Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. december 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11CoP/14/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715213522
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6715213522.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a

sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu, o návrhu manžela H. X., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom X. P. XX, XXX XX X., zastúpeného P.. O. F., Y. so sídlom X. X, . XXX XX W. W., proti
manželke W. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. P.. XX, XXX XX X., zastúpenej Y. O.. X.., so sídlom
Š. P. XXXX/XX, XXX XX N., G.: XXXXXXXX, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a
povinností na čas po rozvode manželstva k medzičasom plnoletej W. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
X. P. XX, XXX XX X., zastúpenej Y. O. J. X. so sídlom Š. P. XXXX/XX, XXX XX N., G.: XXXXXXXX
a maloletému P. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. P. XX, XXX XX X., v čase maloletosti obidvaja

zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny N., o odvolaní navrhovateľa
a o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 9P/15/2015-844 zo dňa 11. 02.
2020 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že otec je povinný počnúc dňom 23.08.2016 do 01.10.2018
platiť na výživu W. X., nar. XX.XX.XXXX sumu 250,- Eur mesačne, vždy do 15-teho dňa toho-ktorého
mesiaca vopred, do 26.02.2017 k rukám matky W. X., trvale bytom X. P. XX, X. a od XX.XX.XXXX k
rukám W. X., trvale bytom X. P.X, X..

II. Zaostalé výživné za čas od 23.08.2016 do 01.10.2018 na W. X. vo výške 740,80 Eur je p o v i n n
ý otec uhradiť k jej rukám jednorazovo do 31.03.2021.

III. Otec je p o v i n n ý počnúc dňom 23.08.2016 platiť na výživu maloletého P. X., nar. XX.XX.XXXX
sumu 150,- Eur mesačne do 01.10.2018, vždy do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred a od
02.10.2018 sumu 250,- Eur mesačne vždy do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred, všetko k rukám
matky W. X., trvale bytom X. P. XX, X..

IV. Zaostalé výživné za čas od 23.08.2016 do 17.12.2020 na maloletého P. X. vo výške 1.846,60 Eur je
p o v i n n ý otec uhradiť k rukám matky jednorazovo do 30.06.2021.

V. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 11.02.2020
rozhodol, že otec H. X., nar. XX.XX.XXXX je povinný prispievať na výživu W. X., nar. XX.XX.XXXX

sumou 250,- eur mesačne, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode do 31.10.2018, vždy do 15-
teho dňa v mesiaci vopred k jej rukám (prvý výrok). Nedoplatok na výživnom za obdobie od 01.09.2016
do 31.10.2018 vo výške 1300,- eur povolil otcovi splácať v 108,33 eur mesačných splátkach počnúc
dňom právoplatnosti rozsudku, pod následkom straty výhody splátok neuhradením čo i len jednej splátky(druhý výrok). Otcovi H. X., nar. XX.XX.XXXX uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého P. X.,
nar. XX.XX.XXXX sumou 150,- eur mesačne, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode do
31.08.2017 a od 01.09.2017 sumou 220,- eur mesačne počnúc dňom právoplatnosti rozsudku, vždy

do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky (tretí výrok). Nedoplatok na výživnom za obdobie
september 2017 až január 2020 vo výške 2.590,- eur povolil otcovi splácať v 72,- eur mesačných
splátkach spolu s bežným výživným, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku pod následkom straty
výhody splátok neuhradením čo i len jednej splátky (štvrtý výrok). Žiadnemu z účastníkov nepriznal
právo na náhradu trov konania (piaty výrok). Skorší rozsudok okresného súdu č. k. 9P/15/2015-412

zo dňa 27.06.2016 bol rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12CoP/55/2016 zo dňa
26. januára 2017 vo výroku o výživnom a vo výroku o trovách konania zmenený; toto rozhodnutie bolo
zrušené Najvyšším súdom Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 4Cdo/98/2017 zo dňa 26.09.2018,
právoplatným 07.11.2018. Následne Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 12CoP/60/2018-573
zo dňa 29.03.2019 rozsudok okresného súdu č. k. 9P/15/2015-412 zo dňa 27.06.2016 vo výroku o
výživnom a vo výroku o trovách konania zrušil a vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie.

1.1. Súd prvej inštancie v rozsudku zo dňa 11.02.2020 konštatoval, že manželstvo rodičov maloletých
detí bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Zvolen (č. k. 9P/15/2015-412, pozn. odvolacieho
súdu) zo dňa 27.06.2016, ktorý v časti rozvodu nadobudol právoplatnosť dňa 23.08.2016. Maloleté

deti pochádzajúce z manželstva boli zverené do osobnej starostlivosti matky, rodičia styk maloletých s
otcom nenavrhli upraviť. Pri rozhodovaní o výživnom okresný súd vychádzal u mal. W. z nevyhnutných
výdavkov v celkovej výške 385,- eur mesačne, v ktorej zohľadnil výdavky na bývanie 100,- eur ako
tretinu nájomného, 30,- eur cestovné do školy, 11,- eur telefón. Mesačné výdavky na stravu zohľadnil
čiastkou 95,- eur, z nich 25,- eur na stravu v škole. Na obuv a ošatenie zohľadnil 30,- eur, hygienické

potreby 25,- eur, akceptoval aj náklady na doučovanie z anglického jazyka 25,- eur a poistné v sume
32,- eur. Mal. W. navštevovala X.. . L. bola vo veku blízkom dospelosti. So zdravotnou starostlivosťou
matkanemalazvýšenévýdavky.Zohľadnenéboliajodôvodnenévýdavkyvovýške10,-eurnarekreáciu,
kultúrneašportovévyžitievovýške30,-eurmesačne.Ajumal.P.vychádzalokresnýsúdznevyhnutných
výdavkov, ktoré matka vyčíslila v priemernej výške 295,- eur, pričom okrem nákladov na bývanie, stravu

v MŠ 25,- eur a ostatnú stravu 70,- eur zohľadnil náklady na obuv a ošatenie 30,- eur, hygienické potreby
20,- eur, na šport, kultúru a hračky 20,- eur mesačne. Prihliadol aj na výdavky na pravidelné nákupy
imunoglukánu sumou 30,- eur mesačne. Matka v tom čase zo 6-hodinového denného pracovného
úväzku dosahovala priemerný mesačný zárobok vo výške 328,08 eur, poberala rodinné prídavky na dve
deti 47,- eur a daňový bonus. V súvislosti so zvýšenou chorobnosťou maloletého, približne jeden až dva

týždne v mesiaci, pracovala z domu. Nájomné vrátane energií vyčíslila na 300,- eur. Finančne matke
vypomáhali jej rodičia a sestra čiastkou 50,- až 70,- eur mesačne. Dňa 14.12.2015 jej bolo vyplatených
935,90 eur zo životného poistenia. Nevlastnila majetok väčšej hodnoty. Otec v čase rozhodovania
dosahoval priemerný mesačný príjem 1.938,84 eur, v ktorom boli zahrnuté aj diéty 200,- eur mesačne.
Mesačné náklady za prenájom bytu v W. W. 350,- eur vrátane energií okresný súd nezohľadnil, nakoľko

otec musel platiť aj výdavky za rodinný dom v jeho spoluvlastníctve, v ktorom žije aj jeho matka. Okresný
súd neakceptoval splácanie úverov a pôžičky kolegovi, ktoré nemožno uprednostniť pred výživným pre
maloleté deti.

1.2. Okresný súd po doplnení dokazovania zistil, že v tom čase mal. W. X. počas rozvodového konania

rodičov navštevovala X. H.a, otec jej hradil výživné vo výške 200,- eur. Matka jej platila výdavky na
cestu do školy 15,- eur a doučovanie z anglického jazyka celý X. H. po 40,- eur mesačne, čo nevedela
zdokladovať. Rodičia jednorazovo uhradili na stužkovú 300,- eur. Otec jej v tom čase hradil telefón
25,- eur a obedy 27,- eur mesačne. Po nadobudnutí plnoletosti ako účastníčka konania navrhovala
určenie výživného čiastkou 300,- eur mesačne za čas od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva

jej rodičov do zrušenia vyživovacej povinnosti po ukončení štúdia rozsudkom Okresného súdu Zvolen
č. k. 17Pc/12/2018-46 zo dňa 04.10.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici
č. k. 12CoP/55/2016-504 zo dňa 26.01.2017, a to dňom 01.10.2018; rozsudok sa stal právoplatným
11.10.2018. Matka upresnila, že do mája 2017 bývali v podnájme, za ktorý hradili 300,- eur a za elektrinu
15,- eur. Od júla 2017 bývajú v mestskom nájomnom byte nazáklade zmluvy o nájme zo dňa 31.05.2017.

Mesačný zálohový predpis od 01.07.2017 bol vystavený na sumu228,73 eur. Elektrinu vtedy uhrádzala
mesačne sumou 34,- eur, komunálny odpad 18,- eur na osobu, internet 27,- eur. Od septembra 2019
uhrádza stravné synovi 120,- eur a jednorazovo uhradila 20,- eur. Taktiež mu zakupuje lieky, ktoré
zdokladovať nevedela. Družina mesačne stojí 10,- eur, za výtvarný krúžok je poplatok 5,- eur. Potvrdila,že W. od októbra 2018 pracuje v F., domov chodí jedenkrát za tri mesiace. V prípade potreby matke
vypomôže 100,- alebo 50,- eur. P.. P. školský klub navštevuje každý deň na dve hodiny s výnimku utorku,
kedy navštevuje výtvarný odbor N. od 13.00 do 14.30 hod. Matka si okrem zamestnania inú prácu

nemôže dovoliť práve z dôvodu P. zdravotného stavu; predložila správu z I.. Podľa potvrdenia svojho
zamestnávateľa matka za obdobie september 2018 až august 2019 dosiahla čistú priemernú mzdu
411,19 eur, za obdobie júl 2019 až október 2019 420,- eur; zamestnávateľ uviedol, že nemá možnosť
ju zamestnať na plný pracovný úväzok. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny N. zo dňa
15.08.2019 súd prvej inštancie zistil, že matke je vyplácaný prídavok na dieťa od apríla 2016 vo výške

24,34 eur. Matka nebola vedená ako uchádzačka o zamestnanie, neboli jej vyplácané žiadne iné dávky.

1.2.1. Právny zástupca matky argumentoval, že zamestnanie matky na trvalý pracovný pomer nie
je možné, pretože u terajšieho zamestnávateľa je zamestnaná od roku 2002 a tento nie je schopný
zamestnaťjunadlhšíakoterajší6-hodinovýpracovnýúväzokakoúčtovníčku.Mal.P.navštevuješkolský
klub do 14.00 hod.. Vzhľadom na § 75 ods. 1 Zákona o rodine je potrebné vychádzať z pôvodnému

príjmu otca a nie je dôvod rozdeľovať dobu práce otca u posledného zamestnávateľa, dobu jeho
nezamestnanosti a prácu u jeho súčasného zamestnávateľa. Prihliadať treba aj na peniaze, ktoré otec
dostal ako mimoriadnu odmenu vo výške 4 platov z firmy P.. Vo vzťahu k vyživovacej povinnosti na
maloletého P. treba zohľadniť zrušenie vyživovacej povinnosti na W.. Uplatnil si nárok na náhradu trov
konania.

1.3. Doplnením výpovede otca maloletého mal okresný súd preukázané ukončenie jeho pracovného
pomeru u zamestnávateľa P. dohodou 30.06.2019 z dôvodu, že v januári 2018 dostal vytýkací list za
neplnenie pracovných povinností. Jeho čistý mesačný príjem bol v priemere 1.800,- eur, v júli 2018
mu bolo vyplatené odstupné (správne má byť uvedené mimoriadna odmena, pozn. odvolacieho súdu)

za 4 mesiace vo výške 7.643,- eur. Do 09.01.2019 poberal dávku v nezamestnanosti v priemere 950,-
eur. Vo februári 2018 sa oženil a v máji 2018 mu pribudla vyživovacia povinnosť k dcére. Manželka
je t. č. na rodičovskej dovolenke. On spláca jeden úver 15.000,- eur s mesačnou splátkou 223,- eur,
od decembra 2017 hradí nájomné 86,- eur, do mája 2019 za elektrinu uhrádzal 25,- eur, t. č. je to
33,- eur. Okrem toho uhrádza koncesie 4,64 eur a od februára 2018 hypotéku za manželku 84,30 eur

a 23,79 eur, nakoľko pred nástupom na MD bola nezamestnaná. Pracovný pomer otca na pracovnej
pozícii vedúceho obchodného domu P. X. W. bol od 01.01.2012 uzatvorený na dobu neurčitú, trval do
30.06.2018. Ukončený bol dohodou bez uvedenia dôvodu. Pri skončení pracovného pomeru mu bola
vyplatená mimoriadna prémia vo výške 4-násobku jeho priemernej mesačnej mzdy. Zo mzdových listov
za rok 2018 okresný súd zistil, že otec za obdobie január - jún dosiahol celkový čistý príjem 21.961,85

eur, čo spolu v priemere s prémiou vo výške 4-násobku mesačnej mzdy činí 3.625,96 eur. K čistej
mzde mu boli mesačne vyplácané diéty vo výške 200,- eur. Za rok 2017 otec dosiahol čistý priemerný
mesačný zárobok vo výške 1.881,64 eur. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne zo dňa 24.10.2019 vyplynulo,
že otec mal v období od 09.07.2018 do 08.01.2019 vyplatené dávky v nezamestnanosti v celkovej výške
5.771,30 eur, pričom za jednotlivé mesiace to bolo 721,40 eur, 972,30 eur, 941,- eur, 972,30 eur, 941,-

eur, 972,30 eur a 251,- eur. Potvrdením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny N. zo dňa 07.11.2019
bolo preukázané, že posledná evidencia otca bola od 09.07.2018 do 09.01. 2019, kedy vznikol pracovný
pomer v G. X. W.. Z potvrdenia tohto zamestnávateľa súd prvej inštancie zistil príjem otca za obdobie
júl - október 2019 v priemere 1.071,- eur. Daňový bonus si v roku 2019 neuplatnil, za rok 2018 si ho
uplatnil na maloletú I. X., nar. XX.XX.XXXX.

1.3.1. Právna zástupkyňa otca detí podrobne uviedla, či a ako si otec plnil vyživovaciu povinnosť
vzhľadom na jej určenie v rôznych obdobiach súdnych konaní. Otec navrhol určenie výživného na
maloletého P. sumou 150,- eur a na v tom čase maloletú W. sumou 200,- eur mesačne od právoplatnosti
rozvodového rozsudku do zrušenia vyživovacej povinnosti na W. a do decembra 2018 na maloletého

P.. Otcovi pribudla vyživovacia povinnosť k maloletej dcére I., nar. XX.XX.XXXX a voči manželke, ktorá
je v súčasnosti na rodičovskej dovolenke. Poukázala na to, že v konaní o určenie príspevku na výživu
rozvedenej manželky bol vypracovaný znalecký posudok na mal. P., z ktorého vyplynulo, že je zdravý a
môže navštevovať školský klub. Právna zástupkyňa zdôraznila, že matka teda môže pracovať na dlhší
pracovný čas. Namietla mesačný výdavok na oblečenie vo výške 30,- eur ako nepreukázaný nijakým

dokladom aj mesačný výdavok vo výške 20,- eur pre mal. P. na kultúru a šport. Akcentovala, že v zmysle
súdnej praxe odôvodnené potreby dieťaťa majú svoju hranicu danú spotrebným charakterom výživného.
Na výživu dieťaťa sú povinní prispievať obidvaja rodičia. Navrhla určiť výživné na mal. P. 150,- eurmesačne od právoplatnosti rozvodového rozsudku do júna 2019, kedy otec ukončil pracovný pomer v
P. a sumou 130,- eur mesačne od 01.07.2019, keď bol nezamestnaný.

1.4. Z doplnenej správy kolízneho opatrovníka o šetrení pomerov okresný súd zistil, že matka od mája
2017 býva v X. v dvojizbovom byte vo vlastníctve P. X.. Je zamestnaná na úväzok 6 hodín s príjmom
okolo 384,- eur mesačne, poberá rodinné prídavky na P., má uplatnený daňový bonus a posledné dva
mesiace jej otec poslal výživné na P. v sume po 50,- eur. Mesačné výdavky má na nájom 229,- eur,
elektrinu 39,- eur, internet 16,- eur, mobil 22,- eur, školský klub 10,- eur, svoje sporenie 15,- eur a

poistku 21,- eur, pôžičku 38,- eur, N. maloletému 2x 30,- eur ročne. Všeobecné výdavky mesačne sú
15,- eur na dopravu, 15,- eur na lieky, 15,- eur škola. Na živobytie matke a bratovi prispieva plnoletá
dcéra W. pracujúca v C. sumou 100,- až 150,- eur podľa toho, koľko matke chýba. Dcéra nemohla ísť
pre nedostatok financií študovať na vysokú školu. Domov chodí asi jedenkrát mesačne. P. navštevuje
X.H. v X. aj školský klub. Dvakrát za rok je sledovaný v neurologickej ambulancii. S otcom sa stretáva
sporadicky. Buď chodí k nemu domov, kde spí na matraci, pričom sa tiež stalo, že celý deň nič nejedol,

lebo si nič nepýtal. Otec syna dáva aj do M., kde bývajú rodičia otcovej manželky. Otec syna zobral
v auguste 2019 dvakrát na noc a predtým to bolo na Veľkú noc. Matka uviedla, že syn to berie skôr
ako povinnosť, lebo otec mu nerobí program, nevenuje sa mu. Tiež bol nespokojný, lebo bol u otca
hladný. Kolízny opatrovník navrhol výživné stanovené na čas po rozvode Okresným súdom Zvolen
sumou 200,- eur ponechať do januára 2019 s prihliadnutím na príjem otca v P. aj k tomu, že v tom čase

bol nezamestnaný, od januára navrhol 250,- eur z dôvodu, že maloletý je o 4 roky starší, pričom otcovi
ubudla vyživovacia povinnosť.

1.5. Zo spisu zn. 17Pc/24/2017 vyplynulo, že matka si ako bývalá manželka podala návrh na určenie
príspevku na výživu rozvedeného manžela, konanie ku dňu rozhodnutia okresného súdu nebolo

ukončené. Požadovala určenie výživného (správne má byť uvedené príspevku na výživu, pozn.
odvolacieho súdu) vo výške 400,- eur mesačne počnúc dňom 21.12.2017. Návrh odôvodnila svojím
príjmom 360,- eur, s výživným a rodinnými prídavkami spolu 760,- eur a výdavkami 756,- eur, v ktorých
sú zahrnuté výdavky na deti, bývanie a ostatné platby.

1.6. Po citácii § 24 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine súd prvej inštancie ustálil,
že pri určení výšky výživného vychádzal z čistého príjmu otca detí 1.938,74 eur zohľadňujúceho diéty
vo výške 200,- eur mesačne na výdavky spojené s výkonom práce. Uviedol, že všetky náklady otca
zohľadňované pri rozhodovaní o výživnom sa nachádzajú v rozsudku o rozvode manželstva, rovnako
ako náklady, ktoré nebral do úvahy. V čase rozvodu manželstva matka dosahovala čistý priemerný

mesačný zárobok 328,- eur. U mal. W. zohľadnil náklady vo výške 385,- eur, u mal. P. vo výške 295,-
eur mesačne.

1.7. Súd prvej inštancie na základe doplneného dokazovania určil výživné na W. sumou 250,- eur od
právoplatnosti rozsudku o rozvode, ktorú považoval za primeranú veku a potrebám dieťaťa. Matkou

požadované výživné 300,- eur nepriznal, nakoľko nemohol v plnej výške akceptovať uvádzané náklady,
ktoré neboli v plnej výške v rámci rozvodového konania preukázané. Súd prvej inštancie u matky
prihliadol na zníženie nákladov spojených s bývaním aj na to, že vzhľadom na W. vek je aj matka
povinná prispievať výživným na dcéru, ktorá už nie je odkázaná na jej celodennú starostlivosť. Nebolo
by spravodlivé, aby náklady vyčíslené matkou skoro celé hradil otec v rámci výživného. Okresný súd

zohľadnil aj to, že u W. sa ako u žiačky L. zvýšili náklady jednak prípravou na stužkovú, jednak na
doučovanie, aj keď ich nezdokladovala. Okresný súd vychádzal za toto obdobie z príjmu otca, ktorý by
dosahoval v P., keby nebol ukončil pracovný pomer dohodou, pričom pri odchode mu bola vyplatená
prémia vo výške 4-násobku priemerného platu, následne bol poberateľom dávky v nezamestnanosti
v priemere vo výške vyše 950,- eur. Aj keď mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť a naďalej

trvá vyživovacia povinnosť k mal. P., súd prvej inštancie mal za to, že bolo v jeho možnostiach a
schopnostiach takéto výživné uhrádzať aj s prihliadnutím na terajší príjem bez ohľadu na výdavky,
ktoré neboli zohľadnené pri pôvodnej výške výživného. Keďže si otec dobrovoľne plnil vyživovaciu
povinnosť v zmysle rozhodnutí súdu, okresný súd vyčíslil zameškané výživné (na W., pozn. odvolacieho
súdu) len o navýšenú čiastku 50,- eur mesačne za obdobie od právoplatnosti rozvodu do zrušenia

vyživovacej povinnosti otca dňa 01.10.2018 v celkovej výške 1.300,- eur s tým, že v zmysle § 232
Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C.s.p.“ povolil jeho splácanie v 108,33 eur mesačných splátkach.1.7.1. Nedoplatok na výživnom okresný súd vyčíslil v celkovej výške 2.590,- eur. Zohľadnil platby
otca do 31.08.2017 v mesačnej výške 150,- eur, takže za toto obdobie mu nevznikol nedoplatok. Od
určenia výživného sumou 220,- eur mesačne od 01.09.2017 vznikol nedoplatok do januára 2020, čo

je za jednotlivé mesiace 70,- eur, s výnimkou mesiacov júl a august 2019, kedy uhradil po 50,- eur,
od septembra 2019 do januára 2020 uhrádzal po 100,- eur, takže celkový nedoplatok za obdobie od
septembra 2017 do decembra 2017 vznikol vo výške 280,- eur. Za rok 2018 bol nedoplatok 840,- eur,
za január až jún 2019 vo výške 350,- eur, júl a august 340,- eur, september až december 480,- eur a
január 2020 220,- eur, čo celkovo predstavuje sumu 2.590,- eur. Tento nedoplatok otcovi povolil okresný

súd splácať v 72,- eur mesačných splátkach, spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody
splátok neuhradením čo i len jednej splátky majúc za to, že uhrádzanie výživného spolu s nedoplatkom
je v jeho možnostiach a schopnostiach, pričom neohrozí seba ani svoju rodinu, s prihliadnutím na príjem,
ktorý teraz dosahuje.

1.8. Okresný súd uviedol, že aj keď právny zástupca opätovne uplatnil trovy konania, s prihliadnutím

na usmernenie Krajského súdu v Banskej Bystrici o trovách rozhodol v súlade s ust. § 52 Civilného
mimosporového poriadku (ďalej aj „C.m.p.“).

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali v zákonnej lehote prostredníctvom svojich právnych
zástupcov odvolanie navrhovateľ aj odporkyňa.

3. Navrhovateľ v odvolaní podanom proti prvému, druhému, tretiemu a štvrtému výroku navrhol zmenu
rozsudku súdu prvej inštancie určením výživného na W. X. sumou 200,- eur mesačne od právoplatnosti
rozsudku o rozvode manželstva do 31.10.2018 so zrušením výroku o zaostalom výživnom a zmenu
výživného na mal. P. X. na 150,- eur mesačne od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva

do 30.06.2019 a na 130,- eur mesačne od 01.07.2019 so zrušením výroku o dlžnom výživnom na
maloletého P.. Tvrdil existenciu odvolacieho dôvodu podľa § 62 ods. 1 Civilného mimosporového
poriadku a podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku. Navrhol rozhodnúť o trovách
konania tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

3.1. Navrhovateľ (ďalej aj „odvolateľ“) uviedol, že Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 4Cdo 98/2017
zrušil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12CoP/55/2016 z procesných dôvodov,
teda nerozporoval správnosť skutkových zistení odvolacieho súdu ani v časti výdavkov, ani v časti
výšky priznaného výživného. Poukázal na obsah vyjadrenia zo 17.09.2020 (správne má byť uvedené
17.09.2019, pozn. odvolacieho súdu), v ktorom rozpísal výdavky súvisiace s jeho životnými a bytovými

potrebami, so splátkami úverov spotrebovanými počas trvania manželstva, ktoré spláca navrhovateľ,
so zabezpečením starostlivosti o maloletú dcéru I. a súčasnú manželku, ktoré sú výdavkami, ktoré je
nevyhnutné vynaložiť, ovplyvňujúcimi schopnosti a možnosti navrhovateľa platiť výživné. S odkazom na
§ 391 ods. 2 C.s.p. a konštatovanie odvolacieho súdu, že je potrebné skúmať aj úverovú zaviazanosť
otca vytkol súdu prvej inštancie, že na túto okolnosť pri rozhodovaní o výške výživného neprihliadol,

čím nerešpektoval právny názor odvolacieho súdu. Pripojil tabuľkový prehľad výdavkov od januára
2016 do augusta 2019, resp. pripoistení bytu od januára 2015 do súčasnosti na svoju domácnosť a
na starostlivosť o mal. dcéru I., nar XX.XX.XXXX zdôrazniac, že jeho manželka P. X. je na rodičovskej
dovolenke, preto nemá možnosť zabezpečiť si príjem a aj táto vyživovacia povinnosť má prednosť
pred inými výdavkami. Okresnému súdu vytkol, že sa v odôvodnení rozsudku nezaoberal výdavkami,

ktoré navrhovateľ od rozvodu manželstva uhrádzal nad rámec súdom určeného výživného v zmysle
písomného podania zo 17.09.2019 (ich úhradu matka nerozporovala). V októbri 2018 zaslal W. na
účet poistné 3.239,38 eur, ktoré jej dovtedy platil 2-krát ročne v sume 93,18 eur. Tieto financie W.
zaslal titulom poistného. Dňa 17.07.2018 ako poistník uzatvoril ďalšiu poistnú zmluvu pre poistenú
osobu W. X., na ktorú plní mesačné poistné vo výške 15,55 eur. V decembri 2016 zrušil poistnú

zmluvu a poistné plnenie 1.801,- eur pre mal. W. si ponechal, preto jej mesačne od marca 2018
zasielal 58,40 eur splátku titulom vyplateného poistného plnenia, okrem marca 2018, kedy uhradil
400,- eur a mája 2018, kedy uhradil 116,80 eur. Okresný súd sa nezaoberal tým, že odporkyni bola
vyplatená pravdepodobne v októbri 2016 titulom poistnej zmluvy suma 6.638,- eur, hoci poistné uhrádzal
navrhovateľ počas trvania manželstva. Z tejto čiastky si mohla vytvoriť úspory a čerpať z nich. Navrhol,

aby odvolací súd matku detí vyzval na predloženie dokladu týkajúceho sa vyplatenia tejto platby, na
ktorú poukazoval už v podaní zo 17.09.2019. Splácanie úverov tvorí značnú časť navrhovateľových
výdavkov a hoci nemajú prednosť pred vyživovacou povinnosťou, ich neuhrádzaním by dostal seba
a svoje rodiny do existenčných problémov. Úver spoločnosti I. bol uhradený 15.05.2016 poslednousplátkou, od júna 2016 došlo k zníženiu splátky úveru na 300,- eur vo Q. W. Aktuálna výška príjmu
navrhovateľa je v porovnaní s predchádzajúcim zamestnaním o cca 800,- eur nižšia. Tieto výdavky
vznikli za trvania manželstva. Pripojil tabuľkový prehľad splátok úverov a debetnej karty od januára

2017 do augusta 2019 (Q., J., J., I.). Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že sa dobrovoľne
vzdal výhodnejšieho zamestnania bez dôležitého dôvodu vo firme P. X.., kde pracoval od 01.01.2012
do 30.06.2018 a súčasťou jeho mzdy boli diéty vo výške 200,- eur. Ukončeniu pracovného pomeru
dohodou predchádzalo písomné upozornenie zamestnávateľa z 23.01.2018 na porušenie pracovnej
disciplíny, ktorého sa mal dopustiť podľa revíznej správy z 12.01.2018 nedodržaním postupu vykonania

inventúry, nedodržaním kontroly inventarizovaných artiklov, zistením veľkých diferencií v množstevných
stavoch artiklov filiálky a nedodržaním procesu interného toku tovaru. Otec bol tiež upozornený, že
pri opakovanom porušení pracovnej disciplíny s ním môže zamestnávateľ rozviazať pracovný pomer.
Pri ďalšej kontrole navrhovateľ opätovne dostal nepriaznivé hodnotenie a zamestnávateľ mu vytýkal,
že nedosahuje požadované výsledky v porovnaní s inými pobočkami v SR. Následne na podnet
zamestnávateľa rozviazal pracovný pomer dohodou. Od 09.07.2018 do 08.01.2019 navrhovateľ poberal

dávku v nezamestnanosti. Od 01.12.2018 do 08.01.2019 bol zamestnaný na základe dohody o vykonaní
práce v spoločnosti G. X.., v ktorej je zamestnaný od 10.01.2019 na základe pracovnej zmluvy s
priemerným čistým mesačným zárobkom cca 1.071,- eur. V januári 2020 bol jeho čistý mesačný príjem
806,- eur a vo februári 2020 vo výške 724,- eur. Ak by navrhovateľ nepristúpil k podpísaniu dohody
o skončení pracovného pomeru, pracovný pomer by bol skončený okamžite bez nároku na odstupné.

Navrhovateľ sa do nepriaznivej finančnej situácie nedostal vlastným subjektívnym pričinením, ale na
základe objektívnych okolností - nedosahovaním požadovaných výsledkov predaja v banskobystrickom
kraji. Ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine je namieste použiť aj vo vzťahu k matke detí, ktorá
uvádza, že nemôže pracovať na 8-hodinový pracovný čas z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu
mal. P., nespôsobilého riadne navštevovať školský klub. V konaní Okresného súdu Zvolen sp. zn.

17Pc/24/2017 znalkyňa F.. P. M., F.. v znaleckom posudku č. XX/XXXX z odboru psychológia, odvetvia
klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých a poradenská psychológia nekonštatovala
špecifické vývinové poruchy pri učení. Skonštatovala, že nepredpokladá u mal. P. nutnosť výraznejšieho
predĺženiadobyprípravynavyučovanie.PreP.jetakakoprektoréhokoľvekdruhákaZŠkvalitnádomáca
príprava nevyhnutná pre edukačnú úspešnosť. Na pojednávaní dňa 11.07.2019 znalkyňa uviedla, že

pokiaľ sa matka venuje synovi pri učení viac ako 2 hodiny, preťažuje ho, pretože dieťa má mať výsledky,
ktoré sú v harmónii s jeho mentálnym a osobnostným potencionálom. Znalkyňa sa pozitívne vyjadrila
k návštevám školského klubu maloletým P.. Dieťa si nevyžaduje stálu starostlivosť, školský klub trvá
do 16.30 hod. Konštatovanie matky, že mal. P. nemôže riadne navštevovať školský klub vyvracajú aj
lekárskesprávy,ktorésúsúčasťouuvedenéhosúdnehospisu.Akjemanželkaodroku2015zamestnaná

u zamestnávateľa, u ktorého nemôže pracovať na 8-hodinový pracovný čas a dosiahnuť tým vyššiu
mzdu, s poukazom na jej potencionálne možnosti a schopnosti v zmysle § 72 ods. 2 Zákona o rodine
sa dopúšťa konania, ktorým sa vzdáva bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania. V ďalšej
časti odvolania otec poukázal na nález ÚS ČR sp. zn. IV.ÚS 650/2015 zdôrazňujúc, že ak je rodič
objektívne schopný uhrádzať určitú výšku výživného, neznamená to, že by mala byť takáto výška

výživného v prospech maloletého automaticky určená, má byť obmedzená odôvodnenými potrebami
dieťaťa, ktoré musia byť preukázané. Aj Krajský súd v Žiline v konaní sp. zn. 9CoP/53/2014 konštatoval,
že potreby dieťaťa majú svoju konkrétnu hranicu danú spotrebným charakterom výživného a rozsahom
potrieb dieťaťa v tom-ktorom veku. Súdu prvej inštancie vytkol, že pri zvýšení výživného v súvislosti s
nástupom mal. P. do základnej školy o 70,- eur mesačne neuviedol, na základe čoho dospel k takto

stanoveným zvýšeným nákladom, ktoré boli reálne vyčíslené čiastkou najviac 30,- eur (školský klub 10,-
eur, výtvarný krúžok 2 x 30,- eur ročne, nákup školských pomôcok a úhrada za školskú jedáleň 15,-
eur mesačne). Pri určení výživného na mal. W. vytkol zohľadnenie výdavkov, ktoré neboli preukázané
(doučovanie z anglického jazyka 40,- eur mesačne, výdavky na lieky). Súd tiež prihliadol na údajné
výdavky, a to na dopravu manželky vo výške 15,- eur mesačne, na lieky mal. P. 15,- eur mesačne.

Maloletý navštevuje N. a manželka pracuje v X., kde majú trvalý pobyt. Okresný súd len skonštatoval, že
vychádzal z mesačných výdavkov na W. vo výške 385,- eur, podrobnejšie sa im nevenoval. Odchodom
W. zo spoločnej domácnosti došlo k značnému poklesu výdavkov na domácnosť na strane matky, a to
za komunálny odpad 1,67 eur, na stravu a domácnosť 115,- eur, cestovné 30,- eur, kultúru, šport a lieky
30,- eur, hygienické potreby 20,- eur, oblečenie a obuv 20,- eur, vreckové 20,- eur, školské pomôcky

20,- eur. Od 16.03.2020 navrhovateľ pracuje v súvislosti so situáciou ohľadne vírusu COVID-19 formou
home office, v dôsledku čoho mu nebude vyplácaná mzda v plnej výške a bude sa znižovať v priemere
od 25 % do 40 %, čo ako nepredvídateľná skutočnosť výrazne ovplyvní jeho finančnú situáciu.4. Kolízny opatrovník, ani matka maloletého sa k podanému odvolaniu otca nevyjadrili.

5. Matka podala prostredníctvom svojho právneho zástupcu proti tretiemu, štvrtému a piatemu výroku

rozsudku okresného súdu odvolanie z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) C.s.p. s
návrhom, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a určil výživné na maloletého P. 200,-
eur mesačne od právoplatnosti rozvodu do 31.08.2017 a od 31.08.2017 v sume 300,- eur mesačne s
uložením povinnosti otcovi zaplatiť zameškané výživné v mesačných splátkach minimálne vo výške po
200,- eur. Navrhla prisúdenie náhrady trov celého konania aj z dôvodu podľa § 62 ods. 1 C.m.p.

5.1. Matka (ďalej aj „odvolateľka“) uviedla, že súd prvej inštancie rozhodoval o dvoch rôznych obdobiach,
za ktoré určil výživné, preto bolo potrebné presne vymedziť diferencovane aj príjmy a výdavky, z
ktorých za tieto obdobia vychádzal. Súd prvej inštancie v plnej miere akceptoval čistý mesačný príjem
otca z rozvodového rozsudku sumou 1.938,74 eur a čistý mesačný príjem matky sumou 328,08 eur.
Rovnako akceptoval zistené pomery rodičov. Výdavky otca podľa rozvodového rozsudku po odpočítaní

neuznaných výdavkov predstavujú 330,96 eur mesačne a výdavky matky, najmä v podobe nájomného
za byt vo výške 300,- eur (ktoré okresný súd delil tromi podľa počtu bývajúcich v byte), za jej stravu a
ošatenie. Prevzal aj výdavky určené v rozvodovom rozsudku na W. 385,- eur mesačne a na P. 295,- eur
mesačne. Po odpočítaní takto určených výdavkov otcovi z jeho príjmu zostáva mesačne 1.607,78 eur a
po platbe výživného 400,- eur (na W. 250,- eur do 31.10.2018, na P. 150,- eur do 31.08.2017) zostáva

otcovi 1.207,78 eur. Výživné však nemôže v plnej výške pokryť výdavky na W. 385,- eur a P. 295,- eur.
Po odpočítaní otcom zaplateného výživného je potrebné matkou vynaložiť na deti celkovo 330,- eur, z
tohto na W. 185,- eur a na P. 145,- eur. Vychádzajúc z jej čistého príjmu sa dostane na mínusovú hodnotu
-2,- eur bez zohľadnenia jej osobných výdavkov. Ak súd prvej inštancie akceptoval pôvodný rozsudok
v časti príjmov a výdavkov, mal akceptovať aj ním určenú výšku výživného, ktorá je v novom rozsudku

už len vzhľadom na matematický výpočet neobhájiteľná.

5.2. Uvedené skutočnosti platia aj pre výživné na maloletého P. za dobu od 01.09.2017, keď rozdiel vo
výživnom prestavuje sumu 70,- eur. Pre toto obdobie súd nediferencuje príjmy ani výdavky, obsahuje
len poukaz na pôvodný rozvodový rozsudok. Po prepočte vychádzajúc z výživného na mal. P. 220,- eur

otcovi zostáva suma 1.137,78 eur na obdobie od 01.09.2017. V roku 2018 mu síce pribudla vyživovacia
povinnosť k . I. v máji, zároveň mu od 01.10. odbudla vyživovacia povinnosť k W.. U matky sa situácia
nezmenila, jej príjem je rovnaký a po prepočte na výdavky na deti jej zostáva 68,- eur na nájomné, stravu
a ošatenie. Nesporné je, že maloletý P. od 01.09.2017 navštevuje povinnú školskú dochádzku. Návrh
na priznanie výživného na rozvedenú manželku zobrala späť, pretože podľa predbežného stanoviska

sudcu naň nemá nárok, keďže podľa ustanoveného znalca zdravotné problémy mal. P. neodôvodňujú
príspevok na výživu rozvedenej manželky. Matka má k tomu výhrady, ale nebola ochotná bojovať
s otcom. Od 12.02.2020 bol maloletý P. v dôsledku svojich zdravotných problémov zaradený medzi
integrované deti s prideleným špeciálnym pedagógom. Záver okresného súdu, že by sa matka mohla
zamestnaťnaplnýpracovnýúväzok,príp.vykonávaťnavyšeprácezdomunekorešpondujesvyjadrením

jej zamestnávateľa, ktorý pre ňu nemá ďalšiu prácu a nemôžu ju zamestnávať na dlhšiu pracovnú
dobu. P. sa musí matka doma venovať pri príprave na školské vyučovanie viac ako je bežné u iných
detí. Okresný súd neuviedol, akú sumu príjmu matky berie z tohto dôvodu za rozhodujúcu, čím je jeho
rozsudok nepreskúmateľný. Rozporný a nepreskúmateľný je záver okresného súdu, že vychádza z
príjmu otca, ktorý dosahoval pred ukončením pracovného pomeru aj z jeho príjmu v súčasnej dobe okolo

1.071,- eur. Súd pri určení výživného nemôže v tom istom období vychádzať z dvoch otcových príjmov.
Aniprípadnéprepusteniezpracovnéhopomeruotcapreporušeniepracovnejdisciplínybyničnezmenilo
na určení výšky jeho príjmu pre účely výživného. V rozsudku malo byť prihliadnuté aj na odmenu, ktorú
otec obdržal vo výške štyroch mesačných priemerných platov.

5.3. Odvolateľka poukázala na chybu v treťom výroku rozsudku, kde je určené, že výživné sa
určuje na dobu od 01.09.2017 na 220,- eur mesačne a následne, že táto suma je určená počnúc
dňom právoplatnosti rozsudku. Súd prvej inštancie mal vychádzať zo súčasných príjmov a výdavkov
účastníkov konania a uviesť, ktoré skutočnosti sa oproti prvotnému rozvodovému rozsudku nezmenili,
ktoré z neho prevzal a ktoré sú odlišné. V rozsudku absentuje odôvodnenie vzťahujúce sa na matkou

podrobne vyčíslené výdavky. Nemožno z neho zistiť, aké celkové výdavky pre toho-ktorého účastníka
akceptoval na dobu od právoplatnosti rozvodu účastníkov, najmä preto, že výživné bolo určené
pre jednotlivé obdobia odlišne. Okresný súd nemôže zároveň vychádzať z pôvodného rozvodového
rozsudku a zároveň z rozsudku o určení vyživovacej povinnosti pred rozvodom. Súčasťou rozhodovaniao peňažných nárokoch je aj matematický prepočet, z ktorého vyplýva, z akých výdavkov maloletých
detí, otca a matky súd vychádzal. Musí dôjsť k porovnaniu týchto výdavkov s príjmom otca a príjmom
matky.Rozsudokokresnéhosúduvovzťahukpožiadavkámvyslovenýmodvolacímsúdomvzrušujúcom

uznesení je nedostatočný a nepreskúmateľný.

5.4. Odvolateľka nesúhlasila so splácaním dlžného výživného v splátkach po 72,- eur mesačne, čo
predstavuje 35 mesiacov, ktoré označila za neprimerané a poškodzujúce práva dieťaťa na riadnu výživu.
Za akceptovateľnú sumu mesačných splátok výživného označila čiastku 200,- eur.

5.5. Navrhla priznanie náhrady trov konania vo výške 100 %, čo odôvodnila spravodlivosťou. Rozvod
manželstva zavinil manžel neverou a nezáujmom o rodinu a deti, ktorý pretrváva. Priznanie trov je
spravodlivé, keďže sa naďalej stará o maloleté dieťa, o ktorého adopcii rozhodol jednostranne (bývalý)
manžel a potom o dieťa stratil záujem. Dôvodom sú aj zdravotné problémy mal. P.. Otec v rámci konania
o určenie výživného pri rozvode poukazoval na výdavky typu pôžička kolegu alebo príspevok na kúpu

bytujehosúčasnejmanželke,čiposilňovňupreňu.Narodinupritomotecprispievalminimálne.Priznanie
trov je podľa odvolateľky dôvodné aj vzhľadom na postoj navrhovateľa počas konania, jeho arogantné
správanie a úplne negovanie jeho bývalej rodiny.

6. Otec detí vo vyjadrení k odvolaniu matky k jej námietke týkajúcej sa nedostatočného odôvodnenia

rozhodnutia presným nevymedzením príjmov a výdavkov v dvoch rozdielnych obdobiach uviedol, že
svoje výdavky za posudzované obdobie detailne označil v písomných vyjadreniach z 26.02.2016 a zo
17.09.2019 spolu s listinnými dôkazmi, ktoré k nim pripojil. Z tohto vyčíslenia nemožno vyvodiť záver,
že výdavky otca sú 330,- eur mesačne a po odpočítaní výživného a výdavkov mu zostáva 1.207,78 eur.
Nájom vo výške 350,- eur hradil svojej priateľke do decembra 2016, od januára 2017 s ňou začal žiť v

spoločnej domácnosti a hradiť náklady súvisiace s bývaním vo výške 300,- eur. Manželstvo uzatvorili
02.02.2018. Od augusta 2018 uhrádza na účet už manželky 250,- eur titulom výdavkov na bývanie za
byt v jej vlastníctve. Ide o mesačné náklady na elektrinu 25,- eur do apríla 2019 a 33,- eur od mája 2019,
platby spoločenstvu vlastníkov bytov 86,- eur od júla 2017 do júla 2019 a 84,30 eur od januára 2018,
hypotekárneho úveru súčasnej manželky 84,30 eur a jej spotrebného úveru 23,79 eur, koncesionárske

poplatky 4,64 eur, jej telefón 29,18 eur, internet a TV 32,14 eur. Okrem toho odporca zo svojho účtu
uhrádza svoj mobilný telefón 30,88 eur a výdavky súvisiace so stravou maloletej I., nar. XX.XX.XXXX,
mesačne 97,26 eur. Od januára 2016 navrhovateľ ročne uhrádzal komunálny odpad postupne vo výške
od 29,28 eur do 58,40 eur (v roku 2018) a poistenie bytu vo výške najskôr 59,87 eur, v súčasnosti 59,89
eur. V mesačných splátkach po 98,52 eur splácal spotrebiteľský úver z Q. čerpaný počas manželstva

(od januára 2015 do októbra 2017) vo výške 306,78 eur (12/2017), vo výške po 223,35 eur od januára
2018 doteraz, rovnako spotrebiteľský úver čerpaný počas manželstva v J. W. v mesačných splátkach
176,47 eur (od septembra 2015 do októbra 2017) a debet na kreditných kartách I. a J. karty. Okrem toho
má výdavky na stravu, ošatné a hygienu. Od 01.01.2012 do 30.06.2018 platil poistenie zodpovednosti
za škodu pri výkone povolania 120,- eur ročne. Tzv. diéty súd prvej inštancie nesprávne označil za

benefity z pracovného pomeru, lebo neurčujú životnú úroveň navrhovateľa. V tejto súvislosti poukázal
na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7CoP 101/2012 zo 14.11.2012 a potrebu vychádzať len
z čistého príjmu navrhovateľa. Po presťahovaní sa z nájmu do rodinného domu by vzrástli náklady na
bývanie, najmä pokiaľ ide o vykurovanie a bežné opravy a údržbu. Zvýšené výdavky mal navrhovateľ
do 30.06.2018 aj pokiaľ ide o ošatenie, pretože jeho pracovná pozícia si vyžadovala, aby v zamestnaní

nosil obleky. Nesúhlasil so záverom, že splátka úveru 298,52 eur je neúčelným výdavkom, pretože išlo
o poskytnutie pôžičky kolegovi. Ide o výdavok vzniknutý za trvania manželstva a spolužitia manželov
v spoločnej domácnosti. Riešený bude v rámci vyporiadania BSM. Zhodne ako vo svojom odvolaní sa
vyjadril k ustálenej výške nevyhnutných výdavkov maloletej W. a maloletého P.. Do úvahy je potrebné
zobrať plnenie vyživovacej povinnosti navrhovateľom nad rámec bežného výživného. Podľa pripojeného

prehľadu otec platil v auguste až decembri 2016 poistenie maloletej W. 16,18 eur a maloletému P.
16,19 eur mesačne a mal. W. mobilný telefón do septembra 2016 vo výške 11,- eur mesačne a v
októbri 2016 19,99 eur, splátky v novembri 12,13 eur a splátky iPhone v novembri 2016 13,- eur, v
decembri 2016 tiež 13,- eur. V roku 2017 otec platil W. celoročne paušál na telefón 21,99 eur a splátky
iPhonu po 13,- eur mesačne, od júna začal platiť poistenie pre maloletého P. 6,97 eur, ktoré platil až do

augusta 2019 ku dňu tohto vyjadrenia (01.04.2020). V júni 2017 zaplatil maloletej W. poistenie 93,18
eur, rovnako v decembri 2017, v marci 2018 jej zaplatil splátku poistenia 400,- eur a od júna 2018 do
augusta 2019 poistenie po 58,40 eur mesačne. V auguste 2018 zaplatil W. paušál na telefón 73,59 eur
a splátku iPhone 26,- eur, od augusta 2018 do augusta 2019 jej platil mesačne poistenie 15,55 eur. Voktóbri 2018 bolo pre Barboru vyplatené F., veno 3.239,38 eur. Za limit určenia výšky výživného označil
preukázanú výšku výdavkov potrieb maloletých detí, ku ktorým majú vyživovaciu povinnosť obidvaja
rodičia. Aj matke odbudla od 01.10.2018 vyživovacia povinnosť k W.. U matky je potrebné vziať do

úvahy objektívne možnosti zamestnania. Matka má stredoškolské vzdelania ekonomického zamerania,
pracuje ako účtovníčka a nemá žiadne obmedzenia pre nájdenie lepšie platenej práce, resp. práce
na dlhší pracovný čas. Podľa predložených lekárskych správ je mal. P. z neurologického hľadiska v
norme, znalkyňa v konaní o určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky nezistila jeho žiadne
ochorenia ani poruchu. Maloletý má vývinovú poruchu učenia - dyslexiu a dysgrafiu podľa správy I.

z 03.12.2019. So zdravotným stavom P. nie sú spojené zvýšené výdavky. Súdom určené výživné je
vyššie ako zodpovedá polovici preukázaných oprávnených potrieb maloletých detí. Výživné požadované
manželkou je v rozpore s kritériami stanovenými zákonom pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti.
Súdom stanovená výška bežného výživného spolu so splátkou zameškaného výživného pre obe deti je
pre otca likvidačná. Jeho súčasný priemerný zárobok predstavuje cca 1.000,- eur a bude nižší vzhľadom
na situáciu spôsobenú COVID-19. Od 16.03.2020 pracuje povinne nariadenou formou home office,

v dôsledku čoho bude jeho mzda znižovaná v priemere od 25 % do 40 %. Tvrdil tiež, že neexistuje
dôvod na priznanie náhrady trov konania matke detí. Keďže rozhodovanie o náhrade trov konania sa
podľa C.m.p. nedelí na dve samostatné fázy (rozhodovanie o nároku a rozhodovanie o výške), bolo
povinnosťou manželky trovy nielen uplatniť, ale ich aj riadne vyčísliť, čo sa nestalo, preto nie je možné
priznať ich náhradu. Okresný súd v rozvodom rozsudku skonštatoval, že príčinu rozvratu manželstva vidí

aj v rozdielnosti pováh a názorov účastníkov v súvislosti s kariérnym postupom navrhovateľa, ktorý začal
tráviť viac času v práci na úkor času s rodinou, čo viedlo k vzájomnému citovanému odcudzeniu. Rozvod
manželstva teda zapríčinili obidvaja manželia. Aj po odchode zo spoločnej domácnosti odporca rodinu
zabezpečoval finančne a na maloletých platil výživné riadne a včas. Priznanie náhrady trov konania by
nebolo spravodlivé aj vzhľadom na neprimeranú dĺžku konania nezavinenú navrhovateľom.

7. Písomným podaním z 02.10.2020 otec predložil prehľad platenia výživného na maloletých od roku
2016 do septembra 2020, z ktorého vyplynulo, že na maloletého P. zaplatil v auguste 2016 čiastku 50,-.
eur, v septembri 2016 150,- eur, v októbri až decembri 2016 200,- eur mesačne, rovnako v januári 2017.
Od februára 2017 do júla 2018, v decembri 2018 a januári a februári 2019 na jeho výživu poukázal po

150,- eur mesačne, od augusta 2018 do novembra 2018 a v marci 2019 po 200,- eur mesačne. Po
300,- eur mesačne na výživu maloletého P. otec poukázal v mesiacoch apríl, máj, jún 2019, po 50,- eur
mesačne v mesiacoch júl, august 2019, po 100,- eur mesačne od septembra 2019 do februára 2020
a od marca 2020 do septembra 2020 po 220,- eur mesačne. Na výživu maloletej W. poukázal otec v
auguste 2016 sumu 50,- eur, v septembri 2016 sumu 150,- eur, čiastky po 200,- eur v októbri 2016, vo

februári 2017 až júli 2018. Od novembra 2016 do januára 2017, v auguste a septembri 2018 zaplatil
na jej výživu po 300,- eur mesačne, v októbri až decembri 2018 po 100,- eur a v januári 2019 50,- eur.
Po ukončení poistného vzťahu založeného poistnou zmluvou č. XXXXXXXXXX (kde platil na mal. W.
poistné dvakrát ročne 93,18 eur) zaslal na účet W. poistné plnenie 3.239,38 eur v októbri 2018. Dňa
17.07.2018 pre W. ako poistník uzavrel poistnú zmluvu č. X XXX XXX XXX,. kde platí poistné mesačne

15,55 eur doteraz. Do decembra 2016 platil na W. poistné 16,18 eur, v decembri 2016 poistnú zmluvu
zrušil a poistné plnenie 1.801,- eur si ponechal. Z tohto dôvodu od marca 2018 posielal na W. účet
mesačne 58,40 eur titulom vyplateného poistného plnenia, okrem 400,- eur vyplatených v marci 2018
a v máji 2018 splátky 116,80 eur uhradených na jej účet. Sumu 1.801,- eur dcére splatil v plnej výške
v marci 2020. V obmedzenom pracovnom režime súvisiacom s pandémiou COVID-19 dosiahol v apríli

2020 príjem 652,12 eur a v máji 2020 príjem 626,87 eur. Výdavky na maloletú I. vyčíslil mesačne sumou
96,72 Eur (príkrmy, mlieko, plienky), v marci 2020 zaplatil detskú postieľku 214,- eur. Z prehľadu platieb
výživného predloženého matkou detí vyplýva, že otec na výživu maloletej W. X. platil od 15.08.2016 do
17.01.2017 300,- eur mesačne, od 20.02.2017 do 16.07.2018 po 200,- eur mesačne, pričom od augusta
2018 do novembra 2018 bolo zaslané výživné na bežný účet W., a to v auguste a septembri po 300,- eur

a v októbri a novembri 100,- eur. Na maloletého P. otec platil výživné od 15.08.2016 do 17.01.2017 po
200,- eur mesačne, od 20.02.2017 do 15.02.2019 po 150,- eur mesačne. Dňa 20.03.2019 zaplatil 200,-
eur, v apríli, máji a júni po 300,- eur mesačne, v júli a auguste 2019 po 50,- eur mesačne, v septembri
až decembri 2019 po 100,- eur mesačne, rovnako ako v januári a februári 2020, od 17.03.2020 až do
dňa pojednávania v decembri 2020 zaplatil výživné po 220,- eur mesačne.

8. Na základe odvolania podaného včas účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie
vydané (§ 359, § 362 C.s.p.) krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) vec prejednal v medziach
odvolaní navrhovateľa aj odporkyne (§ 66 ods. 1 C.m.p.), v rozsahu určenom ustanovením § 65 C.m.p.a po zopakovaní dokazovania vykonaného okresným súdom a jeho doplnení na pojednávaniach dospel
k záveru, že odvolania sú sčasti dôvodné. Rozsudok okresného súdu s poukazom na § 388 C.s.p.
z dôvodov podľa § 62 ods. 1 C.m.p. a § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. zmenil, nakoľko neboli splnené

podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. Vzhľadom na doplnené dokazovanie a potrebu
vysporiadať sa s tvrdeniami odvolateľov v odvolaní odvolací súd uvádza zistený skutkový stav a dopĺňa
ďalšie dôvody.

9. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého

dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní

schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

10. Odvolací súd predovšetkým poukazuje na to, že formálnym dôvodom zmeny rozsudku okresného
súdu bola nevykonateľnosť rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý určil počiatok vyživovacej povinnosti
otca k maloletým deťom „počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode“. Takéto vymedzenie
počiatku vyživovacej povinnosti je nepresné, pretože z výroku rozsudku musí byť zrejmý presný
dátum právoplatnosti rozsudku okresného súdu (jasnosť a zrozumiteľnosť výroku nie je možné

dopĺňať dôvodmi rozsudku). Rovnako nemožno akceptovať odkaz súdu prvej inštancie na závery z
„rozvodového“ rozsudku, teda odôvodnenie rozsudku okresného súdu č. k. 9P/15/2015-412 zo dňa
27. júna 2016, pretože tento bol (po jeho zmene rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici č.
k. 12CoP/55/2016-504 zo dňa 26. januára 2017) uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.
12CoP/60/2018-573 zo dňa 29. marca 2019 v časti týkajúcej sa výživného zrušený.

11. Odvolací súd po zopakovaní dokazovania vykonaného okresným súdom a po jeho doplnení dospel
k nasledovným skutkovým zisteniam:

11.1. Účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa 09.09.1995, rozvedené bolo rozsudkom Okresného

súdu Zvolen č. k. 9P/15/2015-412 zo dňa 27. júna 2016. Maloleté deti z manželstva pochádzajúce -
W., nar. XX.XX.XXXX a P., nar. XX.XX.XXXX boli na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti
matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach. Styk otca s maloletými
upravený rozsudkom nebol. V týchto výrokoch rozsudok okresného súdu nadobudol právoplatnosť dňa
23.08.2016, čo je aj dátum, od ktorého odvolací súd určil vyživovaciu povinnosť otca k maloletým deťom

na čas po rozvode manželstva.

11.1.1. Manželstvo bolo rozvedené napriek nesúhlasu manželky. Za príčinu rozvodu manželstva súd
prvej inštancie (tretí odsek strana 14 jeho rozsudku) označil predovšetkým nezáujem navrhovateľa ozotrvanie v manželstve a jeho nezáujem o samotnú odporkyňu, ktorá mala snahu manželstvo zachovať.
Odporca napriek prejavenej túžbe maloletých detí po obnove spolužitia rodičov neprejavil žiadnu snahu
o záchranu manželstva, za príčinu jeho rozvratu označil aj rozdielnosť pováh oboch manželov. Okresný

súd uzavrel, že manželstvo neplní všetky svoje funkcie a obnovenie spolužitia neprichádza do úvahy
najmä pre nevôľu zo strany navrhovateľa. Manželia nežili v spoločnej domácnosti od marca 2015. Za
príčinu rozvratu manželstva okresný súd čiastočne označil aj rozdielnosť pováh a názorov účastníkov,
ktorá sa začala výraznejšie prejavovať v súvislosti s kariérnym postupom navrhovateľa, ktorý začal
tráviť väčšinu času v práci na úkor voľného času tráveného s rodinou, čo viedlo k vzájomnému

citovému odcudzeniu manželov a hlbokému a trvalému rozvráteniu manželstva. Ďalšou príčinou bola
nevera navrhovateľa a vážne narušenie dôvery medzi partnermi vzhľadom na manipuláciu finančnými
prostriedkami navrhovateľom.

11.2. Účastníci konania ako manželia obývali rodinný dom v osobnom vlastníctve otca detí a jeho
brata, avšak otec detí od marca 2015 býval v priestoroch firmy v W. W. v jednoizbovom služobnom byte

s príslušenstvom. Od 01.03.2016 matka spolu s maloletými deťmi bývala v prenajatom dvojizbovom
byte v X. za dohodnuté nájomné 300,- eur mesačne, v ktorom sú zahrnuté aj náklady na energie.
Od 01.06.2017 vznikol nájomný pomer medzi prenajímateľom P. X. a W. X., ktorého predmetom je
nájom dvojizbového bytu v X. na dobu určitú do 31.05.2021 za dohodnuté nájomné 150,- eur mesačne,
v ktorom nie je zahrnutá dodávka služieb spojených s užívaním bytu; celkový mesačný zálohový

predpis bol vystavený na 228,73 eur ku dňu 14.11.2019. Matka, ktorá je nájomníčkou tohto bytu aj v
dobe rozhodovania odvolacieho súdu, náklady spojené s bývaním vyčíslila na pojednávaní 09.12.2020
sumou 269,- eur mesačne vrátane nákladov na energie. Dcéra W. bola v čase rozvodu manželstva jej
rodičov žiačkou 3. ročníka gymnázia, navštevovala endokrinologickú ambulanciu 1-krát ročne. V čase
vyhlásenia rozvodového rozsudku (č.k. 9P/15/2015-412 zo dňa 27.06.2016) boli ustálené výdavky na

vtedy maloletú W. sumou 100,- eur na bývanie (1/3 z matkou uvádzanej sumy nájomného 300,- eur,
keďže v domácnosti žili 3 osoby), 30,- eur cestovné výdavky do školy a telefón 11,- eur, stravné v
škole 25,- eur, ostatná strava 75,- eur mesačne, doučovanie angličtiny 25,- eur mesačne, náklady na
obuv a ošatenie cca 30,- eur mesačne a hygienické potreby 20,- eur mesačne, ku ktorým bolo treba
pripočítať občasné náklady na rekreáciu, kultúru, športové vyžitie, náklady spojené s ochorením. Neskôr

boli výdavky na W. do mája v roku 2018 vyčíslené ako pozostávajúce z 1/3 nájomného 76,25 eur,
platby za elektrinu 11,83 eur, za komunálny odpad 1,67 eur, za internet a televíziu 9,07 eur, za stravu
v školskej jedálni 25,- eur a stravu v domácnosti 90,- eur, cestovné 30,- eur, kultúru, šport a lieky 30,-
eur, doučovanie angličtiny 15,- eur, hygienické potreby 20,- eur, oblečenie, obuv 20,- eur, vreckové
20,- eur, školské pomôcky 5,- eur s tým, že náklady na doučovanie z anglického jazyka a stravu v

školskej jedálni odbudli od júna 2018. V októbri a novembri 2017 boli vynaložené náklady na školu 160,-
eur. Rozsudkom Okresného súdu Zvolen č.k. 17Pc/12/2018-46 bola zrušená vyživovacia povinnosť
otca voči plnoletej W. X. počnúc dňom 01.10.2018. W. s matkou nebýva od októbra 2018, do miesta
bydliska chodí približne raz za tri mesiace. U maloletého P., ktorý bol žiakom materskej školy, pripadla
v období rozvodu suma 100,- eur na bývanie, na stravu v materskej škole 25,- eur a ostatnú stravu

70,- eur mesačne, náklady na ošatenie, obutie a hygienu cca 50,- eur mesačne. Vzhľadom na časté
infekcie horných dýchacích ciest bol opodstatnený aj výdavok 20,- eur na zakupovanie Imunoglukánu na
posilnenie imunity. Výška rodinných prídavkov poberaných matkou bola 47,- eur. Mal. P. bol sledovaný
v logopedickej ambulancii pre oneskorený vývin reči od X rokov. Podľa správy klinickej logopedičky z
22.11.2015 P.. G. Q. zo N. dieťa trpí dysláliou, výraznejšie nedostatky sa tiež prejavujú v oslabenej

slucho-rečovej pamäti. Z predloženej správy P.. P. T. z 20.11.2015, lekárky E. vyplynulo, že mal. P. v
roku XXXX absolvoval šesť vyšetrení a v roku 2015 deväť vyšetrení. Maloletý P. od 01.09.2017 nastúpil
povinnú školskú dochádzku, v súčasnosti je N. Matka v konaní postupne prekladala vyčíslenie výdavkov
na P., ktoré v roku 2019 pozostávali z polovice nájmu 114,37 eur a nákladov na elektrinu 17,75 eur,
1/3 nákladov na komunálny odpad 1,67 eur, polovica nákladov na internet a televíziu 8,40 eur, stravu

v školskej jedálni 21,80 eur do júna 2019 a 4,40 eur od septembra 2019, stravu v domácnosti 115,-
eur mesačne, náklady na cestovné 10,- eur mesačne, na kultúru, šport, hračky 20,- eur mesačne,
na lieky 30,- eur mesačne, náklady na hygienické potreby 20,- eur mesačne, oblečenie a obuv 20,-
eur mesačne, výtvarný krúžok 6,- eur mesačne, školské pomôcky 5,- eur mesačne, školský klub
10,- eur mesačne, sporenie 15,- eur a od júla 2019 životné poistenie 20,89 eur. V rovnakej výške

boli vyčíslené výdavky aj v roku 2018 s tým rozdielom, že na nájom do októbra 2018 bola počítaná
tretina sumy vzhľadom na to, že v spoločnej domácnosti s matkou a maloletým P. žila aj staršia W..
Zo správy z diagnostického vyšetrenia I. F. N. zo dňa 03.12.2019 vyplynulo, že u maloletého boli
zistené špecifické poruchy učenia - dyslexia, dysgrafia, dysortografia v strednom stupni obmedzenia napodklademotorickýchdeficitov.Oslabeniasúprítomnévoblastisluchovejanalýzy,krátkodobejsluchovej
pamäti, vizuálneho vnímania, vizuálnej pamäti, zistené bolo pomalé pracovné tempo. Ide o žiaka s
vývinovými poruchami učenia, odporúčané je jeho vzdelávanie formou individuálnej integrácie v bežnej

triede, klasifikovať ako žiaka so zdravotným znevýhodnením a so špeciálno-pedagogickými potrebami.
Vo výchovno-vzdelávacom procese je odporučené uplatňovanie špecifických postupov a prístupov
všetkých predmetov, zohľadňovanie jeho individuálnych osobitostí v takom rozsahu, aby konečné
výsledky jeho vzdelávania zodpovedali profilu absolventa príslušného stupňa vzdelávania. Odporúčané
je zaradenie dieťaťa do starostlivosti školského špeciálneho pedagóga, využitie asistenta učiteľa v

hlavných predmetoch a v prípade rodiča voľba pravidelnej a systematickej prípravy na vyučovanie.

11.3. U matky detí bol zistený jej priemerný čistý mesačný príjem u zamestnávateľa U. F. - Q. X. podľa
mzdových listov za rok 2016 vo výške 366,- eur mesačne, za rok 2017 vo výške 389,71 eur mesačne,
za rok 2018 vo výške 408,69 eur mesačne, za rok 2019 vo výške 418,96 eur a za obdobie od januára do
septembra 2020 (vrátane) vo výške 409,92 eur. V správe z 03.02.2020 zamestnávateľ matky uviedol,

že matka pri podpísaní pracovnej zmluvy dňa 03.06.2002 bola informovaná o tom, že ide o miesto
na 6-hodinový pracovný úväzok (administratívna pracovníčka), ktorý zamestnávateľ ani v budúcnosti
nepredpokladá zmeniť na plný pracovný úväzok. Kolízny opatrovník v správe z 13.10.2020 uviedol, že
matka je aj poberateľkou rodinných prídavkov na P., má uplatnený daňový bonus a od februára 2020 jej
otec platí výživné na P. 220,- eur. Od marca do júna 2020 dosiahla matka znížený príjem v súvislosti s

ošetrovaním člena rodiny. Okrem výdavkov na nájom a elektrinu (229,- + 37,- eur) matka podľa zistení
kolízneho opatrovníka vynakladá 16,80 eur za internet, 26,- eur za mobilný telefón, 40,89 eur a 20,98 eur
na poistenie so sporením pre seba a maloletého, na školský klub 12,- eur, RTVS 4,84 eur, poplatok za
odpad 5,- eur, ďalej vyčíslila 3,20 eur stravu syna v ZŠ a 5,- eur na desiaty, náklady na drogériu 25,- eur
a stravné doma 250,- eur mesačne, 30,- eur polročne na ZUŠ pre mal. P. a 15,- eur mesačne na lieky.

11.3.1. Z výpovede matky na pojednávaní 09.12.2020 k výdavkom je preukázané, že úver, ktorý spláca
po 38,- eur mesačne, čerpala z E., keď sa sťahovala do súčasného bytu pre potrebu zloženia zábezpeky
900,- eur mestu a musela si kúpiť chladničku. Poistenie si založila začiatkom tohto roku (40,89 eur) kvôli
chorobám.P..P.odzačiatkunovembra2020školskýklubnenavštevuje,jehofyzickézdravotnéproblémy

ustúpili, navštevuje X. H. Keď príde zo školy domov, 2 hodiny má syn prestávku, pohrá sa a potom sa
začínajú učiť. Vyrábajú si kartičky, potom má prestávku, ide sa pohrať a znova sa učia, čo zopakujú
3-krát. Týmto spôsobom sa učia od 16.00 hod. do 20.00 hod., kedy chodieva spať. V škole má ako
integrovanýžiakasistentku.Keďchodildoškolskéhoklubu,boltamdo14.00hod.aleboajdo15.00hod.,
keď mali nejakú činnosť. Potom ho matka brala domov, pretože ostatní žiaci začali pracovať s domácimi

úlohami. V školskom klube syn asistentku nemal. Dieťa raz za polrok chodí na kontroly na neurológiu
do W. W., v súvislosti s týmito návštevami lekára doplácajú za lieky asi 5,- eur, jedno balenie vydrží
mesiac, potom má 2 mesiace pauzu. Kvôli problému s mandlami chodia častejšie ku krčnému lekárovi,
kde doplácajú za predpísané lieky asi 20,- eur. Hľadanie lepšie platenej práce označila za problematické,
pretože sa učieva s P., žije s ním sama, nemá ho kde dať. Bývalý manžel o neho nejaví záujem. Ona

disponuje stredoškolským vzdelaním s maturitou v ekonomickom odbore, pracuje v administratíve.

11.4. Otec platil inkaso v rodinnom dome sumou 150,- eur mesačne, pevnú linku, internet a Magio 50,-
eur mesačne, deťom stravu v školských zariadeniach, dcére posielal 50,- eur mesačne na účet, z ktorých
siplatiladoučovanieangličtiny20,-eur,platilpoplatokzamobilnételefónypreodporkyňuadcéru22,-eur

mesačne a deťom poistky. Dňa 01.02.2016 uzatvoril s P. T. (ktorá je od februára 2018 jeho manželkou)
zmluvu o nájme jednoizbového bytu na neurčitú dobu za odplatu 350,- eur mesačne predstavujúcu
nájomnéaúhradyzaplneniaposkytovanésnájmombytu.Vtomčasebolpodielovýmspoluvlastníkom(s
veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 1/2) rodinného domu v X., v ktorom bývala aj jeho matka. Za tento
rodinný dom uviedol výšku inkasa na pojednávaní dňa 26.02.2016 sumou 220,- eur mesačne. V čase

rozhodovania odvolacieho súdu vyčíslil čiastkou 250,- eur mesačne vrátane energií náklady na bývanie
v jednoizbovom byte vo vlastníctve jeho manželky, ktorá je poberateľkou rodičovského príspevku. Otec
má stredoškolské vzdelanie s maturitou v elektrikárskom odbore, pracoval v ňom rokoch 1993 - 1998.
V čase začatia konania pracoval (od 01.01.2012) v pracovnom pomere dohodnutom na neurčitú dobu
ako vedúci predajne spoločnosti P. SK, X., W.. Pracovný pomer bol ukončený dohodou k 30.06.2018.

Podľa vyjadrenia tohto zamestnávateľa z 05.10.2020 k skončeniu pracovného pomeru dohodou s H. X.
zamestnávateľ pristúpil po dôkladnom zvážení viacerých okolností. Výsledky revíznej správy pobočiek
sú popri profitabilite jedným z dôležitých interných hodnotiacich ukazovateľov. Výsledkom celkového
zhodnotenia pôsobenia p. X. v pozícii vedúceho obchodného domu v pobočke v W. W. je dohoda oskončení pracovného pomeru z 28.06.2018. Z jej textu odvolací súd zistil, že zamestnávateľ vyplatí
zamestnancovimimoriadnuprémiuvovýškeštyrochmesačnýchpriemernýchzárobkov.Dňa23.01.2018
vyhotovil zamestnávateľ pre uvedeného zamestnanca písomné upozornenie na porušenie pracovnej

disciplíny, keď podľa revíznej správy z 12.01.2018 nebol dodržaný postup vykonania inventúry, nebola
dodržaná kontrola zinventarizovaných artiklov, boli zistené veľké diferencie v množstevných stavoch
artiklov filiálky a nebol dodržaný proces interného toku tovaru, čo zamestnávateľ označil za závažné
porušenie pracovnej disciplíny, predovšetkým článku 3.1, ods. 2 písm. b) a f) Pracovného poriadku. Na
pojednávaní 09.12.2020 navrhovateľ doplnil, že neuspokojivý výsledok pobočky spočíval v prekročení

obratu o 5 % oproti ostatným pobočkám prevyšujúcich obrat o 10 % ročne. Za oneskorené odovzdanie
odpisov, keď nezodpovedali stavy, bola zodpovedná kolegyňa, ale za pobočku on. Aj revízia po januári
2018 neskončila priaznivo. Z mzdových listov mal odvolací preukázané, že u tohto zamestnávateľa
dosiahol otec maloletých detí v roku 2016 priemerný čistý mesačný príjem 1.833,55 eur, v roku 2017
1.881,64 eur a za obdobie od januára do 31.05.2018 vo výške 1.648,58 eur, keď v júni 2018 mu
bola vyplatená suma 7.512,87 eur netto, v ktorej je zahrnutá aj odmena vo výške štyroch priemerných

mesačných platov. Následne otec detí poberal dávku v nezamestnanosti v období od 09.07.2018 do
08.01.2019, celkovo mu bolo vyplatených 5.771,30 eur (v júli 2018 suma 721,40 eur a za čas od
01.01.2019 do 08.01.2019 suma 251,- eur, v období od 01.08. do 31.12.2018 priemerne 959,78 eur),
Od 01.12.2018 do 09.01.2019 na základe dohody o vykonaní práce vo firme G., W. dosiahol otec detí
vymeriavací základ 200,- eur ako vyplýva z lustrácie v Sociálnej poisťovni. Do pracovného pomeru s

týmto subjektom vstúpil v januári 2019, za ktorý odpracoval 16 dní; od vzniku pracovného pomeru do júla
2019 dosiahol priemernú čistú mzdu 968,74 eur, podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni bol jeho priemerný
vymeriavací základ za obdobie od januári 2019 do novembra 2019 u tohto zamestnávateľa 1.327,48
eur. V roku 2020 u tohto zamestnávateľa bolo navrhovateľovi vyplatených januári 725,07 eur netto, vo
februári2020830,28eurnetto,marci2020986,59eurnetto,vapríli2020652,12eurnettoavmáji628,87

eur netto, čo je priemerne 764,19 eur. Zamestnávateľ otca G., X. W. správou zo 07.02.2020 oznámil,
že mesačný príjem závisí od mesačných výnosov a marže. Zo mzdových listov vyplynul priemerný
čistý mesačný zárobok navrhovateľa, ktorý pracoval ako obchodný zástupca, u tohto zamestnávateľa
v roku 2019 vo výške 1.036,34 eur a od januára do 31.augusta 2020 984,10 eur. Na pojednávaní dňa
09.12.2020 otec detí uviedol, že tento pracovný pomer ukončil dohodou, od 01.09.2020 je ako živnostník

vedúcim predajne E. v P.. Súčasná manželka otca P. T. poberá rodičovský príspevok.

11.4.1. Otec na pojednávaní na odvolacom súde dňa 09.12.2020 doplnil, že ak by neskončil pracovný
pomer s firmou P. dohodou, vyhodili by ho a s takýmto dôvodom by sa už nikde nezamestnal. Odmenu,
ktorá mu pri skončení pracovného pomeru bola vyplatená vo výške štyroch mesačných platov, použil

na platenie výživného, na náklady na bývanie a narodila sa aj jeho druhá dcéra. Synovi dal tento rok
darček k meninám a narodeninám, a to mobilný telefón za asi 200,- eur s kreditom 16,- eur na rok. Po
určení výživného mu už neplatil stravu v škole, ale platil mu poistenie. Keď W. skončila poistná zmluva
(poistenie vena a štúdia), vyplatil jej v roku 2018 3.200,- eur. Zároveň bola možnosť, že pri skončení
zmluvy dostane 2.000,- eur, ale ak bude založené ďalšie poistenie, dostane 3.000,- eur, preto W. platí

poistenie 15,55 eur na základe poistnej zmluvy zo 17.07.2018. Od 01.09.2020 vo firme G. nepracuje,
má otvorenú živnosť v odbore predaj, opravy elektrospotrebičov a upratovacie a čistiace práce. Reálne
pracuje ako vedúci predajne E. v P.. Musel si zakúpiť 10-ročné osobné motorové vozidlo zn. Q. L.
za 4.000,- eur ako fyzická osoba, ktoré spláca splátkami po 220,- eur mesačne; tieto výdavky si do
nákladov nevykazuje. Vznikajú mu cestovné náklady. Za október 2020 vystavil faktúru na 6.400,- eur,

nie je platcom DPH. Z tejto sumy však musí vyplatiť zamestnancov, teda predavačov v predajni, na čo
išlo asi 5.400,- eur. Okrem toho platí odvody a každý mesiac bude firme E. platiť tzv. záložné 200,- eur,
ktoré sa použije na úhradu škody. Zmluvu má uzatvorenú na 1 rok. Do P. cestuje 6 dní do týždňa, na
benzín vynaloží cca 300,- eur mesačne, ktoré si vykazuje v nákladoch do diét. Maloletá I. nenavštevuje
materskú školu, lebo nerozpráva a nosí plienky. Životné poistenie platené po 41,96 eur je v súčasnosti

vo výške 50,- eur, pretože z dôvodu poklesu príjmu počas Corony čerpal úver a navýšili mu životné
poistenie. V máji 2020 čerpal úver 19.000,- eur z Q. banky, kde bolo pôvodne dohodnuté úročenie na
6,9 %, ale z dôvodu, že dostali 2-krát neskôr vyplatenú výplatu mu navýšili úročenie na 9,9 %, takže
mesačne platí splátku úveru 277,- eur. R. z J. W., ktorý čerpal ako dlžník na základe úverovej zmluvy
zo dňa 24.09.2015 sumou 5.896,- eur, ktorú sa zaviazal splácať 36 mesačnými anuitnými splátkami vo

výške po 175,12 eur a ktorý bol splatný do 16.10.2018 uhradil navýšením úveru vo Q. banke. Spolu s
manželkou čerpali spotrebiteľský úver „C. F. poskytnutý od Q. banky zmluvou zo dňa 28.01.2015 sumou
11.600,- eur, splatný do 20.01.2019 pri dohodnutých splátkach 298,52 eur mesačne. Tento mal byť podľa
vyjadrenia otca uhradený iným úverom od Q. W., čerpaným ako C. F.ňa 21.12.2017, pôvodne splatnýmdo 19.12.2025, ktorý spláca navýšenými splátkami z úveru čerpaného v máji 2020. Na pojednávaní dňa
27. 06. 2016 navrhovateľ uviedol, že pôžička 11.600,- eur bola sčasti 4.500,- eur použitá na zaplatenie
iného úveru vo Q. a sumu 7.000,- eur požičal kolegovi. Odporkyňa k úveru vo Q. banke čerpanému na

základe zmluvy z 28.01.2015 v konaní pred súdom prvej inštancie uviedla, že navrhovateľ prišiel pred jej
prácu,ukázalmiestovzmluve,ktorémápodpísať,onadodnešnéhodňanevienačobolipoužitéfinančné
prostriedky. Následne si svedkyňa T. kúpila byt. Svedkyňa P. T. na pojednávaní 03.06.2016 uviedla,
že U. byt nadobudla 10.02.2015, hradila ho z hypotekárneho úveru z 30.01.2015 vo výške 29.700,-
eur a zvyšnú časť kúpnej ceny (do 33.237,- eur) jej poskytli rodičia. Prvá časť kúpnej ceny 3.537,- eur

bola uhradená v hotovosti, následne prevodom z jej účtu. Prostredníctvom splátkovej spoločnostG. si
navrhovateľ, ako vypovedal na pojednávaní 26.02.2016 pred súdom prvej inštancie, zakúpil kvôli práci
tablet, o čom predložil oznámenie o uzatvorení úverovej zmluvy z 24.08.2015 vo výške úveru 485,10 eur,
splatného v mesačných splátkach 57,67 eur od 15.09.2015 do 15.05.2016. Počas trvania pracovného
pomeru vo firme P. uhrádzal navrhovateľ na poistenie zodpovednosti za škodu pri výkone povolania
poistné 120,- eur ročne, o ktorom na pojednávaní 09.12.2020 uviedol, že ho prestal platiť pri ukončení

pracovného pomeru v tejto firme. S bývalou manželkou, teda odporkyňou, nevlastnil nehnuteľnosti, veci
väčšej hodnoty si zobrala ona. Úver mali spoločný len jeden, ktorý platí on. Bývalá manželka mu na
jeho platby neprispieva.

11.5. Kolízny opatrovník na pojednávaní dňa 09.12.2020 navrhol vyhovieť odvolaniu matky. Uviedol, že

zistil jej ukážkovú starostlivosť o deti, ktorým vedela vytvoriť kľudné a príjemné prostredie, postarať sa
o nich aj po psychickej stránke, najmä keď sa mal. W. nevysporiadala s odchodom otca zo spoločnej
domácnosti. Rozhodnutie o adopcii maloletého P. bolo spoločné, matka zostala na jeho výchovu sama.
Životná úroveň otca detí je neporovnateľne vyššia. Deti nemohli absolvovať napríklad výlety s matkou
a pod., rodina vyšla len tak-tak.

11.6. Konanie o určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky W. X. na Okresnom súde Zvolen
sp.zn. 17Pc/24/2017 bolo skončené späťvzatím návrhu. Z tam vypracovaného znaleckého posudku
znalkyne F.. P. M., F.. z odboru psychológie a odvetvia klinická psychológia detí, klinická psychológia
dospelých, poradenská psychológia vyplynulo, že znalkyňa nepredpokladá u maloletého P. nutnosť

výraznejšieho predĺženia doby prípravy na vyučovanie (v tom čase druháka ZŠ). Pre maloletého je
kvalitná domáca príprava nevyhnutná pre edukačnú úspešnosť. Na pojednávaní dňa 11.07.2019 v
uvedenej právnej veci znalkyňa uviedla, že pokiaľ sa matka venuje synovi viac ako 2 hodiny pri učení,
tak ho preťažuje, pretože dieťa má dosahovať výsledky harmonické s jeho mentálnym a osobnostným
potencionálom, čo treba rešpektovať.

12. Vyživovacia povinnosť ako obsahová zložka základných rodinnoprávnych vzťahov je praktickým
vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny. Účelom tejto funkcie je zabezpečovanie uspokojovania
materiálnych potrieb členov rodiny vzájomnou pomocou podľa ich schopností, možností a majetkových
pomerov. Vyživovacia povinnosť, ktorá sa za každého z rodičov pri rozhodovaní posudzuje vždy

samostatne, má niekoľko foriem - môže byť plnená osobnou starostlivosťou, čiastočne starostlivosťou o
domácnosť, vecným plnením (napr. poskytovaním bývania alebo stravovania), platením výživného. Pre
určenie výšky vyživovacej povinnosti je rozhodujúca životná úroveň každého z rodičov, pretože dieťa
má právo podieľať sa na životnej úrovni svojho rodiča. Pre posúdenie možností a schopností výživou
povinného rodiča nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové pomery, ale jeho reálne zárobkové

možnosti (dané jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí, praktických
skúseností a pod.). Ak rodič zmenil doterajšie zamestnanie za menej výhodné, súd musí skúmať, či
sa tak stalo z dôležitého dôvodu (napr. zdravotné dôvody, organizačné zmeny, zmena bydliska) a ak
to tak nie je, vychádza sa z jeho príjmu pred zmenou zamestnania. V prípade straty zamestnania sa
skúma jej dôvod. V príjme rodiča v pracovnom pomere sa zohľadnia aj benefity z pracovného pomeru,

ako sú diéty a poskytnuté finančné náhrady za auto, resp. mobilný telefón tak, že ich súd započíta
ako faktory určujúce životnú úroveň rodiča (Pavelková B. Zákon o rodine. Komentár. 1. vydanie. Praha:
C.H.Beck 2011, 655s, str.384). Súd tiež prihliada na reálne náklady dieťaťa vystihujúce jeho potreby ku
dňu vyhlásenia rozhodnutia. Výška mesačných nákladov dieťaťa má predstavovať vyčíslenie všetkých
pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa. Určenie výšky výživného na spotrebné náklady dieťaťa

nie je bezhraničné. Spotrebné mesačné výživné sa súčasného právneho stavu nie je možné priznať
vo vyššej výške než sú preukázané náklady na dieťa, a to ani v prípade, ak to pomery rodiča dovoľujú
- vtedy je možné určiť povinnosť prispievať na tvorbu úspor dieťaťa (tamtiež str.386). Po stanovení
konkrétnej výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa súd pristúpi k určeniu miery, ktorou sa nanich bude podieľať každý rodič, čo závisí od viacerých faktorov (zárobkové schopnosti a možnosti,
majetkové pomery, životná úroveň, počet iných vyživovacích povinností a ich výška, plnenie vyživovacej
povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa, starostlivosť o domácnosť, ktorej je dieťa členom, plnenie

vyživovacej povinnosti vecnými plneniami).

13. Zvažujúc všetky uvedené kritériá, zhora uvedené vyčíslenie nákladov na výživu maloletých detí
v jednotlivých obdobiach (rozporované ich otcom v časti nákladov na športovú činnosť, nepreukázanie
nákladov na ošatenie a nákladov na hygienu, lieky a doučovanie anglického jazyka u W.) odvolací

súd dospel k záveru, že výdavky maloletých detí, resp. u W. aj za čas jej plnoletosti do zrušenia
vyživovacej povinnosti, teda za čas od 27.02.2017 do 01.10.2018 sú primerané ich veku a bežným
potrebám. Maloleté deti nemajú nadmerne zvýšené výdavky v súvislosti s ich zdravotným stavom
alebo voľnočasovými aktivitami. V tom čase maloletá W. sa nevenovala žiadnej platenej mimoškolskej
činnosti s výnimkou doučovania z anglického jazyka, ktoré síce nebolo preukázané, ale jeho vynaloženiu
odvolací súd uveril vzhľadom na to, že barbora bola v záverečných ročníkoch stredoškolského štúdia.

Mal. P. navštevuje výtvarný odbor N. s poplatkom 30,- eur mesačne. Deti nemajú nadmerné výdavky
napr. na lyžovanie alebo hokej. Ani ich zdravotný stav si nevyžadoval a nevyžaduje pravidelnú
finančne náročnú liečbu. U maloletého P. boli zohľadnené ako opodstatnené výdavky na imunoglukan
zakupovaný na posilnenie imunity a mierne zvýšené výdavky v súvislosti s návštevami neurológa. V
čase kedy mal otec vyživovaciu povinnosť voči W. - v tom čase študentke gymnázia - pracoval vo

firme P., takže odvolací súd vychádzal z jeho priemerného čistého mesačného príjmu 1.833,55 eur v
roku 2016, 1.881,64 eur v roku 2017 a v období od januára do 31.05.2018 vo výške 1.648,58 eur, a
to pri určení výživného na obidve deti. K ukončeniu uvedeného pracovného pomeru došlo dohodou
po vytýkaní nedostatkov v práci otca. Argumentácia otca, že ak by nebol pracovný pomer ukončený
týmto spôsobom, došlo by k jeho ukončeniu výpoveďou alebo okamžite odvolací súd udáva, že ide

o len hypotetické, ničím nepreukázané tvrdenie. Navyše pri skončení pracovného pomeru bola otcovi
v júni 2018 vyplatená suma 7.512,87 eur netto predstavujúca priemer štyroch mesačných platov. Ani
po ukončení tohto pracovného pomeru teda rozpočítajúc túto sumu na štyri mesiace a zohľadňujúc
poberanú podporu v nezamestnanosti priemerne 959,78 eur mesačne odvolací súd nezistil dôvod,
aby výživné na maloletú W. až do skončenia vyživovacej povinnosti určil nižšou sumou bez ohľadu na

to, že otcovi 28.05.2018 pribudla vyživovacia povinnosť k maloletej I. pochádzajúcu z jeho manželstva
s jeho súčasnou manželkou P. X., ktorej výživu tiež zabezpečuje otec doteraz z dôvodu čerpania
rodičovskej dovolenky. Suma výživného 250,- eur na W. zodpovedá reálnym zárobkovým možnostiam
otca, ktorý je zdravý, disponuje stredoškolským vzdelaním s maturitou a má množstvo odborných
skúseností získaných či už v pracovnom zaradení vo svojom odbore alebo v pracovnom zaradení

vedúceho predajne, resp. obchodného zástupcu. Matka si vyživovaciu povinnosť na W. aj na mal. P.
plnila (plní) poskytovaním osobnej starostlivosti, hoci W. v čase rozvodu manželstva nevyžadovala toľko
osobnej starostlivosti ako dieťa útleho veku.

13.1. Ďalšou skutkovou okolnosťou, ktorú odvolací súd pri určovaní výživného na W. aj na maloletého

P. u otca detí zohľadnil je úverovú zaviazanosť. Bez povšimnutia nemohlo zostať najmä čerpanie
úveru na základe zmluvy zo dňa 28.01.2015 sumou 11.600,- eur, splatného do 20.01.2019, pri ktorom
je aj matka detí spoludlžníčka. Okolnosti uzatvorenia tejto zmluvy popísané matkou (návšteva otcom
v jej práci, podpis zmluvy na parkovisku) ako aj skutočnosť, že z tejto čiastky mal otec bližšie
neoznačenému kolegovi poskytnúť 7.000,- eur približne v čase, keď jeho vtedajšia priateľka, súčasná

manželka P. T. kupovala byt, nemôžu byť na úkor plnenia vyživovacej povinnosti. Otec na odvolacom
pojednávaní k tomuto úveru uviedol, že bol splatený čerpaním ďalšieho úveru, ktorý v podstate spláca v
súčasnosti. Takéto nakladanie s finančnými prostriedkami je nehospodárne tak, ako bolo nehospodárne
financovanie bývania otca v jednoizbovom byte P. T., hoci otec bol podielovým spoluvlastníkom domu,
v ktorom žila jeho matka a do konca februára 2016 aj jeho vtedajšia manželka W. X. s ich dvoma deťmi.

Odvolací súd musí znova zdôrazniť prioritu plnenia vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom. Aj z
hľadiska svojej úverovej zaviazanosti si otec mal a mohol premyslieť ukončenie pracovného pomeru vo
firme P. X.., z ktorého za dobu súdneho konania dosahoval doposiaľ najvyšší príjem. K námietke otca, že
v tomto príjme boli zahrnuté aj tzv. diéty odvolací súd udáva, že ide o súčasť príjmu rodiča (častokrát vo
všeobecnosti prevyšujúcu bežný príjem z pracovného pomeru), preto je v najlepšom záujme maloletých

detí, aby sa na týchto benefitoch svojho rodičia podieľali.

13.2. Právna úprava nerieši situáciu, dokedy sa má u rodiča prihliadať na vzdanie sa finančne
výhodnejšieho zamestnania. Odvolací súd za toto obdobie považoval dobu, počas ktorej bol otec detínezamestnaný a dobu, počas ktorej pracoval na základe dohody o pracovnom pomere. Po vzniku jeho
pracovného pomeru vo forme G., X. W. odvolací súd ustálil, že otec sa snažil zabezpečiť si príjem
vlastnou prácou v odbore aspoň sčasti príbuznom dovtedy vykonávanej práci (obchodný zástupca

oproti vedúcemu obchodného domu) a od 01.09.2020 výkonom živnostenskej činnosti. Tu možno otcovi
pripomenúť, že zrejme dobre zvážil svoje možnosti a schopnosti dosiahnuť príjem umožňujúci plnenie
vyživovacej povinnosti nielen voči maloletému P. a maloletej I. ale aj voči jeho manželke poberajúcej
rodičovský príspevok a príjem dosiahnutý týmto spôsobom podnikania vyváži nielen to, že otec je podľa
vlastného vyjadrenia 6 dní v týždni pracovne vyťažený, ale aj náklady spojené s jeho cestovaním z W.

W. do P. a späť a skutočnosť, že opäť sa zadĺžil ako fyzická osoba (nie ako podnikateľ) kúpou hoci aj
staršieho motorového vozidla.

13.3. Pri určovaní vyživovacej povinnosti na maloletého P. za čas od rozvodu manželstva odvolací súd
prihliadal na to, že maloletý P. bol v čase zániku manželstva vo veku predškolskom, od 01.09.2017
nastúpil na prvý stupeň N. v súčasnosti je žiakom X. H.a. Opäť platí to, čo pri W., že náklady mal. P. na

jeho výživu sú bežné, preto zohľadniac aj vekový rozdiel medzi deťmi bolo určené jeho výživné najskôr
čiastkou 150,- eur mesačne do 01.10.2018, kedy otcovi odbudla vyživovacia povinnosť na W.. Po tomto
dátume bola určená vyživovacia povinnosť vo výške 250,- eur mesačne prihliadajúc na to, že maloletý
P. je stále žiakom I. stupňa základnej školy, je však dieťaťom vyžadujúcim zvýšenú osobnú starostlivosť
a pomoc pri príprave do školy, ktorú v čase jeho školského vyučovania pomáha zabezpečovať pridelený

asistent, v domácom prostredí matka. To je aj dôvod, pre ktorý si matka nemôže nájsť lepšie platenú
(rozumej na dlhší pracovný úväzok ako 6 hodín denne počas pracovných dní) prácu. Matka má
stredoškolské vzdelanie ekonomického smeru a od roku 2002 pracuje u svojho zamestnávateľa ako
účtovníčka. Práve táto práca jej umožňuje, aby sa malému P. venovala s plným nasadením. Dyslália,
dysgrafia a dysortografia stredného stupňa, ktoré boli u maloletého P. zistené, nie sú síce zdravotnými

obmedzeniami v zmysle jeho fyzického alebo psychického zdravia, ide však o poruchy, ktorými bežne
priemerná populácia detí netrpí. Otec prednes matky na odvolacom pojednávaní, týkajúci sa spôsobu
domácej prípravy maloletého P. na vyučovanie, nespochybnil. Je z neho zrejmé, že dieťa s matkou
trávi čas od príchodu zo školského klubu, resp. matky z práce až do nočného odpočinku. Žiaľ, otec
neprejavil záujem v tomto smere matke pomôcť, počas celej doby súdneho konania (napr. v čase keď bol

nezamestnaný) tak, aby so synom trávil keď už nie víkendy, pokiaľ to jeho bytové pomery nedovoľujú,
tak aspoň niekoľko hodín popoludní v mesiaci, vrátane víkendu. Otec má však ešte stále možnosť svoj
postoj napraviť v čase, keď bude v W. W. a maloletý P. nebude mať nijaké povinnosti alebo zdravotné
problémy. Z tohto dôvodu časť finančného podielu matky (z hľadiska populáciou bežne proklamovaného
rovnakého pomeru rodičov na uspokojovaní potrieb maloletých detí v pomere 1:1) na plnení vyživovacej

povinnosti voči maloletému P. musí na seba prevziať jeho otec. Na druhej strane odvolací súd nie
celkom vyhovel návrhu matky a kolízneho opatrovníka či už pri určení výživného na W., alebo pri
určení výživného na P. práve z dôvodu, že ich náklady na výživu sú bežné, keď prednosť má spotrebný
charakter výživného. Na platenie poistného W. a P. ani na vyplatenie sumy dosiahnutej pri dovŕšení
dospelosti W. z poistného odvolací súd neprihliadol, pretože otec sám uviedol, že ide o poistné plnenie

(teda nie o plnenie vyživovacej povinnosti, pozn. odvolacieho súdu). V súčasnosti odvolací súd nemohol
pri určení výživného na maloletého P. prehliadnuť, že otec plnoletej zárobkovo činnej W. uzatvoril ďalšiu
poistnú zmluvu a hradí platby poistenia, čo nemôže byť na úkor nároku P. na výživné.

14. Odvolací súd určoval vyživovaciu povinnosť otca k W. za obdobie od 23.08.2016 do 01.10.2018 a na

maloletého P. od 23.08.2016 do 17.12.2020. Skúmal, či v zmysle predošlých vykonateľných rozhodnutí
bola vyživovacia povinnosť otca na deti plnená a či ku dňu súdneho rozhodnutia (u maloletého P.), resp.
ku dňu skončenia vyživovacej povinnosti (u W.) na výživnom nevznikol dlh. Zistil, že otec mal na výživu
W. zaplatiť od 23.08.2016 do 01.10.2018 sumu 6.332,20 eur (pri mesačnom výživnom 250,- eur je denné
výživné 8,22 eur - 250 x 12 : 365), teda za 9 dní (23.08.-31.08.) roku 2016 mala byť zaplatená suma

73,98 eur, za zvyšné štyri mesiace roka 2016 (september - december) 1.000,- eur, za rok 2017 3.000,-
eur, v roku 2018 za obdobie od 01.01. do 30.09.2000 sumu 250,- eur a 8,22 eur za jeden deň októbra.
Na W. otec v skutočnosti podľa zhodných rodičovských vyjadrení zaplatil od 23.08.2016 do 01.10.2018
sumu 5.592,02 eur (za 9 dní augusta 2016 zo zaplatených 300,- eur pripadá na dlžné výživné 88,74
eur a za zvyšné štyri mesiace /september až december/ roku 2016 čiastka 1.200,- eur, v roku 2017

zaplatil 2.500,- eur /300,- eur v januári a zvyšných 11 mesiacov po 200,- eur/), za obdobie január až
júl 2018 zaplatil 1.400,- eur /7 x 200/ v auguste a v septembri 400,- eur a za 01.10. sumu 3,31 eur).
Rozdiel uvedených súm vo výške 740,18 eur predstavuje otcov dlh na výživnom pre W. od 23.08.2016
do 01.10.2018.14.1. Na maloletého P. mal otec pri výživnom 150,- eur mesačne zaplatiť za čas od 23.08.2016 do
01.10.2018 sumu 3.799,30 eur (denné dlžné výživné je 4,93 eur - 150 x 12 : 365), a to za obdobie od

23.08.2016 do 31.12.2016 644,37 eur, v roku 2017 sumu 1.800,- eur a od 01.01.2018 do 01.10.2018
sumu 1.354,93 eur (9 x 150 + 4,93). Jeho dlh na výživnom za 30 dní októbra 2018 (02.10. až 31.10)
je 246,60 eur (pri dennom dlžnom výživnom 8,22 eur určenom z výživného 250- eur mesačne), za
november a december 2018 500,- eur, v roku 2019 je dlh 3.000,- eur, za 11 mesiacov roku 2020 ide o
2.750,- eur, za 17 dní decembra 2020 (deň vyhlásenia tohto rozsudku) je to 139,74 eur. Celkovo mal otec

na výživu maloletého P. zaplatiť za čas od 23.08.2016 do 17.12.2020 sumu 10.435,64 eur. V skutočnosti
na jeho výživu podľa vyjadrení rodičov za obdobie od 23.08.2016 do 17.12.2020 zaplatil 8.589,04 eur
(za 9 dní augusta 2016 zo sumy 200,- eur čiastku 59,04 eur, v roku 2016 v septembri a až decembri 800,-
eur (4 x 200), v roku 2017 sumu 1.850,- eur (v januári 200,- eur, zvyšných 11 mesiacov po 150,- eur),
v roku 2018 sumu 1.800,- eur (150 x 12), v roku 2019 zaplatil 1.900,- eur (v januári a februári po 150,-
eur, v marci 200,- eur, v apríli až júni po 300,- eur, v júli a v auguste po 50,- eur a v októbri až decembri

po 100,- eur. V roku 2020 zaplatil v januári a februári po 100,- eur, od marca do novembra po 220,- eur.
Jeho dlh na výživnom je potom v prípade P. 1.846,60 eur. Odvolací súd uložil pri každom z detí dlhšiu
lehotu splatnosti na výživnom, a to pri W. do 31.03.2021 a pri P. do 30.06.2021 vzhľadom na výšku dlhu,
ale aj obdobie, počas ktorého deti svoje výživné doteraz v riadnej výške neobdržali, čo nemôže byť na
ich úkor. Príjemcom platby výživného za obdobie maloletosti detí je ich matka, za obdobie plnoletosti je

príjemcom platby samotná W. X., k rukám ktorej otec vyplatí aj dlh na výživnom.

15. Pri rozhodovaní o trovách konania aplikoval odvolací súd ustanovenia § 52 a § 55 Civilného
mimosporového poriadku. Napriek návrhu matky na prisúdenie náhrady trov konania odvolací súd
nedospel k záveru, že priznanie náhrady trov konania je s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.

Ťaživá sociálna situácia účastníka konania je len jedným z dôvodov pre priznanie náhrady trov. K
ostatným okolnostiam, v ktorých videla odporkyňa dôvody pre priznanie náhrady trov konania odvolací
súd iba stručne uvádza, že odporkyňa síce nesúhlasila s rozvodom manželstva a príčiny jeho rozvratu
spočívali prevažne na strane navrhovateľa, no samotný rozvodový rozsudok nadobudol právoplatnosť
už 23.08.2016. Od tejto doby je predmetom konania iba samostatný nárok maloletých detí na výživné

po rozvode manželstva ich rodičov. Dĺžka trvania konania je spôsobená aj využívaním opravných
prostriedkov jeho účastníkmi, vykonávaním podrobného dokazovania (napr. predkladanie nákupných
dokladov), rozhodovanímvoveciamnožstvomprípadovpridelenýchnaprejednaniesúdom.Odporkyňa
nevyužilazákonnúmožnosťpožiadaťoprideleniekvalifikovanéhoprávnehozastúpeniaprostredníctvom
centra právnej pomoci, kde by sa podieľala iba na úhrade časti týchto nákladov, resp. bolo by jej

poskytnuté zdarma, pokiaľ je jej finančná sociálna situácia tak ťaživá ako uvádza.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,

pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).