážené administratívnym orgánom použiteľné a postačujúce pre záver o jeho
zodpovednosti.

35. V prvom rade kasačný súd konštatuje, že pokiaľ ide o použitie výpisu z registra poistencov Sociálnej
poisťovneažvargumentáciisprávnehosúdu,tátonámietkaniejeopodstatnená.Jednaktrebaprisvedčiť
žalovanému, že samotný tento dokument nebol dôkazom o protiprávnom konaní sťažovateľa a tiež
išlo o podklad, na ktorý odkazuje protokol. Sťažovateľ sa s protokolom oboznámil a teda mal možnosť
oboznámiť sa s tým, že jeho podkladom je aj tento dokument. Obsahom rozhodnutia správneho orgánu

nemusí byť doslovný prepis spisového materiálu. To nebráni správnemu súdu na časť spisového
materiálu v jeho rozhodnutí poukázať.

36. Rovnako za neopodstatnenú považoval kasačný súd aj námietku ohľadom preskúmania zákonnosti
protokolu. Je pravdou, že ak sťažovateľ nepodal samostatnú žalobu o preskúmanie protokolu, nemôže

to automaticky prezumovať jeho zákonnosť a správny orgán v konaní o správnom delikte musí preveriť
z úradnej povinnosti, či podklady, ktoré použije, netrpia vadami. V uvedenom prípade je však zrejmé, že
text, ktorým sťažovateľ vo vzťahu k rozhodnutiu správneho súdu argumentuje, je vytrhnutý z kontextu.
Ako vyplýva z rozhodnutia správneho súdu, tento nestotožnil nepodanie žaloby voči protokolu s jehozákonnosťou, ale reagoval na žalobné námietky o nedostatočnom obsahu protokolu, tieto vyhodnotil, a
až na záver dodal uvedenú úvahu.

37. Pokiaľ ide o výhradu k nepreskúmateľnosti uložených opatrení, kasačný súd sa stotožňuje so
záverom správneho súdu, že tieto výhrady sú pre posudzovanú vec irelevantné. V tomto prípade ide o
využitie protokolu ako podkladu pre uloženie sankcie v správnom trestaní. Ak žalobca nespochybňoval
samotné vykonanie inšpekcie, čo neurobil, potom kvalita parciálnych záverov protokolu, napríklad
časti „Opatrenia“, nemôže spôsobiť nezákonnosť iných častí protokolu, ktoré sú v posudzovanej veci

podstatné - tu konkrétne zaznamenané zistenia, ktoré slúžia k preukazovaniu nelegálnej práce Z.. L..
Ani samotný sťažovateľ neuvádza, ako by mohli prípadne zistené vady v časti protokolu „Opatrenia“
ovplyvniť tie časti protokolu, ktoré boli využité ako podklad rozhodnutia. Uvedené platí aj vo vzťahu k
namietanej nedostatočnosti reakcie inšpektora na k vyjadreniu sťažovateľa.

38. Nemožno prisvedčiť ani výhrade, že by nezákonnosť rozhodnutia mala spôsobiť nedostatočná

identifikácia osoby, ktorá rozhodnutie podpísala. Identifikácia osoby podpisujúcej rozhodnutie je
formálnou náležitosťou rozhodnutia. Všeobecne platí, že cit: „Ak by rozhodnutie neobsahovalo
predpísané formálne náležitosti, z právneho hľadiska by to nespôsobilo nulitu ani nezákonnosť
rozhodnutia za predpokladu, že rozhodnutie vydal príslušný správny orgán. Podľa názoru právnej
teórie skutočnosť, že písomné vyhotovenie rozhodnutia nepodpísal oprávnený pracovník v zmysle

vnútroorganizačného predpisu, ani prípadné prekročenie právomoci zamestnanca správneho orgánu
nespôsobuje neplatnosť vydaného rozhodnutia. Vo vzťahu k adresátovi ide o individuálny správny
akt vydaný správnym orgánom príslušným na vydanie rozhodnutia.“ (POTÁSCH, P., HAŠANOVÁ, J.,
VALLOVÁ, J., MILUČKÝ, J., MEDŽOVÁ, D. Správny poriadok. Komentár. 3. vydanie. Praha: C. H. Beck,
2019). Navyše, v tomto prípade je preukázané, že rozhodnutie podpísala oprávnená osoba, čo správny

súd v rozsudku vysvetlil. Úvahy sťažovateľa o nemožnosti namietať prípadnú zaujatosť podpisujúcej
osoby sa prednesené v kasačnej sťažnosti sa javia ako hypotetické. Ak by aj vyšla dodatočne najavo
takáto okolnosť, sťažovateľ má k dispozícii mimoriadny opravný prostriedok v podobe obnovy konania.

39. Pokiaľ ide o výhrady voči záveru správneho súdu k zápisnici o podaní informácie Z.. L. o jeho

prítomnosti na pracovisku, kasačný súd ich hodnotí ako formalistické. Neuvedenie presnej právnej
úpravy, ale len konštatovanie správneho súdu o súlade zápisnice s platnou právnou úpravou v
kontexte celého textu súdneho rozhodnutia, nevykazuje znaky nedostatočného či arbitrárneho súdneho
rozhodnutia.

40. Kasačný súd však dáva za pravdu sťažovateľovi, pokiaľ ide o námietku poukazujúcu na pochybenia
pri vedení dokazovania v správnom konaní a námietku nestatočne zisteného skutkového stavu pre
ustálenie jeho zodpovednosti sťažovateľa za správny delikt.

41. Správne orgány po začatí správneho konania nevykonali žiadne dokazovanie a vychádzali len z
podkladov, ktoré obstarali vo fáze pred jeho začatím. V tejto fáze sťažovateľ nemal postavenie účastníka
konania s prislúchajúcimi právami, bol len v postavení objektu kontroly. Nie je vylúčené, aby boli
podkladom rozhodnutia aj dokumenty a podklady získané v rámci kontrolnej činnosti, avšak v rámci
správneho konania musí správny orgán vytvoriť priestor pre obhajobu účastníka konania - obvineného

zo správneho deliktu.

42. Významnou skutočnosťou je, že v podkladoch získaných pri inšpekcii sa vyskytol rozpor medzi
tvrdením osoby poskytujúcej informáciu Z.. L. a konateľom spoločnosti, pričom tento rozpor bol
zásadným pre ustálenie záveru, či išlo o nelegálnu prácu. Zatiaľ čo konateľ sťažovateľa tvrdil, že Z..

L. sa v priestoroch stavby v deň kontroly nachádzal svojvoľne a pracovať mal začať až nasledujúci deň
(kedy už mal uzatvorený pracovný pomer a bol prihlásený do Sociálnej poisťovne), Z.. L. uviedol, že už
v deň kontroly pre sťažovateľa pracoval. Tento deň, resp. podľa zápisnice o podaní informácie Z.. L. čas
od cca 9:30 do 13:45, bol pritom jediným časovým úsekom, kedy sa mal sťažovateľ dopustiť nelegálneho
zamestnávania tejto osoby. Správny orgán tento rozpor v konaní neodstránil, hoci pri správnom trestaní

sa uplatňuje vyšetrovacia zásada a správny orgán je povinný z úradnej povinnosti riadne preukázať
spáchanie správneho deliktu a za týmto účelom si obstarať potrebné dôkazy.43. Nemožno prisvedčiť tvrdeniu žalovaného, že tým, že sa sťažovateľ nevyjadril k oznámeniu o začatí
správneho konania, nevyužil svoje právo vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia. V správnom konaní
neplatí koncentračná zásada a prvostupňové a druhostupňové konanie predstavujú jeden celok. Hoci aj

sťažovateľ nereagoval na oznámenie o začatí konania, návrhy na dokazovanie prezentoval v odvolaní
a bolo povinnosťou žalovaného sa nimi zaoberať. Ak návrhy na výsluch svedkov, ktoré prezentoval
sťažovateľ, nepovažoval za vhodné, mohol dokazovanie doplniť a vzniknuté rozpory odstrániť inými
dôkazmi - napríklad výsluchom Y.. O., ktorý na stavbe spolu s Z.. L. pracoval.

44. Pokiaľ by k zisteniu úplného a skutočného stavu veci malo prispieť ústne pojednávanie, správny
orgán zváži jeho nariadenie. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na už ustálenú rozhodovaciu prax
Najvyššieho súdu SR v tejto otázke, najmä na rozsudok vo veci vedenej pod sp. zn. 6Asan/2/2016 zo
dňa 13. 12. 2017, v zmysle ktorého „nariadenie ústneho pojednávania správnymi orgánmi vo veciach
správnych deliktov a iných správnych deliktov je len fakultatívne. V rámci tejto kategórie správnych

deliktov sa zásada ústnosti neuplatňuje, a to spolu so zásadou verejnosti a bezprostrednosti. V zmysle
správneho poriadku nariadenie ústneho pojednávania je ponechané na správnej úvahe správneho
orgánu a jeho správna úvaha závisí od skutkových okolností v danej veci.“
45. Vzhľadom na skutočnosť, že doposiaľ nebol dostatočne zistený skutkový základ pre vyslovenie
záveru o to, či k správnemu deliktu došlo a či je šťažovateľ zaň zodpovedný, kasačný súd považoval

za predčasné a neúčelné zaoberať sa námietkami vzťahujúcimi sa k uloženej pokute.

VI.
Záver

46. Vzhľadom na uvedené kasačný súd zmenil rozsudok správneho súdu tak, že žalobou napadnuté
rozhodnutie Národného inšpektorátu práce, Košice, Masarykova 10 zo dňa 26. marca 2018 č. PO/
BEZ/2018/2904, O-59/2018, ako aj rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice zo dňa 19. decembra 2017
č. 387/17/O, zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom viazaný vysloveným právnym
názorom kasačného súdu (§ 469 SSP) bude postupovať v naznačenom smere.

47. O náhrade trov kasačného konania NSS rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a § 175 ods. 1 SSP v
spojení s § 467 ods. 1 a 2 SSP tak, že úspešnému sťažovateľovi (žalobcovi) priznal proti neúspešnému
žalovanému nárok na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania na krajskom súde a kasačnom
súde. O výške náhrady trov rozhodne po právoplatnosti rozsudku krajský súd samostatným uznesením

(§ 175 ods. 2 SSP).

49. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednohlasne (§ 147 ods. 2 v
spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.