Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. máj 2022

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 6Sžfk/33/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6016200618
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Mališová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2022:6016200618.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany

Mališovej a členov senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD.,
v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): O.. O. O., nar. XX.XX.XXXX, U. D. XX, XXX XX N., zastúpeného
advokátskou kanceláriou: BAKO LEVRINC - advokáti s.r.o., J.Kozáčeka 13, 960 01 Zvolen, IČO: 36
859 842, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská
Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 336757/2016 zo
dňa 29.03.2016 a rozhodnutia žalovaného číslo: 1332978/2016 zo dňa 19.07.2016, v konaní o kasačnej
sťažnosti žalobcu proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 24S/73/2016-38

zo dňa 8. decembra 2016, takto

r o z h o d o l :

Kasačná sťažnosť sa z a m i e t a .

Účastníkom konania sa náhrada trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie pred správnym súdom

1. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj ako „krajský súd“) rozsudkom č.k. 24S/73/2016-38 zo dňa

8. decembra 2016 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“) podľa ustanovenia § 190 zákona č. 162/2015
Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj ako „SSP“) zamietol žaloby, ktorými sa žalobca domáhal
preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 336757/2016 zo dňa 29.03.2016 (ďalej aj ako
„napadnuté rozhodnutie 1“) a rozhodnutia žalovaného číslo: 1332978/2016 zo dňa 19.07.2016, (ďalej aj
ako „napadnuté rozhodnutie 2“). Napadnutým rozhodnutím 1 bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie
správcu dane - Mesta Žarnovica č. 5790/2015 zo dňa 04.01.2016, ktorým vyrubil žalobcovi daň z
nehnuteľností na rok 2015 vo výške 964,84 eura. Rozhodnutie odôvodnil tým, že daň bola vyrubená

podľa § 99e ods. 1 zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne
odpady a drobné stavebné odpady v platnom znení (ďalej len „zákon č. 582/2004 Z.z.“) a podľa § 68
zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
platnom znení (ďalej len „Daňový poriadok“). Základ dane bol určený podľa skutočností zistených pri
určovaní dane podľa pomôcok v súlade s § 48 ods. 2 Daňového poriadku, ktoré vykonal správca dane
u daňovníka 07.10.2015 v súlade s protokolom o určení dane podľa pomôcok č. 2015/11/00355 zo dňa
09.11.2015, ktorý bol daňovníkovi doručený 30.11.2015. Napadnutým rozhodnutím 2 bolo potvrdené

prvostupňové rozhodnutie správcu dane - Mesta Žarnovica č. 5624/2016 zo dňa 03. mája 2016, ktorým
vyrubil žalobcovi na rok 2016 daň z nehnuteľností v sume 964,84 eura podľa § 99e ods. 1 zákona č.
582/2004 Z. z. a podľa Daňového poriadku. Krajský súd spojil konania o žalobách vedených pod sp. zn.
24S/73/2016 a sp. zn. 24S/132/2016 s tým, že ďalej sa budú viesť pod sp. zn. 24S/73/2016.2. Žalobné námietky týkajúce sa nesprávneho postupu správcu dane vyhodnotil krajský súd ako
nedôvodné, pretože žalobca bol výzvou správcu dane z 23.09.2014 doručenou mu 10.10.2014

vyzvaný na doplnenie daňového priznania k dani z nehnuteľností a výzvou z 28.07.2015 doručenou
mu 11.08.2015 bol vyzvaný na podanie čiastkového priznania dani z nehnuteľností a predloženie
identifikácie parciel registra „E“ na parcely registra „C“. Žalobca na základe týchto výziev čiastkové
daňové priznanie nepredložil. Krajský súd uviedol, že správca dane postupoval presne podľa
ustanovenia § 48 ods. 1, písm. a/ Daňového poriadku, keď daňovník na výzvu správcu dane čiastkové

daňové priznanie nepodal, bol správca dane povinný postupovať tak, že zistí základ dane a určí daň
podľa pomôcok.

3. Čo sa týka rozhodnutia ohľadom dane za rok 2016, bolo podľa krajského súdu nesporné, že správca
dane zistil základ dane a určil daň pre rok 2015 podľa pomôcok, o čom bol vyhotovený Protokol o
určenídanepodľapomôcokč.2015/11/00355zodňa09.11.2015.Protokolourčenídanepodľapomôcok

nahrádza nepodané daňové priznanie, ktoré bol daňovník povinný podať. V zmysle § 99e zákona č.
582/2004 Z. z. je takýto protokol o určení dane podľa pomôcok podkladom pre vyrubenie dane pre každé
ďalšie zdaňovacie obdobie, až kým sa nezmení stav vo vlastníctve žalobcových nehnuteľností a tento
z toho dôvodu nepodá čiastkové daňové priznanie, alebo kým jeho daňová povinnosť nezanikne.

4. Námietka, že správca dane žalobcovi nedoručil výzvu na vyjadrenie sa k protokolu o určení dane
podľa pomôcok, čo žalobca preukazoval vlastným čestným prehlásením, nebola podľa krajského súdu
dôvodná. Podľa údajov na príslušnej doručenke zásielka, ktorú žalobca prevzal 30.11.2015, obsahovala
takprotokol,akoajvýzvu.Krajskýsúdvtomtokontextekonštatoval,žeriadnevyhotovenádoručenkamá
povahu verejnej listiny. Žalobca preukazoval opak svojím vlastným tvrdením, čo nie je podľa krajského

súdu žiadny dôkaz.

5. Krajský súd uviedol, že podstata vzájomného sporu medzi žalobcom a žalovaným spočívala v tom,
že žalobca trval na tom, že k zmene druhu pozemkov, ktoré vlastní, nedošlo žiadnym rozhodnutím a
nemôže k nej dôjsť na základe identifikácie parciel a ani na základe ROEP. Takéto dôvody nemohli podľa

krajského súdu obstáť, pretože pre správcu dane sú rozhodné záväzné údaje katastra nehnuteľností.
Vyplýva to zo znenia § 6 ods. 3 zákona č. 582/2004 Z. z., podľa ktorého na zaradenie pozemku je
určujúce zaradenie pozemku podľa katastra. Krajský súd poukázal na to, že druh pozemku evidovaného
ako parcela registra „E“, nie je záväzným údajom. Uviedol, že kataster dodáva dostatok technických
informácií na to, aby pozemok registra „E“ mohol byť identifikovaný s pozemkom registra „C“ tak, aby

bola určená výmera, v ktorej pozemok registra „E“ zasahuje do tej ktorej parcely alebo tých ktorých
parciel registra „C“. Takáto identifikácia je nevyhnutná pre správne určenie dane v prípade, že daňovník
má na liste vlastníctva uvedené parcely registra „E“, kde nie je druh pozemku uvedený ako záväzný údaj.

6. K tomu, že žalobca predkladal v súdnom konaní ako dôkaz o nezákonnosti napadnutých rozhodnutí

geometrický plán, podľa ktorého má byť iný druh pozemkov, ako je uvedený v katastri nehnuteľností,
krajský súd uviedol, že pre rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia správneho orgánu a že správny súd nie je súdom skutkovým a nenahrádza činnosť
správneho orgánu. Žalovaný v zmysle odôvodnenia napadnutého rozsudku správne vychádzal zo
záväzných údajov katastra a predloženie geometrického plánu a ani ortofoto mapy v daňovom konaní

nepovažoval za preukázanie, že záväzné údaje katastra sú nehodnoverné alebo nesprávne. Je tomu
tak z dôvodu, že na zápis iného druhu pozemku, ako je zapísaný v katastri podľa údajov registra „C“,
ak ide o poľnohospodársku pôdu, ktorou je v zmysle zákona č. 220/2004 Z.z. aj záhrada, je potrebné v
zmysle tohto predpisu aj rozhodnutie orgánu ochrany poľnohospodárskej pôdy. To platí aj v prípade, že
ide o pozemky, ktoré sú zalesnené (§ 10 ods. 2 zákona č. 220/2004 Z.z.).

7. Krajský súd uzavrel, že žalobca v preskúmavanom konaní tvrdil výlučne to, že na liste vlastníctva
má zapísané pozemky registra „E“ s iným druhom pozemku, avšak nepredkladal žiadne dôkazy o
nesprávnosti zápisu druhu pozemku v katastri v registri „C“. Podstatné v daných prípadoch podľa
krajského súdu bolo, že správca dane zistil, že žalobca v podanom daňovom priznaní uviedol údaje

o druhu ním vlastnených pozemkov rozdielne od údajov, ktoré boli v katastri zapísané v registri „C“ v
rozhodnom období. Túto skutočnosť správne vyhodnotil ako zmenu, pre ktorú je potrebné, aby daňovník
podal čiastkové daňové priznanie.8. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi nepriznal náhradu trov konania, a to s
poukazom na ust. § 167 SSP.

II.
Kasačná sťažnosť, vyjadrenie

9. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca v procesnom postavení sťažovateľa (ďalej len
„sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. g/ a f/ SSP, v ktorej

navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že zruší napadnuté rozhodnutia žalovaného
a rozhodnutia správcu dane a vec vráti orgánu verejnej správy na ďalšie konanie.

10. Sťažovateľ ku dôvodu kasačnej sťažnosti podľa ust. § 440 ods. 1 písm. f/ SSP uviedol, že
správny súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku nezaoberal vyjadreniami sťažovateľa zo dňa
22.11.2016 a 05.12.2016 a tieto vo svojom rozsudku ani nespomenul. V podaniach zo dňa 22.11.2016 a

05.12.2016 konkretizoval dôvody nezákonnosti vo vzťahu k predmetu konania a krajský súd sa k týmto
skutočnostiam vôbec nevyjadril.

11. Tiež namietal, že správny súd vec nesprávne právne posúdil (ust. § 440 ods. 1 písm. g/ SSP) tým,
že potvrdil zákonnosť napadnutých rozhodnutí, pričom tieto sa nevyrovnali s tvrdením sťažovateľa, že

nebol povinný podať čiastkové daňové priznanie, nakoľko nedošlo k zmene druhu a výmer pozemkov.

12. Sťažovateľ sa odvolal na roky 2014 a 2013, kde mu správca dane vyrubil daň z pozemkov v sume
149,73 eura, pričom skutkový stav sa oproti uvedeným rokom nezmenil.

13. Sťažovateľ ďalej namietal, že žalovaný a správca dane neprihliadli na skutočnosti, z ktorých pre
neho ako daňový subjekt vyplývali výhody, ktoré namietal vo vyjadrení zo dňa 22.11.2016. Jednalo sa
o povinnosť správcu dane si na účely vyrubenia dane zabezpečiť aj program starostlivosti o les, a to
v súlade s § 6 ods. 3 zákona č. 582/2004 Z. z. V nadväznosti na to poukázal na znenie ustanovenia
§ 3 ods. 1, 2 a 4 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch a ustanovenia § 10 ods. 1-5 zákona č. 220/2004

Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy, v súvislosti s ktorými bol toho názoru, že k zmene
druhu pozemku, resp. k rozhodnutiu o skutočnom druhu pozemku dochádza na základe zákonom
špecifikovaných rozhodnutí a úkonov, a nie na základe toho, že správca dane zistil, že daňový subjekt
uviedol v daňovom priznaní údaje o druhu ním vlastnených pozemkov rozdielne od údajov, ktoré boli v
katastri zapísané v registri „C“.

14. Bol presvedčený, že k zmene druhu a výmery pozemkov na základe ROEP nedošlo. Poukázal na
to, že identifikáciou parciel sa zistí približná poloha pozemku, nie je však určený na vykonanie zmeny
druhu pozemku. Na základe identifikácie nedochádza k zmene druhu pozemku, ale sama slúži len ako
podklad na zápis zmeny údajov katastra nehnuteľností.

15. Sťažovateľ poukázal na to, že na určenie dane podľa pomôcok neexistoval zákonný právny dôvod,
pretože neboli splnené podmienky podľa ustanovenia § 99b ods. 1 zákona č. 582/2004 Z.z. a tiež § 48
Daňového poriadku, pretože po podaní daňového priznania nedošlo k zmene výmery a druhu pozemkov.

16. Taktiež poukázal na to, že za účelom identifikácie parciel „E“ na parcely „C“ žiadal o predĺženie
lehoty, avšak túto mu správca dane predĺžil len do 21.09.2015 oznámením, ktoré mu bolo doručené dňa
21.09.2015, pričom opätovnej žiadosti o predĺženie lehoty správca dane nevyhovel a určil daň podľa
pomôcok. Sťažovateľ namietal, že mu bol protokol o určení dane podľa pomôcok doručený bez výzvy na
vyjadrenie. Tiež poukázal na to, že v opätovnej žiadosti o predĺženie lehoty zo dňa 21.09.2015 uviedol,

„že prekrytie E KN, C KN a ortofoto mapy jasne poukazuje na to, že stav podľa C KN stavu je zrejme
nesprávny.“

17. V súvislosti s vyrubením dane z nehnuteľností za rok 2016 sťažovateľ uviedol, že určenie dane
podľa pomôcok za rok 2015 nemožno paušálne použiť na rok 2016, prípadne aj na ďalšie zdaňovacie

obdobia - procesný postup a podmienky určenia majú byť správcom dane nanovo použité v každom
zdaňovacom období.18. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zo dňa 18.04.2017 uviedol, že sa plne stotožňuje so
závermi obsiahnutými v napadnutom rozsudku a žiada kasačnú sťažnosť zamietnuť.

III.
Konanie na kasačnom súde

19. Prejednávaná vec bola dňa 02.06.2020 predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky - ako
súdupríslušnémunakonaniearozhodnutie-podľaprávnejúpravyúčinnejkdanémudňu.NaNajvyššom

súde Slovenskej republiky bola vec náhodným výberom pridelená na rozhodnutie senátu 6S - sp. zn.
6Sžfk/33/2020. S účinnosťou od 1. augusta 2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov) začal svoju právomoc vykonávať Najvyšší správny súd
Slovenskej republiky, pričom k tomuto dňu prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší
správny súd Slovenskej republiky výkon súdnictva vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021
danáprávomocNajvyššiehosprávnehosúduSlovenskejrepubliky(čl.154gods.4a6ÚstavySlovenskej

republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov). Prejedávaná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety náhodným
výberom pridelená na rozhodnutie kasačnému senátu 4S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou
značkou.

20. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný preskúmal rozsudok správneho súdu
v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c/, ods. 2 SSP), pričom po zistení,
že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2
písm. a/ SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 a ods. 2

SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne
dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

21. Z pripojeného administratívneho spisu kasačný súd zistil, že sťažovateľ podal dňa 30.01.2009
daňové priznanie k dani z nehnuteľností. Mesto Žarnovica vyzvalo sťažovateľa na doplnenie daňového

priznania výzvou zo dňa 23.09.2014, ktorá bola žalobcovi doručená dňa 10.10.2014. Následne správca
dane vydal rozhodnutie č. 2786/2015, ktorým vyrubil žalobcovi podľa pomôcok na rok 2015 daň
z nehnuteľností v sume 964,84 eura. Žalovaný na základe podaného odvolania predchádzajúce
rozhodnutie zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie z dôvodu, že prvostupňové rozhodnutie
nebolo preskúmateľné, keď správca dane nedodržal postup určenia dane podľa pomôcok a riadne

rozhodnutie neodôvodnil.

22. Správca dane následne dňa 31.07.2015 doručil sťažovateľovi výzvu zo dňa 28.07.2015, označenú
ako Výzva na podanie čiastkového priznania k dani z nehnuteľností a predloženie identifikácie parciel
registra„E“naparcelyregistra„C“.Vuvedenejvýzvesprávcadaneuviedol,žeprikontrolepriznaníkdani

z nehnuteľnosti zistil, že sťažovateľ nepodal čiastkové priznanie k dani z nehnuteľnosti v k. ú. R. C. LV č.
XX - titul nadobudnutia: Rozhodnutie správy katastra Žarnovica zo dňa 16.03.2009 o schválení ROEP -
C 1/2009-PVZ 7/09. Správca dane zdôraznil, že záväzným údajom nie je druh pozemku evidovaný ako
parcela registra E a uviedol, že určuje záväzné druhy pozemkov podľa údajov parciel registra „C“. Na
základe týchto skutočností bol sťažovateľ vyzvaný, aby v lehote 15 dní od doručenia tejto výzvy predložil

čiastkové priznanie k dani z nehnuteľností podľa LV č. XX a zároveň bol poučený o možnosti určenia
dane podľa pomôcok.

23. Sťažovateľ požiadal listom zo dňa 25.08.2015 o predĺženie lehoty, na čo správca dane listom zo dňa
31.08.2015, ktorý bol sťažovateľovi doručený dňa 18.09.2015, odpovedal tak, že uvedenú lehotu predĺžil

do dňa 21.09.2015. Následne sťažovateľ listom zo dňa 21.09.2015 požiadal znovu o predĺženie lehoty,
z dôvodu potreby vyhotovenia geometrického plánu, vrátane jeho overenia príslušným katastrálnym
odborom okresného úradu. K uvedenej žiadosti priložil aj ortofoto mapu, ktorou argumentoval, že sa
jedná o les, nie o záhradu. Správca dane listom zo dňa 24.09.2015, ktorý bol sťažovateľovi doručený
16.10.2015 žiadosti o predĺženie lehoty nevyhovel, a to s poukazom na to, že na predloženie identifikácie

parciel bol už sťažovateľ vyzývaný pôvodne dňa 23.09.2014 a po zrušení rozhodnutia správcu dane dňa
28.07.2015, avšak túto identifikáciu nepredložil.24. Správca dane sťažovateľovi dňa 28.10.2015 doručil oznámenie o určovaní dane podľa pomôcok zo
dňa 07.10.2015. Následne bol vypracovaný protokol o určení dane podľa pomôcok č. 2015/11/0035 zo
dňa 09.11.2015, ktorý bol v zmysle pripojenej doručenky doručený sťažovateľovi dňa 30.11.2015 spolu s

výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole. Z protokolu o určení dane podľa pomôcok č.
2015/11/00355 zo dňa 09.11.2015 vyplýva, že v prípade pozemkov evidovaných ako parcely registra „E“
správca dane určil záväzné druhy pozemkov podľa údajov parciel registra „C“ na základe identifikácie
parciel. Správca dane tiež uviedol, že lesné pozemky zistené na základe identifikácie parciel nie sú
predmetom dane, pretože nie sú na nich hospodárske lesy.

25. Správca dane rozhodnutím č. 5790/2015 zo dňa 04.01.2016 vyrubil sťažovateľovi daň z
nehnuteľností na rok 2015 vo výške 964,84 eura. Rozhodnutie odôvodnil tým, že daň bola vyrubená
podľa § 99e ods. 1 zák. č. 582/2004 Z.z. a podľa § 68 daňového poriadku. Základ dane bol určený podľa
skutočností zistených pri určovaní dane podľa pomôcok v súlade s § 48 ods. 2 Daňového poriadku, ktoré
vykonal správca dane u daňovníka 07.10.2015 v súlade s protokolom o určení dane podľa pomôcok

č. 2015/11/00355 zo dňa 09.11.2015, ktorý bol daňovníkovi doručený 30.11.2015. Daňová povinnosť
bola vypočítaná sadzbami dane z nehnuteľností určenými správcom dane vo Všeobecne záväznom
nariadení o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady
č. 5/2014 účinnom od 01.01.2015.

26. Žalovaný napadnutým rozhodnutím 1 potvrdil rozhodnutie správcu dane č. 5790/2015 zo dňa
04.01.2016.

27. Správca dane rozhodnutím č. 5624/2016 zo dňa 03.05.2016 vyrubil žalobcovi na rok 2016 daň
z nehnuteľností v sume 964,84 eura. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že daň vyrubil podľa § 99e

ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z. a podľa Daňového poriadku. Pri určení základu dane použil údaje z
predloženého daňového priznania a iných platných dokladov, ktoré mal k dispozícii. Daňová povinnosť
bola vypočítaná sadzbami dane z nehnuteľností určenými správcom dane vo Všeobecnom zariadenom
nariadení o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady
č. 5/2015 účinného od 1. januára 2016.

28. Žalovaný napadnutým rozhodnutím 2 rozhodnutie správcu dane č. 5624/2016 zo dňa 03.05.2016
potvrdil. K skutočnosti že sťažovateľ k odvolaniu zo dňa 05.06.2016 priložil geometrický plán
vypracovaný dňa 27.04.2016 žalovaný uviedol, že vzhľadom na ust. § 18 ods. 2 zákona č. 582/2004
Z.z. je na vyrubenie dane rozhodujúci stav k 1. januáru zdaňovacieho obdobia, preto naň bude môcť

prihliadať až v roku 2017.

IV.
Právne predpisy, právne názory kasačného súdu

29. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené
záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu
verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa

môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

30.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach

ustanovených týmto zákonom.

31. Podľa § 6 ods. 1, 3 a 4 zákona č. 582/2004 Z.z., v znení účinnom v čase vydania napadnutého
rozhodnutia1,predmetomdanezpozemkovsúpozemkynaúzemíSlovenskejrepublikyvtomtočlenení:
a) orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady, trvalé trávnaté porasty,

b) záhrady,
c) zastavané plochy a nádvoria, ostatné plochy,
d) lesné pozemky, na ktorých sú hospodárske lesy, rybníky s chovom rýb a ostatné hospodársky
využívané vodné plochy,e) stavebné pozemky.
(3) Na zaradenie pozemku do príslušnej skupiny podľa odseku 1 je určujúce zaradenie pozemku podľa
katastra, ak v odseku 4 nie je ustanovené inak. Pre zaradenie lesného pozemku do kategórie lesa je

určujúci program starostlivosti o lesy.
(4) Na účely tohto zákona sa za stavebný pozemok považuje pozemok uvedený v právoplatnom
stavebnom povolení až do právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia na stavbu, ktorá je predmetom
dane zo stavieb podľa § 10 ods. 2, alebo stavba s bytmi a nebytovými priestormi, ktoré sú predmetom
dane z bytov podľa § 14. Celkovú výmeru stavebného pozemku tvoria parcely, ktorých parcelné čísla

sú uvedené v právoplatnom stavebnom povolení.

32. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z.z., na vyrubenie dane z nehnuteľností je rozhodujúci
stav k 1. januáru zdaňovacieho obdobia. Na zmeny skutočností rozhodujúcich pre daňovú povinnosť,
ktoré nastanú v priebehu zdaňovacieho obdobia, sa neprihliada, ak tento zákon neustanovuje inak. V
prípade nadobudnutia nehnuteľnosti vydražením v priebehu roka daňová povinnosť vzniká prvým dňom

mesiaca nasledujúceho po dni, v ktorom sa vydražiteľ stal vlastníkom nehnuteľnosti alebo prvým dňom
mesiaca nasledujúceho po dni schválenia príklepu súdom. Pri zániku vlastníckych práv vydražením
daňová povinnosť zaniká posledným dňom mesiaca, v ktorom zanikli vlastnícke práva k vydraženej
nehnuteľnosti. Pri nadobudnutí nehnuteľnosti dedením v priebehu roka daňová povinnosť dedičovi
vzniká prvým dňom mesiaca nasledujúceho po dni, v ktorom sa dedič stal vlastníkom nehnuteľnosti na

základe právoplatného osvedčenia o dedičstve alebo rozhodnutia o dedičstve.

33. Podľa § 99a ods. 1 zákona č. 582/2004 Z.z., priznanie k dani z nehnuteľností, k dani za psa, k dani
za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje je daňovník povinný podať príslušnému
správcovi dane do 31. januára toho zdaňovacieho obdobia, v ktorom mu vznikla daňová povinnosť k

týmto daniam alebo niektorej z nich podľa stavu k 1. januáru zdaňovacieho obdobia, ak odseky 2 a
3 neustanovujú inak. Daňovník nie je povinný podať priznanie k dani z nehnuteľností, ak je pozemok,
stavba, byt alebo nebytový priestor v bytovom dome oslobodený od dane podľa § 17 ods. 1 písm. a/ a b/.

34. Podľa § 99b ods. 1 zákona č. 582/2004 Z.z., ak daňovník podal priznanie k dani z nehnuteľností,

k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje podľa § 99a a
stane sa vlastníkom, správcom, nájomcom alebo užívateľom ďalšej nehnuteľnosti alebo dôjde k zmene
druhu alebo výmery pozemku, účelu využitia stavby, bytu alebo nebytového priestoru alebo mu zanikne
vlastníctvo, správa, nájom alebo užívanie nehnuteľností, je povinný podať čiastkové priznanie k dani z
nehnuteľností príslušnému správcovi dane v lehote podľa § 99a ods. 1.

35. Podľa § 99e ods. 1, 6 zákona č. 582/2004 Z. z., daň z nehnuteľností, daň za psa, daň za predajné
automaty a daň za nevýherné hracie prístroje vyrubuje správca dane každoročne podľa stavu k 1.
januáru príslušného zdaňovacieho obdobia na celé zdaňovacie obdobie jedným rozhodnutím, ak odseky
2 až 4, 6 a 7 neustanovujú inak.

(6) Správca dane na základe dodatočného priznania a dodatočného čiastkového priznania vyrubí
rozhodnutímrozdieldaneznehnuteľností,danezapsa,danezapredajnéautomatyadanezanevýherné
hracie prístroje na zdaňovacie obdobie, ktorého sa dodatočné priznanie týka, a tiež na nasledujúce
zdaňovacie obdobia, v ktorých boli daň z nehnuteľností, daň za psa, daň za predajné automaty a daň
za nevýherné hracie prístroje vyrubená aj bez podania priznania k dani z nehnuteľností, k dani za psa,

k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje alebo niektorej z nich a čiastkového
priznania k týmto daniam alebo niektorej z nich, ak sa na nasledujúce zdaňovacie obdobia dodatočné
priznanie vzťahuje.

36. Podľa § 48 ods. 1-3, ods. 5 Daňového poriadku, v znení účinnom v čase vydania napadnutého

rozhodnutia 1, správca dane zistí základ dane a určí daň podľa pomôcok, ak daňový subjekt
a) nepodá daňové priznanie ani na výzvu správcu dane,
b) nesplní povinnosť v lehote určenej správcom dane vo výzve na odstránenie nedostatkov daňového
priznania a správca dane nezačal daňovú kontrolu,
c) nesplní pri preukazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v

dôsledku čoho nemožno daň správne zistiť alebo
d) neumožní vykonať daňovú kontrolu; to neplatí, ak ide o daňovú kontrolu podľa § 46 ods. 2.
(2) Správca dane oznámi daňovému subjektu určovanie dane podľa pomôcok, ak nastanú skutočnosti
uvedené v odseku 1, pričom dňom začatia určovania dane podľa pomôcok je deň uvedený v oznámení.Určovanie dane podľa pomôcok vykoná správca dane, ktorý doručil daňovému subjektu oznámenie
podľa prvej vety.
(3) Správca dane je pri určení dane oprávnený použiť pomôcky, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si

zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom. Pomôckami môžu byť najmä listiny, daňové priznania,
výpisy z verejných zoznamov, daňové spisy iných daňových subjektov, znalecké posudky, výpovede
objasňujúce skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, správy a vyjadrenia iných správcov
dane, štátnych orgánov a obcí, záujmových združení, výpisy z účtov vedených v poskytovateľoch
platobných služieb a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého daňového subjektu,

alebo podobných daňových subjektov.
(5) Pri určení dane podľa pomôcok je správca dane povinný prihliadnuť tiež na zistené okolnosti, z
ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt, aj keď ním neboli uplatnené.

37. Podľa § 49 ods. 1, 3 daňového poriadku, o určení dane podľa pomôcok správca dane vyhotoví
protokol o určení dane podľa pomôcok, ktorý doručí daňovému subjektu spolu s výzvou na vyjadrenie.

Na obsah tohto protokolu sa primerane vzťahuje § 47. Súčasťou protokolu o určení dane podľa pomôcok
je aj súpis pomôcok, na základe ktorých správca dane určil daň.
(3) Určenie dane podľa pomôcok je ukončené dňom doručenia protokolu o určení dane podľa pomôcok
podľa odseku 1.

38. Podľa § 1 ods. 1, 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia
1 (ďalej len „katastrálny zákon“), kataster nehnuteľností (ďalej len „kataster“) je geometrické určenie,
súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o
vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného

práva,akoajoprávachvyplývajúcichzosprávymajetkuštátu,zosprávymajetkuobcí,zosprávymajetku
vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať
najmenej päť rokov (ďalej len „právo k nehnuteľnosti“).
(2) Kataster tvoria katastrálne operáty usporiadané podľa katastrálnych území.

39. Podľa § 70 ods. 1, 2 katastrálneho zákona, údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa
nepreukáže opak.
(2) Údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie
nehnuteľnosti,druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho
územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky, alebo organizačnej

jednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach,
akoajštandardizovanégeografickénázvysúhodnovernéazáväzné,aksanepreukážeopak.Záväzným
údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako parcela registra „E“.

40. Podľa § 71 ods. 1 katastrálneho zákona, záväzné údaje katastra sa používajú najmä na ochranu

práv k nehnuteľnostiam, na účely správy daní a poplatkov, na ochranu poľnohospodárskeho pôdneho
fondu, ochranu lesného pôdneho fondu, tvorbu a ochranu životného prostredia, hospodársku činnosť a
na informačné systémy o nehnuteľnostiach.

41. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej

sťažnosti proti napadnutému rozsudku, po preskúmaní napadnutého rozsudku, napadnutých rozhodnutí
žalovaného v spojení s prvostupňovými rozhodnutiami správcu dane a po oboznámení sa s obsahom
pripojenéhoadministratívnehospisunezistilžiadendôvodnato,abysaodchýlilodlogickýchargumentov
a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku.

42. Sťažovateľ namietal v kasačnej sťažnosti najmä to, že nedošlo k zmene druhu alebo výmery
pozemku, preto nebol povinný podať čiastkové priznanie k dani z nehnuteľností a správca dane nebol
oprávnený mu vyrubiť daň z nehnuteľností za roky 2015 a 2016 podľa pomôcok.

43. Kľúčovou otázkou teda bolo, či správca dane v predmetnej veci vychádzal zo správnych údajov,

vychádzal z druhu pozemkov podľa údajov parciel registra „C“ k 1. januáru zdaňovacieho obdobia.

44. Predmetom dane z pozemkov sú pozemky na území Slovenskej republiky, a to podľa druhového
členenia uvedeného v ustanovení § 6 zákona č. 582/2004 Z. z., ktoré s výnimkou stavebných pozemkovje takmer rovnaké ako druhové členenie pozemkov upravené v zákone katastrálnom. Zákon č. 582/2004
Z. z. totiž výslovne v ustanovení § 6 ods. 3 vo vzťahu k určeniu daňovníka a predmetu dane z
nehnuteľnosti (dane z pozemkov) odkazuje na údaj uvedený v katastri nehnuteľností. Pre zaradenie

pozemku do príslušnej skupiny na účely vyrubenia dane je teda určujúce zaradenie pozemku podľa
katastra s jedinou výnimkou, a tá sa týka pozemkov, na ktoré bolo vydané stavebné povolenie.

45. Na rozdiel od dane zo stavieb, pre ktorú zákonodarca určil ako kritérium pre zaradenie do tej-ktorej
kategórie podľa § 10 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z. účel stavby, teda materiálny prístup, pre zaradenie

do kategórie dane pozemku je formálny prístup, ktorý je, s výnimkou stavebných pozemkov, spätý s
materiálnou publicitou katastra nehnuteľností.

46. Ustanovenie § 2 katastrálneho zákona definuje hlavné úlohy a ciele katastra nehnuteľností,
konkrétne ustanovuje, že kataster nehnuteľností slúži aj ako informačný systém, najmä na ochranu
práv k nehnuteľnostiam, na daňové účely a poplatkové účely, na oceňovanie nehnuteľností, najmä

pozemkov, na ochranu poľnohospodárskeho pôdneho fondu a lesného pôdneho fondu, na tvorbu a
ochranu životného prostredia, na ochranu nerastného bohatstva, na ochranu národných kultúrnych
pamiatok a ostatných kultúrnych pamiatok ako aj chránených území a prírodných výtvorov a budovanie
ďalších informačných systémov o nehnuteľnostiach.

47. Podľa názoru kasačného súdu, krajský súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku dostatočne
zaoberal tým, že na zaradenie pozemku je určujúce zaradenie pozemku podľa katastra a že preto
správcadaneažalovanýsprávnevychádzalizúdajovnaparceláchregistra„C“.Kasačnýsúdpretomôže
len odkázať na dôvody napadnutého rozsudku, pokiaľ ide o argumentáciu, že druh pozemku parcely
registra „E“ nie je záväzným údajom.

48. Pri druhu pozemku sa záväznosť tohto údaja rozlišuje vo vzťahu k tomu, či ide o pozemok evidovaný
ako parcela registra „C“ alebo parcela registra „E“. Hodnoverným a záväzným údajom je totiž druh
pozemku len pri parcele registra „C“. Na uvedené bol sťažovateľ výslovne upozornený už vo výzve na
podanie čiastkového priznania k dani z nehnuteľností a predloženie identifikácie parciel registra „E“ na

parcely registra „C“ zo dňa 28.07.2015.

49. Z uvedeného vyplýva, že po podaní daňového priznania došlo k zmene druhu pozemkov a teda
boli splnené zákonné predpoklady podľa ustanovenia § 99b ods. 1 zákona č. 582/2004 Z.z. na podanie
čiastkového daňového priznania, nakoľko došlo k zmene druhu pozemku v katastri podľa údajov registra

„C“.

50. Rovnako je potrebné poukázať na ustanovenie § 18 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z.z., v zmysle ktorého
na vyrubenie dane z nehnuteľností je rozhodujúci stav k 1. januáru zdaňovacieho obdobia. Na zmeny
skutočností rozhodujúcich pre daňovú povinnosť, ktoré nastanú v priebehu zdaňovacieho obdobia,

sa neprihliada, ak tento zákon neustanovuje inak. Sťažovateľ ani po výzve správcu dane nesplnil
oznamovaciu povinnosť v zmysle § 18 zákona č. 582/2004 Z.z., nepodal ani čiastkové daňové priznanie
k dani z nehnuteľnosti na rok 2015 ani 2016, v ktorom by uviedol zmeny skutočností rozhodujúcich na
vyrubenie dane. Správne preto správca dane a napokon aj žalovaný vychádzali z údajov uvedených na
liste vlastníctva k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia.

51. Nakoľko sťažovateľ ani napriek výzve zo dňa 28.07.2015 čiastkové daňové priznanie nepodal, bol
správca dane oprávnený použiť postup podľa § 48 Daňového poriadku. Správny súd v napadnutom
rozsudku správne poukázal aj na to, že z príslušnej doručenky, ktorá je verejnou listinou vyplýva,
že sťažovateľovi bola výzva na vyjadrenie k protokolu o určení dane podľa pomôcok doručená dňa

30.11.2015.

52. V súvislosti s námietkou sťažovateľa, že určenie dane podľa pomôcok za rok 2015 nemožno
paušálne použiť na rok 2016, prípadne aj na ďalšie zdaňovacie obdobia, sa kasačný súd stotožňuje
s právnym názorom krajského súdu. V zmysle § 99e zákona č. 582/2004 Z. z. bol správne príslušný

protokol o určení dane podľa pomôcok podkladom pre vyrubenie dane pre zdaňovacie obdobie roku
2016 - ako ďalšie zdaňovacie obdobie, v ktorom k 1. januáru nedošlo k záväznej zmene druhu alebo
výmery pozemkov, nedošlo k zmene vo vlastníctve žalobcových nehnuteľností, sťažovateľ nepodal
čiastkové daňové priznanie ani jeho daňová povinnosť nezanikla.53. Skutočnosť, že správca dane napriek ROEP-u sťažovateľovi ako daňovému subjektu za roky 2014
a 2013 vyrubil daň z pozemkov v sume 149,73 eura vyplynula z toho, že správca dane zistil rozpor

medzi záväznými údajmi katastra až v roku 2014, o čom bol sťažovateľ upovedomený vo výzve zo
dňa 23.09.2014, ktorá mu bola doručená 10.10.2014. Sťažovateľ sa nemôže domáhať nezákonnosti
napadnutých rozhodnutí tým, že poukáže na rozhodnutia z predchádzajúcich rokov, v ktorých správca
dane vychádzal z neaktuálnych údajov tak, ako to podal v daňovom priznaní v roku 2009.

54. Sťažovateľ ku dôvodu kasačnej sťažnosti podľa ust. § 440 ods. 1 písm. f/ SSP uviedol, že správny
súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku nezaoberal vyjadreniami sťažovateľa zo dňa 22.11.2016
a 05.12.2016 ktorými namietal, že žalovaný a správca dane neprihliadli na skutočnosti, z ktorých pre
neho ako daňový subjekt vyplývali výhody. Jednalo sa o povinnosť správcu dane si na účely vyrubenia
dane zabezpečiť aj program starostlivosti o les, a to v súlade s § 6 ods. 3 zákona č. 582/2004 Z. z. Túto
argumentáciu následne ešte rozšíril v kasačnej sťažnosti o konkrétne právne predpisy upravujúce tento

program starostlivosti o les.

55. Kasačný súd vo vzťahu k uvedenému konštatuje, že v súvislosti s uplatnením tejto námietky z
procesnoprávneho hľadiska nebola dodržaná koncentračná zásada - sťažovateľ túto skutočnosť v
správnej žalobe nenamietal a išlo teda o novú námietku. Výkon správneho súdnictva je založený iba

na návrhovej slobode účastníka (žalobcu), t.j. zodpovednosti za obranu svojich práv (vigilantibus leges
sunt scriptae). Súčasťou systému zodpovednosti účastníka za obranu svojich práv je aj uplatňovanie
koncentračnej zásady v správnom súdnom konaní, ktorá sa prejavuje predovšetkým v stanovení
dvojmesačnej prepadnej lehoty na vymedzenie všetkých žalobných bodov, teda tvrdení o porušení
určitého právneho predpisu v postupe alebo rozhodnutí správneho orgánu (§ 181 ods. 1, § 183 SSP).

V uvedenej lehote je žalobca povinný stanoviť hranice súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia
a nastoliť okruh otázok, ku ktorým správny súd zaujme stanovisko a urobí záver o tom, či postup a
rozhodnutie orgánu verejnej správy bol z namietaného hľadiska v súlade alebo v rozpore s právnymi
predpismi. Na dôvody žaloby, ktoré neboli uplatnené v stanovenej lehote, súd neprihliada, až na výnimky
stanovené zákonom (§ 134 ods. 2 SSP). Nakoľko sa v predmetnej veci zjavne nejedná o výnimku

podľa ustanovenia § 134 ods. 2 SSP, krajský súd nepochybil, keď sa uvedenej argumentácii sťažovateľa
osobitne nevenoval.

56. Pre úplnosť však kasačný súd dodáva, že námietka sťažovateľa, poukazujúca na povinnosť správcu
dane si na účely vyrubenia dane zabezpečiť aj program starostlivosti o les (§ 6 ods. 3 zákona č. 582/2004

Z.z .) zjavne nebola pre toto konanie relevantná ani z materiálneho hľadiska. Z administratívneho spisu
vyplýva, že sťažovateľ v daňovom priznaní z roku 2009 uviedol k popisu pozemkov na LV č. XX, kat.
územie R. C., parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, že sa jedná o lesné pozemky. Sťažovateľom naznačovaná
interpretácia, v zmysle ktorej, ak v daňovom priznaní priznal pozemky ako lesné, nebolo ich možné
prekvalifikovať do inej kategórie bez rozhodnutia na úseku starostlivosti o les, je v priamom rozpore s

obsahom ním namietanej normy § 6 ods. 3 zákona č. 582/2004 Z. z. Z prvej vety ustanovenia § 6 ods.
3 zákona č. 582/2004 Z. z. vyplýva, že s výnimkou stavebných pozemkov, je na zaradenie pozemku
do príslušnej skupiny určujúce zaradenie pozemku podľa katastra. Uvedené sa nepochybne vzťahuje
aj na lesné pozemky. Ako bolo vyššie uvedené, druh jednotlivých pozemkov správne určený v súlade
so záväznými údajmi katastra nehnuteľností. Z povahy druhej vety predmetného ustanovenia, na ktorú

sa vo svojej námietke odvolával sťažovateľ, vyplýva, že program starostlivosti o lesy sa použije výlučne
posúdenie, či lesný pozemok podlieha dani z pozemkov, a to kvôli skutočnosti, že podľa § 6 ods. 1
písm. d/ zákona č. 582/2004 Z. z. sú predmetom dane z pozemkov len tie lesné pozemky, na ktorých
sú hospodárke lesy. Uvedená norma bola nakoniec zohľadnená aj v prípade sťažovateľa, nakoľko v
protokole o určení dane podľa pomôcok č. 2015/11/00355 zo dňa 09.11.2015 je explicitne vysvetlené,

že „lesné pozemky zistené na základe identifikácie parciel nie sú predmetom dane, pretože nie sú na
nich hospodárske lesy.“ Rovnako z obsahu prvostupňových rozhodnutí pre daň z nehnuteľností - nielen
na roky 2015 a 2016, ale aj na roky 2013 a 2014, vyplýva, že sťažovateľovi nebola v žiadnom z týchto
rokov vyrubená daň za lesné pozemky, na ktorých sú hospodárske lesy (§ 6 ods. 1 písm. d/ zákona č.
582/2004 Z. z.).

57. Kasačný súd vo vzťahu k namietanému odôvodneniu krajského súdu teda konštatuje, že krajský súd
sa v odôvodnení rozsudku dostatočne zaoberal pre konanie relevantnými námietkami a argumentmi.
Správny súd nemusí dať detailné odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom konania aleboodpovedať na každú jeho námietku, či argument, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia správneho

súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, by malo postačovať na záver
o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (obdobne
aj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 78/05 alebo sp. zn. II. ÚS 76/07).

58. Vychádzajúc z uvedeného a vzhľadom na to, že vznesené kasačné námietky neboli spôsobilé na

zrušenie napadnutého rozsudku krajského súdu, Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd
kasačný, kasačnú sťažnosť v zmysle § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.

59. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods.
1 SSP. Sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov kasačného konania
prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom stanovených

podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré podľa obsahu súdnych spisov nenastali.

60. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.