Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. december 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6CoCsp/13/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7619202093
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Maruščák

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7619202093.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a sudkýň

JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom
Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48,
Bratislava, proti žalovanému: V. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX/XX, W., o zaplatenie 1.743,70 EUR
s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa
08.10.2019, sp. zn. 9Csp/49/2019

r o z h o d o l :

Pripúšťa späťvzatie žaloby o zaplatenie sumy 301,54 EUR a úroku z omeškania 5 % ročne zo sumy
301,54 EUR od 21.02.2019 do zaplatenia, zrušuje rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa

08.10.2019, č.k. 9Csp/49/2019-55 vo výroku II. v časti o zamietnutí žaloby o zaplatenie 301,54 EUR s
príslušenstvom titulom poplatkov a sankčného úroku a v tejto časti konanie z a s t a v u j e.

Potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 08.10.2019, č.k. 9Csp/49/2019-55
v napadnutom výroku I., ktorým súd uložil žalovanému zaplatiť priznanú sumu v lehote 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

Stranám sporu nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) rozsudkom označeným
v záhlaví žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 512,41 EUR s úrokom z omeškania vo
výške 5 % ročne od 21.02.2019 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (I.
výrok), v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (II. výrok) a rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá nárok
na náhradu trov konania (III. výrok)

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia dlžnej sumy zo zmluvy

o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s., uzavretej dňa 20.03.2014 so žalovaným,
na základe ktorej právny predchodca žalobcu - Všeobecná úverová banka, a.s. poskytol žalovanému
revolvingový úver.

3. Po vykonanom dokazovaní a právnom posúdení prejednávanej veci súd konštatoval, že údaj
o priemernej ročnej percentuálnej miere nákladov je v zmluve uvedený nesprávne v neprospech
žalovaného ako spotrebiteľa, a že uzavretá zmluva medzi stranami sporu nemá (resp. má len v podobe

indikatívneho výpočtu) údaj o ročnej percentuálnej miery nákladov, preto poskytnutý úver posúdil ako
bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal súd za to, že žalobca má nárok len na
vrátenie sumy, ktorá bola žalovanému reálne poskytnutá, pričom mal preukázané, že žalovaný vyčerpal
celkovo sumu 1.143,41 EUR a uhradil sumu 630,- EUR, z ktorého dôvodu súd žalovaného zaviazaluhradiť žalobcovi sumu 512,41 EUR, ktorá predstavuje rozdiel medzi vyčerpanou a uhradenou sumou
zo strany žalovaného. V zvyšnej časti istiny t.j. sumy 1.231,29 EUR vrátane požadovaného príslušenstva
z tejto sumy žalobu zamietol z dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Žalovanému súd uložil

povinnosť priznanú sumu uhradiť žalobcovi v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

4. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP
a rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania, keďže úspešnejšiemu
žalovanému, ktorému by patril nárok na pomernú náhradu trov konania, žiadne trovy nevznikli.

5. Proti tomuto rozsudku, a to iba proti výroku I., ktorým súd uložil žalovanému zaplatiť priznanú sumu
v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku, podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a navrhol, aby
odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku zmenil a zaviazal žalovaného uhradiť priznanú sumu v
pravidelných mesačných splátkach po 25,- EUR mesačne až do zaplatenia.

6. V odvolaní uviedol, že aj keď je zamestnaný, dostal sa do situácie, keď svoj záväzok nemohol splatiť.

Žalovaný poukázal na svoju sociálnu situáciu, keď uviedol, že žije v spoločnej domácnosti s priateľkou,
s ktorou má 6 mesačné dieťa, pričom priateľka má ešte vyživovaciu povinnosť voči synovi z prvého
manželstva. V čase, keď prestal splácať svoj dlh, sa staral o matku, ktorá bola dlhodobo ležiaca a v roku
2016 zomrela. Žalovaný sa sám zo svojho príjmu stará o priateľku, syna a brata - invalidného dôchodcu,
ktorý s ním býva. Brat poberá invalidný dôchodok vo výške 208,- EUR a z toho platí 130,- EUR na

exekúciu. Aj keď všetci bývajú v spoločnej domácnosti, všetky výdaje hradí žalovaný, pričom jeho príjem
predstavuje 650,- EUR a z toho platí úver vo výške 234,- EUR, náklady na bývanie predstavujú 150,-
EUR, strava, ošatenie, hygienické potreby, náklady na dochádzku do zamestnania a telefón 150,- EUR.
Okrem týchto výdavkov má aj iné výdavky, ako napr. opravy domu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti
žalovaný tvrdil, že nie je schopný rozsudkom priznanú sumu jednorazovo vyplatiť, z ktorého dôvodu

navrhol jej postupné platenie v splátkach.

7. Žalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

8. V zákonnej lehote na podanie odvolania proti rozsudku doručil žalobca čiastočné späťvzatie žaloby,

ktorým zobral žalobu späť v časti poplatkov vo výške 123,19 EUR a sankčného úroku vo výške 178,35
EUR, t.j. celkovo v časti 301,54 EUR s príslušenstvom a konanie v tejto časti žiadal zastaviť. Zotrval tak
na žalobe v časti zaplatenia 1.442,16 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
1.442,16 EUR od 21.02.2019 do zaplatenia.

9. Odvolací súd vyzval dňa 21.10.2020 žalovaného, aby sa v lehote 10 dní od doručenia výzvy vyjadril,
či súhlasí s čiastočným späťvzatím žaloby a v prípade, že s ním z vážnych dôvodov nesúhlasí, aby tieto
dôvody v uvedenej lehote oznámil súdu. Odvolací súd žalovaného zároveň poučil, že ak sa v určenej
lehote k späťvzatiu žaloby nevyjadrí, bude súd v zmysle ust. § 157 ods. 2 CSP predpokladať, že voči
späťvzatiu žaloby nemá námietky.

10. Výzva bola žalovanému doručená dňa 27.10.2020, na ktorú nereagoval, neoznámil svoj (ne)súhlas
s čiastočným späťvzatím žaloby a tak súd vychádzal z predpokladu, že s čiastočným späťvzatím žaloby
súhlasí.

11. Podľa § 370 ods. 1 CSP zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“),
ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.

12. Podľa § 370 ods. 2 CSP, súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov

nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie
zastaví.

13. Podľa § 370 ods. 3 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich
odsekov primerane.

14. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario s poukazom na ust. § 370 ods. 1 až 3 CSP pripustil čiastočné
späťvzatie žaloby o zaplatenie sumy 301,54 EUR a úroku z omeškania 5 % ročne zo sumy 301,54 EURod 21.02.2019 do zaplatenia a rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 08.10.2019, č.k.
9Csp/49/2019-55 vo výroku II. v časti o zamietnutí žaloby o zaplatenie 301,54 EUR s príslušenstvom
zrušil (okrem časti zamietavého výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá v časti istiny 652,45 EUR s

úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 652,45 EUR od 21.02.2019 do zaplatenia) a v
zrušenom rozsahu konanie zastavil.

15. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané
včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379,
§ 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť.

16. Rozsudok je vo výroku I., ktorým súd uložil žalovanému zaplatiť priznanú sumu v lehote 3 dní od
právoplatnosti rozsudku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

17. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 8.12.2020 o 9.30 hod.
v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia
rozhodnutia boli zverejnené dňa 1.12. 2020 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle
ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario.

18. Podľa ust. § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný
márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.

19. Podľa ust. § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd
môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

20. Podľa ust. § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky
a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

21. Procesná úprava ako hlavné (prioritné) pravidlo určuje, že v prípade povinnosti uloženej súdom je
túto povinný subjekt splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výnimka z tejto zásady je založená
na vlastnej úvahe súdu, že pokiaľ sa jedná o peňažné plnenie, nemusí byť zaplatené do troch dní
od právoplatnosti rozhodnutia, ale v dlhšej lehote. Za takúto dlhšiu lehotu je pritom nad akúkoľvek

pochybnosť potrebné považovať, i napriek výslovnému zneniu ust. § 232 ods. 3 posledná veta CSP, tiež
plnenie vo forme splátok. Ani určenie povinnosti plniť v splátkach totiž fakticky nepredstavuje nič iné,
ako len spôsob vyjadrenia dlhšej lehoty na plnenie, ktorý i keď zákon priamo neupravuje, výslovne s ním
počíta ust. § 232 ods. 4 CSP a zodpovedá tiež účelu a zmyslu oprávnenia súdu určiť dlhšiu lehotu na
plnenie,ktorýmjezmiernenieťaživéhodopaduokamžitéhoajednorazovéhoplnenianaosobuzaviazanú

povinnosťou plniť. Len výnimočne v odôvodnených prípadoch môže súd určiť dlhšiu ako zákonom
určenú lehotu na plnenie. Každá takáto výnimka sa považuje za osobitnú výhodu povinného (dlžníka),
ktorá však nesmie neprimerane zasahovať do právoplatne priznaných práv oprávneného (veriteľa). Ten
totiž má vždy zaručené právo na uspokojenie priznaných nárokov v narušených súkromnoprávnych
vzťahoch. Z tohto hľadiska ide o zabezpečenie a realizáciu práva na súdnu ochranu oprávneného a

zákonnýchzáruknadefinitívnunápravunarušenéhoprávnehovzťahu.Uvedenávýhodapovinnéhomusí
byť podložená zistením všetkých potrebných skutočností, ktoré by presvedčivo zdôvodnili záver súdu,
že vzhľadom na povahu prejednávanej veci je vhodné určiť, že peňažné plnenie možno uskutočniť v
splátkach. Hľadiskami pre úvahu súdu, či sa má žalovanému, ktorému platobnú povinnosť určil, priznať
výhoda splátok, bude najmä výška priznaného plnenia, platobná schopnosť žalovaného, žalovaným

prejavená snaha o plnenie záväzku počas konania, možnosť žalobcu domáhať sa plnenia jednotlivých
splátok v prípade ich nedodržania a skutočnosť, či by prípadné zdržanie sa v plnení súdom ustanovenej
povinnosti nedodržaním jednotlivých splátok nebolo v riešenom prípade vzhľadom na osobné pomery
žalobcu príliš ťaživé. Pritom je potrebné zohľadniť, že výška splátok musí odrážať nie len osobné
pomery žalovaného ale tiež zodpovedať výške priznaného plnenia tak, aby k uspokojeniu žalobcu došlo

v primeranej dobe. V opačnom prípade by došlo k narušeniu vyváženosti záujmov oboch účastníkov v
smere faktického popretia právoplatne priznaných práv či k možnému vzniku inej ujmy na oprávnených
záujmoch žalobcu (por. rozsudok NS SR sp. zn. 7 Cdo 116/2012 zo dňa 18.03.2013).22. Súd prvej inštancie v danej veci rozhodol v súlade s ust. § 232 ods. 3 CSP a žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť priznanú sumu v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a pri svojom rozhodnutí
nemal preukázané, že u žalovaného boli dané dôvody na určenie dlhšej lehoty na plnenie resp.

pre povolenie splátok rozsudkom priznanej sumy. Žalovaný prevzal žalobu spolu s prílohami dňa
18.08.2019, k tejto sa nevyjadril a až následne v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie žiadal o
povolenie splátok rozsudkom priznanej sumy vo výške 25,- EUR mesačne až do zaplatenia s poukazom
na svoje majetkové a sociálne pomery. Žalovaný v odvolaní poukázal na to, že zo svojho príjmu sa stará
o priateľku, syna a brata - invalidného dôchodcu, pričom jeho výška predstavuje 650,- EUR. Z tejto sumy

platí uhrádza úver mesačne sumou 234,- EUR, jeho náklady na bývanie predstavujú sumu vo výške
150,- EUR a náklady na stravu, ošatenie, hygienické potreby, dopravu a telefón predstavujú 150,- EUR.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti tak nie je schopný rozsudkom priznanú sumu uhradiť jednorazovo,
z ktorého dôvodu požiadal o povolenie úhrady vo forme splátok.

23. Žalovaný však či už v konaní pred súdom prvej inštancie a ani v odvolaní nijakým spôsobom

nepreukázalsvojetvrdeniaozlejfinančnejsituácii,výškepríjmučisvojichvýdavkoch.Súdprvejinštancie
a ani odvolací súd tak nemali možnosť posúdiť, či u žalovaného sú splnené podmienky na povolenie
splátokresp.čisúčasnásituáciažalovanéhoneumožňuje,abyistinuvovýške512,41EURsprísl.zaplatil
jednorazovo. Za takejto situácie súd prvej inštancie správne postupoval, ak žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi pohľadávku v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku v zmysle § 232 ods. 2 a 3 CSP a

ani odvolací súd nemal preukázané žiadne dôvody, pre ktoré by malo byť žalovanému povolené splácať
rozsudkom priznanú sumu v splátkach v zmysle § 232 ods. 4 CSP. Zároveň však žalovanému nič nebráni
v tom, aby sa so žiadosťou o úhradu tejto pohľadávky v splátkach obrátil priamo na žalobcu.

24. Zo všetkých uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku, ktorým súd prvej

inštancie uložil žalovanému zaplatiť priznanú sumu v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku, ako vecne
správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný, a

tak nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Úspešnému žalobcovi preukázateľne žiadne
trovy odvolacieho konania nevznikli, a preto odvolací súd rozhodol tak, že stranám sporu náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal.

26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).