Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 18. december 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/104/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6720010549
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Novák, LL.M.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6720010549.3

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Nováka LL.M.,
a sudcov Mgr. Jána Bednára a JUDr. Jozefa Mikluša, v trestnej veci obžalovaného P. A., pre prečin
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona, na verejnom zasadnutí
dňa 18. decembra 2020 o odvolaní obžalovaného P. A. proti rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn.
2T/56/2020 zo dňa 28.10.2020, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného P. A. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

RozsudkomOkresnéhosúduZvolensp.zn. 2T/56/2020zodňa28.10.2020bolobžalovanýP.A.,uznaný
vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona, na tom
skutkovom základe, že dňa 03.07.2020 v čase od 00:56 hod. viedol ako vodič osobné motorové vozidlo
zn. H. D., ev. č.: Q od ulice J. H. v meste Q. až po obec M. A. - H., okres O., kde bol na ceste 1/66 v

34,00 km po viacnásobných výzvach hliadkou OO PZ Šahy zastavený a následne bol kontrolovaný,
kde počas kontroly bol hliadkou OO PZ Šahy vyzvaný k podrobeniu sa dychovej skúšky na
zistenie prítomnosti alkoholu v organizme, ktorá sa vykonáva elektronickým meračom V., ev. č.: Y pričom
túto dychovú skúšku odmietol a taktiež sa odmietol podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a
vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu, či nie je ovplyvnený návykovou látkou, hoci by to pri
vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie.

Za to bol obžalovaný P. A. odsúdený podľa § 360 ods. 2 Tr. zákona, § 36 písm. l), § 37 písm. m) a § 38
ods. 2 Tr. zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov, na výkon ktorého bol podľa § 48
ods. 2 písm. b) Tr. zákona zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Tr. zákona súd obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti viesť

motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke vo výmere 7 (sedem) rokov.

Proti citovanému rozsudku obžalovaný podal odvolanie dňa 4.11.2020, ktoré dodatočne dňa 19.11.2020
písomne odôvodnil prostredníctvom obhajkyni. V podanom odvolaní poukázal, že ku skutku, za ktorý
bol uznaný vinným sa priznal a na hlavnom pojednávaní vykonal vyhlásenie o svojej vine. Svoju vinu na
predmetnom skutku nijako nespochybňuje. Odvolaním však napáda výrok o uloženom treste, ktorý mu

bol ako trest nepodmienečný uložený v trvaní 6 mesiacov. V ďalšom poukázal na svoj zlý zdravotný stav,
pričom ho čaká operácia X. a H.. Okrem toho by chcel byť nápomocný svojej družke so starostlivosťou
o ich dieťa. Z týchto dôvodov sa dožaduje uloženia podmienečného trestu, ktorý by mohol vykonávať
na slobode a súčasne by mohol byť nápomocný aj svojej družke pri starostlivosti o dieťa. Prehlásil,
že v prípade uloženia podmienečného trestu bude rešpektovať všetky obmedzenia s týmto spojené.
Záverom navrhol, aby odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 321 ods. l písm. e) Tr. por. zrušil

výrok o treste uložený mu napadnutým rozsudkom, s tým, že s poukazom na ustanovenie § 322 ods.3 Tr. por. rozhodne vo veci sám a následne mu uloží trest, ktorý by mohol vykonávať na slobode, teda
trest podmienečný.

Obhajkyňa obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zotrvala na podanom odvolaní a
poukázala na zlý zdravotný stav obžalovaného, ktorý sa musí podrobiť aj operácii. Ďalej poukázala, že
obžalovanému sa prednedávnom narodilo druhé dieťa a chce pomôcť cez Vianoce so starostlivosťou o
dieťa. Z týchto dôvodov navrhuje, aby bol obžalovanému uložený podmienečný trest odňatia slobody.

Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že považuje
napadnutý rozsudok za zákonný a správny, pritom poukázal, že obžalovaný bol doposiaľ niekoľkokrát
odsúdený, a to aj za obdobnú trestnú činnosť, preto považuje uložený trest odňatia slobody, ako aj trest
zákazu činnosti za správny. Navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné.

Obžalovaný P. A. na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu vyslovil súhlas s návrhom svojej obhajkyni.

Krajský súd Banská Bystrica ako súd odvolací predtým ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť
podľa § 317 ods. Tr. por. zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané včas, v lehote ustanovenej §
309 Tr. por., odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. b), pričom
nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle §

312 Tr. por. a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Tr. por..

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo
nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu

konania, ktoré im predchádzalo, na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak
by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. V tejto súvislosti zistil, že odvolanie
obžalovaného nie je dôvodné.

Na hlavnom pojednávaní súdu prvého stupňa konanom dňa 28.10.2020 obžalovaný v súlade

s ustanovením § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku
uvedeného v obžalobe. Následne súd v súlade s ustanovením § 257 ods. 5 Trestného poriadku
postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), písm. d), písm. f), písm. g) a písm. h) Trestného
poriadku. Samosudca uznesením podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku vyhlásenie obžalovaného
prijal a zároveň podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom sa

obžalovaný priznal k spáchaniu skutku, sa nevykoná, súd vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o
treste, náhrade škody a ochranného opatrenia. Keďže odvolací súd v napadnutom rozsudku vo vzťahu k
výroku o vine ani v postupe súdu predchádzajúcom tomuto výroku, nezistil chyby odvolaním nevytýkané
a odôvodňujúce podanie dovolania, preskúmal z podnetu podaného odvolania v zmysle § 317 ods.1 Tr.
por. len výrok o uloženom treste.

Vychádzajúc z tejto situácie, odvolací súd teda preskúmaval len výrok o treste a zistil, že súd prvého
stupňa pri ukladaní trestu správne prihliadol na všetky skutočnosti a zásady podľa § 34 Tr. zák. dôležité
z hľadiska jeho ukladania, najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,
priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy. K osobe
obžalovaného bolo zistené, že doposiaľ bol 10 krát súdne trestaný. Odvolací súd konštatuje, že okresný

súd správne priznal obžalovanému poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák., keďže sa priznal
k spáchaniu trestného činu. Odvolací súd, sa taktiež stotožnil so záverom okresného súdu, keď u
obžalovaného vzhliadol aj jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák., že už bol za trestný
čin odsúdený. Odvolací súd sa nestotožnil s námietkami obžalovaného, že okresný súd mu uložil
neprimerane prísny trest. V prípade obžalovaného P. A. druh a výmera trestu boli stanovené zákonným

ustanovením § 289 ods. 2 Tr. zák., umožňujúci obžalovanému uložiť trest odňatia slobody vo výmere až
najedenrok.Pozhodnotenívšetkýchskutočností,majúcvýznampriurčovanídruhutrestuajehovýmery
dospel aj odvolací súd k záveru, že z hľadiska individuálnej aj generálnej prevencie, obžalovanému
uložený trest odňatia slobody v polovici trestnej sadzby v trvaní šesť mesiacov, nemožno považovať za
neprimerane prísny. Na základe rozvedeného je možné uzavrieť, že prvostupňový súd nepochybil pri

ukladaní druhu trestu a jeho výmery keď obžalovanému uložil trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov
so zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženia.Pokiaľ ide o uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody obžalovanému súdom prvého stupňa,
aj odvolací súd dospel k záveru, že vzhľadom na osobu obžalovaného, ktorý sústavne porušuje záujmy
spoločnosti, chránené Trestným zákonom, na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu osoby

obžalovanéhojenevyhnutnýpriamyvýkontrestuodňatiaslobody,keďžedoposiaľukladanétrestynemali
na obžalovaného dostatočný prevýchovný účel. Preto v danom prípade nie sú splnené podmienky
na podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody podľa § 49 ods. 1 Trestného zákona, ako sa
domáha obžalovaný. Takto uložený trest zodpovedá zásadám ukladania trestov ustanoveným v § 34 a
§ 38 Trestného zákona a takýto postih páchateľa je adekvátny, zodpovedá požiadavkám zabezpečenia

generálnej i individuálnej prevencie a takto uložený trest s ohľadom na vyššie uvedené okolnosti nie je
možné považovať za neprimeraný a represívny.

Zákonu zodpovedá aj výrok, ktorým okresný súd obžalovanému podľa § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Tr.
zákona uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke vo
výmere 7 rokov.

Na základe uvedených skutočností má krajský súd za to, že prvostupňový súd rozhodol správnym a
zákonným spôsobom a preto odvolanie obžalovaného v zmysle ustanovenia § 319 ods. 1 Tr. por. ako
nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.