Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. november 2020

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/14/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5118204415
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr.LL.M Helena Tőre Janíčková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2020:5118204415.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Helenou Tőre Janíčkovou LL.M v právnej veci

žalobkyne: B. F., K.. F., X.. XX. XX. XXXX, V. L. XXX XX G. Y. XXX, právne zastúpená RYBÁR advokát
s.r.o.,advokátskakancelária,sosídlomAndrejaKmeťa11,01001Žilina,IČO51273225,protižalovanej
H. L., K.. L., X.. XX. XX. XXXX, V. L. XXX XX G. Y. XX, zastúpená JUDr. Anna Kubovičová, advokátka,
Advokátska kancelária, so sídlom Tatranská 300/8, 017 01 Považská Bystrica, IČO 35 658 011, o
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa zamieta.

II. Súd stranám nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou podanou na Okresnom súde Žilina dňa 01. 03. 2018 domáhala voči pôvodnému
žalovanému, MicP. L., X.. XX. XX. XXXX, L. XXX XX G. Y. XX zrušenia podielového spoluvlastníctva
žalobkyne a pôvodného žalovaného k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. G. Y., zapísanej na
Okresnom úrade Kysucké Nové Mesto, katastrálny odbor, pre okres F. X. H., na liste vlastníctva č. XX, a
to pozemok parcela F. Č.. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 645 m2, pozemok parcela F. Č..
XX/X - záhrady o výmere 154 m2, pozemok parcela F. Č.. XX/X - záhrady o výmere 100 m2 a rodinný
dom súp. č. XX, postavený na parcele F. Č.. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 645 m2, a

jeho vyporiadania tak, že súd pozemok parcela F. Č.. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 645
m2, pozemok parcela F. Č.. XX/X - záhrady o výmere 154 m2, pozemok parcela F. Č.. XX/X - záhrady
o výmere 100 m2 a rodinný dom súp. č. XX, postavený na parcele F. Č.. XX/X - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 645 m2, prikáže do výlučného vlastníctva žalovaného v podiele 1/1 a žalovaného
zaviaže na výplatu náhrady žalobkyni vo výške určenej znalcom v znaleckom posudku v lehote do 15
dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Zároveň žiadala, aby jej súd voči žalovanému priznal nárok na
náhradu trov konania.

2. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že žalobkyňa a žalovaný, tak ako malo vyplývať z listu
vlastníctva č. XX, katastrálne územie (ďalej len ,,k.ú.“) G. Y., okres Kysucké Nové Mesto sú podielovými
spoluvlastníkmi pozemku parcela F. Č.. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 645 m2, pozemku
parcela F. Č.. XX/X - záhrady o výmere 154 m2, pozemku parcela F. Č.. XX/X - záhrady o výmere 100 m2
a rodinného domu súp. č. XX, postavený na parcele F. Č.. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere
645 m2, a to nasledovne: žalobkyňa: B. L. podiel o veľkosti: 1, žalovaný: H. L. podiel o veľkosti: 1.

V ďalšom uviedla, že žalobkyňa ako aj žalovaný nadobudli svoje spoluvlastnícke podiely k označenej
nehnuteľnosti na základe darovacej zmluvy so zriadením vecného bremena č. V 983/2005 Z 12.10.2005
- 50/05. Žalobkyňa v zastúpení mala zaslať dňa 12.09.2017 žalovanému písomnú výzvu na uzatvorenie
dohody o zrušení podielového spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní. V predmetnej výzvežalobkyňa navrhla dotknuté nehnuteľnosti vyporiadať tak, že tieto sa všetky prikážu do výlučného
vlastníctva žalovaného oproti jeho povinnosti vyplatiť žalobkyňu v sume, ktorá bude určená v závislosti
od veľkosti spoluvlastníckeho podielu a ceny nehnuteľností stanovenej znalcom, resp. vzájomne

dohodnutej ceny. Súčasne žalobkyňa požiadala žalovaného pre prípad, že má cenu nehnuteľností
určiť znalec, aby poskytol všetku potrebnú súčinnosť k vypracovaniu znaleckého posudku a oznámil aj
termíny, v ktorých môže znalec vykonať ohliadku nehnuteľností. V tejto súvislosti uviedla, že žalobkyňa
v predmetnom rodinnom dome od rozvodu manželstva účastníkov konania rozsudkom sp. zn. 37P
202/2016 zo dňa 25.07.2017 nebývala, odsťahovala sa aj s troma maloletými deťmi bývať do bytu

v Kysuckom Novom Meste. V predmetnom rodinnom dome býva len žalovaný a jeho rodičia, ktorí
majú aj zriadené vecné bremeno doživotného bývania a užívania dotknutých nehnuteľností. Žalovaný
v zastúpení mal zaslať právnemu zástupcovi žalobkyne písomné stanovisko zo dňa 21.09.2017,
doručené dňa 25.09.2017, v ktorom odmietol žalobkyňou navrhovaný spôsob vyporiadania podielového
spoluvlastníctva a navrhol toto vyporiadať reálnou deľbou - rozdelením rodinného domu. K spôsobu
vyporiadania podielového spoluvlastníctva účastníkov k pozemkom sa nevyjadril. Žalobkyňa v zastúpení

písomným podaním zo dňa 9.10.2017 reagovala na stanovisko žalovaného zo dňa 21.9.2017 s tým,
že vyporiadanie podielového spoluvlastníctva rozdelením je neakceptovateľné najmä z dôvodu, že
reálna deľba nie je dobre možná a účelné využitie veci žalobkyňou v podstate v jednom objekte
s exmanželom a s exsvokrovcami aj s poukazom na dôvody rozvratu je len ťažko predstaviteľné.
Poukázala v tomto smere najmä na existenciu vecného bremena zriadeného v prospech rodičov

žalovaného. Súčasne opakovane požiadala žalovaného o strpenie výkonu ohliadky nehnuteľností za
účelom vypracovania znaleckého posudku na stanovenie ceny nehnuteľností. Žalobkyňa v zastúpení
písomným podaním zo dňa 27.10.2017 oznámila právnej zástupkyni žalovaného, že dňa 03.11.2017
o 09.00 hod vykoná ohliadku dotknutých nehnuteľnosti aj za prítomnosti znalca. Za týmto účelom
boli žalovaný ako aj jeho právna zástupkyňa vyzvaní, aby sa ohliadky zúčastnili a zabezpečili aj

potrebné v podaní špecifikované písomnosti a poskytli všetku potrebnú súčinnosť pre riadny, nerušený a
dôstojný výkon ohliadky. Dňa 03.11.2017 o 09.00 hod sa dostavili žalobkyňa, jej právny zástupca a nimi
zabezpečený znalec k dotknutým nehnuteľnostiam a to za účelom vykonania už avizovanej ohliadky
pre vypracovanie znaleckého posudku na určenie ceny nehnuteľností. Žalovaný nebol prítomný, jeho
právna zástupkyňa po opakovaných telefonických urgenciách poslala sms - správu, že je v zahraničí,

rodičia žalovaného sa mali voči žalobkyni správať nevhodne, vulgárne, hrubo ju slovne urážať a
mala byť dôvodná obava, že ju otec žalovaného aj fyzicky napadne. Výkon ohliadky mal byť podľa
vyjadreniažalobkynezdôvodovnastranežalovanéhozmarený.Dňa24.11.2017boldoručenýprávnemu
zástupcovi žalobkyne email od právnej zástupkyne žalovaného, že žalovaného už v predmetnej právnej
veci nezastupuje. Pred podaním označenej výzvy zo dňa 12.09.2017 sa žalobkyňa sama opakovane

a neúspešne pokúšala vyporiadať predmetné podielové spoluvlastníctvo dohodou. Žalobkyňa uviedla,
že uskutočnila maximálne úsilie vyporiadať spoluvlastníctvo účastníkov dohodou. K dohode medzi
účastníkmi nedošlo. Z dôvodu, že žalovaný mal zmariť vykonanie ohliadky nehnuteľnosti znalcom za
účelom vypracovania znaleckého posudku na určenie ich ceny pre potreby vyporiadania podielového
spoluvlastníctva, žalobkyňa uviedla, že nie z dôvodov na jej strane nevedela špecifikovať ich cenu a teda

aj výšku - primeranosť žiadanej peňažnej náhrady. Prípadné špecifikácie ceny nehnuteľností poskytnuté
realitnými kanceláriami by neboli objektívne vzhľadom na absenciu podkladov - vstupných údajov, ktoré
požadoval aj znalec /napr. stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie, projektová dokumentácia -
použitý materiál na výstavbu, ohliadka nehnuteľností vrátane jej vnútorného vybavenia/ a v konečnom
dôsledku by viedli k vypracovaniu znaleckého posudku. Žalobkyňa ďalej uviedla, že uvedené bude

predmetom dokazovania v samotnom súdnom konaní súdom ustanoveným znalcom. Takýto spôsob
vyporiadania podielového spoluvlastníctva má byť zhodný s návrhom na vyporiadanie spoluvlastníctva
dohodou, ktorý žalobkyňa prezentovala v dotknutej výzve zo dňa 12.09.2017 a má plne rešpektovať
zásady vyporiadania ustanovené v § 142 ods. 1 Občianskeho zákona.

3. Vyjadrením k žalobe zo dňa 30. 04. 2018, doručené na súd dňa 07. 05. 2018 (na č. l. 71 - 73 spisu)
žalovanýprostredníctvomsvojejprávnejzástupkyneuviedol,žežalobkyňamaladostaťbezakéhokoľvek
pričinenia polovicu rodinného domu s príslušenstvom, ktorý mal predstavovať celoživotné úsilie, dielo,
mozole a finančné strádanie rodičov žalovaného. Títo tak mali učiniť mysliac si, že žalobkyňa ako ich
nevesta spolu s ich synom (žalovaným) budú dom zveľaďovať, rodičia žalovaného budú môcť žiť v ňom

spolu so svojím synom, nevestou a vnúčatami, ktorí im budú spríjemňovať starobu, doopatrujú ich a
pochovajú. Preto si mali nechať v dome vecné bremeno - právo doživotného bývania a užívania, ktoré
sa má vzťahovať na celý dom a pozemky zapísané na LV č. XX. Žalobkyňa sa mala svojvoľne bez
ohľadu na záujmy maloletých detí z domu odsťahovať, nakoľko mala nadviazať známosť s iným mužom.Voči darcom sa mala nevhodne správať a nemala im umožňovať plnú realizáciu práva doživotného
bývania a užívania nehnuteľností, keď darkyni napr. nemala umožňovať sadiť v záhrade plodiny, darcovi
nemala dovoliť užívať garáž. Žalobkyňa sa podľa vyjadrenia žalovaného mala nevhodne na ich adresu

vyjadrovať, preto má byť otvorenou aj otázka vrátenia daru. Žalovaný s návrhom žalobkyne zrušiť ich
podielové spoluvlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam ich prikázaním do výlučného vlastníctva
žalovaného a vyplatením primeranej náhrady zo strany žalovaného žalobkyni nesúhlasil. Žalovaný mal
do spoločného majetku preinvestovať finančné prostriedky vo výške 19 916 eur, ktoré mal mať pred
uzatvorením manželstva, a to na vybudovanie kúpeľne, kuchyne, omietok v podkroví, podláh rodinného

domu. V ďalšom odmietal, že ohliadka predmetnej nehnuteľnosti mala byť zmarená z dôvodov na jeho
strane, nakoľko termín ohliadky mu nemal byť zo strany žalobkyne, jej právneho zástupcu a ani zo strany
znalca vopred oznámený, v čase, kedy sa mala ohliadka konať sa nachádzal v cudzine, pričom otec
žalovaného mal uviesť, že si neželá, aby sa ohliadka konala v neprítomnosti žalovaného. V ďalšom
uvádzal, že si dal vyhotoviť znalecký posudok Ing. Katarínou Brezániovou, ktorá uviedla, že reálna
deľbanehnuteľnostijemožnávovertikálnomsmere.Samotnézhotovenieznaleckéhoposudkuzostrany

žalovaného malo byť dôkazom o jeho záujme na vyriešení predmetnej veci mimosúdne. V ďalšom
poukázal na vecné bremeno, ktoré je na predmetnej nehnuteľnosti zriadené v prospech jeho rodičov a v
tej súvislosti na možnú problematickosť predaja tejto nehnuteľnosti. Poukázal na citový vzťah detí strán
sporu k nehnuteľnosti, ako aj na skutočnosť, že v predmetnej nehnuteľnosti majú detské izby, syn strán
sporu sa mal vyjadriť, že chce v predmetnom rodinnom dome bývať a dcéra strán sporu sa má často

zdržiavať v predmetnom rodinnom dome. Žalobkyňa sa mala vyjadrovať, že z predmetného domu nič
nechce a nebude z neho požadovať žiadnu výplatu. V ďalšom žalovaný uviedol, že riadne pracuje, plní
si svoju vyživovaciu povinnosť k trom deťom, nemá však naakumulované také prostriedky, aby mohol
žalobkyňu vyplatiť a nemá záujem na vedení sporu. Uviedol, že jednou z variant, ako vec vyriešiť bolo zo
strany žalovaného navrhované žalobkyni, aby obaja svoje spoluvlastnícke podiely previedli na deti a tak

zachovali pre nich bývanie do budúcna, s týmto riešením však žalobkyňa nesúhlasila, hoci žalovaný bol
pripravený toto riešenie realizovať. V závere uviedol, že je pripravený predmetnú vec riešiť mimosúdne.

4. Žalobkyňa sa k veci vyjadrila prostredníctvom svojho právneho zástupcu v podaní doručenom súdu
dňa 28. 06. 2018 (na č. l. 89 - 95 spisu), v ktorom uviedla, že v písomnom podaní zo dňa 09.10. 2017 bola

splnomocnená zástupkyňa žalovaného požiadaná o poskytnutie súčinnosti pri zabezpečení nerušeného
výkonu spoluvlastníckych práv žalobkyňou a to najmä vo forme upozornenia žalovaného a jeho rodičov,
aby sa zdržali akéhokoľvek konania, ktorým by bránili takémuto výkonu vlastníckeho práva, pričom
uvedené malo zahŕňať aj povinnosť strpieť obhliadku predmetnej nehnuteľnosti znalcom. Následne
žalobkyňa v zastúpení písomným podaním zo dňa 27. 10. 2017 riadne oznámila splnomocnenej

zástupkyni žalovaného, že dňa 03.11.2017 o 9:00 hod. sa vykoná obhliadka dotknutých nehnuteľností
aj za prítomnosti znalca. Splnomocnená zástupkyňa ani žalovaný nenavrhovali takto určený termín
obhliadky zmeniť. V deň vopred avizovanej obhliadky sa dostavili žalobkyňa, jej právny zástupca a
znalec, avšak žalovaný ani jeho právna zástupkyňa neboli prítomní, pričom zástupkyňa žalovaného
až po opakovaných telefonických urgenciách poslala sms správu, že je v zahraničí a nakoľko sa

rodičia žalovaného voči žalobkyni správali nevhodne a vulgárne, mala byť dôvodná obava, že ju
otec žalovaného fyzicky napadne a rovnako vzhľadom na to, že žalovaný ani jeho splnomocnená
zástupkyňa termín nerozporovali, žalobkyňa uviedla, že výkon obhliadky bol zmarený z dôvodov na
strane žalovaného. Naviac ak by sa aj žalovaný nemohol zúčastniť predmetnej obhliadky nebránilo
tomu. aby sa k výkonu obhliadky dostavila jeho splnomocnená zástupkyňa. ktorej bola udelená plná

moc žalovaným. Podľa žalobkyne má vyjadrenie žalovaného ohľadne spôsobu zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva pôsobiť veľmi zmätočne a neurčito, nakoľko v úvode svojho vyjadrenia
žalovaný v dôsledku nevhodného vyjadrovania sa žalobkyne na rodičov žalovaného uvažuje o otázke
vrátenia daru, v ďalšej časti poukazuje žalovaný na možnosť reálnej deľby predmetnej nehnuteľnosti
a vzápätí na to poukazuje na skutočnosť, že zrušenie a vypriadanie podielového spoluvlastníctva by

bolo v rozpore s dobrými mravmi. ale aj v rozpore so záujmami maloletých detí a osôb oprávnených
z vecného bremena a navrhuje podielové spoluvlastníctvo nevyporiadať a žalobný návrh zamietnuť.
V závere vyjadrenia žalovaný uvádza, že by chcel, aby spoluvlastnícke podiely boli prevedené na ich
deti. K tvrdeniu žalovaného, že už samotné zhotovenie znaleckého posudku je dôkazom toho, že má
enormný záujem na tom, aby sa celá záležitosť riešila mimosúdne uviedla, že vyzvala žalovaného k

poskytnutiu súčinnosti za účelom vypracovania znaleckého posudku, pričom toto jej nebolo umožnené
a nakoľko žalovaný sa chce so žalobkyňou dohodnúť, avšak len pod podmienkou, že dôjde k
reálnej deľbe nehnuteľnosti, žalobkyňa nemala mať inú možnosť ako sa so žalobou na zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva obrátiť na súd. K znaleckému posudku predloženému zostrany žalovaného vypracovaného Ing. Katarínou Brezániovou uviedla, že v podstate každá stavba sa
dá reálne rozdeliť, avšak podľa nej tento spôsob vyporiadania nie je v tomto prípade celkom dobre
možný a to najmä v dôsledku vysokých nákladov, ktoré by si tento spôsob vyporiadania vyžiadal.

Nie je podľa nej zrejmé, za základe akých vecných skutočností dospela znalkyňa k záveru odporučiť
rozdelenie nehnuteľnosti, uvedené podľa žalobkyne ani nemohlo byť úlohou znalca, ide o otázku
právnu, ktorej riešenie nemá patriť do kompetencií znalca. V ďalšom uvádzala, že predložený znalecký
posudok trpí zjavnými nedostatkami a to najmä z toho dôvodu, že v ňom absentuje to najdôležitejšie
a to náklady na rozdelenie v jednotlivých častiach - práce HSV (hlavná stavebná výroba alebo prvky

dlhodobej životnosti) a práce PSV (pridružená stavebná výroba alebo prvky krátkodobej životnosti),
znalecký posudok nemá zahŕňať ani náklady na búracie práce, náklady na statický výpočet, náklady
na projektové dokumentácie, náklady na inžiniersku činnosť pre stavebné a kolaudačné rozhodnutia,
náklady na geodetické práce na reálne rozdelenie stavby. Predmetný znalecký posudok nezahŕňa ani
koľko by stáli prvky pridruženej stavebnej výroby na samostatné rozdelenie. Žalobkyňa mala ďalej aj
výhrady ku konštatovaniu znalkyne v súvislosti s bezpečnosťou stavby (resp. novovzniknutých častí) a

poukazovala na absenciu vyčíslenia jednotlivých nákladov na búracie práce, návrhov na vybudovanie
inžinierskych sietí, nových oplotení, chodníkov a prístupových komunikácií. Uviedla, že samotný vecný
zoznam nákladov aj bez ich skutočného vyčíslenia, ktoré bude nevyhnutne potrebné vynaložiť k
deleniu nehnuteľnosti predstavuje naplnenie domnienky nedeliteľnosti v súlade s vyššie citovanou
judikatúrou súdov. Bola toho názoru, že predmetnú nehnuteľnosť nie je dobre možné rozdeliť. Ďalej

podľa názoru žalobkyne nepostačuje posudzovať deliteľnosť iba z hľadiska technických kritérií, ale
rovnako deliteľnosť z hľadiska účelnosti a využitia nehnuteľnosti bývalými podielovými spoluvlastníkmi,
ktorí by v prípade reálneho rozdelenia nehnuteľnosti zostali v susedskom vzťahu, čo by vzhľadom na ich
narušené a vyhrotené vzťahy viedlo k problémom. Ďalej uvádzala, že reálna deľba nerieši konflikt medzi
podielovými spoluvlastníkmi, vyžadovala by si podieľanie sa na spoločnej údržbe nehnuteľnosti, čo

má byť podmienené bezproblémovou komunikáciou, ktorú vzhľadom na úroveň narušenia vzájomných
vzťahov podľa žalobkyne nemožno predpokladať. Žalobkyňa v ďalšom uviedla, že tvrdenia žalovaného
o tom, že sa mala nevhodne správať voči jeho rodičom a na ich adresu sa vulgárne vyjadrovať, sú
nepravdivé, uviedla, že pomáhala finančne ako aj fyzicky pri prerábaní domu, starala sa o výchovu detí,
ako aj o domácnosť. Príčinou odchodu žalobkyne zo spoločnej domácnosti nebola jej mimomanželská

známosť, ale narušené vzťahy medzi ňou a rodičmi žalovaného, ako aj medzi ňou a žalovaným.
V ďalšom poukázala na nemožnosť reálnej deľby nehnuteľnosti s prihliadnutím na vecné bremeno
zriadené v prospech rodičov žalovaného, ktoré na nehnuteľnosti viazne. Žalobkyňa vzhľadom na
uvedenú argumentáciu mala za to, že prikázanie predmetnej nehnuteľnosti žalovanému a vyplatenie
žalobkyne zo strany žalovaného sumou určenou znaleckým posudkom má plne rešpektovať skutočnosť,

že sa jedná o rodinný dom, kde bývajú aj rodičia žalovaného, ktorým pôvodne rodinný dom patril a z
toho dôvodu majú k nemu vybudovaný aj citový vzťah. Žiadala prikázať predmetné nehnuteľnosti do
výlučného vlastníctva žalovaného a zaviazať žalovaného, aby jej vyplatil náhradu vo výške určenej v
znaleckom posudku.

5. V predmetnej veci bolo nariadené pojednávanie na deň 02. 10. 2018 (zápisnica žurnalizovaná na
č. l. 100 spisu), na ktorom sa zúčastnili strany sporu, ako aj ich právni zástupcovia. Konanie bolo na
pedmetnom pojednávaní na žiadosť strán sporu v zmysle ustanovenia § 163 ods. 1 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) prerušené.

6. Dňa 05. 02. 2019 bolo na súd doručené podanie právneho zástupcu žalobkyne, v ktorom uviedol, že
k mimosúdnej dohode medzi stranami sporu nedošlo a preto podáva návrh na pokračovanie v konaní.

7. Dňa 26. 03. 2019 sa v predmetnej veci konalo ďalšie pojednávanie (zápisnica žurnalizovaná na
č. l. 125 spisu), na ktorom sa zúčastnili právni zástupcovia strán sporu, na ktorom právna zástupkyňa

žalovanéhouviedla,žežalovanýpreviedolsvojspoluvlastníckypodielnapredmetnýchnehnuteľnostiach
na svoju dcéru, H. L.. Súd na predmetnom pojednávaní konanie prerušil.

8. Dňa 29. 04. 2019 bol na tunajší súd doručený návrh právneho zástupcu žalobkyne na pokračovanie
v konaní, ako aj na pripustenie zámeny účastníkov na strane žalovaného.

9. Uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 6C/14/2018-135 zo dňa 02. 05. 2019 súd pripustil zmenu
subjektu na strane žalovaného tak, že do konania na miesto doterajšieho žalovaného (H. L.) vstúpi ako
nová žalovaná H. L.Ň., X.. XX. XX. XXXX, L. XXX XX G. Y. XX.10. Ďalšie pojednávanie v predmetnej veci sa konalo dňa 06. 09. 2019, a to za účasti žalobkyne, jej
právneho zástupcu, žalovanej a jej právnej zástupkyne. Na pojednávaní právna zástupkyňa žalovanej

uviedla, že žalobkyňa v čase keď opúšťala spoločnú domácnosť sa mala vyjadriť tak, že predmetné
nehnuteľnosti nechce a tieto daruje deťom, a to aj z dôvodu, že spoluvlastnícky podiel, ktorého je
vlastníkom, jej bol darovaný a pôvodne tieto nehnuteľnosti patrili rodičom pôvodného žalovaného.
Pôvodne žalovaný, po tom ako žalobkyňa prejavila vôľu zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo,
mal záujem toto vyporiadať reálnym rozdelením sporných nehnuteľností, avšak toto sa nepodarilo a

následne sa rozhodol, že sa nechce ďalej sporiť so žalobkyňou a preto daroval svoj spoluvlastnícky
podiel na sporných nehnuteľnostiach svojej najstaršej dcére, t. j. žalovanej, pričom bol v tom, že
žalobkyňa svoj spoluvlastnícky podiel daruje zvyšným deťom. Toto sa však nestalo. Právna zástupkyňa
ďalej uviedla, že mala za to, že žalobkyňa za danej situácie zoberie žalobu späť, a to z dôvodu, že
žalovaná je toho času nezaopatrené síce už plnoleté dieťa, avšak študuje. Nemá žiadne finančné
prostriedky. Poukázala na tú skutočnosť, že všetky deti žalobkyne a pôvodne žalovaného boli najskôr

súdom zverené do osobnej starostlivosti žalobkyne, avšak podľa posledného rozhodnutia súdu, ktoré
ešte nenadobudlo právoplatnosť, boli tieto deti zverené naopak otcovi, t. j. pôvodne žalovanému. Z tohto
dôvodu toho času mali obývať predmetné nehnuteľnosti všetky deti žalobkyne. Uviedla, že žalovaná je
18-ročná dcéra žalobkyne, ktorá nie je zaopatrená, na ktorú je žalobkyňa povinná prispievať výživným.
Je momentálne v 4. ročníku stredoškolského štúdia a chcela by pokračovať v štúdiu ďalej na vysokej

škole. Žalovaná tak nie je schopná zabezpečiť akékoľvek peňažné prostriedky na to, aby mohla vyplatiť
žalobkyňu, pokiaľ ide o jej spoluvlastnícky podiel na sporných nehnuteľnostiach. Poukázala na to, že
žalobkyňa je povinná prispievať na výživu žalovanej a na druhej strane chce od žalovanej výplatok za jej
spoluvlastnícky podiel. Uviedla, že tento postup žalobkyne je v rozpore s dobrými mravmi. Ďalej uviedla,
že toho času nie sú naplnené podmienky na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a

žalobu by mal tak súd toho času zamietnuť. Poukázala ďalej na to, že žalobkyňa si našla novú známosť,
pričom s touto už má ďalšie dieťa a z dôvodu, že deti žalobkyne a jej bývalého manžela si s touto
novou známosťou nesadli všetky požiadali o to, aby sa mohli vrátiť k otcovi a bývať s ním, čo otca
zásadne potešilo. Apelovala na žalobkyňu, aby zvážila samotné späťvzatie žaloby. Právny zástupca
žalobkyne uviedol, že pôvodne žalovaný od samotného počiatku nemal skutočný záujem na zrušení

a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k sporným nehnuteľnostiam. Tvrdenie právnej zástupkyne
žalovanej, že keď žalobkyňa odchádzala zo spoločnej domácnosti mala vyhlásiť, že svoj spoluvlastnícky
podiel k sporným nehnuteľnostiam daruje deťom, je nové tvrdenie protistrany, pričom toto pravdivé nie
je a jeho pravdivosť popieral. Uviedol, že s poukazom na obsah súdneho spisu, ako aj prednes právnej
zástupkyne žalovanej možno vyvodiť, že pôvodne žalovaný len predstieral svoj záujem o mimosúdnu

dohodu, pričom len čakal kým jeho dcéra, t. j. súčasne žalovaná, nadobudne plnoletosť, konanie
účelovo odďaľoval do nadobudnutia jej plnoletosti a okamžite ako nadobudla plnoletosť prepísal svoj
spoluvlastnícky podiel na ňu, ale nie z dôvodu, že sa nechce ďalej sporiť so žalobkyňou, ale aby vlastnú
dcéru posadil na miesto žalovaného, a to s tvrdením, že tu nie je dôvod na zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva, a to vzhľadom na vek a nemajetnosť žalovanej. Toto konanie je možné

podľa jeho názoru považovať za nemorálne. Poukázal na tú skutočnosť, že žalobkyňa podávala žalobu
v čase, keď bol podielovým spoluvlastníkom sporných nehnuteľností jej bývalý manžel.
11. Právny zástupca žalobkyne v rámci svojho prednesu žaloby zotrval na svojich predchádzajúcich
vyjadreniach a navrhol vykonať znalecké dokazovanie, a to pribratím znalca, ktorý by určil hodnotu
vyporiadaných nehnuteľností zohľadňujúc aj právo vecného bremena. Právna zástupkyňa žalovanej

uviedla,žepredotvorenímpojednávaniahľadalispôsoby,ktorýznalecmôževyhotoviťznaleckýposudok
kde by objektívne zodpovedal nie len možnosť reálneho rozdelenia, ale aj faktickú hodnotu. V ďalšom
uvádzala, že žalobkyňa sa vyjadrila, že dom nechá deťom, ona nič z domu nechce, odchádzala s tým, že
ona má nového partnera, ktorý ju finančne zabezpečí. Čo sa týka úkonu, ktorý predchádzajúci žalovaný
urobil tým, že daroval tento svoj podiel v dome, bol úplne slobodným, nikto ho k tomu nenútil, mal

uviesť, že chce byť ako nemajetný, že on všetko nechá deťom a dal to na tú svoju dcéru, bolo to po
vzájomnejdohode,maliprísťzaprávnouzástupkyňoudokancelárie,ktoráspísaladohodu. Poukazovala
na tú skutočnosť, že žalobkyňa má vyživovaciu povinnosť k žalovanej, pretože sa pripravuje na ďalšiu
prácu, a že jej má byť povinná zaplatiť aj nedoplatok. Uviedla, že je krajne neefektívne, aby sa robilo
znalecké dokazovanie, nakoľko žalovanej nikto z peňažných ústavov nedá žiadny úver, a keby robila

popri štúdiu nie je schopná zarobiť prostriedky tak, aby mohla vyplácať z nehnuteľnosti. Ďalej uviedla, že
žalovaná chce v tej nehnuteľnosti zotrvať, rozumie si so starými rodičmi, je rada, že je spolu so všetkými
súrodencami lebo medzičasom sa tá situácia vyvinula tak, že najskôr povedal syn strán sporu H., otec
ja idem radšej k tebe, ja nechcem s mamou bývať a následne na to s odstupom určitého času prišielza otcom aj V., ktorému mala matka odmietnuť vydať aj veci do školy, a otec mu mal kúpiť nové veci
do školy, pretože sa bál ísť späť ku matke. Uviedla, že tá nehnuteľnosť je vyslovene ich domovom.
Navrhla, aby si súd vyčkal na právoplatné rozhodnutie vo veci sp. zn. 37P/49/2018 a potom rozhodol o

tom, či bude prebiehať nejaké ďalšie dokazovanie alebo nie. Ďalej navrhovala, aby boli vypočutí starí
rodičia žalovanej, manželia L., ktorí by ozrejmili okolnosti, ako nadobudla žalobkyňa vlastníctvo, a akým
spôsobom tam žijú, kto tam býva, ako je tá nehnuteľnosť využívaná. V ďalšom poukázala na dôvody v
zmysle § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

12. V ďalšom sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá uviedla, že nie je pravdou, že sa mala vyjadriť, že nechce
nič z predmetného domu, a že svoj spoluvlastnícky podiel daruje deťom. Poukázala na to, že bývalý
manžel štve deti proti nej, pričom najskôr deti bez problémov mali prijať jej nového partnera a žili s nimi
v spoločnej domácnosti, avšak po tom ako boli na návšteve u pôvodného žalovaného nastal problém.
Uviedla, že je jej ľúto, že do sporu jej bývalý manžel zatiahol dcéru, pričom sa s dcérou o tomto bavila
aj pred začatím pojednávania. Nemá byť pravdou, že deti zanedbávala, s deťmi bola doma od ich

narodenia, bývalý manžel cestoval a teda na ich výchove sa nemal podieľať. Poukázala na to, že sa
snažila pomôcť deťom aj intervenciou u psychológa, avšak vzhľadom k tomu, že stratila na ne dosah
táto už nepokračovala.

13. Ďalšie pojednávanie v predmetnej veci sa konalo dňa 03. 07. 2020 (zápisnica o pojednávaní je

žurnalizovaná na č. l. 203 - 214 spisu), na ktorom boli vypočutí svedkovia Ž. L. C. B. L.. Svedkyňa Ž. L. v
rámci svojej výpovede uviedla, že žalobkyni darovali chalupu z toho dôvodu, že si mysleli, že ich doopatrí
a že svedkyni a jej manželovi pomôže v starobe. V ďalšom uviedla, že v predmetnej nehnuteľnosti býva
svedkyňa, jej manžel, syn H., vnučka H., vnuk H. L. a vnuk V. L., pričom na bývanie v tejto nehnuteľnosti
majú byť s manželom odkázaní, nakoľko tam majú zriadené vecné bremeno a otec žalovanej H. L.

previedol svoj spoluvlastnícky podiel na žalovanú. V ďalšom uvádzala, že žalobkyňa svedkyňu aj
manžela svedkyne mala neznášať, vzhľadom na tieto skutočnosti mala svedkyňa s manželom navrhnúť
synovi s jeho ženou, že si kúpia byt, na čo odpoveď žalobkyne k tomuto návrhu mala znieť, že už dávno
mali vypadnúť z chalupy. Svedkyňa ďalej uviedla, že žalobkyňa sa mala vyjadriť, že z chalupy nechce
nič, že všetko odovzdá svojim deťom. Syn svedkyne H. mal bývať 2 týždne pri žalobkyni v F. X. H.,

následne prišiel do predmetnej nehnuteľnosti a povedal, že žalobkyňa ho mala vyhodiť z predmetného
bytu.Vďalšomsvedkyňauviedla,žeodroku2005doroku2016sažalobkyňaopredmetnúnehnuteľnosť
starala, avšak plyn, elektriku a vodu neplatila. To mala platiť svedkyňa s manželom. Následne od roku
2016sažalobkyňaopredmetnúnehnuteľnosťnemalastarať,anijuneudržiavala,nemalaplatiťaniplatby
súvisiace s udržiavaním predmetnej nehnuteľnosti. Zároveň svedkyňa uviedla, že jej pred rokom 2016

žalobkyňa povedala, že si nepraje, aby sadila zeleninu v záhrade, následne si žalobkyňa začala sadiť
v záhrade ihličnaté stromy. Ďalej svedkyňa opísala, že na prízemí spornej nehnuteľnosti sa nachádza
kuchyňa, špajza, obývačka a spálňa. Hore sa nachádza kuchyňa, obývačka, sprchový kút a kúpeľňa.
Žalovaná má mať v podkroví svoju izbu, a zároveň sa tam nachádza aj väčšia izba pre deti H. a V.,
kde v tejto izbe majú aj WC, sprchový kút a z izby ide chodbička ku sprchovému kútu. Stravovať sa

majú deti chodiť dole do kuchyne na prízemie. Svedkyňa s manželom užíva kuchyňu, spálňu, obývačku,
špajzu, sprchový kút, WC, je tam aj kotolňa, a to všetko sa nachádza na prízemí predmetného domu.
V ďalšom uviedla, že keď žalobkyňa vidí svedkyňu, tak z diaľky si odpľuje. Svedkyňa následne uviedla,
že môže potvrdiť, že žalobkyňa mala aj pozitívne vlastnosti, počas spoločného spolužitia mala pomôcť
svedkyni napr. umyť okno alebo jej pomohla upratať, za čo jej niekedy mala svedkyňa dávať peniaze.

Ďalej uviedla, že žalobkyňa chodila aj s deťmi na prechádzky.

14. V ďalšom bol na predmetnom pojednávaní vypočutý svedok B. L., ktorý v rámci svojej výpovede k
okolnostiam, za ktorých mala žalobkyňa nadobudnúť spoluvlastnícky podiel k predmetnej nehnuteľnosti
uviedol, že nehnuteľnosť bola najskôr napísaná na svedka. Keď sa žalobkyňa vydala, spolu so synom

svedka chceli prerábať kuchyňu, ako aj špajzu, chceli tam zrušiť nejakú priečku. Syn svedka mal prísť
za svedkom a požiadať ho, či by mu bol ochotný predmetnú nehnuteľnosť darovať, svedok s uvedeným
súhlasil. Ďalej uviedol, že žalobkyňa mala strýka, ktorý bol notár a svedok sa mal ísť poradiť aj za ním,
pričom mu mal uviesť, že by chcel predmetnú nehnuteľnosť darovať len svojmu synovi a nie aj žalobkyni,
nakoľko v tom čase to bola pre svedka cudzia osoba. Na to notár mu mal odpovedať, že aj on má syna a

taktiež daroval nehnuteľnosť len jemu a nie neveste. Deň pred podpisom predmetnej zmluvy mal prísť za
svedkom syn a prosil ho, či by bolo možné prepísať predmetnú nehnuteľnosť zároveň aj na žalobkyňu.
Následne, keď sa dostavili ku notárovi, mala prísť ku podpisu aj žalobkyňa, pričom svedok uviedol, že
nerozumel prečo, nakoľko nehnuteľnosť nemala byť na ňu prevádzaná, avšak svedkova manželka malazakričať, aby sa to previedlo aj na žalobkyňu. Svedok sa mal až následne dozvedieť dôvody, prečo tak
urobila, a to bolo z toho dôvodu, že žalobkyňa manželku svedka nemala mať rada. Následne svedok
uviedol, že zvažuje zrušiť darovaciu zmluvu.

V ďalšom uviedol, že žalobkyňa neplatila od samého začiatku nič, ani elektrinu, plyn a vodu, o deti sa
mal starať svedok, mal im robiť raňajky a voziť ich do škôlky. Svedok ďalej uviedol, že keď žalobkyňa
odchádzala z predmetnej nehnuteľnosti, povedala, že im už bude dobre a že nemá záujem o predmetnú
nehnuteľnosť a svoj podiel daruje deťom. Uviedol, že žalobkyňa neprejavila záujem od svojho odchodu
zo spoločnej domácnosti o úhradu spoločných nákladov k predmetnej nehnuteľnosti. Počas obdobia,

kedy žalobkyňa bývala v predmetnej nehnuteľnosti od nej svedok nežiadal, aby prispievala na chod
nehnuteľnosti a vzhľadom na to, že žalobkyňa bola viackrát tehotná s vnúčatami svedka mal v záujme
podporovať ich rodinu, uviedol, že keď prišla za ním žalobkyňa a ponúkala mu 300,- eur, povedal jej,
že ich nechce prijať, nakoľko chce, aby ich využila v prospech svojej rodiny. Svedok ďalej uviedol, že
nemá možnosť iného ubytovania ako v dome, v ktorom v súčasnosti býva. V ďalšom predstúpila právna
zástupkyňa žalovanej, ktorá uviedla, že žalovaná ukončila strednú školu a bola prijatá na vysokú školu v

zahraničí, na ktorej bude študovať. Pojednávanie bolo následne odročené, a to za účelom oboznámenia
sa so spisovým materiálom vo veci vedenej na Okresnom súde pod sp. zn. 37P/49/2018.

15. Súd vo veci nariadil ďalšie pojednávanie na 27. 11. 2020, na ktorom sa zúčastnili strany sporu,
ako aj ich právni zástupcovia. Súd na predmetnom pojednávaní oboznámil strany sporu a ich právnych

zástupcov, že spis Okresného súdu Žilina sp. zn. 37P/49/2018 sa toho času nachádza na Krajskom súde
vŽiline,pričomzúčastneníuviedli,ženetrvajúnapripojenípredmetnéhospisu,vzhľadomnaskutočnosť,
že im súd v dostatočnom časovom predstihu pred nariadeným pojednávaním doručil na oboznámenie
sa požadované listiny z predmetného spisu žurnalizované na č. l. 216 - 266 spisu. Zároveň súd poskytol
stranám sporu, ako aj ich právnym zástupcom priestor na to, aby sa vyjadrili k prípadnej aplikácii

ustanovenia § 257 CSP v súvislosti s rozhodovaním o trovách konania. V ďalšom bol oboznámený súdny
spis, prednesené záverečné reči právnych zástupcov strán sporu, pričom možno konštatovať, že títo v
rámci ich prednesov zotrvali na svojich doterajších vyjadreniach, a následne bol vo veci samej vynesený
rozsudok.

16. Súd v predmetnej veci zistil nasledujúci skutkový stav:

17. Žalobkyňa a žalovaná sú podielovými spoluvlastníčkami, každá v rozsahu spoluvlastníckeho
podielu o veľkosti 1/2 k nehnuteľnostiam evidovaným na liste vlastníctva č. XX vedenom pre katastrálne
územie G. Y., a to k stavbe súp. č. XX postavenej na parcele F.-M. Č.. XX/X a pozemkom parcelám F.-M.

Č.. XX/X o výmere 645 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, č. XX/X o výmere 154 m2, druh
pozemku záhrada, č. XX/X o výmere 100 m2, druh pozemku záhrada. Na predmetnom liste vlastníctva
č. XX je zapísané v časti „Ťarchy“ vecné bremeno doživotného bývania a užívania v prospech B. L. a
jeho manželky Ž. L., K.. S. (uvedené vyplýva z dôkazu produkovaného na č. l. 123 spisu, pričom zápis
na predmetnom liste vlastníctva je totožný so stavom ku dňu vyhlásenia rozsudku vo veci samej).

18. Na Okresnom súde Žilina (v čase vyhlásenia rozsudku v predmetnej veci na Krajskom súde v Žiline),
sa vedie konanie pod sp. zn. 37P/49/2018, a to ohľadom úpravy výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletým deťom žalobkyne a jej bývalého manžela, pôvodne žalovaného H. L.. Deti žalobkyne a jej
bývalého manžela (pôvodného žalovaného), t.j. žalovaná, H., V. žijú ku dňu vyhlásenia rozsudku v tejto

vecivspoločnejdomácnosti,vpredmetnýchnehnuteľnostiachspôvodnýmžalovaným,akoajsosobami,
v prospech ktorých bolo zriadené právo vecného bremena, t. j. starými rodičmi žalovanej. Žalovaná
zmaturovala v roku 2020, v súčasnosti je evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie na Úrade práce,
sociálnych vecí a rodiny, pričom má záujem ďalej študovať na vysokej škole, pričom nemá žiaden príjem,
ako ani majetok podstatnej hodnoty okrem vlastníctva sporných nehnuteľností. Žalobkyňa má voči

žalovanej vyživovaciu povinnosť. Žalobkyňa sa znovu vydala, pričom v čase vyhlásenia rozsudku bola
na rodičovskej dovolenke so svojím dieťaťom, ktoré sa jej narodilo v roku 2019. Predmetné skutočnosti
vyplývajú z vyjadrení strán sporu, ako aj z listinných dôkazov žurnalizovaných v súdnom spise, pričom
tieto neboli zo strany strán sporu sporené, súd ich má z toho dôvodu v zmysle ustanovenia § 151 ods.
1 CSP za nesporné a pri rozhodovaní vo veci z nich vychádzal.

19. Súd predmetnú veci posúdil podľa ustanovení nasledujúcich právnych predpisov:20. Podľa ustanovenia § 136 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“),
vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové.
Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

21. Podľa ustanovenia § 141 ods. 1 OZ, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a
o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

22. Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná

vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

23. Podľa ustanovenia § 142 ods. 2 OZ, z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a
nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

24. V prípade, ak súd o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, t.j. autoritatívne,
musí pri procesnom postupe dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania

zrušeného spoluvlastníctva. Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je
rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu
zrušenia spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a že jej rozdelenie je
aj funkčne opodstatnené, t.j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom
môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu).

V konaní o zrušenie podielového spoluvlastníctva súd skúma možnosť reálneho rozdelenia veci podľa
veľkosti spoluvlastníckych podielov a až následne pristúpi k možnosti zrušenia prikázaním veci jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. Z vykonaného dokazovania v predmetnej veci
súdu vyplynulo, že reálne rozdelenie spoločnej veci v danom prípade nie je dobre možné, a to aj s
prihliadnutím na závery znaleckého posudku č. 406/2017 vyhotovený Ing. Katarínou Brezániovou, v

zmysle záverov ktorého sa uvádza, že reálne rozdelenie je možné len vo vertikálnom smere (na č.
l. 76 rub spisu), avšak znalkyňa vzápätí konštatuje, že rozdelenie predmetnej nehnuteľnosti - stavby
akýmkoľvek z navrhovaných spôsobov by vyžadovalo úpravy rodinného domu, a to v rozsiahlom
rozsahu, s čím by bola spojená aj potreba vynakladania nákladov v súvislosti s realizáciou potrebných
úprav na rozdelenie stavby (uvedené vyplýva zo znaleckého posudku, č. l. 76 rub, 77 spisu). S

prihliadnutím na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že rozdelenie predmetnej stavby nie je dobre
možné, nakoľko rozdelenie stavby by vyžadovalo vykonanie značných stavebných úprav, pričom ani
jedna zo strán sporu neprejavila záujem výdavky spojené s prípadnou realizáciou takých stavebných
úprav uhradiť, prípadne sa podieľať v určitom rozsahu na ich úhrade.
Súd v uvedenom poukazuje na rozhodnutie NS ČR z 19. 04. 2007, sp. zn. 22 Cdo 960/2006, podľa

záverov ktorého ak je rozdelenie nehnuteľnosti síce technicky možné, ale nie je realizovateľné bez
nákladných stavebných úprav, potom je v súlade s konštantnou judikatúrou potrebné považovať vec z
hľadiska vysporiadania podielového spoluvlastníctva manželov za reálne nedeliteľnú.
Podľa názoru súdu predmetné nehnuteľnosti nie sú reálne deliteľné ani z dôvodu, že k nim majú starí
rodičia žalovanej (Ž.S. L., B. L.) zriadené právo vyplývajúce z vecného bremena spočívajúce v oprávnení

užívať predmetné nehnuteľnosti v celom rozsahu, a to doživotne, a to aj s prihliadnutím na vzťahy
oprávnených z vecného bremena so žalobkyňou, pričom v rámci predmetného sporu nebolo sporným,
že ich vzťahy sú narušené a ich prípadné možné spolužitie (pokiaľ by žalobkyňa mala záujem užívať
svoju nehnuteľnosť, ktorá by vznikla reálnou deľbou) by z toho dôvodu bolo zrejme problematické.

25. Nakoľko rozdelenie veci v danom prípade nebolo dobre možné, súd posudzoval ďalší spôsob
zrušeniaavyporiadaniapodielovéhospoluvlastníctva,ktorýmjeprikázanievecíjednémualeboviacerým
spoluvlastníkom za primeranú náhradu. Z tvrdení žalobkyne v predmetnom spore vyplynulo, že
žalobkyňa o nehnuteľnosti záujem nemá. Naopak, pôvodný žalovaný, a následne aj jeho právna
nástupníčka, teda žalovaná v predmetnej stavbe žijú a považujú ju za svoj domov. Vzhľadom na

uvedené sa jediným možným riešením javilo vysporiadanie podielového spoluvlastníctva prikázaním
predmetných nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalovanej za primeranú náhradu. Súd však
vzhliadol v predmetnom prípade dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nebolo možné podielové
spoluvlastníctvo strán sporu k predmetným nehnuteľnostiam zrušiť a vyporiadať uvedeným spôsoboma dospel k záveru, že v predmetnom prípade sú splnené podmienky na aplikáciu ustanovenia §
142 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súd dôvody hodné osobitného zreteľa vzhliadol v nasledujúcich
skutočnostiach: žalobkyňa predmetné nehnuteľnosti nechcela, naproti tomu žalovaná je na bývaní

v predmetných nehnuteľnostiach závislá, nakoľko v jej prípade ide o študentku, ktorá zmaturovala
v roku 2020, z toho dôvodu v súčasnosti nemá majetok významnej hodnoty, nemá ani pravidelný
príjem (v čase vyhlásenia rozsudku vo veci samej je evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie na
Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny), pričom má záujem pokračovať ďalej v štúdiu na vysokej škole,
a v súčasnosti sa na také štúdium aktívne pripravuje (podala si prihlášku na Slovenskej technickej

univerzite, z toho dôvodu sa bude v blízkej budúcnosti podľa jej vyjadrení aktívne pripravovať na jej
absolvovanie). Súd je preto toho názoru, že nakoľko v prípade žalovanej ide o študentku, ktorá sa
v súčasnosti nachádza v takej sociálnej situácii, kedy rieši otázky týkajúce sa jej ďalšej budúcnosti
(pripravuje sa na štúdium na vysokej škole, zároveň, ako uviedla na pojednávaní konanom v predmetnej
veci dňa 27. 11. 2020 si popritom hľadá aj prácu), nebolo by v možnostiach žalovanej v prípade, ak
by súd prikázal predmetné nehnuteľnosti do jej výlučného vlastníctva, vyplatiť žalobkyni primeranú

náhradu. Súd má za to, že v predmetnom prípade jedinečnosť tohto prípadu spočívajúca v okolnostiach
subjektívneho charakteru na strane žalovanej (t.j. jej sociálna situácia, vek, stav jej odkázanosti na
bývanie v spornej nehnuteľnosti, osobné väzby na nehnuteľnosť) viedli súd opodstatnene k aplikácii
ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a na základe týchto dôvodov hodných osobitného
zreteľa súd žalobu zamietol. Súd považuje za podstatné poukázať aj na okolnosti na strane žalobkyne,

ktoré viedli žalobkyňu k podaniu predmetnej žaloby. Súd má za nesporné, že žalobkyňa v čase podania
žaloby vo veci samej mala kde bývať, v priebehu sporu sa vydala a stala sa matkou ďalšieho dieťaťa,
aj z uvedeného dospel súd k záveru, že na strane žalobkyne bolo cieľom podania predmetnej žaloby
len vyriešenie užívacích vzťahov týkajúcich sa predmetných sporných nehnuteľností a otázka zániku
spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam nemala pre ňu prioritu.

V uvedenom súd poukazuje aj na judikatúru súdov, podľa ktorej súd rozhodne v neprospech žalobcov,
ktorí žiadajú vysporiadanie podielového spoluvlastníctva, najmä vtedy, ak si v plnom rozsahu neujasnili
právne dôsledky, ktoré by nastali v prípade vyhovenia ich žalobe alebo že im ide predovšetkým o
vyriešenie sporných užívacích vzťahov, takže otázka zániku spoluvlastníctva nemá pre nich prioritu,
alebo tiež okolnosť, že vec po jej prikázaní do ich vlastníctva majú v úmysle predať (z Rozhodnutia NS

SR z 30. 11. 2010, sp. zn. 1 Cdo 84/2009).
Zároveň súd považuje za potrebné uviesť, že nie je vylúčené, aby na základe podstatných zmien
okolnostípredmetnéhoprípadu,ktorébyznamenaliodpadnutiedôvodovprektorébolažalobažalobkyne
na zrušenie a vysporiadanie podielového spoluvlastníctva v tejto veci zamietnutá, sa žalobkyňa,
prípadne žalovaná domáhali zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k predmetným

nehnuteľnostiam, a to aj súdnou cestou.
Súd následne nevykonal žalobkyňou navrhovaný dôkaz - znalecké dokazovanie za účelom stanovenia
hodnoty sporných nehnuteľností, nakoľko vykonávanie dokazovania v uvedenom smere by bolo podľa
názoru súdu vzhľadom na okolnosti predmetného prípadu, ktoré odôvodňovali aplikáciu ustanovenia §
142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nehospodárne a nadbytočné.

26. V zmysle ustanovenia § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa.

27. Súd v rámci rozhodovania o trovách tohto konania dospel k záveru, že sú tu opätovne dôvody hodné

osobitného zreteľa, pre ktoré je podľa názoru súdu potrebné na predmetný prípad aplikovať ustanovenie
§ 257 CSP. Dôvody hodné osobitného zreteľa súd vzhliadol v postavení oboch strán sporu, ide o matku
(žalobkyňa) s dcérou (žalovaná), pričom žalobkyňa má voči žalovanej vyživovaciu povinnosť. Súd má
prioritný záujem na tom, aby žalobkyňa si túto svoju vyživovaciu povinnosť voči žalovanej plnila. V
prípade žalobkyne ide o matku na rodičovskej dovolenke, jej príjmy teda nie sú v takej výške ako by

boli v prípade, keby pracovala. Za podstatnú súd považuje aj skutočnosť, že žalobkyňa pôvodne svoju
žalobu smerovala voči jej bývalému manželovi (pôvodnému žalovanému) a až v priebehu sporu došlo k
zmene sporových strán na strane žalovaného, pričom s osobou novej žalovanej vyplynuli pre predmetný
spor aj dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd žalobu žalobkyne aplikujúc ustanovenie § 142
ods. 2 Občianskeho zákonníka zamietol. Súd je preto toho názoru, že v danej veci je namieste aplikovať

ustanovenie § 257 CSP, z toho dôvodu súd stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal.Poučenie:

Proti výroku o náhrade trov konania možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Žilina.

Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie
možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa

osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby

každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,

b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).