Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. jún 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1To/7/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5618010216
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kurák
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5618010216.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Kuráka a sudcov JUDr.
Moniky Liptákovej a Mgr. Anny Mihálikovej, na neverejnom zasadnutí konanom 28. júna 2022 prejednal
odvolania podané obžalovaným Mgr. M. T., nar. X.X.XXXX a obžalovaným L. O., nar. XX.XX.XXXX, proti
rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 2T/50/2018 z 29.7.2021 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b), d), ods. 3 Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Liptovský

Mikuláš, sp.zn. 2T/50/2018 z 29.7.2021.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec v r a c i a okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 2T/50/2018 z 29.7.2021 boli obžalovaní Mgr. M.

T. a L. O. uznaní vinnými zo zločinu porušovania ochrany stromov a krov podľa § 306 ods. 1, ods. 3
písm. b) Tr. zák., v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že:

v presne nezistenej dobe od októbra 2015 do decembra 2015 po predchádzajúcej vzájomnej dohode
prostredníctvom spoločnosti T-Les Záhorie s.r.o., so sídlom Jána Hollého 586/69, Borský Mikuláš, IČO:
36 840 858, oslovenej L. O., ktorá realizovala výrub drevín dodávateľským spôsobom s vedomím a

súhlasom obžalovaného Mgr. M. T.,
- na parcelách C KN 1202/2, 1202/16 a 1202/20 v k.ú. P., okres U. O., ktoré sú vedené ako trvalé trávne
porasty,vrozporesovšeobecnezáväznýmiprávnymipredpisminaochranuprírodyakrajiny,atoZákona
o ochrane prírody a krajiny č. 543/2002 Z.z., § 47 ods. 7, ods. 8 tohto zákona, uskutočnili neoprávnený
výrub 223 ks drevín, a to borovíc, smrekov, vŕb a topoľov, na ktoré sa nevzťahoval súhlas na výrub č.
ŽPD-2014/00663-04/Chv z 24.3.2014, vydaný rozhodnutím Mesta Liptovský Mikuláš, útvarom životného

prostredia a poľnohospodárstva pre žiadateľa Mgr. M. T., bytom D. N. XX, čím spôsobili Slovenskej
republike škodu 387 612,- eur predstavujúcu spoločenskú hodnotu vyrúbaných drevín.

Za to im súd podľa § 306 ods. 3, § 38 ods. 3 (§ 36 písm. j/) Tr. zák., každému z nich, uložil trest odňatia
slobody vo výmere 3 roky.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák., za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd výkon trestu
odňatia slobody u obžalovaných podmienečne odložil a zároveň obžalovaným uložil probačný dohľad
nad správaním obžalovaných v skúšobnej dobe vo výmere 2 roky.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. súd určil obžalovaným skúšobnú dobu, každému z nich, vo výmere
2 roky.Podľa § 51 ods. 4 písm. g) Tr. zák. (v znení účinnom do 31.12.2019) súd uložil obžalovaným povinnosť
spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným
odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu počas skúšobnej doby.

Podľa § 51 ods. 5 Tr. zák. súd uložil obžalovaným povinnosť strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú
probačnýmamediačnýmúradníkomnasúdevmiesteichpobytupodľakonkrétnehourčeniaprobačného
a mediačného úradníka, a to počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd odkázal poškodenú Slovenskú republiku, za ktorú koná Okresný úrad
Liptovský Mikuláš, odbor starostlivosti o životné prostredie, s nárokom na náhradu
škody na civilný proces.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože bol v zákonnej lehote
napadnutý odvolaniami oboch obžalovaných.

Obžalovaný Mgr. M. T. podané odvolanie odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu Mgr. Lukáša
Kysuckého (č.l. 811-817 spisu). Úvodom podaného odvolania obžalovaný opísal výrokové časti a
odôvodnenie napadnutého rozsudku. Ďalej uviedol nasledovne odvolacie argumenty:

„Skutkové a právne závery, na ktoré súd poukazuje a z ktorých vyvodil trestnoprávnu zodpovednosť voči
obž. Mgr. T., nie je možné akceptovať a stotožniť sa s nimi, pretože na rozdiel od súdu máme za to, že
takýtozáverzvykonanéhodokazovanianevyplývaadôkazy,oktoréopierasúdsvojeskutkovézisteniaa
na ktoré poukazuje, nesvedčia v neprospech obžalovaného a neusvedčujú ho zo žalovaného
zločinu porušovania ochrany stromov a krov podľa § 306 ods. 1, 3 Tr. zák. v spolupáchateľstve podľa

§ 20 Tr. zákona.
Obžalovaný Mgr. T. poprel spáchanie skutku, potvrdil, že je vlastníkom nehnuteľností v kat. území P., a
to parcela KN 1202/2,1202/16 a 1202/20, a že požiadal v roku 2014 cestou splnomocneného zástupcu
pána L. O. o povolenie k výrubu na týchto nehnuteľnostiach a následne na zabezpečenie
a realizáciu prác. On osobne sa nezúčastnil rokovaní na Meste Liptovský Mikuláš, ohliadky na mieste

samom, nekomunikoval so zástupcami spoločnosti T-Les Záhorie, s.r.o. a ani s pracovníkmi, ktorí reálne
výrub a odvoz realizovali. Na túto činnosť splnomocnil L. O., ktorý v jeho mene a na základe plnej moci
činnosť vykonal.
Obžalovaný L. O. vo svojej výpovedi potvrdil skutočnosti uvádzané obžalovaným T. a bližšie sa vyjadril
k rokovaniam a okolnostiam, za akých došlo k realizácii výrubov stromov a kríkov zo sporných

nehnuteľností. Svedok A. H. vypovedal, že práce vykonávala firma T-Les Záhorie na základe objednávky
pána O., ktorý priniesol všetky povolenia, povedal, čo je povolené a čo nie, tento pri stretnutí mu ukázal
povoleniespolusmapami,onosobnesobžalovanýmT.vovzťahukvýrubu arozsahunekomunikoval.
Svedok A. H. vypovedal, že ho oslovil obžalovaný O. o vykonanie prác, stretli sa na mieste, kde sa mala
práca vykonávať, prítomný bol aj svedok A. H., po vysvetlení rozsahu prác oslovili T. a pilčíkov,

ktorých mal na starosti S., začali sa práce spojené s výrubom a štiepkovaním, on osobne komunikoval
len s O. a výrub vykonávali iba na označených stromoch. S obžalovaným T. sa o výrube nebavil.
Svedok M. T. potvrdil, že ťažba na nehnuteľnostiach v k.ú. P. začala v júni, júli 2015, on mal na starosti
vývoz, v prípade potreby komunikoval s obž. O., mal na neho telefónne číslo, obž. T. tam
videl možno raz, ale tento do výrubu nezasahoval a rúbali stromy, ktoré boli vyznačené. Bližšie okolnosti

ku skutku nevedel uviesť.
Svedok M. S. vypovedal, že na základe požiadavky pána H. spolu s F. W. pílili stromy v uvedenej lokalite,
on komunikoval len s A. H. z T-Lesu a pílili sa stromy, ktoré boli označené už pred
výrubom. On osobne pílil len označené stromy.
Svedok F. O. následne potvrdil výpoveď M. S., z obžalovaných poznal O.,

ktorého na mieste výrubu videl.
Uvedení svedkovia realizovali a podieľali sa na výrube drevín a kríkov z parciel KN 1202/2, 1202/16 a
1202/20, a ktorí pracovali v prospech spoločnosti T-Les Záhorie. Z výpovede týchto
svedkov nevyplývajú skutočnosti uvádzané súdom, podľa ktorého svedkovia majú usvedčovať obž. Mgr.
T., že sa mal dopustiť skutku kladeného mu za vinu. Ani jeden zo svedkov nepotvrdil,

že by obž. Mgr. T. realizoval nejaký výrub, t. j. že by sa podieľal aktívne pri výrube, pretože tento s
nimi nekomunikoval, neukazoval im v prírode priestor, na ktorom sa ma výrub vykonať, neukazoval
im povolenia, na základe ktorých je výrub legitímny, nedohadoval s nimi žiadne bližšie podmienky, za
ktorých sa má výrub vykonať. V tomto smere záver súdu je nelogický, keď hodnotí tieto svedeckévýpovede ako dôkazy, ktoré majú usvedčovať obžalovaného z páchania trestnej činnosti. Rovnako tak
nie je možné prisvedčiť súdu citujem: „je ťažko uveriteľné, že obžalovaný Mgr. T. nemal vedomosť o
rozsahu výrubu na jeho pozemkoch, práve naopak, práve s jeho vedomím a súhlasom realizovala výrub

drevín spoločnosť T-Les Záhorie".
Takýto záver je neodôvodnený, neopodstatnený a arbitrárny. Súd nemôže založiť svoje rozhodnutie
na úvahách, ktoré nemajú oporu v dôkazoch, ktoré boli vykonané. Skutočnosť, že obžalovaný T. udelil
plnomocenstvo obž. O. na udelenie súhlasu na výrub drevín a krov na nehnuteľnostiach, ktorých je
vlastníkom, a že Mesto Liptovský Mikuláš rozhodnutím zo dňa 24.3.2014 pod č. ŽPV-2014/00663-04-

Chv rozhodlo o jeho žiadosti, nemôže byť dôkazom v jeho neprospech tak, ako to navodzuje súd,
keď uvádza, že obžalovaný T. bol práve ten, ktorý mal na výrube drevín na jeho pozemkoch záujem.
Obžalovaný Mgr. T. mal záujem na výrube drevín a stromov na sporných nehnuteľnostiach v zmysle
žiadosti a v súlade so zákonom požiadal o ich výrub a je neprípustné, aby tento právne čistý spôsob,
ktorý bol uplatnený v súlade so zákonom 543/2002 Z.z. bol vnímaný a posudzovaný v jeho neprospech
tak, ako to urobil súd bez ďalších dôkazov, o ktoré by svoje tvrdenia opieral. Dávam do pozornosti, že

pokiaľ aj súd hodnotil výpovede svedkov uvádzaných v odôvodnení, ani pri jednom neuviedol aktívnu
súčinnosť obž. T., inými slovami povedané, z ich výpovede mal súd preukázanú iba tú skutočnosť, že
bol vykonávaný výrub v lokalite P. bez toho, aby obžalovaný T. sa aktívne na tomto výrube a rozsahu
podieľal a všetci svedkovia potvrdili, že výrub sa dotýkal iba označených stromov.
V konaní bol dňa 20.4.2016 pribratý znalec Ing. Michal Budinský z odvetvia lesného hospodárstva

a oceňovania lesa. Vypracoval Znalecký posudok č. 2/2016, v ktorom určil spoločenskú hodnotu
vyrúbaných drevín okrem iného na parcelách KNC 1202/2,1202/16, 1202/20 kat. územie P.. Znalecký
posudok vypracoval po tom, ako sa zúčastnil obhliadok na mieste činu, a to v dňoch 10.5.2016,
19.5.2016, 26.5.2016, 30.5.2016 a 10.6.2016.
Po námietke obhajoby, že znalec Ing. Budinský, ktorý vypracoval znalecký posudok, nebol príslušný na

vyčíslenie hodnoty drevín, pretože nebol zapísaný v príslušnom odbore ako znalec, súd vykonal dopyt
na Ministerstvo spravodlivosti SR, ktoré v stanovisku zo dňa 8.10.2019 uviedlo, že znalec zapísaný
v odbore lesníctvo, odvetví odhad hodnoty lesov nie je príslušný na posúdenie majetkovej škody, ani
spoločenskej hodnoty drevín. Znalec zapísaný v danom odvetví stanovuje všeobecnú hodnotu lesných
pozemkov, vrátane stromov, ktoré sa nachádzajú na pozemkoch, ale nestanovuje škody, ktoré vznikli

v dôsledku nelegálnej ťažby dreva.
Po intervencii obhajoby o nepríslušnosti znalca Ing. Budinského v konaní a stanovisku MS SR,
prokuratúra ako strana konania predložila súdu vyčíslenie spoločenskej hodnoty drevín v kat. území
P. na pozemku KNC 1202/2,1202/16 a 1202/20 vypracovanej ŠOP SR, správa TANAP, v mene ktorej
konal Ing. A. O. ako riaditeľ. Z predloženého vyčíslenia spoločenskej hodnoty drevín spracovateľ

vychádzal z biometrických charakteristík, t.j. obvody, výšky pňov, ako aj druhy drevín boli pre výpočet
spoločenskej hodnoty prevzaté priamo z príloh žiadostí ORP-106/2-VYS-LM-2016. Ďalej sa v správe
konštatuje, že podľa znaleckého posudku č. 2/2016 z výpočtu spoločenskej hodnoty na parcelách KNC
č. 1202/2 a 1202/16 boli vylúčené stromy, u ktorých druh dreviny a redukovaný obvod v dl. 3 zodpovedal
rozhodnutiu ŽPD-2014/0063-04/Chv zo dňa 24.3.2014. Z obsahu vyčíslenia spoločenskej hodnoty

drevín je preukázané, že spracovateľ vychádzal zo znaleckého posudku znalca Ing. Budinského č.
2/2016, t.j. použil pre vyčíslenie spoločenskej hodnoty drevín podklady získané znalcom Ing. Budinským
jednak z ohliadok, ktoré vykonal spolu s vyšetrovateľom, čo je neprípustné. Spracovateľ mal vyčísliť
spoločenskú hodnotu drevín samostatnou svojou činnosťou, pretože z nezákonne získaného dôkazu
nemožno založiť zákonnosť.

Poukazujem na ustanovenie § 119 Tr. poriadku ods.
(3) Za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť na náležité objasnenie veci a čo sa získalo z
dôkazných prostriedkov podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona. Dôkaznými prostriedkami
sú najmä výsluch obvineného, svedkov, znalcov, posudky a odborné vyjadrenia, previerka výpovede
namieste, rekognícia, rekonštrukcia, vyšetrovací pokus, obhliadka, veci a listiny dôležité pre

trestné konanie, oznámenie, informácie získané použitím informačno-technických prostriedkov alebo
prostriedkov operatívno-pátracej činnosti.
Podľa § 154 Trestného poriadku, ods.
(1) Obhliadka sa vykonáva, ak majú byť priamym pozorovaním objasnené skutočnosti dôležité pre
trestné konanie, najmä ak by mohli byť zistené alebo zaistené akékoľvek stopy. Obhliadky sa môže

zúčastniť osoba, ktorá vykonáva odbornú činnosť, alebo pribratý znalec.
Pri vykonaní obhliadky sa vždy spíše zápisnica, ktorá musí obsahovať úplný opis
predmetu obhliadky. K zápisnici treba pripojiť zvukové, obrazové alebo obrazovo-zvukové
záznamy, náčrty a iné vyhotovené dokumenty a pomôcky.Obhliadku vykonáva orgán činný v trestnom konaní a v konaní pred súdom súd.
Podklady pre vyčíslenie spoločenskej hodnoty drevín v kat. území P. zo dňa 29.11.2019 boli získané
v rozpore s ust. § 119 ods. 3 Trestného poriadku, tieto nemôžu slúžiť ako dôkaz na vyčísľovanie

spoločenskej hodnoty drevín, pretože znalec Ing. Michal Budinský nemal odbornú spôsobilosť na
činnosť, ktorú vykonával počas obhliadok a z tohto dôvodu bola obhliadka vykonaná v rozpore s ust.
§ 154 Tr. poriadku. Dôkazy získané takýmto postupom sú postihnuté absolútnou vadou, t.j. získavané
v rozpore s ustanoveniami Trestného poriadku. Nezákonnosťou sú postihnuté aj všetky ďalšie dôkazy,
ktoré boli získané na základe nezákonného postupu a takto vykonané dôkazy sú neprípustné pre ich

absolútnu nulitu.
V tejto súvislosti podporne poukazujem aj na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. III.ÚS 501/04, ktorého
práva veta znie: „legitímne úsilie štátu potláčať závažnú a spoločensky nebezpečnú a nežiadúcu
kriminalitu nemôže byť realizované tak, že orgány činné v trestnom konaní uskutočnia k dosiahnutiu
tohto účelu čokoľvek, čo považujú v danú chvíľu z hľadiska chceného a predsavzatého cieľa za vhodné."
Nezákonný postup pri zaistení dôkazu obhliadkou je povinnosťou orgánu verejnej moci zhodnotiť v

zmyslezásady,ženaneprávenemôžebyťzaloženéprávoadôkazyzískanéprinezákonnejobhliadkesú
procesne nepoužiteľné na založenie viny obžalovaného. Táto skutočnosť je nesmierne dôležitá, pretože
ide o primárny dôkaz, ktorý zakladá trestnosť skutku a jeho jednotu. S poukazom na
argumentáciu mám za to, že obhliadky vykonané znalcom, ako aj samotný znalecký posudok 2/2016
vypracovaný Ing. Budinským je nepoužiteľný, na čo aj súd reagoval, keď znalca nevypočul a znalecký

posudok neakceptoval.
Napriek vyššie uvedenému súd akceptoval vyčíslenie spoločenskej hodnoty drevín v kat. území
P. s odôvodnením, že odborná spôsobilosť Ing. Budinského nebola spochybnená žiadnym dôkazom,
jeho erudovanosť je potvrdená aj výpoveďou svedka Ing. C. a z pohľadu súdu je vyčíslenie spoločenskej
hodnoty drevín procesne použiteľným dôkazom. K uvedenej argumentácii poukazujeme na vyjadrenie

obsiahnuté vo vyčíslení spoločenskej hodnoty drevín kat. územie P., kde spracovateľ vylúčil
stromy, ktoré zodpovedali rozhodnutiu ŽPD-2014/0063-04/Chv.
Z ustanovenia § 154 Tr. poriadku vyplýva, za akým účelom sa vykonáva obhliadka a
kto má byť na nej účastný. Vzhľadom k tomu, že Ing. Michal Budinský sa obhliadky zúčastnil ako
znalec, avšak do pôsobnosti jeho znaleckej činnosti nespadá ohodnocovanie spoločenskej hodnoty

drevín, nemožno tento úkon akceptovať za zákonný z dôvodov, ako uvádza súd. V neposlednom
rade účelom obhliadky bolo zistenie množstva zrezania drevín, doba zrezania drevín a stanovenie
spoločenskej hodnoty s jej následným vyčíslením, čo nebolo objektívnym spôsobom spracovateľom
vyčíslenia spoločenskej hodnoty drevín preukázané, nemožno toto vyčíslenie akceptovať. V tomto
smerejerozsudokOkresnéhosúduLiptovskýMikulášnepresvedčivý,pretoženeobsahujeodôvodnenie,

ktoré spĺňa parametre zákonnosti a ústavnosti, a je značne arbitrárny. Právo na spravodlivý proces
zahrňuje i povinnosť súdov vysporiadať sa so všetkým, čo v priebehu konania
vyšlo najavo a čo procesné strany tvrdia, keď to má vzťah k meritu veci. Ak súdy túto zákonnú povinnosť
nedodržia, a to jednak tým, že so zistenými skutočnosťami alebo tvrdenými námietkami sa nezaoberajú
vôbec, alebo sa s nimi vysporiadajú nedostatočným spôsobom, má to za následok nedostatok konania

a ide o zásah práva na spravodlivý proces.
Za arbitrárne zaoberanie sa argumentmi procesnej strany možno považovať činnosť súdu, ktorý
nedostatočne reagoval na námietky strany konania a prečo ich považuje za nesprávne,
alebo irelevantné.
Vo vzťahu k svedkom súd opisným spôsobom uviedol skutočnosti, o ktorých vypovedali bez toho,

aby konkrétne uviedol, čo tieto preukazovali vo vzťahu k obžalovanému Mgr. T., t.j. čo tieto dôkazné
prostriedky preukázali ku skutku kladenému mu za vinu. Rovnako tak listinné dôkazy, na ktoré
súd poukazuje v odôvodnení rozsudku a ktoré rozoberal, nemožno považovať za dôkazy preukazujúce
páchanie skutku obžalovaným, ide iba o objektivizáciu v tom čase existujúceho stavu.
Konštrukciaskutkuvovzťahukobžalovanémujepostavenánatom,žeprostredníctvomtretiehosubjektu

sa mal dopustiť trestného činu porušovania ochrany stromov a krov, pričom v odôvodnení rozsudku
nepoukazujenažiadnydôkaz,ktorýbytútoskutočnosťmalzapreukázanú.Všetcipracovnícispoločnosti
T-Les Záhorie, ako aj pilčíci reálne vykonávajúci výrub nepotvrdili komunikáciu s obžalovaným T. a
potvrdili tú skutočnosť, že vyrúbali iba stromy označené na nehnuteľnostiach v súlade s rozhodnutím
Mesta Liptovský Mikuláš.

Z hľadiska subjektívnej stránky trestného činu porušovania stromov a krov podľa § 306
Tr. zákona sa vyžaduje úmyselné zavinenie.
Podľa § 15 Trestného zákona trestný čin je spáchaný úmyselne ak páchateľ,
chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmtozákonom, alebo
vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že
ho spôsobí, bol s tým uzrozumený.

Zavinenie teda tvorí základ trestnej zodpovednosti a bez zavinenia nemôžeme hovoriť o trestnom čine.
Zavinenie sa musí vzťahovať na všetky skutočnosti, ktoré tvoria znaky skutkovej podstaty trestného
činu a musí existovať v čase činu. Vyjadruje vnútorný psychický stav páchateľa k podstatným zložkám
trestného činu.
Z vykonaného dokazovania v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní nebol produkovaný

jediný priamy, či nepriamy dôkaz, že by obžalovaný mal úmysel spáchať skutok kladený mu za vinu.
Úvahy súdu vyjadrené na str. 24, ods. 3 odôvodnenia napadnutého rozsudku by mali byť podporené a
preukázanédôkazmi,naktorébymalsúdprihliadať.Každáúvaha,každápravdepodobnosťbezdôkazov
je len špekulatívny akt spôsobujúci arbitrárnosť rozhodnutia.
Súdne rozhodnutie musí vychádzať z dôkaznej situácie, ktorá je objektívne daná a
hodnotenie dôkazov nemôže byť celkom absolútne ponechané na voľnú úvahu rozhodujúceho súdu,

ale toto musí zohľadniť skutočnosti a dôkazy preukázané vo vzťahu k trestnej činnosti
obžalovaného.
V súdenom prípade dôkazná situácia neumožňuje urobiť záver v neprospech obžalovaného, pretože
vina musí byť preukázaná na základe takých dôkazov, ktoré vylučujú akúkoľvek pochybnosť a tieto
musia byť získané zákonným spôsobom.

Navrhujem odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.
2T/50/2018 zo dňa 29.7.2021 zrušil podľa § 321 Trestného poriadku a v zmysle 285 písm. b) Trestného
poriadku ma spod obžaloby oslobodil."

Obžalovaný L. O. podané odvolanie odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Adriána Kuceka

(č.l. 820-824 spisu). Úvodom podaného odvolania obžalovaný opísal výrokové časti napadnutého
rozsudku. Ďalej uviedol nasledovne odvolacie argumenty:

„Hneď v úvode tohto odvolania je potrebné uviesť, že napadnutý rozsudok je predčasný, a teda
nezákonný, nakoľko vychádza z nesprávne prijatých skutkových zistení, pričom nejasnosť a neúplnosť

skutkových zistení vychádza najmä z nedostatočného a nesprávneho
hodnotenia dôkazov v intenciách ustanovenia § 2 ods.12 Trestného poriadku. Skutkové zistenia súdu
prvého stupňa vzbudzujú dôvodnú pochybnosť o ich správnosti a úplnosti, pričom úplne
absentujú relevantné skutkové úvahy, ktorými sa súd prvého stupňa mal riadiť pri hodnotení zisteného
skutkového stavu. Rovnako absentujú relevantné právne úvahy, ktoré mal súd prvého stupňa aplikovať

nanímzistenéskutkovézávery.Súduprvéhostupňatedamožnovytknúťpodstatnéchybykonania,ktoré
predchádzali napadnutým výrokom rozsudku, a to najmä preto, že boli porušené ustanovenia Trestného
poriadku, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci a správnosť skutkových zistení napadnutých
výrokov. Napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný z dôvodu, že jeho odôvodnenie, teda obsahová
stránka nezodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z ustanovenia § 168 ods.1 Trestného poriadku.

Právne východiská
Podľa čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, veta prvá, každý má právo
na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a
nestranným súdom zriadeným podľa zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach a záväzkoch
alebo oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa § 2 ods. 1 Trestného poriadku nikto nemôže byť stíhaný ako obvinený inak než zo zákonných
dôvodov a spôsobom, ktorý ustanovuje tento zákon.
Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné

v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Podľa § 168 ods. 1 Trestného poriadku ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie,
ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami
sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí
byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov

a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných
ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto
výroky.Podľa § 142 Trestného poriadku veta prvá ak pre zložitosť objasňovanej skutočnosti nie je postup podľa
§ 141 postačujúci, priberie orgán činný v trestnom konaní a v konaní pred súdom predseda senátu
znalca na podanie znaleckého posudku.

Vady napadnutého rozsudku
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že sa súd prvého stupňa vyššie uvedenými
ustanoveniami Trestného zákona a Trestného poriadku dôsledne neriadil. V prvom rade je potrebné
poukázať na zásadný nedostatok napadnutého rozsudku, ktorý spočíva v jeho nedostatočnom
odôvodnení v intenciách ustanovenia § 168 ods. 1 Trestného poriadku. Súd prvého stupňa v podstate

len mechanicky rekapituloval vykonané dôkazy tým, že oboznámil ich stručný obsah. V danej súvislosti
sa žiada zdôrazniť, že hodnotenie vykonaných dôkazov, najmä, nie však výlučne výpovedí svedkov
a obžalovaných, vykonal súd prvého stupňa nedôsledne a nedostatočne. Súd prvého stupňa pri
skutkových zisteniach vychádzal z vykonaných listinných dôkazov, ktoré z obsahu
napadnutého rozsudku tvoria podstatnú časť jeho skutkových úvah, pričom však ich výpovednú hodnotu
z hľadiska preukázania viny nemožno preceňovať. Nebolo totiž sporné, že na dotknutých parcelách, tak

ako sú opísané v skutkovej vete napadnutého rozsudku a ako vyplývajú aj z rozhodnutia mesta
Liptovský Mikuláš č. ŽPD-2014/00663-04/Chv z 24.03.2014 (ďalej len „rozhodnutie mesta Liptovský
Mikuláš") došlo k výrubu drevín a krov. Esenciálnou skutkovou otázkou majúcou podstatný význam pre
rozhodnutie vo veci bolo zistenie, kto vykonal neoprávnený výrub drevín, a za akých
okolností. V danej súvislosti však treba poznamenať, že zostáva nezodpovedané, z akého

dôvodu súd prvého stupňa zahrnul do skutkovej vety napadnutého rozsudku zahrnul aj parc. č. KN- C
1202/20 v k.ú. P., okres U. O. (nad rámec parciel označených v rozhodnutí mesta Liptovský Mikuláš).
Z vyššie uvedeného potom možno konštatovať, že súd prvého stupňa podcenil význam takých
skutkových zistení, ktoré sú podstatné a esenciálne pre uznanie viny obžalovaného. Súd prvého stupňa
skutočnosti získané zákonným spôsobom, ktoré svedčili v môj prospech opomenul vyhodnotiť, časť

z nich vyhodnotil ako nepravdivú (výpoveď svedka A. H.) a ostatné skutočnosti svedčiace v môj
neprospech vzal ako základ svojich skutkových a právnych záverov.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku teda vyplýva, že súd prvého stupňa založil rozhodnutie o moje
vine na skutkových zisteniach vychádzajúcich z týchto predpokladov:
(i)výpovedejednotlivýchsvedkovačiastočneajobžalovanýchdostatočnepreukazujú,žesommaldávať

pokyny osobám, ktoré sa zúčastňovali na výrube drevín a krov na dotknutých parcelách
(ii) vyčíslenie spoločenskej hodnoty vyrúbaných drevín vypracované Štátnou ochranou prírody
Slovenskej republiky je správne a môže vychádzať z podkladov, ktoré zabezpečil Ing. Michal Budinský
(znalec pribratý orgánmi činnými v trestnom konaní)
(iii) podklady (namerané hodnoty a údaje z miesta činu) zabezpečené Ing. Michalom Budinským môžu

byť akceptované s ohľadom na jeho odbornú spôsobilosť.
Z vykonaného dokazovania však možno dôvodne konštatovať záver, že všetky vyššie uvedené
predpoklady, z ktorých vychádzal súd prvého stupňa, sú mylné, a teda nesprávne. Pokiaľ sa týka prvého
predpokladu, súd prvého stupňa hodnotil výpovede svedkov a obžalovaných
veľmi nekriticky a tendenčne výlučne v môj neprospech, čo v žiadnom prípade nezodpovedá požiadavke

náležitého hodnotenia dôkazov v intenciách ustanovenia § 2 ods. 12 Trestného poriadku. Súd prvého
stupňa sa v podstate len obmedzil na formálne konštatovanie, že „zo spáchania súdeného skutku som
usvedčovaný viacerými dôkazmi, na seba nadväzujúcimi a vzájomne sa dopĺňajúcimi,
a to čiastočne vlastnou výpoveďou, výpoveďami svedkov Ing. Y., A. H., A. H., T., Z., W., Ing. C...",
avšak bez toho, aby dôsledne analyzoval a vyhodnotil tieto výpovede v súlade s pravidlami logického

úsudku a vyvodzovania skutkových zistení. Pokiaľ sa tak nestalo, súd prvého stupňa pochybil a jeho
skutkovézáverysúpredčasné.Takýtopostupsúduprvéhostupňajespôsobilývyvolaťzávažnýnásledok
v podobe zásahu do práva obžalovaného na spravodlivý súdny proces. Pochybenie súdu prvého stupňa
pri hodnotení dôkazov, a z toho vyplývajúcich skutkových zistení sa prejavilo aj pri konštrukcii skutkovej
vety výrokovej časti napadnutého rozsudku.

Zo skutkovej vety napadnutého rozsudku vyplýva, že „po predchádzajúcej vzájomnej dohode
prostredníctvom spoločnosti T-Les Záhorie s.r.o., so sídlom M. Hollého 586/69, Borský Mikuláš, IČO:
36 840 858, oslovenej L. O., ktorá realizovala výrub drevín dodávateľským spôsobom s vedomím a
súhlasom obžalovaného Mgr. M. T." a ďalej, že „uskutočnili neoprávnený výrub 223 ks drevín, a to
borovíc, smrekov, vŕb a topoľov, na ktoré sa nevzťahoval súhlas na výrub č. ŽPD-

2014/00663-04/Chv." Vykonaným dokazovaním malo byť podľa súdu prvého stupňa preukázané moje
úmyselné konanie. Takéto konštatovanie však vôbec z vykonaného dokazovania nevyplýva, a závery
súdu prvého stupňa sú minimálne predčasné. Nejasnosť a neúplnosť skutkových zistení sa koniec
koncov prejavila aj v konštrukcii skutkovej vety výrokovej časti napadnutého rozsudku. Súd prvéhostupňa nekriticky prevzal argumenty obžaloby, pričom závažné procesné pochybenia sa snažil napraviť
v konaní pred súdom tým, že akceptoval neprípustné dôkazy.
Zo skutkovej vety výrokovej časti napadnutého rozsudku nie je vôbec jasné a zrozumiteľné, akého

konkrétneho protiprávneho konania som sa mal dopustiť, s výnimkou toho, že som oslovil spoločnosť
T-Les Záhorie s.r.o., so sídlom M. Hollého 586/69, Borský Mikuláš, IČO: 36 840 858 (ďalej len „T-
Les"), ktorá realizovala výrub drevín na predmetných parcelách. Pokiaľ mal súd prvého stupňa za to,
že neoprávnený výrub drevín vykonali pracovníci spoločnosti T-Les, ktorí boli pred tým oboznámení
a uzrozumení s rozhodnutím mesta Liptovský Mikuláš (viď výpoveď svedka A. H., M. Z., Ing. F. Z.),

teda s konkrétnymi obmedzeniami výrubu drevín, mal ich osobitne poučiť k takejto okolnosti, pretože v
takom prípade sa stali podozrivými osobami vo vzťahu ku skutku, ktorý je predmetom obžaloby. Tento
následok hodnotenia dôkazov však zostal zo strany súdu prvého stupňa opomenutý. Podozrivá osoba
nemôže byť z podstaty veci vypočúvaná v procesnom postavení svedka, najmä ak z okolností prípadu
nepochybne vyplýva, že sa svojím konaním podieľala na spáchaní skutku, ktorého objasňovanie je
predmetom výsluchu.

Z výsluchu svedka A. H. vyplynulo, že som mu doručil všetky povolenia na výrub. Na mieste výrubu A.
H. informoval ďalšie osoby, aké konkrétne dreviny sú určené na výrub v súlade s uvedeným povolením.
Tvrdenie svedka A. H. potvrdil aj svedok M. Z., ktorý riadil výrub na mieste činu. Svedok Ing. F. Z. uviedol,
že pri vykonávaní kontroly na mieste si vyžiadal od tam prítomných osôb povolenie na výrub drevín,
pričom osoba nachádzajúca sa v stroji sa preukázala povolením - rozhodnutím mesta Liptovský Mikuláš.

Súd prvého stupňa sa žiadnym spôsobom nevyrovnal s týmito výpoveďami v môj prospech, a rovnako
ani so skutočnosťou, že moje pôsobenie na mieste bolo celkom odlišné vo vzťahu k výkonu rozhodnutia
mesta Liptovský Mikuláš (toto rozhodnutie som len doručil spoločnosti T-Les) a k obhospodarovaniu
tam nachádzajúceho sa lesného porastu, kde som vykonával funkciu lesného hospodára a označoval
konkrétne lesné porasty k výrubu po predchádzajúcej kalamite. Súd prvého stupňa si tieto dve moje

odlišnépozíciezjednodušenespojilavysvetlilcelkomnelogickýmspôsobom,ktorýprezentoval v
napadnutom rozsudku (str. 24).
Súd prvého stupňa sa vôbec nevysporiadal s takou verziou skutku, že k výrubu drevín, ktorých výrub
bol rozhodnutím mesta Liptovský Mikuláš zamietnutý, mohlo dôjsť aj v čase, kedy na mieste nepracovali
zamestnanci spoločnosti T-Les. Z výpovede svedka M. Z. totiž vyplynulo, že „to, čo bolo vyznačené, to

sme urobili, čo nebolo vyznačené, sme nerobili. Niečo určite ostalo. Neviem povedať koľko a v ktorej
časti..". Z uvedeného je nepochybné, že pracovníci na mieste rozlišovali medzi drevinami, ktoré môžu
vyrúbať, a drevinami, na ktoré sa povolenie nevzťahuje. Súd prvého stupňa sa potom
náležite nevyrovnal s inou verziou skutku, ktorá vyplynula z vykonaných dôkazov, ale bez relevantných a
jednoznačných dôkazov sa priklonil k skutkovej verzii obžaloby. Ako som už uviedol, súd prvého stupňa

nekriticky prevzal niektoré argumenty obžaloby bez toho, aby sa s rovnakou váhou vysporiadal
aj s tvrdeniami a dôkazmi, ktoré svedčia v môj prospech.
Pokiaľ sa týka vyčíslenia spoločenskej hodnoty vyrúbaných drevín vypracovaného Štátnou ochranou
prírody Slovenskej republiky, tak k tomu som opakovane v priebehu hlavného pojednávania podával
viaceré námietky, ktoré smerovali k neprípustnosti takéhoto dôkazu. Námietky boli odôvodnené v

podstate na tom právnom základe, že pri vypracovaní vyčíslenia sa nemôže vychádzať z podkladov
(merané hodnoty a údaje z miesta činu), ktoré zabezpečil Ing. Budinský ako znalec, ktorého do konania
pribral orgán činný v trestnom konaní. Uvedený záver vychádza z tej skutočnosti, že Ing. Budinský ako
znalec nebol vecne príslušný na vypracovanie znaleckého posudku na stanovenie spoločenskej hodnoty
drevín. Ak teda Ing. Budinský nebol vecne príslušný znalec (k uvedenému záveru dospel aj súd prvého

stupňa), nie je možné vychádzať pri vyčíslení spoločenskej hodnoty drevín (akoukoľvek relevantnou
organizáciou) z podkladov, ktoré zabezpečil v tomto procesnom postavení.
Na základe vyššie uvedených dôvodov možno konštatovať záver, podľa ktorého súd prvého stupňa
vykonal nesprávne, neúplné hodnotenie dôkazov, čo má za následok nepreskúmateľnosť napadnutého
rozsudku, najmä pre nejasnosť skutkových zistení.

Principiálnou úlohou a povinnosťou súdu prvého stupňa je odpovedať na otázky, ktoré majú podstatný
význam pre rozhodnutie o vine. Pokiaľ súd prvého stupňa rezignoval na
riadne odôvodnenie napadnutého rozsudku tým, že žiadnym spôsobom neodôvodnil právne úvahy pri
posudzovaní dokázaných skutočností, spochybnil legitimitu svojich rezultátov a samotného
napadnutého rozsudku.

S poukazom na uvedené skutkové a právne okolnosti preto navrhujem, aby odvolací súd napadnuté
rozhodnutie prvostupňového súdu v celom rozsahu zrušil v zmysle § 321 ods.1 písm. a), b), c) Tr.
poriadku a podľa § 322 ods.1 Tr. poriadku vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol."Podľa § 326 ods. 1 Tr. por. o odvolaní rozhoduje odvolací súd na verejnom zasadnutí. Aj na neverejnom
zasadnutí môže urobiť rozhodnutie

podľa § 316 ods. 1 alebo 3 Tr. por.
podľa § 318, § 320 ods. 1, § 321 ods. 1 alebo 2 Tr. por., ak je zrejmé, že chybu nemožno odstrániť na
verejnom zasadnutí.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, predtým ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť

podľa § 317 Tr. por., zistil, že odvolania obžalovaných boli podané oprávnenými osobami a včas,
v lehote stanovenej v § 309 Tr. por. V zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne
odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Po splnení preskúmavacej povinnosti v rozsahu stanovenom v § 317 ods. 1 Tr. por. odvolací súd zistil,
že odvolania obžalovaných sú dôvodné aj z iných ako nimi namietaných skutočností.

Obsah pojmu „skutok" je opísaný v Trestnom poriadku, a to v ustanoveniach § 163 ods. 3, §

199 ods. 3, § 235 písm. c). Z týchto ustanovení je zrejmé, že skutok musí byť v rozsudku označený tak,
ako je to uvedené v ustanovení § 163 ods. 3 Tr. por. Podstatu skutku treba vidieť predovšetkým v konaní
páchateľa a v následku, ktorý z neho vyplynul. Skutkovým zisteniam, ktoré sú podložené vykonanými
dôkazmi,musízodpovedaťajprávnakvalifikáciaskutkuaohraničenieskutku.Prvostupňovýsúdvskutku
nesprávne ohraničil jeho páchanie.

Krajský súd po preskúmaní spisového materiálu a najmä skutku uvedeného v napadnutom rozsudku
dospel k záveru, že tento neobsahuje zákonom predpísané náležitosti. V trestnom stíhaní, výsledkom
ktorého bol napadnutý rozsudok, nebolo dostatočným spôsobom ozrejmené a preukázané tvrdenie
o predchádzajúcej vzájomnej dohode medzi obžalovanými, výsledkom ktorej malo byť spáchanie

súdeného protiprávneho konania. Najmä sa jedná o obsah predmetnej dohody medzi obžalovanými
s výsledkom stíhaného trestného činu. Z hľadiska trestnej zodpovednosti obžalovaných je potrebné,
aby skutok obsahoval jednoznačné skutočnosti svedčiace o úmyselnom konaní obžalovaných,
ktoré má porušovať Trestný zákon. Nie je možné akceptovať, aby súd prvého stupňa nekritickým
spôsobom prevzal tvrdenia obsiahnuté v podanej obžalobe, ktorá podľa názoru krajského súdu

nebola dostatočným spôsobom odôvodnená. Protiprávne konanie tak, ako to namietali obžalovaní v
podaných odvolaniach, nie je v konkrétnom prípade trestného stíhania riadnym spôsobom označené
a odôvodnené. Zo samotného skutku obžaloby nie je zrejmá protiprávnosť konania obžalovaných.
Všeobecné konštatovanie, podľa ktorého obžalovaný L. O. so súhlasom
obžalovaného Mgr. M. T. oslovil obchodnú spoločnosť T-Les Záhorie, s.r.o. na výrub drevín, nie je

možné z hľadiska skutkovej podstaty zločinu porušovania ochrany stromov a krov podľa § 306 ods.
1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. (spáchaného v spolupáchateľstve) vyhodnotiť ako naplnenie jej zákonných
znakov. V trestnom stíhaní nebolo doposiaľ jednoznačne preukázané, komu mal obžalovaný Mgr.
M. T., resp. L. O. vydať pokyn na neoprávnený výrub drevín. Z vykonaného trestného konania a
zabezpečených dôkazov mal krajský súd preukázané, že k neoprávnenému výrubu na

konkrétnychparceláchdošlo,atovrozporesvydanýmsúhlasomMestaLiptovskýMikuláš.Preustálenie
trestnej zodpovednosti konkrétnych osôb je však potrebné, aby bolo jednoznačne zrejmé, kto a komu
vydal príkaz, resp. požiadavku na takýto neoprávnený výrub. Zároveň je potrebné bez akýchkoľvek
pochybností špecifikovať a označiť osobu, ktorá pracovníkom obchodnej spoločnosti T-Les Záhorie,
s.r.o. vydala pokyn na realizovanie protiprávneho konania označeného v podanej obžalobe. Taktiež je

nutné v ďalšom konaní rozlíšiť a upresniť, či zo strany obžalovaného L. O. sa jednalo o úmysel alebo
nedbanlivosť pri kontrole vykonávaného výrubu. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplýva, že pilčíci,
ktorí vykonávali výrub, boli oboznámení s relevantným vydaným povolením. V trestnom konaní ale
nebolo preukázané, prečo a z akých dôvodov vykonali výrub drevín v rozpore s jeho obsahom. Tieto
skutočnosti v súhrne aj s argumentmi uvedenými v podaných odvolaniach obžalovaných spochybňujú

záver o ich trestnej zodpovednosti, a to tak, ako je to uvedené v napadnutom rozsudku okresného súdu.
Pokiaľ súd prvého stupňa dospeje k záveru o vine obžalovaných, samotný skutok uvedený v rozsudku,
na rozdiel od podanej obžaloby prokurátora, musí obsahovať už zmienené skutočnosti a argumenty
krajského súdu.Preuvedenéskutočnostipretokrajskýsúdnapadnutýrozsudokokresnéhosúdupovažovalzavyhlásený
v rozpore so zákonom a bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto

uznesenia. Okresný súd sa v novom rozhodnutí musí dostatočným spôsobom vysporiadať aj s ďalšími
argumentmi uvedenými v podaných odvolaniach obžalovaných. Podľa § 327 ods. 1 Tr. por. súd, ktorému
vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo
svojom rozhodnutí odvolací súd, a je povinný vykonať úkony a dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd
nariadil. Právnym názorom treba rozumieť názor odvolacieho súdu vyslovený v otázkach procesného

aj hmotného práva.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.