Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. január 2021

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 3T/99/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0020010658
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Petričko, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2021:0020010658.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, samosudca JUDr. Daniel Petričko, PhD., na hlavnom pojednávaní konanom

dňa 20.1.2021 v Michalovciach, takto

r o z h o d o l :

Obvinený:

L. R., nar. XX.X.XXXX v L., trvale bytom Q. č. XX, t.č. v ÚVV a ÚVTOS Košice,

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e

v čase od presne nezisteného začiatku roka 2020 do 16.06.2020 v rodinnom dome č. XX v obci Q.,
okres L., opakovane a sústavne spôsoboval svojej družke L. fyzické a psychické utrpenie každodennými
vulgárnymi nadávkami a fyzickým napádaním a to bitím, fackovaním a sácaním až tak, že ju dňa
07.06.2020 hodil na posteľ v kuchyni a začal ju dusiť a keď ju na chvíľu pustil, hodil po nej stôl, pričom sa
stihla uhnúť, následne dňa 16.06.2020 ju udrel do oblasti chrbta, pričom takéto jeho správanie vyvoláva

u poškodenej úzkosť a strach, pričom týmto konaním menovaným nespôsobil žiadne zranenia, ktoré by
si vyžiadali liečbu alebo PN,

t e d a

- blízkej osobe a osobám, ktoré sú v jeho starostlivosti a výchove, spôsobil fyzické utrpenie alebo
psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, vyvolávaním strachu alebo stresu a odopieraním spánku,

č í m s p á c h a l

- zločin týranie blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zák.

z a to sa o d s u d z u j e

Podľa § 208 ods. 1 Tr. zák. s poukazom na § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest
odňatia slobody v trvaní 40 (štyridsať) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. ho súd pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 2 Tr. zák. súd ukladá obžalovanému ochranný dohľad v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.Podľa § 77 ods. 2 Tr. zák. s poukazom na § 51 ods. 4 písm. j) Tr. zák. prikazuje obžalovanému podrobiť
sa v dobe počas trvania ochranného dohľadu psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom
poradenstve zameranom na potlačenie agresivity.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Michalovce podala na obžalovaného dňa 9.11.2020 obžalobu pre
skutok kvalifikovaný ako zločin týrania blízkej osoby alebo zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a),
ods. 3 písm. d) Trestného zákona.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkyne - poškodenej,

svedkov, prečítaním znaleckého posudku a listinných dôkazov.

Obžalovaný L. čiastočne priznal spáchanie skutku. Uviedol, že sa cíti byť vinný za skutky spáchané v
roku 2020, teda za skutky zo dňa 7.6. a 16.6.2020. Za skutky predtým sa však necíti byť vinný, nakoľko
tieto skutky nespáchal. Svoje konanie odôvodnil tak, že ide o konanie, ktoré je adekvátne ich komunite.

Nikdy nechcel týrať svoju družku, skôr mu išlo stále o starostlivosť o rodinu a predovšetkým o maloletú
dcéru, ktorá je autistka. Svoj skutok úprimne oľutoval a uviedol, že jeho cieľom je už iba byť s rodinou
a starať sa o maloleté deti.

Svedkyňa poškodená L. vo svojej výpovedi uviedla, že obžalovaný jej občas dal facku, mali konflikty,

kričal na ňu, ale neprikladala tomu až takú vážnosť. Je pravdou, že kričanie obžalovaného v spojitosti
s občasnou fackou, na ňu nepôsobil dobre a postupne sa zvyšovania hlasov bála a má z neho dodnes
strach.Správanieobžalovanéhosavyhrotiloaž6.6.2020,kedyobžalovaný„ošalel“,nakoľkoichmaloletá
dcérarozbilafľašuamyslelsi,žezjedlasklo.Svedkyňasavrámcisvojejvýpovedeodchyľovalaodsvojej
predchádzajúcej výpovede, preto súd na návrh prokurátorky prečítal jej výpoveď z prípravného konania,

kde uviedla, že v uvedený deň išla k tete obžalovaného pre vajíčka, kde sa zdržala asi 20 minút. Po
návrate na ňu začal obžalovaný vrieskať, hodil ju na posteľ v kuchyni a začal ju dusiť. Na to prišla svokra
a kričala na neho, aby ju pustil, na čo mu povedala, že to ona poslala svedkyňu pre vajíčka. Obžalovaný
ju prestal dusiť, no mal také nervy, že v kuchyni po nej hodil stôl. Trestné oznámenie na obžalovaného
nepodala, nakoľko sa bála, že ju zbije a zoberie jej deti. To sa odhodlala až 16.6.2020. V uvedený večer

bol obžalovaný v izbe s ich dcérou T., ktorá je postihnutá. Deti boli so svedkyňou, boli trošku hlučnejšie,
na to sa obžalovaný vrútil do kuchyne a začal na deti vrieskať ako zmyslov zbavený, pričom ona bránila
svoje deti, na čo ju v zúrivosti obžalovaný začal biť. Svedkyňa - poškodená sa zbalila a odišla k svojej
matke domov. V neskoršej výpovedi zároveň uviedla, že všetko to je pravdou a ak menila výpoveď, tak
to bolo len z obavy, že obžalovaný dostane 20 rokov basu, ako jej to povedala obžalovaného rodina. Čo

sa týka týrania obžalovaným, predtým ako nastúpil do výkonu trestu, tak to sa nedialo.

Svedkyňa L. vo svojej výpovedi uviedla, že sem tam jej dcéra zavolala, že jej obžalovaný dal „po pysku“.
Rovnako mala od nej vedomosti, že tzv. „brala bitky“ . V uvedený večer k nej prišla dcéra, nakoľko ju
napadol obžalovaný. Sama nebola nikdy svedkom, aby ju obžalovaný udrel. Rovnako aj svedkyňa L. sa

vo svojej výpovedi odkláňala od výpovede z prípravného konania, preto na základe návrhu prokurátorky
súd prečítal jej výpoveď z prípravného konania na č.l. 105 spisu. V tejto výpovedi svedkyňa uviedla, že
obžalovaný sa začal k dcére správať agresívne už v roku 2017, kedy sa vrátil z basy. Stále po nej kričal,
obviňoval ju z rôznych vecí, ktoré jej dcéra nerobila. Vulgárne jej nadával, že ho podvádza, pričom jej
dcéra jej stále hovorila, že je nervózny a vrieska po nej a potom následne od neho utekala k nej do

Moravan. V uvedený večer k nej prišla dcéra, nakoľko jej povedala, že znova na ňu „vriskal“ a vulgárne jej
nadával. Celá vystrašená povedala, že ju udrel, no ona si myslí, že každý deň „bitky brala“. Na hlavnom
pojednávaní po prečítaní výpovede z prípravného konania uviedla, že je pravda, čo uviedla v prípravnom
konaní. Rovnako uviedla, že v prípade rómskej komunity je bežné, že sa títo medzi sebou hádajú.

Svedkyňa PhDr. I. sa na hlavnom pojednávaní nezúčastnila, preto súd po súhlase procesných strán
prečítal jej výpoveď z prípravného konania na č.l. 113-115, kde uviedla, že v susedstve obžalovaného
bývajú Rómovia, ktorí sa často sťažujú na správanie obžalovaného, ale na druhej strane s tým nechcú
mať nič spoločné. Jedna pani menom B. v apríli volala aj políciu. Mala však vedomosť o tom, že
poškodená nikdy nenahlásila na obecnom úrade, že ju obžalovaný týra zo strachu, nakoľko sa jejstále zdala a z počutia mala vedomosť o tom, že je poškodená pod tlakom. Podľa názoru svedkyne,
obžalovaný je agresívnej povahy.

Súd prečítal výpoveď svedkyne R. na č.l. 108-112, kde uviedla, že je matkou obžalovaného. Uviedla, že
obžalovaný sa spolu s poškodenou stále hádali kvôli deťom, predovšetkým kvôli šesťročnému dievčatku,
ktoré je autistka. Uvedené dieťa rozsypalo kávu, rozhádzalo hrnce a stačila sekunda, niečo vyviedla,
teda bolo potrebné sa neustále o ňu starať. V uvedený deň poslala nevestu - poškodenú pre vajíčka.
Obžalovaný spal, lebo ho boleli zuby. Deti už chceli obed a začali kričať, na čo sa zobudil obžalovaný,

ktorý začal kričať na poškodenú. Následne udrel poškodenú preto, lebo deti plakali a boli hladné. Ona
sa do toho neplietla, následne sa najedli a tvárili sa ako keby sa nič nestalo. Nevedela o tom, ako žijú,
majú izbu samostatne. Od keby sa obžalovaný vrátil z basy bol nervózny. V uvedený deň počula krik, na
čo prišla do kuchyne a videla ako poškodená leží na váľande a ako obžalovaný dusil poškodenú, na čo
na neho začala kričať, aby ju pustil, na čo zobral stôl a hodil ho bokom, a následne sa venoval deťom.

Súd prečítal výpoveď svedkyne B. z prípravného konania na č.l. 118 - 119, kde uviedla, že s rodinou
obžalovaného nechce, mať nič spoločné, sú to veľmi zlí ľudia.

Zo znaleckého posudku PhDr. Danice Korpovej, znalkyne z odboru psychológia, odvetvie klinická
psychológia dospelých a detí, č. 6/2020 zo dňa 14.8.2020 vyplýva, že u poškodenej L. sa úroveň

intelektových, rozumových a pamäťových schopností pohybuje v pásme miernej duševnej zaostalosti -
ľahká až stredná debilita. Osobnosť poškodenej je jednoduchšie štruktúrovaná, s nižšími kognitívnymi
funkciami, ale s uvedomenými cieľmi a potrebami. Poškodená nemá sklony ku konfabuláciam, má
schopnosť správne vnímať prežité udalosti, zapamätať si ich a správne ich reprodukovať. So svojím
zážitkami sa dokáže vyrovnať. Od obžalovaného mala iné očakávania než agresivitu.

Zo znaleckého posudku PhDr. Danice Korpovej, znalkyne z odboru psychológia, odvetvie klinická
psychológia dospelých a detí, č. 7/2020 zo dňa 14.8.2020 vyplýva, že u obžalovaného sa úroveň
intelektových, rozumových a pamäťových schopností pohybuje v pásme miernej duševnej zaostalosti
- ľahká až stredná debilita. Obžalovaný má neisté a znížené sebahodnotenie s potrebou po

exhibicionizme, čo u neho vyvoláva emočný zmätok. Má slabé pracovné návyky a mravnú vyspelosť s
tendenciou k parazitickému spôsobu života. Má sklony ku konfabuláciám a sugestibilite čo následne
vedie k nesprávnej reprodukcii prežitých udalostí. K poškodenej L. má majetnícky vzťah, správa sa
dominantne, egocentricky. Ponižovanie jej osoby mu zvyšuje jeho slabé ego a potláča úzkosť z vlastnej
nespokojnosti.

Zo znaleckého posudku MUDr. Kornélie Fabišíkovej, znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia,
odvetvie psychiatria, č. 334/2020 zo dňa 17.9.2020 vyplýva, že obžalovaný v čase spáchania skutku
a ani v čase znaleckého pozorovania netrpel žiadnou duševnou poruchou v zmysle psychózy, vedel
rozpoznať nebezpečenstvo svojho správania a chápal zmysel trestného konania. U obžalovaného ide o

emočne labilnú, nevyrovnanú poruchu osobnosti, impulzívny typ s dissociálnymi prejavmi v správania,
veľmi nízkou toleranciou k frustrácií, nízky prahom k spusteniu agresívneho správania sa, nepripustením
si vlastnej viny, tendenciou k racionalizácii vlastného správania, kde ide o trvalú povahovú úchylku, nie
duševnú poruchu. Ochranné liečenie nie je potrebné.

Z návrhu na vyšetrenie duševného stavu obvineného a príkazu na vyšetrenie duševného stavu
obžalovaného zo dňa 17.8.2020 vyplýva, že vzhľadom na zvýšenú impulzivitu a agresivitu u obvineného,
ako aj užívanie návykovej látky, bolo znalkyňou odporučené aj psychiatrické vyšetrenie. Následne došlo
sudcom pre prípravné konanie k vydaniu príkazu na vyšetrenie duševného stavu.

Z uznesení o pribratí znalcov je zrejmé, že uznesením vyšetrovateľky Policajného zboru Michalovce zo
dňa 2.8.2020 bola do konania pribratá znalkyňa PhDr. Danica Korpová. Uznesením vyšetrovateľky
Policajného zboru Michalovce zo dňa 31.8.2020 bola do konania pribratá znalkyňa MUDr. Kornélia
Fabišíková.

Zo záznamu o vybavení priestupku zo dňa 16.6.2020 vyplýva, že v uvedený deň sa obžalovaný dopustil
priestupku proti verejnému poriadku tým, že počas preverovania hliadkou OO PZ Trhovište neustále
pokrikoval na obyvateľov rodinného domu v obci L.. Za priestupok mu bola uložená pokuta vo výške
30 Eur.Zo správ o povesti vyplýva, že starostkou obce Bracovce je obžalovaný hodnotený ako agresívny. Z
Ústavu na výkon väzby je hodnotený obžalovaný kladne.

Z odpisu z registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ 12x súdne trestaný.

Po takto vykonanom dokazovaní podľa názoru súdu v rozsahu potrebnom na náležité zistenie
skutkového stavu a v rozsahu nevyhnutnom na meritórne rozhodnutie a vyhodnotením dôkazov

podľa svojho vnútorného presvedčenia založenom na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu
jednotlivo i v ich súhrne, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 12 Trestného poriadku súd dospel
k záveru o vine obžalovaného L..

K výroku o vine
Na naplnenie znakov skutkovej podstaty trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa

§ 208 Trestného zákona je potrebné, aby páchateľ spôsoboval fyzické alebo psychické utrpenie osobe
blízkej alebo zverenej. Týmto ustanovením sa poskytuje ochrana pred domácim násilím, bez rozdielu, či
ide o muža alebo ženu alebo či ide o dieťa. Pre domáce násilie je typická opakovanosť, postupný nárast
intenzity, zreteľné pozície a súkromie. Aj napriek tomu, že z objektívnej stránky bol vypustený znak
týrania, naďalej pôjde o zlé nakladanie, ktoré sa vyznačuje vyšším stupňom hrubosti a bezcitnosti a má

veľakrát aj prvky určitej trvalosti. Ďalšie trvanie môže byť v niektorých prípadoch nahradené intenzitou.
Následky na zdraví nemusia vzniknúť. Jednotlivé formy útokov sa často v konaní páchateľa prelínajú.

Obžalovaný L. sa čiastočne priznal k spáchaniu skutku. Uviedol však, že jeho negatívne správanie bolo
iba v období okolo júna 2020, určite nebol agresívny a nesprával sa k družke takto zle aj predtým.

Zároveň svoj skutok aj úprimne oľutoval. Obžalovaného rovnako usvedčujú priamo aj svedkyňa -
poškodená L. a aj L.. Svedkyňa poškodená síce pomerne často menila výpovede, ale súd z množstva
jej výpovedí odstránil na hlavnom pojednávaní rozpory a jasne určil, že spávanie obžalovaného sa
postupne v roku 2020 stupňovalo, ale neprikladala tomu žiaden podstatný význam. Postupne si na to
zvykala. Mali medzi sebou konflikty a obžalovaný na ňu žiarlil, ale poškodená si na to už zvykla a nejako

to tolerovala. Aj napriek tomu, že často bola v stave, že sa od strachu z kriku roztriasla. Podstatný
zlom nastal po 7.6.2020, kedy na ňu obžalovaný zaútočil a rovnako aj 16.6.2020. Výpoveď svedkyne -
poškodenej L. potvrdila aj svedkyňa L., ktorá súdu uviedla, že mala informácie od poškodenej, že skutky
zo dňa 7.6.2020 a 16.6.2020 neboli ojedinelé a poškodená už predtým „brala bitky“. Navyše výpoveď
svedkyne ohľadne skutkov zo dňa 7.6.2020 a 16.6.2020 čiastočne potvrdila aj svedkyňa R.. Teda v

prípade skutku kvalifikovaného ako prečin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1
písm. a) Trestného zákona mal súd jasne preukázaný.

V prípade kvalifikovanej skutkovej podstaty vyššie uvádzaného trestného činu týrania blízkej a zverenej
osoby podľa § 208 ods. 3 písm. d) Trestného zákona, je súd toho názoru, že toto preukázané nebolo.

Pre posúdenie, či páchateľ naplnil znaky skutkovej kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu
týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 3 písm. c) Trestného zákona je rozhodujúce,
aby aspoň prvý čiastkový útok aktuálne posudzovaného pokračovacieho trestného činu bol spáchaný v
období dvadsiatich štyroch mesiacov plynúcom od odsúdenia alebo prepustenia, resp. podmienečného
prepustenia páchateľa z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za taký čin. Ide teda o

trestnoprávnu recidívu a nie o viacčinný rovnorodý súbeh, ktorá je časovo viazaná na začatie páchania
alebo spáchanie dotknutého trestného činu v lehote dvadsiatich štyroch mesiacov, ktorá sa počíta
odo dňa právoplatnosti odsudzujúceho rozsudku, alebo, ak bol uložený trest odňatia slobody bez
podmienečného odkladu jeho výkonu, odo dňa prepustenia odsúdeného na slobodu. Obžalovaný jednak
v prípravnom konaní, ale aj v konaní pred súdom poprel, aby týral poškodenú už od roku 2017, resp. od

prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. Rovnako ani svedkyňa - poškodená túto časť nepotvrdila.
Zotrvala na tom, že jeho konanie bolo stupňujúcejšie iba v roku 2020, predtým bol normálny.

K pojmu blízka osoba je potrebné poukázať na ust. § 137 ods. 5 Trestného zákona v zmysle ktorého
sa v prípade spáchania trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 Trestného

poriadku rozumie aj druh (družka), ktorý(á) s páchateľom žije alebo žila v spoločnej domácnosti alebo
eventuálne aj rodič spoločného dieťaťa. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že poškodená L.
je družkou obžalovaného a majú spolu 4 deti.Záverom k časti výroku o vine teda súd uzatvára, že v uvedenom prípade bolo preukázané iba konanie
obžalovaného iba podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Konanie napĺňajúce znaky uvedené
v ods. 3 však preukázané neboli.

K výroku o treste
Súd obžalovanému L. uložil podľa § 208 ods. 1, s použitím § 36 písm. l), 37 písm. m), § 38 ods. 2
Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 40 (štyridsať) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b)
Trestného zákona ho pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu so streným stupňom stráženia.

Súd v prípade obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu a jednu priťažujúcu okolnosť. V prípade
poľahčujúcej okolnosti súd uznal v zmysle § 36 písm. l) Trestného zákona fakt, že obžalovaný sa priznal
ku konaniu, ktoré bolo uznané aj súdom za konanie trestné a toto konania aj úprimne oľutoval. V prípade
priťažujúcej okolnosti v zmysle § 37 písm. m) Trestného zákona túto uznal tiež, pretože obžalovaný bol
už za trestný čin odsúdený. Vzhľadom na existenciu jednej poľahčujúcej a jednej priťažujúcej okolnosti

teda v zmysel § 38 ods. 2 Trestného zákona neupravoval trestnú sadzbu. Trestná sadzba v prípade
trestnéhočinutýraniablízkejosobyazverenejosobypodľa§208ods.1Trestnéhozákonaje vrozmedzí
3 - 8 rokov. Súd uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody na spodnej hranici trestnej
sadzby.Taktouloženýtrest,pokiaľideodruhajvýšku,súdpovažujezanevyhnutnýazároveňdostatočný
na dosiahnutie účelu trestu, ktorým je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom trestnej činnosti

tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho prevýchovu k tomu,
aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov.

Súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na to, že obžalovaný za posledných

10 rokov pred spáchaním skutku bol vo výkone trestu odňatia slobody. Obžalovaný bol uznaný
za vinného rozsudkom Okresného súdu Michalovce, sp. zn. 0T/46/2012 dňa 18.10.2012 a bol mu
uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Dňa 2.1.2013 mu bol zvyšok trestu odňatia
slobody odpustený podľa článku II. rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky o amnestii s účinkom

zahladenia. Dňa 6.11.2012 bol obžalovaný znova právoplatne uznaný za vinného trestným rozkazom
Okresného súdu Michalovce, sp. zn. 1T/231/2012 a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 10
mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálny stupňom stráženia.
Trest vykonal 3.9.2018. Dňa 15.2.2016 bol obžalovaný znova právoplatne uznaný za vinného trestným
rozkazom Okresného súdu Michalovce, sp. zn. 0T/23/2016 a bol mu uložený trest odňatia slobody v

trvaní 10 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 1 rok a 6 mesiacov. Vzhľadom
na to, že sa v skúšobnej dobe neosvedčil, podmienečný trest mu bol premenený na nepodmienečný a z
tohobolpodmienečneprepustený29.10.2018.Dňa22.9.2016bolobžalovanýznovaprávoplatneuznaný
za vinného rozsudkom Okresného súdu Michalovce, sp. zn. 4T/77/2016 a bol mu uložený trest odňatia
slobody v trvaní 9 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným

stupňom stráženia. Trest vykonal 15.5.2018. Dňa 1.12.2016 bol obžalovaný znova právoplatne uznaný
za vinného rozsudkom Okresného súdu Michalovce, sp. zn. 0T/234/2016 a bol mu uložený trest odňatia
slobody v trvaní 10 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným
stupňom stráženia. Trest vykonal 15.8.2017. Z uvedeného teda možno vyvodiť jasný záver, že v období
10-tich rokov pred spáchaním skutku, bol obžalovaný vo výkone trestu odňatia slobody. Lehota 10-tich

rokov mu začala plynúť dňom nasledujúcim po vykonaní posledného trestu odňatia slobody Okresného
súdu Michalovce, sp. zn. 0T/234/2016 zo dňa 15.8.2017. Koniec 10 ročnej lehoty teda by bol 16.8.2027.
Obžalovaný skutky spáchal o začiatku roka 2020 a predovšetkým 7.6.2020 a 16.6.2020, teda v 10
ročnej dobe.

K výroku o uložení ochranného opatrenia
Súd obžalovanému záverom uložil aj ochranný dohľad v zmysel 76 ods. 2 Trestného zákona. Na
uloženie ochranného dohľadu v zmysle tohto ustanovenia je v prvom rade potrebné, aby páchateľ
úmyselného trestného činu bol v minulosti minimálne dvakrát vo výkone trestu odňatia slobody. Uvedené
kritérium obžalovaný spĺňa, nakoľko bol doposiaľ päť krát vo výkone trestu odňatia. V druhom rade na

uloženie ochranného dohľadu v zmysel § 76 ods. 2 Trestného zákona sú okolnosti na strane páchateľa,
jeho doterajší spôsob života, prostredie v ktorom žije a aj povahu trestnej činnosti. Obžalovaný na
pojednávaní uviedol, že sa chce vrátiť k rodine, teda aj k poškodenej L. a chce sa podieľať na výchove
maloletých detí. Žiadal, aby mohol súdu dokázať, že sa zmenil a chce viesť riadny život. Navyšeobžalovaný ako aj svedkyňa L. zhodne uviedli, že v ich komunite sú takéto prejavy bežné. Súd je
teda toho názoru, že nepodmienečný trest odňatia slobody tak, ako ho odôvodnil vyššie, je potrebný.
Zároveňnaposilnenieresocializácieobžalovanéhoajehozáujmunazmenusúdpoukazuje,žeuložením

ochranného dohľadu môže v budúcnosti, po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody preukázať, že
dokáže viesť riadny život, podieľať sa na výchove maloletých detí a prispievať svojím správaním do
pokojného spolužitia s poškodenou Michaelou Michalkovou. Uvedené ochranné opatrenie realizované
dohľadom probačného a mediačného úradníka môže jednak čiastočne zabrániť v páchaní trestnej
činnosti, ale predovšetkým by malo pozitívne vplývať na zmenu správania sa obžalovaného. Navyše súd

na posilnenie účelu ochranného dohľadu uložil obžalovanému podľa § 77 ods. 2 Tr. zák. s poukazom na
§ 51 ods. 4 písm. j) Tr. zák. príkaz podrobiť sa v dobe počas trvania ochranného dohľadu psychoterapii
alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve zameranom na potlačenie agresivity. Uvedené súd
považuje za dôležité, nakoľko vykonaným dokazovaním, jednak v prípravnom konaní, ale aj v konaní
pred súdom bolo preukázané, že obžalovaný sa nedokáže ovládať a správa sa nerozvážne, pudovo a
impulzívne. Navyše sám požiadala o liečenie, ktoré však v tomto prípade v zmysle znaleckého posudku

nie je možné uložiť. Obžalovaný teda bude musieť sám vyhľadať odbornú pomoc a podrobiť sa terapii
zameranej na potláčanie agresivity, ktorou ohrozuje nie len poškodenú, ale aj svoje deti a okolie v ktorom
žije. Súd teda realizáciou ochranného dohľadu umožní obžalovanému, aby sám ukázal spoločnosti, že
sa chce zmeniť a dokáže pre to urobiť maximum.

Na základe vyššie uvedeného teda súd uznal obžalovaného vinného iba zo spáchania týrania blízkej a
zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, uložil mu nepodmienečný trest odňatia
slobody v trvaní 40 mesiacov a záverom uložil ochranný dohľad v trvaní 12 mesiacov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku. Pre osoby, ktoré

boli prítomné pri vyhlásení rozsudku plynie lehota od jeho vyhlásenia. Oznámením rozsudku je jeho
vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Pre osoby, ktoré neboli prítomné pri
vyhlásení rozsudku, plynie 15 dňová lehota od doručenia rozsudku.