Čiastočný rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 3. máj 2021

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 10C/328/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814210654
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marian Tengely
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2021:7814210654.27

Čiastočný rozsudok

Okresný súd Rožňava, sudca JUDr. Marian Tengely, v právnej veci maloletej žalobkyne: P. T., F.
XX.XX.XXXX, T. T., T. XXX, zastúpenej kolíznym opatrovníkom: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny,
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, Šafárikova 112, Rožňava, za účasti matky maloletej žalobkyne:
O. T., F. XX.XX.XXXX, T. T., T. XXX, zastúpenej zástupkyňou: JUDr. Martina Vnenčáková, advokátka,
048 01 Rožňava, Čučmianska dlhá 7, IČO: 42240301, proti označenému otcovi - žalovanému: E. A., F.

XX.XX.XXXX, T. XXXXX V., I.ß.L. X, F., o určenie otcovstva s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. U r č u j e, že otcom maloletej P. T., F. XX.XX.XXXX z matky O. T., F. XX.XX.XXXX, je E. A., F.
XX.XX.XXX7.

II. Z v e r u j e maloletú P. T., narodenú XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matke O. T., narodenej
XX.XX.XXXX, ktorá bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.

III. Z a v ä z u j eotca, E. A., narodeného XX.XX.XXXX, platiť výživné na maloletú P. T., narodenú
XX.XX.XXXX, k rukám matky, počnúc od 01.05.2021 do budúcna, vopred vždy do 15. dňa toho ktorého
mesiaca, vo výške 30 % zo sumy životného minima, podľa zákona č. 601/2003 Z. z.

IV. V konečnom rozsudku s ú d r o z h o d n e o náhrade za výbavičku, o uplatnenom výživnom za
obdobie od 05.09.2009 do 30.04.2021 a o náhrade trov konania medzi účastníkmi a o trovách štátu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Maloletá žalobkyňa sa v konaní domáhala určenia otcovstva voči žalovanému ako aj úpravy
rodičovských práv a povinností. Pôvodne si uplatnila výživné vo výške 200,00 EUR mesačne od
narodenia do budúcna, úhradu 300,00 EUR časti nákladov na zakúpenie detskej výbavičky. Zároveň
kolízny opatrovník navrhol zveriť maloletú žalobkyňu do osobnej starostlivosti matky.

2. Matka maloletej žalobkyne označila za otca maloletej žalovaného, s ktorým žila v spoločnej
domácnosti v období rokov 2008 - 2009, mali spolu pohlavné styky, pričom v rozhodnej dobe pre počatie
dieťaťa mala pohlavný styk len so žalovaným, ktorý je biologickým otcom maloletej žalobkyne. Spolužitie
prerušili v januári 2009, keď sa matka maloletej vrátila na Slovensko a v tom čase už bola vo štvrtom
mesiaci tehotenstva. Po narodení maloletej sa asi po roku ozval žalovaný, keď sa dozvedel, že sa mu

narodila dcéra a následne každý rok sa kontaktoval telefonicky a gratuloval jej k narodeninám. Žalovaný
mal vedomosť o tom, že sa mu narodila dcéra, pričom dobrovoľne otcovstvo neuznal a za celé obdobie
prispel na dcéru sumou 100,00 EUR. Po vykonanom znaleckom dokazovaní analýzou DNA navrhla
rozhodnúť o určení otcovstva voči žalovanému.

3. Matka maloletej žalobkyne ohľadom rodičovských práv a povinností navrhla rozhodnúť čiastočným

rozsudkom o určení otcovstva, o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matke a o určení vyživovacej
povinnosti otca maloletej od 01.05.2021 do budúcna aspoň v minimálnej výške výživného. O nároku navýživné od narodenia do 30.04.2021, ako aj o nároku na príspevok na detskú výbavičku by súd rozhodol
v konečnom rozsudku, nakoľko je potrebné vykonať doplnenie dokazovania.

4. Súd sa pokúšal zistiť majetkové pomery povinného otca maloletej, avšak z výpovede otca
prostredníctvom dožiadaného súdu nebolo možné ustáliť kedy a kde bol zamestnaný, aký mal príjem
a aké mal majetkové prírastky za toto obdobie. V prípade, že otec nebude súhlasiť so žiadaným
výživným po 200,00 EUR mesačne od narodenia dieťaťa, matka maloletej navrhla doplniť dokazovanie
zabezpečením listinných dôkazov ohľadom žalovaného a to oboznámením sa so spisovou agendou

rodinného súdu vo Frankenthale ohľadom ďalších dvoch detí, ktoré má žalovaný, vyžiadaním správy
od miestneho úradu práce v bydlisku žalovaného o tom, kedy bol zamestnaný a kedy bol v evidencii
nezamestnaných a zároveň žiadala zistiť od miestneho daňového úradu, aké daňové priznania otec
podával. Tiež je potrebné zistiť okolnosti ohľadom osobného bankrotu žalovaného a aké má dlhy.

5. Matka maloletej o svojich osobných a majetkových pomeroch uviedla, že v súčasnej dobe je

nezamestnaná a poberá dávky v hmotnej núdzi a detské prídavky na dieťa v úhrnej výške 244,00 EUR.
S maloletým dieťaťom býva u svojich rodičov v rodinnom dome. O maloleté dieťa sa riadne stará od
narodenia. Pri rozhodovaní o osobnej starostlivosti navrhla prihliadnuť aj na tú skutočnosť, že otec
maloleté dieťa vôbec nepozná, nemá k nemu žiaden citový vzťah a preto iný spôsob rozhodnutia o
osobnej starostlivosti nie je možný. Ohľadom vyživovacej povinnosti od 01.05.2021 do budúcna navrhla

matka maloletej rozhodnúť aspoň vo výške minimálneho výživného, čo predstavuje 30 % zo sumy
životného minima, nakoľko súčasné osobné a majetkové pomery otca maloletej mu asi neumožňujú
platiť väčšie výživné. Otec maloletej je v súčasnej dobe vo výkone trestu odňatia slobody a podľa jeho
vyjadrenia nemá žiaden príjem. Zároveň má ešte dve vyživovacie povinnosti k ďalším deťom a preto
kým sa jeho situácia nezlepší, bol by zaviazaný platiť aspoň minimálne výživné podľa právnej úpravy

na Slovensku.

6. Kolízny opatrovník navrhol vzhľadom na vykonané dokazovanie a vyjadrenie účastníkov konania
rozhodnúť ohľadom určenia otcovstva tak, že by určil žalovaného za otca maloletého dieťaťa. Poukázal
najmä na závery znaleckého posudku, kde bolo otcovstvo prakticky dokázané. V otázke rozhodovania

starostlivosti o maloletú opatrovník navrhol túto zveriť do osobnej starostlivosti matke, ktorá sa o ňu
vzorne stará od narodenia. Otec nemá žiadnu citovú väzbu k maloletému dieťaťu a momentálne je aj vo
výkone trestu odňatia slobody. Maloleté dieťa nebolo riešené v rámci dozoru nad maloletými a zo strany
matky neboli zistené žiadne porušenia pri výchove dieťaťa. Ohľadom otázky výživného opatrovník sa
pripojil k návrhu matky, aby súd rozhodol o výživnom do budúcnosti aspoň v minimálnej výške podľa

zákonnej úpravy a čo sa týka výživného od narodenia do rozhodnutia súdu, navrhol doplniť dokazovanie
o riadne preukázanie majetkových pomerov žalovaného a z toho by súd určil výživné.

7. Žalovaný ako označený otec maloletej pri svojom prvom výsluchu potvrdil, že matku maloletej pozná a
mal s ňou vzťah. O maloletom dieťati nič nevedel a teoreticky by bolo možné, že je to jeho dieťa. Súhlasil

s vykonaním analýzy DNA, aby mal istotu. Pri výsluchu 07.02.2017 o svojich osobných a majetkových
pomeroch uviedol, že má dve vyživovacie povinnosti, avšak výživné neplatí, nakoľko nie je schopný,
nakoľko je nezamestnaný a hľadá si prácu. Nedisponuje hnuteľným, ani nehnuteľným majetkom. Dcéru
J. E. A. má vo výhradnej starostlivosti a dcéru E. A. má v spoločnej starostlivosti s bývalou manželkou.
Výživné na ňu neplatí, nakoľko je nezamestnaný, ako to vyplýva aj zo záznamu Zápisnice o výsluchu

zo dňa 04.12.2018. Žalovaný obdržal znalecký posudok o analýze DNA pri výsluchu 18.03.2021 a
vzhľadom na jeho výsledky súhlasil s tým, aby súd určil, že je otcom maloletej P. T.. Ďalej uviedol, že
nesúhlasí, aby bolo dieťa zverené do starostlivosti matky, pretože by dieťa chcel najprv osobne spoznať.
Neuznal žiadne pohľadávky na výživnom a už vôbec nie spätne. V súčasnej dobe nie je schopný
výživné platiť, nakoľko je vo väzení. Takisto nesúhlasil s úhradou nákupu detskej výbavy. O svojich

osobných a majetkových pomeroch uviedol, že od roku 2009 bol väčšinou nezamestnaný, alebo mal len
príležitostné práce u svojej matky. Nedisponuje žiadnym hnuteľným, ani nehnuteľným majetkom. Súd
zároveň rozhodol o tom, že schválil jeho osobný bankrot.

8. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh maloletej navrhovateľky na

určenie otcovstva je dôvodný a preto mu vyhovel.

9. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. - Civilného mimosporového poriadku, na konania podľa
toho zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.10. Podľa § 213 Civilného sporového poriadku ak niektorý z viacerých žalobou uplatnených procesných
nárokov alebo časť uplatneného procesného nároku sa v priebehu konania stali nespornými, môže súd

rozhodnúť o tomto procesnom nároku alebo o jeho časti čiastočným rozsudkom.

11. Predmetom tohto konania je určenie otcovstva voči maloletej žalobkyni.

12. Podľa § 105 písm. b) Civilného mimosporového poriadku konaniami vo veciach určenia rodičovstva

sú: b) konanie o určenie otcovstva.

13. Podľa § 108 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku účastníkom konania o určenie otcovstva je
navrhovateľ podľa predpisov rodinného práva, dieťa, matka a muž, ktorého otcovstvo má byť určené.

14. Podľa § 110 Civilného mimosporového poriadku s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie

o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého dieťaťa.

15. Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia, súd pri rozhodovaní o určení otcovstva
musí rozhodnúť zároveň aj o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého
dieťaťa. Keďže niektoré časti uplatneného nároku neboli sporné a to najmä určenie otcovstva a takisto

nebola sporná otázka určovania minimálneho výživného v prospech maloletého dieťaťa, nakoľko sa
jedná o zákonný nárok, súd pristúpil k rozhodovaniu vo veci čiastočným rozsudkom o nesporných
otázkach s tým, že o otázke vyživovacej povinnosti za obdobie od narodenia dieťaťa do rozhodnutia
súdu súd rozhodne konečným rozsudkom po vykonaní doplňujúceho dokazovania ohľadom preverenia
majetkových pomerov žalovaného prostredníctvom dožiadaného súdu, resp. iných orgánov a následne

vo veci rozhodne aj o tejto otázke, kde sa bude riešiť zároveň aj otázka náhrady trov konania vzniknutých
účastníkom, resp. štátu pri vykonávaní znaleckého dokazovania.

16. Podľa § 84 zákona č. 36/2005 Z. z. - Zákona o rodine, otcovstvo sa určuje na základe domnienok
otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.

17. Podľa § 94 ods. 1, 2 Zákona o rodine (1) Ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením
rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. (2) Za
otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa
menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.

18. Na základe vykonaného dokazovania najmä výpoveďami matky maloletého dieťaťa a následne aj
žalovaného a zo záverov Znaleckého posudku z odboru genetika, odvetvie analýza DNA č. 21/2020
zo dňa 11.12.2020 znalkyne RNDr. Angeliky Vasiľovej vyplýva, že na základe zisteného nálezu DNA
analýzou otcovstvo označeného muža E. A. voči dieťaťu P. T., je prakticky dokázané, keďže hodnota

pravdepodobnosti otcovstva W je 99,999 %. Znalecké dokazovanie len potvrdilo výpoveď matky
maloletého dieťaťa a následne aj výpoveď označeného žalovaného. Preto súd rozhodol o určení
otcovstva tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

19. Ako už bolo uvedené vyššie, s konaním o určenie otcovstva je spojené aj konanie o úprave výkonu

rodičovských práv a povinností a o výžive maloletej.

20. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté

dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.

21. V konaní bolo preukázané, že rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, pričom matka od narodenia

sa stará o maloleté dieťa a žalovaný ako otec maloletého dieťaťa, toto od narodenia nevidel,
nezabezpečoval jeho výchovu ani výživu a nemá k nemu vytvorený ani citový vzťah. Naviac matka
žije s dieťaťom na Slovensku a otec žije v Nemecku a v súčasnej dobe je vo výkone trestu odňatia
slobody. Na základe takejto dôkaznej situácie, ako aj na základe návrhu opatrovníka maloletého dieťaťa,ktorý prešetril pomery u maloletého dieťaťa a konštatoval, že matka sa vzorne stará o maloleté dieťa
a nie sú žiadne dôvody, prečo by maloleté dieťa nemalo byť zverené do jej osobnej starostlivosti, súd
dospel k záveru, že maloletú žalobkyňu zverí do osobnej starostlivosti matke, ktorá má vytvorené všetky

predpoklady na riadnu ďalšiu výchovu dieťaťa. Nesúhlas žalovaného so zverením dieťaťa matke súd
považuje za nedôvodný, nakoľko maloleté dieťa sa narodilo 05.09.2009, pričom najneskôr v roku 2010
sa žalovaný o tejto skutočnosti dozvedel a zvykol kontaktovať matku maloletého dieťaťa telefonicky na
jejnarodeniny,avšakzauvedenéobdobieaždodnešnejdobyžiadnymspôsobomsaodieťanezaujímal,
nezabezpečoval jeho výživu a aj v konaní o určení otcovstva nebol ochotný toto otcovstvo uznať bez

znaleckého dokazovania a následne až po vykonanom znaleckom dokazovaní uznal závery analýzy
DNA a súhlasil s tým, aby bol určený za otca. Naviac vzhľadom na okolnosti prípadu maloletá nemá
vytvorený žiaden citový vzťah k žalovanému, ktorého doteraz nikdy nevidela a preto by bolo nelogické
a v rozpore so záujmami maloletého dieťaťa, aby súd úplne cudzej osobe zveroval maloleté dieťa, keď
na druhej strane maloleté dieťa má u matky vytvorené všetky predpoklady pre riadnu výchovu a podľa
prešetrených pomerov sa matka doteraz o maloletú vzorne stará.

22. Podľa § 62 ods. 1 - 6 Zákona o rodine (1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti

a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.13) (4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť. (5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností

a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť. (6) Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd
pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže
rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

23. Keďže došlo k určeniu otcovstva a s týmto konaním je zároveň spojené konanie o úprave výkonu
rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého dieťaťa, súd musel rozhodnúť aj o výživnom. Na
návrh matky maloletej a opatrovníka rozhodol čiastočným rozsudkom o výživnom len do budúcnosti,
nakoľko na určenie výživného za minulé obdobie je potrebné ešte doplniť dokazovanie, ktoré je sťažené
vzhľadom na skutočnosť, že otec maloletej je občan Nemecka a neoznámil žiadané majetkové údaje

tak, aby ich bolo možné preveriť. Preto v tejto časti bude potrebné doplniť dokazovanie a o spätnom
výživnom rozhodnúť v konečnom rozsudku.

24. Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenie obaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť. Pre
zákonný vznik vyživovacej povinnosti je relevantnou objektívna právna skutočnosť narodenia dieťaťa,

pričom jej zánik zákon spája s nadobudnutím schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť. Z toho vyplýva,
že obaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť už od narodenia dieťaťa.

25. Súd mal za preukázané, že v súčasnej dobe je žalovaný otec bez preukázateľného príjmu, nakoľko
sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody a zároveň má ďalšie dve vyživovacie povinnosti. Preto

súd určoval vyživovaciu povinnosť od 01.05.2021 do budúcna s prihliadnutím na ustanovenie § 62 ods.
3 Zákona o rodine, kde je povinnosťou každého rodičia bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery si plniť minimálnu vyživovaciu povinnosť vo výške 30 % zo sumy životného minima,
čo ku dňu rozhodovania súdu predstavuje sumu 29,42 EUR v súlade s § 2 písm. c) zákona č. 601/2003
Z. z. o životnom minime v spojení s č. opatrenia 174/2020 Z. z. Povinnosťou žalovaného otca maloletej

bude prispievať na maloletú v minimálnom rozsahu vo výške 30 % sumy životného minima, pričom
uvedenávýškabudeupravenávzhľadomnavývojživotnéhominimavSlovenskejrepublike.Súdpristúpil
k takémuto rozhodnutiu z dôvodu, že súčasné schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
otca s prihliadnutím na jeho ďalšie dve vyživovacie povinnosti neumožňujú mu určiť vyššie výživné a
preto mu bolo určené výživné v minimálnom rozsahu. Za predchádzajúce obdobie, o ktorom bude súd

rozhodovať konečným rozsudkom, súd vykoná doplnenie dokazovania a bude zisťovať príjem otca a
následne bude prihliadať aj na výšku minimálneho výživného, ktorá je určovaná v Nemecku na základe
Düsseldorfertabelle.26. Žalovaný nesúhlasil s určením výživného na maloleté dieťa z dôvodu jeho momentálnych sociálnych
pomerov a takisto nesúhlasil so spätným určovaním výživného, dokonca ani nesúhlasil s úhradou
príspevku na zakúpenie výbavičky pre maloleté dieťa po jeho narodení. Súd hodnotí uvedený postoj

žalovaného ako úplne nesprávny a neprípustný, nakoľko maloleté dieťa bolo narodené v septembri 2009
a podľa tvrdení matky za celé toto obdobie až do rozhodnutia súdu žalovaný sa o dieťa riadne nezaujímal
a v jeho prospech uhradil len 100,00 EUR. Žalovaný mal možnosť kedykoľvek mimo súdneho konania
podrobiť sa analýze DNA, aby mal istotu, že je otcom maloletého dieťaťa, keď neveril tvrdeniam matky
maloletého dieťaťa a následne mal možnosť hneď sa o dieťa riadne starať, minimálne prispievať na

neho výživným a nie sa o dieťa vôbec nezaujímať. Postoj žalovaného je teda úplne neprípustný a v
rozpore aj so Zákonom o rodine, kde je povinnosťou rodiča sa o dieťa riadne postarať. Preto súd určil
aspoň minimálne výživné do budúcna, vzhľadom na súčasné pomery žalovaného a po preverení jeho
majetkových pomerov v minulosti, rozhodne aj o spätnom výživnom v samostatnom rozhodnutí, kde
rozhodne aj o trovách konania účastníkov a o trovách štátu.

27. Podľa § 63 ods. 1 - 3 Zákona o rodine (1) Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti
podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie
svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného
predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť,
predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy

životného minima.14) (2) U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu,
súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť
v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa
predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval. (3) Ak to majetkové
pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor.

V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor,
a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v
prospechnehozriadirodič,ktorémubolomaloletédieťazverenédoosobnejstarostlivosti.Nanakladanie
s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.

28. Z vyššie uvedeného zákonného ustanovenia teda vyplýva, že rodič je povinný preukázať svoje
majetkovépomery,abybolomožnézodpovedneurčiťvýškuvýživného.Vprípade,žetakneurobínapriek
výzve súdu, súd môže vzhľadom na ustanovenie § 63 ods. 1 vychádzať z predpokladaného príjmu,
ktorý predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima a z tejto sumy určí výživné. Preto v ďalšom
konaní bude povinnosťou žalovaného otca, aby súdu zdokladoval svojej majetkové pomery, inak súd

bude vychádzať z predpokladaného príjmu.

29. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

30.Žalovanýnesúhlasilsurčenímvyživovacejpovinnostinapriektomu,žeuznal,žejeotcommaloletého
dieťaťa, preto súd musel rozhodnúť o rozsahu vyživovacej povinnosti, nakoľko rodičia nevedeli uzavrieť
dohodu o výživnom. Za existujúcej dôkaznej situácie súd dospel k záveru, že v čase rozhodovania o
určení otcovstva, bolo možné rozhodnúť o platení výživného na maloletú žalobkyňu do budúcna len v
minimálnej výške, vzhľadom na súčasné pomery žalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozsudku, ktoré sa podáva
na Okresný súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach.

Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach

podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku
odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 citovaného § odvolanie proti
rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré

predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného § odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 125 ods. 1,2,3 Civilného sporového poriadku podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej
podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez

autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej
podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa

nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil.

Ak strana sporu ( žalobca alebo žalovaný ) nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
oprávnená strana podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.