Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. január 2021

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7CdoGp/1/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8109222556
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Brňák
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2021:8109222556.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne C.. S. H., bývajúcej v C., H. XX, zastúpenej JUDr.
Igorom Čerevkom, advokátom so sídlom v Banskej Bystrici, Janka Kráľa 3, proti žalovanému N.. Z.
H., bývajúcemu v C., B. 9, o vyporiadanie bezpodieloveho spoluvlastníctva manželov, vedenom na
Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 13C/192/2009, o dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej
republiky proti uzneseniu Okresného súdu Prešov z 11. apríla 2017 č. k. 13C/192/2009-1406 v spojení

s uznesením z 20. októbra 2017 č. k. 13C/192/2009-1438, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky o d m i e t a.

Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania o dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej aj „súd prvej inštancie" alebo „prvostupňový súd") uznesením z 11.

apríla 2017 č. k. 13C/192/2009-1406 ustanovil znaleckú organizáciu SEIPA, s.r.o., so sídlom v Prešove,
Baštová 38, IČO: 31 717 403, z odboru ekonomika a riadenie podnikov, odvetvie oceňovanie a
hodnotenie podnikov, ktorej uložil povinnosť, aby po preštudovaní spisového materiálu, účtovných
dokladov a ohliadke predmetu znaleckého skúmania vypracovala znalecký posudok, v ktorom mala určiť
hodnotu obchodnej spoločnosti Hotel DUKLA, a.s. Prešov, so sídlom v Prešove, Námestie legionárov
2, IČO: 36 482 293, so stavom k dátumu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, t. j. k 29.

novembru 2008. Na trovy tohto dokazovania uložil žalobkyni zložiť preddavok v sume 10.300 €.
1.1. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný sťažnosť a žiadal jeho zrušenie, namietal
nepreskúmateľnosť uvedeného uznesenia, keďže z neho nebolo možné zistiť, čo viedlo súd prvej
inštancie k vydaniu procesného rozhodnutia s cieľom znalecky oceniť majetok spoločnosti, v ktorej ani
jedna zo strán sporu nebola a nie je akcionárom. Proti tomuto uzneseniu v časti preddavkovej povinnosti
podala sťažnosť aj žalobkyňa.

1.2. Uznesením z 20. októbra 2017 č. k. 13C/192/2009-1438 súd prvej inštancie zamietol sťažnosť
žalovaného, zmenil napadnuté uznesenie vo výroku o ustanovení znaleckej organizácie zo spoločnosti
SEIPA, s.r.o. na spoločnosť SK ACTIVE, s.r.o., so sídlom v Trebišove, Agátová 6, IČO: 36 207 543,
výrokomI. ustanovilznaleckúorganizáciuSKACTIVE,s.r.o., ktorejuložilvypracovaťznaleckýposudok,
v ktorom určí hodnotu obchodnej spoločnosti Hotel DUKLA, a.s. Prešov, so sídlom v Prešove, Námestie
legionárov 2, IČO: 36 482 293, so stavom k dátumu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov,

t. j. k 29. novembru 2008; výrokom II. uložil povinnosť znaleckej organizácii vyhotoviť posudok písomne
v troch vyhotoveniach v lehote 60 dní od doručenia spisového materiálu; výrokom III. uložil stranám a
spoločnosti Hotel DUKLA, a.s. Prešov povinnosť poskytnúť znalcovi potrebnú súčinnosť; výrokom IV.
uložil žalobkyni na trovy tohto dokazovania zložiť preddavok v sume 5.880,- € na účet Okresného súdu
Prešov v lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia; výrokom V. konštatoval, že odmena bude znaleckej
organizácii vyplatená z preddavku zloženého žalobkyňou; výrokom VI. rozhodol, že ak žalobkyňa

preddavok uvedený vo výroku IV. tohto uznesenia v stanovenej lehote nezloží, súd navrhnutý dôkaz
nevykoná.2. Na podnet žalovaného podal generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len („generálny
prokurátor") v zmysle § 458 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP") dovolanie generálneho

prokurátora (ďalej len „dovolanie GP"), v ktorom uviedol, že uznesením súdu prvej inštancie z 11. apríla
2017 č. k. 13C/192/2009-1406 v spojení s uznesením z 20. októbra 2017 č. k. 13C/192/2009-1438
bolo porušené právo žalovaného na spravodlivý proces, pričom potreba zrušiť toto rozhodnutie
prevyšuje nad záujmom zachovania jeho nezmeniteľnosti a nad princípom právnej istoty. Vyššie
označenými uzneseniami súd prvej inštancie ustanovil znaleckú organizáciu SK ACTIVE, s.r.o., ktorej

uložil určiť hodnotu obchodnej spoločnosti Hotel DUKLA, a.s. Prešov k dátumu zániku bezpodielového
spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM"), t. j. k 29. novembru 2008. Vychádzal z predpokladu,
že uvedená obchodná spoločnosť patrí do masy BSM, ktorú treba vyporiadať, a to z dôvodu, že jej
akcie vlastní spoločnosť založená v Cyperskej republike s obchodným názvom ROSE WELL TRADE
LIMITED. V podnete na podanie dovolania GP žalovaný tvrdil, že je nesporné, že v čase zániku BSM
(k 29. novembru 2008) jediným akcionárom spoločnosti Hotel DUKLA, a.s. Prešov bola spoločnosť

ROSE WELL TRADE LIMITED so sídlom na Cypre, o ktorej žalobkyňa tvrdí, že vlastnícky patrila
v tomto období žalovanému, čo žalovaný popiera. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o nariadení
znaleckého dokazovania náležite neodôvodnil, teda nesie znaky arbitrárnosti. Napriek oficiálnemu
zápisu v registri Cyperskej republiky svedčiacemu v prospech pána U. I. a jeho manželky dospel k
záveru, že akcie spoločnosti ROSE WELL TRADE LIMITED patria žalovanému. V danom prípade sú

naplnené predpoklady na podanie dovolania GP, pretože sa jedná o extrémne vybočenie zo štandardov,
ktoré sú uplatňované pri zisťovaní skutkového základu sporu a pri jeho právnom posúdení. Uvedený
právnynázor,ktorýgenerálnyprokurátorzastáva,jepodľanehoodôvodniteľnýajzpohľaduochranypráv
strán sporu aj v iných analogických prípadoch, kde môže dôjsť k znaleckému dokazovaniu u subjektov,
ktoré nemajú žiadny vzťah k stranám sporu. Zneužitím takéhoto procesného postupu súdu, ktorý sa

účinne môže zvrátiť až opravnými prostriedkami proti meritórnemu rozhodnutiu, môže dôjsť k ohrozeniu
alebovážnemuporušeniuinýchprávchránenýchosobitnýmizákonmiakozákonomoochraneosobných
údajov, zákonom o slobodnom prístupe k informáciám, v neposlednom rade aj obchodného tajomstva
chráneného ustanoveniami Obchodného zákonníka. S odôvodnením, že právna úprava dovolania
GP je nová, považoval generálny prokurátor za potrebné bližšie zdôvodniť prípustnosť dovolania

GP v predmetnej veci, a to otázku subsidiarity a proporcionality. K otázke subsidiarity generálny
prokurátor uviedol, že „tak ako mimoriadne dovolanie podľa Občianskeho súdneho poriadku, aj
dovolanie generálneho prokurátora podľa Civilného sporového poriadku je subsidiárnym mimoriadnym
opravným prostriedkom. Je prípustné iba za predpokladu, že strana nemôže dosiahnuť ochranu
práv inými právnymi prostriedkami, najmä inými prípustnými opravnými prostriedkami. Podmienka

subsidiarity je splnená, keďže žalovaný nemá k dispozícii iný prostriedok nápravy (§ 419 CSP).
K princípu proporcionality generálny prokurátor uviedol, že Európsky súd pre ľudské práva (ďalej
len „ESĽP") „pripúšťa zásah do konečného súdneho rozhodnutia ako výnimku zo zásady právnej
istoty a zo zásady res iudicata, ak je takýto zásah odôvodnený potrebou nápravy fundamentálnej
chyby súdneho rozhodnutia. Inými slovami, zásah (teda zrušenie alebo zmena konečného súdneho

rozhodnutia) musí byť legálny (spôsobom ustanoveným zákonom), musí byť legitímny (legitimita je daná
potrebou nápravy fundamentálnej chyby) a musí byť proporcionálny. Proporcionalita musí existovať
medzi záujmom na nezmeniteľnosti konečného súdneho rozhodnutia (na jednej strane) a legitímnym
cieľom zásahu (na strane druhej)". Vadu, ku ktorej v danom prípade došlo, označil generálny prokurátor
za fundamentálnu z dôvodu, že postupom okresného súdu došlo k porušeniu práva žalovaného na

spravodlivý proces (porušenie práva na prístup k súdu). Uznesenie napadnuté dovolaním GP nie
je meritórnym rozhodnutím. Nezakladá ani nedeklaruje záväzný právny stav medzi žalobkyňou a
žalovaným. Nie je rozhodnutím o práve žalovaného. Zrušením predmetného uznesenia preto nedôjde
podľa generálneho prokurátora k zásahu do princípu res iudicata. Uznesenie o nariadení znaleckého
dokazovania nie je rozhodnutím o civilnom spore v zmysle čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd. Generálny prokurátor konštatoval, že potreba nápravy fundamentálnej vady
prevyšuje nad záujmom zachovania nezmeniteľnosti súdneho rozhodnutia a nad princípom právnej
istoty. Navrhol napadnuté uznesenia zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu GP uviedla, že ho považuje za procesný úkon, pre ktorý nie

sú splnené podmienky vecného prejednania dovolania, ktoré predpokladá zákonná úprava (§ 458
CSP). Súčasne považuje dovolanie GP za nedôvodné z hľadiska uplatnených dôvodov dovolania,
ktoré sú v ňom uvedené. Inštitút dokazovania je nevyhnutnou súčasťou civilného sporového konania,
v ktorom súd ako autonómna inštitúcia rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná (§ 185 ods. 1CSP). Pri zistení a určení rozsahu majetku, ktorý tvorí masu BSM a ktorý sa bude vyporiadavať, súd
nevydáva žiadne rozhodnutie. Dovolanie GP proti uzneseniu, ktorým bol ustanovený znalec, považuje
za zákonom neprípustný a nedôvodný zásah do jednej z najdôležitejších činností súdu, do dokazovania

a do procesných práv sporových strán. Predmetné dovolanie neuvádza, ktorý výrok alebo časť výroku
napadnutého uznesenia Okresného súdu Prešov je nesprávny a v čom spôsobuje porušenie práva
na spravodlivý proces žalovaného alebo akou inou vadou trpí pri obsahových náležitostiach, ktoré
zákon v § 207 CSP vyžaduje. Naopak, generálny prokurátor v dovolaní GP spochybňuje a vyhodnocuje
dokazovanie súdu prvého stupňa a jeho úvahu, aký dôkaz má vykonať a ako ho vyhodnotiť. Súčasne

vyhodnocuje a spochybňuje v procese dokazovania úvahy súdu prvého stupňa, čo tvorí masu BSM v
určitom štádiu súdneho konania v procese vyhodnotenia už vykonaných dôkazov. Tvrdenia uvedené v
dovolaní GP tvoria nekompaktný súbor viet, vytrhnutých z kontextu skutkových a časových súvislostí.
Neobsahujú náležité odôvodnenie a vysvetlenie, či už skutkového alebo právneho charakteru a pôsobia
nezrozumiteľne. Za účelom oficiálneho zistenia, kto je vlastníkom akcií obchodnej spoločnosti ROSE
WELL TRADE LIMITED, so sídlom Sofias Vempo 14, Limassol, Cyperská republika, bolo súdnym

konanímvedenýmpodsp.zn.5348/13predOkresnýmsúdomLefkosia,Cyperskárepublika,vykonaným
dokazovanímjednoznačnepreukázané,žekonečnýmoprávnenýmvlastníkom1000ksakciíspoločnosti
ROSE WELL TRADE LIMITED je žalovaný. Žalobkyňa poukázala tiež na rozhodnutia najvyšších
súdnych autorít, ktoré, popri zákonných predpokladoch, umožňujú použitie dovolania ako mimoriadneho
opravného prostriedku len v prípadoch, ak sú vyčerpané iné dostupné právne prostriedky nápravy

vytýkaných pochybení. Vzhľadom na uvedené považuje podané dovolanie GP za procesný úkon
zasahujúci do procesného postavenia sporových strán v štádiu dokazovania so zámerom prejudikovať
rozhodnutie všeobecného súdu prvej inštancie; dovolanie GP je podané len proti dôvodom napadnutého
rozhodnutia a je v rozpore so základnými princípmi civilného sporového konania, a to s princípom
dvojinštančnosti, s princípom rovnosti strán, s princípom voľného hodnotenia dôkazov, s princípom

kontradiktórnosti ako i s princípom právnej istoty. Žalobkyňa preto navrhla, aby dovolací súd podané
dovolanie GP odmietol ako neprípustné, prípadne zamietol ako nedôvodné.

4. Žalovaný sa vo svojom písomnom vyjadrení stotožnil s podaným dovolaním GP. Doplnil, že napadnuté
rozhodnutie je arbitrárne, pretože nerešpektuje zásadu, že každé súdne rozhodnutie musí mať oporu

vo vykonanom dokazovaní. Doposiaľ nebolo preukázané, že obchodná spoločnosť Hotel DUKLA,
a.s. Prešov v prejednávanom spore nejako súvisí so žalovaným; nebolo preukázané, že žalovaný je
konečným užívateľom výhod alebo dokonca akcionárom obchodnej spoločnosti ROSE WELL TRADE
LIMITED, ktorá je jediným akcionárom obchodnej spoločnosti Hotel DUKLA, a.s. Prešov. Neexistuje teda
dôkaz, na základe ktorého by bolo možné bez pochybností uzavrieť, že hodnota tejto spoločnosti patrí

do BSM sporových strán. Predmetné rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje žalovaný z uvedených
dôvodov tiež za vydané v rozpore so zásadou efektívnosti súdneho konania a rozhodovania bez
prieťahov. Po eventuálnom vykonaní dokazovania, ktoré predpokladá napadnuté rozhodnutie, nebude
možné použiť výsledky tohto dokazovania v spore, pretože znalecký posudok bude mapovať majetok
nepatriaci do BSM sporových strán. Navrhol preto, aby dovolací súd dovolaniu GP vyhovel.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd") ako súd dovolací uznesením sp. zn.
7CdoGp/1/2018 zo 17. septembra 2018 dovolanie GP odmietol, preferujúc v okolnostiach danej veci
princíp právnej istoty (§ 458 ods. 2 CSP), ex lege stanovenú neprípustnosť dovolania (aj odvolania)
proti rozhodnutiu prvostupňového súdu o nariadení znaleckého dokazovania (§ 419 a contrario), ktoré

bolo napadnuté dovolaním GP, zvýrazňujúc princíp rovnosti strán sporu, subsidiaritu dovolania GP
[nápravu možno dosiahnuť aj v pokračujúcom súdnom konaní, napr. vykonaním (aj) iných dôkazov]
a autonómnosť súdu v procese dokazovania (§ 185 ods. 1 CSP). V neposlednom rade dovolací súd
uviedol, že uznesenie o nariadení znaleckého dokazovania je uznesením upravujúcim vedenie konania,
je teda procesným uznesením, ktoré nemá vplyv na rozhodnutie vo veci samej; súd ním nie je viazaný

a môže ho zmeniť i bez toho, aby bolo napadnuté stranou sporu.

6. Na základe žalovaným podanej ústavnej sťažnosti proti predmetnému uzneseniu dovolacieho súdu
(bod 5) Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd") nálezom z 22. septembra 2020
sp. zn. I. ÚS 234/2020 rozhodol, že označeným dovolacím rozhodnutím boli porušené základné právo

žalovaného na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava"), ako aj
právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor") v spojení s čl. 1 ods. 1 ústavy, zrušil toto dovolacie rozhodnutie a zaviazal
najvyšší súd k úhrade trov, ktoré vznikli žalovanej strane.6.1. Žalovaný v podanej ústavnej sťažnosti v podstatnom namietal, že v čase zániku bezpodielového
spoluvlastníctva nemal majetkovú účasť v obchodnej spoločnosti Hotel DUKLA, a.s. Prešov; jej jediným
akcionárom bola spoločnosť ROSE WELL TRADE LIMITED, ktorej akcie však patrili manželskému páru

z Cypru. O tejto spoločnosti žalobkyňa tvrdila, že patrí sťažovateľovi, ktorý to však poprel. Napriek
uvedenému prvostupňový súd bez akéhokoľvek zrozumiteľného rozhodnutia sporným uznesením
nariadil znalecky ohodnotiť hodnotu spoločnosti. Ďalej uviedol, že dovolací súd sa nezaoberal vecnou
a právnou otázkou, ktorá bola nastolená generálnym prokurátorom, len sa obmedzil na všeobecné
konštatácie o povahe a prípustnosti dovolania generálneho prokurátora. V dôsledku uvedeného bolo

porušené jeho právo na spravodlivý proces. V tomto ohľade bolo napadnuté dovolacie rozhodnutie
vecne nesprávne, ako aj nepreskúmateľné. V neposlednom rade zopakoval, že je neúnosné, aby sa
viedlo znalecké dokazovanie na ocenenie takých vecí alebo práv, ktoré evidentne nemôžu patriť do
bezpodielového spoluvlastníctva sporových strán (body 4 a 6 odôvodnenia nálezu ústavného súdu).
6.2. Ústavný súd v podstatnom uviedol, že dovolací súd v napadnutom rozhodnutí nedal relevantné
odpovede na otázky nastolené v dovolaní GP a vecne sa s týmito námietkami nevysporiadal. Podstatnou

uplatnenou námietkou zo strany generálneho prokurátora bolo, že nariadenie znaleckého dokazovania
nebolo zo strany okresného súdu náležite odôvodnené.

7. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) opätovne vec bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP)
preskúmal,súcviazanýprávnymnázoromústavnéhosúdu,ktorývyslovilvnáleze[§134ods.1zákonač.

314/2018 Z.z. o Ústavnom súde Sovenskej republiky (ďalej len „ZoÚS")] a dospel k záveru, že dovolanie
GP je potrebné pre jeho neprípustnosť odmietnuť.

8. Podľa § 458 CSP proti právoplatnému rozhodnutiu súdu je prípustné dovolanie generálneho
prokurátora,aktovyžadujeochranaprávatútoochranunemožnovčasepodaniadovolaniagenerálneho

prokurátora dosiahnuť inými právnymi prostriedkami (ods. 1). Dovolanie generálneho prokurátora
je prípustné iba za predpokladu, že právoplatné rozhodnutie súdu porušuje právo na spravodlivý
proces alebo trpí vadami, ktoré majú za následok závažné porušenie práva spočívajúce v právnych
záveroch,ktorésúsvojvoľnéaleboneudržateľnéaakpotrebazrušiťrozhodnutieprevyšujenadzáujmom
zachovania jeho nezmeniteľnosti a nad princípom právnej istoty (ods. 2).

9. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalovaný v súvislosti s predmetom tohto dovolacieho konania,
t. j. uznesením prvostupňového súdu z 11. apríla 2017 č. k. 13C/192/2009-1406 v spojení s uznesením
z 20. októbra 2017 č. k. 13C/192/2009-1438 o nariadení znaleckého dokazovania jednak (i) sám
inicioval konanie na ústavnom súde (pozri bod 10) a jednak dal podnet generálnemu prokurátorovi

na podanie dovolania GP, ktorý podnet následne generálny prokurátor zrealizoval (bod 2). Už na
tomto mieste považuje dovolací súd za dôležité uviesť, že tak ústavná sťažnosť [bod 9(i)] ako aj
dovolanie GP [bod 9(ii)] sa v podstatnom zhodujú. Esenciálnou podstatou u oboch bola argumentácia,
že prvostupňový súd nemohol nariadiť znalecké dokazovanie na ohodnotenie hotela DUKLA, a.s., ak
nemal predtým preukázané majetkové (vlastnícke) vzťahy sporového účastníka (žalovaného) k tejto

obchodnej spoločnosti, v dôsledku čoho bolo porušené právo žalovaného na spravodlivý proces.

10. Ústavnú sťažnosť [bod 9(i)] doručil žalovaný (ďalej aj „sťažovateľ") ústavnému súdu 22. decembra
2017 (dovolanie GP bolo doručené najvyššiemu súdu 29. januára 2018) namietajúc, že prvostupňový
súd vydaním uznesenia o nariadení znaleckého dokazovania porušil jeho základné práva na súdnu

ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a na rovnosť účastníkov konania podľa čl. 47 ods. 3 ústavy a právo na
spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Po opise priebehu súdneho konania vytkol
súdu prvej inštancie nepreskúmateľnosť uvedeného uznesenia, z ktorého nebolo možné zistiť, na
základe akých dôvodov sa súd rozhodol znalecky oceniť majetok spoločnosti hotela DUKLA, a.s., v
ktorej ani jedna zo strán konania nikdy nebola a nie je akcionárom. Navyše súd nijako nezdôvodnil,

prečo dal znalecky oceniť práve majetok uvedenej spoločnosti a nie hodnotu akcií spoločnosti ROSE
WELL TRADE LIMITED, resp. iného jej majetku, ktorý tvoria komplex aktív a pasív tejto spoločnosti.
Ďalej uviedol, že ocenenie pre výsledok konania o vyporiadaní BSM nemôže mať žiaden právne
hodnotný význam, pretože ak súd ustáli, že je potrebné vyporiadať majetok spoločnosti, je nevyhnutné
zistiť majetkové pomery tohto subjektu. Tiež vytkol, že okresný súd napadnutým uznesením „zjavne

nerešpektuje zákonom chránené záujmy a týmto svojím postupom poskytuje právnu ochranu zjavnému
zneužitiu práva, čo vedie k nedôvodnému zvyšovaniu nákladov konania a tiež k prieťahom v konaní". V
neposlednom rade uviedol, že napadnuté uznesenie je arbitrárne, pretože prvostupňový súd nereagoval
na jeho námietky vznesené v sťažnosti, konkrétne, čo viedlo okresný súd k procesnému rozhodnutiu scieľom oceniť majetok spoločnosti, v ktorej ani jeden z účastníkov konania nebol a nie je akcionárom
(body 3 až 5 odôvodnenia uznesenia ústavného súdu).
10.1. Ústavný súd uznesením zo 7. februára 2018 sp. zn. III. ÚS 52/2018 sťažnosť žalovaného

odmietol ako zjavne neopodstatnenú. V súvislosti s argumentáciou sťažovateľa, ktorý vytkol arbitrárnosť
napadnutého uznesenia, pretože prvostupňový súd nereagoval na jeho námietky vznesené v sťažnosti,
konkrétne, na základe akých dôvodov sa okresný súd rozhodol znalecky oceniť majetok spoločnosti, v
ktorej ani jedna zo strán konania nikdy nebola a nie je akcionárom, ústavný súd považoval za potrebné
citovať relevantnú časť odôvodnenia napadnutého uznesenia okresného súdu, v ktorom sa uvádza:

„Žalovaný vo svojej sťažnosti, okrem toho že uznesenie je podľa neho nepreskúmateľné, neuviedol
žiadne dôvody nesprávnosti tohto rozhodnutia, a keďže sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je
prípustná, súd jeho sťažnosť ako nedôvodnú zamietol." (bod 14 odôvodnenia uznesenia ústavného
súdu). Ďalej uviedol, že predmetom sťažnosti sťažovateľa je vec, ktorú možno zaradiť k veciam, pri
ktorých nemožno proti prvostupňovému rozhodnutiu súdu podať opravný prostriedok v zmysle platného
Civilného sporového poriadku. V takýchto prípadoch by bolo proti logike pripustiť, aby ich prieskum

bol automaticky posunutý do roviny ústavného súdnictva. Opodstatnenosť sťažnosti podľa čl. 127 ods.
1 ústavy v takejto veci prichádza do úvahy iba v prípadoch extrémneho vybočenia zo štandardov,
ktoré sú uplatňované pri zisťovaní skutkového základu sporu a pri jeho právnom posúdení (I. ÚS
194/2017), čo podľa názoru ústavného súdu v tejto veci splnené nebolo (bod 15 odôvodnenia uznesenia
ústavného súdu). Prvostupňový súd v napadnutom uznesení o nariadení znaleckého dokazovania síce

nedal odpoveď na otázku sťažovateľa, prečo sa má znalecky oceniť majetok spoločnosti, v ktorej ani
jednazostránnebolaaniejeakcionárom,avšaktútoskutočnosťnepovažovalústavnýsúdzatakýzásah
do práv sťažovateľa, ktorý by bol z ústavného hľadiska neospravedlniteľný a neudržateľný. Navyše,
ani sťažovateľ v podanej sťažnosti proti rozhodnutiu prvostupňového súdu o nariadení znaleckého
dokazovania vydanému súdnym úradníkom, o ktorej rozhodol súd napadnutým uznesením, neuviedol

žiadnu argumentáciu, prečo by nemal byť znalecky oceňovaný majetok predmetnej spoločnosti, aj s
poukazom na obsah podanej ústavnej sťažnosti, z ktorého vyplýva, že vlastníkom akcií oceňovanej
spoločnosti hotela DUKLA, a.s., Prešov mala byť v čase zániku BSM spoločnosť ROSE WELL TRADE
LIMITED, ktorej tisíc kusov akcií má patriť do BSM. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatoval,
že nezistil možnosť porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 ústavy a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením prvostupňového súdu, preto pri predbežnom prerokovaní
sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

11. Rovnako v dovolaní GP bolo namietané porušenie práva žalovaného na spravodlivý proces
namietaným rozhodnutím prvostupňového súdu o nariadení znaleckého dokazovania. S ústavnou

sťažnosťou (bod 10) bola v dovolaní GP zhodná tiež esenciálna podstata argumentácie (bod 9).
11.1. Právo na spravodlivý proces, na ktorý poukazuje civilný procesný predpis (§ 420 písm. f/ a
§ 458 ods. 2 CSP) vychádza z jeho primárneho zaručenia čl. 6 ods. 1 dohovoru. Podľa ustálenej
praxe ústavného súdu formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca v základnom právnom
predpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu s právnym

režimom súdnej ochrany podľa dohovoru; medzi obsahom základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy
a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno vidieť zásadnú odlišnosť. Ustanovenie čl. 46
ods. 1 ústavy je primárnou ústavnou bázou pre zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov
Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie právnej ochrany, a tým aj „bránou" do ústavnej úpravy
jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú právnu ochranu. Z uvedeného vyplýva, že všeobecné súdy

sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov, ale aj za dodržiavanie základných práv a slobôd
(napr. I. ÚS 234/2020).
11.2.Zvyššieuvedenéhomožnointeraliauzavrieť,žemedzeposudzovaniaprávanaspravodlivýproces
podľa čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 6 ods. 1 dohovoru ústavným súdom vo veci sp. zn. III. ÚS
52/2018 sú identické s posúdením - dovolaním GP označeného - práva na spravodlivý proces dovolacím

súdom podľa § 458 ods. 2 CSP.

12. Ústavný súd vo veci sp. zn. III. ÚS 52/2018 odmietol sťažnosť žalovaného z dôvodu jej
zjavnej neopodstatnenosti, ktoré rozhodnutie nemožno považovať za rozhodnutie o procesných
podmienkach konania. Pri posudzovaní zjavnej neopodstatnenosti sa ústavný súd zaoberá už samotnou

podstatou návrhu, jeho vecnou (meritórnou) stránkou. Rozhodnutie o odmietnutí návrhu pre zjavnú
neopodstatnenosť má preto tzv. kvázimeritórnu povahu (Macejková, I., Bárány, E., Baricová, J., Fiačan,
I., Holländer, P., Svák, J. a kolektív: Zákon o Ústavnom súde Slovenskej republiky. Komentár. 1. vydanie.
Bratislava: C. H. Beck, 2020, komentár k § 55 písm. a/ zákona). Konanie pred ústavným súdom akonezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy vlastníkov akcií spoločnosti ROSE WELL
TRADE LIMITED pred súdnym orgánom na Cypre a pod., čo vyplýva z obsahu spisu, pozn.), že
všetko nasvedčuje tomu, že žalovaný je/v rozhodnom čase bol vlastníkom, resp. mal majetkovú účasť

v obchodnej spoločnosti Hotel DUKLA, a.s. Prešov, potom takýto postup súdu nemožno považovať
za arbitrárny, či zjavne neodôvodnený. Nakoniec návrh na vykonanie tohto znaleckého dokazovania
predniesla žalobkyňa, ktorá predbežne znášala aj náklady s tým spojené. Aj keď prvostupňový súd
mal resp. mohol v uznesení o nariadení znaleckého dokazovania ozrejmiť, prečo nariadil ocenenie
spoločnosti Hotel DUKLA, a.s. Prešov, uvedený nedostatok nebol sám o sebe spôsobilý na zrušenie

tohto procesného uznesenia. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného, že v rozhodnom čase nemal majetkové
práva v spoločnosti Hotel DUKLA, a.s. Prešov, vyvstáva aj otázka, či vôbec mohli byť porušené jeho
subjektívne práva znaleckým ocenením tejto spoločnosti, ak k nej (podľa jeho názoru) nemal žiadny
vzťah.

16. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní GP neodôvodňuje (§ 464
CSP v spojení s § 451 ods. 3 veta druhá CSP).

17. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.