Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. apríl 2022

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 7Sžsk/98/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6019200474
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2022:6019200474.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany

Martinčekovej a členov JUDr. Zdenky Reisenauerovej a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobcu:
W.. T. T., nar. XX.X.XXXX, bytom D. č. XX, J. J., právne zastúpený: Mgr. Miroslavom Šandríkom,
advokátom so sídlom Strážovská č. 625/1 Vrbové, proti žalovanému: Ministerstvo obrany SR, so sídlom
Kutuzovova č. 8 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. : SEĽUZ-4-35-2/2016-
OdSPzodňa28.6.2016ač.:SEĽUZ-4-92-2/2016-OdSPzodňa26.1.2017,okasačnejsťažnostižalobcu
proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/175/2019-73 zo dňa 26.3.2020, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.

Žalovanému náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 24S/175/2019-73 zo dňa 26.3.2020 zamietol žalobu
žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: SEĽUZ-4-35-2/2016-OdSP zo dňa
28.6.2016 a č. : SEĽUZ-4-92-2/2016-OdSP zo dňa 26.1.2017.
2. Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia Bratislava (ďalej len „prvostupňový orgán“ alebo „VÚSZ“)
rozhodnutím č. VUSZ-65301025401607-VD/2016 z 09.03.2016 podľa ustanovenia § 143aa ods. 1, v
spojitosti s ustanovením § 143ab ods. 1 a 143ac ods. 1 písm. a/ zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom

zabezpečenípolicajtovavojakovaozmeneadoplneníniektorýchzákonovvzneníneskoršíchpredpisov
(ďalej len „zákon č.328/2002 Z. z.“) priznal žalobcovi od 01.04.2015 výsluhový dôchodok vo výške 1
331,02 Eur mesačne a podľa § 68 ods. 1 a 3 zákona č. 328/2002 Z .z. súčasne zvýšil od 01.06.2015
výsluhový dôchodok zo sumy 1 331,02 Eur na sumu 1 334,66 Eur (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie
vo veci výsluhového dôchodku“).

3. O odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu vo veci výsluhového dôchodku rozhodlo

Ministerstvo obrany Slovenskej republiky (ďalej len „Ministerstvo obrany SR“) rozhodnutím č.
SEĽUZ-4-35-2/2016-OdSP zo dňa 28.06.2016 tak, že odvolanie žalobcu zamietlo a prvostupňové
rozhodnutie potvrdilo (ďalej len „napadnuté rozhodnutie vo veci výsluhového dôchodku“). Z výkazu
doby trvania služobného pomeru na účely výsluhového zabezpečenia mal žalovaný za preukázané,
že odvolateľov služobný pomer trval 25 rokov a 280 dní, z toho 23 rokov a 310 dní do 30. apríla
2013 a jeden rok a 335 dní od 01. mája 2013 do 31. marca 2015. Rozhodujúcim obdobím na
zistenie základu pre výpočet dávok výsluhového zabezpečenia bolo obdobie desiatich rokov od roku

2005 do roku 2014. Z finančných podkladov pre vykonanie doplatku platu za obdobie od 10.07.2007
do 11.03.2015, predložených Vojenským útvarom 2013 Bratislava vyplynulo, že príjmovo najlepším
skončeným kalendárnym rokom služobného pomeru v rozhodujúcom období na zistenie základu
pre výpočet dávok výsluhového zabezpečenia bol rok 2014, v ktorom odvolateľ dosiahol hrubýpríjem 29 040,- Eur. Na žalobcovu odvolaciu námietku nezapočítania príplatku príslušníka Vojenského
spravodajstva do základu pre výpočet výsluhového dôchodku žalovaný uviedol, že z predložených
finančných podkladov vyplýva, že hrubý mesačný príjem odvolateľa bol v roku 2014 vo výške 2 420,-

Eur, z toho hodnostný plat bol vo výške 2 163,-Eur a príplatok príslušníka Vojenského spravodajstva
vo výške 257,-Eur. Príplatok príslušníka Vojenského spravodajca spolu s hodnostným platom tvorí
hrubý príjem odvolateľa, čo znamená, že prvostupňový orgán verejnej správy pri určovaní základu pre
výpočet výsluhového dôchodku odvolateľa zohľadnil aj jemu priznaný a vyplatený príplatok príslušníka
Vojenského spravodajstva. Vo vzťahu k odvolacej námietke tiež poukázal na oznámenie o výške a

zložení platu profesionálneho vojaka č.p.: VS100-3-349/2005 z 1.9.2005 vydaného vedúcim služobného
úradu, podľa ktorého služobný plat odvolateľa pozostával z hodnostného platu podľa § 139 zákona č.
346/2005 Z. z. a príplatku za výkon štátnej služby v organizačnej zložke Vojenské spravodajstvo vo
výške 7 730,-Sk (v prepočte 257,-Eur). Predmetný príplatok odvolateľovi nebol priznaný percentuálnym
vyjadrením, ale pevne stanovenou sumou 257,-Eur a v takejto výške mu bol doplatený. Žalovaný
uzavrel, že po preskúmaní napadnutého rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy z vecného

i právneho hľadiska, s prihliadnutím na celé konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého
rozhodnutia zistil, že prvostupňové rozhodnutie obsahuje všetky náležitosti v súlade so zákonom č.
71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) a nebol
dôvod na jeho zrušenie alebo zmenu.

4. Prvostupňový orgán rozhodnutím č. VUSZ-65301025401607-O-2/2016 zo dňa 13.10.2016 vo vzťahu
k žiadosti o priznanie odchodného rozhodol tak, že
1/ podľa § 143z ods. 1 a § 143ac ods. 1 písm. a/ zákona č. 328/2002 Z.z. s použitím § 33 ods. 1 písm. c/
a ods. 2 zákona č. 328/2002 Z.z. v znení platnom a účinnom do 30.04.2013 žalobcovi priznal odchodné
vo výške 26 620,33 Eur,

2/podľa§143zods.1,vspojenís§36zákonač.328/2002Z.z.vzneníplatnomaúčinnomdo30.04.2013
skonštatoval, že žalobcovi ako účastníkovi konania sa vyplatí odchodné podľa bodu 1, znížené o sumu
odchodného vyplateného pri predchádzajúcom skončení služobného pomeru a teda znížené o
a/ 10 362,-SKK (po prepočte 343,95 Eur), teda o sumu odchodného vyplateného dňa 01.10.1993
Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky,

b/ 365,76 SKK (po prepočte 12 118,30 Eur), vyplatených VÚSZ na základe rozhodnutia
č.65301025401607/7-VUSZ/DO2 z 21.02.2007,
c/ 73 688,-SKK (po prepočte 2 446,-Eur), vyplatených VÚSZ na základe rozhodnutia
č.5301025401607/15-VUSZ/DO2 z 05.09.2007 a
d/ 207,93 Eur, vyplatených VÚSZ na základe rozhodnutia č. VUSZ-65301025401607/28-OVZ zo dňa

17.02.2011, teda žalobcovi sa na základe rozhodnutia vyplatí odchodné vo výške 11 504,15 Eur (ďalej
len „prvostupňové rozhodnutie vo veci odchodného“).

5. O odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu vo veci odchodného rozhodol žalovaný
rozhodnutím č. SEĽUZ-4-92-2/2016-ODSP zo dňa 26.01.2017 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a

odvolaním napadnuté rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdil (ďalej len „napadnuté rozhodnutie
vo veci odchodného“). Zo spisového materiálu zistil, že žalobcov služobný pomer trval 25 ukončených
rokov a rozhodujúcim obdobím na zistenie základu pre výpočet odchodného bolo obdobie 10 rokov
od roku 2005 do roku 2014. Príjmovo najlepším skončeným kalendárnym rokom služobného pomeru v
rozhodujúcom období bol rok 2014, v ktorom odvolateľ dosiahol hrubý príjem 29 040,- Eur. Poukázal

na výšku priemerného mesačného služobného platu odvolateľa a spôsob výpočtu odchodného podľa
§ 33 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení účinnom do 30.04.2013. Žalovaný mal za to, že
prvostupňový orgán verejnej správy správne určil základ na výpočet odchodného a výšku odchodného
vypočítal v súlade so zákonom č. 328/2002 Z .z.. Poukázal tiež na prv vyplatené odchodné v celkovej
výške 14 772,23 Eur a uzavrel, že prvostupňový orgán verejnej správy odvolateľovi v súlade s § 36

zákona č. 328/2002 Z. z. v znení účinnom do 30.04.2013 znížil priznané odchodné celkove i sumu
15 116,18 Eur a sumu na výplatu správne určil vo výške 11 204,15 Eur. Vo vzťahu k odvolacej
námietke o nezapočítaní príplatku príslušníkom Vojenského spravodajstva do základu na výpočet
odchodného žalovaný zdôraznil, že z predložených finančných podkladov vyplýva, že hrubý mesačný
príjem odvolateľa bol v roku 2014 vo výške 2 420,-Eur, z toho hodnostný plat bol vo výške 2 163,-

Eur a príplatok príslušníkom Vojenského spravodajstva vo výške 257,-Eur. Príplatok príslušníkom
Vojenského spravodajstva spolu s hodnostným platom tvorí hrubý príjem odvolateľa, z čoho vyplýva,
že prvostupňový orgán verejnej správy pri určovaní základu pre výpočet odchodného zohľadnil aj
žalobcovi priznaný a vyplatený príplatok príslušníkom Vojenského spravodajstva. Vo vzťahu k výškepríplatku príslušníkom Vojenského spravodajstva žalovaný zdôraznil, že podľa oznámenia o výške a
zložení platu profesionálneho vojaka č.p.: VS100-3-349/2005 z 1.9.2005 vydaného vedúcim služobného
úradu služobný plat odvolateľa pozostával z hodnostného platu a príplatku za výkon štátnej služby

v organizačnej zložke Vojenského spravodajstvo vo výške 7 730,-SKK (v prepočte 257,-Eur). Tento
príplatok nebol odvolateľovi priznaný percentuálnym vyjadrením, ale pevne stanovenou sumou a v tejto
výške mu bol aj doplatený. Nakoľko príplatok príslušníkom Vojenského spravodajstva bol odvolateľovi
určený pevnou sumou, na jeho výšku valorizácia hodnostného platu nemala žiadny vplyv. Z uvedeného
dôvodu považoval odvolaciu námietku za neopodstatnenú. Ak žalobca namietal aplikáciu ustanovenia

§ 36 zákona č. 328/2002 Z. z., ktorý bol s účinnosťou od 01.05.2013 zrušený, žalovaný argumentoval,
že podľa prechodného ustanovenia § 143z zákona č. 328/2002 Z. z. profesionálnemu vojakovi, ktorého
služobný pomer vznikol pred 01.05.2013 a jeho služobný pomer trvá aj po 30.04.2013, sa nárok na
odchodné a jeho výšku posudzuje podľa predpisov účinných do 30.04.2013, okrem základu na výpočet
odchodného. Do 30.04.2013 bolo poskytovanie odchodného upravené v § 33 až 36 zákona č. 328/2002
Z. z., a preto bol postup podľa § 36 zákona č. 328/2002 Z. z. v súlade s ustanoveniami zákona č.

328/2002 Z.z. Žalovaný uzavrel, že po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia zistil, že toto
obsahuje všetky zákonné náležitosti v súlade s § 47 ods. 1 Správneho poriadku a nie je dôvod na jeho
zrušenie alebo zmenu.

6. Proti napadnutému rozhodnutiu vo veci výsluhového dôchodku ako aj proti napadnutému rozhodnutiu

vo veci odchodného podal žalobca správne žaloby o preskúmanie ich zákonnosti. Krajský súd v Banskej
Bystrici ako správny súd, konajúc samostatne o správnej žalobe proti napadnutému rozhodnutiu vo
veci výsluhového dôchodku a samostatne o správnej žalobe proti napadnutému rozhodnutiu vo veci
odchodného, zistil splnenie podmienok na spojenie vecí v zmysle § 65 ods. 1 zákona č. 162/2015
Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a preto uznesením č.k. 24S/138/2016-57 zo dňa

10.08.2017 spojil na spoločné konanie veci vedené pod sp. zn. 24S/138/2016 a 25Sa/3/2017 s tým, že
v ďalšom konaní ich prejednal spoločne pod sp. zn. 24S/138/2016. Rozsudkom č.k. 24S/138/2016-66
z 21.09.2017 správny súd návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol a obe napadnuté rozhodnutia
zrušil a veci vrátil žalovanému na ďalšie konanie. O kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku
správneho súdu č. k. 24S/138/2016-66 z 21.09.2017 rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky (ako

kasačný súd) rozsudkom č. k. 7Sžk/17/2018 z 29.05.2019 tak, že označený rozsudok Krajského súdu
v Banskej Bystrici zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

7. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd po vrátení veci na ďalšie konanie preskúmal žalobami
napadnuté rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia prvostupňového orgánu a po opätovnom

preskúmaní veci v súlade s § 469 SSP dospel k záveru, že žaloby sú nedôvodné a preto ich zamietol.
Správny súd veci opätovne prejednal v spoločnom konaní (zrušujúcim rozsudkom kasačného súdu
nebolo uznesenie o spojení vecí na spoločné konanie z 10.08.2017 dotknuté).

8. Správny súd skonštatoval, že predmetom preskúmavacieho konania boli napadnuté rozhodnutia

žalovaného vo veci výsluhového dôchodku a vo veci odchodného, ktorými zamietol odvolania žalobcu
a potvrdil prvostupňové rozhodnutia VÚSZ. Pri opätovnom prejednaní veci správny súd vzal okrem
právneho názoru kasačného súdu vyjadreného v rozsudku sp. zn. 7Sžk/17/2018 zo dňa 29.05.2019
do úvahy najmä obsah povinností a oprávnení, ktoré VÚSZ a žalovanému plynuli z platných právnych
predpisov, na základe ktorých boli povinní postupovať v konaní o priznanie výsluhového dôchodku a

odchodného žalobcovi. Správny súd, s odvolaním sa na príslušné ustanovenia zákona č. 346/2005
Z. z. vyhodnotil, že je zrejmé, že VÚSZ ani žalovaný nemali žiadne oprávnenie určovať a oznamovať
zloženie a výšku služobného platu profesionálneho vojaka - žalobcu, pretože táto právomoc patrila
výlučne vedúcemu služobného úradu žalobcu. Z ustanovení zákona č. 328/2002 Z. z. podľa správneho
súdu vyplýva, že neboli oprávnení ani následne posudzovať, resp. v rámci určenia základu pre výpočet

dávok výsluhového zabezpečenia vlastným posúdením modifikovať zloženie a výšku služobného platu
(jeho zložiek). V súlade s § 81 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z. VÚSZ priznáva, zvyšuje, znižuje, vypláca,
zastavuje, odníma dávky výsluhového zabezpečenia spôsobom vyplývajúcim z ust. § 4 ods. 3, § 60
ods. 1, 4, § 143aa ods.1, § 143ab ods. 1, § 143ac ods. 1 písm. a/ zákona č. 328/2002 Z. z., t. zn.
tak, že základ na výpočet týchto dávok výsluhového zabezpečenia zisťuje z finančných podkladov od

zamestnávateľa, ktoré deklarujú výšku skutočne vyplatených služobných platov, prípadne príplatkov
profesionálneho vojaka. Opačný prístup by bol podľa správneho súdu rozporný nielen so zákonom,
ale aj s princípom zásluhovosti, ktorý z povahy veci v zásade nepripúšťa disproporciu medzi skutočne
zaplatenými poistnými odvodmi na dôchodkové zabezpečenie, ktorých výška sa odvíja od výšky reálnepoberaného služobného platu a výškou dávok výsluhového zabezpečenia. VÚSZ tak v danom prípade
v súlade so zákonom určil základ na výpočet výsluhového dôchodku a odchodného žalobcu na základe
podkladov poskytnutých mu Úradom Finančného zabezpečenia, ktoré podklady mu poskytli dostatočný

skutkový základ na vydanie prvostupňových rozhodnutí, na základe čoho žalovanému nemožno vytknúť,
že odvolania žalobcu proti prvostupňovým rozhodnutiam v odvolacích konaniach zamietol. Vzhľadom
na uvedené správny súd vyhodnotil, že už nebol dôvod zaoberať sa žalobnými námietkami týkajúcimi
sa spôsobu určenia výšky príplatku príslušníka Vojenského spravodajstva, t. j. či ju bolo správne
určiť pevnou sumou alebo percentuálne z hodnostného platu žalobcu, resp. či sa na tento príplatok

vzťahovala valorizácia a pod. Žalobca mal možnosť samostatne sa brániť voči výške alebo zloženiu
jeho služobného platu, ktorý bol určený (oznámený) vedúcim služobného úradu. Žalobou o preskúmanie
zákonnosti napadnutých rozhodnutí nemožno neuplatnené domáhanie sa takejto ochrany subjektívnych
práv žalobcu nahrádzať.

9. Správny súd vyhodnotil žalobnú námietku týkajúcu sa nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia

vo veci výsluhového dôchodku za nie dostatočne konkrétnu, pretože predstavuje len tvrdenie žalobcu
bez toho, aby uviedol, v čom vada nepreskúmateľnosti spočíva. Nesúhlas so závermi žalovaného,
resp. hodnotenie veci založené na použití iných úvah si nemožno zamieňať s nepreskúmateľnosťou
rozhodnutia. Vo všeobecnosti preto možno uzavrieť, že napadnuté rozhodnutia žalovaného vadou
nepreskúmateľnosti netrpia.

10. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia vo
veci výsluhového dôchodku ako aj napadnutého rozhodnutia vo veci odchodného dospel k záveru, že
z týchto dôvodov sú napadnuté rozhodnutia žalovaného v súlade so zákonom, a preto s poukazom na
§ 190 SSP žaloby zamietol.

11. Proti uvedenému rozsudku podal žalobca (ďalej tiež ako „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť z dôvodov
podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) SSP a žiadal napadnutý rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu
vrátiť na ďalšie konanie. Alternatívne navrhoval zrušiť rozhodnutie žalovaného č. : SEĽUZ-4-35-2/2016-
OdSP zo dňa 28.6.2016 a č. : SEĽUZ-4-92-2/2016-OdSP zo dňa 26.1.2017 a vec žalovanému vrátiť na

ďalšie konanie a žalobcovi priznať náhradu trov konania a trov kasačného konania.

12. Sťažovateľ namietal, že správne orgány pri svojom rozhodovaní neuplatňovali a neaplikovali
príslušné interné normy, ktorými sa priznávali príplatky príslušníkom Vojenského spravodajstva a tieto
normy pri svojom rozhodovaní ani nebrali do úvahy. Sťažovateľ poukázal na rozsudky Okresného

súdu Bratislava III. č.k. 14C/36/2011 -106 zo dňa 3.10.2016 a 6S/53/2011-200 zo dňa 21.4.2015 a
uviedol, že v týchto súdnych sporoch príslušný služobný úrad nerozporoval priznanie príplatku na
základe percentuálneho podielu z hodnostného platu, ale rozporoval, či je možné príplatok bezdôvodne
znížiť. Sťažovateľ tiež namietal, že nemal právo sa vyjadriť k podkladom rozhodnutia, žiadať ich
doplnenie, nakoľko správny orgán len konštatoval, že je takýmito podkladmi viazaný a nemá právo

ich hodnotiť či nejako dopĺňať. Ako dôvod nesprávneho právneho posúdenia veci krajským súdom a
porušenieprávanaspravodlivýprocesuviedol,žesprávnymposúdenímaodôvodnenímkrajskéhosúdu
nesúhlasí.Mázato,žesúdnesprávne,účelovoabezprevereniaskutočnýchfaktovaskutočnostíposúdil
priznávanie predmetného finančného príplatku príslušníkom Vojenského spravodajstva a preskúmal
postup príslušných správnych orgánov v uvedených správnych konaniach.

13. Sťažovateľ namietal, že v správnom konaní mal byť ako účastník pribratý aj Úrad finančného
zabezpečenia Ministerstva obrany SR a Vojenský útvar Vojenského spravodajstva Ministerstva obrany
SR. Namietal tiež vznik neodôvodnených prieťahov v správnom konaní a nedodržanie zákonnej
povinnosti vyplývajúcej z ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku zo strany správnych orgánov.

14. Sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd ustálil rozhodovaciu prax v oblasti priznávania príplatkov
príslušníkov Vojenského spravodajstva. Sťažovateľ vyjadril názor, že je právne neprijateľné, aby rovnaký
senát krajského súdu raz rozhodol v prospech žalobcu a po druhý krát v tej istej právnej veci rozhodol
úplne inak.

15.NajvyššísprávnysúdSlovenskejrepublikyakokasačnýsúd(§438ods.2SSP)pozistení,žekasačná
sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou, včas a je prípustná, bez nariadenia pojednávania (§ 455
SSP) po preskúmaní napadnutého rozsudku krajského súdu a súdneho a administratívneho spisu avyhodnotení sťažnostných námietok zistil, že kasačná sťažnosť je nedôvodná a treba ju zamietnuť z
nasledovných dôvodov.

16. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z. v znení účinnom ku dňu právoplatnosti preskúmavaných
rozhodnutí (22.7.2016 a 16.2.2017) dávky výsluhového zabezpečenia poskytované policajtovi a
profesionálnemu vojakovi závisia od doby trvania služobného pomeru v ozbrojených bezpečnostných
zboroch, ozbrojených zboroch, Hasičskom a záchrannom zbore, Horskej záchrannej službe, Národnom
bezpečnostnom úrade, Slovenskej informačnej službe a ozbrojených silách a od sumy služobného platu,

ktorý dosiahli v ustanovenom období pred vznikom nároku na dávku.

17. Podľa § 33 ods. 1 písm. c/ bod 1 citovaného zákona odchodné patrí v rozsahu a za podmienok
ustanovených týmto zákona profesionálnemu vojakovi, ktorého služobný pomer skončil prepustením.

18. Podľa § 33 ods.2 citovaného zákona odchodné podľa odseku 1 patrí policajtovi a profesionálnemu

vojakovi vo výške polovice základu zisteného podľa § 60, ak jeho služobný pomer trval nepretržite
najmenej13rokov,azvyšujesazakaždýďalšískončenýroktrvaniaslužobnéhopomeruojednupolovicu
základu zisteného podľa § 60, najviac do výšky deväťnásobku základu zisteného podľa § 60.

19. Podľa § 60 ods. 1 citovaného zákona základ na výpočet výsluhového príspevku, odchodného,

úmrtného, výsluhového dôchodku a invalidného výsluhového dôchodku sa zistí z priemerného
mesačného služobného platu dosiahnutého v období posledných desiatich skončených kalendárnych
rokov pred dňom skončenia služobného pomeru u policajta podľa odseku 2 a u profesionálneho vojaka
podľa odseku 4.

20. Podľa § 60 ods. 4 citovaného zákona priemerným mesačným služobným platom profesionálneho
vojaka je podiel súčtu mesačných služobných platov, 8) rozdielu medzi služobným príjmom z
predchádzajúcej funkcie a služobným platom, 9) mesačných platov pri výkone štátnej služby mimo
územia Slovenskej republiky bez prepočtu platovým koeficientom príslušnej krajiny, mesačných
hodnostných platov 3eb) a príplatku za výkon mimoriadnej služby 3ec) pri výkone mimoriadnej služby,

okrem súčtu takýchto platov poskytnutých za obdobia dočasnej neschopnosti, ktoré mu patrili v
príslušných kalendárnych rokoch podľa odseku 1, a celkového počtu kalendárnych dní, za ktoré tieto
služobné platy patrili; takto zistený podiel sa vynásobí koeficientom 30,417 a zaokrúhli sa na eurocent
smerom nahor.

21. Podľa § 81 ods. 3 písm. b/ citovaného zákona dávky výsluhového zabezpečenia priznáva, zvyšuje,
znižuje, vypláca, zastavuje a odníma profesionálnemu vojakovi a pozostalým po ňom Vojenský úrad
sociálneho zabezpečenia.

22. Podľa § 84 ods. 1 citovaného zákona na konanie o dávkach a službách sociálneho zabezpečenia

sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, 29) ak tento zákon neustanovuje inak.

23. Podľa § 143aa písm. a/ citovaného zákona policajt alebo profesionálny vojak, ktorého služobný
pomer vznikol pred 1. májom 2013 a skončí po 30. apríli 2013, má nárok na výsluhový dôchodok, ak
jeho služobný pomer trval najmenej 15 rokov pred 1. májom 2013.

24. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania a
zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k
spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

25. Podľa § 40 ods. 1 Správneho poriadku ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne
rozhodol príslušný orgán, je správny orgán takým rozhodnutím viazaný; inak si správny orgán môže o
takejto otázke urobiť úsudok alebo dá príslušnému orgánu podnet na začatie konania.
26. Základnou sťažnostnou námietkou žalobcu, ktorú bolo potrebné posúdiť v kasačnom konaní
bolo, či prvostupňový správny orgán - Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia - správne vypočítal

sumy výsluhového dôchodku a odchodného s dôrazom na započítanie do základu pre výpočet týchto
dávok príplatku príslušníka vojenského spravodajca. Žalobca namietal, že tento príplatok mu mal
byť započítaný vždy v percentuálnej sume 15% z jeho hodnostného platu, naopak podľa názoru
správneho súdu a žalovaného boli správne do výpočtového základu započítané jednotlivé sumypredmetného príplatku, ako vyplývajú z podkladov, ktoré prvostupňovému orgánu predložil Úrad
Finančného zabezpečenia a Vojenský útvar 2013 Bratislava.

27. K tejto otázke sa už vyjadril NS SR v rozsudku sp. zn. 7Sžsk/17/2018 zo dňa 29.5.2019, ktorý zrušil v
poradí prvý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 24S/138/2016-66 zo dňa 21.9.2017, ktorým
krajský súd podľa § 191 ods. 1 písm. e/ SSP zrušil tu preskúmavané rozhodnutia žalovaného zo dňa
28.6.2016a26.1.2017avrátilvecižalovanémunaďalšiekonanie.Najvyššísúdkonštatoval,žeVojenský
úrad sociálneho zabezpečenia (ďalej VÚSZ) určuje základ na výpočet dávok finančného zabezpečenia

z finančných podkladov zamestnávateľa, ktoré deklarujú výšku skutočne vyplatených služobných platov,
príp. príplatkov. V danom prípade mal VÚSZ k dispozícii okrem podkladov poskytnutých Úradom
Finančného zabezpečenia aj kópie výplatných pások, ktoré VÚSZ doručil žalobca v rámci odvolacieho
konania k jednotlivým priznaným dávkam výsluhového zabezpečenia a sú založené v dávkovom
spise. Najvyšší súd ďalej konštatoval, že skutočnosť, že na návrh žalobcu sa začalo na Krajskom
súde v Bratislave konanie na určenie zákonnosti Personálneho rozkazu Náčelníka generálneho štábu

ozbrojenýchsílSRč.7zodňa31.3.2015,ktorýmbolorozhodnutéodoplateníslužobnéhoplatužalobcovi
od roku 2007 do roku 2015, vrátane výšky zloženia služobného platu, nemožno považovať postup a
rozhodnutie žalovaného ani prvostupňového orgánu pri rozhodovaní o výške výsluhového dôchodku a
odchodného za nepostačujúce pre rozhodnutie vo veci. Podľa § 105 ods. 4 zák. č. 328/2002 Z.z. môže
správny orgán o výške dávky rozhodnúť znova, ak sa preukážu nové skutočnosti rozhodné pre zmenu

výšky už priznanej dávky. Týmto právnym názorom bol krajský súd pri novom prejednaní žaloby viazaný.

28. Krajský súd, viazaný vysloveným právny názorom, posúdil právne vec tak, že žalovaný ani
prvostupňový správny orgán nemali oprávnenie určovať a oznamovať zloženie a výšku služobného platu
profesionálneho vojaka - žalobcu, pretože táto právomoc patrí výlučne vedúcemu služobného úradu

žalobcu. Neboli oprávnení ani následne posudzovať, resp. v rámci určenia základu pre výpočet dávok
výsluhového zabezpečenia vlastným posúdením modifikovať zloženie a výšku služobného platu (jeho
zložiek).

29. Kasačný súd sa v celom rozsahu stotožňuje s názorom správneho súdu, vyplývajúcim už z

predchádzajúceho rozsudku NS SR sp. zn. 7Sžsk/17/2018, že základ na výpočet týchto dávok
výsluhového zabezpečenia VÚSZ zisťuje z finančných podkladov od zamestnávateľa, ktoré deklarujú
výšku skutočne vyplatených služobných platov, príp. príplatkov profesionálneho vojaka. VÚSZ v danom
prípade v súlade so zákonom určil základ na výpočet výsluhového dôchodku a odchodného žalobcu na
základe podkladov poskytnutých mu Úradom Finančného zabezpečenia MO SR a Vojenského útvaru

(VÚ) 2013 Bratislava.

30. Aj podľa názoru kasačného súdu nie je možné v konaní o dávkach výsluhového zabezpečenia
akýmkoľvek spôsobom prehodnocovať či preskúmavať už vydané záväzné a právoplatné rozhodnutia
iných správnych orgánov, ktoré tvoria podklad pre rozhodnutie o priznaní jednotlivých dávok, ktoré mohli

byť samy predmetom súdneho prieskumu. V danom prípade prvostupňový orgán a žalovaný vychádzali
z Oznámenia o výške a zložení platu profesionálneho vojaka č. p.: VS100-3-349-2005 z 1.9.2005, ktoré
bolo vydané vedúcim služobného úradu, podľa ktorého služobný plat žalobcu pozostáva z hodnostného
platu podľa § 139 zákona č. 346/2005 Z.z. a príplatku za výkon štátnej služby v organizačnej zložke
Vojenské spravodajstvo podľa § 144 cit. zákona vo výške 7730 SK ( v prepočte 257 eur). Z podkladov,

ktoré si VÚSZ zabezpečil v rámci prvostupňového správneho konania od posledného zamestnávateľa
žalobcu (Vojenský útvar 2013 Bratislava) zo dňa 16.2.2016 č. VSA-4-2/2016 vyplýva, že služobný príjem
žalobcu za obdobie od 10.7.2007 do 11.3.2015 bol tvorený hodnostným platom v konkrétnej výške a
príplatkom za spravodajskú činnosť vo výške 7730 SK (po prechode na menu euro 257eur). Žalobcovi
teda do vymeriavacieho základu boli započítané okrem iného jednotlivé príplatky za spravodajskú

činnosť a to v pevnej sume tak, ako to vyplývalo z vyššie uvedeného oznámenia zo dňa 1.9.2005 a
prílohy k záznamu o služobnom príjme VÚ 2013 Bratislava.

31. V danom prípade VÚSZ i žalovaný správne vychádzali z Oznámenia o výške a zložení platu
profesionálneho vojaka zo dňa 1.9.2005, ktorým bolo rozhodnuté o výške príplatku za spravodajskú

činnosť. Podklady, ktoré do administratívneho spisu predložil žalobca (výplatné pásky), ako aj podklady,
ktoré si vyžiadal samotný VÚSZ, korešpondujú s týmto platovým dekrétom. VÚSZ aj žalovaný, viazaní
týmto rozhodnutím, správne zistili skutkový stav ohľadne výšky príplatku za spravodajskú činnosť, keď
vychádzali z výšky príplatku za spravodajskú činnosť, ako bola uvedená v tomto rozhodnutí, teda pevnousumou. O tejto otázke si žalovaný ani prvostupňový orgán nemohli vytvoriť vlastný úsudok a nemohli
sami aplikovať ustanovenia jednotlivých (interných) predpisov o poskytnutí príplatku, resp. § 144 ods. 2
zák.č.346/2005Z.z.Oslužobnomplate(atedaaniovýškepríplatku) jednakžalovanýaniVÚSZnemajú

vôbec právomoc rozhodovať a jednak o tomto príplatku už bolo právoplatne rozhodnuté príslušným
správnym orgánom.

32. Ani špecifická situácia žalobcu, s ktorým došlo k riadnemu skončeniu služobného pomeru dňa
31.3.2015 a personálnym rozkazom Náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl SR č. 107 zo dňa

31.3.2015 bolo rozhodnuté o doplatení služobného platu od roku 2007 do roku 2015, pričom tento
personálny rozkaz žalobca napadol správnou žalobou, nie je dôvodom na zrušenie preskúmavaných
rozhodnutí, pretože ak by došlo k zrušeniu tohto personálneho rozkazu, Náčelník Generálneho štábu
ozbrojených síl SR by opätovne rozhodol o doplatení služobného platu žalobcu za toto obdobie a v tom
prípade VÚSZ by postupoval podľa § 105 ods. 4 zák. č. 328/2002 Z. z., kedy by rozhodol o zmene výšky
dávky a o doplatení rozdielu alebo vrátení prebytku.

33. Námietky uvedené v kasačnej sťažnosti sú plne nedôvodné. Žalobca poukazoval na rozsudky
Okresného súdu Bratislava III. č.k. 14C/36/2011 -106 zo dňa 3.10.2016 a 6S/53/2011-200 zo dňa
21.4.2015, kasačný súd konštatuje, že právne názory uvedené v týchto rozsudkoch nie sú použiteľné pre
tu prejednávanú právnu vec, keďže vo vyššie uvedených civilných konaniach si žalobcovia uplatňovali

doplatok spravodajského príplatku do výšky 20% z hodnostného platu profesionálneho vojaka, ktorý im
bol od určitého obdobia znížený na 15%. V tu posudzovanej veci však predmetom konania nie je civilná
žaloba o doplatenie príplatku, ale preskúmanie správnych rozhodnutí o priznaní výsluhového dôchodku
a odchodného podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Z tohto
dôvodu nemôže byť dôvodná ani sťažnostná námietka odklonu od ustálenej judikatúry kasačného súdu

podľa § 440 ods. 1 písm. h/ SSP, keďže uvedené rozsudky nepredstavujú rozhodovaciu prax kasačného
súdu t. j. Najvyššieho správneho súdu SR ani správneho kolégia NS SR.

34. Nedôvodná je aj námietka, že žalobca nemal právo sa vyjadriť k podkladom rozhodnutia, pretože
správny orgán konštatoval, že je takýmito podkladmi viazaný a nemá právo ich hodnotiť. Pokiaľ

aj je správny orgán povinný vychádzať zo skôr vydaného rozhodnutia (oznámenia), žalobca má
právo oboznámiť sa aj s týmito podkladmi a vyjadriť sa k nim, ktoré mu nebolo upreté. Samotné
vyhodnotenie týchto podkladov ako dôkazov v zmysle § 33 ods. 1 Správneho poriadku uviedol žalovaný
v preskúmavanom rozhodnutí, čo taktiež neobmedzuje žiadne procesné právo žalobcu.

35. Žalobca ďalej namietal nesprávne práve posúdenie veci krajským súdom (§ 440 ods. 1 písm. g/
SSP ), keď uviedol, že s právnym posúdením a odôvodnením krajského súdu nesúhlasí. Žalobca len
vo všeobecnosti uviedol, že súd nesprávne, účelovo a bez preverenia skutočných faktov a skutočností
posúdil uvedené priznávanie predmetného finančného príplatku príslušníkom Vojenského spravodajstva
a preskúmal postup príslušných správnych orgánov v uvedených správnych konaniach. Ako už

bolo vyššie uvedené, predmetom správneho konania nebolo preskúmanie rozhodnutia o poskytnutie
príplatku podľa § 144 ods. 1 zák. č. 346/2005 Z. z. a teda všetky sťažnostné námietky týkajúce sa
priznania a výšky tohto príplatku nemôžu byť v konaní o preskúmanie dávky podľa zákona č. 328/2002
Z. z. úspešné.

36. Kasačný súd zároveň uvádza, že obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46
ods. 1 Ústavy a článku 36 ods. 1 Listiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods.
1 Dohovoru nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude plniť očakávania a predstavy účastníka konania.
Taktiež už podľa mnohonásobne judikovaného názoru Ústavného súdu SR základné práva podľa článku
46 ods. 1 Ústavy, článku 36 ods.1 Listiny a právo podľa článku 6 Dohovoru nemôžu byť porušené iba

tou skutočnosťou, že sa všeobecné súdy nestotožnia vo svojich záveroch s požiadavkami účastníka
konania (uznesenie Ústavného súdu SR I. ÚS 111/2017-17 z 8.3.2017).

37. Nie je dôvodná ani námietka, že v správnom konaní mal byť ako účastník aj Úrad Finančného
zabezpečenia MO SR a Vojenský útvar Vojenského spravodajstva MO SR. Poukaz žalobcu na § 14

ods. 1 Správneho poriadku v tomto kontexte je nesprávny. Účastníkom konania je ten, o koho právach,
právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo môžu byť rozhodnutím priamo
dotknuté, resp. aj ten, kto tvrdí, že môže byť na svojich právach, právom chránených záujmoch alebo
povinnostiach priamo dotknutý. Účastníkom je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva.Účastníkom konania nie je správny orgán, ktorý rozhoduje vo veci samej. Účastníkom konania nie
je ani správny orgán, ktorý vydal rozhodnutia, ktoré sú podkladom pre vydanie rozhodnutia vo veci
samej. Správnym orgánom chýba základná materiálna zložka na to, aby sa mohli stať účastníkmi

administratívneho konania a to dosah rozhodnutia, ktoré má byť vydané, na ich subjektívne práva,
právom chránené záujmy či povinnosti. Nedošlo k žiadnemu procesnému pochybeniu zo strany
správneho orgánu, keď s nimi ako účastníkmi správneho konania nekonal, ani k pochybeniu správneho
súdu, keď ako s účastníkmi konal s tými osobami, ktorých ako účastníkov uviedol samotný žalobca v
správnej žalobe.

38.Knámietke,ževsprávnomkonanívzniklineodôvodnenéprieťahy,kasačnýsúduvádza,žejudikatúra
správnych súdov je konštantná v tom, že samotné prieťahy v správnom konaní nepredstavujú také
podstatné porušenie ustanovení o konaní, ktoré by mohlo mať za následok vydanie nezákonného
rozhodnutia.

39. Nebolo preukázané ani porušenie povinnosti podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, ktorá podľa
žalobcu nebola dodržaná. Je potrebné zdôrazniť, že túto procesnú vadu žalobca nenamietal v správnej
žalobeaprvýkrátjuuplatnilažvkasačnejsťažnosti.Zadministratívnehospisuvyplýva,žežalobcovibolo
doručené poučenie účastníka správneho konania a výzva na doplnenie podkladov zo dňa 28.12.2015
v súlade s § 33 ods. 2 Správneho poriadku, ktorý bol v uvedenej výzve citovaný a táto výzva bola

adresovaná okrem žalobcu aj jeho právnemu zástupcovi (týkala sa oboch priznaných nárokov). V
právnej veci priznania odchodného, po vydaní odvolacieho rozhodnutia zo dňa 28.6.2016, ktoré zrušilo
prvostupňové rozhodnutie o priznaní odchodného zo dňa 9.3.2016, bol právny zástupca žalobcu
opätovne poučený podaním zo dňa 21.9.2016 o práve nazerať do spisu, robiť si z neho výpisy, odpisy a
dostať kópie listín, o práve navrhovať dôkazy a ich doplnenie, vyjadrovať sa pred vydaním rozhodnutia

k podkladom a o spôsobe ich zistenia, prípadne navrhnúť ich doplnenie. Rovnaké poučenie bolo
zaslané aj priamo žalobcovi podaním zo dňa 8.9.2016. Kasačný súd konštatuje, že žiadne podstatné
porušenie procesných práv žalobcu v administratívnom konaní, ktoré by mohlo mať za následok vydanie
nezákonného rozhodnutia, nebolo zistené.

40. Napokon je nedôvodná aj námietka, že krajský súd sa nevysporiadal so žalobnými námietkami
v odôvodnení rozsudku. Táto námietka je koncipovaná len všeobecne a nie je z nej zrejmé,
ktoré konkrétne právne otázky zostali otvorené a na ktoré správny súd nereagoval, resp. reagoval
nedostatočne. Táto námietka sa javí ako účelová a je plne nedôvodná.
41. Vzhľadom na to, že sťažnostné námietky žalobcu boli vyhodnotené ako nedôvodné, kasačný súd

kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú podľa § 461 SSP zamietol.

42. O náhrade trov kasačného konania vo vzťahu k žalovanému bolo rozhodnuté podľa § 168 SSP a
contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Žalovanému ako úspešnému účastníkovi kasačného konania
kasačný súd náhradu trov kasačného konania nepriznal, pretože nebola splnená podmienka § 168 SSP,

že náhradu trov možno spravodlivo požadovať. Žalobca ako neúspešný účastník kasačného konania
nemá právo na náhradu trov kasačného konania (§167 SSP a contrario v spojení s § 467 ods.1 SSP).

43. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.