Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. január 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/113/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3820010326
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Javorková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3820010326.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Javorkovej a sudcov
JUDr. Ondreja Samaša a JUDr. Mariána Dunčka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 25.januára 2021
prejednal odvolanie prokurátora v trestnej veci obžalovaného
Y. V.,
nar.XX.XX.XXXX v Z., trvale bytom E. N., X. XXX/X, t.č. vo väzbe v ÚVV Ilava,

ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Prievidza sp.zn. 2T/60/2020 zo dňa 23.septembra 2020 a
takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 23.septembra 2020, sp. zn.2T/60/2020 bol obžalovaný

Y. V. uznaný za vinného zo spáchania zločinu opilstva podľa § 363 ods. 1 Tr. zák., na tom skutkovom
základe, že potom ako sa úmyselne uviedol do stavu nepríčetnosti požitím alkoholu, v dôsledku čoho
nevedel ovládať svoje konanie od presne nezistenej doby v roku 2013 do mája 2019 v byte na adrese
X. XXX/X, E. N., spôsoboval svojej družke F. O. fyzické a psychické utrpenie tým, že so stupňujúcou
intenzitou, minimálne v priebehu jedného týždňa v každom mesiaci, ju opakovanie 1 - 5 krát denne
potom, ako s ním odmietla mať pohlavný styk, fyzicky napádal tým spôsobom, že jej vulgárne nadával a

pritom ju otvorenou dlaňou udieral do oblasti tváre, následkom čoho utrpela doposiaľ presne nezistené
zranenia a následne po fyzických napadnutiach ju zhodil na posteľ, násilím jej roztiahol nohy, na to
jej násilím do pošvy zasunul prsty a následne pohlavný úd a vykonal na nej násilím súlož a dňa
20.02.2020 v poobedňajších hodinách, potom ako prišiel domov, poškodenú F. O. bezdôvodne napadol
tým spôsobom, že pritom ako sedela, ju odzadu chytil, udrel ju otvorenou dlaňou do oblasti tváre, na čo
spadla na zem, následkom čoho utrpela poranenia v oblasti hlavy - hematóm vo vlasatej časti, hematóm

na zrenici pravého oka a krvácanie z nosa.

Bol za to odsúdený podľa § 363 ods. 1, § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 5, § 39 ods. 2 písm.
d), ods. 4 per analogiam Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní štyri roky. Podľa § 48 ods.
2 písm. a) Trestného zákona pre výkon trestu ho súd zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona súd uložil obžalovanému Y. V. ochranné

ústavné protialkoholické liečenie.

Rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože voči nemu podal odvolanie prokurátor a to voči výroku
o treste v neprospech obžalovaného. V súvislosti s tým poukázal na osobu obžalovaného, jeho
pomery a závažnosť spáchaného skutku. Nemožno sa sporiť so súdom ohľadom možnosti aplikácie
stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR č. 44/2017. Avšak je potrebné zvážiť aj

otázku zabezpečenia ochrany spoločnosti s poukazom na osobu obvineného. Tento bol už v minulosti
súdne trestaný, a to pre trestné činy týrania blízkej osoby a zverenej osoby a zločin znásilnenia,ktorých sa dopustil voči inej poškodenej. U obžalovaného sa teda nejedná o jednorazové náhodné
porušeniespoločenskýchnoriem,aleoopakovanédlhodobépáchanietrestnejčinnosti.Anitotopredošlé
odsúdenie za totožnú trestnú činnosť mu nezabránilo v beštiálnej trestnej činnosti. Poukázal na

ustanovenie § 34 Tr.zák., a navrhol zrušiť rozsudok vo výroku o treste a uložiť mu trest prísnejší
nepodmienečný, so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

K odvolaniu prokurátora sa vyjadril obžalovaný a to prostredníctvom svojho obhajcu. Uviedol, že okresný
súd správne vyhodnotil celkový skutkový stav, ako aj okolnosti, za akých dochádzalo k páchaniu trestnej

činnosti. Zo svojho príjmu invalidného dôchodcu, ktorý im však nestačil a tak si ešte privyrábal prácou
po celý čas zabezpečoval aj potreby poškodenej. Bol vo všetkom nápomocný aj svojim rodičom, ktorí
sú na tom obaja zdravotne zle, o čom svedčí aj ich čestné prehlásenie. Trestnej činnosti sa dopúšťal
pod vplyvom alkoholu, uvedomuje si následky jeho konzumácie a preto je mu zrejmé, že potrebuje
absolvovať liečbu, čo je pre neho cesta, ako sa v budúcnosti protiprávneho konania vyvarovať. Súd
zároveň vzal do úvahy, že v minulosti nebol priestupkovo prejednávaný a spolu s jeho vyhlásením o vine,

ktoré dal na verejnom zasadnutí mu súd správne znížil trest odňatia slobody pod jeho dolnú hranicu aj
napriek tomu, že sa dopustil zločinu. Preto navrhol odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť.

Poškodená vo svojom písomnom vyjadrení uviedla, že nesúhlasí s trestným stíhaním obžalovaného žije
s ním v spoločnej domácnosti a jeho ujmu by pociťovala ako vlastnú.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní prokurátora, navrhol prokurátor krajskej prokuratúry
rozhodnúť v súlade s písomným návrhom podriadeného prokurátora. Obžalovaný uviedol, že navrhuje
odvolanie prokurátora zamietnuť. Uviedol tiež, že s poškodenou udržiava stály kontakt, prispieva jej na
nájom aj živobytie.

Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo a dospel k záveru, že
odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o procesný postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu prvého stupňa, v tomto
smere nebola v odvolaní vytýkaná žiadna chyba, pričom ani odvolací súd nezistil také chyby, ktoré by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Výrok o vine urobil súd prvého stupňa po tom, čo postupom podľa § 257 Tr. por. prijal vyhlásenie

obžalovaného o tom, že priznáva spáchanie skutku uvedeného v obžalobe. Preto predmetom
preskúmavania bol len odvolaním prokurátora napadnutý výrok o treste odňatia slobody.

K vytýkaným chybám v odvolaní prokurátora týkajúcim sa výroku o treste, uvádza senát odvolacieho
súdu nasledovné. Predovšetkým je potrebné uviesť, že odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého

stupňa na hodnotení osoby obžalovaného, vrátane priznania mu poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm.
l/Tr.zák.Súdprvéhostupňapritomsvojnázornaosobuobžalovaného,aleajnaprimeranýtrest,správne
a dostatočne presvedčivo odôvodnil.

Senát odvolacieho súdu nemá pochybnosť o tom, /a uviedol to už v množstve svojich predchádzajúcich

rozhodnutí/, že vyhlásenie o vine považuje v konaní pred súdom za jednu z najväčších foriem
napomáhania súdu. Ak teda obžalovaný urobí vo veci vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por.
a súd prvého stupňa vyhlásenie prijme prizná obžalovanému poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm.
n/ Tr.zák., ktorú nemožno zamieňať s poľahčujúcou okolnosťou podľa § 36 písm. l/ Tr. zák. (priznanie a
úprimnéoľutovanie),splneniektoreješteautomatickyneznamenáajnapomáhaniepríslušnýmorgánom.

Vzhľadom k tomu, že v tomto konkrétnom prípade však súd použil aj ustanovenie § 39 ods. 2 písm.
d/, ods. 4 Tr.zák. o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody správne už na poľahčujúcu okolnosť
uvedenú v ustanovení § 36 písm. n/ Tr.zák. neprihliadol, nakoľko by išlo o dvojité pričítanie tej istej
okolnosti v prospech obžalovaného.

Správne bola obžalovanému priznaná aj priťažujúca okolnosť uvedená v ustanovení § 37 písm. m/
Tr. zák., keďže obžalovaný bol už za trestný čin odsúdený, pričom pomer poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností bol u neho takýmto postupom následne vyrovnaný.Nemožno však súhlasiť s prokurátorom v tom, že obžalovanému uložený trest odňatia slobody v trvaní
4 roky, so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia by bol neprimeraný,
tak ako to na jeho zrušenie vyžaduje ustanovenie § 321 ods. 1 písm./ e Tr.por.

Pri výmere trestu odňatia slobody bolo predovšetkým potrebné prihliadnuť najmä na to, že zo
znaleckého posudku znalca z odvetvia psychiatrie vypracovaného na obžalovaného vyplynulo, že tento
v čase páchania trestnej činnosti nemohol v dôsledku stredne ťažkej až ťažkej opitosti svoje konanie
ovládať, jeho ovládacie schopnosti boli vymiznuté. Obžalovaný je závislý na alkohole v 3.vývojovom

štádiu závislosti. Súdom prvého stupňa bol preto trest odňatia slobody správne vymeraný v rámci
mimoriadnezníženej trestnejsadzbypodľa§39ods.2písm.d/,ods.4 Tr.zák.,kedy súdprijehovýmere
zohľadňoval znaleckýposudokna osobuobžalovaného, aznehovyvstávajúcupotrebuliečiťsa,pričom
dospel k správnemu záveru, že aj takýmto trestom spolu s uložením ochranného protialkoholického
liečenia sa dosiahne ochrana spoločnosti. Zároveň súd vzal do úvahy aj celkové okolnosti prípadu, či
postoj obžalovaného po spáchaní trestnej činnosti, ku ktorej sa doznal, túto oľutoval. Z konania pred

krajským súdom vyplynulo, že obžalovaný aj z výkonu väzby finančne napomáha poškodenej.

Nadrámecodvolacíchdôvodovprokurátoravšakneušlopozornostikrajskéhosúdu,že obžalovaný síce
bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody,
ktorý mu bol uložený pre úmyselný trestný čin. Konkrétne rozhodnutím Okresného súdu Prievidza sp.zn.

1T/217/05 zo dňa 02.11.2005, právoplatným dňa 20.12.2005, kde mu bol pre trestný čin podľa §
215 ods. 2 a iné Tr.zák. uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 roky a 6 mesiacov, so zaradením do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Trest vykonal dňa 05.04.2007. Vzhľadom k
uvedenému teda prichádzalo do úvahy jeho zaradenie do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák.

Krajskýsúdvšakvýrokozaradeníobžalovanéhodoústavunavýkontrestunemenil.Jednakspoukazom
na ustanovenie § 48 ods. 4 Tr.zák., kedy súd môže zaradiť páchateľa aj do ústavu na výkon trestu iného
stupňa stráženia, než do ktorého má byť podľa odseku 2 zaradený, ak má so zreteľom na závažnosť
činu či mieru narušenia páchateľa za to, že v ústave na výkon trestu s iným stupňom stráženia bude

jeho náprava lepšie zaručená. Krajský súd vzal do úvahy okolnosť, že posledný trest odňatia slobody
obžalovaný jednak vykonal pred 13 rokmi, dokázal dlhšiu dobu viesť riadny život, ale najmä, že práve
toto odsúdenie mu bolo významne zohľadnené pri výmere trestu odňatia slobody, kde mu podľa § 38
ods. 5 Tr.zák. /opätovné spáchanie zločinu/ bola zvýšená dolná hranica zákonom ustanovenej trestne
sadzby o jednu polovicu. Teda miera narušenia obžalovaného nevykazuje potrebu zaraďovať ho do

prísnejšieho stupňa stráženia.

Odvolací súd preto súdom prvého stupňa mu vymeraný trest odňatia slobody považoval s poukazom
na vyššie uvedené zohľadniac, že prvotným problémom obžalovaného je jeho závislosť na alkohole, čo
vyjadril súd uložením mu ochranného protialkoholického liečenia ústavnou formou, za plne postačujúci

na nápravu a prevýchovu obžalovaného, a zároveň zodpovedajúci všetkým zásadám na ukladanie
trestov uvedeným v ustanovení § 34 ods. 1, ods. 4 Tr.zák., ako aj zásadám generálnej a individuálnej
prevencie.

Z takto rozvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto

uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.