Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. apríl 2022

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 20C/43/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3119212286
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Hvizdoš

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2022:3119212286.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudcom Mgr. Petrom Hvizdošom v spore žalobcu: Z. P., nar. XX.X.XXXX, trvale

bytom Y., Y. XX, právne zastúpeného JUDr. Milošom Chrenkom, advokátom, Trnava, Hlavná 25 proti
žalovanej: S. Y., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom S. - L., A. N. XXXX/XX, právne zastúpenej AK JUDr.
Miriam Podhradská, s.r.o., Martin, Ambera Pietra 10645/17, IČO: 50157892, o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie o vzájomnej žalobe žalovanej o zaplatenie sumy 12.000 Eur zastavuje.

II. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej k nehnuteľnosti v obci Y. Y.,

zapísanej na LV č. XXXX pre k.ú. Y. Y. ako byt č. X na 1. poschodí vo vchode č. X bytového domu súp.
č. XXX, postaveného na parcele č. 1827/6 ako aj k bytu prislúchajúci podiel 46/2062 na spoločných
častiach, spoločných zariadeniach a príslušenstve bytového domu a na pozemku parcele reg. „C“ č.
1827/6 zastavaná plocha a nádvoria o výmere 321 m2 a v y p o r i a d a v a ho tak, že uvedenú
nehnuteľnosť v celosti prikazuje do vlastníctva žalovanej.

III. Žalovaná je povinná zaplatiť na vyrovnanie spoluvlastníckeho podielu žalobcovi sumu 27.250 Eur,

do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva.

V. Žalobca má proti žalovanej nárok na náhradu trov konania o vzájomnej žalobe žalovanej v rozsahu
100% s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej

k nehnuteľnostiam uvedeným vo výrokoch II. rozsudku, a vyporiadal ho tak, že nehnuteľnosti prikáže
do výlučného žalovanej, ktorá bude zaviazaná zaplatiť žalobcovi náhradu za jeho podiel v sume,
ktorá vyplynie z vykonaného znaleckého dokazovania. Žalobca v žalobe uviedol, že žalobcovi patrí
na nehnuteľnostiach podiel 1/ 2 a žalovanej podiel v rovnakej výške. Partnerský vzťah sporových
strán sa rozpadol a predmetný byt užíva výlučne žalovaná. Byt podľa podielov reálne deliteľný nie je,
preto prichádza do úvahy druhý spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva, teda prikázať ho za
náhradu do vlastníctva jednému zo spoluvlastníkov. Na pokus žalobcu o mimosúdnu dohodu reagovala

žalovaná tak, že byt predávať nechce, o byt má záujem a vyplatí žalobcu z jeho podielu sumou 12.000
Eur v splátkach. Žalobca má však za to, že všeobecná hodnota bytu predstavuje minimálne 60.000
Eur, a teda hodnota podielu žalobcu je minimálne 30.000 Eur. Žalovaná tak nemá záujem o serióznudohodu, preto sa žalobca obrátil na súd. V žalobe odcitoval ustanovenia § 141 ods. 1, § 142 ods. 1
Občianskeho zákonníka.

2. Po doručení žaloby sa k žalobe vyjadrila žalovaná v podaní zo dňa 31.7.2020. V ňom uviedla,
že predmetný byt strany sporu nadobudli v roku 2017 na základe kúpnej zmluvy zo dňa 24.01.2017
za kúpnu cenu 48.000 Eur, vklad povolený pod č. V XXX/XXXX. Potvrdila, že v rámci mimosúdneho
jednania navrhla vyplatiť žalobcovi sumu vo výške 12.000 Eur. Predmetnú sumu navrhla po zohľadnení
skutočností , že žalovaná zaplatila za spoluvlastnícky podiel na byte časť kúpnej ceny vo výške

36.000 Eur a žalobca len časť vo výške 12.000 Eur, hoci veľkosť spoluvlastníckych podielov je u
oboch podielových spoluvlastníkov rovnaká, a s poukazom na skutočnosť že žalovaná je invalidnou
dôchodkyňou a jej pravidelný príjem tvorí momentálne len invalidný dôchodok vo výške 382,40 Eur.
Žalovaná si na vyplatenie časti kúpnej ceny vo výške 36.000 Eur vzala úver v banke Sberbank
Slovensko, a.s. na základe zmluvy o úvere na bývanie zo dňa číslo: XXXXXX zo dňa 24.01.2017, ktorý
úver výlučne spláca žalovaná ako dlžníčka z úverovej zmluvy. Na byte bolo zriadené záložné právo v

prospech Sberbank Slovensko, a.s. na základe zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č.
ZZ1kÚZč.XXXXXXzodňa24.01.2017.Žalovanásúhlasilastým,abybolbytprikázanýdojejvýlučného
vlastníctva, ale nesúhlasila s tvrdením žalobcu o tom, že byt má všeobecnú hodnotu 60.000 Eur. Podľa
informácií žalovanej je hodnota bytu nižšia, žalovaná už oslovila znalca z odboru stavebníctvo, odvetvia
odhad hodnoty nehnuteľností. Žalobca sa od nadobudnutia bytu nepodieľa na platbách spojených s

vlastníctvom a užívaním bytu, t.j. povinné platby v prospech spoločenstva vlastníkov bytov v sume 96
Eur, digi v sume 13 Eur, elektrická energia v sume 26,50 Eur. Daň z nehnuteľnosti hradí len žalovaná.
Vzhľadom na pomery žalovanej navrhla nepriznať žalobcovi náhradu trov konania podľa § 257 CSP.

3. Žalobca na vyjadrenie žalovanej reagoval v podaní zo dňa 10.9.2020, v ktorom uviedol, že odhliadnuc

od skutočnosti, že príjmová situácia žalovanej nie je relevantná, sú tvrdenia žalovanej klamstvom,
pretože žalovaná je síce čiastočne invalidná a poberá invalidný dôchodok, avšak popri tom normálne
pracuje a má príjem. V súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Martin (v ktorom sa žalobca od
žalovanej domáha zaplatenie náhrady za užívanie jeho podielu v byte) žalovaná tvrdila a preukazovala,
že v byte fakticky nebývala, nakoľko pracuje dlhodobo v Rakúsku a o svojom zamestnaní predložila

potvrdenia, pričom napr. z potvrdenia o jej poslednom zamestnaní vyplynul jej čistý mesačný príjem
1.550 Eur. Žalovaná pravidelne chodí na dovolenky, výlety, rôzne voľnočasové aktivity, s ktorými sú
spojené náklady a tie by nebola schopná uhradiť iba z invalidného dôchodku. Preto nie je na mieste
aplikovať ustanovenie § 257 CSP a podľa neho nepriznať žalobcovi náhradu trov konania. Je právne
irelevantné, že žalobca za svoj podiel v predmetnom byte zaplatil len 12.000 Eur, zatiaľ čo žalovaná

zaplatila sumu 36.000 Eur. Kľúčová pri určení veľkosti spoluvlastníckych podielov je v kúpnej zmluve
prejavená vôľa kupujúcich, v akých podieloch chcú kupovanú nehnuteľnosť nadobudnúť. Je možné a v
praxi nie neobvyklé, že každý z kupujúcich zaplatí za svoj spoluvlastnícky podiel inú kúpnu cenu, hoci
veľkosti spoluvlastníckych podielov sú rovnaké. Motivácia (vnútorná pohnútka) kupujúcich môže byť
rôzna,aleniejeprávnerelevantná.Dôležitájelenveľkosťspoluvlastníckehopodieluvyjadrenávzmluve.

Takto sporové strany v zmluve explicitne uviedli, že nadobúdajú byt v rovnakých spoluvlastníckych
podieloch a takto sa nehnuteľnosť aj zapísala do katastra nehnuteľností. Ďalej uviedol, že strany v
minulosti vlastnili spoločný byt (garsónku) v Trenčianskych Tepliciach. Túto garsónku v roku 2017
predali za kúpnu cenu 24.000 Eur. Hoci boli spoluvlastníkmi v rovnakých podieloch a teda polovica
kúpnej ceny patrila žalobcovi, celá kúpna cena bola vyplatená na účet žalovanej, ktorá si ponechala

celú kúpnu cenu vrátane časti v sume 12.000 Eur patriacej žalobcovi. To je presne suma, ktorú za
žalobcu zaplatila žalovaná pri kúpe bytu, ktorý je predmetom tohto konania. Žalovaná teda mala voči
žalobcovi pohľadávku v sume 12.000 Eur z titulu zaplatenia časti kúpnej ceny bytu za žalobcu a žalobca
mal voči žalovanej pohľadávku v sume 12.000 Eur z titulu na žalobcu prislúchajúcej kúpnej ceny za
predaj garsónky. Žalobca si potom pre poriadok svoj nárok na zaplatenie časti kúpnej ceny za predaj

garsónky v sume 12.000 Eur započítal proti nároku žalovanej voči nemu na zaplatenie sumy 12.000
Eur, ktorú zaplatila žalovaná za žalobcu. Žalovaná teda voči žalobcovi nemá žiadnu pohľadávku z
titulu kúpy a obaja za predmetný byt de facto zaplatili rovnakú sumu (po 24.000 Eur ). Žalobca trval
na tom, že všeobecná hodnota bytu je 60.000 Eur, a v tomto smere poukázal na výpisy z realitných
portálov, z ktorých vyplýva, za aké ceny sa predávajú porovnateľné nehnuteľnosti v danej lokalite a

potvrdzujú, že ním uvádzaná hodnota nehnuteľností zodpovedá trhovej realite. Poprel tvrdenie, žeby sa
odnadobudnutiabytunepodieľalnaplatbáchspojenýchsvlastníctvomaužívanímbytu.Počasspolužitia
strán v byte, platil žalobca polovicu nákladov na byt. Aj po ukončení ich spoločnej domácnosti žalobcaplatil niektoré výdavky spojené s vlastníctvom bytu. Ak žalovaná byt sama užíva, je samozrejmé, že platí
s tým spojené výdavky.

4. Žalovaná v podaní zo dňa 21.9.2020 poukázala na ňou predložený znalecký posudok č. 79/2020, v
ktorom znalec stanovil všeobecnú hodnotu predmetného bytu na 47.073,80 Eur. Podľa tohto posudku
navrhla , že vyplatí žalobcu z jeho podielu na byte sumou 23.536,90 Eur do 30 dní od právoplatnosti
rozsudku. Vzájomnou žalobou sa proti žalobcovi domáhala zaplatenia sumy 12.000 Eur s poukazom
na to, že žalovaná za žalobcu zaplatila túto na neho pripadajúcu časť kúpnej ceny za predmetný byt,

žalobca nebol ochotný podieľať sa väčšou mierou na kúpnej cene a jedná sa o zhodnotenie podielu
druhého spoluvlastníka, čo má priamy súvis s vlastníctvom predmetnej nehnuteľnosti.

5. Podaním zo dňa 14.10.2020 vzala žalovaná vzájomnú žalobu späť a navrhla konanie o nej zastaviť,
žalobcovi podľa § 257 CSP nepriznať náhradu trov konania. Má za to, že sú splnené dôvody hodné
osobitného zreteľa, preto, aby súd žalobcovi nepriznal náhradu trov konania. Jej jediným príjmom je

invalidný dôchodok v sume 382,40 Eur. Prácu v zahraničí realizovala len sezónne, ale musela ju ukončiť
kvôli obmedzeniam pre pandémiu COVID-19. Je pre ňu ťažké vzhľadom na jej vek nájsť si na území SR
zamestnanie. Mesačne musí hradiť povinné platby v prospech spoločenstva vlastníkov bytov v sume 96
Eur, digi v sume 13 Eur, elektrická energia v sume 22,50 Eur, splátku úveru Prima banke, a.s. vo výške
132,86 Eur (úver vzatý na kúpu predmetného bytu), splátku úveru vo výške 130,78 Eur (úver vzatý v

sume 10.000 Eur na vyplatenie žalobcu z jeho podielu na byte), mobilný telefón vo výške 15 Eur, lieky v
sume 40 Eur. Keďže tieto výdavky prevyšujú príjmy žalovanej, finančne jej vypomáhajú dcéry. Žalovaná
nevedie nadštandardný životný štýl. Ak žalovaná navštívila nejaké podujatie, išlo o pozvanie zo strany
jej kamarátov.

6. Žalobca v podaní zo dňa 15.10.2020 uviedol argumenty, pre ktoré navrhol zamietnuť vzájomnú
žalobu žalovanej. Rozporoval závery žalovanou predloženého znaleckého posudku. Uviedol, že byt
kúpili strany v januári 2017 za kúpnu cenu 48.000 eur. I z úradnej činnosti súdu je iste známe, že
ceny nehnuteľností v posledných rokoch vytrvalo stúpajú. Podľa štatistiky Národnej banky Slovenska
priemerná cena nehnuteľností na Slovensku stúpla od prvého kvartálu 2017 do druhého kvartálu 2020

z 1360 eur/m2 na 1731 eur/m2, čo predstavuje nárast o 27%. Poukázal na údaje za Trenčiansky
kraj, podľa ktorých sa jedná o nárast zo 705 eur/m2 (1Q 2017) na 1038 eur/m2 (2Q 2020), teda
nárast až o 47%. V Trenčianskom kraji teda za dobu od kúpy predmetného bytu dodnes stúpli ceny
nehnuteľností o takmer polovicu. Aktuálna cena predmetného bytu by tak mala predstavovať 60.960 Eur
(pri zohľadnení celoslovenského rastu cien nehnuteľností), resp. až 70.560 Eur (pri zohľadnení rastu

cien v Trenčianskom kraji). Aj zo štatistík jednotlivých realitných portálov vyplýva zjavná nesprávnosť
záverov znaleckého posudku. Podľa portálu www.nehnutelnosti.sk priemerná cena dvojizbového bytu v
Trenčianskom kraji predstavuje aktuálne 1129 eur/m2 a v okrese Trenčín až 1515 eur/m2. Vychádzajúc
z výmery predmetného bytu 45,21 m2 a vyššie uvedených aktuálnych cien na trhu nehnuteľností
predstavuje cena predmetného bytu od 55.563 eur (1129 eur/m2) do 68.493 eur (1515 eur/m2).

Vzhľadom na uvedené sú závery znaleckého posudku, že hodnota bytu klesla, absolútne neprijateľné
a znalecký posudok pochybný a nedôveryhodný. Žalobca prezentoval aj výhrady k zatriedeniu bytu do
jednotlivých kategórií tvoriacich vo svojom súčte koeficient polohovej diferenciácie.

7. Súd podľa § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“) vykonal

pojednávanie dňa 15.6.2021 v neprítomnosti žalobcu, žalovanej, pojednávania v dňoch 25.3.2022,
29.4.2022 v neprítomnosti žalobcu, pričom strany boli na pojednávanie riadne a včas predvolané cestou
ich právnych zástupcov, súhlasili s prejednaním veci v ich neprítomnosti.

8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, oboznámením výpisu z LV č. XXXX k.ú. Y. Y. ,

predsúdnej korešpondencie strán, vyjadrenia žalovanej k žalobe zo dňa 31.7.2020, potvrdenia Sociálnej
poisťovne, pobočka Trenčín zo dňa 21.2.2020, kúpnej zmluvy zo dňa 24.1.2017, zmluvy o úvere na
bývanie zo dňa 24.1.2017, rozhodnutí Mesta Trenčín o vyrubení dane z nehnuteľností za rok 2018,
2019 a dokladov o úhrade dane, výpisov z internetbankingu žalovanej o realizácii inkasa, výpisov z
účtu žalovanej, vyjadrenia žalobcu zo dňa 10.9.2020, prílohy tohto vyjadrenia vrátane kúpnej zmluvy zo

dňa 16.6.2017, vzájomnej žaloby žalovanej zo dňa 21.9.2020, znaleckého posudku č. 79/2020 znalca
Ing. Miroslava Ferkla zo dňa 26.8.2020, späťvzatia vzájomnej žaloby zo dňa 14.10.2020, vyjadrenia
žalovanej zo dňa 14.10.2020, žiadosti žalovanej o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov zo dňa
14.10.2020 a jej príloh, vyjadrenia žalobcu k vzájomnej žalobe zo dňa 15.10.2020, jednostrannéhozápočtu vzájomných pohľadávok zo dňa 13.12.2017, poštového podacieho lístka zo dňa 13.12.2017,
kúpnej zmluvy zo dňa 16.5.2017, z internetu zadovážené prehľady o cenách nehnuteľností na bývanie,
vyjadrenia žalobcu k späťvzatiu vzájomnej žaloby zo dňa 6.11.2020, príloh tohto vyjadrenia, podania

žalovanej zo dňa 27.11.2020, odpovedí na lustrácie sociálnej poisťovne ohľadom žalobcu a žalovanej,
znaleckého posudku č. 217/2021 znalca Ing. Jiřího Fišáreka zo dňa 1.10.2021, vyjadrenia žalobcu k
znaleckému posudku zo dňa 11.11.2021, príloh tohto vyjadrenia, vyjadrenia znalca Ing. Jiřího Fišáreka
zo dňa 3.1.2022, príloh tohto vyjadrenia, podania žalobcu zo dňa 2.2.2022, príloh tohto podania,
vyjadrenia znalca Ing. Jiřího Fišáreka zo dňa 3.2.2022, príloh tohto vyjadrenia, vyjadrení žalovanej zo

dňa 14.2.2022, prílohy tohto vyjadrenia, vyjadrenia žalobcu zo dňa 21.3.2022, čestného prehlásenia Ing.
Vladimíra Fridricha zo dňa 17.3.2022, výpis z katastra nehnuteľností zadováženého z internetu, výpisu
z mail.websupport.sk, podania žalovanej zo dňa 7.4.2022, čestného prehlásenia O. E. zo dňa 7.4.2022,
výpisu z bežného účtu žalovanej vedeného v 365banke, zmluvy o pôžičke zo dňa 11.4.2022, detailu
platby zo dňa 14.4.2022.

9. Na liste vlastníctva č. XXXX k.ú. Y. Y. sú ako spoluvlastníci bytu č. X na 1. poschodí vo vchode č. X
bytového domu súp. č. XXX, postaveného na parcele č. 1827/6 ako aj k bytu prislúchajúceho podielu
46/2062naspoločnýchčastiach,spoločnýchzariadeniachapríslušenstvebytovéhodomuanapozemku
parcele reg. „C“ č. 1827/6 zastavaná plocha a nádvoria o výmere 321 m2, zapísaní žalovaná pod B86 v
podiele vo výške 1/2, žalobca pod B87 v podiele vo výške 1/2. Titulom nadobudnutia vlastníckeho práva

je kúpna zmluva V XXX/XXXX. Z kúpnej zmluvy zo dňa 24.1.2017 vyplýva, že strany byt nadobudli od
predávajúcej Ing. H. A. za kúpnu cenu 48.000 Eur.

10. Žalobca v podaní zo dňa 11.11.2021 nesúhlasil so znaleckým posudkom č. 217/2021 zo
dňa 1.10.2021 vypracovaného súdom ustanoveným znalcom Ing. Jiřím Fišárekom. Podľa žalobcu

cena určená znaleckým posudkom nepredstavuje trhovú cenu nehnuteľnosti a všeobecná hodnota
nehnuteľností, za ktorú by sa dal predmetný byt na trhu nehnuteľností v danom mieste a čase predať je
v skutočnosti vyššia. Poukázal na skutočnosť, že všeobecná hodnota bytu v januári 2017 bola 48.000
eur, za ktorú kúpnu cenu strany byt kúpili. Podľa štatistiky Národnej banky Slovenska však priemerná
cena nehnuteľností na Slovensku stúpla od prvého kvartálu 2017 do tretieho kvartálu 2021 z 1360 eur/

m2 na 2122 eur/m2, čo predstavuje nárast o 56%. Konkrétne pri dvojizbových bytoch sa jedná o nárast
zo sumy 1668 eur/m2 (lQ 2017) na sumu 2548 eur/m2 (3Q 2021); to predstavuje nárast o 53%. Podľa
údajov za Trenčiansky kraj sa jedná o nárast zo 705 eur/m2 (1Q 2017) na 1257 eur/m2 (3Q 2021),
teda nárast až o 78%. Nárast cien nehnuteľností za obdobie od nadobudnutia predmetného bytu (1Q
2017) do vyhotovenia znaleckého posudku (3Q 2021) teda predstavuje podľa uvedených štatistických

údajov od 53 až po 78%. Preto sa jednoznačne javí znalecký posudok, v zmysle ktorého narástla cena
predmetného bytu len o 13,5% ako nereálny a nekorešpondujúci s vývojom cien nehnuteľností v danom
mieste a čase. Vzhľadom na uvedené štatistiky o vývoji cien nehnuteľností v relevantnom období za
použitia nárastu cien o 53% nárast hodnoty predmetného bytu od r. 2017 by mal predstavovať sumu
25.440 Eur a hodnota bytu sumu 73.440 Eur. Ak znalec stanovil cenu bytu na sumu 54.500 eur a

nárast hodnoty len o sumu 6.500 eur, javí sa to ako úplne nekorešpondujúce so situáciou na trhu
nehnuteľností a s dramatickým rastom, ktorý tento trh aktuálne zažíva. Podľa žalobcu znalec pochybil
pri stanovovaní ceny bytu, keď nesprávne stanovil koeficient polohovej diferenciácie a tým následne i
všeobecnú hodnotu bytu. Žalobca mal výhrady k zatriedeniu bytu do jednotlivých kategórií tvoriacich vo
svojomsúčtekoeficientpolohovejdiferenciácie.Namietalkategóriučíslo10:umiestneniebytuvbytovom

dome. Podľa znalca sa byt nachádza v krajnej sekcii a preto byt zaradil do II. triedy. V skutočnosti sa
byt nachádza v stredovej sekcii a preto mal byť byt zaradený do triedy I. Uvedený posun znamená
zmenu koeficientu Kpdi z 1,6 na 2,4. Namietal zatriedenie v položke 13: občianska vybavenosť, keď
znalec mal nehnuteľnosť zaradiť nie do triedy III., ale do triedy I. V meste Trenčianske Teplice sa totiž
nachádza ako škola, tak i materská škola, pošta či banka a komplexná sieť obchodov a služieb. Uvedený

posun znamená zmenu koeficientu Kpdi z 0,8 na 2,4. Iba tieto dva nesprávne určené koeficienty citeľne
ovplyvnia celkovú hodnotu koeficientu polohovej diferenciácie a následne i všeobecnú hodnotu bytu.
Pri vyššie uvedenom správnom zatriedení bytu do uvedených kategórií predstavuje hodnota koeficientu
polohovej diferenciácie 1,891 (namiesto znalcom určenej hodnoty 1,776) a teda všeobecná hodnota
bytu predstavuje 57.208,52 Eur.

11. Súdom ustanovený znalec sa k námietkam žalobcu proti znaleckému posudku vyjadril v podaniach
zo dňa 3.1.2022, 3.2.2022. Uviedol v nich, že žalobca sa odvoláva na všeobecné údaje, neakceptuje
poznatky ohľadne charakteristiky bytu a vstupné faktory pri celkovom hodnotení bytu. K námietkamžalobcu ohľadom zatriedenia bytu do jednotlivých kategórií tvoriacich vo svojom súčte koeficient
polohovej diferenciácie, znalec uviedol, že pri faktore 10 - umiestnenie bytu v bytovom dome, znalec
zohľadnil nepravidelný, členitý tvar bytového domu, ktorý neumožňuje byt kvalifikovať ako byt v stredovej

sekcii, pričom poukázal na kópiu katastrálnej mapy. Zatriedenie je preto podľa názoru znalca správne.
Pokiaľideoobčianskuvybavenosťvokolídomu(faktor13)znalcovinazákladejehoznalostíapoznatkov
overených obyvateľmi Trenčianskych Teplíc znalcovi nie je známe, že v Trenčianskych Tepliciach a
v okolí domu sa nachádza kompletná sieť obchodov (okrem potravín a základného tovaru dennej
spotreby) , poliklinika, nemocnica, divadlo, banky, stredné školy, štátne úrady vyššej kategórie na úrovni

napr. Trenčína alebo iného okresného mesta ako uvádzal žalobca a ako je podmienka pre zatriedenie
do najvyššieho kvalitatívneho pásma uvedeného faktora.

12. Žalovaná v podaní zo dňa 14.2.2022 súhlasila so znaleckým posudkom súdom ustanoveného
znalca. Znalec sa adekvátne vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu proti posudku. Žiadala, aby
súdztohtoposudkuvychádzal.Ďalejžalovanáuviedla,žeprišlaosvojpravidelnýpríjemzozamestnania

v zahraničí, pretože vzhľadom na pandémiu COVID-19 dostala výpoveď z pracovného pomeru s
účinnosťou od 31.3.2020. Žalovaná neúspešne hľadala zamestnanie na Slovensku. Preto počnúc od
19.04.2021 si otvorila živnosť a začala podnikať. Žalovaná prevádzkuje reštauračné zariadenie Bistro u
Mirky v Trenčianskych Tepliciach. Obchodné priestory, v ktorých je umiestnená prevádzka, má žalovaná
v prenájme, pričom nájom predstavuje sumu 1.000 Eur mesačne, platba energií je 250 Eur až 300

Eur mesačne v závislosti od reálnej spotreby. Na otvorenie a zariadenie prevádzky žalovaná musela
použiť peniaze z úveru, ktorý si zobrala na vyplatenie žalovaného zo spoločnej nehnuteľnosti (istina
10.000,- Eur). Prevádzka sa iba rozbieha, po otvorení prevádzky a na jeseň roku 2021 bola situácia
veľmi zlá, príjmy boli minimálne. Žalovaná je stále v strate, ale verí, že podnikanie sa rozbehne a
letná sezóna bude lepšia. Momentálne žalovaná nemá žiadne príjmy z podnikania, prevádzku stále

dotuje. Žalovaná už niekoľko rokov nepečie torty, ani ich nepredáva, nemá z tejto oblasti žiadny príjem.
Žalovaná je naďalej odkázaná na bývanie v spornom byte, ktorý je predmetom konania o zrušenie a
vyporiadaniepodielovéhospoluvlastníctva.Žalobcanabytneplatížiadneplatby,anidaňznehnuteľností,
ani platbu do SVB. Žalovaná špecifikovala mesačné platby , ktoré musí hradiť tak ako v jej podaní
zo dňa 14.10.2020. Žalovanej v prevádzke vypomáha len jeden brigádnik, a to z dôvodu, že sama

by prevádzku nijako neutiahla. Zdravotný stav žalovanej nedovoľuje, aby vykonávala manuálne ťažkú
prácu, a preto potrebuje pomoc. Ponecháva na zvážení súdu, či v danom prípade na strane žalovanej
sú splnené podmienky na aplikáciu § 257 Civilného sporového poriadku. Majetkové pomery a príjmy na
strane žalobcu sú omnoho lepšie ako u žalovanej. Žalobca je výlučným vlastníkom rodinného domu a
pozemkov v lukratívnej časti Trnavy - Modranka, ktorá má vysokú trhovú hodnotu. Žalobca má aj príjem

z pracovného pomeru.

13. Žalobca v podaní zo dňa 21.3.2022 uviedol, že žalovaná vo svojom vyjadrení popísala svoje
majetkové a príjmové pomery ako značne nepriaznivé. Žalovaná má príjem iba vo forme invalidného
dôchodku vo veľmi nízkej sume 382,40 Eur. Podnikanie žalovanej jej nielenže neprináša zisk, ale

dokonca generuje stratu a toto podnikanie musí dotovať z iných zdrojov. Podľa vyjadrenia žalovanej
použila žalovaná prostriedky, ktoré mala pripravené na vyplatenie žalobcu z jeho podielu a investovala
ich do svojho (stratového) podnikania. Žalovaná nemá hotovosť ani iné úspory. Jediný príjem vo
forme invalidného dôchodku (382,40 Eur) nepokrýva ani žalovanou vyčíslené pravidelné výdavky v
sume 450,14 eur. Z uvedeného potom vyplýva dôvodná obava, že žalovaná nemá prostriedky na

to, aby žalobcovi vyplatila všeobecnú hodnotu spoluvlastníckeho podielu žalobcu v sume 27.250
Eur a tieto prostriedky si ani nevie zabezpečiť ani formou úveru, pretože už aktuálne spláca dva
úvery, a nemá preukázateľný príjem, ktorý by banke deklarovala ako pravidelný príjem vo výške
umožňujúcej jej poskytnutý úver splácať. Ak by teda súd prikázal nehnuteľnosti do jej výlučného
vlastníctva a žalobcovi priznal pohľadávku voči žalovanej na vyplatenie náhrady za jeho podiel, bola

by táto pohľadávka nevymožiteľná. Žalovaná totiž nemá príjem, z ktorého by sa táto pohľadávka
mohla efektívne uspokojiť (len invalidný dôchodok vo veľmi nízkej sume, ledva prevyšujúci hranicu
nezraziteľnej sumy), nemá prostriedky na účte a ani iný majetok, ktorý by sa dal exekvovať. Predmetný
byt nebude možné v exekúcii predávať, nakoľko je zaťažený záložným právom banky a banka ako
záložnýveriteľbymuselasexekúciousúhlasiť(čovsituácii,akžalovanáriadnesplácaúver,nemádôvod

banka robiť). Podľa ustálenej súdnej praxe súd pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva
nemôže prikázať nehnuteľnosti tomu spoluvlastníkovi, ktorý podľa vlastných slov (i objektívne) nemá na
vyplatenie hodnoty spoluvlastníckeho podielu druhému spoluvlastníkovi. Solventnosť, teda schopnosť
spoluvlastníka vyplatiť všeobecnú hodnotu podielu druhému spoluvlastníkovi ako podmienku takéhotospôsobu vyporiadania akcentoval napr. Najvyšší súd ČR v rozsudku sp. zn. 22 Cdo 1346/2002, obdobne
tak Ústavný súd ČR v náleze sp. zn. III. ÚS 687/04. Preto ak žalovaná hodnoverne nepreukáže, že
si vie zabezpečiť prostriedky na vyplatenie žalobcu z jeho podielu, musí mať súd za to, že žalovaná

na vyplatenie náhrady žalobcovi prostriedky nemá a v takomto prípade jej byt do vlastníctva prikázať
nemôže.

14. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol , že žalobca má zabezpečené vlastné bývanie v
Trnave. Žalovaná dokladmi, ktoré predložila sama preukázala stav finančnej núdze na jej strane, má

neuhradené úvery a peniaze z úveru, ktorý si vzala na výplatu podielu žalobcu z bytu už minula, a
preto je zrejmé, že žalovaná nie je schopná vyplatiť žalobcu z jeho podielu. Žalobca má o byt záujem.
Preto navrhol, aby súd prikázal byt do jeho vlastníctva s tým, že žalovanú vyplatí z jej podielu podľa
znaleckého posudku súdom ustanoveného znalca. I. P. brat žalobcu disponuje dostatočnými peňažnými
prostriedkami na okamžité vyplatenie podielu žalovanej. Právny zástupca žalobcu na poslednom
pojednávaní uviedol, že z listín predložených zo strany žalovanej stále nie je bezpečne preukázané,

že žalovaná vyplatí žalobcu z jeho podielu. Navrhol, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo strán k
predmetnému bytu, prikázal ho do vlastníctva žalovanej s tým, že žalovaná bude zaviazaná zaplatiť
žalobcovi náhradu z jeho podielu v zmysle znaleckého posudku súdom ustanoveného znalca. Navrhol,
aby súd podľa § 233 CSP vyslovil predbežnú vykonateľnosti tohto rozsudku, na základe ktorého bude
žalovaná povinná vyplatiť žalobcu v stanovenej lehote od doručenia rozsudku. V rozsudku by bol

uvedený výrok, že rozsudok je vykonateľný jeho doručením žalovanej. Existuje totiž obava, že žalovaná
nebude schopná vyplatiť žalobcu z jeho podielu a byt je už teraz zaťažený záložným právom v prospech
banky titulom úveru. Z tohto bytu by teda žalobca svoju pohľadávku nedokázal uspokojiť.

15. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že aktuálne býva v predmetnom byte. V byte býva odvtedy, keď ho

strany kúpili. Žalovaná nemá inú možnosť bývania. Žalovaná platí všetky poplatky s bytom spojené. K
ňou uhradeným nákladom na prevádzku, údržbu, na opravy bytu uviedla, že pred Vianocami roku 2021
musela v byte investovať 1000 Eur na prekáblovanie elektrického vedenia, ktoré sa v byte pokazilo.
Musela opravovať aj toaletu a realizovať iné drobné opravy v byte. Ďalej uviedla, že cestou jedného
pána, ktorý sprostredkuje hypotekárny úver zisťovala možnosti navýšenia jej hypotekárneho úveru a

on žalovanej oznámil, že je potrebné, aby bola výlučnou vlastníčkou predmetného bytu, a vtedy by jej
banka navýšila aktuálny hypotekárny úver, pričom finančnú pomoc jej prisľúbil aj jej brat. Z peňazí, ktoré
má žalovaná na účte vedenom v 365 banke a z týchto zdrojov by bola schopná vyplatiť žalobcu z jeho
podielu v lehote 60 dní od právoplatnosti rozsudku v tejto veci. Brat žalovanej je schopný žalovanej do
3 týždňov požičať čiastku 8000 Eur. Zostatok na hypotekárnom úvere, ktorý žalovaná spláca a ktorý

je zabezpečený záložným právom na byte predstavuje čiastku 22.369,60 Eur. Žalovaná by hypotéku
navýšila o sumu, ktorá predstavuje rozdiel medzi cenou podielu a sumou, ktorú má žalovaná na účte.
Žalovaná nemá potvrdenie - úverový prísľub od nejakej banky na poskytnutie úveru. Brat žalovanej
peniaze dá vtedy, ak banka žalovanej úver neposkytne. Brat žalovanej O. je podnikateľ. Zhotovuje
strechy, krovy domov, vložkovanie krbov a má príjem zo svojho podnikania. Na poslednom pojednávaní

poukázala žalovaná na zostatok na jej účte, uviedla, že jej pomohla jej dcéra, ktorá si zobrala pôžičku,
ktorú jej dala, aby žalovaná mohla vyplatiť žalobcu z jeho podielu. Žalovaná naďalej poberá invalidný
dôchodok, pokračuje v podnikaní. Bola v strate za minulý rok, tržby sa postupne zvyšujú, keďže už je
viac ľudí v kúpeľoch.

16. Právna zástupkyňa žalovanej na pojednávaní prezentovala názor, že hodnota predmetného bytu
je taká ako ju stanovil znalec. Znalec sa adekvátne vysporiadal s námietkami žalobcu, pričom doložil
relevantnú literatúru, z ktorej pri stanovení všeobecnej hodnoty bytu vychádzal. Preto žiadala súd,
aby pri rozhodovaní vychádzal z takto stanovenej hodnoty. Žalovaná trvá na prikázaní predmetnej
nehnuteľnosti do jej výlučného vlastníctva. Žalovaná je odkázaná na bývanie v predmetnom byte.

Žalovaná v predmetnom byte žije. Platí všetky náklady spojené s vlastníctvom a užívaním bytu, daň z
nehnuteľnosti.Žalovanápredmetnýbytudržiava,opravuje,investujedonehoajenaďalejschopnástarať
sa o jeho údržbu. Kritérium pre rozhodnutie o prikázaní veci niektorému z podielových spoluvlastníkov
je veľkosť spoluvlastníckeho podielu a účelom na využitie veci. Má za to, že návrh žalobcu na prikázanie
nehnuteľnosti do vlastníctva žalobcu je účelovým. Žalobca nemá reálny záujem nehnuteľnosť užívať a

následne by došlo k jej odpredaju. Nie je pravdou, že žalovaná minula celú časť sumy, ktorú si zobrala
ako pôžičku na vyplatenie žalobcu. Časť z tejto sumy síce investovala do prevádzky, ktorú si zriadila
za účelom zárobku, avšak naďalej má na svojom bežnom účte sumu vo výške 8.393,70 Eur, ktorá
bude použitá za účelom vyplatenia žalobcu. Ďalšie financie si je schopná zabezpečiť prostredníctvomnavýšenia hypotekárneho úveru, ktorý viazne na predmetnej nehnuteľnosti, avšak podmienkou je práve
prikázanie tejto nehnuteľnosti do jej výlučného vlastníctva. Finančnú pomoc žalovanej prisľúbil aj jej
brat. Na poslednom pojednávaní právna zástupkyňa žalovanej trvala na prikázaní bytu do vlastníctva

žalovanej s tým, že žalovaná náhradu za podiel žalobcu mu vyplatí v lehote 30 dní od právoplatnosti
rozsudku. Ďalej uviedla, že žalovaná má aktuálne na jej účte uložené prostriedky vo výške 20.787,31
Eur a brat jej poskytne pôžičku v sume 8.000 Eur, ako vyplýva z jeho čestného prehlásenia. Návrh
právneho zástupcu žalobcu na vyslovenie predbežnej vykonateľnosti rozsudku považuje za nedôvodný.
O trovách konania navrhla rozhodnúť podľa § 257 CSP. V konaní žalovaná predložila znalecký posudok

na cenu bytu, s ktorým žalobca nesúhlasil. Musel byť ustanovený súdom ďalší znalec na ohodnotenie
bytu. Nepriznanie náhrady trov konania žalobcovi odôvodňujú aj pomery strán a nepriaznivá sociálna
situácia žalovanej.

17. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné

využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

18. Žalobca sa domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva strán k nehnuteľnostiam,
a to bytu, podielu na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu, podielu na pozemku,
zapísaným na LV č. XXXX k.ú. Y. Y. z dôvodu, že chcel zrušiť podielové spoluvlastníctvo a so
žalovanou sa v tomto smere mimosúdne nedohodol. Nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v podielovom
spoluvlastníctve. Z výpisu z uvedeného listu vlastníctva bolo preukázané, že ako účastníci konania

vystupujú v konaní všetci podieloví spoluvlastníci predmetných nehnuteľností, t.j. žalobca a žalovaná a
je teda splnená procesná podmienka vecnej legitimácie vzhľadom k tomu, že podieloví spoluvlastníci
nehnuteľnosti tvoria nerozlučné procesné spoločenstvo.

19. Ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka neurčuje len výpočet spôsobov vyporiadania

podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, ale zároveň stanovuje aj záväzné poradie, v ktorom treba
skúmať možnosť jednotlivých spôsobov vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Prvým spôsobom je
reálne rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov a prichádza do úvahy len tam, kde
je predmet spoluvlastníctva reálne deliteľný. Ako druhý spôsob zákon stanovuje prikázanie veci jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. Druhý spôsob vyporiadania spoluvlastníctva

však prichádza do úvahy len v prípade, že rozdelenie predmetu spoluvlastníctva nie je dobre možné,
pričom súd prihliada na účelné využitie veci (napr. užívanie alebo do úvahy prichádzajúce budúce
užívanie spornej nehnuteľnosti a pod.) a na veľkosť podielov. A ako posledný spôsob je zakotvený
nariadenie predaja veci a rozdelenie výťažku podľa veľkosti podielov, ktorý možno aplikovať vtedy, ak
vec žiaden zo spoluvlastníkov nechce a preto ju nemožno prikázať do vlastníctva jednému z nich za

primeranú náhradu.

20. Súd uzavrel, že vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam podľa
prvého zákonného spôsobu nie je možné. Jedná sa o byt, teda jednu bytovú jednotku v bytovom
dome a tento byt nie je možné reálne rozdeliť podľa podielov spoluvlastníkov tak, aby vznikli dve

samostatné veci, ktoré by bolo možné riadne užívať. Uvedené tvrdenie uviedol aj žalobca a žalovaná
ho nerozporovala.

21. Preto súd pristúpil k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva druhým zákonným spôsobom. Pre
rozhodnutie o tom, komu zo spoluvlastníkov bude spoločná vec prikázaná do vlastníctva sú v ustanovení

§ 142 Občianskeho zákonníka zakotvené tri kritériá, a to veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné
využitie veci a prípadné násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom.
V danom prípade žalovaná od začiatku konania konzistentne navrhuje, aby súd prikázal byt do jej
výlučného vlastníctva. Žalobca navrhoval vyporiadať spoluvlastníctvo rovnakým spôsobom. Až ku koncu
konania žalobca navrhoval byt prikázať do jeho výlučného vlastníctva predovšetkým z dôvodu, že

nadobudol obavu, či ho žalovaná vyplatí z bytu ak súd prikáže byt do jej výlučného vlastníctva. Súd
však uvádza, že žalobca skutočný záujem o byt nemá, nie je odkázaný na bývanie v tomto byte, pretože
jeho právny zástupca na pojednávaní uviedol, že žalobca má zabezpečené vlastné bývanie v Trnave.
Naopak žalovaná podľa jej vyjadrenia v predmetnom byte býva, a nemá možnosť zabezpečiť si inébývanie, pričom žalobca jej tvrdenie nespochybňoval. Žalovaná plánuje i naďalej v byte uspokojovať
svojebytovépotreby.Žalovanávykonávapodnikateľskúčinnosťvmeste,vktoromsabytnachádza. Súd
zohľadnil aj fakt, že žalovaná sa stará o údržbu bytu, vykonala, financovala v byte opravy, ktoré uviedla,

platí všetky poplatky spojené s bytom. Žalovaná má tak najlepšie predpoklady pre účelné využitie bytu.
Preto po vyhodnotení všetkých uvedených skutočností mal súd za to, že sú dané dôvody na prikázanie
bytu s podielom podielu na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu, podielu na pozemku
do výlučného vlastníctva žalovanej.

22. Primeranou náhradou sa rozumie príslušný podiel všeobecnej ceny z celého podielového
spoluvlastníctva, ako hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch, umožňujúci podľa miestnych
podmienok obstaranie podobnej celej veci, aká bola predstavovaná podielom spoluvlastníka, ktorý
pripadol ostatným spoluvlastníkom. Žalobca v žalobe tvrdil, že predmetný byt má všeobecnú hodnotu
minimálne 60.000 Eur. Žalovaná však tvrdila, že byt má nižšiu hodnotu a predložila znalecký posudok
č. 79/2020 vypracovaný dňa 26.8.2020 Ing. Miroslavom Ferklom znalcom z odboru stavebníctvo,

odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností , v ktorom posudku znalec stanovil hodnotu predmetného bytu
na 47.100 Eur. Žalobca spochybňoval tento súkromný znalecký posudok, a vzhľadom k tomu, že ku dňu
pojednávania už posudok nebol aktuálny, pričom trhové ceny bytov majú stúpajúcu tendenciu, súd na
návrh žalobcu ustanovil súdneho znalca z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností
Ing. Jiřího Fišáreka, ktorý splnil zadanú znaleckú úlohu v posudku č. 217/2021 zo dňa 1.10.2021.

V posudku znalec stanovil všeobecnú hodnotu bytu, podielu na spoločných častiach, spoločných
zariadeniach bytového domu a na pozemku na sumu 54.500 Eur. Súd poukazuje na to, že posudok
vypracoval znalec s príslušného odboru stavebníctvo a odvetvia odhad hodnoty nehnuteľností. Posudok
vypracoval na základe ohliadky predmetného bytu, relevantných listinných podkladov (výpisu z listu
vlastníctva, kópie katastrálnej mapy, potvrdenia o veku domu vyhotoveného správcom domu, pôdorysu

bytu) v súlade s vyhláškou MS SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Podľa
prílohy č. 3 vyhl. č. 492/2004 Z.z. použil metódu polohovej diferenciácie, zohľadnil teda relevantné
faktory, a to trh s bytmi v danej lokalite, polohu bytového domu v obci, súčasný technický stav bytu a
bytového domu, a ďalšie a na základe toho stanovil všeobecnú hodnotu bytu. Všetky námietky žalobcu
proti znaleckému posudku ustanovený znalec v jeho vyjadreniach zo dňa 3.1.2022, 3.2.2022 vyvrátil.

Neboli dôvodné námietky žalobcu , že záver posudku znalca o cene bytu nezodpovedá rastu trhových
priemerných cien bytov v danej lokalite podľa žalobcom tvrdených štatistík, pretože znalec pri stanovení
všeobecnej ceny bytu použil koeficient cenovej úrovne podľa štatistických údajov vydaných ŠÚ SR
platných pre 4. štvrťrok 2021, teda ceny platné ku dňu vypracovania posudku a znalec vychádzal z
konkrétnych charakteristík bytu, teda podľa jednotlivých faktorov č. 1 až 16, čo je v súlade s prílohou č. 3

vyhl. č. 492/2004 Z.z.. Znalec dostatočne vysvetlil dôvody, pre ktoré nemohol byť predmetný byt v rámci
faktora 10 - umiestnenie bytu v bytovom dome zaradený do stredovej sekcie bytového domu, a tým aj
do vyššieho koeficientu, a uvedené podložil aj fotokópiou katastrálnej mapy , na ktorej je zobrazený
pôdorys bytového domu s členitým nepravidelným tvarom, z ktorého je zrejmý správny záver znalca,
že byt možno zatriediť len do krajnej sekcie. Súd sa v plnej miere stotožňuje aj s vyjadrením znalca,

prečo v rámci faktoru 13 - občianska vybavenosť v okolí domu pridelil tomu koeficientu triedu III. , a nie
vyššiu triedu I., ako žiadal žalobca. Znalec svoj postup oprel aj o odbornú literatúru - Metodiku výpočtu
všeobecnej hodnoty nehnuteľností a stavieb Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline ,
marec 2001, 2. vydanie. Znalec teda obhájil správnosť svojho postupu pri vypracovaní posudku a tým aj
správnosť záverov svojho znaleckého posudku. Posudok obsahuje všetky náležitosti v zmysle § 14 ods.

4 zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, t.j. titulnú stranu, úvod, posudok, záver, prílohy potrebné na zabezpečenie preskúmateľnosti
znaleckého posudku, ako aj znaleckú doložku, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého
znaleckého posudku. Súd zhodnotil znalecký posudok ako komplexný a presvedčivý. S poukazom na
všetky uvedené skutočnosti súd vychádzal z hodnoty stanovenej znaleckým posudkom č. 217/2021,

t.j. zo sumy 54.500 Eur, ktorú hodnotu považoval súd za všeobecnú hodnotu bytu použiteľnú pri
určení primeranej náhrady žalobcu za jeho spoluvlastnícky podiel. Podielu žalobcu vo výške 1 potom
zodpovedá primeraná náhrada v sume 27.250 Eur. Súd dodáva, že napokon právny zástupca žalobcu
na pojednávaniach v dňoch 25.3.2022, 29.4.2022 súhlasil s výškou všeobecnej hodnoty bytu ako ju
stanovil súdom ustanovený znalec.

23. Pri rozhodovaní o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súd skúmal tiež solventnosť
spoluvlastníka, ktorý žiada, aby mu bola vec prikázaná do vlastníctva. Takýto postup totiž zaistí,
že sa každému zo spoluvlastníkov dostane majetkovej hodnoty zodpovedajúcej hodnote jehospoluvlastníckeho podielu a naopak zamedzí sa tomu, že spoluvlastník, ktorému by bola prisúdená
náhrada, by pri nesolventnosti spoluvlastníka, ktorý sa stal výlučným vlastníkom, musel náhradu
vymáhať exekučne, a to ešte nie vždy úspešne. Uvedený postup odobril Najvyšší súd ČR napr. v

rozsudku zo dňa 30. 10. 2008, sp. zn. 22 Cdo 1305/2007 alebo v uznesení zo dňa 25. 6. 2014, sp.
zn. 22 Cdo 1340/2014. Žalobca preukázal schopnosť vyplatiť žalovanú z jej podielu, pretože predložil
súdu zmluvu o pôžičke, ktorú uzavrel ako dlžník dňa 11.4.2022 s bratom Ing. Vladimírom Fridrichom ako
veriteľom na čiastku 30.000 Eur a detail platby, z ktorého vyplýva, že žalobcovi jeho brat dňa 14.4.2022
poukázal na účet pôžičku v sume 30.000 Eur. Žalovaná, ktorá má o byt skutočný záujem, keďže je na

bývanie v ňom odkázaná, deklarovala , že je schopná vyplatiť žalobcu z jeho podielu na byte. Žalovaná
ako dodatočný zdroj príjmu na vyplatenie primeranej náhrady žalobcovi pôvodne uvádzala navýšenie
úveru od banky, no nedisponovala potvrdením - úverovým prísľubom od nejakej banky na poskytnutie
úveru. Neskôr žalovaná uviedla, že potrebné peňažné prostriedky získala aj od dcéry, ktorá jej finančne
pomohla. Žalovaná svoje tvrdenia o zdroji peňažných prostriedkov dostatočnom na vyplatenie žalobcu
preukázala. Spolu s podaním zo dňa 7.4.2022 predložila žalovaná výpis z jej bežného účtu vedeného

v 365banke (screenshot z mobilnej aplikácie banky), na ktorom sú uložené peňažné prostriedky v
sume 20.787,31 Eur. Zároveň žalovaná predložila súdu čestné prehlásenia O. zo dňa 7.4.2022 s jeho
úradne overeným podpisom, v ktorom menovaný čestne prehlásil, že v prípade, že bude predmetný
byt prikázaný do vlastníctva žalovanej, je on pripravený bezodkladne po obdržaní výzvy poskytnúť
žalovanej na vyplatenie žalobcu peňažné prostriedky v sume 8.000 Eur, ktoré má O. E. v dispozícii.

Tým žalovaná preukázala svoje tvrdenia, že je jej brat O. E., ktorý má príjem z podnikania ochotný
finančne pomôcť v uvedenom rozsahu za účelom vyplatenie podielu žalobcu. Zo strany žalovanej tak
bola hodnoverne preukázaná jej solventnosť, teda schopnosť vyplatiť žalobcovi primeranú náhradu za
jeho spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach v plnom rozsahu.

24. Žalobca navrhoval, aby súd v rozsudku vyslovil, že rozsudok je predbežne vykonateľný jeho
doručením žalovanej. Ustanovenie § 233 CSP umožňuje , aby súd na návrh sporovej strany určil,
že rozsudok je predbežne vykonateľný, teda bez zreteľa na právoplatnosť rozsudku, ale len vtedy, ak
strana, ktorá žiada vydať takýto rozsudok preukáže, že jej hrozí nebezpečenstvo ťažko nahraditeľnej
alebo značnej škody alebo inej ujmy. Tento návrh žalobca odôvodnil tým, že existuje obava, že žalovaná

nebude schopná vyplatiť žalobcu z jeho podielu, pričom ani z bytu, ktorý bude prikázaný do vlastníctva
žalovanej nebude môcť žalobca uspokojiť svoju pohľadávku na primeranú náhradu za jeho podiel,
pretože byt je zaťažený záložným právom v prospech banky. V konaní však žalovaná preukázala
výpisom z jej bežného účtu, že na tomto účte má uložené peňažné prostriedky v sume 20.787,31 Eur a
brat žalovanej čestne prehlásil, že jej poskytne peniaze v sume 8.000 Eur za účelom výplaty žalobcu z

jeho podielu. Preto je nedôvodná žalobcom prezentovaná obava, že nebude v možnostiach žalovanej
zaplatiť žalobcovi primeranú náhradu za jeho podiel v sume 27.250 Eur. Je v možnostiach žalovanej si
uchovať tieto úspory až do momentu nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, pretože žalovaná dokáže
hradiť svoje pravidelné mesačné výdavky, keďže poberá invalidný dôchodok a príjem dosahuje aj
z prevádzkovania podnikateľskej činnosti. Neboli teda splnené zákonné podmienky pre vyslovenie

predbežnej vykonateľnosti rozsudku.

25. Súd výrokom I. zastavil konanie o vzájomnej žalobe žalovanej podľa § 145 ods. 1, § 147 ods. 3
CSP , pretože žalovaná vzala vzájomnú žalobu späť ešte pred začatím pojednávania a nebol potrebný
súhlas žalobcu so späťvzatím vzájomnej žaloby.

26. Súd po vykonanom dokazovaní a vyhodnotení dôkazov výrokom II. zrušil podielové spoluvlastníctvo
strán k predmetným nehnuteľnostiam, ktoré prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej, výrokom III.
uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi primeranú náhradu za spoluvlastnícky podiel v sume
27.250 Eur.

27. Lehotu na vyplatenie náhrady za spoluvlastnícky podiel súd žalovanej určil v zmysle § 232 ods. 2
CSP do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, keďže žiadala o takúto lehotu, za tým účelom, aby mohla
vyplatiť žalobcu v plnej výške z jeho podielu. Ako vyplýva z čestného prehlásenia O. musí žalovaná
najprv požiadať svojho brata, aby jej poskytol čiastku 8.000 Eur, a následne po pripísaní peňazí žalovaná

musí zrealizovať potrebný prevod peňazí na vyplatenie žalobcu, pričom zaplatenie náhrady by nestihla
v lehote 3 dní. Preto súd stanovil lehotu 30 dní, ktorá je dostatočná na splnenie dlhu voči žalobcovi.28. Súd nevykonal dokazovanie v zmysle návrhu žalobcu, aby žalovaná predložila daňové priznanie k
dani z príjmov fyzických osôb za rok 2021, pretože uvedený dôkaz by nepreukázal tie skutočnosti, ktoré
žalobca ním chcel preukázať, a síce schopnosť žalovanej zaplatiť žalobcovi primeranú náhradu za jeho

podiel. O bonite žalovanej má rozhodujúcu výpovednú hodnotu práve zostatok peňažných prostriedkov
na jej bežnom účte a čestným prehlásením udelený prísľub brata žalovanej, že jej poskytne zvyšnú časť
peňažných prostriedkov na výplatu žalobcu z jeho podielu.

29. Podľa § 255 ods. 1 CSP Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

30. Podľa § 255 ods. 2 CSP Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

31. Podľa § 256 ods. 1 CSP Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

32. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade so zásadou úspechu. So zrušením
spoluvlastníctva a prikázaním bytu do vlastníctva žalovanej súhlasila žalovaná aj pred začatím konania.
Strany sa pred začatím konania nevedeli dohodnúť na všeobecnej hodnote bytu a s tým spojenej výške
náhradyzapodielžalobcu.Žalobcapredzačatímkonaniaajvžalobe tvrdil,žebytmáhodnotuminimálne

60.000 Eur, a žiadal o výplatu náhrady za jeho podiel v sume 30.000 Eur. Žalovaná tvrdila, že byt má
nižšiu hodnotu než uvádzal žalobca, čo v konaní preukazovala predloženým znaleckým posudkom č.
79/2020, ktorým bola hodnota bytu stanovená na 47.100 Eur. Napokon súd vzhľadom na aktuálnejší
posudok podaný súdom ustanoveným znalcom uzavrel, že byt má hodnotu 54.500 Eur a žalovanej
uložil zaplatiť žalobcovi sumu 27.250 Eur. Súd potom konštatoval, že žalobca aj žalovaná boli v konaní

o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva čiastočne úspešní, pričom nemožno ustáliť
prevažný úspech žiadnej zo strán. Preto súd výrokom IV. podľa § 255 ods. 2 CSP žiadnej zo strán
nepriznal náhradu trov konania.

33. Konanie o vzájomnej žalobe žalovanej bolo zastavené z dôvodu späťvzatia vzájomnej žaloby

žalovanou, ktoré netvrdila, žeby tak spravila z dôvodu správania žalobcu, teda netvrdila, žeby jej žalobca
túto sumu uhradil, a preto žalovaná nesie procesnú zodpovednosť na zastavení konania v zmysle §
256 ods. 1 CSP. Preto súd výrokom V. priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania o vzájomnej
žalobe v rozsahu 100%, pričom o výške náhrady trov konania súd podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne
samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. Súd nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa,

ktoré by v zmysle § 257 CSP odôvodňovali nepriznať celkom alebo sčasti žalobcovi náhradu týchto trov
konania. Súd existenciu týchto dôvodov skúmal vzhľadom na argumentáciu žalovanej, na základe ktorej
žiadala nepriznať žalobcovi náhradu trov konania. Zo zhodných tvrdení strán súd ustálil, že žalovaná
má vlastný zdroj príjmu, keďže poberá invalidný dôchodok, ktorého výška je 392,40 Eur mesačne podľa
lustrácie v Sociálnej poisťovni a má príjmy aj z jej podnikania, keďže prevádzkuje reštauračné zariadenie

Bistro u Mirky v Trenčianskych Tepliciach. Podľa výpisu zo živnostenského registra žalovanej bolo s
účinnosťou od 19.4.2021 udelené oprávnenie na živnosť - poskytovanie služieb rýchleho občerstvenia
s predajom na priamu konzumáciu a na ďalšie predmety podnikania. Žalovaná bola v strate za rok
2021, ale podľa jej vyjadrenia na poslednom pojednávaní sa jej tržby z podnikania zvyšujú. Aj vzhľadom
na začínajúcu letnú sezónu, počas ktorej sa dá očakávať viac zákazníkov v bistre žalovanej a s tým

spojené vyššie tržby, je predpoklad, že žalovaná bude schopná zo svojich príjmov uhradiť jej pravidelné
mesačné osobné náklady na byt, splátky úverov, lieky ako aj náklady na prevádzku reštauračného
zariadenia, ako ich vyčíslila vo svojich vyjadreniach. Žalovaná je síce čiastočná invalidná dôchodkyňa,
ale jej schopnosť vlastnou prácou dosahovať zárobok nie je úplne obmedzená, čo je zrejmé aj z toho, že
do 31.3.2020 pracovala v zahraničí a aktuálne prevádzkuje uvedené bistro. Súd zohľadnil aj výšku zo

spisu vyplývajúcich trov konania, ktoré vznikli žalobcovi ohľadom vzájomnej žaloby, a to trov právneho
zastúpenia, keď právny zástupca žalobcu vykonal 1 účelný úkon právnej služby (vyjadrenie k vzájomnej
žalobe zo dňa 15.10.2020), za ktorý vzhľadom na nárok v sume 12.000 Eur uplatnený vzájomnou
žalobou prichádza podľa § 10 vyhl. č. 655/2004 Z.z. do úvahy základná sadzba tarifnej odmeny 287,14
Eur. Táto výška trov nie je pre žalovanú likvidačná. Súd poukazuje aj na to, že žalovaná z peňazí na

jej bežnom účte a z pôžičky od brata získa peňažné prostriedky v úhrnnej sume 28.787,31 Eur a aj
po vyplatení primeranej náhrady za podiel žalobcu v sume 27.250 Eur jej ostane suma dostatočná
na úhradu uvedených trov konania o vzájomnej žalobe. Žalobca pracuje ako stavebný robotník a z
potvrdenia jeho zamestnávateľa COLAS Slovakia, a.s. zo dňa 31.1.2022 vyplýva, že žalobca dosiaholza rok 2021 čistú mzdu 11.302,93 Eur, t.j. 941,91 Eur mesačne. Podľa výpisu z listu vlastníctva č.
XXXX k.ú. S. je žalobca vlastníkom rodinného domu súp. č. XXXX na parc. č. 59 , skladu súp. č. XX
na parc. č. 60 na základe darovacej zmluvy , ktorej vklad bol povolený dňa 26.6.2020 so zriadeným

vecným bremenom - právo doživotného bývania a užívania v prospech S. P.. Žalobca má v zmysle
ním predloženého súpisu zo dňa 31.1.2022 a podľa zmluvy o pôžičke zo dňa 11.4.2022 voči jeho
bratovi F.. I. P. nesplatené záväzky titulom troch pôžičiek poskytnutých v sumách 10.800 Eur, 12.000
Eur a 30.000 Eur. Mesačné výdavky žalobcu predstavujú náklady na plyn, elektrickú energiu, vodné,
stočné, telefón, TV, internet v sume cca 180 Eur , na stravu 550 Eur mesačne, ďalšie nepravidelné

výdavky na dane, poplatky za komunálny odpad, lieky, vitamíny, oblečenie, obuv, dovolenky. Samotná
skutočnosť, že strana bola oslobodená od súdneho poplatku, resp. spĺňa podmienky na priznanie
oslobodeniaodsúdnychpoplatkovnezakladádôvodprepoužitieust.257CSP.Vyššípríjemstrany,ktorej
vznikol nárok na náhradu trov konania, neodôvodňuje nepriznať náhradu trov konania tejto strane proti
strane, ktorej príjem je nižší a ktorej majetkové pomery sú horšie. Jedine extrémny rozdiel v pomeroch
strán by opodstatňoval použitie § 257 CSP. V danom prípade je mzda žalobcu 2 a pol krát vyššia

než invalidný dôchodok žalovanej, ktorá však dosahuje príjmy aj z podnikania, pričom po odpočítaní
nevyhnutných mesačných výdavkov žalobcu a po zohľadnení jeho zadlženosti titulom pôžičiek mu z
jeho mesačného príjmu neostane suma, z ktorej by si mohol dovoliť mnohonásobne vyššiu životnú
úroveň oproti žalovanej. Žalobca síce vlastní rodinný dom v k.ú. S., ale v tomto dome býva jeho matka
na základe zriadeného doživotného práva bezplatného užívania a teda žalobca nemôže dom použiť

na dosiahnutie ďalšieho príjmu, napr. z jeho prenájmu inej osobe. Nedá sa potom konštatovať, že sa
jedná o tak výrazný nepomer v majetkových, príjmových, výdavkových, osobných pomeroch sporových
strán, ktorý by výnimočne odôvodňoval aplikáciu ustanovenia § 257 CSP v tom smere, žeby súd celkom
alebo sčasti nepriznal žalobcovi náhradu trov konania o vzájomnej žalobe žalovanej. V súvislosti so
skúmaním danosti podmienok pre aplikáciu § 257 CSP súd nemohol zohľadniť tvrdenia žalovanej o

tom, že žalobca nesúhlasil so súkromným znaleckým posudkom a preto musel byť súdom ustanovený
znalec, ktorý podľa úlohy zadanej súdom vypracoval znalecký posudok, pretože znaleckým posudkom
sa stanovovala všeobecná hodnota bytu za účelom vyporiadania spoluvlastníctva strán k nemu, teda
znalecké dokazovanie nemá vecnú súvislosť s konaním o vzájomnej žalobe žalovanej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.

Podľa § 127 ods. 1 CSP v odvolaní treba uviesť tieto všeobecné náležitosti: ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s

potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý ďalší subjekt
dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie.