Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. február 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2CoCsp/98/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7918204462
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7918204462.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.AnnySlovinskejasudkýňJUDr.

Oľgy Mičietovej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobcu Intrum Slovakia, s.r.o., Bratislava, Mýtna
48, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Bratislava, Mýtna 48 proti žalovanej F.
K., nar. XX.XX.XXXX, K. XXX, zast. občianskym združením Právna pomoc poškodeným, Lipany, Janka
Kráľa č. 12, IČO: 50 951 947, o zaplatenie 3.832,95 eura s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Trebišov sp. zn. 17Csp/225/2018 z 24. augusta 2021

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v rozsahu čo do uloženej povinnosti zaplatiť 3.141,42 eura a úroky z
omeškaniavovýške5,05%ročnezosumy3.351,42eura od5.12.2015do16.8.2018, zosumy3.321,42

eura od 17.8.2018 do 14.9.2018, zo sumy 3.291,42 eura od 15.12.2018 do 16.10.2018, zo sumy
3.261,42 eura od 17.10.2018 do 19.11.2018, zo sumy 3.231,42 eura od 20.11.2018 do 17.12.2018, zo
sumy 3.201,42 eura od 18.12.2018 do 15.1.2019, zo sumy 3.171,42 eura od 16.1.2019 do 14.8.2019,
zo sumy 3.141,42 eura od 15.2.2019 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

M e n í rozsudok tak, že v prevyšujúcej časti nad 3.141,42 eura s prísl. žalobu zamieta.

Priznáva žalobcovi proti žalovanej právo na náhradu trov konania v rozsahu 74,88 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trebišov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) uložil žalovanej povinnosť zaplatiť
žalobcovi 3.501,15 eura a úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 3.711,15 eura od
5.12.2015 do 16.8.2018, zo sumy 3.681,15 eura od 17.8.2018 do 14.9.2018, zo sumy 3.651,15 eura
od 15.9.2018 do 16.10.2018, zo sumy 3.621,15 eura od 17.10.2018 do 19.11.2018, zo sumy 3.591,15
eura od 20.11.2018 do 17.12.2018, zo sumy 3.561,15 eura od 18.12.2018 do 15.01.2019, zo sumy
3.531,15 eura od 16.1.2019 do 14.2.2019 a zo sumy 3.501,15 eura od 15.2.2019 do zaplatenia (výrok
I/) a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 94 % voči žalovanej (výrok II/).

2. Súd prvej inštancie tak rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal pôvodne proti dvom
žalovaným (okrem tunajšej žalovanej aj proti Š. K. ako žalovanému 2/, ktorý však zomrel pred začatím
konania) priznania nároku na zaplatenie 3.832,95 eura spolu s prísl., a to titulom vrátenie dlžnej sumy
pôžičky, ktorú im poskytol právny predchodca žalobcu na základe zmluvy zo 17.3.2015 vo výške
5.000 eur, z ktorej do podania žaloby žalovaná uhradila 1.942,61 eura a ktorú pôžičku vzhľadom na
neplnenie dohodnutých splátok riadne a včas, právny predchodca žalobcu 19.11.2015 zosplatnil, o ktorej

skutočnosti žalovanú informoval listom z 29.11.2015, pričom celkový dlh predstavoval sumu 3.832,95
eura. Na základe späťvzatia žalobného návrhu žalobcom v časti o zaplatenie 121,80 eura uplatnených
titulom nákladov na vymáhanie pohľadávky, ktoré sa rozhodol neuplatňovať a v časti o zaplatenie 210
eur s prísl. z dôvodu úhrad žalovanej po podaní žaloby, t.j. spolu v časti o zaplatenie 331,80 eura sprísl. bolo už konanie právoplatne zastavené. Predmetom konania tak zostala pohľadávka žalobcu proti
žalovanej 3.501,15 eura spolu s príslušenstvom.

3. Odvolaním napadnutý rozsudok je v poradí druhým rozsudkom súdu prvej inštancie vo veci. Prvé jeho
rozhodnutie, a to rozsudok sp. zn. 17Csp/225/2018-103 z 15.10.2019 vo výrokoch III. a IV. bol zrušený
uznesením tunajšieho odvolacieho súdu z 25.2.2021 sp. zn. 5CoCsp/17/2020, pričom odvolací súd uložil
súdu prvej inštancie doplniť dokazovanie listinou - Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru,
za účelom ustálenia skutkového stavu, kedy došlo k zročnosti/splatnosti žalovanej pohľadávky, či veriteľ

dodržal zákonné postupy podľa § 565 v spojení s § 53 ods. 9 Obč. zákonníka a či došlo k predčasnej
zročnostipohľadávky,akáno,nazákladeakejprávnejskutočnostiakedysastalapohľadávkapredčasne
zročnou a na základe omeškania dlžníka s plnením ktorej konkrétnej splátky, od splatnosti ktorej bolo
potrebné počítať začatie plynutia premlčacej doby celej takto splatnej pohľadávky. Zároveň mal súd
posúdiť, či (ne)dochádzalo k postupnej zročnosti jednotlivých mesačných splátok, a ak áno, ktorých. Pre
prípad, ak došlo k splatnosti celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky mal súd vymedziť splátku,

pre nesplnenie ktorej sa stal zročným celý dlh a od jej zročnosti potom počítať plynutie premlčacej doby
celého zročného dlhu. Mal zohľadniť, že pri všetkých do tej doby zročných/splatných splátkach pre každú
takú splátku plynula premlčacia doba samostatne vždy od jej zročnosti. Na základe takéhoto ustálenia
skutkového stavu - ustálenia splatnosti, či už jednotlivých splátok alebo celého dlhu bolo potrebné, aby
súd posúdil žalovanou vznesenú námietku premlčania s tým, že pri posudzovaní otázky začatia plynutia

premlčacej doby zosplatneného dlhu zohľadní právny názor odvolacieho súdu.

4. Po vrátení veci súd ustálil skutkový stav, v zmysle ktorého pôvodný veriteľ Consumer Finance Holding,
a.s. uzavrel so žalovanou ako klientkou ako i s pôvodne žalovaným 2/ ako spoludlžníkom dňa 17.3.2015
zmluvu o pôžičke, ktorej predmetom bola pôžička 5.000 eur, ktorú mali žalovaní uhradiť v 72 splátkach

splatných vždy k 20. dňu v mesiaci s výškou mesačnej splátky 119,91 eura, priemerná hodnota RPMN
bola 16,6 %, RPMN 22 %, ročná fixná úroková sadzba 22 %, prvá splátka bola splatná 20.4.2015, termín
konečnej splatnosti bol 03/2021 a celkové náklady spotrebiteľa 3.633,52 eura. Z prehľadu splátok súd
zistil, že žalovaná na splátkach uhradila 1.942,61 eura. Z predmetného prehľadu splátok a úhrad pre súd
vyplynulo, že žalovaná prvú splátku splatnú 20.4.2015 nezaplatila, nezaplatila ani druhú splátku splatnú

20.5.2015, súd mal za to, že zaplatila tretiu splátku splatnú 20.6.2015 a štvrtú splátku splatnú 20.7.2015,
treťou nezaplatenou splátkou bola, podľa súdu, splátka splatná 20.8.2015. Predžalobnou upomienkou
z 28.9.2015, uviedol súd, že vyzval pôvodný veriteľ žalovanú na zaplatenie nedoplatku na splátkach v
celkovej výške 383,71 eura do 5.11.2015 s tým, že ak do určenej doby nedôjde k úhrade splátky splatnej
v mesiaci 07/2015 bude oprávnený úver zosplatniť. Oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru z

29.11.2015 právny predchodca žalobcu žalovanej oznámil, že jej dlh z úverovej zmluvy sa stal splatným
v celom rozsahu naraz, nakoľko nedošlo k zaplateniu splatných splátok.
Citujúc § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1, 2, 3 a 4, § 53 ods. 1
až 3, ods. 5 a ods. 9, § 565, § 524 ods. 1 a 2, § 657, § 559 ods. 1 a 2, § 100 ods. 1, § 101, § 103 a §
517 ods. 1 a 2 Obč. zákonníka súd posúdil, majúc na základe vykonaného dokazovania preukázané,

že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou ako dlžníčkou a pôvodne v 2. rade žalovaným Š.
K. bola uzavretá zmluva o pôžičke, z ktorej vzniknutá pohľadávka bola zmluvou o postúpení postúpená
na žalobcu, že je daná aktívna legitimácia žalobcu a uzavretá zmluva, že je zmluvou o spotrebiteľskom
úvere.
V súvislosti s posudzovaním žalovanou vznesenej námietky premlčania súd v odseku 37. odôvodnenia

rozsudku zdôraznil, že v prípade dlhov zo spotrebiteľských zmlúv pri posúdení otázky začatia plynutia
premlčacej doby zosplatneného dlhu (mimo už splatných splátok) je možné použitie § 103 veta druhá
Obč. zákonníka iba za súčasnej aplikácie § 565 a § 53 ods. 9 Obč. zákonníka pri jeho výklade. Pri
stanovení začatia plynutia premlčacej doby podľa § 103 Obč. zákonníka odo dňa zročnosti nesplnenej
splátky, pre ktorú sa stal zročný celý dlh, v prípade spotrebiteľských zmlúv nemožno vychádzať iba z

doslovného znenia tohto ustanovenia, ale pri jeho výklade je potrebné zohľadniť špeciálnu úpravu § 53
ods. 9 Obč. zákonníka, v dôsledku čoho sa v týchto prípadoch k právnej skutočnosti nesplnenia úverovej
splátky musí pripojiť aj právna udalosť uplynutia troch mesiacov od omeškania s jej plnením, a teda pri
zohľadnení potreby uplynutia troch mesiacov, premlčacia doba predčasne zosplatneného dlhu (§ 565
Obč. zákonníka) zo spotrebiteľskej zmluvy začína plynúť s ohľadom na § 53 ods. 9 Obč. zákonníka až

uplynutím troch mesiacov od zročnosti splátky, ktorá vyvolala zosplatnenie dlhu.
Súd posúdil, že podmienka stanovená v § 53 ods. 9 Obč. zákonníka bola v prejednávanej veci splnená
ku dňu 19.11.2015 iba vo vzťahu ku splátke splatnej 20.7.2015. Žalovaná do zosplatnenia úveru zaplatila
iba 3 splátky, a to 24.6.2015 sumu 119,91 eura, 28.7.2015 sumu 119,91 eura a 11.9.2015 sumu 119,91eura, ktoré žalobca postupne započítal na prvú splátku splatnú podľa zmluvy 20.4.2015, na druhú
splátku splatnú 20.5.2015 a na tretiu splátku splatnú 20.6.2015. Z uvedeného mal súd za zrejmé, že
nezaplatenou splátkou bola splátka splatná 20.7.2015. V danom prípade vo vzťahu k celému zostatku

pohľadávky premlčacia doba začala plynúť 21.10.2015, t.j. deň nasledujúci po uplynutí trojmesačnej
lehoty odo dňa 20.7.2015, kedy nastala splatnosť splátky, ktorá zosplatnenie dňa 19.11.2015 vyvolala
(§ 53 ods. 9 Obč. zákonníka) a uplynula dňa 21.10.2018. Súd vyhodnotil, že keď žaloba bola doručená
súdu 29.9.2018, stalo sa tak pred uplynutím trojročnej premlčacej doby a dospel preto k záveru, že
žalobou uplatnený nárok premlčaný nie je, a preto žalovanú zaviazal na zaplatenie dlžnej sumy spolu

s úrokom z omeškania od šiesteho dňa nasledujúceho po oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti
listom z 29.11.2015.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, pričom vyhodnotil, že vzhľadom na
čiastočné späťvzatie sumy 121,80 eura predstavujúcich náklady na vymáhanie pohľadávky, úspech
žalobcu v konaní predstavoval 97 % a úspech žalovanej 3 %, a teda žalobcovi vznikol nárok na náhradu
trov konania proti žalovanej v rozsahu 94 %.

5. Proti rozsudku podala včas odvolanie žalovaná, a to z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1
písm. d/, f/ a h/. Uviedla, že už počas konania preukázala, že nárok žalobcu je premlčaný a vzniesla
námietku premlčania. V plnom rozsahu na tomto svojom vyjadrení zotrvala s tým, že ho predkladá
odvolaciemu súdu ako svoje odôvodnenie na zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie a zamietnutie

žaloby v plnom rozsahu. Zároveň namietla, že jej bolo bránené vyjadriť sa na súde v konaní, ktoré
sa malo konať 29.6.2021, a to chybou súdu - do elektronickej schránky jej zástupcu bolo zaslané
predvolanie na pojednávanie týkajúce sa iného konania. Po telefonickom rozhovore na súd, uviedla,
že im bolo oznámené, že toto predvolanie majú pokladať za bezpredmetné a počkať na predvolanie,
ktoré sa bude týkať tohto konania. Uviedla, že z toho dôvodu sa konania bez ospravedlnenia nezúčastnil

ani žalobca. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a žalobu v plnom rozsahu
zamietol alebo vytýčil nové pojednávanie.

6. Žalobca v replike na odvolanie žalovanej považoval napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v
celom rozsahu za vecne správne, mal za to, že sa súd dostatočne vyporiadal s právnou aj skutkovou

stránkou veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a s jeho
rozhodnutím ako vecne správnym sa v plnej miere stotožnil. Mal za preukázané v spore, že žalovaná
poskytnutú sumu úveru veriteľovi nezaplatila, a preto v súlade so zákonom a princípom spravodlivosti
bola zaviazaná súdom na zaplatenie sumy nevráteného úveru. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie
súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch potvrdil ako vecne správne.

7. Žalovaná reagujúc na odvolaciu repliku žalobcu v celom rozsahu zotrvala na svojom vyjadrení, že dlh
je premlčaný, čo už počas konania preukázala. Žiadala rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a žalobu
v plnom rozsahu zamietnuť. Opätovne zopakovala, že jej bolo bránené vyjadriť sa na súde v konaní,
ktoré sa malo konať 29.6.2021, a to chybou súdu.

8. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 CSP) a
oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355, § 358
CSP), nariadil na prejednanie odvolania pojednávanie (§ 385 ods. 1 CSP), na ktorom po zopakovaní
dokazovania, viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380 a § 365 CSP),

napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti do rozsahu priznanej sumy 3.141,42 eura s prísl. ako
vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP) a v časti nad tento rozsah (t.j. v časti o 359,73 eura s prísl.)
rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a žalobu zamietol (§ 388 CSP), keďže vzhľadom na nesprávne
zistenie skutkového stavu a naň nadväzujúce nesprávne právne posúdenie, neboli v tejto časti splnené
podmienky ani na potvrdenie ani na zrušenie rozsudku.

9. Žalovaná podanie odvolania odôvodnila odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP,
pričom uviedla, že už preukázala, že nárok žalobcu je premlčaný a vzniesla námietku
premlčania, na ktorej, vrátene jej odôvodnenia, trvá.
Zároveň napadla, že jej bolo bránené vyjadriť sa na súde v konaní, ktoré sa malo konať 29.6.2021, a

to chybou súdu, keďže do elektronickej schránky jej bolo zaslané predvolanie na pojednávanie, ktoré
sa týkalo inej veci.
Je teda zrejmé, že bez označenia odvolacieho dôvodu vymedzeného v § 365 ods. 1 písm. b/ CSP,
žalovaná tento odvolací dôvod tvrdila, resp. mala za daný.10. Z obsahu spisu je zrejmé, že súd rozhodol spor rozsudkom vyhláseným na pojednávaní
uskutočnenom dňa 24.8.2021 v neprítomnosti sporových strán a ich zástupcov. Z obsahu zápisnice

o pojednávaní vyplýva, že v úvode pojednávania súd konštatoval, že sa na pojednávanie nedostavili
právny zástupca žalobcu ani zástupca žalovanej, pričom u oboch mal súd preukázané doručenie
predvolania na pojednávanie, a to doručenkami o prevzatí predvolania, u oboch zástupcov dňom
3.6.2021.

11. Podľa úradného záznamu spísaného asistentkou senátu X. Ď., dňa 6.10.2021 ju telefonicky
kontaktoval zástupca žalovanej - občianske združenie Právna pomoc poškodeným Lipany, ktorý uviedol,
že mu bol doručený rozsudok vo veci 17Csp/225/2018 vyhlásený 24.8.2021, pričom ale tvrdil, že nemal
vedomosť o tom, že vo veci bolo nariadené pojednávanie na deň 24.8.2021. Tiež uviedol, že mu bolo
doručené predvolanie v inej právnej veci.

12. Vo veci sa vyjadrila zákonná sudkyňa, ktorá vo vyjadrení zo 6.10.2021 (č.l. 197) uviedla, že
dňa 28.5.2021 nariadila vo veci pojednávanie na deň 24.8.2021, na ktoré boli predvolaní právny
zástupca žalobcu a zástupca žalovanej a vychádzajúc zo žurnalizovaných doručeniek od právneho
zástupcu žalobcu a zástupcu žalovanej, mala preukázané predvolanie na pojednávanie dňom 3.6.2021
u oboch zástupcov. Zástupcovia strán sporu sa na pojednávanie nedostavili, svoju neprítomnosť

neospravedlnili, avšak vzhľadom na skutočnosť, že ich predvolanie na pojednávanie mala preukázané,
o čom nemala dôvod mať žiadne pochybnosti, túto skutočnosť zaprotokovala do zápisnice a uznesením
rozhodla, že súd vykoná pojednávanie v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a zástupcu
žalovanej. Po oboznámení sa s námietkou zástupcu žalovanej dotazovala asistentku senátu X. Ď. na
vysvetlenie okolností, na ktoré zástupca žalovanej poukázal, t.z., aké predvolanie mu bolo doručené

(a pravdepodobne aj právnemu zástupcovi žalobcu). Z následného vyjadrenia asistentky senátu X. Ď.
(č.l. 199) vyplýva, že po tom, čo jej zástupca žalovanej uviedol, že mu nebolo doručené predvolanie
na pojednávanie určené na deň 24.8.2021, túto skutočnosť ihneď preverovala v súdnom elektronickom
registri, kde po „rozkliknutí“ predvolania na pojednávanie určeného na deň 24.8.2021 sa nachádzalo
predvolanienapojednávanievinejprávnejvecispzn.17Csp/159/2017určenénadeň29.6.2021o10:00

hod. Z uvedeného usúdila, že rovnaké predvolanie bolo doručené aj právnemu zástupcovi žalobcu.
Pri príprave spisu na predmetné pojednávanie boli do spisu vytlačené doručenky od predvolaných
zástupcov strán sporu, nachádzajúce sa na č.l. 175 spisu. Z uvedeného, uviedla asistentka, tak konajúca
sudkyňa, ako ani asistentka nemohli mať pochybnosti, že zástupcom strán sporu nebolo doručené
správne predvolanie. Túto nesprávnosť zistila až po telefonickom upozornení zástupcu žalovanej.

13. Viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi, odvolací súd prednostne preskúmal napadnutý
rozsudok z hľadiska namietaného nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie v súvislosti s
nedoručením predvolania na pojednávanie žalovanej.

14. Z okolností tak, ako ich odvolací súd z obsahu súdneho spisu zistil, je nepochybné, že
súd prvej inštancie pochybil, keď v konaní mal, vychádzajúc z Doručenky k “17Csp/225/2018-174
T24/8 predvolanie čl.175“, zásielku Okresného súdu Trebišov adresovanú zástupcovi žalovanej -
občianskemu združeniu Právna pomoc poškodeným, v ktorej označeným predmetom správy bolo
„17Csp/225/2018-174 T24/8 predvolanie čl. 175“, na základe oznámenia portálu slovensko.sk o

úspešnom doručení správy dňa 3.6.2021, správu - predvolanie, za riadne doručené a z tejto skutočnosti
v konaní potom vychádzal, nakoľko následne po reklamácii nedoručenia predvolania žalovanou, na
základedoručeniaužpriamo/hneďrozsudku,samotnýsúdprešetrenímokolnostízistilvaduvdoručovaní
predvolania žalovanej, a to že jej bolo doručené nesprávne predvolanie (v inej veci a na iný termín).
Nebol tak dodržaný procesný postup podľa § 178 ods. 2 CSP, čím došlo k porušeniu

procesných práv žalovanej ako strany sporu v takej miere, ktorá umožňuje záver, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces. Žalovaná za zistených okolností nemala možnosť sa pojednávania, na
ktorom bola právna vec prejednaná sa zúčastniť a uplatňovať na ňom svoje procesné práva.

15. Uvedeným spôsobom, bez akýchkoľvek pochybností, došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa

§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP, keďže súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, nakoľko súd uskutočnil pojednávanie, na ktoré sporové strany riadne nepredvolal, konal v ich
neprítomnosti a na pojednávaní spor rozhodol vyhlásením rozsudku.16. Preto za účelom odstránenia tejto nesprávnosti bolo nariadené pojednávanie vo veci odvolacím
súdom, na ktorom boli sporovým stranám vytvorené podmienky, aby na ňom uplatňovali svoje procesné

práva vrátane tých, ktoré si nemohli uplatniť v konaní na pojednávaní nariadenom súdom prvej
inštancie, na ktoré neboli predvolané. Na tom základe je teda možné konštatovať, že predmetné
pochybenie súdu prvej inštancie už bolo odstránené odvolacím súdom, a to doručením predvolania
na pojednávanie na deň 27.1.2022, na ktorom sa tak žalobca ako i žalovaná mali možnosť zúčastniť.
Žalovaná prostredníctvom ňou zvoleného zástupcu sa na pojednávaní zúčastnila.

17. Pokiaľ sa týka žalovanou vznesenej námietky premlčania, uviedla, že už počas konania preukázala,
že nárok žalobcu je premlčaný, vzniesla námietku premlčania a na tejto zotrváva, pričom odkázala na
jej predchádzajúce odôvodnenie. Námietku premlčania žalovaná uplatnila aj konkretizovala dôvody v
prvom ňou podanom odvolaní z 26.11.2019.

18. V konkrétnostiach žalovaná citujúc § 52 ods. 2 a § 53 ods. 9 Obč. zák. uviedla, že „z predloženej
upomienky z 28.9.2015 je jednoznačne preukázané, že vyhlásenie splatnosti úveru a aj doba, kedy
si po prvýkrát žalobca mal uplatniť nárok na súde je počnúc dňom 20.8.2015, kedy sa žalovaný po
prvýkrát dostal do omeškania troch splátok a od tejto doby začala plynúť 3-ročná premlčacia lehota. V
tejto lehote si žalobca svoj nárok neuplatnil. Návrh na súd bol podaný 1.10.2018. Žalobca zaplatenie

prvej splátky mohol uplatniť najneskôr dňa 20.6.2015, druhej splátky dňa 20.7.2015 a tretej splátky
dňa 20.8.2015“, čo mala preukázané výzvou predchodcu žalobcu z 28.9.2015, „kde je jednoznačne
preukázané, že žalovaná už bola v omeškaní min. troch splátok, čo predstavuje suma 383,71 eura
na výzve“. V zmysle ustálených judikatúr súdov SR, tvrdila žalovaná, označiac rozhodnutie Krajského
súdu v Trnave (rozhodujúceho o odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Senica 1C/228/2012-71 z

27.11.2012) a rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/14/2014 z 21.4.2015 a citujúc z nich, že je
nutné túto pohľadávku pokladať za premlčanú. Citujúc § 101 a § 103 Obč. zákonníka dospela k záveru,
že právo na vydanie plnenia z úverovej zmluvy je premlčané a navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie
súdu prvej inštancie zrušil a žalobu v plnom rozsahu zamietol.

19. Podľa § 103 Obč. zák., ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba
jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý
dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

20. Podľa § 53 ods. 9 Obč. zák., ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v

splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania
so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

21.Podľa§565Obč.zák.,akideoplnenievsplátkach,môževeriteľžiadaťozaplateniecelejpohľadávky

pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však
môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

22. Súd prvej inštancie správne v odseku 42. odôvodnenia svojho rozsudku citoval z rozsudku Krajského
súdu v Košiciach, 6CoCsp/15/2021 zo dňa 13.07.2021, že: „V prípade zosplatnenia dlhu, ktorý vznikol

na základe spotrebiteľskej zmluvy, nemožno vychádzať z aplikácie ustanovenia § 103 veta druhá OZ bez
súčasného zohľadnenia osobitosti vyplývajúcej z novozavedenej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 53
ods.9OZ.Vtakomtošpecifickomprípadepriposúdenízačiatkuplynutiapremlčacejdobyzosplatneného
dlhu (mimo už splatných splátok) je možné použitie ust. § 103 veta druhá OZ iba za súčasnej aplikácie
ust. § 565 OZ a novozavedeného ust. § 53 ods. 9 pri jeho výklade“.

23. Následne správne vyhodnotil, že podmienka stanovená v § 53 ods. 9 Obč. zák., t.z. podmienka pre
uplatnenie práva veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, bola v
prejednávanej veci splnená ku dňu 19.11.2015 iba vo vzťahu k splátke splatnej dňa 20.7.2015. Zohľadnil,
že žalovanou do času zosplatnenia úveru zaplatené tri splátky a to 24.6.2015 suma 119,91 eura,

28.7.2015 suma 119,91 eura a 11.9.2015 suma 119,91 eura žalobca postupne započítal na prvú splátku
splatnú podľa zmluvy 20.4.2015, druhú splátku splatnú 20.5.2015 a tretiu splátku splatnú 20.6.2015.
Z uvedeného mal za zrejmé, že nezaplatenou splátkou, pre ktorú žalobca úver zosplatnil bola splátkasplatná 20.7.2015. Ide o správny záver súdu v otázke určenia tej splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal
zročným celý dlh.

24.Správneposúdil,ževeriteľmoholvyhlásiťpredčasnúsplatnosťpodľa§565Obč.zák.vspojenís§53
ods. 9 Obč. zák., pretože dňa 19.11.2015 kedy právny predchodca žalobcu využil právo na zosplatnenie
(§ 565 Obč. zák.), urobil tak (najskôr) po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky (tri
mesiaceomeškaniasozaplatenímsplátkysplatnejv20.7.2015uplynuli20.10.2015)asúčasnežalovanú
predžalobnou upomienkou z 28.9.2015 (t.z. v lehote nie kratšej ako 15 dní) upozornil na uplatnenie

tohto práva. Zároveň bolo splnené aj to, že toto právo veriteľ použil do splatnosti najbližšie nasledujúcej
splátky (samozrejme opäť zohľadniac špecifickú úpravu § 53 ods. 9 Obč. zák., v zmysle ktorej išlo o
najbližšiu splatnú splátku po zachovaní podmienky § 53 ods. 9 Obč. zák.), v danom prípade bola takou
najbližšou nasledujúcou splátkou, splátka splatná 20.11.2015.

25. Správne posúdil začiatok plynutia premlčacej doby vo vzťahu k celému zostatku dlhu zročnému na

základe uplatnenia práva veriteľa podľa § 565 Obč. zák. dňom 19.11.2015 (t.z. ide o dlh ktorý sa stal
splatný tzv. zosplatnením), odo dňa 21.10.2015 ako dňa nasledujúceho po uplynutí 3 mesiacov odo
dňa 20.7.2015, kedy nastala splatnosť splátky, ktorá zosplatnenie vyvolala (§ 53 ods. 9 OZ). 3-ročná
premlčacia doba teda uplynula dňom 20.10.2018 a keďže žaloba bola doručená súdu dňa 29.9.2018,
bola doručená pred uplynutím premlčacej doby a teda včas. Žalovanou vznesená námietka premlčania

nebola dôvodná čo znamená, že žalobou uplatnený nárok v časti zostatku dlhu zročného na základe
zosplatnenia dňom 19.11.2015 premlčaný nie je.

26. Nesprávne však súd vyhodnotil, ak uviedol, že premlčacia doba začala plynúť dňa 21.10.2015 vo
vzťahu k celému zostatku pohľadávky.

Uvedený záver platí, v zmysle § 103 veta druhá Obč. zák. len pre celý zročný dlh, t.z. pre zosplatnenú
časť úveru (ktorej splatnosť v celom rozsahu nastala dňa 19.11.2015 na základe uplatnenia práva podľa
§ 565 Obč. zák. právnym predchodcom žalobcu). Súd opomenul zohľadniť, že podľa § 103 veta prvá
Obč. zák., keďže bolo dohodnuté plnenie v splátkach, premlčacia doba jednotlivých splátok, ktoré mali
vlastnú zročnosť/splatnosť - vždy do 20. dňa v mesiaci (ktorá zročnosť predchádzala dňu zosplatnenia

dlhu), plynula až do tzv. zosplatnenia dlhu dňom 19.11.2015 samostatne, vždy odo dňa ich zročnosti.
V danom prípade ide o splátky splatné 20.7., 20.8., 20.9. a 20.10.2015. Ich splatnosť, začatie a
uplynutie premlčacej doby bolo potrebné posúdiť zvlášť. Premlčacia doba uvedených splátok uplynula
20.7.2018 (pri splátke splatnej 20.7.2015), 20.8.2018 (pri splátke splatnej 20.8.2015), 20.9.2018 (pri
splátke splatnej 20.9.2015) a 20.10.2018 (pri splátke splatnej 20.10.2015). Keďže žaloba bola podaná

na súde 29.9.2018 - elektronicky o 2:23:24 (vyplýva z potvrdenia o prijatí návrhu - č.l. 45 spisu), v
prípade splátok splatných v mesiacoch 07, 08 a 09/2015 bola podaná oneskorene, po uplynutí 3-
ročnej premlčacej doby, preto vzhľadom na žalovanou uplatnenú námietku premlčania, premlčané právo
z týchto splátok nemohol súd priznať. To však neplatí v prípade splátky splatnej 20.10.2015, pretože
vo vzťahu k nej bola žaloba podaná včas a teda námietka premlčania nebola dôvodná.

27. Odvolací súd na základe zopakovania dokazovania dospel sčasti k rovnakým právnym záverom ako
súd prvej inštancie a preto v tejto časti, v rozsahu čo do uloženej povinnosti zaplatiť 3.141,42 eura s
prísl. rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods.1 CSP potvrdil, nakoľko ani v prípade pohľadávky z
dlhuzročnéhonaraznazákladezosplatneniadňom19.11.2015,anivprípadepohľadávkyzneuhradenej

splátky splatnej 20.10.2015 k premlčaniu nedošlo.

28. V prevyšujúcej časti, nad priznanú sumu 3.141, 42 eura s prísl. odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie zmenil tak, že žalobu, vzhľadom na dôvodne žalovanou vznesenú námietku premlčania v
prípade splátok splatných 20.7., 20. 8 a 20.9. 2015, zamietol.

29.Uvedenézáverysavzťahujúnažalovanúpohľadávkuvčítanejejpríslušenstva-úrokovzomeškania.
Tieto súd priznal žalobcovi tak ako si ich žalobca uplatnil: v zákonnej výške 5,05 % ročne od 5.12.2015
ako šiesteho dňa nasledujúceho po oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti, nakoľko oznámenie bolo
zaslané obyčajnou listovou zásielkou, z dlžnej sumy istiny 3.711,15 eura, ktorá vzhľadom na čiastočné

úhrady žalovanej po začatí konania (7x30 eur), sa postupne znižovala. Keďže odvolací súd zmenil
rozhodnutie súdu prvej inštancie, v časti o 359,73 eura a to včítane príslušenstva žalobu zamietol, v
časti priznaných úrokov z omeškania zmenil rozhodnutie tak, že počiatočná dlžná suma istiny z ktorej
boli priznané úroky z omeškania súdom prvej inštancie - 3.711,15 eura bola ponížená o sumu 359,73eura (3.711 15 - 359,73) na istinu 3.351,42 eura, z ktorej boli priznané úroky z omeškania vo výške
5,05 % od 5.12.2015 do 16.8.2015, kedy žalovaná uhradila prvýkrát sumu 30 eur. Postupne na základe
ďalších jednotlivých úhrad žalovanej (14.9., 16.10., 19.11. 17.12. 2018 a 16.1. a 14.2.2019) sa dlžná

suma postupne znižovala až na sumu 3.141,42 eura, z ktorej bolo uložené žalovanej zaplatiť úroky z
omeškania od 15.2.2019 až do zaplatenia.

30. Pokiaľ žalovaná v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie mala z predloženej upomienky z
28.9.2015 jednoznačne preukázané, a tvrdila že „vyhlásenie splatnosti úveru a aj doba kedy si po

prvýkrát žalobca mal uplatniť nárok na súde je počnúc dňom 20.8.2015, kedy sa žalovaná prvýkrát
dostala do omeškania troch splátok a od tejto doby začala plynúť trojročná premlčacia lehota a v tejto
lehote si žalobca svoj nárok neuplatnil“, je potrebné uviesť, ak sa táto námietka žalovanej týkala práva
žalobcu žiadať pre nezaplatenie troch splátok zaplatenie celej pohľadávky naraz, že jednak ide o
právo žalobcu, nie povinnosť ako aj že právo žalobcu (žiadať zaplatenie celej pohľadávky naraz) bolo
dohodnuté pre prípad omeškania s jednou splátkou viac ako tri mesiace (viď článok 12 odsek 12.2.

zmluvy: „spoločnosť je oprávnená v prípade riadneho a včasného nesplácania splátok pôžičky, žiadať
zaplatenie celej pohľadávky, ktorá sa stane okamžite splatnou, ak je klient v omeškaní s úhradou jednej
splátky počas obdobia dlhšieho ako 3 mesiace a to za podmienok ustanovených v § 53 ods. 9 a § 565
Obč. zák.)...“, nie pre prípad omeškania s plnením troch splátok, a bolo preukázané (viď odseky 23. a
24.), že žalobca pri využití svojho práva žiadať zaplatenie celej pohľadávky naraz, v posudzovanej veci

postupoval plne v súlade so zákonom a k premlčaniu jeho práva nedošlo. Námietka žalovanej „žalobca
zaplatenie prvej splátky mohol uplatniť najneskôr dňa 20.06.2015, druhej splátky dňa 20.07.2015 a
tretej splátky dňa 20.08.2015 - preukázané výzvou predchodcu žalobcu zo dňa 28.09.2015, kde je
jednoznačne preukázané, že žalovaná už bola v omeškaní minimálne troch splátok, čo preukazuje suma
383,71 Eur na výzve“ nie je dôvodná.

Za nedôvodnú odvolací súd vyhodnotil aj námietku žalovanej, vysvetlenú jej zástupcom na pojednávaní,
namietajúcej, že žalobca, resp. jeho právny predchodca nebol oprávnený započítať žalovanou dňa
24.6.2015 uhradenú suma 119,91 eura na prvú nezaplatenú/omeškanú splátku, ktorej splatnosť
podľa zmluvy uplynula 20.4.2015, dňa 28.7.2015 uhradenú sumu 119,91 eura na druhú nezaplatenú/
omeškanú splátku, ktorej splatnosť uplynula 20.5.2015 a dňa 11.9.2015 uhradenú sumu 119,91 eura

na tretiu nezaplatenú/omeškanú splátku, ktorej splatnosť uplynula 20.6.2015, nakoľko jednalo sa o
čiastočné plnenie peňažného dlhu, pri ktorom sa plnenie dlžníka započítava najprv na najskôr splatnú
istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak. Žalovaná v konaní ani netvrdila, ani nepreukázala, že by
bola ako dlžníčka pri plnení predmetných splátok určila inak, t.z. na ktoré konkrétne splátky je potrebné
jej úhrady započítať. Tak bremeno, resp. povinnosť tvrdenia ako i dôkazné bremeno v tomto smere

zaťažovalo žalovanú a žalovaná ho neuniesla.

31. Podľa § 396 ods. 2 CSP, keďže odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie, rozhodol aj o
nároku na náhradu trov konania. Podľa § 255 ods. 2 CSP a § 256 ods. 1 CSP, zohľadniac pomer úspechu
žalobcu a žalovanej v spore ako i zohľadniac zodpovednosť za zastavenie konania sčasti na strane

žalobcu a sčasti na strane žalovanej, úspech žalobcu predstavuje výška priznaného práva 3.141,15 eura
ako aj žalobca má nárok na náhradu trov v časti žalovanou zavineného zastavenia konania vo výške
210 eur (7x30 eur uhradených žalovanou po začatí konania), spolu bol úspešný v rozsahu 87,44 %.
Neúspech žalobcu spočíval v nepriznaní nároku vo výške 359,73 eura ako aj v jeho zodpovednosti
za zastavenie konania v časti o 121,80 eura poplatkov, spolu 12,56 %. Žalobca má preto nárok proti

žalovanej na náhradu trov konania (tak prvoinštančného ako i odvolacieho) v rozsahu 74,88 % (87,44 %
- 12,56 %). V súlade s § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

32. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať

pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.