Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. február 2021

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Tdo/82/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3119015359
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Hatala
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2021:3119015359.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Hatalu a sudcov
JUDr. Juraja Klimenta a JUDr. Petra Štifta v trestnej veci obvineného O. C. a spol. pre zločin daňového
podvodu podľa § 277a ods. 1, ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138
písm. i) Trestného zákona, prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom 18. februára 2021 v Bratislave
dovolanieobvinenéhoO.C.,podanéprostredníctvomjehoobhajcuJUDr.TomášaPukaja,protirozsudku

Krajského súdu v Trenčíne z 25. júna 2020, sp. zn. 2To/43/2020, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 382 písm. b) Trestného poriadku dovolanie obvineného O. C. sa o d m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd" alebo „prvostupňový súd") z 28. januára
2020,sp.zn.3Tk/4/2019,boliobvineníO.C.,M.Y.aB.K.uznanívinnýmizospáchaniazločinudaňového
podvodu podľa § 277a ods. 1, ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. a) Trestného zákona (ďalej len „Tr. zák.") s

poukazom na § 138 písm. i) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

obžalovaní O. C., M. Y. a minimálne B. K. za účelom dosiahnutia zisku páchaním fiskálnej trestnej
činnosti sformovali v presne nezistenom čase roku 2017 na nestotožnenom mieste organizovanú
skupinu páchateľov pôsobiacu na viacerých miestach Slovenskej republiky v období minimálne v
priebehu roku 2017 až do dňa 25. októbra 2017, pričom konanie tejto skupiny páchateľov koordinoval

a riadil obžalovaný O. C., kde jednotliví obžalovaní po koordinácii postupu a deľbe úloh spočívajúcich
u obžalovaného O. C. v oslovení obžalovaného B. K., aby za finančnú odmenu zabezpečil osobu k
prepisu obchodných podielov spoločnosti za účelom spáchania daňovej trestnej činnosti, v zabezpečení
vystavenia a zaúčtovania fiktívnej faktúry a neoprávneného uplatnenia vrátenia dane z pridanej hodnoty
ako aj v koordinácii a usmerňovaní obžalovaného M. Y. počas daňovej kontroly, u obžalovaného B.
K. v zabezpečení obžalovaného M. Y. ako osoby, na ktorú bude prepísaná obchodná spoločnosť s

cieľom spáchať daňovú trestnú činnosť a u obžalovaného M. Y. v podpísaní listín potrebných k prepisu
obchodnýchpodielovspoločnostiKoralex,s.r.o.,Trenčín,IČO:51070910zaúčelomspáchaniatrestnej
činnosti a na základe takto rozdelených úloh v presne nezistenom čase roka 2017, najneskôr do 25.
októbra2017obžalovanýO.C.požiadalobžalovanéhoB.K.,abyzafinančnúodmenuzabezpečilosobu,
na ktorú by sa previedli obchodné podiely v obchodnej spoločnosti, s čím obžalovaný B. K. súhlasil a
pod prísľubom finančnej odmeny za takýto prevod oslovil obžalovaného M. Y., čo obžalovaný M. Y.,

ktorému bola rovnako sľúbená finančná odmena akceptoval, následne obžalovaný O. C. zabezpečil
listiny potrebné k prevodu obchodných podielov spoločnosti Koralex, s. r. o., Trenčín na obžalovaného
M. Y., ktoré obžalovaný M. Y. dňa 2. novembra 2017 na notárstve v Dolnom Kubíne podpísal, čím sa
stal konateľom v spoločnosti Koralex, s. r. o., Trenčín a následne dňa 26. novembra 2017 ako konateľ
spoločnosti Koralex, s. r. o., Trenčín podal na Daňovom úrade Trenčín opravné daňové priznanie k dani
z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie mesiaca október 2017, ktorým spoločnosť Koralex, s. r. o.,

Trenčín zastúpená obžalovaným M. Y. neoprávnene uplatnila nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty
v rozsahu 2.483.200,- Eur ku škode štátneho rozpočtu Slovenskej republiky tým, že do predmetnéhodaňového priznania na riadku 21 uviedla daň z pridanej hodnoty v sume 2.483.200,- Eur pochádzajúcu
z dodávateľskej faktúry č. XXXXXXX vystavenej dňa 27. októbra 2017 na sumu 14.899.200,- Eur od
spoločnosti Huklimex, s. r. o., IČO: 48 219 550, a to napriek tomu, že zdaniteľné plnenie deklarované

na predmetnej faktúre ako „software na meranie kybernetickej bezpečnosti" nikdy reálne neprebehlo a
následne počas prebiehajúcej daňovej kontroly obžalovaný O. C. prostredníctvom vopred pripravených
a napísaných odpovedí usmerňoval obžalovaného M. Y. v tom, ako má vypovedať pred správcom dane
a tiež opakovane zabezpečoval jeho ošatenie a prepravu na Daňový úrad Trenčín.

Za to bol obvinenému O. C. podľa § 277a ods. 3 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8 Tr. zák.,
§ 36 písm. l) Tr. zák. a § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. per analogiam uložený trest odňatia slobody
vo výmere šesťdesiat mesiacov, na ktorého výkon bol podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. zaradený do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. bol obvinenému O. C. uložený aj trest prepadnutia vecí a to: pečiatky

spoločnosti BioSolutions, s. r. o., Bratislava, MAVIS-SLOVAKIA, s. r. o., Bratislava, 1. Rimamuránska, s.
r. o., Bratislava, Huklimex, s. r. o., Bratislava, Koralex, s. r. o., Trenčín, SIGRID, s. r. o., Bratislava, PAK
BAU, s. r. o., Bratislava, Blware Ltd London, Lium, s. r. o., Trnava, Senox, s. r. o., Liptovský Mikuláš.

Obvinenému M. Y. bol podľa § 277a ods. 3 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8 Tr. zák., § 36

písm. l) Tr. zák. a § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. per analogiam uložený trest odňatia slobody vo
výmere päťdesiatšesť mesiacov, na ktorého výkon bol podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. zaradený do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Obvinenému B. K. bol podľa § 277a ods. 3 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8 Tr. zák., § 36

písm. l) Tr. zák. a § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. per analogiam uložený trest odňatia slobody vo
výmere päťdesiatšesť mesiacov, na ktorého výkon bol podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. s použitím § 48 ods. 2
písm. a) Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti rozsudku prvostupňového súdu podali priamo na hlavnom pojednávaní ihneď po jeho vyhlásení

odvolanie všetci traja obvinení (proti výroku o treste) ako aj prokurátor Krajskej prokuratúry Trenčín
(ďalej len „prokurátor") v neprospech všetkých troch obvinených (proti výrokom o treste). Odvolania
boli následne písomne odôvodnené, a to konkrétne písomným podaním obvineného O. C., spísaným
prostredníctvom jeho obhajcu JUDr. Petra Jančiho (č. l. 972- 973 spisu), doručeným prvostupňovému
súdu dňa 22. apríla 2020, podaním spísaným vlastnoručne obvineným O. C. (č. l. 995-1002 spisu),

doručeným prvostupňovému súdu dňa 29. mája 2020, písomným podaním obvineného O. C., spísaným
prostredníctvomjehoobhajcuJUDr.TomášaPukaja(č.l.1015-1017spisu),doručenýmprvostupňovému
súdu dňa 10. júna 2020, písomným podaním obvineného B. K., spísaným prostredníctvom jeho obhajcu
Mgr. Eugena Cimmermanna (č. l. 964-966 spisu), doručeným prvostupňovému súdu dňa 26. februára
2020, písomným podaním obvineného M. Y., spísaným prostredníctvom jeho obhajcu JUDr. Jozefa

Šimka (č. l. 961-962 spisu), doručeným prvostupňovému súdu dňa 24. februára 2020 ako aj písomným
podaním prokurátora (č. l. 952- 957 spisu), doručeným prvostupňovému súdu dňa 17. februára 2020.

Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „krajský súd") o nich rozhodol na verejnom zasadnutí rozsudkom z 25.
júna 2020, sp. zn. 2To/43/2020, a to takým spôsobom, že podľa § 322 ods. 2, ods. 3 Trestného poriadku

(ďalej len „Tr. por.") doplnil výrokovú časť napadnutého rozsudku okresného súdu a podľa § 61 ods. 1,
ods. 2, ods. 6 Tr. zák. obvinenému O. C., M. Y. a B. K. uložil trest zákazu činnosti vykonávať funkciu
člena štatutárneho orgánu, člena dozorného orgánu, vedúceho organizačnej zložky podniku, vedúceho
podniku zahraničnej osoby, vedúceho organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby a prokuristu na
šesť rokov.

Zároveň podľa § 319 Tr. por. odvolania obvinených O. C., M. Y. a B. K. ako nedôvodné zamietol.

Dňa 31. decembra 2020 bolo Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd")
predložené dovolanie spísané vlastnoručne obvineným O. C. proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne

z 25. júna 2020, sp. zn. 2To/43/2020 a rozsudku Okresného súdu Trenčín z 28. januára 2020, sp. zn.
3Tk/4/2019, argumentačne doplnené podaním, spísaným prostredníctvom jeho obhajcu JUDr. Tomáša
Pukaja (obe spoločne doručené prvostupňovému súdu 21. septembra 2020, č. l. 1093-1116 spisu). Ako
dovolacie dôvody pritom obvinený označil dôvody uvedené pod písm. b) § 371 ods. 1 Tr. por. (t. j., žesúd rozhodol v nezákonnom zložení) a písm. c) § 371 ods. 1 Tr. por. (t. j., že zásadným spôsobom bolo
porušené právo na obhajobu).

Obvinený O. C. v podanom dovolaní namietal predovšetkým tú skutočnosť, že orgány činné v trestnom
konaní napriek vedomosti o záujme obvineného vyhýbať sa trestnému stíhaniu pobytom v zahraničí,
neviedli proti nemu konanie ako proti ušlému a neustanovili mu obhajcu s poukazom na § 37 ods. 1 písm.
e) Tr. por. už po vznesení obvinenia. Tým, že orgány činné v trestnom konaní uskutočňovali úkony v
trestnom konaní, ich realizáciou znemožnili obvinenému O. C. sa riadnym a zákonným spôsobom brániť.

Obvinený v predmetnom kontexte namietal, že mu nebolo umožnené zúčastniť sa na výsluchu svedka
P. Z. dňa 19. decembra 2018, svedka JUDr. O. C. dňa 12. marca 2019, rekognície dňa 12. marca 2019,
výsluchu svedkyne JUDr. V. A. dňa 13. marca 2019, výsluchu obvineného B. K. dňa 8. januára 2019,
resp. odňatá možnosť, aby sa ich zúčastnil jeho obhajca.

Obvinený O. C. zároveň argumentoval, že po vydaní z Poľskej republiky na Slovensko za účelom

trestnéhostíhanianebolslovenskýmiorgánminikdyvypočutýkuskutku,atedamuneboladanámožnosť
vyjadriť sa k okolnostiam prípadu.

Vyššie špecifikovaným postupom orgánov činných v trestnom konaní došlo podľa názoru obvineného
O. C. k zásadnému porušeniu jeho práva na obhajobu, čo zakladá dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1

písm. c) Tr. por.

V rámci ďalšej dovolacej argumentácie obsiahnutej v podaní vlastnoručne spísanom obvineným O. C.
tento navyše namietal, že prvostupňový súd rozhodol v nezákonnom zložení, keď namiesto senátu
rozhodoval v danej veci samosudca, čím došlo podľa názoru obvineného k naplneniu dovolacieho

dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. b) Tr. por.

Vzhľadom na vyššie uvedené obvinený O. C. navrhol, aby najvyšší súd s poukazom na § 371 ods.
1 písm. b) a písm. c) Tr. por. zrušil rozhodnutia Okresného súdu Trenčín z 28. januára 2020, sp. zn.
3Tk/4/2019 a Krajského súdu v Trenčíne z 25. júna 2020, sp. zn. 2To/43/2020, a vec vrátil na nové

prešetrenie a rozhodnutie.

Po postupe v zmysle ustanovenia § 376 Tr. por. sa k dovolaniu obvineného O. C. písomne vyjadril
prokurátor podaním zo 4. decembra 2020 (č. l. 1130-1132 spisu), doručeným prvostupňovému súdu 7.
decembra 2020, v ktorom poukázal na skutočnosť, že obvinený O. C. na hlavnom pojednávaní vykonal

vyhlásenie o uznaní viny podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., ktoré okresný súd prijal, zdôrazniac,
že takto uskutočnené vyhlásenie je v zmysle § 257 ods. 5 Tr. por. neodvolateľné a v tomto rozsahu
nenapadnuteľné odvolaním, ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por. V danej
súvislosti prokurátor zároveň uviedol, že obvinený O. C. vykonal vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b)
Tr. por. sám, dobrovoľne, vedomý si následkov predmetného vyhlásenia.

Z konania na prvostupňovom súde podľa názoru prokurátora nevyplýva žiadna zmienka o porušení
práva na obhajobu obvineného O. C., ktoré tento namietal až v odvolacom konaní pred krajským súdom.
Prokurátor zároveň konštatoval, že sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia krajského súdu ohľadom
prípadného porušenia práva obvineného na obhajobu.

Prokurátor v závere vyjadrenia navyše dodal, že odhliadnuc od právnej nemožnosti uplatnenia neobstojí
ani dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. b) Tr. por., pretože konanie o obžalobe pre zločin daňového
podvodu podľa § 277a ods. 1, ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. i) Tr.
zák. vykonal v súlade s § 349 ods. 1 Tr. por. zákonný sudca - samosudca vecne a miestne príslušného

Okresného súdu Trenčín.

Z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby najvyšší súd podľa § 382 písm. c) Tr. por. dovolanie
obvineného O. C. odmietol, nakoľko je zrejmé, že nie sú naplnené dôvody dovolania podľa § 371 Tr. por.

Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) postupom podľa § 378 Tr. por. predbežne preskúmal
dovolanie i predložený spisový materiál a zistil, že dovolanie je prípustné [§ 368 ods. 2 písm. h) v
spojení s písm. a) Tr. por.], bolo podané v lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný
prostriedok podať (§ 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.), prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Tr. por.). Súčasnevšak zistil, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, pretože bolo podané
neoprávnenou osobou.

Z obsahu predloženého spisového materiálu, konkrétne zo zápisnice z hlavného pojednávania
okresnéhosúduz28.januára2020(č.l.936-940spisu)vyplýva,ževposudzovanejtrestnejveciokresný
súd postupom podľa § 257 ods. 7 Tr. por. prijal vyhlásenie obvineného O. C. podľa § 257 ods. 1 písm.
b) Tr. por., že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe (obdobne došlo zo strany okresného
súdu k prijatiu vyhlásenia obvineného M. Y. a B. K.) a zároveň rozhodol, že dokazovanie v rozsahu, v

akom sa obvinený priznal k spáchaniu skutku nevykoná, pričom vykoná iba dokazovanie súvisiace s
výrokom o treste.

Z obsahu predmetnej zápisnice zároveň vyplýva, že prijatiu vyhlásenia obvineného O. C. podľa § 257
ods. 1 písm. b) Tr. por. predchádzal postup okresného súdu, ktorý bol plne v súlade s ustanoveniami
Trestného poriadku. Obvinený bol zo strany okresného súdu riadne poučený o svojich právach a

následne súhlasne odpovedal na všetky otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c), písm. d), písm. f), písm. g) a
písm. h) Tr. por. Po vyhlásení odsudzujúceho rozsudku, vysvetlení jeho významu a poučení o opravnom
prostriedku podali priamo na hlavnom pojednávaní odvolanie všetci traja obvinení (proti výroku o treste)
ako aj prokurátor v neprospech všetkých troch obvinených (proti výrokom o treste).

Najvyšší súd v tejto súvislosti považuje za potrebné upriamiť pozornosť na právne následky vyhlásenia
podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., ktoré v zmysle § 257 ods. 5 Tr. por. spočívajú v tom, že súdom
prijaté vyhlásenie obvineného o vine je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani
dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por. Zo strany obvineného teda výrok o vine
prvostupňového rozsudku, ktorému predchádzalo prijatie vyhlásenia obvineného o vine, nie je možné

napadnúť dovolaním zo žiadneho z dôvodov vymedzených v § 371 ods. 1 písm. a) až písm. n) Tr. por.,
pretože v tomto rozsahu je dovolanie vo vzťahu k vine neprípustné.

Výnimku v tomto smere tvorí iba dovolanie podané podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por., avšak v
tomto kontexte je potrebné zdôrazniť, že pri určení okruhu osôb, ktoré sú oprávnené v danej situácii

dovolanie podať, nemožno ustanovenie § 257 ods. 5 Tr. por. vykladať izolovane, ale v súhrne s ďalšími
ustanoveniami upravujúcimi postup v konaní o dovolaní, a to ustanoveniami § 369 ods. 1, ods. 2 a §
372 ods. 1 veta prvá Tr. por.

Podľa § 369 ods. 1 Tr. por. dovolanie z dôvodov uvedených v § 371 podá minister spravodlivosti len na

podnet. Podnet môže podať osoba, ktorej tento zákon nepriznáva právo na podanie dovolania okrem
osoby, ktorá nespĺňa podmienku dovolania uvedenú v § 372 ods. 1.

Podľa § 369 ods. 2 Tr. por. proti právoplatnému rozhodnutiu súdu druhého stupňa môže podať dovolanie
z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1

a) generálny prokurátor proti ktorémukoľvek výroku,
b) obvinený vo svoj prospech proti výroku, ktorý sa ho priamo týka.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že len minister spravodlivosti je osobou oprávnenou podať
dovolanie proti rozhodnutiam súdu prvého stupňa, proti ktorým zákon pripúšťa podať tento mimoriadny

opravný prostriedok, teda proti trestnému rozkazu [v zmysle § 368 ods. 2 písm. a) Tr. por.], proti rozsudku
schvaľujúcemudohoduovineatreste(vzmysle§334ods.4Tr.por.),protirozsudkupoprijatívyhlásenia
obvinenéhoopriznaníviny(vzmyslecitovaného§257ods.5Tr.por.)a,samozrejme,protirozhodnutiam
v zmysle § 371 ods. 2, ods. 3 Tr. por.

Ustanovenie § 369 ods. 2 Tr. por. poriadku neoddeliteľne nadväzuje na § 257 ods. 5 Tr. por., pričom
zrozumiteľne a jednoznačne vymedzuje pre subjekty oprávnené podať dovolanie (oprávnené osoby)
„okruh" rozhodnutí, ktoré môžu dovolaním napadnúť. Rozširujúci výklad § 257 ods. 5 Tr. por. v prospech
obvineného tak, že môže podať dovolanie z dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por. proti rozsudku
súduprvéhostupňa,neprichádzadoúvahy,atoanisodkazomnaprávonaspravodlivýproces.Prípadná

nezákonnosť vo vyššie uvedených rozhodnutiach môže byť napravená len na podklade dovolania
podaného ministrom spravodlivosti tak, ako to predpokladá § 369 ods. 1 Tr. por.Inými slovami povedané, v zmysle uvedeného, proti prvostupňovému rozsudku, ktorý bol vyhlásený po
prijatí vyhlásenia obvineného o priznaní viny podľa § 257 ods. 5 Tr. por. môže dovolanie smerujúce proti
výroku o vine podať len minister spravodlivosti, a to na podnet obvineného alebo na podnet inej osoby

[§ 369 ods. 1, § 371 ods. 1 písm. c), § 372 ods. 1 Tr. por.] [k tomu pozri bližšie rozhodnutie najvyššieho
súdu publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod
č. 12/2017].

Zo znenia ustanovenia § 369 ods. 2 písm. b) Tr. por. a § 372 ods. 1 Tr. por. totiž jednoznačne vyplýva, že

obvinenýjeoprávnenýpodaťdovolanieibaprotirozhodnutiusúdudruhéhostupňa,tedaibavprípade,ak
protivýroku,ktorýdovolanímvecnenapáda,podalriadnyopravnýprostriedok,oktorombolorozhodnuté,
resp. ak bol takýto výrok druhostupňovým súdom zmenený v jeho neprospech na podklade opravného
prostriedku podaného prokurátorom alebo poškodeným.

V súvislosti s napadnutým rozhodnutím krajského súdu najvyšší súd predovšetkým akcentuje

skutočnosť, že predmetom posúdenia krajského súdu v rámci odvolacieho konania bol len výrok o treste,
ktorý bol napadnutý odvolaním prokurátora a obvinených. Výrok o vine obvineného, ktorý bol okresným
súdom prijatý na základe jeho vyhlásenia ako obžalovaného podľa § 257 ods. 5 Tr. por., nadobudol
právoplatnosť už v konaní pred súdom prvého stupňa, v dôsledku čoho bol krajský súd týmto výrokom
viazaný a bol povinný z neho vychádzať pri rozhodovaní o treste.

Vzhľadom na skutočnosť, že obvinený v prejednávanej veci nepodal a ani nemohol v zmysle § 257 ods.
5 Tr. por. podať proti výroku o vine riadny opravný prostriedok, je potrebné konštatovať, že obvinený
nebol, pokiaľ ide o námietky smerujúce voči výroku o vine, v posudzovanej veci osobou oprávnenou
podať dovolanie a takouto osobou by mohol byť iba minister spravodlivosti.

Najvyšší súd zároveň jedným dychom dodáva, že vyššie konkretizované závery nie sú aplikovateľné vo
vzťahukdovolacímnámietkamsmerujúcimprotivýrokuotreste,vprípade,akprotinemuobvinenýpodal
riadny opravný prostriedok (odvolanie), o ktorom bolo rozhodnuté krajským súdom. V tomto smere by bol
obvinený bezpochyby osobou oprávnenou na podanie dovolania. Z dovolania podaného obvineným O.

C. však jednoznačne vyplýva, že obvinený v rámci použitej argumentácie v prejednávanej veci neuplatnil
žiadne námietky, ktoré by svojim obsahom smerovali proti výroku o treste a v prípade ktorých by najvyšší
súd mohol pristúpiť k posúdeniu, či tieto napĺňajú niektorý z dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1
Tr. por.

Pokiaľ ide o námietku obvineného, že prvostupňový súd rozhodol v nezákonnom zložení, keď namiesto
senátu rozhodoval v danej veci samosudca, najvyšší súd konštatuje, že táto je s prihliadnutím na jej
dosah potenciálne vecne podraditeľná pod dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. b) Tr. por., z dôvodu
ktorého je však dovolanie v prejednávanej veci s prihliadnutím na § 257 ods. 5 Tr. por. vo vzťahu k vine
neprípustné.

Napriek uvedenému záveru však najvyšší súd k predmetnej námietke takpovediac „nad rozsah" uvádza,
že vzhľadom na skutočnosť, že v prejednávanej veci išlo o konanie o zločine daňového podvodu podľa
§ 277a ods. 1, ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. i) Tr. zák., v prípade
ktorého Trestný zákon v osobitnej časti ustanovuje trestnú sadzbu trestu odňatia slobody v rozmedzí od

sedem do dvanásť rokov, je potrebné konštatovať, že konanie na prvostupňovom súde bolo vykonané
v súlade s § 349 ods. 1 Tr. por. zákonným sudcom, a to samosudcom príslušného súdu.

Na podklade vyššie prezentovaných úvah najvyšší súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto uznesenia.

Toto uznesenie bolo prijaté v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.