Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 2. február 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/135/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6420010371
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Novák, LL.M.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6420010371.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Nováka, LL.M

a sudcov Mgr. Jána Bednára a JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD., v trestnej veci obžalovaného D.
Šinka, pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c)
Trestného zákona, na verejnom zasadnutí konanom dňa 2. februára 2021 o odvolaní obžalovaného D.
T. proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 4T/82/2020 zo dňa 25.11.2020 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3 Tr. por. sa z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom
sp. zn. 4T/82/2020 zo dňa 25.11.2020 vo výroku o uloženom treste.

Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. o d s u d z u j e obžalovaného D. T., nar. XX.X.XXXX
v U. T., trvale bytom U. T., Ul. U. XXXX/XX, t. č. v ÚVV a ÚVTOS Banská Bystrica, podľa § 172 ods. 2
Tr. zák. za použitia § 38 ods. 2 Tr. zák. a § 39 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák. k trestu odňatia slobody
vo výmere 6 (šesť) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b), ods. 4 Tr. zák. sa obžalovaný pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do

ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Ostatné výroky napadnutého rozsudku zostávajú zrušením nedotknuté.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 4T/82/2020 zo dňa 25.11.2020 bol obžalovaný
D. T. uznaný vinným obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok,
jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm.
d), ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. j) Trestného zákona, na
tom skutkovom základe, že

od presne nezistenej doby do 17.05 hod. dňa 02.03.2020 si od bližšie nestotožnenej osoby zadovažoval
omamné a psychotropné látky za účelom ich ďalšej distribúcie v meste U. T. a v jej okolí, ktoré na rôznych
miestach, kde sa zdržiaval, prechovával a delil na menšie množstvá a následne tieto predával alebo inak
zadovažoval viacerým konzumentom drog v okrese U. T., medzi nimi najmä T. J., nar. XX.XX.XXXX, F.
M., nar. XX.XX.XXXX a J. R., nar. XX.X.XXXX,

pričom dňa 02.03.2020 v U. T. na I. U. pri vykonávaní osobnej prehliadky a následnej výzve na vydanie
veci, polícii dobrovoľne vydal plastové striekačky, v ktorých sa nachádzalo 0,171g kryštalickej látky s
obsahom metamfetamínu 78,5 % hmotnostných, čo zodpovedá minimálne jednej obvyklej jednorazovej
dávke, následne pri domovej prehliadke v U. T. na I. U. XXXX/XX vydal plechovku s rastlinnýmmateriálom z rodu Cannabis o hmotnosti 1,996g s obsahom THC 19,3 % hmotnostných, čo zodpovedá
maximálne 4 obvyklým jednorazovým dávkam a v krabičke od cigariet bola zaistená polovica tabletky
o hmotnosti 0,309g s obsahom účinnej látky 3,4 - metyléndioxymetamfetamínu ( extáza ) 35,7 %

hmotnostných, čo zodpovedá jednej obvyklej jednorazovej dávke, pričom metamfetamín je zaradený
do II. skupiny psychotropných látok, rastlina rodu Cannabis je zaradená do I. skupiny omamných
látok a látka 3,4 - metyléndioxymetamfetamín je zaradená do I. skupiny psychotropných látok v
zozname omamných a psychotropných látok uvedených v zákone č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach,
psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov,

Za to bol obžalovaný D. T. odsúdený podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 38 ods. 2
Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b), ods.
4 Trestného zákona súd obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným
stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 78 ods. 1 Trestného zákona obžalovanému uložil
ochranný dohľad v trvaní 1 (jedného) roka.

Podľa § 77 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. zákona súd obžalovanému uložil po prepustení z výkonu
trestu odňatia slobody povinnosť oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj

preukazovať a osobne sa hlásiť v určených lehotách.

Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní podal odvolanie obžalovaný D. T.,
ktoré dodatočne dňa 10.12.2020 písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. V odôvodnení
podaného odvolania uviedol, že zo spáchania obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby

omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa §
172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c) Trestného zákona, s poukazom na § 138 písm. j) Trestného
zákona sa necíti byť vinný. K skutku uviedol, že si zadovažoval pervitín, marihuanu a extázu výlučne
pre svoju osobnú potrebu, keďže bol ich užívateľom. Nezadovažoval si ich za účelom ďalšej distribúcie,
aby ich následne odpredával viacerým konzumentom drog v okrese Banská T., ako sa to uvádza v

napadnutom rozsudku, pričom vyslovil názor, že v tomto smere nebol produkovaný v rámci celého
trestného konania ani jediný dôkaz. Poukázal, že v prípravnom konaní boli vykonané výsluchy
viacerých svedkov, avšak na hlavnom pojednávaní svedkovia svoje výpovede podstatne zmenili a
zotrvali na tých, ktoré uviedli pred súdom. Z vykonaných procesných úkonov možno mať za preukázané,
že T. J. marihuanu nepredával. Marihuanu vyskúšal viackrát v jeho byte a to tak, že pri hraní play station

si občas potiahol z jointa, ktorý si počas hry zapálil. T. J. na hlavnom pojednávaní jednoznačne poprel, že
by mu niekedy dal fajčiť samostatnú cigaretu s obsahom marihuany. Ďalej poukázal, že F. M. vo svojej
výpovedi pred súdom uviedol, že keď ho vypočúvali na polícii mal vypité. Nevie o tom, že by mu niekedy
(obžalovaný) ponúkal alebo predával marihuanu, taktiež uviedol, že nevie, či mal k dispozícii nejaké
drogy. Nikdy si od neho tieto nekupoval. Aj J. R. na hlavnom pojednávaní odvolal svoju predchádzajúcu

výpoveď z prípravného konania a uviedol, že mu nikdy nepredal, ani inak nezadovážil žiadnu marihuanu,
ani pervitín. Priznal, že občas si pofajčil marihuanu, keď bol vonku v kruhu v partii a vzájomne si podávali
jointa, z ktorého si každý potiahol. Nevie však konkrétne uviesť, od koho joint konkrétne bol. Na základe
takto vykonaného dokazovania namieta použitú právnu kvalifikáciu skutku, ako obzvlášť závažného
zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov, alebo prekurzorov, ich držania

a obchodovania s nimi. V tejto súvislosti argumentoval, že odsek 2 použitej právnej kvalifikácie
je založený na tom, že sa mal dopustiť uvedeného zločinu závažnejším spôsobom konania. Podľa
ustanovenia § 138 písm. j) Trestného zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie
trestného činu na viacerých osobách. Z uvedeného ustanovenia Trestného zákona vyplýva, že
konaním páchateľa musí byť ohrozený život a zdravie a musia byť poškodené najmenej tri osoby. Z

vykonaného dokazovania v tomto trestnom konaní nemožno vyvodiť záver, že tento trestný čin bol
spáchaný na viacerých osobách a závažnejším spôsobom konania. Zastáva názor, že jeho konanie
by malo byť vzhľadom na ustálenú dôkaznú situáciu prekvalifikované na zločin nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov, alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa §
172 ods. 1, písm. c), d) Trestného zákona (vo vzťahu k jeho osobe) a na prečin šírenia toxikománie podľa

§ 174 ods. 1 Trestného zákona (vo vzťahu k osobe T. J.). V tejto súvislosti poukázal na rozsudok
Okresného súdu Brezno sp. zn. 3T/6/2020 zo dňa 24.2.2020, ktorý v obdobnom prípade prekvalifikoval
skutok žalovaný ako obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok,
jedov, alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1, písm. c), d) ods. 2písm. d) Trestného zákona na zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov,
alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1, písm. c), d) Trestného zákona
a zločin šírenia toxikománie podľa § 174 ods. 1,2, písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 139

ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Zastáva názor, že nebolo objektívne preukázané, že by svojim
konaním naplnil znaky skutkovej podstaty obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných
a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods.
1 písm. c), d), ods. 2 písm. c) Trestného zákona, s poukazom na ustanovenie § 138 písm. j) Trestného
zákona. V ďalšom uviedol, že trest odňatia slobody, ktorý mu bol uložený vo výmere 10 rokov je pre

neho likvidačný a nezodpovedá nebezpečnosti jeho konania pre spoločnosť a takýto trest nemôže
mať výchovný účinok. Nechápe, prečo mu bol uložený trest vo výmere 10 rokov, keď mu bola zaistená
len jedna obvyklá jednorazová dávka pervitínu, 4 obvyklé jednorazové dávky marihuany a 1 obvyklá
jednorazová dávka extázy. Ďalej poukázal, že je otcom dvoch maloletých detí a jeho najmladšia dcérka
má len dva roky. Bol jediným živiteľom rodiny a jeho vzatím do väzby sa mu rodina dostala do
veľmi zlej finančnej situácie. Záverom navrhol, aby krajský súd podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku

preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré mu predchádzalo a aby s poukazom na ustanovenie § 321 ods. 1 písm. a), b), c), e)
Trestného poriadku napadnutý rozsudok zrušil a rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku
prekvalifikoval skutok na zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d) Trestného zákona (vo

vzťahu k jeho osobe) a na prečin šírenia toxikománie podľa § 174 ods. 1 Trestného zákona (vo vzťahu
k T. J.) a uložil mu primeraný trest.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zotrval na dôvodoch podaného
odvolania a navrhol, aby krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm. a), b), c), e) Tr. por. napadnutý

rozsudok zrušil vo výroku o vine a rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. prekvalifikoval skutok
na zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie
a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d) Tr. zák. vo vzťahu k osobe obžalovaného a na
prečin šírenia toxikománie podľa § 174 ods. 1 Tr. zák. vo vzťahu k svedkovi T. J. a uložil mu primeraný
trest podľa týchto ustanovení Trestného zákona.

Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhol odvolanie
obžalovaného podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu vyslovil súhlas s návrhom svojho obhajcu a dodal,

že drogy nepredával.

Krajský súd Banská Bystrica ako súd odvolací predtým ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť
podľa § 317 ods. Tr. por. zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané včas, v lehote ustanovenej §
309 Tr. por., odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. a), b), pričom

nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle §
312 Tr. por. a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Tr. por.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo
nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť

napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo, na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak
by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. V tejto súvislosti zistil, že odvolanie
obžalovaného je čiastočne dôvodné.

Odvolací súd konštatuje, že napadnutý rozsudok tak, ako bol písomne vyhotovený, spĺňa kritéria
obsiahnuté v ustanovení § 168 ods. 1 Tr. por. Z jeho dôvodov je totiž zrejmé, ktoré skutočnosti vzal
súd za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa
riadil pri vyhodnotení vykonaných dôkazov. Pokiaľ obžalovaný namieta hodnotenie dôkazov súdom
prvého stupňa, tak odvolací súd v tomto smere pripomína, že v súčasnej trestnoprávnej teórii

a praxi platí neprekročiteľná zásada, že ak súd prvého stupňa postupoval pri hodnotení dôkazov
dôsledne podľa ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por., teda že vykonané dôkazy hodnotil podľa svojho
vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i
v ich súhrne a vzájomných súvislostiach a pokiaľ urobil logicky odôvodnené skutkové zistenia,nemôže odvolací súd vstupovať do tohto hodnotenia dôkazov a nariadiť súdu nižšieho stupňa k akým
záverom má dospieť. Hodnotenie dôkazov je totiž výsostným právom súdu prvého stupňa, ktorý dôkazy
vykonáva. Na základe týchto úvah možno potom vysloviť, že ak prvostupňový súd dospeje k určitému

záveru a tento záver je výsledkom logického konania a uvažovania, nemožno mu potom vytknúť žiadne
pochybenie. Z napadnutého rozsudku je totiž zrejmé, ktoré skutočnosti vzal súd za preukázané, o ktoré
dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa riadil pri vyhodnotení vykonaných dôkazov.
Odvolací súd v prejednávanom prípade dospel k záveru, že súd prvého stupňa jednotlivé výpovede,
ako aj listinné dôkazy, o ktoré sa vo svojom rozhodnutí oprel, napriek výhradám obžalovaného, riadne

vyhodnotil a vysporiadal sa so všetkými podstatnými skutočnosťami vyplývajúcimi z obsahu vykonaného
dokazovania a postupoval v dokazovaní v súlade s vyššie zmieneným ustanovením Trestného
poriadku. Závery súdu prvého stupňa, ktoré v smere skutkových zistení z týchto dôkazov vyvodil,
považuje odvolací súd za logické a zodpovedajúce vykonaným dôkazom.

Krajský súd pripomína, že dôvody odvolania obžalovaného sú v skutkových zisteniach totožné s

obsahom jeho obhajoby na hlavnom pojednávaní pred prvostupňovým súdom, v tejto súvislosti krajský
súd poukazuje na to, že jeho povinnosť odôvodňovať rozhodnutie nemôže byť ponímaná v takom
zmysle,žejepotrebnévysporiadaťsaskaždýmargumentomodvolávateľa,alepostačuje,aksazaoberá
iba najpodstatnejšími a rozhodnými okolnosťami a skutočnosťami potrebnými pre rozhodnutie vo
veci samej, pričom sa môže pri potvrdzovaní prvostupňového rozsudku v princípe obmedziť na prevzatie

odôvodnenia súdu nižšieho stupňa, čo vyplýva aj z doterajšej judikatúry, či už Ústavného súdu SR alebo
Európskeho súdu pre ľudské práva, a to za situácie, keď napadnutý rozsudok tak, ako bol písomne
vyhotovený, spĺňa kritéria obsiahnuté v ustanovení § 168 ods. 1 Tr. por. V tomto smere odvolací súd
preto poukazuje na dôvody rozsudku okresného súdu s ktorými sa stotožnil.

Odvolacie námietky obžalovaného vo vzťahu ku skutkovým zisteniam, odvolací súd považoval za
irelevantné. Krajský súd dodáva, že z vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa vyplýva, že
obžalovaný D. T. skutočne konal takým spôsobom ako je to popísané skutkovej vete napadnutého
rozsudku.

K samotným skutkovým zisteniam krajský súd konštatuje, že obžalovaný D. T. na hlavnom pojednávaní
vyhlásil, že sa cíti byť vinný iba v tom, že bral drogy. Na svoju obhajobu uviedol, že drogy bral iba pre
svoju vlastnú spotrebu a nerobil žiadnu distribúciu a taktiež nikdy drogy nepredával. Stalo sa, že si
zakrútili jointa a vyfajčili ho so svedkami. Nikdy im nezadovažoval drogy tým spôsobom, že by prišli za
ním, aby im zohnal nejakú drogu a on by im ju zohnal. Keď si kúpil, tak len pre seba.

Zo žalovaného skutku je však obžalovaný usvedčovaný výpoveďami svedkov T. J., F. M. a J. R.,
ktorý vo svojich výpovediach v prípravnom konaní potvrdili, že obžalovaný im poskytoval drogy. Aj keď
menovaný svedkovia korigovali svoje výpovede na hlavnom pojednávaní v prospech obžalovaného, tak
tátookolnosťnemôžeobžalovanéhozbavovaťtrestnejzodpovednostiavýpovedezprípravnéhokonania

sú použiteľné na usvedčenie páchateľa a nemožno ich považovať za nezákonné. V tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje aj na judikatúru Najvyššieho súdu SR, podľa ktorej, „za situácie, ak svedok vy-
povedal ambivalentne, resp. si na niektoré jednotlivosti a podrobnosti pre odstup času ne-
pamätá, je nariadenie prečítania jeho skoršej výpovede podľa § 264 ods. 1 Tr. por. (urobenej v rámci
inak riadne a zákonne vykonaného výsluchu) plne lége artis. Implicitne teda, ak súd po výsluchu svedka

na hlavnom pojednávaní, jeho výpoveď z vecného hľadiska vyhodnotil a oprel rozhodnutie o vi-
ne obvineného okrem iného aj o tento dôkaz, nie je možné konštatovať, že postupoval nezákon-
ne, resp. že rozhodnutie založil na nezákonnom dôkaze“. Odvolací súd ďalej dodáva, že súd prvého
stupňa sa v napadnutom rozsudku dostatočným spôsobom vysporiadal so zmenou výpovedí svedkov
na hlavnom pojednávaní v prospech obžalovaného. Ak obžalovaný ďalej namieta spôsob výsluchov

svedkovvykonanýchvprípravnomkonaní,takanivtomtosmereodvolacísúdnezistilžiadneskutočnosti
z ktorých by bolo možné dovodiť, že výsluchy svedkov boli vykonané nezákonne.

Pokiaľ ide o obžalovaným namietanú právnu kvalifikáciu, tak odvolací súd konštatuje, že žalovaného
obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo

prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c) Tr.
zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. j) Tr. zák., sa dopustí ten kto kúpi, predá, vymení, zadováži,
alebo prechováva po akúkoľvek dobu, omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor alebo kto
takú činnosť sprostredkuje, a to závažnejším konaním - na viacerých osobách. Viacerými osobami sapodľa § 127 ods. 12 Tr. zák. rozumejú najmenej tri osoby. Prevedeným dokazovaním bolo zistené, že
obžalovaný, prechovával drogy (ktorú skutočnosť ani nepopieral), ktoré kupoval na rôznych miestach
jednak pre svoju potrebu a jednak aj pre iné osoby, pričom túto drogu takýmto spôsobom zadovážil

a následne poskytoval viacerým osobám, a to minimálne T. J., F. M. a J. R. (teda viacerým osobám),
spôsobom uvedeným v ods. 1 písm. c) § 172 Tr. zák. K ďalšej námietke obhajoby ku kvalifikačnému
znaku„naviacerýchosobách“,ktomuodvolacísúduvádza,žeNajvyššísúdSRvosvojichrozhodnutiach
(sp.zn.2Tdo35/2014,sp.zn.2Tdo/14/2020)opakovanezaujalstanoviskokotázkespáchaniutrestného
činu na viacerých osobách, keď vyslovil názor, že pri trestnom čine podľa § 172 Tr. zák. je čin spáchaný

na osobe, ak páchateľ omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor zabezpečil niektorým zo
spôsobov uvedených v odseku 1 písm. a) až c) tohto ustanovenia [napr. doviezol, kúpil, zadovážil alebo
predal] od inej osoby alebo inej osobe, na jej vlastné použitie alebo na ďalšiu distribúciu a ktorá teda
nie je poškodeným. Od tohto sa potom odvíja posúdenie znaku „na viacerých osobách“ v zmysle § 138
ods. 1 písm. j) a § 172 ods. 2 písm. c) Trestného zákona. Na takúto právnu kvalifikáciu nie je nutné, aby
osobám bola spôsobená ujma na zdraví. Odvolací súd sa nestotožnil z návrhom obhajoby, aby skutok vo

vzťahu k svedkovi T. J. bol kvalifikovaný ako prečin šírenia toxikománie podľa § 174 ods. 1 Tr. zák., (čo
by následne viedlo k tomu, že v ďalšej časti by bol skutok kvalifikovaný ako zločin nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa §
172 ods. 1 písm. c), d) Tr. zák.), pretože u svedka T. J. sa jedná o osobu, ktorá je užívateľom návykovej
látky (marihuany), čo sám svedok potvrdil vo svojej výpovedi, čo následne vylučuje jeho zvádzanie,

alebo podporovanie na zneužívanie návykovej látky inou osobou.

Na základe uvedeného sa preto odvolací súd stotožnil s právnou kvalifikáciou žalovaného skutku súdom
prvého stupňa, keď konanie obžalovaného posúdil ako obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa §

172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c) Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. j) Tr. zák.

Odvolací súd ďalej preskúmaval výrok o treste a zistil, že súd prvého stupňa pri ukladaní trestu
dostatočne neprihliadol na všetky zásady významné pre ukladanie trestov a na účel trestu tak, ako
vyplývajú z ustanovenia § 34 Trestného zákona, čo malo za následok, že uložený trest je neprimerane

prísny, preto výrok o uloženom treste zrušil a rozhodol o treste sám.

Pokiaľ ide o uloženie trestu Krajský súd v Banskej Bystrici v súvislosti s úvahami o druhu a výmere
trestu prihliadol na všetky významné skutočnosti, ktoré sú potrebné pre správnu individualizáciu trestu.

Pričom vychádzal z účelu trestu. Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti
pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho
výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest
zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní
druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností

a priťažujúcich okolností. U obžalovaného odvolací súd nevzhliadol, poľahčujúce a ani priťažujúce
okolnosti. Vo všeobecnosti treba uviesť, že trest je právnym následkom trestného činu a preto musí
byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem
iného určujú aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Záver o možnosti nápravy páchateľa
si súd vytvára aj na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu pri náležitom

zhodnotení osoby páchateľa.

Podľa§172ods.2Tr.por.obžalovanémuzaspáchanýtrestnýčinhroziltrestodňatieslobodyna10až15
rokov. Odvolací súd v prejednávanej veci aplikoval ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zák., pretože považoval
trest na základe uvedenej trestnej sadzby za neprimerane prísny. Odvolací súd pritom vychádzal z

okolnosti prípadu, najmä z preukázaných skutočností, keď z vykonaného dokazovania nebolo zistené,
že by obžalovaný vyvíjal aktivity na predaj drogy osobám uvedeným v skutku, taktiež vzal do úvahy
rozsah trestnej činnosti obžalovaného. Ďalej vychádzal z ustanovenia § 34 ods. 3 Tr. zákona podľa
ktorého, trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu
a jemu blízke osoby. V tejto súvislosti odvolací súd nemohol opomenúť, že obžalovaný má vyživovaciu

povinnosťvočimaloletémudieťaťu,akoaj rešpektujúcprávodieťaťanavýchovuastarostlivosťzostrany
obidvoch rodičov, preto dlhodobý výkon trestu odňatia slobody by bol na ujmu dieťaťa obžalovaného. S
poukazom na vyššie uvedené, preto súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody pod dolnú hranicu
trestnej sadzby s obmedzením uvedeným v ustanovení § 39 ods. 3 písm. c) Tr. zák., a to vo výmerešiestich rokov, pričom trest odňatia slobody v takejto výmere je zo zákona nepodmienečným trestom.
Pokiaľ ide o zaradenie obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody, ktorý sa vykonáva
diferencovanevtrochstupňoch,súdpripomína,žeobžalovanýbolodsúdenýzaobzvlášťzávažnýzločin.

V takýchto prípadoch podľa § 48 ods. 3 Trestného zákona súd zaradí páchateľa na výkon trestu do
ústavu s maximálnym stupňom stráženia. Zároveň však platí podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona, že súd
môže páchateľa obzvlášť závažného zločinu, ktorému bol uložený trest odňatia slobody neprevyšujúci
15 rokov, zaradiť aj do ústavu na výkon trestu s iným než maximálnym stupňom stráženia. Odvolací súd
považoval za prísne zaradenie obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym

stupňom stráženia, za primerané potom súd považoval jeho zaradenie do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody so stredným stupňom stráženia. Odvolací súd má za to, že takto uložený trest povedie k
dosiahnutiu účelu trestu tak, ako to je vyjadrené v ustanovení § 34 Trestného zákona.

Odvolací súd ďalej nezistil pochybenie vo výrokoch, ktorým okresný súd obžalovanému uložil podľa §
76 ods. 1 a § 78 ods. 1 Tr. zák. ochranný dohľad v trvaní jedného roku a súčasne uložil povinnosti podľa

§ 77 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. zák.

S poukazom potom na zhora rozvedené dôvody senát krajského súdu rozhodol tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne (§ 163 ods. 4
Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.