Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 1. december 2020

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 21P/56/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2219204564
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Vörösová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2020:2219204564.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Alicou Vörösovou v právnej starostlivosti

súdu o malol. dieťa: O. S., J.. XX.XX.XXXX, G. P.V. I. XXXX/XX, XXX XX Z., Y.. Č.. G. O. XXX/XX, XXX
XX L. H., dieťa rodičov: S. - H. Š., J.. XX.XX.XXXX, G. P. I. XXXX/XX, XXX XX Z., Y.. Č.. G. O. XXX/
XX, XXX XX L. H., otec - O. S., J.. XX.XX.XXXX, G. Q. X., Y.. Č.. I. Ú. E., o úprave rodičovských práv
a povinností k malo. dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

I. Maloleté dieťa: O. S., J..XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matke, s tým, že obaja
rodičia budú ju zastupovať a spravovať jej majetok.

II. Otec maloletého dieťaťa je povinný platiť výživné na maloleté dieťa vo výške 30 % zo sumy životného
minima,vždydo15.dňatohoktoréhomesiacavopredkrukámmatky,počnúcdňomdoručeniarozsudku.

III. Súd neurčuje styk otca s maloletým dieťaťom.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Dunajská Streda dňa XX.XX. XXXX sa domáhala matka

malol. dieťaťa o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu O., J.. XX.XX.XXXX s
odôvodnením, že s otcom malol. dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti od septembra 2018. Od tohto
obdobia otec zaplatil na malol. dieťa 500 eur. Otec malol. dieťaťa je t.č. vo výkone trestu odňatia slobody.
Otec k obsahu návrhu sa nevyjadril. Okrem zverenia malol. dieťaťa do jej osobnej starostlivosti a určenia
výživného navrhla aj obmedziť styk otca s malol. dieťaťom počas jeho výkonu trestu odňatia slobody.
Následne od úpravy styku upustila z dôvodu, že sa po tento čas nedá realizovať. Ohľadne odôvodených
mesačných výdavkov na malo. dieťa uviedla sumu 200 eur mesačne, ktorá suma pozostáva z výdavkov

na škôlku 46 eur mesačne, mlieko 8 eur mesačne, pečivo 30 eur mesačne, ovocie 30 eur mesačne,
plienky 10 eur mesačne ( plienky používa iba v noci), drogéria 10 eur mesačne, oblečenie 40 eur
mesačne, lieky 40 eur mesačne. Matka je poberateľkou rodinných prídavkov vo výške 280 eur. Matka
súhlasila s určením 30% výživného zo životného minima z dôvodu nežiaducej situácie otca.

2. Súd vo veci vykonal dokazovanie jednak výsluchom účastníkov konania a oboznámil sa s obsahom

pripojených listinných dôkazov a to: rodným listom malol. dieťaťa, správami o majetkových, sociálnych,
zárobkových pomeroch rodičov, a ustálil nasledovný skutkový stav veci.3. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine - rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté

dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

4. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine - Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

5. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine - obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

6.Podľa§62ods.3Zákonaorodine-každýrodičbezohľadunasvojeschopnosti,možnostiamajetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného

zákona.13)

7. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine - Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

8. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine - výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

9. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine - rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

10. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine - ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

11. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine - pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

12. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine - výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

13. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine - právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch

rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

14. Podľa § 77 ods. 2 Zákona o rodine - práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné
práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.

15. V článku 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú
zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.

16. V článku 24 Charty základných práv Európskej únie ods. 2 je zakotvené, že pri všetkých opatreniach
prijatých orgánmi verejnej moci alebo i súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v

prvom rade brať do úvahy najlepšie zaujmi dieťaťa. Podľa ods. 3 každé dieťa má právo na pravidelné
udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s
jeho záujmom.17. V zmysle článku 41 ods. 4 Ústavy SR starostlivosť o deti a ich výchova je právom ich rodičov, deti
majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.

18. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom
akejkoľvek činnosti týkajúce sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami, sociálnej
starostlivosti, súdmi správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

19. Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná
faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného
dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti
rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené
potreby dieťaťa pritom nezhŕňanú iba najzákladnejšie potreby, za ktoré sa považuje stravovanie,
bývanie, obliekanie sa, ale aj širšie potreby, zdravotné, kultúrne, súvisiace s dochádzkou do školy,

prípravou na budúce povolanie, strávením voľného času, ale aj náhodné nepravidelné výdavky,
napr. rôzne školské výlety, prípadne dovolenky, napríklad aj liečebné náklady a podobné a závisia
predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám, schopnosti starať sa o seba a
súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Konkrétna výška výživného je teda ovplyvňovaná
faktormi jednak na strane výživou oprávneného dieťaťa, a jednak na strane povinného v tomto prípade

otca. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho
schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a
ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takého výživného
ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane dieťaťa je nevyhnutné
prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať mu výživné a výšku a spôsob už poskytovaných

plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného
sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to,
čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť,
nadanie,vedomosť,zručnosti,pracovnéskúsenostiisituáciunatrhupráce.Okremtohojepotrebnévždy
vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov

a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného
rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a
zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto opraveným poskytovať výživné ich schopnosti, možnosti
a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa
príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez

vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať
dôvody, ktorého viedli k strate na príjmoch alebo majetku.

20. Z obsahu spisu vyplýva, že boli preukázané odôvodnené mesačné potreby maloletej ale aj pomery
rodičov a ich prijmi. Uvedené odôvodnené mesačné výdavky preukazované matkou sú adekvátne a

preto súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

21. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na

náhradu trov konania

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP) do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na
Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu (§ 362 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh) - § 363 CSP.
Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 CSP) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrh nuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 CMP)
Rodičia nie sú oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie. (§ 122 CMP)
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. (§ 44 CMP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok)