Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. december 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/54/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2519200575
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2519200575.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr.

Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v právnej veci navrhovateľky (matka): R. I., rod. Y., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom H. N. XXX, zastúpená JUDr. Michalom Antalom, advokátom, so sídlom
Hlavná 13, Trnava, proti manželovi, ktorý návrh nepodal (otec): Y. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
H. N. XXX, zastúpený splnomocnencom: JUDr. Michal Krutek, s. r. o., Advokátska kancelária Krutek &
Kuruczová, so sídlom Hlavná 11, Trnava, IČO: 47 254 581, o návrhu na rozvod manželstva a úpravu
pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode: T. I., nar. XX.XX.XXXX a E. I., nar.
XX.XX.XXXX, zastúpené v konaní opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, o

odvolaní manžela, ktorý návrh nepodal (otec), proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 24. apríla
2020, č.k. 13P/42/2019-170, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach určenia výživného, úpravy styku
a v závislom výroku o nároku na náhradu trov konania p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie manželstvo manželov R. I., rod. Y. a Y. I.,
ktoré bolo uzatvorené dňa 15.09.2001 v H. N., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu H. N.

vo zväzku 4, roč. 2001, na str. 41, pod por. č. 2, rozviedol, maloletú T. a maloletú E. na čas po rozvode
manželstva zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať
a spravovať ich majetok a otcovi uložil povinnosť prispievať na výživné na maloletú T. sumou 120 eur
mesačne a na maloletú E. sumou 90 eur mesačne do rúk matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred
s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Súčasťou rozsudku bola aj dohoda
rodičov ohľadom styku s maloletými deťmi v znení: „Na žiadosť rodičov sa styk otca s maloletými deťmi
T. a E. neupravuje.“ O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá

nárok na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 18, § 19 ods. 1, § 22, § 23 ods. 1, 2 a 3, §
24 ods. 1, § 25 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4 a 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, keď na základe vykonaného
dokazovania a zisteného skutkového stavu veci dospel k záveru, že návrh na rozvod manželstva je
podaný dôvodne. Manželstvo účastníkov je vážne rozvrátené, dlhodobo si neplní svoj účel, ktorý spočíva
vo vytváraní zdravého rodinného prostredia vhodného na výchovu detí, ako aj v prostredí, kde manželia

žijú vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujú si navzájom pomoc a podporu. Súd mal za to,
že vzhľadom na intenzitu rozvratu manželstva účastníkov tu nie je predpoklad, že by mohlo dôjsť k
obnoveniu manželského spolužitia. Súd maloleté deti na základe vykonaného dokazovania na čas po
rozvode manželstva zveril do osobnej starostlivosti matky v zmysle jej návrhu a za súhlasu otca, ako ikolízneho opatrovníka, pričom tiež prihliadol na názor maloletých detí, keď v starostlivosti matky o deti
neboli zistené žiadne nedostatky s tým, že obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich
majetok. Súdom bolo zistené, že navrhovateľka pracuje s priemerným mesačným zárobkom v čistom

cca 660 eur, poberá rodinné prídavky na dve deti 48,68 eur mesačne. Z výpovede navrhovateľky
vyplynulo, že má v BSM s manželom rodinný dom a dve autá, zn. Kia Ceed r.v. 2012 a zn. Kia, tiež
asi r.v. 2012, t.č. už býva u svojich rodičov, rodičom prispieva na bývanie mesačne sumou 100 eur,
matka je na invalidnom dôchodku, invalidný dôchodok poberá vo výške do cca 300 eur, otec pracuje
a dosahuje príjem asi 600 eur mesačne. Navrhovateľka okrem detí T. a E. iné deti nemá žiadne.

Mal. T. má 17 rokov, navštevuje 3. ročník SŠ. Nenavštevuje školskú jedáleň. Krúžky, za ktoré by sa
platilo, nenavštevuje žiadne. Zdravotné problémy vážneho charakteru nemá žiadne, má však dyslexiu,
dysgrafiu, lieky pravidelne neberie žiadne. Z výpovede matky vyplynulo, že T. má zvýšené výdavky na
cestovnédoškoly50eurmesačne,musíjejzakupovaťpomôckynaprax,leboštudujeodborkozmetička,
50 eur mesačne, hygienické potreby 25 eur mesačne. Mal. E. má 13 rokov, navštevuje 8. ročník ZŠ.
Navštevuješkolskújedáleň,kdesauhrádza30eurmesačne.Krúžky,zaktorébysaplatilo,nenavštevuje

žiadne. Zdravotné problémy vážneho charakteru nemá žiadne. Z výpovede matky vyplynulo, že E. má
zvýšené výdavky na cestovné do školy, cca 20 eur mesačne, na oblečenie mesačne asi 50-70 eur,
životné poistenie 15 eur mesačne, strava 100 eur mesačne, hygienické potreby 25 eur mesačne. Súdom
bolo zistené, že manžel, ktorý návrh nepodal, pracuje ako vodič kamiónu s priemerným mesačným
zárobkom v čistom cca 550 eur, poberá daňový bonus na dve deti, z výpovede otca vyplynulo, že diéty

nemá žiadne, ale dáva mu zamestnávateľ sumu 150 CZK na jednu jazdu, takýchto jázd má do mesiaca
4, t.č. pracuje od nedele do stredy, potom je doma 10 dní. Z výpovede manžela, ktorý návrh nepodal,
vyplynulo, že má v BSM s manželkou rodinný dom a dve autá, zn. Kia Ceed r.v. 2012 a zn. Kia Rio,
r.v. 2012, ďalej má v podielovom spoluvlastníctve ornú pôdu a trvalé trávne porasty, lesný pozemok.
Z jeho výpovede vyplynulo, že má z toho výnosy 200 eur ročne, má mesačné výdavky na bývanie 80

eur. Na základe vykonaného dokazovania, poukazujúc na najvyššie ukončené vzdelanie manžela, ktorý
návrh nepodal (SOU s maturitou) a jeho dlhodobo nízky príjem dospel súd v danom prípade k záveru,
že keby manžel, ktorý návrh nepodal, vyvinul väčšie úsilie, mohol by sa zamestnať ako vodič kamiónu
s vyšším príjmom, pričom voľné pracovné miesta sú, ktorú skutočnosť mal súd z obsahu spisu za
preukázanú (aktuálne ponuky práce vytlačené z internetu nachádzajúce sa v spise, a to i v Trnavskom

kraji), a preto aj na základe vyššie uvedeného v súlade s § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri rozhodovaní
vychádzal z príjmu manžela, ktorý návrh nepodal, ktorý by tento mohol dosahovať - a to vo výške cca
700 - 1.000 eur mesačne netto (vychádzajúc i zo súdnej praxe). Manžel, ktorý návrh nepodal, okrem
maloletých detí T. a E. iné deti nemá žiadne, z jeho výpovede vyplynulo, že má mesačné výdavky vo
výške cca 480 eur. Súd prihliadal pri rozhodovaní na odôvodnené potreby mal. detí, ako aj na možnosti,

schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov mal. detí, ktoré zdieľajú životnú úroveň svojich rodičov.
I keď otec uvádzal, že spláca úver po 151 eur mesačne, tu je potrebné poukázať na to, že prvoradou
povinnosťou rodičov je plnenie si vyživovacej povinnosti k maloletým deťom, a Zákon o rodine kladie
pred potreby rodiča potreby dieťaťa. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu detí a
až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. Zákon

nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo iné potreby. Pokiaľ súd vyzve povinného
rodiča, aby predložil doklady o svojich výdavkoch, môže tento dôkaz slúžiť skôr na stanovenie jeho
životnej úrovne, avšak nie ako dôkaz, že rodič nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby plnil
primeranú vyživovaciu povinnosť voči svojmu dieťaťu. Zákon o rodine kladie dôraz na to, že rodičia majú
vyvinúť všetko úsilie na to, aby v rámci svojich možností a schopností dosahovali taký príjem, z ktorého

by mohli plniť výživné na maloleté deti v takom rozsahu, aby boli uspokojené ich odôvodnené potreby.
Výdavky oboch rodičov na svoje vlastné zabezpečenie sú vo vzťahu k plneniu si vyživovacej povinnosti
iba druhoradé a odvodené od toho, že obaja sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich
možností a schopností tak, aby v celom rozsahu pokryli potreby oprávnených maloletých detí, aby tieto
mali zabezpečenú dôstojnú životnú úroveň. Ako vyplýva napr. z rozsudku KS Trenčín 6Co/1162/2015,

pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí
prvoradá premisa, že právom dieťaťa je podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Miera
životnej úrovne rodiča je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi. Môže ju preukazovať napríklad výška
mesačných nákladov rodiča a to v súhrne, ale aj v jednotlivých položkách. Smerodajnou môže byť
výška tých položiek, ktoré nie sú pre život nevyhnutné, napr. úvery, životné poistky, náklady na mobilný

telefón a pod. Jedným z rozhodujúcich faktorov pri určení jej výšky je zistenie mesačných nákladov
povinného rodiča. Často krát totiž ochota rodiča plniť určitú výšku výživného na svoje dieťa nedosahuje
ani jeho mesačné náklady na platenie úverov, či poistiek. Cieľom ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o
rodine je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojenéaž následne, keď si rodič zodpovedajúcim spôsobom splní svoju vyživovaciu povinnosť. Je potrebné
ďalej zo strany súdu uviesť, že ani v prípade, pokiaľ by pomery na strane matky boli natoľko priaznivé,
že by táto mohla zabezpečovať výživu mal. dieťaťa v celom rozsahu z vlastných prostriedkov, tak táto

skutočnosť samotná otca nezbavuje platenia výživného pri rešpektovaní zásady uvedenej v ustanovení
§ 62 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorej obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Súd určil manželovi, ktorý návrh nepodal, vzhľadom na
všetky vyššie uvedené skutočnosti, vyživovaciu povinnosť k T. sumou 120 eur mesačne a k E. sumou
90 eur mesačne s poukazom na § 62 ods.2 a § 75 ods. l Zákona o rodine - poukazujúc na možnosti,

schopnosti a majetkové pomery otca detí, ako i na odôvodnené potreby mal. detí (výdavky sú vo výške
minimálne 250 eur mesačne na dieťa), s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva,
zdôrazňujúc obsah § 62 ods. 2 druhá veta Zákona o rodine, v zmysle ktorej dieťa má právo podieľať
sa na životnej úrovni rodičov. Súd dospel k záveru, že bolo a je v možnostiach a schopnostiach otca
detí prispievať na ich výživu vyššie uvedenými sumami. Súd uvádza, že predmetné rozhodnutie je aj
v súlade so zaužívanou súdnou praxou Krajského súdu v Trnave, v zmysle ktorej platí, že výživné,

ktoré hradí povinný rodič na všetky deti, ku ktorým má vyživovaciu povinnosť, by malo predstavovať
25- 30% jeho čistého príjmu, s prihliadnutím na individuálne okolnosti každého konkrétneho prípadu
(viď napr. 25 CoP/58/2014). Styk s dieťaťom má zaistiť v čo najväčšej miere vytváranie a udržiavanie
rodičovského vzťahu a upevňovanie citového puta k obom rodičov, aby dieťa pokiaľ možno v minimálnej
miere pociťovalo výchovu v neúplnej rodine. K splneniu tohto cieľa by mali prispievať obidvaja rodičia

a snažiť sa tak o vytvorenie priaznivých podmienok bez ohľadu na existenciu rozporov medzi nimi.
V tejto súvislosti nemožno opomenúť ani to, že záujem na vytvorení dobrých citových vzťahov medzi
dieťaťom a rodičom, ktorému nebolo dieťa zverené do starostlivosti je daný aj tým, že tento citový
vzťah v prípade neočakávaných životných udalostí umožní nahradiť starostlivosť týmto rodičom. Do
úpravy výkonu rodičovských práv a povinností patrí aj úprava styku s dieťaťom, ktorý môžu rodičia tiež

dohodnúť.Akuzavrúdohodu,stanesasúčasťourozhodnutia.Stykrodiča,ktorémunebolodieťazverené
do starostlivosti, s týmto dieťaťom sa uskutočňuje predovšetkým v záujme mal. dieťaťa. Zákon o rodine
uprednostňuje dohodu rodičov o styku s mal. dieťaťom, pričom táto nevyžaduje schválenie súdu. Rodičia
sa dohodli o úprave styku s maloletými deťmi pred vyhlásením rozhodnutia, a predmetná dohoda
rodičov sa stala v súlade s § 25 ods. 1 Zákona o rodine súčasťou rozhodnutia o rozvode. O náhrade

trov konania bolo rozhodnuté v zmysle § 52 CMP.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti určenia výživného a úpravy styku podal v zákonnej lehote
odvolanie otec maloletých detí, ktorý navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a výživné určiť v sume 30
eur na maloletú T. a 20 eur na maloletú E., prípadne rozsudok v napadnutých častiach zrušiť a vec

vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že matka bývala u svojich rodičov len v období od
15.03.2020 do 24.04.2020, pričom hneď po pojednávaní sa nasťahovala späť do spoločnej domácnosti
spolu s oboma dcérami. Rodičia teda bývajú v jednej domácnosti a spoločne sa starajú o domácnosť,
ich detí a obaja robia nákupy do domácnosti. On kupuje potraviny, ale aj ďalšie veci, ktoré maloleté deti
potrebujú, a keď potrebujú, zavezie ich do Trnavy a podobne. Za uvedenej situácie preto nie je možné,

aby zaplatil len výživné a ďalej sa o nič nestaral, ako to prezentovala zákonná sudkyňa na pojednávaní
dňa 24.04.2020. Bol toho názoru, že v danom prípade by mala byť zohľadnená aktuálna a skutočná
situácia, kedy rodičia aj s deťmi bývajú v jednej domácnosti a spoločne sa podieľajú na jej úhradách,
pričom uvedená situácia je obdobná ako striedavá osobná starostlivosť, keďže matka robí päť dní v
týždni a on, ktorý keď nerobí (od nedele do stredy je v práci a následne desať dní je doma), tak sa stará o

spoločnú domácnosť a o deti, ktoré za súčasnej situácie nechodia do školy a pravdepodobne ani do júla
do školy nepôjdu. Matka si ďalej svoje výdavky a výdavky detí vyčíslila mesačne na sumu 914 eur, ale za
obdobie 7/2019 až 3/2020 mala matka zo zamestnania v priemere príjem cca 560 eur. Je teda zrejmé,
že príjmy matky nedosahovali ňou deklarované výdavky, a teda uvedené potvrdzuje to, že on prispieval
mesačne nemalou sumou na výdavky spojené s domácnosťou, stravovaním a podobne. Súd prvej

inštancie do svojho rozsudku prevzal aj tvrdenie matky, že poberá invalidný dôchodok vo výške cca 300
eur, a to aj napriek tomu, že matka uvedené žiadnym spôsobom nepreukázala. Poprel, že by on poberal
invalidný dôchodok, tento nikdy nepoberal, a to ani polovičný, a na polovičnom invalidnom dôchodku je
len matka. Otcom deklarovaný príjem dosahuje už dlhodobo a tento nie je tzv. účelovo znížený, alebo
zatajený. Zamestnávateľa nezmenil de facto od roku 2007, pričom pri jeho príjme je potrebné zohľadniť

aj to, že v nedeľu večer odchádza a v stredu sa vracia, a tak sa svojou osobnou starostlivosťou venuje
svojim deťom. Ak by sa otec zamestnal u iného zamestnávateľa, mohol by síce dosahovať o niečo vyšší
príjem, ale zároveň by omnoho menej času trávil so svojimi deťmi a nemohol by sa im toľko osobne
venovať. Zdôraznil, že napriek tomu, že finančná stránka vyživovacej povinnosti je podstatná, nie jeto všetko a práve osobná starostlivosť je, ak aj nie viac, tak minimálne rovnako dôležitá a potrebná.
Nepovažoval za správny záver súdu prvej inštancie, ktorý vychádzal z jeho potenciálneho príjmu vo
výške 700 eur až 1.000 eur v čistom, keď pracovné ponuky predložené matkou boli z rôznych miest

v Trnavskom kraji, kedy by bolo potrebné do práce dlhší čas cestovať a po telefonickom kontaktovaní
týchto firiem mu bolo oznámené, že dokonca museli pristúpiť k prepúšťaniu a dodali, že hľadajú len
vodičov v ich okolí. K samotnej výške potenciálneho príjmu súd prvej inštancie určil len rozpätie 700
až 1.000 eur bez toho, aby uviedol, z akého konkrétneho podľa súdu prvej inštancie potenciálneho
príjmu vychádzal pri určení výživného vo výške 210 eur. Poukázal na rozhodovaciu prax, keď výživné

vo výške 30% z čistého príjmu je možné určiť len vo výnimočných prípadoch, pričom tieto neboli matkou
ani súdom prvej inštancie tvrdené. On by bol ochotný hradiť mesačné výživné vo výške 180 eur za
situácie, kedy matka spolu s dcérami by bývali oddelene. Pokiaľ však bývajú v spoločnej domácnosti, nie
je možné od neho chcieť, aby sa ako každý správny rodič podieľal na nákladoch domácnosti, osobnej
starostlivosti o dcéry, keď potrebujú kúpiť napr. hygienické potreby a ešte aj matke platil výživné 210
eur, pričom táto má vyšší príjem ako on a poberá polovičný invalidný dôchodok, prídavky na deti a po

rozvode (z dôvodu zverenia detí) bude poberať aj daňový bonus. Odvolateľ tiež uviedol, že v dnešnej
dobe je platenie úveru, lízingu, paušálu na mobil a poistky nie luxusom, ale nevyhnutnosťou, nakoľko bez
úveru alebo inej pôžičky si začínajúca rodina zväčša nemôže dovoliť zaobstarať vlastné bývanie a jeho
zariadenie. S prihliadnutím na to bolo potrebné akceptovať úhrady spoločného úveru, ktorý uhrádza on
sám vo výške 151 eur. Bol toho názoru, že v danom prípade by mala byť zohľadnená aktuálna skutočná

situácia, kedy rodičia aj s deťmi bývajú v jednej domácnosti a spoločne sa podieľajú na jej úhradách,
pričom uvedená situácia je obdobná ako striedavá osobná starostlivosť, keďže matka robí päť dní v
týždni a je to práve on, ktorý keď nerobí (od nedele do stredy je v práci a následne desať dní je doma),
tak sa stará o spoločnú domácnosť a o dcéry (varí, perie, upratuje, robí nákupy, stará sa aj o záhradu,
kde pestujú ovocie a zeleninu...), ktoré za súčasnej situácie nechodia do školy a pravdepodobne ani do

júla do školy nepôjdu. Uvedená starostlivosť pritom nebola súdom prvej inštancie zohľadnená ani len
sčasti. Za uvedeného stavu by preto bolo primerané, aby otec uhrádzal výživné maximálne do výšky 50
eur. Poukázal tiež na nesprávnu formuláciu výroku IV. napadnutého rozsudku v znení: „Súčasťou tohto
rozsudku je aj dohoda rodičov ohľadom styku s maloletými deťmi tohto znenia: Na žiadosť rodičov sa
styk otca s mal. deťmi T. a E. neupravuje.“ Bol toho názoru, že uvedená formulácia výroku nie je správna,

pričom správne mal predmetný výrok znieť: „Súd schvaľuje rodičovskú dohodu nasledovného znenia:“,
alebo: „Súd schvaľuje nasledovnú rodičovskú dohodu:“.

4. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila matka maloletých detí, ktorá navrhla rozsudok v
napadnutých častiach z dôvodu vecnej správnosti potvrdiť. Bola toho názoru, že výživné určené vo

výške 210 eur na dve deti, ktoré mali v čase rozhodovania súdu vek 13 a 17 rokov, je žalostne nízke. V
záujme čo najskoršieho ukončenia veci však rozhodnutie súdu nenamietala. Na druhej strane otec svoju
vyživovaciu povinnosť chápe ako trest, keď stanovenie výživného súdom doslova vo svojom odvolaní
prirovnávak„odcudzujúcemurozsudku“.Pripustila,žespolusotcombývajúvjednejdomácnosti,uviedla
však, že tvrdenia otca, ktorými sa snaží navodiť dojem, že o deti sa starajú v podstate spoločne a

spoločne i znášajú náklady na ne, pričom ona si „navyše dovoľuje“ žiadať ešte aj neprimerane vysoké
výživné, sú prinajmenšom zavádzajúce. V zásade jediné výdavky, ktoré platia spoločne, sa týkajú
spoločnej nehnuteľnosti a domácnosti, v ktorej bývajú. Na polovicu platia plyn (každý 40 eur), elektrinu
(každý 40 eur), vodu (každý 17,50 eur), spotrebný úver (každý po 75 eur). Avšak výdavky na deti platí
takmer výlučne ona a vôbec nie je pravdou to, čo tvrdí otec, že ich situáciu možno prirovnať k obdobe

striedavej starostlivosti. Pokiaľ ide o samotnú starostlivosť o deti, túto zabezpečuje v podstate výlučne
ona, keď počas výkonu jej práce sú deti v škole a keď sú doma, je to ona, kto zabezpečuje starostlivosť o
ne. Je pravdou, že počas výnimočných okolností spojených so šírením nebezpečnej nákazlivej choroby
COVID-19 deti nechodili do školy, avšak cca do konca apríla bývali s deťmi u jej rodičov. Následne,
keď sa sem vrátili, väčšinu starostlivosti zabezpečuje ona. Pokiaľ ide o majetkové možnosti otca, jeho

argumentáciu v žiadnom prípade nemožno prijať. Len ťažko sa dá totiž uveriť tomu, že príjem, ktorý
deklaruje, je skutočný. Taktiež je nepochopiteľné, že by otec dobrovoľne nepoberal cestovné náhrady,
na ktoré má zo zákona nárok, a ktoré vzhľadom na jeho zahraničné cesty nepredstavujú zanedbateľnú
sumu. Ak sa totiž otec, ktorý je vodič kamiónu s dlhoročnou praxou, nedomáha ohodnotenia, ktoré je
primerané jeho práci a podmienkam trhu, poškodzuje tým hlavne záujmy osôb, ku ktorým má zákonnú

vyživovaciu povinnosť. Nehovoriac o tom, že otec dobrovoľne pracuje oveľa menej ako v klasickom
štandardnom zamestnaní, čo ospravedlňuje tým, že si vraj chráni zdravie. Približný potenciálny príjem
súd stanovil na základe pracovných ponúk, s ktorými účastníkov oboznamoval na súdnom pojednávaní,
pričom právny zástupca otca vtedy žiadnym spôsobom takýto postup nenamietal. V zmysle vyššiehouvedeného teda prvoinštančný súd správne zaujal stanovisko, že pri určení výživného treba v tomto
prípade vychádzať z potenciálneho príjmu otca. Súd tento vyčíslil v sume 700 až 1.000 eur mesačne, čo
ona považovala za značne konzervatívny odhad. Nemožno tiež zabudnúť na to, že otec pracuje oveľa

menej hodín v mesiaci ako je bežné. Je preto nepopierateľne v otcových možnostiach dosahovať značne
vyšší príjem ako ten, ktorý v súčasnej dobe deklaruje. Pokiaľ otec vo svojom odvolaní poukazuje na
zopár chýb, ktoré sa v odôvodnení rozsudku nachádzajú, tak tieto chyby nemajú vplyv na správnosť
rozhodnutia a nezakladajú dôvod na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozsudku.

5. K odvolaniu otca sa písomne vyjadril procesný opatrovník, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutej časti určenia výživného z dôvodu vecnej správnosti potvrdiť. Súdom určené výživné je v
záujme maloletých detí a zohľadňuje ich odôvodnené potreby a tiež aj možnosti a schopnosti otca.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba - otec dieťaťa (§ 359, § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je

tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho
pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah
a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie otca detí nie je dôvodné, pretože
rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutej časti vecne správny.

7.Predmetomkonaniavedenéhonasúdeprvejinštanciepodsp.zn.13P/42/2019bolrozvodmanželstva
účastníkov a úprava výkonu ich rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletej T. a k
maloletej E.. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie manželstvo manželov R. I., rod. Y.
a Y. I., ktoré bolo uzatvorené dňa 15.09.2001 v H. N., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu
Dolný Lopašov vo zväzku 4, roč. 2001, na str. 41, pod por. č. 2, rozviedol, maloletú T. a maloletú E. na

čas po rozvode manželstva zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú maloleté
deti zastupovať a spravovať ich majetok a otcovi uložil povinnosť prispievať na výživné na maloletú
T. sumou 120 eur mesačne a na maloletú E. sumou 90 eur mesačne do rúk matky, vždy do 15. dňa
v mesiaci vopred s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Súčasťou rozsudku
bola aj dohoda rodičov ohľadom styku s maloletými deťmi v znení: „Na žiadosť rodičov sa styk otca s

maloletými deťmi T. a E. neupravuje.“ O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol tak, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

8. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie
v napadnutej časti určenia výživného, úpravy styku a závislého výroku o nároku na náhradu trov konania.

9. Keďže súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na zistenie
skutočného stavu veci pre posúdenie danej úpravy výkonu práv a povinností rodičov k deťom, výsledky
tohto dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom
dospel k správnym skutkovým zisteniam a súčasne vec i správne právne posúdil a odvolací súd

sa stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP
konštatuje správnosť jeho dôvodov. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových
alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné:

10. V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté
dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí
ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu
alebo schváliť dohodu rodičov o výške výživného (§ 24 ods. 1 Zákona o rodine). Plnenie vyživovacej

povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné
samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu
na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v
minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa

alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne
súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavkypovinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 Zákona o rodine). Pri určení výživného
prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak

sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu,
rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona
o rodine).

11.Plnenievyživovacejpovinnostirodičovkdeťomjeichzákonnápovinnosť,ktorátrvádočasu,kýmdeti

nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možnostíamajetkovýchpomerov.Dieťamáprávopodieľaťsanaživotnejúrovnirodičov.Každýrodičbez
ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť
v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa
alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne

súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 Zákona o rodine).

12. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,

možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba
berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).

13. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení preskúmavaného rozsudku vysporiadal so všetkou relevantnou
argumentáciou účastníkov, ktorú uplatnili v priebehu prvoinštančného konania, dokazovanie vykonal v
celom potrebnom rozsahu, jeho výsledky správne vyhodnotil a dospel k správnym skutkovým záverom,
pričom vec i správne právne posúdil. Vyhodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie je v súlade s
výsledkami vykonaného dokazovania, aj so zásadami formálnej logiky. Pri hodnotení dôkazov nemožno

súdu vyčítať žiadne pochybenia, preto ani nemožno polemizovať s jeho skutkovými závermi, ktoré
majú oporu vo vykonanom dokazovaní. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahu spisu, vykonanými
dôkazmi, ako aj vyjadreniami účastníkov v odvolacom konaní, dospel k záveru, že zisteným skutkovým
okolnostiam daného prípadu, predovšetkým možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca,
kedy súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu správne vychádzal z potenciálneho príjmu

otca, ktorý by tento mohol dosiahnuť v prípade zodpovedného prístupu, kedy by bol otec aktívny pri
hľadaní si zamestnania s vyšším príjmom, s prihliadnutím na jeho pracovné schopnosti a nebolo možné
ponechať bez povšimnutia, že otec dieťaťa sa už dlhšiu dobu uspokojuje s príjmom nižším, pričom
pracuje od nedele do stredy a následne má desať dní voľno. Obranu otca, že tak robí z dôvodu ochrany
svojho zdravia, nebolo možné považovať za relevantnú, keď ako správne uviedol súd prvej inštancie,

je jeho vyživovacia povinnosť prvoradá. Rovnako obrana otca, že tak robí v záujme toho, aby sa mohol
osobne starať o maloleté deti, tak aj túto odvolací súd považoval za nedôvodnú s prihliadnutím na vek
maloletých detí, kedy osobná starostlivosť nie je potrebná v takom veľkom rozsahu. Prvoinštančný súd
riadne odôvodnil, ako dospel k možnému príjmu otca, pričom aj súdom určené výživné možno považovať
za súladné s rozhodovacou praxou, keď toto bolo stanovené v rozmedzí 20a ž 30 percent z čistého

príjmu otca, ktorý by mohol dosahovať na obe deti.

14. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa ods. 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia
úpravu styku žiadajú neupraviť.

15. V danom prípade rodičia maloletých detí sa dohodli, že nežiadajú upraviť styk s maloletými deťmi,
s poukazom na čo možno považovať rozhodnutie o úprave (neúprave) styku otca s deťmi za súladné
s citovaným ustanovením.

16. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie v napadnutej časti vyčerpávajúcim
spôsobom odôvodnil, pričom sa dostatočným spôsobom vyporiadal i s námietkami otca detí a vzhľadom
na to, že tento ani v odvolacom konaní neuviedol žiadne nové podstatné skutočnosti, na ktoré by bolo
potrebné prihliadnuť, odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku.17. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti určenia
výživného, úpravy styku, ako i v závislom výroku o nároku na náhradu trov konania podľa § 387 ods.

1 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 52 a § 58 CMP, s
použitím § 396 ods. 1 CSP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania,
pričom žiaden z účastníkov nepodal návrh na náhradu trov konania v zmysle § 57 CMP.

19. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).