Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. december 2021

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 7Ssk/64/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021200413
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2021:1021200413.1

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo veci žalobcu: S. K. I. nar. XX. XX. XXXX, bytom E., právne
zastúpený: Advokátska kancelária ŠKODLER & PARTNERS, so sídlom s.r.o., Dobšinského 12, 811 05
Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, v
konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 5847-8/2021-BA zo dňa 03. 02. 2021, o
kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre č.k. 23Sa/37/2021-26 zo dňa 31.

mája 2021, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.

Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Nitre (ďalej ako „krajský súd“, resp. „správny súd“) uznesením č. k. 23Sa/37/2021-26

zo dňa 31. mája 2021 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. g) v spojení
s § 7 písm. e) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) ako neprípustnú
žalobu zo dňa 31.3.2021, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej č.
č. 5847-8/2021-BA zo dňa 03. 02. 2021 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“).

2. Krajský súd mal z obsahu žaloby a jej príloh za preukázané, že preskúmavaným rozhodnutím

žalovaná rozhodla o zastavení konania o proteste prokurátora Krajskej prokuratúry Bratislava č. Kd
298/19/1100-12 zo dňa 18.5.2020, ktorý podal prokurátor proti rozhodnutiu žalovanej č. 22016-2/2017-
BA zo dňa 9.6.2017 vo veci nezániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového
poistenia žalobcu dňa 31.1.2014, z dôvodu, že prokurátor vzal podaný protest prokurátora späť predtým,
ako bolo o ňom rozhodnuté.

3. Podľa názoru krajského súdu sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia procesnej
povahy, ktoré je v zmysle ust. § 7 písm. e) SSP vylúčené zo súdneho prieskumu. Preskúmavaným
rozhodnutím nedošlo k meritórnemu rozhodnutiu vo veci samej, rozhodnutie je teda procesnej povahy a
nemohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu. Krajský súd zdôraznil, že aj v prípade
podnetu účastníka konania na podanie protestu prokurátora, je toto podanie fakultatívnym postupom
prokurátora. Poukázal aj na absenciu aktívnej legitimácie takéhoto účastníka konania na podanie žaloby

na preskúmanie zákonnosti a postupu správneho orgánu v prípade rozhodnutia o nevyhovení protestu
prokurátora.

4. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca (ďalej aj ako „sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú
sťažnosť, ktorou navrhol zrušiť rozhodnutie krajského súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a
rozhodnutie. Kasačnú sťažnosť odôvodnil tým, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho

právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP). Sťažovateľ uviedol, že s protestom prokurátora
je spojené aj právo prokurátora podať správnu žalobu na príslušný súd a toto oprávnenie v sebeimplikujeprávo(možnosť)súdnejochranyúčastníkasprávnehokonaniapriamodotknutéhorozhodnutím
správneho orgánu, proti ktorému protest smeruje. Sťažovateľ konštatoval, že v dôsledku späťvzatia
protestu prokurátora a s tým spojeného rozhodnutia žalovanej, bolo absolútne zmarené právo

sťažovateľa na ochranu jeho práv a právom chránených záujmov prostredníctvom správnej žaloby
podanej zo strany prokurátora na príslušnom súde. Späťvzatím protestu bolo podľa sťažovateľa
zmarené jeho právo na súdnu ochranu. Sťažovateľ uviedol, že žalovaná pri rozhodovaní o zastavení
konania celkom opomenula skúmať zákonnosť späťvzatia protestu prokurátora, ktorý bol podkladom
pre vydanie preskúmavaného rozhodnutia a preto považuje rozhodnutie žalovanej za nezákonné

(z nezákonnosti nemôže vzísť zákonnosť). Správny súd absolútne opomenul podľa sťažovateľa
zrejmý (nezákonný) zásah Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky do rozhodovacej autonómie
podriadeného prokurátora, vzťahujúcej sa na dispozíciu protestom prokurátora. Sťažovateľ ďalej
uvádza, že podľa § 7 písm. e) SSP (výklad a contrario) sú preskúmateľné tie procesné rozhodnutia,
ktoré mohli mať za následok zásah do subjektívnych práv. Podľa sťažovateľa vydaním preskúmavaného
rozhodnutia v spojení so späťvzatím protestu prokurátora došlo k zásahu jeho subjektívneho práva na

súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. O tom, že napadnuté rozhodnutie je
takým rozhodnutím, svedčí to, že iné správne súdy toto rozhodnutie meritórne preskúmavajú.

5. Žalovaná vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zo dňa 13.8.2021 zotrvala na svojom
stanovisku, že vo veci zastavenia konania o proteste prokurátora Krajskej prokuratúry Bratislava č. Kd

298/19/1100-12 zo dňa 18.5.2020, ktorý podal prokurátor proti rozhodnutiu žalovanej č. 22016-2/2017-
BA zo dňa 9.6.2017, postupovala správne a v súlade so zákonom č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v
znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon prokuratúre“) v spojení so zákonom č. 71/1967 Zb. o
správnom konaní (správny poriadok) v znení zákona č. 527/2003 Z.z. (ďalej len „Správny poriadok“).
Žalovaná zdôraznila, že nie je oprávnená posudzovať dispozičný úkon prokurátora z pohľadu jeho

zákonnosti a ani rozhodnúť o proteste prokurátora, ktorý prokurátor vzal späť a ktorý de facto už
neexistuje. Prezentovaný názor žalobcu je možné kvalifikovať ako neoprávnený zásah do autonómie
prokuratúry. Žalovaná poukázala na uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS
311/2021 zo dňa 13.5.5021 a sp. zn. I. ÚS 161/2021 zo dňa 20.4.2021 ktorým ústavný súd odmietol
ústavnú sťažnosť v obdobnej veci. Žalovaná je toho názoru, že právo sťažovateľa na ochranu jeho práv

a právom chránených záujmov nebolo zmarené v dôsledku vydania preskúmavaného rozhodnutia v
spojení so späťvzatím protestu prokurátora, ale z dôvodu, že sťažovateľ sám nevyužil možnosť súdneho
preskúmania rozhodnutia žalovanej č. 22016-2/2017-BA zo dňa 9.6.2017 v rámci správneho súdnictva.
Námietky žalobcu smerujú, podľa žalovanej, proti pokynu Generálnej prokuratúry, avšak predmetom
súdneho prieskumu je procesné rozhodnutie žalovanej, ktoré nebolo vydané na základe tohto pokynu,

ale na základe § 24 ods. 15 zákona o prokuratúre (ktorý bola povinná v danej veci aplikovať) a v rozsahu
jej právomoci.

6. Najvyšší správny súd SR ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že kasačná sťažnosť bola
podaná včas, oprávnenou osobu a je prípustná, v zmysle sťažnostných bodov preskúmal napadnuté

uznesenie a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je nedôvodná.

7. Podľa § 7 písm. e) SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a
opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za
následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.

8. Podľa § 438 ods. 1 SSP, kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského
súdu

9. Podľa § 452 SSP, na konanie na kasačnom súde sa primerane použijú ustanovenia druhej časti tohto

zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Podľa § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je
dôvodná.

11. Podľa § 23 ods. 3 zákona 153/2001 Z.z. zákona o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o prokuratúre“) je prokurátor oprávnený vziať protest späť.12. Podľa § 24 ods. 15 zákona o prokuratúre ak prokurátor vzal protest späť predtým, ako bolo o ňom
rozhodnuté, orgán verejnej správy konanie o proteste prokurátora rozhodnutím zastaví.

13. Z obsahu podanej správnej žaloby zo dňa 31.3.2021 a jej príloh kasačný súd zistil, že
žalovaná rozhodla o zastavení konania o proteste prokurátora Krajskej prokuratúry Bratislava č. Kd
298/19/1100-12 zo dňa 18.5.2020, ktorý prokurátor podal proti rozhodnutiu žalovanej č. 22016-2/2017-
BA zo dňa 9.6.2017 vo veci zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového
poistenia žalobcu, z dôvodu, že prokurátor vzal podaný protest prokurátora späť predtým, ako bolo o

ňom žalovanou rozhodnuté (§ 23 ods. 3 a § 24 ods. 15 zákona o prokuratúre). Krajská prokuratúra
Bratislava doručila žalovanej listom č. Kd 298/19/1100-15 zo dňa 22.1.2021 vyššie uvedené späťvzatie
protestu prokurátora, ktoré odôvodnila tým, že v rozsudku veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp.zn. 1Vs 3/2019 zo dňa 24.11.2020 došlo k odchýleniu od záverov veľkého senátu vo veci
sp. zn. 1Vs 1/2019 a k inému právnemu posúdeniu otázky vzniku a zániku povinného nemocenského
poistenia a povinného dôchodkového poistenia lekárov ako samostatne zárobkovo činných osôb na

základe licencie L1A (na výkon samostatnej zdravotníckej praxe). Prílohou podanej správnej žaloby zo
dňa 31.3.2021 bolo aj oznámenie Okresnej prokuratúry Žilina č. Pd214/19/5511-14 zo dňa 13.1.2021
o späťvzatí protestu vo veci, ktorá nie je predmetom tohto súdneho konania a vo vzťahu k inej fyzickej
osobe ako je osoba sťažovateľa.

14. Z obsahu správnej žaloby a kasačnej sťažnosti je zrejmé, že žalobca vychádza z názoru (str.
2 bod III kasačnej sťažnosti), že jeho subjektívne právo na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky bolo zmarené vydaním preskúmavaného rozhodnutia v spojení so
späťvzatím protestu prokurátora (podľa žalobcu nezákonným). Vychádzajúc z uvedeného, podaním
protestu prokurátora je zabezpečované vlastné právo žalobcu a realizáciou práva prokurátora podať

správnu žalobu (v prípade, ak správny orgán jeho protestu nevyhovie) je podľa tejto úvahy realizované
subjektívne právo žalobcu na súdnu ochranu. Podľa názoru kasačného súdu nemajú tieto závery oporu
v právnych predpisoch a ani v ustálenej judikatúre.

15. Prokurátor pri podaní protestu vykonáva svoje verejnomocenské oprávnenie, ktoré mu dáva zákon

o prokuratúre. Toto verejnomocenské oprávnenie vykonáva vo vlastnom mene, v rámci vykonávania
zákonom vymedzenej pôsobnosti (§ 3, § 4 ods. 1, § 21 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z.), zákonom
ustanovenými prostriedkami - napr. protestom prokurátora (§ 23 a 24 cit. zák.). Prokurátor pri podávaní
protestu neuplatňuje subjektívne právo účastníka konania, nekoná ako splnomocnenec účastníka
konania. V konaní o proteste prokurátora sa tak nekoná o subjektívnych právach účastníkov konania,

ani o samotnom práve prokurátora. Ako vyplýva z § 23 ods. 3 zákona č. 153/2001 Z. z., jeho predmetom
je výlučne objektívna otázka, či napadnutým rozhodnutím došlo alebo nedošlo k porušeniu zákona
alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu. Dôvodom, prečo účastníkmi konania o proteste
sú aj účastníci konania, v ktorom sa vydalo napadnuté rozhodnutie, nie je okolnosť, že by sa v
tomto konaní rozhodovalo o ich právach. Dôvodom ich účasti je, že výsledkom konania o proteste

môže podľa § 24 ods. 7 zákona č. 153/2001 Z. z. byť zrušenie napadnutého rozhodnutia a týmto
zrušením môžu byť priamo dotknuté práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti účastníkov.
Dôvod ich účasti je teda rýdzo procesný - účelom je vytvoriť týmto účastníkom procesný priestor na
uplatňovanie ich vplyvu na konanie pred tým, než prípadne dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia.
Účastníci však v tomto konaní nemajú žiadne subjektívne právo, na ktorého ochranu by konanie o

proteste malo slúžiť. Z ustanovení zákona o prokuratúre nevyplýva povinnosť prokurátora vyhovieť
podnetu účastníka administratívneho konania na podanie protestu prokurátora, ani viazanosť späťvzatia
protestu prokurátora na súhlas podávateľa podnetu. Späťvzatie protestu má teda povahu výlučného
dispozičného úkonu prokurátora v konaní, jeho vykonanie nemusí prokurátor odôvodňovať ani orgánu
verejnej správy, voči rozhodnutiu ktorého protest smeruje, a ani iným účastníkom konania (vrátane

účastníka, ktorý podnet inicioval), preto ani späťvzatím protestu prokurátora nemôže dôjsť k zásahu do
subjektívnych práv účastníka konania o proteste prokurátora, resp. podávateľa podnetu.

16. Kasačný súd poukazuje na pomerne rozsiahlu judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky v
obdobných veciach, týkajúcu sa dispozičného práva prokurátora súvisiacu s protestom prokurátora. V

zmysle ust. § 22 ods. 1 písm. a) zákona o prokuratúre protest prokurátora je právnym prostriedkom
dozoru, ktorým prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne
záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy (netrestný dozor prokuratúry). Ide o základný
a imanentný právny prostriedok netrestného dozoru prokuratúry. Podanie protestu prokurátora jeoprávnením prokurátora, ktoré tento realizuje, ak sa domnieva, že správnym aktom orgánu verejnej
moci bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis a súčasne boli pre takýto postup
splnené podmienky ustanovené zákonom o prokuratúre. Dispozičné oprávnenie k protestu prokurátora

patrí po celý čas konania o proteste výlučne prokurátorovi, ktorý ho podal, resp. nadriadenému
prokurátorovi (II. ÚS 307/2021-13 zo dňa 16.6.2021, III. ÚS 346/2021 zo dňa 3. júna 2021, III. ÚS
380/2021 zo dňa 22. júna 2021). Prokurátorovi, ktorý protest podal, patrí aj právomoc vziať takýto protest
späť. „Späťvzatie protestu prokurátora nemá povahu vybavenia podnetu, ale výlučného dispozičného
úkonu prokurátora v konaní, a preto jeho vykonanie nemusí prokurátor odôvodňovať ani konajúcemu

orgánu verejnej moci, ani účastníkom konania o proteste prokurátora a ani tej osobe, ktorá podnetom
podanie protestu iniciovala.“ (III. ÚS 345/2021 zo dňa 3. júna 2021, III. ÚS 346/2021 zo dňa 3. júna 2021,
III. ÚS 380/2021 zo dňa 22. júna 2021).

17. Kasačný súd tiež poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 311/2021-13
zo dňa 13.5. 2021: „Z toho je zrejmé, že zákon o prokuratúre žiadnym iným spôsobom ako riadnym

vybavením podnetu na podanie protestu prokurátora nereguluje nielen jeho rozhodnutie o tom, či protest
podá, ale ani to, že či následne protest zoberie späť. Preto je vo vzťahu k opatreniu prokurátora, ktorým
rozhodol o späťvzatí protestu z pohľadu ústavných práv sťažovateľa, nedôvodná jeho argumentácia o
tom,akéboli,čimalibyťčiužvecnéaleboinštitucionálnepohnútkyprokurátoraprijehorozhodnutízobrať
protest späť alebo na ňom zotrvať. Zákon o prokuratúre, ako aj Správny súdny poriadok vzhľadom na

osobité postavenie prokuratúry vo vzťahu k orgánom verejnej správy prokuratúre neukladajú povinnosť,
aby v prípade nevyhovenia protestu podali proti rozhodnutiam orgánov verejnej správy správnu žalobu.
Z toho, že proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne bol podaný protest prokurátora, nemožno vyvodiť
povinnosť prokurátora v prípade nevyhovenia protestu podať proti tomuto rozhodnutiu správnu žalobu.
Iná ochrana práva, ktorá je zabezpečovaná či už protestom prokurátora alebo správnou žalobou

prokurátora, je vedľajším produktom všeobecného dozoru prokuratúry, ktorým sa zabezpečuje verejný
záujem nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi
verejnej správy. Preto z výkonu týchto právomocí prokuratúry, ktoré sa môžu prejaviť aj podaním a
následným späťvzatím už podaného protestu, nemožno vyvodiť porušenie základného práva na inú
právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.“ (obdobne III. ÚS 309/2021 zo dňa 13. mája 2021).

18. Vzhľadom na uvedené kasačný súd ako nedôvodnú vyhodnotil námietku žalobcu, že
preskúmavaným rozhodnutím v spojení so späťvzatím protestu prokurátora došlo k zásahu do jeho
práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a dodáva, že zákon o prokuratúre a ani Správny
súdny poriadok neukladajú prokuratúre povinnosť, aby v prípade nevyhovenia protestu podala proti

rozhodnutiam orgánov verejnej správy správnu žalobu. Podľa ust. § 24 ods. 14 zákona o prokuratúre
môže správnu žalobu potom, čo protestu nebolo vyhovené, podať výlučne prokurátor. Takúto správnu
žalobu nemôže podať žiaden z účastníkov konania o proteste, a to práve preto, že sa v tomto konaní
nekoná o ich subjektívnych právach. Kasačný súd tiež poukazuje na vlastnú možnosť žalobcu využiť
právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy. Z vyjadrenia žalovaného ku

kasačnej sťažnosti zo dňa 13.8.2021 však vyplýva (a žalobca toto tvrdenie nijako nespochybnil), že
žalobca nevyužil svoje právo na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 22016-2/2017 zo dňa 9.6.2017
(rozhodnutie napadnuté protestom prokurátora) a sám nepodal správnu žalobu na preskúmanie
zákonnosti tohto rozhodnutia.

19. Vo vzťahu k žalobcom tvrdenej nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia v spojení so späťvzatím
protestu prokurátora, v dôsledku (podľa sťažovateľa) nezákonného zásahu do dispozičného oprávnenia
prokurátora zo strany Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky kasačný súd konštatuje, že námietka
je meritórnej povahy. Ak však správny súd odmietol správnu žalobu, je vylúčené, aby sa zaoberal jej
vecnýmidôvodmi,tedatvrdenýmidôvodminezákonnostinapadnutéhorozhodnutia.Pretosaanisprávny

súd, ani kasačný súd týmito námietkami žalobcu nemohli zaoberať a ani nezaoberali.

20. Zároveň kasačný súd považuje za potrebné uviesť, že samotné presvedčenie sťažovateľa, že
rozhodnutie, resp. postup sú nesprávne, neznamená, že takéto rozhodnutie je skutočne nezákonné.
Rozhodnutie o zastavení konania o proteste prokurátora je priamym procesným dôsledkom uplatnenia

§ 24 ods. 15 zákona o prokuratúre a žalovaná, ktorá postupovala podľa tohto ustanovenia, nemala inú
možnosť, ako toto konanie formálne zastaviť (IV. ÚS 235/2021 zo dňa 28. apríla 2021). Rozhodnutie,
ktorým sa po späťvzatí protestu zastavilo konanie o ňom, je tak procesným rozhodnutím, ktoré nemohlomať vplyv na práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti účastníkov konania. Preto je takéto
rozhodnutie podľa ust. § 7 písm. e) SSP vylúčené z prieskumu správnymi súdmi.

21. Správny súd tak rozhodol správne, keď správnu žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP odmietol,
pretože smerovala proti rozhodnutiu, ktoré podľa § 7 písm. e) SSP správne súdy nepreskúmavajú.
Kasačná sťažnosť žalobcu tak nie je dôvodná, a preto ju kasačný súd podľa § 461 SSP zamietol.

22. O trovách kasačného konania bolo rozhodnuté podľa § 168 v spojení s § 467 ods. 1 SSP tak,

že žalovanej, ktorá mala v kasačnom konaní úspech a má právo na náhradu trov, náhradu nepriznal,
pretože neboli splnené podmienky § 168 SSP. Žalobca, ktorý v kasačnom konaní úspech nemal, v
zmysle § 167 ods. 1 SSP a contrario nemá právo na náhradu trov kasačného konania.

23. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky prijal uznesenie jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.